Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. január 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 35C/199/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116210236
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Dojčánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:5116210236.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdGalantavkonanípredsudkyňouMgr.ZuzanouDojčánovou,vprávnejvecižalobcu:F..T.U.,

so sídlom O. XX, XXX XX B. B., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu: PBPT Holding, a.s., so sídlom
Dolné Rudiny, 010 01 Žilina, IČO: 45 260 702, zast.: CEE Attorneys Lišiak Martinák s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Štefánikova 41, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 989 014,
proti žalovanému: JASPLASTIK-SK spol. s r.o., so sídlom Matúškovo č. 913, 925 01 Matúškovo, IČO:
36 242 578, zast.: Mgr. Petronela Zavacká, LL.M., advokátka, so sídlom Nám. Ľudovíta Štúra 2, 811 02
Bratislava, IČO: 50 172 492, o zaplatenie 45.352.196,01 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 45.352.196,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

8% ročne zo sumy 45.352.196,01 eur od 02.04.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 20.4.2016 v znení jej upresnenia doručeného súdu 18.8.2016

(č.l.40) domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 45.352.196,01 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 45.352.196,01 Eur od 2.4.2016 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 1K 28/2014
- 67 zo 6.11.2014 bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k.
1K 28/2014 - 168 z 21.5.2015 bol žalobca ustanovený za správcu konkurznej podstaty. Dňa 30.9.2013
uzavrel úpadca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci Individuálny kontrakt č. 002/10/JP/2013,
ktorého predmetom mala byť dodávka 2014 s dátumom začiatku 1.1.2014 a dátumom ukončenia

31.12.2014 so zmluvným výkonom 70MW a zmluvným množstvom 613 200 MWh pri zmluvnej cene
38,15 Eur/MWh, t.j. v celkovej cene 23.393.580,- Eur. Zo strany úpadcu bolo na základe faktúr
uhradených 17.074.530,84 Eur, zo strany žalovaného nedošlo ani k čiastočnému plneniu. Žalobca
odstúpil od Individuálneho kontraktu č. 002/10/JP/2013 zo dňa 30.9.2013 doporučeným listom, ktorý
žalovaný prevzal 24.3.2016. Dňa 1.11.2012 uzavreli úpadca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci
Individuálny kontrakt č. 001/08/JP/2012, ktorého predmetom mala byť dodávka 2013 s dátumom
začiatku 1.1.2013 a dátumom ukončenia 31.12.2013 so zmluvným výkonom 50MW a zmluvným

množstvom 438 000 MWh pri zmluvnej cene 53,80 Eur/MWh, t.j. v celkovej cene 23.564.400,- Eur. Zo
strany úpadcu došlo k splneniu kontraktu v celkovej cene 28.277.665,17 Eur, t.j. za objem 408.240 MWh.
Tento objem zo strany žalovaného nebol úpadcovi dodaný. Žalobca odstúpil od Individuálneho kontraktu
č. 001/08/JP/2012 z 1.11.2012, a to doporučeným listom, ktorý žalovaný prevzal 24.3.2016. Žalobcavyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 45.352.196,01 Eur v lehote do 1.4.2016. Žalobca
odpovedal listom doručeným 4.4.2016, že požadovanú sumu neuhradí. Právne žalobca odôvodnil
žalobu odkazom na ust. § 44 ods. 1, §45 ods. 1 a 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii

a na ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného žalobca v
podaní zo 14.11.2016 doplnil, že je bezpredmetné, či protiplnenie zo strany žalovaného malo byť
realizované formou reálnej dodávky elektrickej energie alebo finančným protiplnením. Protiplnenie
žalovaného neprebehlo žiadnou formou, a preto má žalobca z titulu bezdôvodného obohatenia nárok
na zaplatenie žalovanej sumy. Ak by v obchodnom vzťahu medzi úpadcom a žalovaným išlo o obchody

so zaisťovacími derivátmi na elektrinu, žalovaný by nemal povinnosť dodať elektrickú energiu úpadcovi
fyzicky, ale v takom prípade by mal žalovaný i) úpadcovi kompenzovať prípadné zvýšené náklady
súvisiace s nákupom energií úpadcom od tretích strán a plynúce z rozdielu medzi vyššou aktuálnou
spotovou cenou podkladového aktíva a termínovým kurzom podkladového aktíva (elektrická energia),
ii) sám realizovať výnosy plynúce z rozdielu medzi termínovým kurzom a nižšou aktuálnou spotovou
cenou podkladového aktíva na komoditnom trhu.

Podaním z 12.6.2017 žalobca navrhol pripustiť zmenu žaloby, tak aby súd žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 45.352.196,01 Eur s 8,05% úrokom z omeškania od 2.4.2016 do zaplatenia a úrokom
vo výške 3,45% ročne zo sumy
- zo sumy 774 720,00 € od 7.2.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 774 720,00 € od 18.2.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 852 192,00 € od 1.3.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 774 720,00 € od 14.3.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 774 720,00 € od 20.3.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 619 776,00 € od 26.3.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 600 720,00 € od 9.4.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 100 000,00 € od 10.4.2013do zaplatenia,
- zo sumy 74 000,00 € od 12.4.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 604 720,00 € od 18.4.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 100 000,00 € od 18.4.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 70 000,00 € od 19.4.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 650 192,00 € od 29.4.2013do zaplatenia,
- zo sumy 134 000,00 € od 2.5.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 68 000,00 € od 3.5.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 774 720,00 € od 9.5.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 774 720,00 € od 20.5.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 774 720,00 € od 29.5.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 164 000,00 € od 27.6.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 600 720,00 € od 7.6.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 174 000,00 € od 12.6.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 550 720,00 € od 20.6.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 60 000,00 € od 20.6.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 150 050,00 € od 1.7.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 652 192,00 € od 1.7.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 50 000,00 € od 4.7.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 700 720,00 € od 9.7.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 74 000,00 € od 11.7.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 774 000,00 € od 15.7.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 720,00 € od 23.7.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 774 720,00 € od 30.7.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 774 720,00 € od 8.8.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 300 000,00 € od 19.8.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 400 720,00 € od 20.8.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 74 000,00 € od 23.8.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 470 000,00 € od 4.9.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 382 192,00 € od 4.9.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 774 720,00 € od 9.9.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 774 720,00 € od 18.9.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 852 192,00 € od 26.9.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 34 000,00 € od 9.10.2013 do zaplatenia,- zo sumy 640 720,00 € od 9.10.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 100 000,00 € od 9.10.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 774 770,00 € od 18.10.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 125 000,00 € od 4.11.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 54 720,00 € od 4.11.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 595 050,00 € od 4.11.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 14 720,00 € od 12.11.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 100 000,00 € od 12.11.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 660 050,00 € od 12.11.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 704 720,00 € od 19.11.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 70 000,00 € od 22.11.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 802 242,00 € od 28.11.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 50 000,00 € od 2.12.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 700 720,00 € od 9.12.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 74 000,00 € od 10.12.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 624 720,00 € od 19.12.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 110 050,00 € od 19.12.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 40 000,00 € od 20.12.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 774 770,00 € od 27.12.2013 do zaplatenia,

- zo sumy 774 720,00 € od 10.1.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 760 720,00 € od 20.1.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 14 000,00 € od 20.1.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 650 035,17 € od 3.2.2014 do zaplatenia,
a s úrokom vo výške 3,31% ročne

- zo sumy 700 035,17 € od 12.2.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 69 104,00 € od 13.2.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 50 104,00 € od 24.2.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 490 035,17 € od 24.2.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 199 000,00 € od 25.2.2014 do zaplatenia,

- zo sumy 300 049,57 € od 4.3.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 546 000,00 € od 4.3.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 300 139,17 € od 12.3.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 469 000,00 € od 13.3.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 469 139,17 € od 21.3.2014 do zaplatenia,

- zo sumy 30 000,00 € od 24.3.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 300 000,00 € od 24.3.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 615 283,20 € od 2.4.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 319 104,00 € od 14.4.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 450 035,17 € od 14.4.2014 do zaplatenia,

- zo sumy 369 104,00 € od 22.4.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 400 035,17 € od 22.4.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 30 000,00 € od 5.5.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 15 000,00 € od 5.5.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 756 014,40 € od 5.5.2014 do zaplatenia,

- zo sumy 45 000,00 € od 6.5.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 200 035,17 € od 14.5.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 569 104,00 € od 14.5.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 200 035,17 € od 20.5.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 570 035,17 € od 21.5.2014 do zaplatenia,

- zo sumy 338 208,00 € od 6.6.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 430 000,00 € od 17.6.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 769 139,17 € od 27.6.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 39 104,00 € od 29.7.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 769 104,00 € od 7.7.2014 do zaplatenia,

- zo sumy 846 014,40 € od 8.7.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 769 104,00 € od 10.7.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 59 104,00 € od 18.7.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 710 000,00 € od 18.7.2014 do zaplatenia,- zo sumy 730 000,00 € od 29.7,2014 do zaplatenia,
- zo sumy 730 104,00 € od 8.8.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 39 000,00 € od 11.8.2014 do zaplatenia,

- zo sumy 700 000,00 € od 19.8.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 69 139,17 € od 20.8.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 800 000,00 € od 27.8.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 46 014,40 € od 27.8.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 440 104,00 € od 12.9.2014 do zaplatenia,

- zo sumy 85 000,00 € od 18.9.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 229 000,00 € od 12.9.2014 do zaplatenia,
- zo sumy 15 000,00 € od 18.9.2014 do zaplatenia.
Žalobca namietal, že znalecký posudok č. 4/2016 sa v rozpore s § 207 ods. 2 C.s.p. vyjadruje k
právnemu posúdeniu veci. K záveru, že predmetom zmluvy sú komoditné deriváty znalec nedospel
posúdením stavu veci, resp. preskúmaním účtovníctva a reálneho plnenia zmluvy, ale len právnou

analýzou zmluvy, čo je neprípustné. V spore je nepodstatné akým spôsobom boli faktúry účtované a táto
skutočnosť nemá vplyv na povinnosť žalovaného prijaté prostriedky vrátiť. Žalobca poukázal na to, že v
zmysle daňových predpisov upravujúcich daň z pridanej hodnoty, obchodovanie s finančnými nástrojmi
nepodlieha dani z pridanej hodnoty. Keby sa v skutočnosti jednalo o zloženie zábezpeky na derivát
(finančný nástroj), žalovaný nemal vo faktúrach účtovať daň z pridanej hodnoty. Drvivá väčšina faktúr

v položke fakturovaný tovar uvádza priamo dodávku elektrickej energie. Žalovaný žalobcovi neposkytol
žiadne finančné služby a žiadne protiplnenie. Žalobca doplnil právnu argumentáciu odkazom na ust. §
351 ods. 2 Obch. zák., resp. uviedol, že ak by rámcová zmluva a individuálne kontrakty boli v zmysle
§ 37 ods. 1 OZ neplatné z dôvodu ich neurčitosti a nezrozumiteľnosti spôsobenej skutočnosťou, že nie
je jednoznačne možné identifikovať, či predmetom dodávky má byť elektrická energia alebo derivát,

platilo by, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil, lebo prijal plnenie z neplatného právneho úkonu. Ak
by pripustili, že v obchodnom vzťahu medzi Úpadcom a Žalovaným išlo o obchody so zaisťovacími
derivátmi na elektrinu, v takomto prípade by mal i) Žalovaný Úpadcovi kompenzovať prípadné zvýšené
náklady súvisiace s nákupom energií Úpadcom od tretích strán a plynúce z rozdielu medzi vyššou
aktuálnou spotovou cenou podkladového aktíva a termínovým kurzom podkladového aktíva (elektrická

energia), alebo II) sám realizovať výnosy plynúce rozdielu medzi termínovým kurzom a nižšou aktuálnou
spotovou cenou podkladového aktíva (elektrickej energie) na komoditnom trhu. Následne po vykonaní
vyúčtovania v zmysle predchádzajúcej vety, mal Žalovaný povinnosť obdržanú zábezpeku vo výške
45.3521.96,01 Eur, ktorú Úpadca poukázal Žalovanému spätne vyplatiť Úpadcovi, a to buď navýšenú
alebo zníženú v súlade s predchádzajúcou vetou. Keďže k zúčtovaniu pred odstúpením od Rámcovej

zmluvy a Individuálnych kontraktov nedošlo (pravdepodobne preto, lebo k obchodovaniu s derivátmi v
skutočnosti nedochádzalo), a zároveň pripustíme záver, že Rámcová zmluva a individuálne kontrakty
boli v čase odstúpenia platné, Žalobca má povinnosť zloženú zábezpeku na vykonávanie derivátových
obchodov Žalobcovi vrátiť. Nakoľko došlo k platnému odstúpeniu od Kontraktu 1 a kontraktu 2, Je
Žalovaný v zmysle ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka povinný vrátiť poskytnuté plnenie spolu

s úrokmi podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to z dôvodu, že medzi stranami nebol
dohodnutý žiaden úrok pre tento prípad. Výška úrokov na základe Kontraktu 1 je 3,45% ročne a výška
úrokov na základe Kontraktu 2 je 3,31% ročne. Žalobca pri určení výšky úroku vychádzal z dátumu,
kedy boli uzatvorené jednotlivé kontrakty a priemernej výšky úroku za úver nad jeden milión eur pre
nefinančné spoločnosti, poskytované na dobu od 1 do 5 rokov.

2. Súd zmenu žaloby pripustil uznesením č.k. 35C/199/2016 - 410 z 11.7.2017.

3. Žalobca vo vyjadrení z 8.10.2019 poukázal na to, že konateľ žalovaného, podľa ktorého vôle by
chcel žalovaný vykladať obsah posudzovaných zmlúv, nevedel nijak vysvetliť ani popísať obchodovanie

s údajnými derivátmi. Argumentácia ohľadom kruhového obchodovania nemá vplyv na nárok žalobcu
uplatňovaný v konaní. To, že dochádzalo ku kruhovému obchodovaniu, je len domnienka.

4. Žalovaný vo vyjadreniach z 20.9.2016 a 14.11.2016 uviedol, že úpadca a žalovaný 31.10.2012
uzavreli Rámcovú zmluvu, ktorá bola následne podkladom pre uzatvorenie jednotlivých individuálnych

kontraktov. Žalovaný odkazuje na závery znaleckého posudku č. 4/2016 (č.l. 253 - 270 spisu), v zmysle
ktorých predmetom Rámcovej zmluvy z hľadiska finančného a účtovného boli komoditné deriváty,
rámcová zmluva predstavuje špecifický typ kontraktu s finančnými nástrojmi tzv. derivátového kontraktu,
žalovaný nebol povinný fyzicky dodávať v zmysle Rámcovej zmluvy a individuálnych kontraktov úpadcuplnenie, t.j. elektrinu ako tovar, rámcovú zmluvu a s ňou súvisiace individuálne kontrakty je možné
považovať za finančné služby. Žalovaný uvádza, že si riadne a včas plnil svoje zmluvné povinnosti. Z
obsahu Individuálnych zmlúv, ani z obsahu Rámcovej zmluvy žalovanému nevyplývala povinnosť fyzicky

dodaťúpadcovielektrickúenergiu. ÚpadcauhrádzalfaktúryvystavenévsúvislostisRámcovouzmluvou
resp. individuálnymi kontraktmi bez toho, aby namietal nedodanie protiplnenia zo strany žalovaného.
Žalovaný upozornil, že na dodávky elektrickej energie sa štandardne využívajú osobitné zmluvné typy
(EFET - European Federation of Energy Traders), ktoré majú špecifický charakter a formu a odzrkadľujú
osobitosti napríklad nákupu a predaja elektrickej energie.

Žalovaný vo vyjadrení z 25.9.2017 doplnil, že Platenie DPH zo strany Žalovaného vo vzťahu k plneniu
realizovanému na základe Rámcovej zmluvy a Individuálnych kontraktov bolo uskutočnené na základe
účtovného posúdenia zodpovedných zamestnancov Žalovaného. K právnej kvalifikácii žalobcu uviedol,
že správca bol oprávnený vypovedať Rámcovú zmluvu výhradne s právnymi účinkami ex nunc. Plnenie
poskytnuté pred vypovedaním Rámcovej zmluvy (obchodnoprávnej zmluvy) nemožno kvalifikovať
ako bezdôvodné obohatenie. V predmetnej veci zároveň nikdy nedošlo k naplneniu predpokladov

nevyhnutných pre platné odstúpenie od Individuálnych kontraktov (nesplnenie resp. len čiastočné
splnenie povinností na strane žalovaného) tak ako ich vyžaduje ust. § 45 ods. 1 ZRK. Odstúpenia
sú absolútne neplatné, resp. neúčinné právne úkony a nevyvolávajú žiadne účinky. Vo vzťahu k
uplatneným úrokom, ktoré vznikli skôr ako dňa 12.6.20113 žalovaný vzniesol námietku premlčania.
Žalovaný namietol, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k zmene žaloby pred jej pripustením.

Vo vyjadrení z 11.12.2017 žalovaný doplnil, že žalovaný pred 10.10.2013 nespĺňal ani len formálne
náležitosti nevyhnutné pre obchodovanie s elektrinou - existenciu povolenia, t.j. v čase podpisu
Rámcovej zmluvy (30.10.2012), ani v čase podpisovania individuálnych kontraktov 1 a 2 (1.11.2012,
resp. 30.9.2013) reálne obchodovať s elektrinou nemohol, nakoľko povolenie na podnikanie - dodávku
elektriny bolo žalovanému vydané až 10.10.2013. Aj po získaní povolenia na obchodovanie s elektrickou

energiou žalovaný nikdy s elektrickou energiou reálne neobchodoval.
Vo vyjadrení z 18.4.2018 žalovaný doplnil, že žalovaný bol v rokoch 2011-2012 oslovený p. B. a p.
Č. zo spoločnosti úpadcu s ponukou znížiť nákladové položky za elektrinu, uľahčiť plánovanie cash-
flowu a zaistiť cenu elektrickej energie, a to na základe obchodovania so zaisťovacími derivátmi na
elektrinu (komoditnými derivátmi), ktoré mali mať charakter finančných inštrumentov. Úpadca mal ako

sprostredkovateľ pomôcť Žalovanému s cenami elektrickej energie, obchodovaním a burze, pričom
ale samotnú elektrickú energiu Žalovanému nedodával. De facto šlo o dohodu o fixnej cene - rozdiel
medzi dlhodobou cenou dohodnutou v zmluve a aktuálnou cenou elektrickej energie na burze sa mal
finančne vysporiadať. Žalovaný nešiel priamo na burzu, ale využil služby úpadcu ako sprostredkovateľa.
Jednalo sa o obchodný vzťah, ktorý sa mal vysporiadavať na pravidelnej báze výlučne finančne. Účelom

zmluvy bolo dosiahnuť/dohodnúť istotu fixnej ceny elektrickej energie v dohodnutom objeme za daný
rok. Zmluvné strany si dohodli vzorec a jeho parametre (množstvo el. energie, fixnú cenu a pravidelne
odčítavanú cenu indexu na burze). Mesačne vypočítavali platby podľa daného vzorca v závislosti od
vývoja dohodnutého indexu na verejnej burze a následne si ich navzájom zasielali. To že tieto platby
inkasoval Žalovaný znamená len toľko, že cena indexu sa vyvíjala v jeho prospech z tejto zmluvy a že

pri výrazne opačnom vývoji ceny alebo inak nastavenej fixnej cene to mohol byť práve Žalovaný v pozícii
platiteľa. Čiže predmetom tejto zmluvy bolo finančné plnenie y závislosti od vyvolá nejakého ukazovateľa
na burze a teda protiplnením bola istota, že druhá strana bude platiť keď bude povinná.
Vo vyjadrení z 31.5.2018 žalovaný uviedol, že mal uzavreté zmluvy s úpadcom aj so spoločnosťou
PB Power Trade, a.s., pričom na základe uvedených zmlúv a informácií poskytnutých štatutárnymi

orgánmi úpadcu a spoločnosti PB Power Trade, a.s. tieto spoločnosti mali obchodovať na burze s
komoditnými derivátmi. To či sa tak počas trvania zmluvných vzťahov skutočne dialo, alebo nedialo
Žalovaný objektívne nemal možnosť skúmať. Ak úpadca a PB Power Trade, a.s. žalovaného klamali
a zavádzali a v rozpore s uzatvorenými zmluvami neobchodovali na burze, ale naopak obchodovali
medzi sebou (čo by viedlo ku kruhovému obchodovaniu), žalobca nepreukázal, že žalovaný mal o tejto

skutočnosti vedomosť, resp. že bol jej aktívnym účastníkom (čo žalovaný odmieta). Žalovaný neurobil
nič iné len to, že akceptoval návrh Rámcovej zmluvy a Individuálnych kontraktov predložený zo strany
Žalobcu. V prípade, ak by Rámcová zmluva a Individuálne kontrakty mali byť vyhodnotené ako neplatné
právne úkony (s čím Žalovaný zásadne nesúhlasí) potom plnú zodpovednosť za prípadné spôsobenie
neplatnosti nesie Žalobca, ktorý prišiel s myšlienkou obchodovania s komoditnými derivátmi, oslovil s

ponukou na spoluprácu Žalovaného a v neposlednom rade taktiež pripravoval návrhy Rámcovej zmluvy
a Individuálnych kontraktov.
Vo vyjadrení z 31.10.2018 žalovaný doplnil, že vôľa zmluvných strán rámcovej zmluvy a individuálnych
kontraktov 1 a 2 smerovala k uzatvoreniu derivátového obchodu s finančným plnením. Nie sú naplnenépredpoklady na vznik zodpovednostného vzťahu bezdôvodného obohatenia, najmä nie k majetkovej
ujme a príčinnej súvislosti. Žalovaný nikdy nezískal majetkovú výhodu. Takmer rovnakú sumu, akú
žalovaný následne previedol na úpadcu, prípadne banku, ktorá kupovala pohľadávky úpadcu, pričom

úpadca a PB Power Trade ovládali tie isté riadiace a majetkové štruktúry, v oboch spoločnostiach konali
ako členovia predstavenstva p. B. a p. Č.Á. a úpadca bol, resp. stále je akcionárom PB Power Trade,
a.s.. PB Power Trade je dcérskou spoločnosťou úpadcu, teda peňažné prostriedky, ktoré získal žalovaný
od úpadcu sa následným prevodom z JASPLASTIKU na PB Power Trade vrátili do tej istej holdingovej -
konsolidovanej štruktúry, na ktorej vrchole bola materská firma PBPT Holding, t. j. na strane žalovaného

nikdy nedošlo k faktickej a objektívnej majetkovej výhode, ktorá je jedným zo základných predpokladov
pre vznik zodpovednosti za vrátenie bezdôvodného obohatenia.
Vo vyjadrení z 30.9.2019 žalovaný ozrejmil komplexne zmluvné vzťahy medzi úpadcom, žalovaným a
PB Power Trade, a.s. za účasti spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s. (pôvodne Sberbank Slovensko,
a.s.). Tieto 3 (tri) spoločnosti spolu uzatvorili komplex zmlúv zabezpečujúci obchodovanie s derivátmi
faktoringová linka predstavujúca kruhový obchod. Okrem zmluvného vzťahu, ktorý sa rozoberá v tomto

spore, t. j. zmluvného vzťahu medzi úpadcom a žalovaným, existuje ešte aj zmluvný vzťah medzi
žalovaným a PB Power Trade a tiež zmluvný vzťah medzi spoločnosťami PB Power Trade a úpadcom.
Tieto tri subjekty kruhovo obchodovali so spolufinancovaním spoločnosťou Sberbank Slovensko, a. s..
Predmetný kruhový obchod spočíval vtom, že na jeho základe dochádzalo ku kruhovému toku peňazí
zo spoločnosti úpadcu cez spoločnosti žalovaného a PB Power Trade naspäť do spoločnosti úpadcu.

Úpadca na základe derivátových kontraktov (Rámcová zmluva a Individuálne kontrakty 1 a 2) platil
každý mesiac v priebehu ich trvania cca. 3 x 0,75 mil. EUR žalovanému. Následne žalovaný na základe
obdobných derivátových kontraktov platil každý mesiac cca. 3 x 0,75 mil. EUR spoločnosti PB Power
Trade (cez spoločnosť Sberbank Slovensko, a. s., ktorá pravidelne odkupovala pohľadávky spoločnosti
PB Power Trade). A napokon, spoločnosť PB Power Trade na základe rovnako obdobných kontraktov

platila každý mesiac cca. 3 x 0,75 mil. EUR úpadcovi.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie uznesením OS Žilina č.k. 1K/28/2014-67 zo 6.11.2014,
uznesením OS Žilina č.k. 1K/28/2014-168 z 21.5.2015, výpisom z obchodného registra žalovaného,
úpadcu, individuálnym kontraktom č. 001/08/JP/2012, individuálnym kontraktom č. 002/10/JP/2013,

odstúpeniami od individuálnych kontraktov z 23.2.2016 s doručenkou, prehľadom úhrad vykonaných
na účet žalovaného, výzvou na úhradu dlžnej sumy z 22.3.2016 s doručenkou, odpoveďou na výzvu z
22.3.2016,účtovacímipredpismiprijatýchfaktúrafaktúrami,znaleckýmposudkomč.4/2016,Rámcovou
zmluvou o obchodovaní so zaisťovacími derivátmi na elektrinu č. JP/01/2012/DER-RZ z 31.10.2012,
výpoveďou rámcovej zmluvy z 1.3.2016, Rámcovou zmluvou o obchodovaní so zaisťovacími derivátmi

na elektrinu č. JP/01/2011/DER-RZ z 30.10.2011, výsluchom konateľa žalovaného Ing, F. F., výsluchom
svedka JUDr. P. P., svedkyne Ing. E. Č., a zistil tento skutkový stav veci:

6. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 1K/28/2014 - 67 zo 6.11.2014 bol na majetok dlžníka
PBPT Holding, a.s. vyhlásený konkurz. Uznesením č.k. 1K/28/2014-168 z 21.5.2015 bola žalobkyňa

ustanovená do funkcie správcu.

7. Dňa 31.10.2012 bola medzi žalovaným ako predávajúcim a úpadcom ako kupujúcim uzatvorená
Rámcová zmluva o obchodovaní so zaisťovacími derivátmi na elektrinu (ďalej len rámcová zmluva),
uzatvorená v zmysle ustanovení § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a zák. č. 656/2004 Z.z. o

energetike. Podľa článku II. Preambuly zmluvy mala rámcová zmluva o obchodovaní so zaisťovacími
derivátmi na elektrinu upravovať základný rámec a zmluvný právny režim medzi zmluvnými stranami
pre uskutočňovanie citovaných obchodov medzi zmluvnými stranami v súlade s ďalšími ustanoveniami
tejto zmluvy, a to na základe individuálnych kontraktov (zmluvných obchodov) dohodnutých medzi
zmluvnými stranami počas účinnosti tejto rámcovej zmluvy. V bode 2. Preambuly zmluvné strany

zhodne konštatujú, že zaisťovacie deriváty na elektrinu (ďalej len komoditné deriváty) majú charakter
finančných inštrumentov a ich cieľom je znížiť nákladové položky za elektrinu, poskytnúť kupujúcemu
väčšiu flexibilitu pri nákupe elektriny, zaistenie ceny bez nutnosti odhadovať skutočnú spotrebu elektriny
a uľahčovať plánovanie cash flow. V bode 3. Preambuly sa zmluvné strany dohodli, že tieto komoditné
deriváty sa budú vysporiadavať výlučne finančným spôsobom. Záväzne stanovenými štandardmi pre

obchodovanie boli: zdroj trhových cien POWER EXCHANGE CENTRAL EUROPE (skratka PXE)
ww.pxe.cz, typ produktu Czech Base Load Year Futures (F PXE BL CAL-XX), podkladové aktívum:
Czech Spot Market Base Load Index, dátum začatia finančného vysporiadania - prvý deň splatnosti
kontraktu, dátum ukončenia finančného vysporiadania - posledný deň kontraktu.V článku III. Predmet, miesto a čas plnenia je dojednané, že plán dodávky, t.j. dátum a čas začiatku
dodávky elektrickej energie, dátum a čas ukončenia dodávky elektrickej energie, zmluvný výkon,
zmluvné množstvo, zmluvná cena EUR/MWh a celková zmluvná cena pre dojednanú dodávku el.

energie bude zmluvnými stranami vždy dohodnutá v každom osobitne uzavretom individuálnom
kontrakte, ktorého vzor v prílohe č. 1 tvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa čl. IV. Ceny za
predanú/kúpenú elektrinu sú stanovené dohodou zmluvných strán vždy pre každý individuálny kontrakt
samostatne a určujú sa dohodou zmluvných strán v zmysle zák. č. 18/1996 Z.z. s ohľadom na indikáciu
cien na relevantnom trhu. Podľa čl. V. Fakturácia a platobné podmienky mal predávajúci vyúčtovať

dodávky elektriny vždy v mene EURO, a to za každý kalendárny mesiac osobitne samostatnými
zúčtovacími faktúrami. Základným podkladom pre vyúčtovanie dodávok elektriny je zmluvne dohodnuté
množstvoelektrinyacenabezDPHdohodnutávindividuálnychkontraktoch(individuálnomkontrakte)na
príslušný kalendárny mesiac v príslušnej dohodnutej mene. K cenám dohodnutým za dodávku elektriny
sa pripočítava daň z pridanej hodnoty, ktorú je kupujúci povinný predávajúcemu uhradiť. Predávajúci
vyhotoví príslušné vyúčtovacie faktúry ako súhrnné faktúry za príslušný kalendárny mesiac najneskôr

5. kalendárny deň po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom bola dodávka uskutočnená.
V prílohe č. 1 rámcovej zmluvy je obsiahnutý vzor Individuálneho kontraktu č. ... k Rámcovej zmluve o
obchodovaní so zaisťovacími derivátmi na elektrinu č. ... . Podľa tohto vzoru mal individuálny kontrakt
obsahovať označenie predávajúceho, kupujúceho, dátum a čas uzatvorenia a plán dodávky v rozsahu:
dátum začiatku, dátum ukončenia, od do, zmluvný výkon v MW, zmluvné množstvo v MWh, zmluvnú

cenu bez DPH v Eur/MWh, celkovú cenu bez DPH v Eur. V závere je uvedené, že tento individuálny
kontrakt je uzatvorený v zmysle vyššie uvedenej rámcovej zmluvy o obchodovaní so zaisťovacími
derivátmi na elektrinu č. , ktorú dopĺňa a tvorí jej súčasť.

8. Dňa 1.11.2012 bol medzi úpadcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim uzatvorený

Individuálny kontrakt č. 001/08/JP/2012, v ktorom sú uvedené podmienky: a) dodávka 2013, c)
fakturácia: 10-teho, 20-teho, posledný deň v danom mesiaci dodávky do splatnosťou do 30 dní a plán
dodávky nasledovne: dátum začiatku - 1.1.2013, dátum ukončenia - 31.12.2013, zmluvný výkon - 50
MW, zmluvné množstvo - 438 000 MWh, zmluvná cena - 53,80 Eur/MWh, celková cena 23 564 400
Eur, obchodná zóna - MAVIR. Potvrdenie založené na č.l. 13 spisu má potvrdzovať Individuálny kontrakt

podľa EFET Rámcovej zmluvy o vzájomnej dodávke elektriny medzi zmluvnými stranami, doplňuje ju
a tvorí jej súčasť.

9. Dňa 30.9.2013 bol medzi úpadcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim uzatvorený
Individuálny kontrakt č. 002/10/JP/2013, v ktorom sú uvedené podmienky: a) dodávka 2014, c)

fakturácia: 10-teho, 20-teho, posledný deň v danom mesiaci dodávky do splatnosťou do 30 dní a plán
dodávky nasledovne: dátum začiatku - 1.1.2014, dátum ukončenia - 31.12.2014, zmluvný výkon - 70
MW, zmluvné množstvo - 613 200 MWh, zmluvná cena - 38,15 Eur/MWh, celková cena 23 393 580
Eur, obchodná zóna - SEPS. Potvrdenie založené na č.l. 14 spisu má potvrdzovať Individuálny kontrakt
podľa EFET Rámcovej zmluvy o vzájomnej dodávke elektriny medzi zmluvnými stranami, doplňuje ju

a tvorí jej súčasť.

10. Listom z 23.2.2016 žalobkyňa oznámila žalovanému odstúpenie od Individuálneho kontraktu č.
002/10/JP/2013 podľa § 45 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, vzhľadom k tomu,
že individuálny kontrakt bol zo strany úpadcu plnený, avšak k plneniu zo strany žalovaného nedošlo

ani z časti.

11. Listom z 23.2.2016 žalobkyňa oznámila žalovanému odstúpenie od Individuálneho kontraktu č.
001/08/JP/2012 podľa § 45 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, vzhľadom k tomu,
že individuálny kontrakt bol zo strany úpadcu plnený, avšak k plneniu zo strany žalovaného nedošlo ani

z časti. Odstúpenia boli žalovanému doručené 2.3.2016.

12. Výpoveďou Rámcovej zmluvy o obchodovaní so zaisťovacími derivátmi na elektrinu č. JP/01/2012/
DER-RZ žalobkyňa vypovedala rámcovú zmluvu v dvojmesačnej výpovednej lehote.

13. Výzvou z 22.3.2016 žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu sumy 45.352.196,01 Eur z titulu
vrátenia úhrad vykonaných úpadcom na základe individuálnych kontraktov č. 001/08/JP/2012 a č.
002/10/JP/2013. Výzva bola žalovanému doručená 24.3.2016. Žalovaný na výzvu reagoval listom
datovaným 22.3.2016 (?), v ktorom odkazuje na výzvu doručenú mu 24.3.2016. Uviedol, že žalovanýsi riadne plnil všetky zmluvné povinnosti vyplývajúce z platne uzavretých zmlúv medzi ním a úpadcom,
výzvu považuje za neopodstatnenú a nároky za neoprávnené.

14. Z listín vzťahujúcich sa k individuálnemu kontraktu č. 001/08/JP/2012 (č.l. 100 - 160 spisu - červená
väzba)bolozistené,žežalovanývobdobíod15.1.2013do31.12.2013vystavilúpadcovifaktúrynasumu
28.277.665,17 Eur, ku ktorým vystavil úpadca účtovacie predpisy prijatých faktúr. Faktúry boli vystavené
k 10., 20. a poslednému dňu v tom-ktorom mesiaci, pričom predmet fakturácie bol špecifikovaný ako
Dodávky elektriny v nadväznosti na Individuálny kontrakt č. 001/08/JP/2012. Vo faktúrach bolo uvedené

množstvo v MWh, cena 53,80/1 MWh, hodnota bez DPH a s 20% DPH. Účtovacie predpisy prijatých
faktúr vystavené žalovaným rovnako špecifikovali popis ako el. energiu v množstve vymedzenom v
tej-ktorej faktúre. Výnimkou bola faktúra č. 9213000025 vystavená 10.1.2013 (č.l. 106 spisu), splatná
9.2.2013, s dátumom dodania 10.1.2013, v ktorej bol predmet fakturácie špecifikovaný ako Deriváty
v nadväznosti na Individuálny kontrakt č. 001/08/JP/2012. Ostatné údaje na faktúre sa zhodujú s
údajmi na faktúre č. 9213000060 vystavenej dňa 15.1.2013 (č.l. 104 spisu), splatnej 14.2.2013, dátum

dodania 10.1.2013, v ktorej bol predmet fakturácie špecifikovaný ako Dodávka elektriny v nadväznosti
na Individuálny kontrakt č. 001/08/JP/2012. Faktúra č. 9213000025 (na deriváty) bola stornovaná na
základe dokladu č. 921300059 (č.l. 108).

15. Z listín vzťahujúcich sa k individuálnemu kontraktu č. 002/10/JP/2013 (č.l. 41 - 99 spisu - zelená

väzba) bolo zistené, že žalovaný v období od 15.1.2014 do 10.8.2014 vystavil úpadcovi faktúry na sumu
17.074.530,84 Eur, ku ktorým vystavil úpadca účtovacie predpisy prijatých faktúr. Faktúry č. 9201400026
z15.1.2014,splatnádňa14.2.2014(č.l.45-47spisu),č.9201400050z20.1.2014,splatnádňa19.2.2014
( č.l. 49 spisu) a č. 9201400113 z 31.1.2014, splatná 2.3.2014 (č.l. 51-52 spisu) mali predmet fakturácie
špecifikovaný ako Deriváty v nadväznosti na Individuálny kontrakt č. 002/10/JP/2013. Vo faktúrach

bolo uvedené množstvo v MWh, cena 38,15/1 MWh, hodnota bez DPH a s 20% DPH. Následné
faktúry vystavené za obdobie od 10.2.2014 do 10.8.2014 (č.l. 54 - 99 spisu) mali predmet fakturácie
špecifikovaný ako Dodávky elektriny v nadväznosti na Individuálny kontrakt č. 002/10/JP/2013. Vo
faktúrach bolo uvedené množstvo v MWh, cena 38,15/1 MWh, hodnota bez DPH a s 20% DPH.
Účtovacie predpisy prijatých faktúr vystavené žalovaným zhodne špecifikovali popis ako el. energiu v

množstve vymedzenom v tej-ktorej faktúre.

16. Podľa znaleckého posudku č. 4/2016 zo dňa 18.4.2016, predloženého žalovaným, vypracovaného
znaleckou organizáciou EKOPRAKTIK, spol. s r.o., so sídlom Kapitulská 14, 917 00 Trnava na
vyžiadanie zadávateľa: Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s.r.o., so sídlom Nám. Ľ. Štúra 2,

811 02 Bratislava, úlohou znalca malo byť posúdenie predmetu rámcovej zmluvy č. JP/01/202/DER-
RZ zo dňa 30.10.2012 s ohľadom na to, či ide o finančný derivát na cenu elektrickej energie alebo o
zmluvu na dodávku elektrickej energie. Podkladmi na vypracovanie znaleckého posudku boli výpisy z
obchodného registra žalovaného a úpadcu, rámcová zmluva, výpoveď rámcovej zmluvy z 1.3.2016, ,
individuálne kontrakty č. 001/08/JP/2012 z 1.11.2012, č. 002/10/JP/2013 z 30.9.2013, odstúpenia od

individuálnych kontraktov, výzva žalobkyne na úhradu dlžnej sumy a faktúra č. 9201401576 z 20.8.2014.
V odpovedi na otázku č. 1 znalec uvádza: Finančné deriváty sú nástroje odvodené od podkladových
aktív. (B. Chovancova V. Malacká, V. Demján, J. Kotlebová, Finančné trhy: Nástroje a transakcie, 2016,
str. 46). V tejto definícii je nástrojom kontrakt niečo urobiť alebo niečo strpieť, ak sa niečo stane s
nejakým vopred definovaným iným aktívom. Dôležitou náležitosťou tiež je, že majú formu termínového

obchodu t.j. že dochádza k oneskoreniu medzi ich dohodnutím a plnením. Samotné plnenie rámcovej
zmluvy ako aj individuálnych kontraktov je definované V článku II bod 4, že to bude „v posledný deň
kontraktu“ (myslené individuálneho kontraktu). Rámcová zmluva stanovuje, že podkladovým aktívom
je v tomto prípade cena elektriny vyjadrená ako Czech Spot Market Base Load Index, preto znalec
konštatuje že z hľadiska finančného ide o komoditný derivát. Z pohľadu účtovníctva (t.j. lAS 39) kontrakty

s nefinančnými položkami patria k finančným nástrojom (t.j. komoditným derivátom) vtedy, ak sa v nich
vyskytuje špekulatívny prvok. Výraz komoditné deriváty ani prívlastok špekulatívne kontrakty lAS 39
v tejto súvislosti priamo nepoužívajú. Túto skupinu označujú ako kontrakty, ktoré sa vysporiadavajú v
čistom rozličnými formami.
Ako derivát sa podľa lAS 39 účtujú prípady:

1) Ak kontrakt povoľuje vysporiadanie v čistom znamená, že sa uhradí len rozdiel medzi aktuálnou a
trhovou cenou komodity a fixnou cenou kontraktu. Môže sa realizovať prostredníctvom:
a) Hotovosti
b) Iného finančného nástroja, resp.c) Výmenou finančných nástrojov.
V Rámcovej zmluve je dohodnuté, že tieto komoditné deriváty sa budú vysporiadavať výlučne finančným
spôsobom''. Preto znalec konštatuje, že podľa definície IAS 39 došlo k naplneniu hore uvedenej

podmienky 1).
V odpovedi na otázku č. 7 znalec uvádza: Rámcová zmluva a individuálne kontrakty nie sú
štandardnými pre obchodovanie s finančnými nástrojmi resp. derivátmi na elektrickú energiu nakoľko
týmto štandardom je zmluva, ktorá je v súlade so štandardmi Európskej Federácie Obchodníkov s
Energiou (European Federation of Energy Traders - EFET). Avšak Rámcová zmluva a individuálne

kontrakty založili dva komoditné deriváty, ktoré boli správne vykonateľné. Jeden na kalendárny rok 2013
pre maďarskú obchodnú zónu (MAVIR) a druhý na kalendárny rok 2014 pre slovenskú obchodnú zónu
(SEPS). Na druhej strane rámcová zmluva a individuálne kontrakty nie je ani štandardom pre dodávku
fyzickej energie (nakoľko štandard by bola opätovne zmluva podľa zásad EFET-u] a hlavne neobsahuje
údaje, ktoré by umožňovali správnu fyzickú dodávku elektrickej energie. Preto na základe predložených
podkladov konštatujeme, že nedochádzalo k štandardnému obchodovaniu s finančnými nástrojmi resp.

derivátmi.

17. Dňa 30.10.2011 bola medzi žalovaným ako kupujúcim a PB Power Trade, a.s. ako predávajúcim
uzatvorená Rámcová zmluva o obchodovaní so zaisťovacími derivátmi na elektrinu (ďalej len rámcová
zmluva 2), uzatvorená v zmysle ustanovení § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a zák. č. 656/2004 Z.z.

o energetike. Podľa článku II. Preambuly zmluvy mala rámcová zmluva o obchodovaní so zaisťovacími
derivátmi na elektrinu upravovať základný rámec a zmluvný právny režim medzi zmluvnými stranami
pre uskutočňovanie citovaných obchodov medzi zmluvnými stranami v súlade s ďalšími ustanoveniami
tejto zmluvy, a to na základe individuálnych kontraktov (zmluvných obchodov) dohodnutých medzi
zmluvnými stranami počas účinnosti tejto rámcovej zmluvy. V bode 2. Preambuly zmluvné strany

zhodne konštatujú, že zaisťovacie deriváty na elektrinu (ďalej len komoditné deriváty) majú charakter
finančných inštrumentov a ich cieľom je znížiť nákladové položky za elektrinu, poskytnúť kupujúcemu
väčšiu flexibilitu pri nákupe elektriny, zaistenie ceny bez nutnosti odhadovať skutočnú spotrebu elektriny
a uľahčovať plánovanie cash flow. V bode 3. Preambuly sa zmluvné strany dohodli, že tieto komoditné
deriváty sa budú vysporiadavať výlučne finančným spôsobom. Záväzne stanovenými štandardmi pre

obchodovanie boli: zdroj trhových cien POWER EXCHANGE CENTRAL EUROPE (skratka PXE)
ww.pxe.cz, typ produktu Czech Base Load Year Futures (F PXE BL CAL-XX), podkladové aktívum:
Czech Spot Market Base Load Index, dátum začatia finančného vysporiadania - prvý deň splatnosti
kontraktu, dátum ukončenia finančného vysporiadania - posledný deň kontraktu. Aj vo zvyšnej časti
zmluvných dojednaní a príloh je obsah rámcovej zmluvy 2 zhodný s obsahom rámcovej zmluvy.

18. Konateľ žalovaného Ing. Milan Macháček pri svojom výsluchu uviedol, že od roku 2009 bola
dodávateľom elektrickej energie pre žalovaného PB Power Trade, a mal žalovaný v rokoch 2011-2012
záujem o zlepšenie podmienok dodávky elektriny, táto spoločnosť prišla s myšlienkou komoditných
derivátov. Zmluvu o komoditných derivátoch odsúhlasili a podpísali, pričom cieľom žalovaného bolo

dosiahnuť výhodnejšie ceny elektrickej energie. Takto fungovali celý rok 2013. Okrem zmluvy o
finančných derivátoch medzi úpadcom a žalovaným existovala aj zmluva medzi žalovaným a PB
Power Trade, a.s.. Žalovaný vedel, že do toho vstupuje aj banka, pričom pre nich bolo podstatné, že
dostali dobrú cenu energie na základe inej zmluvy. Na otázku aké plnenie dodali úpadcovi v období
rokov 2013 až 2014, kedy od úpadcu obdržali viac ako 45 miliónov Eur konateľ uviedol, že na túto

otázku sa nedá odpovedať, ale na vec treba pozerať komplexne, keďže boli uzavreté zmluvy medzi
úpadcom a žalovaným a žalovaným a PB Power Trade, a.s.. Predmetom zmluvy medzi úpadcom a
žalovaným boli deriváty. Predaj komoditných derivátov konateľ žalovaného ozrejmil tak, že sú to len
financie. Vo faktúrach je ako plnenie uvedená dodávka elektrickej energie z dôvodu, že v zmluve o
komoditných derivátoch bolo napísané, že ide o komoditné deriváty na energiu. PB Power Trade a.s.

žalovanémudodávalaelektrinunazákladetretejzmluvy,atovrokoch2009až2014.Konateľžalovaného
uviedol, že boli uzavreté tri zmluvy, dve sa týkali finančných derivátov a zmluva o dodávke energie
je nezávislá. Úpadca mal na základe zmluvy o derivátoch získať výhodu na burze. Separátne plnenia
za finančné deriváty vo forme peňazí poli platené žalovaným aj spoločnosti PB Power Trade, a.s..
Zmluvnú dokumentáciu týkajúcu sa derivátov pripravovali p. B. a p. Č.. Obchody s derivátmi pomáhala

prefinancovať Sberbank, a.s., ktorá mala finančne pomáhať druhej strane, teda úpadcovi a PB Power
Trade, a.s..19. Svedok JUDr. P. P., správca konkurznej podstaty úpadcu Power Trade, a.s. a pôvodný správca
konkuznej podstaty úpadcu PBPT Holding, a.s. pri svojom výsluchu uviedol, že žalovaný bol významným
obchodným partnerom PB Power Trade, a.s., až do takej miery, že podstatnú časť obratov tvorili

tie vplývajúce z obchodnej činnosti. Uskutočňovali sa zrejme vo formách fyzických dodávok ako aj
kváziderivátovýchobchodov,ktorésvedoktakoznačilzdôvodu,žeabsentovalokonečnévyrovnanie.PB
PowerTrade,a.s.dodávaltakfyzickúenergiu,zároveňfakturovalnazákladederivátov.Žalovanýplnenie
uskutočňoval, a to priamo na účet, alebo na základe faktoringu na účet banky. Svedok nevedel exaktne
uviesť aký bol rozsah obchodov, prevažnú časť však tvorili práve tieto kvázideriváty. Na ich základe

prešla medzi týmito subjektami pomerne veľká suma, podľa názoru svedka šlo o kruhové obchodovanie,
tieto peniaze objemovo vo významnom rozsahu prešli zo žalovaného na PB Power Trade, z PB Power
Tradenaúpadcuaodtiaľznovanažalovaného.Podľasvedkaztýchtoobchodovbolziskovývkonečnom
dôsledku žalovaný, a to zhruba v sumách 300,000,- Eur. Vzhľadom na mimoriadne veľké objemy sa
toto obchodovanie nejaví ako štandardné, kvázideriváty v rámci neho tvorili skoro 80%. Zainteresovaný
bol aj ďalší subjekt, a to spoločnosť SISOMBYY LTD so sídlom na Sejšelách. Ak bol celkový objem

obchodov 100 mil., tak zhruba 80 mil. tvoril SISOMBYY a Jasplastik. Tieto obchody pre PB Power
Trade podľa úvah svedka slúžili len na vytváranie obratov a na dokladovanie v banke. PB Power
Trade z týchto obchodov nebol ziskový. V tejto súvislosti bolo zo strany banky iniciované aj trestné
konanie za účelom preskúmania úkonov členov predstavenstva PB Power Trade. Viacero kontraktov
bolo uzavretých medzi žalovaným a PB Power Trade, a.s., šlo tak o zmluvy rámcové ako aj individuálne

kontrakty. Na ich základe boli inkasované mimoriadne vysoké plnenia z titulu kváziderivátov za roky
2013-2014. Na základe individuálnych kontraktov asi neboli úpadcovi poskytnuté žiadne fyzické plnenia.
Zrejme šlo o výhradne kvázi deriváty, pri ktorých však absentovalo na konci roku finančné vyrovnanie.
Žalovanému však nezostalo nič. Forma obchodovania, akú si vytvorili tieto subjekty, bola neštandardná,
keďže štandardne by sa zložila zábezpeka, ktorá by následne na základe výsledkov obchodovania a

pohybu ceny komodity bola vyplatená jednej alebo druhej strane. Účastníkmi kruhových obchodov
boli tri spoločnosti - žalovaný, úpadca a PB Power Trade, a.s.. Svedok pripustil, že za obdobie rokov
2013-2014 bola PB Power Trade, a.s. vo vzťahu k žalovanému recipientom finančných prostriedkov v
približne rozsahu sumy zodpovedajúcej nároku uplatnenému v konaní. Medzi úpadcom a žalovaným
chýbalo konečné vyrovnanie, ktoré je súčasťou štandardného obchodovania s derivátmi. V rámci tohto

vzťahu k nemu nedošlo, a ani nemohlo, keďže to bol kruh.

20. Svedkyňa Ing. E. Č., predsedníčka predstavenstva úpadcu a členka predstavenstva PB Power
Trade, a.s., pri svojom výsluchu, po oboznámení sa s Individuálnymi kontraktmi uviedla, že tieto
boli uzatvorené na základe rámcovej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným. Rámcová zmluva bola

uzatvorená na vykonávanie derivátových operácií. Zmluvu predkladal úpadca žalovanému na uzavretie,
aby sa mohlo obchodovať s derivátmi. Úpadca mal uzatvorenú obdobnú zmluvu aj s PB Power Trade,
a.s., jednalo sa o derivátové operácie. Pri derivátových operáciách nešlo o nejakú dodávku, bolo to
kvázi obchodovanie s komoditou, PB Power Trade a.s. a úpadca vykonávali derivátové operácie aj na
burze a na to bolo potrebné, aby spoločnosti mali zabezpečený dostatok cashu na jednotlivé operácie.

Aby si cash zabezpečili, boli urobené takéto kontrakty medzi spoločnosťami. Jedna spoločnosť nakúpila
derivát od druhej a predala to tretej, išlo o tzv. kruhový obchod. Úpadca nakúpil deriváty od žalovaného
a predal ich do PB Power Trade, a.s. a PB Power Trade,a.s. predal deriváty žalovanému a nakúpil ich
od úpadcu. Cieľom bolo, aby PB Power Trade,a.s. a úpadca mali zabezpečený cash na obchodovanie
na burzách. Individuálne kontrakty odkazovali na EFET rámcovú zmluvu o vzájomnej dodávke elektriny,

pričom svedkyňa doplnila, že rámcová zmluva obsahoval nákup derivátov s komoditou elektriny. Po
predložení Rámcovej zmluvy z 31.10.2012 svedkyňa uviedla, že ide o rámcovú zmluvu uzatvorenú
medzi žalovaným a úpadcom, predmetom ktorej bolo obchodovanie s derivátmi. Nezrovnalosti medzi
vzorom Individuálneho kontraktu v Prílohe č. 1 a Individuálnymi kontraktmi 1 v textovej časti svedkyňa
odôvodnila ako nejakú chybu, ale individuálne kontrakty sa týkali tejto zmluvy, keďže inú zmluvu nemali.

Viazanosť kontraktom na rámcovú zmluvu nikdy žiadna zo strán nespochybnila. Napriek rozdielu v
označení a v znení dovetku vo vzore individuálneho kontraktu a v individuálnych kontraktoch 1 a 2,
svedkyňauviedla,žeobezmluvnéstranysibolivedomé,žesatotýkalojedinetýchtokontraktov.Plnením
na základe rámcovej zmluvy a individuálnych kontraktov bolo to, že bola poskytnutá finančná hotovosť
spoločnosti. Vyplácanie plnení prebiehalo tak, že PB Power Trade, a.s. vystavila faktúru pre žalovaného,

zároveň na základe zmluvy o financovaní s bankou, faktoringovej zmluvy, bola predložená banke na
preplatenie, banka im preplatila 80% z danej faktúry do PB Power Trade, a.s., PB Power Trade, a.s.
následne zaplatila faktúru úpadcovi a úpadca zaplatil potom faktúru žalovaného a zas žalovaný zaplatil
PB Power Trade, a.s.. Keďže tam boli nejaké splatnosti, tak PB Power Trade, a.s. a úpadca využívalitie lehoty, aby mali hotovosť na obchodovanie na burze. Fakturácia sa robila na základe individuálnych
kontraktov, asi 3 x do mesiaca, od 10., potom po 10 dňoch a ku koncu mesiaca. Predmetom vyúčtovania
vo vzťahu k fa. č. 9213000060 a vyúčtovaciemu predpisu č. 13PF0006 bol derivát za prvých desať dní,

na základe uvedeného individuálneho kontraktu. Označenie dodávka elektriny svedkyňa objasnila ako
komoditu ako takú, lebo deriváty sa môžu robiť aj s inými. Nešlo o fyzické dodanie elektriky, bola to len
derivátová operácia, finančná. Predmetom vyúčtovania vo vzťahu k fa. č. 9213000025 a vyúčtovaciemu
predpisu č. 13PF00025 bol derivát za ďalších desať dní. Po upozornení na zhodnosť dátumov dodania
10.1.2013, svedkyňa uviedla, že nie je uvedené, ktorých 10 dní sa to týka. Aby mesačné množstvo

bolo dodržané, museli byť tri faktúry do mesiaca v zmysle kontraktu. Na individuálnom kontrakte je
uvedené ročné množstvo, ktoré bolo rozpočítané na jednotlivé mesiace. Pri upozornení na rozdiel v
časti označenia predmetu dodávky vo faktúrach svedkyňa uviedla, že tu už sú deriváty, predpokladá,
že (predtým) tam bola len chyba v popise daného kontraktu, ale určite nemohlo ísť o nejakú dvojitú
fakturáciu. Fakturovali sa len deriváty. Mohlo ísť o nejakú opravu, jedna z faktúr mohla byť vystornovaná.
Vo vzťahu k storno faktúre č. 9213000059 (č.l. 108 spisu) a zodpovedajúcemu účtovaciemu predpisu

(č.l. 107 spisu) svedkyňa uviedla, že ide o mínusovú faktúru, ktorú uviedla, ale nevie vysvetliť, prečo bola
stornovaná faktúra znejúca na deriváty. Mala byť stornovaná dodávka elektriny. Ako predmet fakturácie
na listinách č.l. 109 - 160 je síce uvádzaná dodávka elektriny, ale faktúry sú 3 x do mesiaca v zmysle
individuálneho kontraktu, ktorý bol uzatváraný na deriváty, nie na dodávku elektriny. Na otázku, ako si
svedkyňa vysvetľuje, že došlo ku stornu jedinej faktúry s označením deriváty a všetky ostatné zneli na

dodávku elektriny, uviedla, že z účtovného hľadiska to nie je jednoduchá záležitosť účtovne to začleniť.
Konzultovali to, pričom im bolo uvedené, že pokiaľ obe strany vedia, čo je predmetom, nie je podstatné,
čo je uvedené na faktúre. So žalovaným to svedkyňa nikdy neriešila. Predmetom vyúčtovania vo fa. č.
9201400026 a účtovacom predpise č. 14PF002 boli deriváty za ďalšie obdobie na rok 2014, na čo bol
uzavretý ďalší individuálny kontrakt. Predmetom vyúčtovania ďalších faktúr založených na č.l. 46 až 99

spisu boli derivátové operácie. Rozdiel v označovaní svedkyňa vysvetlila tak, že sa to síce označovalo
ako elektrina (č.l. 53 - 99), ale v podstate je to derivát, tam nešlo o žiadnu dodávku elektriny. Rozdiel si
vysvetľuje len ako zlé označenie ako dodávka elektriny, ale bol to derivát. Úpadcovi na základe rámcovej
zmluvy a individuálnych kontraktov nevznikol žiadny nárok na finančné vysporiadanie. Žiadna povinnosť
žalovaného vyplývajúca zo zmlúv, ktorá by nebola splnená, neexistovala. Všetko bolo splnené, tam

išlo o finančné plnenie. Na základe týchto zmlúv nebolo povinnosťou žalovaného dodávať elektrickú
energiu, boli to derivátové operácie. Žalovaný po vyčerpaní týchto kontraktov nezostal úpadcovi nič
dlžný. PB Power Trade, a.s. mala s bankou uzavretú faktoringovú zmluvu na preplácanie pohľadávok.
Keď spoločnosť vystavila faktúru, postúpila ju banke na preplatenie. Banka preplatila 80% faktúry PB
Power Trade, a.s., tá platila úpadcovi a úpadca žalovanému a ten uhrádzal banke. Keď to žalovaný

uhradil, tak im banka uhradila zostatok pohľadávky. Aby sa obchod začal, prvé boli peniaze z faktoringu,
od banky. Banka vedela, že robia aj derivátové operácie, vedela nielen o finančných operáciách na
burze, ale aj medzi partnermi. Úpadca, po zaplatení faktúr zo strany žalovaného, mal výhodu v tom,
že mal hotovosť na obchodovanie na burze. Obchodovanie na burze viaže veľa cash prostriedkov. Šlo
o výhodu úpadcu a PB Power Trade, a.s., že peniaze mali k dispozícii. Žalovaný úpadcovi plnil len

derivát, ktorý je len, že sa vyplatí finančne, neznamená, že sa dodá tovar alebo niečo. Je to platba, nie
je to dar, ani pôžička ani úver. Deriváty boli financie, nákup komodity znamená vysporiadanie, ako na
burze si kúpite derivát na elektrinu, ale burza elektrinu nedodá, ale musíte to finančne vysporiadať, t.j. vy
platíte burze alebo burza platí vám a takéto obchody sa môžu robiť aj medzi spoločnosťami. Žalovaný
nemal dodať elektrinu, mal iba zaplatiť. Na otázku ako do vzťahu vstupuje komodita svedkyňa uviedla,

že komodita elektrina znamená, že cena, ktorá je stanovená vychádza z niečoho, nie je vymyslená.
Zobrali ju ako základ a uzatvorili kontrakt so žalovaným. Do trojkruhového obchodu vstupuje v momente
uzatvárania, čo sa týka ceny. Komoditu elektrina zvolili z dôvodu, že ju spoločnosti poskytovali ako takú,
čiže naviazali to na cenu komodity na trhu. Na otázku ako sa obchodovanie vo vzťahu k úpadcovi a
žalovanému následne vysporiadalo svedkyňa uviedla, že nemá byť aké finančné vysporiadanie, keďže

žalovaný bol aj na jednej strane a na druhej strane bol PB Power Trade, a.s.. Rámcová zmluva je
uzavretá len zo spoločnosťou žalovaného, ale podobná zmluva bola uzatvorená aj so spoločnosťou PB
Power Trade, a.s. a úpadcom. Vysporiadanie nebolo riešené v jednej zmluve, každý z troch subjektov
mal uzatvorenú vlastnú zmluvu. Žalovaný nemal úpadcovi čo plniť za zinkasované peňažné prostriedky.
V článku 3 Rámcovej zmluvy sa nespomínajú deriváty. V článku „Ceny“ rámcovej zmluvy sa spomína

elektrina. DPH sa účtuje aj pri finančných, derivátových operáciách, resp. môže sa aj nemusí. DPH
bola uplatňovaná po konzultácii s auditorkou. Na otázku prečo nebol nárok na finančné vysporiadanie
svedkyňa uviedla, že išlo len o to, aby boli vyplatené peniaze do spoločnosti. Úpadca získal peniaze z
PB Power Trade, a.s. a presúvala ich ďalej žalovanému.21. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

22. Podľa § 41a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak neplatný právny úkon má náležitosti iného
právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu
konajúcej osoby. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to
zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu

sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

23. Podľa § 266 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej
osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V
prípadoch,keďprejavvôlenemožnovyložiťpodľaodseku1,vykladásaprejavvôlepodľavýznamu,ktorý
by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v

obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade
vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane
rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania
strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

24. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 365 ods. 1 ObZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

26. Podľa § 369 ods. 1, 2 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej

sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak
výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú
ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

27. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o
osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania.

28. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalobca sa domáha vydania peňažného
plnenia, a to buď z titulu bezdôvodného obohatenia alebo vrátenia zmluvného plnenia podľa § 351 ods.
2 Obchodného zákonníka z dôvodu odstúpenia od zmluvy.

29. Pokiaľ ide o preukázanie, že zo strany žalobcu došlo v prospech žalovaného k peňažnému plneniu

v rozsahu vymedzenom žalobou, nakoľko žalovaný túto skutočnosť nepoprel, ide v konaní o nesporné
skutkové tvrdenie a súd ho akceptuje.

30. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii a tvrdeniu žalovaného o potrebe pripustenia zmeny žaloby súd
odkazuje na uznesenie NS SR 5 Cdo 196/2009, podľa ktorého nie je povinnosťou strán sporu v žalobe

uvádzať právnu kvalifikáciu. Či je návrh kvalifikovaný ako bezdôvodné obohatenie alebo inak, nemal
by to byť dôvod na zamietnutie žaloby. Právna kvalifikácia je vecou súdu. Takýto postup odôvodňujú
aj špecifické okolnosti prejednávanej veci, kedy vzhľadom na nižšie uvádzanú zmätočnosť písomných
podkladov, ktorými žalobca - správkyňa konkurznej podstaty, disponoval, bola predmetom dokazovania
vôľa zmluvných strán pri uzatváraní právnych úkonov (pričom správkyňa nebola ich účastníčkou).

31. Vo vzťahu k procesnej námietke žalovaného vo vyjadrení z 25.9.2017, že mu nebola daná možnosť
vyjadriťsakuzmenežalobypredjejpripustením,súduvádza,žežalovanémubolnávrhnazmenužaloby
spolu s písomným vyhotovením uznesenia o jej pripustení doručený 16.8.2017. Súd pri rozhodovanízohľadnilprávezásaduhospodárnosti,keďževyhlasovanieuznesenianapojednávaníbybolovzhľadom
na rozsah petitu časovo náročné a zároveň doručením vyjadrenia, ktoré bolo súčasťou návrhu na
zmenu bol žalovanému poskytnutý priestor na oboznámenie sa s vyjadrením protistrany v súlade

s čl. 9 základných princípov C.s.p.. Toto ustanovenie zakotvuje len právo strany oboznámiť sa s
vyjadreniami, návrhmi a stanoviskami protistrany, právo vyjadriť sa k nim však dáva len v rozsahu
výslovne stanovenom zákonom. Podľa § 142 ods. 1 C.s.p. možno o pripustení zmeny rozhodnúť priamo
na pojednávaní, na ktorom bola navrhnutá, z čoho jasne vyplýva, že zákon nevyžaduje dať protistrane
možnosť vyjadriť sa k návrhu na zmenu žaloby v žiadnej lehote.

32. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že v priebehu konania mal súd na pojednávaní pri oboznamovaní
predbežného právneho posúdenia „svojvoľne“ spochybniť platnosť právnych úkonov, hoci ich platnosť
žiadnazostránnespochybňovala,súduvádza,žežalobcarozšírilsvojuprávnuargumentáciuonámietku
možnej neplatnosti rámcovej zmluvy a individuálnych kontraktov v zmysle § 37 ods. 1 OZ už vo vyjadrení
z 12.6.2017, teda pred prvým pojednávaním, pričom vychádzal z predpokladu absolútnej neplatnosti

právnych úkonov, na ktorú by súd musel prihliadnuť aj z úradnej povinnosti.

33. V konaní nebolo sporné, že zo strany žalovaného neboli poskytnuté fyzické dodávky elektrickej
energie a tieto podľa tvrdenia žalovaného ani nemali byť predmetom zmluvných vzťahov, čiže v danom
prípade nemohlo ísť zo strany žalovaného o prijatie plnenia z tohto právneho dôvodu. Žalobca tvrdil,

že úpadca od žalovaného žiadne fyzické plnenie neobdržal, čo žalovaný nerozporoval. Žalovaný
tvrdil, že žiadne fyzické plnenie (dodávky elektrickej energie) neboli predmetom rámcovej zmluvy
ani individuálnych kontraktov. V tejto súvislosti však treba poukázať na jednoznačnú zmätočnosť a
neurčitosť nielen rámcovej zmluvy, individuálnych kontraktov, ale aj ostatných podkladov - faktúr,
účtovných predpisov, ktoré práve na dodávky elektriny ako predmet obchodovania odkazujú. Rámcová

zmluva z 31.10.2012 v časti ktorá upravuje predmet miesto, čas plnenia, ceny, fakturáciu a platobné
podmienky jednoznačne upravuje podmienky dodávky elektrickej energie. Individuálne kontrakty č.
001/08/JP/2012 a č. 002/10/JP/2013 odkazujú na EFET Rámcovú zmluvu o vzájomnej dodávke elektriny
medzi zmluvnými stranami a nie na Rámcovú zmluvu o obchodovaní so zaisťovacími derivátmi na
elektrinu (ako to predpokladá vzor individuálneho kontraktu v prílohe č. 1 rámcovej zmluvy). Všetky

faktúry vystavené v súvislosti s Individuálnym kontraktom č. 001/08/JP/2012 za dodávky v roku 2013
boli vystavené s označením predmetu fakturácie ako dodávka elektriny s výnimkou jedinej - fa. č.
9213000025, ktorá bola vystavené na deriváty, avšak následne bola zo strany žalovaného stornovaná.
Prevažná časť faktúr vystavených v súvislosti s Individuálnym kontraktom č. 002/10/JP/2013 za dodávky
v roku 2014 bola vystavená s označením predmetu fakturácie ako dodávka elektriny. Vypočutá svedkyňa

Ing. Č. tieto skutočnosti odôvodňovala len akýmisi chybami alebo náročnosťou účtovného začlenenia,
ktoré vysvetlenie súd považuje za nedostatočné, a to jednak vzhľadom na objem realizovaných
obchodov ako aj rozsah písomných podkladov, v dôsledku čoho nemožno prijať argumentáciu o akýchsi
chybách v písaní. V tejto súvislosti neobstojí ani argumentácia žalovaného, ktorý akúkoľvek vinu za
prípadné nedostatky písomných úkonov a listín presúva na úpadcu. V konaní síce bolo preukázané,

že rámcové zmluvy a individuálne kontrakty pripravoval úpadca, avšak žalovaný do týchto vzťahov
vstúpil ako plne spôsobilý subjekt, a to po tom, ako predmetné zmluvné vzťahy preskúmal a odsúhlasil
(viď vyjadrenie konateľa žalovaného pri jeho výsluchu). Zároveň je nutné poukázať aj na to, že faktúry
vystavoval žalovaný, a to na dodávky elektriny, pričom bol to znova žalovaný, ktorý jedinú faktúru za rok
2013 vystavenú na deriváty aj stornoval.

34. Žalovaný v konaní argumentoval, že právne úkony je nutné vykladať podľa vôle zmluvných strán,
s čím je nutné v zmysle § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka súhlasiť. Vzhľadom na to však súd
nemohol prijať závery znaleckých posudkov predložených žalovaným, z ktorých vyplýva, že znalci pri
výklade predmetu zmluvy vychádzali len z písomných listín rámcovej zmluvy, individuálnych kontraktov,

konkrétne sa obmedzili len na výklad špecifickej časti zmluvy - jej preambuly, bez posúdenia právneho
úkonu ako celku a bez skúmania skutočného úmyslu zmluvných strán (ako to vyplýva z podkladov
pre vypracovanie znaleckých posudkov). Znalecký posudok č. 4/2016 súd oboznámil, keďže z podaní
žalovaného vyplýva, že odkazuje na jeho teoretické závery, právne závery konštatované znalcom však
súd nemohol akceptovať aj s odkazom na ust. § 207 ods. 2 C.s.p..

35. Súd zároveň nevykonal navrhnuté dôkazy v podobe odborného vyjadrenia (návrh žalobcu) a
výsluchu znalca Ing. Q. (návrh žalovaného), ktoré mali poskytnúť hlbšie teoretické poznatky vo vzťahu k
obchodovaniu s derivátmi. Tieto návrhy súd považoval za nadbytočné a nehospodárne, keďže v konaníbolopreukázané,žeobchodovaniesderivátmineprebiehaloštandardne(konštatovanievznal..posudku
č. 4/2016, výpoveď svedka P. i svedkyne Č.), a predmetom dokazovania bola vôľa zmluvných strán pri
uzatváraní právnych úkonov a existencia právneho titulu vo vzťahu k vykonaným peňažným plneniam

a nie povaha obchodovania s derivátmi.

36. Žalovaný tvrdil, že plnenie prijal na základe Rámcovej zmluvy o obchodovaní so zaisťovacími
derivátmi na elektrinu v spojení s individuálnymi kontraktmi, ktorej výklad má byť realizovaný podľa jej
názvu a obsahu preambuly. Vo vzťahu k žalovaným spočiatku produkovaným skutkovým tvrdeniam a

dôkazom súd poukazuje na znalecký posudok č. 4/2016, o ktorého závery sa opieral sám žalovaný, a
podľa ktorého :
„VRámcovejzmluvejepodľačl.IIodsek3dohodnuté,žetietokomoditnéderivátysabudúvysporiadavať
výlučnefinančnýmspôsobom.Znaleckonštatuje,žepodľadefinícieIAS39došloknaplneniupodmienky,
podľa ktorej ak kontrakt povoľuje vysporiadanie v čistom znamená, že sa uhradí len rozdiel medzi
aktuálnou a trhovou cenou komodity a fixnou cenou kontraktu.“.

Sám žalovaný v písomnom vyjadrení z 18.4.2018 popisuje spôsob realizácie platieb nasledovne:
„Žalobca mal teda ako sprostredkovateľ pomôcť žalovanému s cenami elektrickej energie,
obchodovaním na burze, pričom ale samotnú elektrickú energiu žalovanému nedodával. De facto šlo
o dohodu o fixnej cene - rozdiel medzi dlhodobou cenou dohodnutou v zmluve a aktuálnou cenou
elektrickej energie na burze sa mal finančne vysporiadať. Žalovaný nešiel priamo na burzu, ale využil

služby žalobcu ako sprostredkovateľa. Jednalo sa obchodný vzťah, ktorý sa mal vysporiadať na
pravidelnej báze výlučne finančne.„ ďalej žalovaný uvádza: Zmluvné strany si dohodli vzorec a jeho
parametre (množstvo elektrickej energie, fixnú cenu a pravidelne odpočítavanú cenu indexu na burze).
Mesačne vypočítavali platby podľa daného vzorca v závislosti od vývoja dohodnutého indexu na verejnej
burze a následne si ich navzájom zasielali. To, že tieto platby inkasoval žalovaný znamená len toľko,

že cena indexu sa vyvíjala v jeho prospech z tejto zmluvy a že pri výrazne opačnom vývoji ceny alebo
inak nastavenej cene to mohol byť práve žalovaný v pozícii platiteľa. Čiže predmetom tejto zmluvy bolo
finančné plnenie v závislosti od vývoja nejakého ukazovateľa na burze a teda protiplnením bola istota,
že druhá strana platiť nebude, keď bude povinná.“.
Toto je v podstate jediná špecifikácia derivátového obchodovania, ktorú žalovaný súdu uviedol v

priebehu konania.

37. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že ak mali byť v zmysle Rámcovej zmluvy obchody
vysporiadavané v čistom, resp. podľa vzorca uvádzaného žalovaným v závislosti od vývoja dohodnutého
indexu, a tieto si mali strany mesačne navzájom zasielať, nepreukazuje to dôvodnosť fakturácie a

prijímania úhrad v rozsahu uplatnenom žalobou. Faktúry sú totiž vystavené na sumy predstavujúce
násobok množstva energie a fixnej ceny dojednanej v individuálnom kontrakte. Nezohľadňuje sa v
nich žiadny index na burze. Práve tento index na burze je tou väzbou na komoditu, na ktorú bola
dotazovaná aj svedkyňa Č., ktorá však plnenia vysvetlila len ako financie, pričom komodita elektrina
znamená,žecena,ktorájestanovenávychádzazniečoho,niejevymyslenáadotrojkruhovéhoobchodu

vstupuje v momente uzatvárania, čo sa týka ceny. Ako je však uvedené vyššie, cena je len jedným
predpokladom, popri množstve a pravidelne odpočítavanej ceny indexu na burze, na základe vývoja
ktorého musí následne dôjsť k vysporiadaniu. Vysporiadanie medzi zmluvnými stranami však svedkyňa
vylúčila. Na základe toho dospel súd k záveru, že pokiaľ ide o plnenie vo výške nároku uplatnenom
v tomto konaní, nemôže teda ísť o finančné plnenia dojednané v rámcovej zmluve, ktoré vyplývajú zo

znaleckého posudku a skutkových tvrdení žalovaného.

38. Pokiaľ ide o individuálne kontrakty, vzhľadom na vyššie uvedené závery súd tieto považuje
za neurčité, keďže stranám sa v konaní nepodarilo preukázať, čo malo byť ich predmetom. Nebolo
preukázané, že na ich základe mali byť vykonávané fyzické dodávky energie, zároveň však nebol

preukázaný ani ich vzťah k rámcovej zmluve. V individuálnom kontrakte sú síce špecifikované dva z
trochparametrovvzorcauvádzanéhožalovaným(množstvoenergieafixnácenazadojednanéobdobie),
ale nie je zrejmé, čo malo byť predmetom plnenia zo strany žalovaného označeného ako predávajúceho.
Znalecvznaleckomposudkukonštatuje,ženedochádzalokštandardnémuobchodovaniu sfinančnými
nástrojmi resp. derivátmi. Obdobne sa vyjadril aj svedok JUDr. P..

39. Na základe výsluchu svedkyne Č. a následných vyjadrení žalovaného dospel súd k záveru,
že Rámcová zmluva mala zastierať presun peňažných prostriedkov medzi tromi subjektmi, kde
hospodárskym motívom bolo zabezpečenie disponibilných peňažných prostriedkov pre úpadcu a PBPower Trade, a.s.. Hospodársky či ekonomický dôvod účasti žalovaného na tomto obchodovaní nie je
známy a nie je preto zrejmé z akého právneho dôvodu žalovaný prijímal plnenia od úpadcu. V zmysle §
41a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný

úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Tento iný právny úkon -
disimulovaný právny úkon by však musel byť uzavretý medzi rovnakými účastníkmi, medzi ktorými bol
uzavretý simulovaný právny úkon. Nemožno dvojstranným právnym úkonom zastrieť úkon trojstranný
(viď rozsudok NS ČR z 12.6.2007, sp. z. 30 Cdo/2621/06). Z uvedeného vyplýva, že skrytý trojkruhový
obchod, na ktorý poukazuje vo svojich následných vyjadreniach žalovaný a svedkyňa Č., nemôže byť

platný. Nemožno ani dospieť k záveru, že by teoreticky rámcová zmluva a rámcová zmluva 2 boli na
seba naviazané simulované právne úkony, ktoré by skrývali iný právny úkon medzi tromi stranami, keďže
v rámcových zmluvách absentuje akýkoľvek odkaz na inú zmluvu a zároveň neboli uzavreté súčasne,
ale z odstupom jedného roka. V konaní zároveň nebola preukázané existencia právneho dôvodu, pre
ktorý žalovaný vstúpil do tohto právneho vzťahu a čo vlastne malo byť obsahom právneho vzťahu medzi
úpadcom a žalovaným.

40. Nakoľko v konaní bolo nesporné, že žalobca poskytol žalovanému plnenie vo výške 45.352.196,01
Eur, pričom v konaní nebolo preukázané, že by šlo o plnenie z titulu zmluvy o fyzických dodávkach
energie či z titulu rámcovej zmluvy o obchodovaní so zaisťovacími derivátmi v spojení s individuálnymi
kontraktmi či z titulu inej platnej zmluvy a žalovaný súdu nepreukázal iný právny dôvod, na základe

ktorého plnenie prijal, súd uplatnený nárok vyhodnotil ako nárok na vydanie plnenia poskytnutého bez
právneho dôvodu a teda na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd nevykonal navrhnuté dokazovanie
smerujúce k preukázaniu toku peňažných prostriedkov medzi ďalšími subjektmi, keďže toto považoval
za nehospodárne z dôvodu, že takéto dokazovanie by neviedlo k preukázaniu existencie právneho titulu
na prijatie plnenia žalovaným od úpadcu.

41. Žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odo dňa, kedy ho žalobca na vydanie
vyzval,vtomtoprípadedouplynutialehotystanovenejžalobcomvovýzvez22.3.2016,tedado1.4.2016.
Nakoľko žalovaný plnenie žalobcovi nevrátil, dostal sa do omeškania, preto súd žalobcovi priznal nárok
na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 8% ročne od 2.4.2016 do zaplatenia vychádzajúc zo

sadzby platnej v čase vzniku nároku. Nakoľko súd nárok neposúdil v zmysle § 351 ods. 2 ObZ, v časti
uplatnených úrokov žalobu zamietol.

42. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech v časti uplatnenej istiny, súd mu proti žalovanému priznal
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% (§262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania

rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.