Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. november 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812205860
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5812205860.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a

členiek JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci navrhovateľky: L. Z., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX L. I., zastúpená JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou,
so sídlom Garbiarska 695, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 51 838 745, proti povinnému: Ing. M. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX L. I., zastúpený JUDr. Jánom Bartánusom, so sídlom
A. Bernoláka 7, 034 01 Ružomberok, IČO: 48 411 884, za účasti matky navrhovateľky: Ing. A. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX L. I., zastúpenej JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou, so
sídlom Garbiarska 695, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 51 838 745, o zvýšenie výživného, v konaní o

odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1P/237/2019-360 zo dňa
22.04.2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1P/237/2019-360 zo dňa 22.04.2021 zrušuje a vec
vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.
k. 9P/102/2018-67 zo dňa 26.11.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.
10CoP/24/2019-152 zo dňa 22.08.2019 v časti o bežnom výživnom na vtedy maloletú L. Z., nar.
XX.XX.XXXX tak, že otec je povinný prispievať na maloletú bežným výživným po 500,- eur mesačne

vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletej, počnúc od 16.
12. 2019 (výrok I.). Zameškané výživné za obdobie od 16.12.2019 do 30.04.2021 vo výške 3.303,22
eur okresný súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100,- eur spolu s bežným výživným,
prvýkrát v mesiaci nasledujúcom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.). Výrokom
III. návrh matky na zvýšenie výživného vo zvyšnej časti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok IV.). Odvolací súd k tomu poznamenáva, že
okresný súd použil terminológiu v kontexte konania vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré však

po rozhodnutí súdu prvej inštancie nadobudlo plnoletosť, čo znamenalo aj modifikáciu procesného
postaveniaioznačeniaúčastníkov,akosauvádzavzáhlaví,akoajďalejvodôvodnenítohtorozhodnutia.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia odkázal na ust. § 62 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a §
78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“). Uviedol, že naposledy bolo o výživnom na navrhovateľku rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/102/2018-67 zo dňa 26.11.2018 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoP/24/2019-152 zo dňa 22.08.2019, kedy bola otcovi uložená
povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky bežným výživným po 300,- eur mesačne a na tvorbu
úspor po 120,- eur mesačne. Rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 30.09.2019. Od poslednej
úpravy výživného uplynulo približne jeden a pol roka, avšak za dané obdobie došlo k zásadnej zmenepomerov na strane navrhovateľky. Po auguste 2019 jej bolo diagnostikované závažné ochorenie -
uveitis a porucha autoimunitného systému. V spojitosti s touto zmenou došlo k zásadnému zvýšeniu
pravidelne opakujúcich sa výdavkov za lieky predpisované lekármi, za ďalšiu, najmä prírodnú liečbu,

výživové doplnky, minerály a vitamíny, za pravidelné návštevy očnej ambulancie v Liptovskom Mikuláši
a jediného špecializovaného centra na Slovensku v Bratislave, zaoberajúceho sa očnými ochoreniami
detí. Z dokladov preukazujúcich jednotlivé platby za pohonné hmoty, výživové doplnky, prírodnú liečbu,
vitamíny, minerálne látky, doplatky za predpisované lieky vyplýva, že sa začínajú mesačne na sume
minimálne 200,00 eur a vyššie. Matka vyčíslila priemerné čisté náklady na dcéru bez stravy, nákladov

na domácnosť a bez ročných povinných poplatkov na priemernú sumu 777,30 eur mesačne. Náklady
na dcéru so stravou vyčíslila matka na sumu 942,- eur v priemere mesačne, čo podľa jej výpočtov
predstavuje 81 % z jej čistého príjmu. Povinný prispieva na výživu dcéry pravidelne mesačnou sumou
300,- eur a na tvorbu úspor sumou 120,- eur mesačne. Okrem zvýšených výdavkov na liečbu dcéry
vrátane výdavkov na početné cesty na špecializované pracovisko do Bratislavy matka preukázala i
výdavky na vodičský kurz dcéry v sume 690,- eur v roku 2020. Od poslednej úpravy výživného nedošlo

k zásadnej zmene zárobkových pomerov na strane matky, avšak bolo preukázané, že jej otec a brat
poskytujú finančnú podporu. U povinného došlo k poklesu príjmu o viac ako 200,- eur na súčasnú
priemernú sumu netto za obdobie január až marec 2021 vo výške 2.325,99 eur. Pokiaľ ide o stav účtu
povinného, je zrejmé, že tomuto rástli úspory postupne od júla 2019 zo sumy 9.808,15 eur na sumu
16.316,85 eur k 30.06.2020. K dátumu 31.03.2021 bol stav na účte povinného 9.346,01 eur, avšak z

prehľadu finančného pohybu a taktiež z výpovede povinného vyplýva, že si kúpil v marci 2021 elektrický
bicykel za 3.999,00 eur dňa 18.03.2021 a v máji 2020 kúpil dcére A. bicykel za 2.200,- eur. K námietke
povinného, že matka dcére vyberá finančne nákladnú doplnkovú liečbu, s ním sa o týchto otázkach
neradila a v zásade nie je možné verifikovať jej účinnosť, okresný súd konštatoval, že nie je v právomoci
súdu posudzovať mieru účinnosti jednotlivých preparátov podávaných navrhovateľke, avšak prihliadajúc

aj na konzultácie matky s lekármi aj o užívaní prírodnej a podobnej liečby, spolu s vyjadrením povinného,
že verí, že matka dcére vybrala to najlepšie a on sám nemá predstavu a návrhy ku výberu prípravkov, je
zrejmé, že v prechodnom období došlo k preukázanej stabilizácii zdravotného stavu dcéry a tým došlo ku
zvýšeniu kvality inak neistého zdravotného stavu dcéry. Okresný súd považoval zvýšenie výživného na
navrhovateľku o sumu 200,- eur mesačne za proporcionálne, najmä s ohľadom na zvýšenie zdravotného

komfortupovinného,ktorýbolvyjadrenýnákupombicyklovvyššejceny.Súdprvejinštancietiežpoukázal
na to, že povinný uznáva i vlastnú liečbu u liečiteľa a absolvovanú kranioterapiu, s čím sú spojené
jeho osobné výdavky. Tiež poukázal na to, že povinný podporuje aj ďalšiu svoju dospelú dcéru, keď jej
umožňuje bývať v jeho nehnuteľnosti a financuje niektoré jej potreby. Okresný súd zvýšil výživné odo
dňa podania návrhu, keďže nezistil dôvody, ktoré by matka bránili podať návrh na zvýšenie výživného

skôr. Pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“).

3. Proti rozsudku okresného súdu, v časti výrokov I. a II. podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, ktorý
sa domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že bude návrh na zvýšenie výživného zamietnutý,

alternatívne zmeniť rozhodnutie tak, že bude zrušený výrok o jeho povinnosti prispievať na tvorbu úspor
navrhovateľky. Uviedol, že výška bežného výživného stanovená na sumu 500,- eur mesačne spolu so
sumou na tvorbu úspor vo výške 120,- eur mesačne so splátkami na zameškané výživné vo výške
100,- eur je nedôvodná a neprimeraná. Uvedené sumy spolu predstavujú položku vo výške 720,- eur
mesačne. Pokiaľ by matka navrhovateľke prispievala na výživné a sporenie len polovicu zo sumy, ktorou

má prispievať povinný, bola by v jej prospech vyplácaná celková suma 1.080,- eur, čo by dosahovalo
hodnotu priemernej mzdy zamestnancov v Slovenskej republike za rok 2020. Zdôraznil, že dieťa sa
má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Ak majú rodičia vyššiu životnú úroveň, majú zo zákona
povinnosť takúto úroveň poskytnúť i dieťaťu. Povinný si vybudoval svoju životnú úroveň usilovnou
prácou, dlhodobou námahou a v rámci svojich výchovných opatrení zamýšľa, aby dieťa toto neužívalo

automaticky, ale aby sa naučilo získať ho taktiež vynaloženým úsilím. Ide teda o to, aby sa dieťa učilo
získavaniu prostriedkov prostredníctvom vlastnej práce a nenavyklo si na skutočnosť, že môže získať
prostriedky bez adekvátneho pracovného zaťaženia. Nielenže to nie je účelné, ale aj nevyhnutné, kedy
by v opačnom prípade mohlo dôjsť napríklad k tomu, že dieťa nebude schopné po neočakávanej zmene
pomerov prispôsobiť sa novovzniknutej situácii. Dieťa by sa totiž malo naučiť vystačiť si i s obmedzenými

prostriedkami, a teda naučiť sa aspoň základnému hospodáreniu s dostupnými prostriedkami. Súdu
nestačí len skúmať príjmy a výdavky vyživujúceho rodiča, ale tiež musí byť braný zreteľ na výchovné
metódy v najlepšom záujme dieťaťa ako svojbytnej osobnosti. Povinný zdôraznil, že tak vysoké výživné,
ako určil okresný súd, nie je pre dcéru v tomto veku vhodné. Navrhovateľka má pokryté všetky životnénáklady s tým, že jej povinný prispieva aj nad rámec výživného, a preto jej nič nechýba. Zdôraznil, že o
navrhovateľku sa vždy riadne staral a nikdy jej nič z materiálnych vecí nechýbalo. Pokiaľ ide o výživové
doplnky, tieto boli zaobstarané bez toho, aby sa s ním o tom matka poradila a zároveň to nie sú lieky

predpísané lekárom. Povinný dal do pozornosti, že pokiaľ sa aj na navrhovateľku zvýšili náklady, došlo
k zníženiu niektorých nákladov v dôsledku pandémie Covid-19. Navrhovateľka sa tak nemohla venovať
aktivitám, ako to bolo v čase pred pandémiou. Z uvedeného dôvodu považoval za vhodné zachovanie
bežného výživného vo výške 300,- eur mesačne. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR IV. ÚS 650/15
zo dňa 16.12.2015, z ktorého vyplýva, že výška výživného napriek vyšším príjmom rodiča nemôže byť

bezhraničná. K právam rodiča totiž patrí rozhodnúť o tom, s akým množstvom finančných prostriedkov
majú deti hospodáriť v určitom veku. Jeho účelom je naučiť dieťa vážiť si peniaze a hospodáriť s nimi,
pričom toto predstavuje časť výchovy rodiča, ktorej ich štát nesmie zbaviť. Ďalej odvolateľ uviedol,
že výška úspor navrhovateľky, na ktoré v zmysle rozhodnutia súdu prispieval, predstavuje celkovom
približne 4.900,- eur, čo je už veľmi vysoká čiastka pre plnoletú osobu. Pokiaľ by súd ponechal zmenenú
výšku výživného v sume 500,- eur, bolo by vhodné zmeniť pôvodné rozhodnutie v časti príspevku na

úspory tak, že by ho súd v tejto časti zrušil. Ďalej poukázal na to, že L. Z. nadobudne dňa XX.XX.XXXX
plnoletosť. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či nárok na výživné
uplatňuje aj za dobu po dosiahnutí plnoletosti a v akej výške. Plnenie dávok výživného, ktoré sa stali
splatnými počas neplnoletosti dieťaťa, rovnako ako dávok, ktoré sa stali splatnými po nadobudnutí
plnoletosti,uložísúdpovinnejosobepriamovočidieťaťu,tosatýkaajnedoplatkovvýživnéhozačaspred

plnoletosťou. V spojitosti s uvedeným odkázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu SSR z 13.09.1984, Cpj 13/84, R 2/1985.

4. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 24.06.2021 L. Z. oznámila súdu, že dňa XX.XX.XXXX
nadobudla plnoletosť, pričom uviedla, že si uplatňuje voči povinnému nárok na bežné výživné, ako aj

výživné na tvorbu úspor. Vyslovila súhlas s napadnutým rozsudkom.

5. Matka navrhovateľky vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Nestotožnila sa s tvrdeniami povinného, že v tomto období veku dieťaťa je výška
bežného výživného zvýšená na sumu 500,- eur spolu so sumou výživného na tvorbu úspor vo výške

120,- eur mesačne nedôvodná a neprimeraná. Dala do pozornosti skutočnosť, že povinný počas
celého konania neurobil žiaden riadny procesný úkon vo vzťahu k úsporám, tieto neboli ani predmetom
rozhodovania. Okresný súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že u navrhovateľky došlo k
zhoršeniu zdravotného stavu, čo si vyžaduje dlhodobo náročnú liečbu. Mala za to, že povinný sa
svojimi postojmi nezodpovedne stavia k zdravotnému stavu L., ktorý je nevyhnutne potrebné riešiť

a minimalizovať akékoľvek následky do budúcnosti, pričom v danom prípade je zdravie dieťaťa
nevyčísliteľnou hodnotou a prianím každého rodiča je, aby jeho dieťa bolo zdravé. Povinný pri svojich
vyjadreniach nezohľadnil jeho výšku príjmu ani svoje majetkové pomery. Rovnako tiež nezohľadnil
starostlivosťoL.,naktorejsanepodieľaanivminimálnomrozsahu.Celkovéťažiskostarostlivostiodcéru
je na pleciach matky, nehovoriac o starostlivosti ako takej, zabezpečením toho, aby dieťa malo čo jesť,

aby malo kde bývať, aby bolo odvezené a dovezené k lekárom, malo zabezpečené termíny lekárskych
vyšetrení, zabezpečené potrebné lieky a potrebné výživové doplnky k liečbe, ich samotné podávanie,
zabezpečené vzdelávanie, odvoz a dovoz do školy do Liptovského Mikuláša, ale aj o starostlivosti
smerujúcej k celkovej psychickej podpore L., ktorá je pri liečbe nevyhnutná. Povinný nezažil rôzne
ťažké zdravotné stavy L., keď bolo treba okamžite riešiť lekársku starostlivosť, neprežil stres spojený s

nevyhnutnými úkonmi lekárskej starostlivosti, ktoré boli potrebné vykonať v rámci akútnych zápalových
stavov dieťaťa a minimalizovania závažných následkov zdravotného stavu, ťažké a náročné noci,
podávanie injekčnej liečby, ktoré bolo nielen pre matku, ale aj pre dieťa ťažko zvládnuteľné a mimoriadne
traumatizujúce. Nadštandardné majetkové pomery povinného preukazuje aj disponibilná hodnota jeho
konta v životnej poisťovni k 20.10.2020 v sume 19.020,35 eur, stav na osobnom účte povinného, napr.

k 31.07.2019 v sume 9.808,15 eur, k 31.01.2020 v sume 10.864,- eur, k 31.07.2020 v sume 14.920,-
eur, k 31.12.2020 v sume 13.492,59 eur, k 30.01.2021 v sume 12.659,81 eur, k 31.03.2021 v sume
9.346,01 eur, ďalej stav dôchodkového účtu povinného vo Z. W. s aktuálnou hodnotu tohto účtu k
31.12.2020 v sume 36.224,10 eur, tiež stav konta povinného v V. E. k 05.01.2021 v sume 23.577,- eur.
Uviedla, že povinný v tomto období každý rok obdrží vyššiu sumu mzdy, v ktorej sú zahrnuté odmeny

vyplácané v každom roku, čím sa jeho príjem opäť zvýši. Preto navrhla, aby si odvolací súd vyžiadal
príjem povinného od jeho zamestnávateľa za obdobie od apríla 2021 do rozhodnutia odvolacieho súdu,
z ktorého bude preukázaná jeho výška príjmu aj s vyplatenými odmenami, pričom po spriemerovaní
príjmu jeho mesačný príjem dosahuje nadštandardnú výšku, z ktorej je možné, aby platil súdom určenébežné výživné, ako aj výživné na tvorbu úspor. Tiež poukázala na to, že povinný je výlučným vlastníkom
hodnotnej nehnuteľnosti a súčasne aj bezpodielovým spoluvlastníkom bytu, v ktorom s L. bývajú, keďže
ešte nie je vyporiadané BSM. Celkové osobné, majetkové a zárobkové pomery povinného preukazujú,

že je v jeho schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch platiť súdom určené bežné výživné,
ako aj výživné na tvorbu úspor. Na výchovné povinností a rodičovskej výchove sa povinný absolútne
nepodieľa, nemá záujem sa podieľať. Jeho prioritou je žiť vlastný a pokojný život. L. má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov a životná úroveň povinného je nadštandardná, čo mal súd z vykonaného
dokazovania preukázané. Finančne pritom je schopný prispievať plnoletej dcére, ktorá na jeho pomoc

nie je odkázaná. Samotný povinný nezapieral svoju životnú úroveň, ba priam na ňu poukázal, keď
uviedol, že si ju vybudoval usilovnou prácou a v rámci svojich výchovných opatrení sa zamýšľa, aby
toto dieťa neužívalo automaticky, ale aby sa naučilo získať ho taktiež vynaloženým úsilím s tým, že
podľa povinného ide o to, aby sa dieťa učilo získavaniu prostriedkov prostredníctvom vlastnej práce
a nenavykalo si na skutočnosť, že môže získať prostriedky bez adekvátneho pracovného zaťaženia.
Vyjadrenia povinného považovala matka s ohľadom na zdravotný stav L. za hrubo prekračujúce

akceptovateľný rámec ľudskej slušnosti a tolerancie. Nútiť alebo vyžadovať od dieťaťa s diagnózami,
ktorými trpí L., pričiňovať sa a tvrdo pracovať, je v rozpore s dobrými mravmi. Z celkového vyjadrenia
povinného je zrejmé, že hodnota peňazí a jeho nadštandardné príjmy a životná úroveň, ktoré nepopiera,
sú pre neho dôležitejšie a v živote majú pre neho väčší význam než zdravie vlastného dieťaťa. Matka
poprela tvrdenia povinného, že by L. prispieval aj nad rámec výživného, a preto jej nič nechýba. Matka

sa snažila L. zabezpečiť všetko, čo potrebuje, nedostatok finančných prostriedkov na jej liečbu a v
súvislosti s liečbou jej pomáha pokryť rodina, pretože povinný sa k svojej vyživovacej povinnosti správa
nezodpovedne. Pokiaľ ide o výživové doplnky, tieto boli obstarané po konzultácii s lekármi a išlo o
výdavky nevyhnutné a podstatné. Tiež poprela tvrdenia povinného, že náklady v priebehu roku 2020 a
2021 sa znížili v dôsledku pandémie. Keďže povinný neposkytuje žiadnu osobnú starostlivosť L., je pre

neho ťažko predstaviteľné, ako sa počas pandémie výdavky zvýšili, najmä pokiaľ ide o pobyt dieťaťa
doma s potrebou zabezpečenia jeho celkovej starostlivosti a vzdelania. Nesúhlasila s argumentáciou
povinného, ktorý poukazoval na nález Ústavného súdu ČR spis. zn. IV. ÚS 650/15 zo dňa 16.12.2015.
Navrhovateľka totiž s jej ochorením a s ťažkým zdravotným stavom nemôže viesť rovnaký spôsob
života, aký vedie jej otec, pretože je so svojím ochorením značne obmedzovaná a hendikepovaná.

Pokiaľ povinný poukázal na aktuálnu výšku úspor L., táto slúži pre ďalšie potreby dieťaťa bez ohľadu
na to, či je alebo nie je plnoleté a má slúžiť pre potreby dieťaťa, ktoré bude nevyhnutné potrebné riešiť,
či už v súvislosti s ďalším štúdiom na vysokej škole alebo v prípade nepredvídateľných okolností v
súvislosti so zdravotným stavom L., napr. nákladné operačné zákroky, prípadne ďalšia neočakávaná
finančne náročná liečba. Po výzve zástupkyne matky a navrhovateľky povinný s ohľadom na predbežnú

vykonateľnosť napadnutého rozsudku zaplatil súdom určené výživné, z čoho vyplýva, že je v jeho
schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch platiť bežné výživné vo výške 500,- eur mesačne,
ako aj výživné na tvorbu úspor vo výške 120,- eur mesačne. Napokon vyslovila názor, že v danom
prípade nie je možné zrušiť výrok o úsporách v zmysle pôvodného rozhodnutia o výživnom, keďže
uvedený výrok nebol predmetom tohto konania.

6. Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. V odvolaní uviedla totožné argumenty, ako ich uvádzala jej matka, pričom navyše uviedla, že jej
výdavky za obdobie od januára do júna 2021 predstavovali v priemere mesačne 858,85 eur bez nákupov
na potraviny. S pripočítaním priemernej mesačnej sumy za potraviny je to 858,85 eur plus 170,- eur, čo

predstavuje 1.028,85 eur mesačne. To znamená, že suma mesačného prispievania matky a povinného
najejvýdavkyniejevyváženázhľadiskaichčistýchfinančnýchpríjmov.Matkinpodieljeajsmomentálne
stanoveným výživným percentuálne vyšší.

7. K vyjadreniam navrhovateľky a matky zaujal stanovisko Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Liptovský Mikuláš, ktorý však aktuálne v konaní nemá postavenie účastníka ani zástupcu účastníka, z
ktorého dôvodu na jeho podania odvolací súd neprihliadal.

8. K vyjadreniam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš podali vyjadrenia
navrhovateľka a jej matka, pričom zopakovali svoje argumenty vyslovené už vo vyjadreniach k odvolaniu

povinného, pričom akcentovali skutočnosť, že v danej veci je podporná liečba navrhovateľky nutná s
tým, že navrhovateľka chce po skončení strednej školy pokračovať v štúdiu, čo bude pri jej zdravotnom
stave náročné. Zároveň akcentovala potrebu vytvárania úspor s cieľom finančného pokrytia jej štúdia,
prípadne ich ďalších operačných a iných zákrokov.9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; ďalej aj „CSP“),
po zistení, že odvolanie povinného bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP v spojení s § 2

ods. 1 a 2 CMP), včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP),
preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa ust.
§ 65 CMP [konanie v čase jeho začatia bolo možné začať aj bez návrhu, keďže išlo o konanie podľa
ust. § 111 písm. c) CMP] s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a bez nariadenia

pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie vo výrokoch I., až III. a v závislom
výroku IV. v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

11. Predmetom aktuálneho konania je návrh, v zmysle ktorého sa matka navrhovateľky domáhala zmeny
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš spis. zn. 9P/102/2018 zo dňa 26.11.2018 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline spis. zn. 10CoP/24/2019 zo dňa 22.08.2019 v časti týkajúcej sa

výšky bežného výživného na L. Z. tak, že počnúc dňom 01.10.2019 sa výživné na L. Z. voči povinnému
zvyšuje zo sumy bežného výživného 300,- eur na sumu bežného výživného 700,- eur mesačne, ktoré jej
bude povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky (vtedy ešte maloletej L.
Z.). Zameškané výživné žiadala matka navrhovateľky zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V návrhu sa uvádza, že L. Z. je jednak vekovo staršia, s čím sú spojené aj vyššie náklady, avšak

zároveň došlo v jej prípade k podstatnej a závažnej zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného
spočívajúcej v zmene zdravotného stavu. V auguste 2019 jej bolo diagnostikované ochorenie uveitis a
porucha autoimunitného systému. V spojitosti s uvedeným došlo k neúmernému zvýšeniu výdavkov na
navrhovateľku, ktoré sú spojené jednak s výdavkami na lieky a jednak na pravidelnú návštevu jediného
špecializovaného centra na Slovensku, a to v Bratislave na Kramároch. Aktuálna situácia vyžaduje, aby

došlo k zvýšeniu výživného na navrhovateľku. Po nadobudnutí plnoletosti L. Z. vyslovila súhlas návrhom.

12. Z obsahu rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 10CoP/24/2019-152 zo dňa 22.08.2019, ktorý
nadobudolprávoplatnosťavykonateľnosťdňa30.09.2019,vyplýva,žeodvolacísúdokreminéhopotvrdil
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol povinný zaviazaný prispievať na výživu L. Z. bežným

výživným po 300,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred. Zároveň týmto rozsudkom
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti povinnosti povinného prispievať na tvorbu
úspor L. Z. tak, že túto povinnosť stanovil na sumu 120,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v
mesiaci vopred na osobitný účet, zriadený matkou. Krajský súd v čase predchádzajúceho rozhodnutia o
výživnom vychádzal z čistého mesačného príjmu matky navrhovateľky ustáleného na sumu 1.133,20 eur

a čistého mesačného príjmu povinného v sume 2.830,68 eur. Matka navrhovateľky v tom čase vyčíslila
mesačné výdavky na výživu dcéry na sumu 1.100,- eur (boli vynaložené za obdobie apríl až október
2018).

13. V aktuálnom konaní bolo preukázané, že v prípade navrhovateľky došlo k zhoršeniu jej zdravotného

stavu, čo bolo potvrdené jednotlivými lekárskymi správami. Zo správy vystavenej MUDr. V. A. zo dňa
09.06.2020 vyplýva, že u pacientky boli zistené označené diagnózy s tým, že pacientka vyžaduje
pravidelné kontroly v centre pre liečbu uveitíd. Je dispenzarizovaná v oftamologickej a reumatologickej
ambulancii. Liečba mala prebiehať podľa odporúčaní špecialistov.

14. Ďalšia správa zo dňa 23.09.2020, vystavená MUDr. K. C., PhD., uvádza v prípade navrhovateľky
záver, v zmysle ktorého pacientka trpí na chorobu uveitis anterior chronica od 8/19, t. č. bez zápalovej
aktivity. V správe sa tiež uvádza, že vzhľadom na liečbu imunosupresívami bola konzultovaná aj potreba
výživových doplnkov (enzymoterapia, vitamínoterapia) bez kontraindikácie k prebiehajúcej systémovej
liečbe, t. č. vzhľadom na priaznivý lokálny nález možno ponechať na zníženej D Trexanu.

15. Navrhovateľka bola následne vyšetrená dňa 12.04.2021 MUDr. A. A., pričom z predloženej
lekárskej správy vyplýva pokračovanie v liečbe očného ochorenia. V správe sa uvádza aj spôsobliečby zdravotného stavu navrhovateľky. Vyjadrenie k potrebe užívania výživových doplnkov správa
neobsahuje. Kontrola bola naplánovaná na deň 17.05.2021.

16. Na pojednávaní dňa 25.08.2020 matka navrhovateľky prezentovala rozsah a cenu podpornej liečby
navrhovateľky, pričom poukazovala na jej potrebu z dôvodov zmiernenia účinkov chemoterapie, a to
na odporúčanie odbornej očnej lekárky. Poukázala na to, že sama má 23-ročné skúsenosti s liečbou
onkologického ochorenia u jej matky, takisto si naštudovala aj biochémiu, takže má bohaté skúsenosti
a vie, že dôsledky liečby chemoterapie sa dajú zmierniť. Z tohto dôvodu navrhovateľka začala užívať

enzymatickú liečbu. Začali Wobenzymom, ale bolo to veľmi náročné, pretože dcéra musela užívať veľa
tabliet a zle to znášala. Následne prešli na Ovosan, pri ktorom 90 tabliet stojí 80,- až 100,- eur, mesačne
potrebovala tri balenia. Jedno balenie, ako uviedla, stojí 93,- eur, prípadne 100,- eur. Tento užívala
jeden mesiac. Ovosan užívala navrhovateľka deväť mesiacov, posledné tri mesiace znížili dávku, keďže
neužívala tri balenia, ale len dve balenia mesačne. V dôsledku narušenia metabolizmu železa musela
brať Narosan, jedno balenie stojí 48,- eur a navrhovateľka potrebovala minimálne dve mesačne. Ďalej

tiež dcéra podľa vyjadrení matky užívala Milgammu, je to komplex vitamínov B, Magne B6. Tiež užívala
lipozomálny vitamín C, tento stojí približne 40,- eur, mesačne stačí jedna škatuľka. V auguste začali s
fyzioterapiou na zmiernenie účinkov chemoterapie na základe odporúčania liečiteľky, ktorú navštevovali.
Tiež navštevujú kraniosakrálnu terapiu, jedno sedenie stojí 30,- eur, chodieva tam jedenkrát do mesiaca,
ale cez prázdniny majú pauzu. Okrem toho matka kúpila prípravok Matusalem, ide o prírodné flavonoidy.

17. Na pojednávaní dňa 01.10.2020 matka navrhovateľky poukázala na to, že pri poslednej návšteve
lekárky dňa 23.09.2020 v Bratislave táto vyslovila veľkú spokojnosť so stavom L., pretože nie sú viditeľné
zápalové procesy, resp. ložiská. Lekárka jej povedala, že tá liečba, ktorá sa teraz aplikuje, je dobre
nastavená a vo všetkom treba pokračovať. Podľa tvrdení matky sa lekárka vyjadrila, že na papier to

nedá, ale matka má pokračovať v tom, čo dcére dáva.

18. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

19. Pokiaľ sa súd prvej inštancie dopustí omylu v právnom posúdení veci pre chybnú interpretáciu
právnej normy a z tohto dôvodu nedostatočne zistí skutkový stav, nemožno konštatovať, že konajúci súd

splnil ústavnú a zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu. Uvedený
postup prvoinštančného súdu, ktorý je potrebné považovať za chybný, nemožno v zásade naprávať pred
súdom vyššej inštancie (t. j. aj odvolacím súdom), ale je potrebné, aby bolo rozhodnutie prvoinštančného
súdu, vydané na základe takto vykonaného postupu, zrušené a vec vrátená súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a na to nadväzujúce nové meritórne rozhodnutie; to všetko za podmienky, že nie je účelné

doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

20. Z hľadiska skutkových podkladov pre rozhodnutie je súd v konaní o výživnom podľa
ust. § 154 CMP povinný zisťovať skutočný stav veci (§ 35 CMP) a vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli
účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP). Procesný súd tak nie je

limitovaný dôkaznými návrhmi účastníkov, ako je tomu zásadne v sporovom konaní podľa ust. § 185
CSP.

21. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení rodičov maloletého dieťaťa.

Obaja tak majú povinnosť prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium
určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými
schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými
vedomosťamiazískanýmiskúsenosťami.Zhľadiskavyživovacejpovinnostijepodstatné,akosaprejavia

v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. V prípade určovania vyživovacej povinnosti na plnoleté
dieťa je bez právneho významu, ktorý z rodičov sa o dieťa „osobne stará“. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine). Toto pravidlo však nemožno
vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodiča,čo je vyjadrené v druhej vete ust. § 62 ods. 5 veta druhá Zákona o rodine, v zmysle ktorého pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa
(§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov
(§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností
konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a

duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkového uplatnenia v
spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa
neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak
to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať tiež
aj tvorbu úspor (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine). Toto poňatie odôvodnených potrieb je v súlade so zásadou
úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov; v intenciách tejto zásady sú odôvodnené

potrebydieťaťa(atiežrozsahvyživovacejpovinnostirodičovkdieťaťu)ajodrazomrôznejživotnejúrovne
rodičov, danej spravidla spoločenskou dôležitosťou ich práce.

23. Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť k
zmene odôvodnených potrieb oprávneného (napríklad v súvislosti s pribúdajúcim vekom, začínajúcou

školskou dochádzkou, prípravou na budúce povolanie atď.), môže nastať i zmena v možnostiach a
schopnostiach povinného (napríklad v dôsledku zmeny zárobku, pribudnutia vyživovacej povinnosti
atď.). Ak sa tak stane, je možné previesť novú úpravu výšky výživného, a to buď jeho zvýšením alebo
znížením, alebo dokonca zrušením vyživovacej povinnosti. Zmena rozsudku v zmysle ust. § 78 ods. 1
Zákona o rodine je prípustná od doby, kedy došlo k zmene pomerov. Zmena pomerov sa musí týkať

skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti
rodičov k dieťaťu. Súd, ktorý má rozhodovať o novej úprave výživného, musí spoľahlivo zistiť, kedy došlo
k zmene pomerov, rozhodnutie, ktorým sa mení pôvodné rozhodnutie, musí nadväzovať na pôvodné
rozhodnutie vo svojom obsahu, ale i vo svojom výroku.

24. Je nepochybné, že návrh na zvýšenie výživného v posudzovanej veci bol podaný necelé štyri
mesiace po vyhlásení pôvodného rozhodnutia o výživnom. Možno konštatovať, že v zásade za
také krátke obdobie nemohlo dôjsť k zvýšeniu bežných životných nákladov na výživu navrhovateľky.
Podstatnou otázkou, ktorou sa mal súd v posudzovanej veci zaoberať, bolo zhoršenie zdravotného stavu
navrhovateľky, na ktorý poukázala jej matka a s tým spojené výdavky na liečbu. Súd prvej inštancie

k výdavkom na výživové doplnky (ktoré predstavovali enormný finančný náklad) konštatoval, že nie
je v jeho právomoci posudzovať mieru účinnosti jednotlivých preparátov podávaných navrhovateľke
a uzavrel, že pokiaľ sa s týmto spôsobom liečby stotožnil aj povinný a došlo v prechodnom období
aj k stabilizácii zdravotného stavu dcéry, možno považovať tieto výdavky za opodstatnené. S týmito
závermi sa odvolací súd nestotožnil. K modifikácii výšky výživného, ktoré je povinný platiť rodič, možno

pristúpiť len v prípade zistenia zmeny pomerov tak, ako to predpokladá znenie ust. § 78 ods. 1 Zákona
o rodine. Pokiaľ sa u osoby oprávnenej z výživného vyskytol zdravotný problém, potom s uvedeným
môžu byť spojené zvýšené náklady, avšak tieto musia byť v konaní spoľahlivo preukázané. Odvolací
súd nemal pochybnosti o tom, a to na základe lekárskych správ, že u navrhovateľky sa vyskytlo závažné
očné ochorenie, ktoré vyžaduje pravidelnú liečbu. Z lekárskych správ vyplýva aj rozsah liečby, ktorá

bola lekármi nariadená, a zároveň je zrejmé, že navrhovateľka pravidelne dochádza aj na kontroly do
Bratislavy. Zo žiadnej lekárskej správy alebo iného dôkazu nevyplýva, že navrhovateľkin stav vyžadoval
užívanie výživových doplnkov v takom rozsahu, ako o tom rozhodla jej matka. Je zjavné, že išlo o
preparáty,ktorésvojoucenoupresahovalicenubežnejliečby.Vtomtosmereodvolacísúdaanisúdprvej
inštancie nemohol hodnotiť účinnosť daných prípravkov, ani ich vplyv na zdravotný stav navrhovateľky,

keďže zo žiadneho lekárskeho záznamu uvedené nevyplýva, čo následne vedie k záveru, že ani
opodstatnenosť výdavkov na tieto prípravky nebola preukázaná. Je potrebné totiž zobrať do úvahy, že
výživnémázodpovedaťnieakýmkoľvekpotrebámoprávnenéhodieťaťa,alelenodôvodnenýmpotrebám
(§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). V danom prípade jedine lekárska správa zo dňa 23.09.2020 vystavená
MUDr. K. C., PhD. uvádza konzultáciu o použití výživových doplnkov, avšak z uvedeného nie je možné

vyvodiť, že takáto liečba bola kľúčová a nevyhnutná v rozsahu tvrdenom matkou. Pokiaľ sa mal povinný
na úhrade daných doplnkov podieľať, bolo nutné preukázať, v akom rozsahu a cene mala navrhovateľka
tieto prípravky užívať. Nie je možné akceptovať laické vyjadrenie matky navrhovateľky, ktorá poukázala
na svoje vlastné skúsenosti, či samoštúdium. Pokiaľ v uvedenej otázke nebolo súdom prvej inštancievykonané žiadne dokazovanie odborne spôsobilou osobou, potom možno konštatovať, že skutočný stav
vec nebol zistený dostatočne na to, aby bolo možné pristúpiť k zvýšeniu výživného.

25. Súd prvej inštancie okrem zvýšenia nákladov na liečbu poukázal aj na rozsah úspor povinného,
ktoré rástli postupne od júla 2019. K tomu je potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o výške vyživovacej
povinnosti môže súd vychádzať z osobných, majetkových a zárobkových pomerov povinného rodiča,
pričom v prípade konania o zvýšenie výživného je súd oprávnený a povinný skúmať len zmenu pomerov,
ku ktorej malo dôjsť od posledného rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti. V prípade povinného ide

o osobu, ktorá má nadštandardné príjmy a z týchto príjmov pravdepodobne naakumuloval spomínané
úspory. Ich zvýšenie môže súd hodnotiť práve len od vydania posledného rozhodnutia a skúmať len na
základe toho, či išlo o finančné prostriedky získané mimo rozsahu príjmu povinného. Pokiaľ totiž boli
úspory vytvorené len v dôsledku zárobkových možností povinnej osoby, ktoré boli inak už vzaté na zreteľ
pri stanovení výšky výživného, ich aktuálna výška nemôže byť relevantná. Suma výživného, ktoré má
platiť povinný, bola totiž zisťovaná práve v kontexte výšky jeho príjmu. Pokiaľ si zo zvyšných finančných

prostriedkov, ktoré mu ostávajú, ušetrí istú sumu, uvedené neznamená zmenu pomerov tak, ako to má
na mysli znenie ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Uvedené platí rovnako aj pre výšku konta povinného
v životnej poisťovni i pre nákupy bicyklov vyššej ceny, ktoré zasa len vychádzali z jeho životnej úrovne
a boli len transformovaním príjmu, ktorý už súd v skoršom konaní zohľadnil.

26. Pokiaľ navrhovateľka a matka vo svojich vyjadreniach k podanému odvolaniu ešte poukazovali na
hodnotu dôchodkového účtu povinného, ako aj na kontá v doplnkovom dôchodkovom sporení, išlo o
finančné prostriedky, s ktorými povinný nemôže disponovať, keďže sú určené na zabezpečenie jeho
osoby pre dôchodkový vek. Nejde o finančné prostriedky, ktoré by boli určené na výživné. Navyše, tieto,
ako bolo uvedené pri úsporách, sú finančnými prostriedkami, ktoré boli naakumulované za isté obdobie

a nemožno ich hodnotu brať na zreteľ ako zásadnú zmenu pomerov, ku ktorej malo dôjsť od posledného
rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti.

27. Odvolací súd na základe uvedených dôvodov zrušil rozsudok okresného súdu v meritórnych
výrokoch, t. j. vo výrokoch I. až III. a v závislom výroku o trovách konania z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci a s tým súvisiaceho nedostatočného zistenia skutočného stavu veci, keďže
doplnenie dokazovania na odvolacom súde by nesplnilo svoj účel [§ 389 ods. 1 písm. c) CSP]. Postupom
súdu prvej inštancie došlo totiž k popretiu základných zásad pre vyhodnotenie vyživovacej povinnosti
povinného rodiča, čo by pri vecnom prejednaní sporu na odvolacom súde znamenalo, že za danej
situácie by kompletné právne a skutkové posúdenie musel vykonať odvolací súd, ktorý má v zásade

figurovať v inštančnom postupe ako opravný súd, nie ako súd nahrádzajúci povinnosti okresného
súdu. V ďalšom konaní okresný súd doplní dokazovanie objasnením rozsahu zmeny výšky nákladov
na výživu navrhovateľky, ktoré boli odôvodňované zmenou jej zdravotného stavu. Pokiaľ označená
zmena bude spojená len s nákupom výživových doplnkov, ich používanie bude musieť byť zdôvodnené
stanoviskom odborne spôsobilej osoby. Uvedené rovnako platí aj pre alternatívne terapie absolvované

navrhovateľkou, ktoré sa javia byť poskytované mimo rámec štandardnej medicínskej vedy. Pokiaľ bolo
v konaní poukazované na výdavok v podobe úhrady vodičského kurzu, je potrebné poukázať na to, že v
danom prípade išlo o jednorazový výdavok, ktorý nie je spôsobilý odôvodniť zmenu pomerov na strane
oprávnenej osoby.

28. Pre rozhodnutie vo veci bude kľúčové zamerať pozornosť aj na úspory (§ 63 ods. 3 Zákona o
rodine), ktoré boli na základe rozhodnutia súdu naakumulované a ktorými už môže navrhovateľka
z dôvodu dosiahnutia dospelosti disponovať samostatne. Nadobudnutím plnoletosti navrhovateľky sa
totiž výživné vyčlenené predchádzajúcim rozhodnutím súdu na tvorbu úspor, stáva súčasťou bežného
výživného s plnením k rukám plnoletej dcéry, resp. na jej účet. V prípade dospelej oprávnenej osoby

odpadá oprávnenie súdu „kontrolovať“ použitie týchto prostriedkov (§ 63 ods. 3 posledná veta Zákona
o rodine). V kontexte posudzovanej veci bude nutné zamerať pozornosť na časový rozsah zvýšenia
nákladov na výživu navrhovateľky, ktorý by mohol viesť k úvahe použiť práve našetrené prostriedky na
úhradu niektorých nákladov súvisiacich s tvrdenou liečbou, alebo súvisiacimi so štúdiom alebo inými
obdobnými výdavkami (ako úhrada ceny kurzov) a pod. Právna úprava totiž nijako nevymedzuje účel,

na ktorý by mali byť nasporené prostriedky použité. Príkladom prechodné zhoršenie zdravotného stavu
znamenajúce enormné náklady by mohlo byť práve takýmto účelom.

29. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 77 CMP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).