Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. december 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/134/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221203690
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1221203690.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore navrhovateľky: K. E., C. XX, R., proti
záložnému veriteľovi: D.. G. Č., G. XX, Ž., zastúpenému C. K. D. K. L., E..A..O.., B.: XX XXX XXX, F. XX,
R., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie záložného veriteľa proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 05.08.2021, č.k. 14C/53/2021-83, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že záložný veriteľ je povinný
zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti - bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 1. poschodí
bytového domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na parcelách č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č.
XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/
XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/., č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/
XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX, vchod C. XX a k nemu prináležiacemu

spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 188/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a na príslušenstve, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava,
katastrálny odbor pre okres R. B., O. R. - G.. Č.. A., katastrálne územie A., a to až do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 9C/54/2021.

Navrhovateľke priznáva proti záložnému veriteľovi plný nárok na náhradu trov konania o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým záložnému
veriteľovi uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti -bytu č. XX,
nachádzajúcemu sa na X. poschodí bytového domu so súpisným č. XXXX, postavenom na parcelách
č. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XX,

Č.. XXXX/XX, Č.. XXXX/XXX, Č.. XXXX/., Č.. XXXX/XXX, Č.. XXXX/XXX, Č.. XXXX/XXX, Č.. XXXX/
XXX, Č.. XXXX/XXX, Č.. XXXX/XXX, Č.. XXXX/., Č.. XXXX/XXX, Č.. XXXX/XXX, Č.. XXXX/XXX K. Č..
XXXX/XXX, vchod C. XX a k nemu prináležiacemu spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 188/10000 na
spoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomuanapríslušenstve,zapísanéhonalistevlastníctva
č. XXXX (správne má byť č. XXXX - pozn. odvolacieho súdu), vedenom Okresným úradom Bratislava,
katastrálny odbor, pre okres R. B., O. R. - G.. Č.. A., katastrálne územie A. (ďalej aj ako „byt“ alebo

„nehnuteľnosť“), a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 22.07.2021 domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia, spočívajúceho v uložení povinnosti záložnému veriteľovi zdržať
sa výkonu záložného práva k bytu až do právoplatného skončenia konania vo veci samej dôvodiac,
že s ním dňa 16.10.2013 uzatvorila zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej záložný veriteľ poskytol

pôžičku v sume 25.000 eur a túto sa mu zaviazala vrátiť spolu s dohodnutým úrokom v 120 mesačných
splátkach po a 520 eur; pohľadávku záložného veriteľa pritom zabezpečovalo záložné právo zriadené knehnuteľnosti. V období od 06.12.2013 do 30.05.2019 uhradila záložnému veriteľovi celkovo 52 splátok
po a 520 eur a jednu splátka v sume 521 eur, avšak ďalej už nebola schopná pôžičku splácať a dostala
sa do omeškania. Okresný súd Banská Bystrica vydal na návrh záložného veriteľa dňa 08.01.2020

platobnýrozkaz,sp.zn.26Up/1915/2019,ktorýmzaviazalnavrhovateľku(akožalovanú)naúhradusumy
10.999 eur s príslušenstvom v prospech záložného veriteľa (ako žalobcu) a na základe ktorého začala
súdna exekútorka G.. C. H. výkon exekúcie pod sp. zn. 368EX/113/20. Záložný veriteľ navrhovateľke
listom zo dňa 24.06.2021 oznámil zosplatnenie zvyšku nezaplatenej pôžičky a vyzval ju na úhradu celej
dlžnej sumy najneskôr nasledujúci deň po doručení predmetného listu. Listom z toho istého dňa jej

oznámil i začatie výkonu záložného práva k nehnuteľnosti, a to formou priameho predaja. Navrhovateľka
záložného veriteľa vyzvala dňa 13.07.2021 na vyčíslenie splatnej pohľadávky, čo však záložný veriteľ
odmietol urobiť. Na uvedenom základe, z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami,
žiadala navrhovateľka o poskytnutie súdnej ochrany formou nariadenia neodkladného opatrenia, a to až
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Dňa 26.07.2021 doručila konajúcemu súdu žalobu, ktorou
sa domáhala určenia neexistencie záložného práva k nehnuteľnosti a určenia neexistencie záväzku zo

zmluvy o pôžičke (t.č. konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 9C/54/2021- pozn.
odvolacieho súdu).

3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia a jeho prílohami, dospel k záveru, že je potrebné mu vyhovieť z dôvodu potreby bezodkladnej

úpravy pomerov strán, keď sledovaný účel nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Z
tvrdení navrhovateľky a z predložených dôkazov mal za preukázané, že navrhovateľka uzatvorila so
záložným veriteľom dňa 16.10.2013 zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bola pôžička v sume 25.000
eur. Podľa výpisu z katastra nehnuteľností bolo k nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky pod
V-2464/13 zo dňa 04.11.2013 zapísané záložné právo v prospech záložného veriteľa a dňa 24.06.2021

bolo v jeho prospech pod P-1339/21 zapísané aj oznámenie o začatí výkonu záložného práva formou
priameho predaja. Konajúci súd prisvedčil navrhovateľke, ktorá návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia odôvodnila tým, že v prípade jeho nenariadenia by vznikol priestor pre také konanie záložného
veriteľa, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, resp. neodvrátiteľné následky v podobe rozširovania škody,
či neodvrátiteľnej ujmy na jej strane, nakoľko predajom nehnuteľnosti by nepochybne prišla o možnosť

bývania, naviac, keď v nej má evidovaný trvalý pobyt; nastal by teda nezvratný stav, ktorý by zásadným
spôsobom zhoršil jej životnú situáciu. Za daného procesného stavu by potom pre navrhovateľku stratilo
význam domáhať sa súdnej ochrany v konaní o určenie neplatnosti (správne má byť neexistencie - pozn.
odvolacieho súdu) záložného práva k nehnuteľnosti, podanej na súd prvej inštancie dňa 26.07.2021.
Vzhľadom na uvedené vyhodnotil konajúci súd nárok navrhovateľky za dostatočne osvedčený, a preto

mu za aplikácie ustanovení § 324 ods. 1 až ods. 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a ods. 2, § 327, § 328
ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“) vyhovel.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie nerozhodoval, konštatujúc, že o ňom bude

rozhodnuté až v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie záložný veriteľ
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. Konajúcemu súdu vytýkal nepreskúmateľnosť
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keďže argumentáciu, na základe ktorej vyhovel návrhu

navrhovateľky, zhrnul len do bodu 21. uznesenia, dôvodiac, že nenariadením neodkladného opatrenia
by sa vytvoril nezvratný stav, prípadne by nastali neodstrániteľné následky v podobe rozšírenia škody,
či neodvrátiteľnej ujmy na strane navrhovateľky, ktorá by predajom nehnuteľnosti prišla o možnosť
bývania. Uvedené konajúci súd vyslovil bez dôkazu o tom, že by navrhovateľke vôbec nejaká škoda
vznikla. V skutočnosti však vzniká škoda jemu, a nie navrhovateľke, keďže táto porušuje svoje povinnosti

vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke. Záložný veriteľ ďalej uviedol, že okrem úvahy, že navrhovateľka v
dôsledku výkonu záložného práva stratí možnosť bývania v byte, s ktorou sa nestotožnil, keďže podľa
jeho mienky ju nový nadobúdateľ nebude môcť nútene z obydlia vysťahovať, z napadnutého uznesenia
nebolo zrejmé, pre akú inú potrebu bolo nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery sporových strán.
Konajúci súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil existenciu jeho pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o

pôžičke, právoplatne priznanej rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08.01.2020, sp.
zn. 26Up/1915/2019; z existencie predmetného rozhodnutia záložný veriteľ pritom vyvodil, že zmluva
o pôžičke už prešla súdnym prieskumom a jemu vznikol nárok na splatné splátky pôžičky v celej
sume, t.j. vrátane istiny a dojednaného úroku. Záložný veriteľ považoval za irelevantnú i argumentáciunavrhovateľky, ktorá sa odvolávala na ustanovenie § 39a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „Občiansky zákonník“), keďže na jeho aplikáciu neboli splnené zákonné podmienky, a to z
dôvodu jeho neúčinnosti v čase uzavretia zmluvy o pôžičke (§ 879r Občianskeho zákonníka). Vzhľadom

na to, že záväzok navrhovateľky bol potvrdený práve právoplatným rozhodnutím Okresného súdu
Banská Bystrica mal záložný veriteľ za to, že jej tvrdenia o splnení dlhu, resp. zániku jej záväzku zo
zmluvy o pôžičke sú nepravdivé. Záložný veriteľ pritom podotkol, že navrhovateľka si ani po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica neplnila svoje povinnosti, a preto podal
návrh na výkon exekúcie; na jej základe mu súdna exekútorka posiela sumu 142,38 eura mesačne,

niekedy len 19,38 eura, pri ktorom tempe by splnenie priznanej dlžnej sumy trvalo minimálne 7 rokov.
Prihliadajúc i na tieto skutočnosti sa rozhodol zosplatniť celú pôžičku a zároveň oznámil navrhovateľke
výkon záložného práva, na ktorom sa sporové strany zmluvne dohodli; navrhovateľka spochybnila
platnosť tejto dohody, t.j. záložnej zmluvy len z dôvodu jej akcesorického vzťahu k zmluve o pôžičke,
považujúc túto za neplatnú, napriek právoplatnému rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica vo
veci sp. zn. 26Up/1915/2019.

6. V ďalšom sa záložný veriteľ stotožnil s tým, že výkon záložného práva predstavuje hrubý zásah do
vlastníckych práv navrhovateľky ako záložcu, avšak sám o sebe nie je spôsobilý založiť bezodkladnú
potrebu úpravy pomerov a byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď takú potrebu
zakladajú len osobitnosti konkrétneho prípadu. V danej veci však taká potreba absentuje, pretože

jediným dôvodom, ktorý navrhovateľka označila, je jej presvedčenie o zániku pohľadávky zabezpečenej
záložnýmprávom,ktoréjevzrejmomrozporesprávoplatnýmrozhodnutímsúdu.Záložnýveriteľupriamil
pozornosť na to, že navrhovateľka zatiaľ neuspokojila jeho pohľadávku, pričom užíva i majetkový
prospech, ktorý mu z tejto pohľadávky patrí. I so zreteľom na to, že navrhovateľka nejaví záujem svoj
dlh voči nemu zaplatiť, nevidel dôvod v zamedzení jeho uspokojenia práve predajom zálohu. V tejto

súvislostizáložnýveriteľzdôraznil,žektomutokrokupristúpilbezvopredpripravenéhoúmyslu,ažpotom
ako i súdna exekútorka vymohla od navrhovateľky ako povinnej v exekučnom konaní, len symbolickú
sumu každý kalendárny mesiac. Na uvedenom základe navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh
navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

7. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu záložného veriteľa navrhla napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov konania. Konštatovala, že záložný veriteľ v
odvolaní uvádzal skutočnosti, ktorých posudzovanie nebolo a ani nemôže byť predmetom rozhodovania
o jej návrhu, nakoľko v tomto štádiu konania súd nevykonáva dokazovanie. Keďže pre vyhovenie jej
návrhu postačuje, aby sa ňou osvedčované skutočnosti javili ako nanajvýš pravdepodobné, považovala

i námietku záložného veriteľa o nesprávnej aplikácii ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka za
irelevantnú.

8. Navrhovateľka v ďalšom zdôraznila, že záložným veriteľom zvolený spôsob výkonu záložného práva
formou priameho predaja predstavuje najhrubší zásah do jej vlastníckeho práva, voči ktorému nemá

možnosť sa účinne brániť, keďže jeho pravidlá sú obsiahnuté len v zmluve o zriadení záložného
práva. Podľa jej ustanovení by si záložný veriteľ pritom mohol vybrať kupujúceho a záloh predať za
najnižšiu možnú cenu; v tomto smere tak nebola zaručená jeho nestrannosť. Vzhľadom na absenciu
prostriedkov jej obrany proti postupu záložného veriteľa pri priamom predaji zálohu predstavovalo
nariadené neodkladné opatrenie jediný možný spôsob ochrany pred neoprávneným výkonom záložného

práva.

9.PokiaľzáložnýveriteľpoukazovalnaprávoplatnýplatobnýrozkazOkresnéhosúduBanskáBystricazo
dňa 08.01.2020, sp. zn. 26Up/1915/2019, navrhovateľka zdôraznila, že bol výsledkom zneužitia inštitútu
platobného rozkazu a princípu formálnej pravdy v civilnom sporovom konaní a súd sa v ňom nezaoberal

existenciou záložného práva, ale len nezaplatenými splátkami pôžičky s príslušenstvom, preto tento
nemôže byť považovaný za dôkaz o trvaní záložného práva. V návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia pritom osvedčila, že jej záväzok zabezpečený záložným právom zanikol ešte pred vydaním
predmetného platobného rozkazu. S poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka mala
navrhovateľkazato,ževýkonzáložnéhoprávabyzadanýchpodmienokbolvrozporesdobrýmimravmi,

keďže zmluva o pôžičke a zmluva o zriadení záložného práva, ktoré sú základom pre jeho výkon, majú
úžernícky charakter. Nariadením neodkladného opatrenia nevznikne záložnému veriteľovi škoda, ani
ťažko napraviteľná ujma, a pokiaľ tento tvrdí opak, nie je zrejmé, v čom by táto mala spočívať; samotná
obava, že škoda v budúcnosti vznikne, nie je pritom dôvodom na zrušenie už nariadeného neodkladnéhoopatrenia. Pokiaľ by však konajúci súd neodkladné opatrenie nenariadil, vznikla by jej neodvrátiteľná
ujma v podobe straty bývania a zmarilo by sa i konanie vo veci samej. Dočasná úprava pomerov strán tak
podľa nej spĺňala základný účel, keďže stabilizovala pomery medzi stranami, rešpektujúc pritom zásadu

primeranosti, nakoľko neúmerne nezasahovala do práv záložného veriteľa a pre ňu predstavovala
záruku, že o svoje obydlie nepríde práve neoprávneným výkonom záložného práva.

10. Záložný veriteľ v odvolacej replike v plnom rozsahu zotrval na svojom odvolaní, označujúc
argumentáciu navrhovateľky za nesprávnu, účelovú a obštrukčnú. Poukázal na to, že hoci

navrhovateľka, a napokon ani konajúci súd, neidentifikovali nepriaznivý následok, ktorý by mohol u
navrhovateľky reálne nastať, i v prípade, že by taký existoval, nepostačovalo by to na nariadenie
neodkladného opatrenia; súd totiž musí okrem iného vyhodnotiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Platobný rozkaz zo dňa 08.01.2020, sp. zn. 26Up/1915/2019, vydaný
Okresným súdom Banská Bystrica, je dôkazom existencie jeho nároku zo zmluvy o pôžičke v čase jeho
vydania, a teda deklaruje, že záväzok zabezpečený záložným právom nezanikol pred jeho vydaním;

platobný rozkaz je pritom záväzný tak pre sporové strany, ako i pre súdy. Keďže navrhovateľka
vyvodzovala neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva výlučne z dôvodu jej akcesorického vzťahu
k zmluve o pôžičke, považujúc ju rovnako za neplatnú, konajúcemu súdu sa nemohol javiť nárok
navrhovateľky na určenie neexistencie záväzku, ktorý už bol súdom v inom konaní judikovaný, za
dôvodný; právoplatný platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica totiž zakladá prekážku res

iudicata pre žalobu o určenie, či záväzok existuje alebo nie. Záložný veriteľ podotkol, že pokiaľ
navrhovateľka nebola presvedčená o dôvodnosti platobného rozkazu, nič jej nebránilo podať proti
nemu odpor. Záverom zdôraznil, že nemá postavenie profesionálneho veriteľa, nevedel o nepriaznivých
finančných pomeroch navrhovateľky, a preto nemohol akokoľvek zneužiť jej tieseň. Navrhovateľka svoj
dlh riadne neplnila a k rozhodnutiu o výkone záložného práva pristúpil len z dôvodu jej obštrukčného

konania.

11. Navrhovateľka v reakcii v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 30.12.2021 zopakovala a
zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach, uvedených tak v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako i vo vyjadrení k odvolaniu záložného veriteľa, majúc za to, že konajúci súd rozhodol vecne

správne.

12. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie záložného
veriteľa nie je dôvodné.

13. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2, písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

17. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

18. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava
pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy
právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je nutné
vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy,ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné
opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane.

Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných
tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda
záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

19. V prvom rade treba uviesť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí označil strany ako
„žalobkyňa“ a „žalovaný“, s ktorým označením nemožno bezvýhradne súhlasiť, nakoľko išlo o návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, a to i napriek tomu, že
navrhovateľka po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podala žalobu vo veci samej,
konanie o ktorej sa vedie samostatne na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 9C/54/2021. Vzhľadom
na to, že ide o návrhové konanie, prichádza do úvahy označiť stranu, ktorá podala návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia ako „navrhovateľka“ a druhú stranu, t.j. tú, voči ktorej smeruje návrh na uloženie
povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti podľa jej hmotnoprávneho postavenia vo
vzťahu k navrhovateľke, a to ako „záložný veriteľ“. Odvolací súd preto vo svojom uznesení označoval
strany ako „navrhovateľka“ a „záložný veriteľ“, ktorí sú totožnými subjektami s tými, ktoré súd prvej
inštancie označil za „žalobkyňu“ a „žalovaného“.

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú argumentáciu záložného
veriteľa, bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu
navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia. Uznesenie, ktorým súd prvej inštancie nariadil
neodkladné opatrenie pritom odvolací súd považoval síce za stručnejšie, avšak za primerane

odôvodnené, keďže obsahovalo dostatok relevantných skutočností, ktoré konajúci súd zohľadňoval
pri úvahe o dôvodnosti návrhu navrhovateľky; zároveň mal na zreteli, že vychádzajúc zo samotnej
podstaty tohto inštitútu, rozhodnutia vydané podľa ustanovení § 324 a nasl. C.s.p. bývajú spravidla
menej rozsiahle ako rozsudok vo veci samej. Následne, oboznámiac sa so skutkovými tvrdeniami
navrhovateľky uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, so zreteľom i na skutočnosti

vyplývajúce z obsahu súdneho spisu, dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že návrh
navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia je v danom štádiu konania dôvodný.

21. Súd prvej inštancie pri úvahe o dôvodnosti úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením
vychádzal správne z tvrdení uvádzaných navrhovateľkou v návrhu. Z nich pritom vyplýva, že

navrhovateľka dôvodnosť a trvanie nároku odôvodňovala tým, že záložný veriteľ jej poskytol pôžičku s
vedomím, že v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke bola nezamestnaná, vo finančnej tiesni pre existenciu
záväzkov voči rôznym spoločnostiam, a zneužijúc jej situáciu sa s ňou dohodol na poskytnutí plnenia,
ktorého majetková hodnota bola s ohľadom na ním poskytnuté plnenie v hrubom nepomere; zmluvu o
pôžičke teda považovala za neplatnú v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka, čo malo mať dopad i na

zmluvu o zriadení záložného práva. Okrem toho navrhovateľka označila za nesprávnu i výšku mesačnej
splátky, resp. lehotu jej splatnosti, majúc za to, že záložnému veriteľovi nemohol vzniknúť nárok na úrok
vo výške 15% ročne z celej sumy pôžičky za obdobie 10 rokov; pri postupnom splácaní pôžičky sa totiž
istina pôžičky mala znižovať, čo záložný veriteľ nijako nezohľadnil.

22. Záložný veriteľ v odvolaní kvalifikovane nerozporoval rozhodujúce skutkové tvrdenia navrhovateľky
ohľadne jej ťaživej situácii a finančnej tiesni v čase uzavretia zmluvy o pôžičke, ako i o neprimeranosti
dohodnutej výšky úroku z poskytnutej pôžičky, pričom jej argumentáciu o prípadnej neplatnosti zmluvy o
pôžičke v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka považoval za irelevantnú s tvrdením, že v čase vzniku
záväzkovo-právneho vzťahu s navrhovateľkou táto právna úprava nebola účinná a nebolo ju možné

použiť. I keď možno súhlasiť so záložným veriteľom, že ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka
nadobudlo účinnosť až 1. júna 2014, toto pôsobí retroaktívne, a teda i na právne vzťahy vzniknuté
pred jeho účinnosťou, aj keď ich vznik a vzniknuté nároky sa posudzujú podľa doterajších predpisov,
tak ako v danom prípade (viď Občiansky zákonník I, Š., N., R., W.Í., E., F. a kolektív, Nakladateľstvo
C.H. Beck, 2015, str. 279). Tým, že záložný veriteľ argumentačne (t.j. nielen negáciou, ale i uvedením

vlastných skutkových tvrdení) nespochybnil rozhodujúce skutkové tvrdenia navrhovateľky ohľadne jej
mimoriadne nepriaznivých a ťaživých majetkových pomeroch, jej tiesni a dôverčivosti vo vzťahu k
jeho osobe, ktoré okolnosti ju napokon primäli i k uzavretiu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej jej
záložný veriteľ poskytol peňažné prostriedky v sume 25.000 eur, žiadajúc od nej vrátenie sumy spolu62.812,50 eura, ako i zabezpečenie pohľadávky zriadením záložného práva k bytu navrhovateľky,
možno tieto (len) pre účely konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považovať za
osvedčené; navrhovateľka teda v danom štádiu konania osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, o ktorého

ochranu žiadala prostredníctvom konajúceho súdu. Uvedené pritom odvolací súd vyslovil bez toho,
aby akokoľvek prezumoval vyriešenie samotnej podstaty prebiehajúceho sporu medzi navrhovateľkou
a záložným veriteľom ohľadne neexistencie záložného práva a neexistencie záväzku zo zmluvy o
pôžičke; v ňom bude Okresný súd Bratislava II na základe uplatnených prostriedkov procesného útoku
a procesnej obrany rozhodovať, či navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení o tom, že jej

záväzok zo zmluvy o pôžičke skutočne zanikol, a tým zaniklo i akcesorické záložné právo viažuce sa k
jej bytu, práve s ohľadom na ňou tvrdené skutočnosti. Skúmanie týchto otázok by pritom, so zreteľom na
charakter tohto konania, ktorého účelom je poskytnutie čo najrýchlejšej a len dočasnej súdnej ochrany,
bez vykonávania dokazovania, presahovalo jeho rámec. Zároveň treba uviesť, že riešenie týchto otázok
nebolo predmetom upomínacieho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorý ich
pri vydaní platobného rozkazu zo dňa 08.01.2020, sp. zn. 26Up/1915/2019, nijako neposudzoval a

nezodpovedal. V skrátenom konaní totiž nebol povinný zisťovať úplný skutkový stav tak ako tomu je
pred vydaním iného rozhodnutia vo veci samej, ale skúmal len splnenie procesných podmienok na jeho
vydanie, t.j. či tvrdenia záložného veriteľa (v procesnom postavení žalobcu) zakladajú ním uplatnený
nárok na úhradu tých splátok pôžičky, s ktorými bola navrhovateľka (v procesnom postavení
žalovanej) v omeškaní.

23. Z návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej vyplýva, že táto uviedla
skutkové tvrdenia, ktorými odôvodňovala potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a ktoré
spočívali vo vzniku ujmy v podobe straty jej bývania; túto ujmu treba pritom považovať za závažnú,
nakoľko navrhovateľka by výkonom záložného práva zo strany záložného veriteľa prišla o svoje obydlie

a stala sa tak bezdomovcom. Vzhľadom na reálnu hrozbu následkov, ktoré by výkonom záložného práva
k nehnuteľnosti mali nepochybne dopad na život a na životnú úroveň navrhovateľky, sa odvolaciemu
súdu, s ohľadom i na už vyššie prezentované skutočnosti, javilo nariadenie neodkladného opatrenia
ako adekvátny prostriedok ochrany práv navrhovateľky. Tento pritom nie je v rozpore s princípom
proporcionality,keďžedočasnýmzdržanímsavýkonuzáložnéhoprávapriamympredajomnehnuteľnosti

navrhovateľky záložnému veriteľovi zatiaľ nevzniká ním tvrdená škoda; za škodu pritom bez ďalšieho
nemožno považovať dočasnú nenávratnosť finančných prostriedkov zo zosplatnenej pôžičky, ktorej
výšku naviac záložný veriteľ ani nedokázal bližšie špecifikovať.

24. S poukazom na vyššie uvedené, po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností

vyplývajúcich tak z návrhu navrhovateľky, ako i z obsahu súdneho spisu, prihliadajúc na dôvody uvedené
záložným veriteľom v odvolaní, dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade boli naplnené
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. I napriek tomu však odvolací súd v zmysle §
388 C.s.p. zmenil výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a zaviazal záložného veriteľa
zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom

Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres R. B., O. R. - G.. Č.. A., L. Ú. A., až do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 9C/54/2021,
avšak len za účelom jeho formálnej nápravy, tak, aby tento spĺňal podmienku určitosti a vykonateľnosti
súdneho rozhodnutia; konajúci súd totiž zrejmou chybou v písaní nesprávne označil list vlastníctva, na
ktorom je vedená nehnuteľnosť navrhovateľky, pričom opomenul označiť i to súdne konanie, v ktorom sa

navrhovateľkapopodanínávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniadomáhalasamostatnoužalobou
vydania meritórneho rozhodnutia o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnosti a o určenie
neexistencie záväzku zo zmluvy o pôžičke. Uvedená zmena napadnutého rozhodnutia nemá vplyv na
jeho vecnú správnosť, rovnako nemá vplyv na úspech navrhovateľky v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia pre účely rozhodovania o trovách konania.

25. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v zmysle § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
navrhovateľke, ktorá mala v konaní úspech, priznal proti záložnému veriteľovi, ktorý úspech nemal, plný
nárok na ich náhradu.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).