Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. október 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/79/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4621201234
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4621201234.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu
JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v spore žalobkyne: K. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Y. XXX, XXX XX Y., J. republika, zastúpená: ULC Čarnogurský s. r. o., so sídlom Tvarožkova 5, 814 99
Bratislava, IČO: 35 975 016, proti žalovaným: 1/ TeHo Topoľčany, s. r. o., so sídlom Družstevná 1090/86,
956 17 Solčany, IČO: 51 858 584, 2/ ARCA CAPITAL Slowakei Beteiligungs GmbH, so sídlom Augasse

9/12, 1090 Viedeň, Rakúska republika, identifikačné číslo: 6714110, obaja zastúpení: AG LEGAL s. r.
o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 326 511, 3/ J&T
BANKA, a. s., so sídlom Sokolovská 700/113a, Karlín, 186 00 Praha 8, IČO: 471 15 378, zastúpený:
Allen & Overy Bratislava, s. r. o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35
857 897, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne
proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Cb/11/2021 - 426 zo dňa 31. 05. 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Cb/11/2021 - 426 zo dňa 31. 05. 2021 p
o t v r d z u j e.

II. Žalovaní v 1. až 3. rade m a j ú proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení (I. výrok) a žalovaným v 1. až 3. rade nárok na
náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 324 ods. 1, ods. 2, od. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c),
písm. d), § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 344 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a v časti

trov konania s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Uviedol, že žalobkyňa sa návrhom domáhala nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým bude zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach vo výlučnom
vlastníctve žalovaného v 1. rade, a to nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX,
vedenom Okresným úradom Topoľčany, katastrálnym odborom pre okres: G., obec: G., katastrálne
územie: G., v spoluvlastníkom podiele vo veľkosti 1/1 z celku, a to: pozemku registra „C“ s parc. č.
XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 2 443 m2, pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/

XX, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 26 493 m2, pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/XX, druh
pozemku ostatná plocha, o výmere 4 457 m2, pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/XX, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 4 249 m2, pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/XX, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 8 862 m2, pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/
XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1 170 m2; pozemku registra „C“ s parc. č.
XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 469 m2, pozemku registra „C“ s parc.

č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1 416 m2; pozemku registra „C“ s
parc. č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 62 m2, pozemku registra „C“s parc. č. XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 727 m2, pozemku registra „C“ s parc. č.
XXXX/XX, druh pozemku ostatná plocha, o výmere 787 m2 a stavieb: druh stavby - iná budova, popis
stavby - Kogeneračná jednotka G. so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku registra „C“ s

parc. č. XXXX/XX, o výmere 469 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavby - iná budova,
popis stavby - prevádzková hala kogeneračnej jednotky so súpisným číslom XXXX, postaveného na
pozemku registra „C“ s parc. č. XXXX/XX, o výmere 1 416 m2, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie, a to na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne vo výške 5 325 000 CZK s príslušenstvom
titulom dosiaľ neuhradenej zmenkovej sumy z vlastnej zmenky č. 19292 vystavenej Arca Investments,

a. s., IČO: 35 975 041 „bez protestu“ dňa 21. 02. 2020, a to až do momentu právoplatného zrušenia
tohto zabezpečovacieho opatrenia. Ďalej sa domáhala zriadenia záložného práva na obchodný podiel
žalovaného 2. rade v spoločnosti žalovaného v 1. rade, zodpovedajúci v plnom rozsahu splatenému
vkladu žalovaného v 2. rade vo výške 5 000 eur do základného imania žalovaného v 1. rade vo výške
5 000 eur, na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne vo výške 5 325 000 CZK s príslušenstvom titulom
dosiaľ neuhradenej zmenkovej sumy z vlastnej zmenky č. 19292 vystavenej Arca Investments, a. s.,

IČO: 35 975 041 „bez protestu“ dňa 21. 02. 2020, a to až do momentu právoplatného zrušenia tohto
zabezpečovacieho opatrenia. Okrem toho sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by
súduložilžalovanémuv2.radepovinnosťzdržaťsaakýchkoľvekúkonov,ktorýmibypreviedolvlastnícke
právo k obchodnému podielu žalovaného v 2. rade v spoločnosti žalovaného v 1. rade, zodpovedajúci
v plnom rozsahu splatenému vkladu žalovaného v 2. rade vo výške 5 000 eur do základného imania

žalovaného v 1. rade vo výške 5 000 eur a súčasne uložil žalovanému v 3. rade povinnosť zdržať sa
akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného v prospech žalovaného v 3.
rade na základe záložnej zmluvy zo dňa 08. 12. 2020 k obchodnému podielu žalovaného v 2. rade
v spoločnosti žalovaného v 1. rade, zodpovedajúci v plnom rozsahu splatenému vkladu žalovaného
v 2. rade vo výške 5 000 eur do základného imania žalovaného v 1. rade vo výške 5 000 eur a

zároveň žalovanému v 3. rade ako zabezpečenému veriteľovi uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek
úkonov spočívajúcich v uplatňovaní práv titulom záložného práva zriadeného v prospech žalovaného v
3. rade na základe záložnej zmluvy zo dňa 08. 12. 2020 k obchodnému podielu žalovaného v 2. rade v
spoločnosti žalovaného v 1. rade, zodpovedajúci v plnom rozsahu splatenému vkladu žalovaného v 2.
rade vo výške 5 000 eur do základného imania žalovaného v 1. rade vo výške 5 000 eur a aj povinnosť

zdržať sa akýchkoľvek úkonov spočívajúcich v uplatňovaní práv titulom záložného práva zriadeného
v prospech žalovaného v 3. rade k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade
zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. G. a povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich
k výkonu záložného práva zriadeného v prospech žalovaného v 3. rade k nehnuteľnostiam vo výlučnom
vlastníctvežalovanéhov1.radezapísanýmnalistevlastníctvač.XXXX,k.ú.G.,atovšetkodomomentu

právoplatného zrušenia tohto neodkladného opatrenia

3.Žalobkyňanávrhodôvodnilatým,žeakofyzickáosobainvestovalafinančnéprostriedkydospoločnosti
Arca Investments a. s., ktorá je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Slovakia a. s. a táto patrí do
finančnej skupiny Arca Capital. Do štruktúry finančnej skupiny Arca nepochybne patrí tiež žalovaný v 1.

rade a jediným spoločníkom žalovaného v 1. rade je spoločnosť patriaca do štruktúry finančnej skupiny
Arca, teda žalovaný v 2. rade, ktorý je jediným spoločníkom žalovaného v 1. rade, ktorého obchodný
podiel v spoločnosti žalovaného v 1. rade zodpovedá v plnom rozsahu splatenému vkladu žalovaného
v 2. rade vo výške 5 000 eur do základného imania spoločnosti žalovaného v 1. rade vo výške 5 000
eur. Žalobkyňa a Arca Investments uzatvorili rámcovú zmluvu o investičnej spolupráci a o vystavení

blankozmeniek, na základe ktorej žalobkyňa poskytla Arca Investments peňažné prostriedky vo výške
5 000 000 CZK ako finančnú investíciu a následne uzatvorili protokol o odovzdaní vlastnej zmenky
a dohodu o započítaní pohľadávok, ktorým došlo k započítaniu pohľadávky žalobkyne a pohľadávka
žalobkyne zo zmluvy sa transformovala na zmenku číslo 19292. Časť pohľadávky vo výške 325 000 CZK
bola uhradená na účet žalobkyne zo strany Arca Investments. Arca Investments na základe protokolu

vystavila vlastnú zmenku č. 19292 a odovzdala ju žalobkyni. Žalobkyňa očakávala vyplatenie zmenky,
k čomu však nedošlo. Dňa 08. 02. 2021 žalobkyňa zaslala výpoveď rámcovej zmluvy o investičnej
spolupráci a o vystavení blankozmeniek uzatvorenej dňa 17. 02. 2017 a žiadala o vyplatenie jej finančnej
investície vo výške 5 325 000 CZK a očakávala vyplatenie zmenky v lehote splatnosti. Pohľadávka
žalobkyne voči Arca Investments predstavuje nespornú istinu vo výške 5 325 000 CZK titulom

nevyplatenia zmenkovej sumy zo zmenky. Dňa 27. 04. 2021 žalobkyňa predložila zmenku na platenie v
platobnom mieste a platobné miesto potvrdilo, že zmenku nepreplatí. Arca Investments uvedený nárok
žalobkyne zo zmenky nerozporuje, no napriek tomu, že Arca Investments eviduje zmenku ako určenú na
výplatu, k vyplateniu zmenkovej sumy zo zmenky nedošlo. Podľa žalobkyne je nepochybné a nesporné,že Arca Investments sa zbavuje majetku, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky žalobkyne,
dôkazom čoho je skutočnosť, že sa Arca Investments v roku 2019 zbavila peňažných prostriedkov
obrovskej hodnoty cca 8,7 milióna eur. Okrem toho Arca Investments nezákonne poskytla dňa 08. 04.

2020 zabezpečenie veriteľovi NMM IF, ktorý má pohľadávku voči Arca Investments vo výške 663 909
108,26 Kč. Podľa žalobkyne nariadením navrhovaných zabezpečovacích, ako aj neodkladných opatrení
sa zabezpečí účel konania, a to zamedzenie vzniku nenávratnej ujmy a ohrozenia a zmarenia exekúcie
a najmä jej práv pre prípad konkurzu, pričom medzi stranami sporu nedôjde vydaním zabezpečovacieho
a neodkladných opatrení k vzniku nenávratného stavu, pretože tieto opatrenia, ak pominú ich dôvody,

možno zrušiť.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nie je potrebné
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje bezprostredné nebezpečenstvo ohrozenia
exekúcie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia a jeho
návrh musí obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie, počnúc preukázaním
potreby dočasnej úpravy strán sporu, osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, až po preukázanie dôvodnosti obavy, že exekúcia bude ohrozená. Základným

účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa
a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť.
Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je tak posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr
judikovaná alebo bola judikovaná.

5. V odôvodnení ďalej konštatoval, že neodkladné opatrenie je subsidiárnym opatrením vo vzťahu
k zabezpečovaciemu opatreniu, preto nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacie opatrenie súd nariadi
v prípade obavy, že exekúcia bude ohrozená, z rovnakého dôvodu súd nariadi neodkladné opatrenie.

Neodkladné opatrenie súd nariadi aj v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Úpravu
pomerov je nutné chápať vždy ako úpravu právnych vzťahov, pričom aj v prípade splnenia formálnych a
vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia musí súd ešte
zvažovať, či pri nariadení neodkladného opatrenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán
sporu alebo tretích osôb, a teda je potrebné posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného

opatrenia predstavuje. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť,
preto je vhodné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval zdôvodnenie a prípadne
aj osvedčenie nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením.

6. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho a
neodkladných opatrení, ako aj s listinami pripojenými k návrhu dospel k záveru, že návrh žalobkyne nie
je dôvodný. Žalobkyňa neosvedčila, že spoločnosť Arca Investments sa zbavuje svojho majetku jeho
predajom za nízku cenu, zníženú hodnotu, ale i to, že poskytuje nevýhodné pôžičky. Nebezpečenstvo
ohrozenia exekúcie musí byť pritom reálne a musí hroziť bezprostredne. Opodstatnenosť obavy,

že budúca exekúcia bude zmarená pripadá do úvahy vtedy, keď dlžník robí úkony smerujúce k
zníženiu jeho majetku natoľko, že to má negatívny vplyv na jeho majetkové pomery. Pre osvedčenie
dôvodnosti nie sú postačujúce ani medializované správy o neschopnosti plnenia záväzkov spoločnosti
Arca Investments. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon exekúcie by bol ohrozený, patrí
predovšetkým také konanie, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku dlžníka, ktorý možno

výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho
majetkové pomery. Existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre vyhovenie návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, alebo neodkladného opatrenia. Dôvodom môžu byť len
skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 22. 07. 1997, sp. zn. 5Obo/144/97). Z obchodného vestníka súd prvej inštancie

zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 27K/5/2021 zo dňa 17. 02. 2021 bolo začaté
konkurzné konanie voči dlžníkovi Arca Capital Slovakia a. s. a zároveň uznesením sp. zn. 4R/1/2021 zo
dňa 22. 02. 2021 bolo začaté reštrukturalizačné konanie a uznesením zo dňa 06. 04. 2021 zverejneným
dňa 12. 04. 2021 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka Arca Capital Slovakia a. s. a do funkciesprávcu bol ustanovený JUDr. B. O. a reštrukturalizáciu súd uznal za hlavné insolvenčné konanie a
zároveň vyzval veriteľa dlžníka na prihlásenie svojich pohľadávok. Uznesením zo dňa 13. 04. 20201
zverejneným dňa 15. 04. 2021 bol z funkcie správcu dlžníka odvolaný JUDr. B. O. a do funkcie správcu

bola ustanovená INSOLVENCY GROUP, k. s. Bratislava. Pokiaľ išlo o poukazovanie žalobkyne na
hrozbu reštrukturalizácie Arca Investments, súd prvej inštancie dodal, že podanie návrhu na povolenie
reštrukturalizácie je legitímnym nástrojom smerujúcim k zlepšeniu ekonomickej situácie spoločnosti.
Podanie návrhu na reštrukturalizáciu nie je konaním, ktorého dôsledkom je zníženie majetku dlžníka na
úkor veriteľa. Reštrukturalizácia je zákonom riadený proces, v rámci ktorého dochádza k uspokojovaniu

pohľadávok veriteľov, pričom nakladanie s majetkom je značne obmedzené v tom smere, že môže
viesť len k zhodnoteniu majetku dlžníka alebo k dosiahnutiu účelu reštrukturalizácie. Týmto postupom
nedochádza k likvidácii majetku na úkor veriteľov dlžníka, ktorí sú účastníkmi reštrukturalizačného
konania a majú naň vplyv, zaručujúci zákonom o konkurze a reštrukturalizácií. Zámer dlžníka vstúpiť do
reštrukturalizácie neosvedčuje dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

7. Podľa názoru súdu prvej inštancie zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach alebo právach dlžníka, preto podmienkou je, že musí ísť o veci alebo práva vo vlastníctve
dlžníka, ktorým vo vzťahu k žalobkyni je Arca Investments a nie žalovaní v 1. a 2. rade. K momentu
zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam, na obchodný podiel musí ísť o nehnuteľnosti a obchodný
podiel dlžníka. Dlžníkom v danom prípade je dlžník peňažnej pohľadávky žalobkyne, ako veriteľ, ktorým

je Arca Investments, do ktorej žalobkyňa investovala svoje finančné prostriedky. Je teda zrejmé, že k
momentu zriadenia záložného práva na predmetné nehnuteľnosti a obchodný podiel museli byť tieto
vo vlastníctve samotného dlžníka, ktorá podmienka splnená nebola. V neposlednom rade žalobkyňa
neosvedčila, že žalovaný v 1. rade plánuje nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami a tiež, že žalovaný
v 2. rade plánuje nakladať s obchodným podielom žalovaného v 2. rade v spoločnosti žalovaného v

1. rade. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia ako nedôvodný zamietol.

8. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa neosvedčila
nakladanie s obchodným podielom v spoločnosti žalovaného v 1. rade, t. j. že vyvíja činnosť, aby sa

obchodného podielu zbavil, resp. že by sa zbavoval a mienil sa zbavovať majetku, napríklad prevodom
za nízku cenu a podobne. Žalobkyňa neosvedčila, že by žalovaný v 2. rade nakladal s právami, vecami
tak, že by došlo k poškodeniu žalobkyne, a že by bola ohrozená prípadná exekúcia. Rovnako tak
neosvedčila nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov. Vo vzťahu k žalovanému v 3. rade neosvedčila
žalobkyňa žiadne úkony smerujúce k výkonu záložného práva k obchodnému podielu žalovaného v

2. rade v spoločnosti žalovaného v 1. rade a tiež akýchkoľvek úkonov spočívajúcich v uplatňovaní
práv titulom záložného práva zriadeného v jeho prospech na základe záložnej zmluvy zo dňa 08. 12.
2020 k obchodnému podielu žalovaného v 2. rade v spoločnosti žalovaného v 1. rade a rovnako tak
k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade zapísaným na LV č. XXXX v kat.
úz. G., prípadne, že je daná obava z jeho úkonov uplatňujúcich si svoje práva titulom záložného práva

zriadeného v jeho prospech. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladných opatrení v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu
trov konania nepriznal, pretože im žiadne trovy konania nevznikli.

10. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b), d), e), f), g), h) CSP a domáhala sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení v plnom rozsahu vyhovel a
žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania. V danom prípade pohľadávka voči Arca Investments

predstavuje nespornú výšku vo výške 5 325 000 CZK titulom nevyplatenia zmenkovej sumy. Napriek
tomu, že Arca Investments eviduje zmenku ako určenú na výplatu, k jej vyplateniu nedošlo, pričom
Arca Investments opakovane oznamovala žalobkyni, že skupina Arca Capital je na tom biznisovo dobre
a žiada žalobkyňu a ostatných zmenkových veriteľov o trpezlivosť. Žalobkyňa uložila originál vlastnej
zmenkyč.19292vystavenejArcaInvestmentsdňa21.02.2020„bezprotestu“naOkresnýsúdBratislava

V pod Spr 3191/21. Poukázala na to, že Mestský súd v Prahe uznesením zo dňa 11. 05. 2021 rozhodol o
insolvenčnom návrhu Arca Investments a začal miestne insolvenčné konanie, ktoré sa týka majetku Arca
Investments na území Českej republiky podľa článku 3 ods. 2 a 4 nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (EU) 2015/848. Voči Arca Investments a. s. Okresný súd Bratislava I začal konkurzné konanie,pričom možno predpokladať vyhlásenie konkurzu. Z účtovnej závierky Arca Investments za rok 2019
vyplýva, že v roku 2019 evidoval ostatné dlhodobé záväzky vo výške 35 005 289 eur, čo predstavuje
záväzky aj voči zmenkovým veriteľom Arca Investments. Jej strata za rok 2019 vo výške cca 9,5

miliónaeurpreukazuje,žeriadnenehospodárilaapodľaúčtovejzávierkyposkytlaprepojenýmúčtovným
jednotkám žalovaného pôžičky vo výške 515 242 241 eur. Ohľadom ukracujúcich úkonov poukázala na
to, že zvýhodneným veriteľom Arca Investments je spoločnosť I. W. W., investiční fond s proměnným
základním kapitálem, a. s., IČO: 04 699 017, ktorá má pohľadávku voči Arca Investments v celkovej
výške 663 909 108,26 Kč, pričom dňa 08. 04. 2020 po viac ako 3 rokoch od uzavretia zmlúv uzatvorili

zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam na zabezpečenie splatenia pohľadávok. Je dôvodné
podozrenie, že Arca Investments sa uprednostňovaním iných veriteľov zbavila peňažných prostriedkov
obrovskej hodnoty, a to na úkor svojich ostatných veriteľov. Zvýhodneným veriteľom je B. O., ktorému
bola dňa 02. 06. 2020 uhradená suma 15 975 000 CZK, dňa 10. 05. 2020 suma 10 000 000 CZK a dňa
10.06.2020suma8000000CZK,t.j.celkomišloosumu33975000CZK.Okremtohoexistujedôvodné
podozrenie, že spoločnosť I. S. so sídlom X. XXXX/X, I., XXX XX B. 4, IČO: XXX XX XXX, ktorú ovláda

Arca Investments, znehodnotila akcionársky podiel Arca Investments v spoločnosti I. S. a. s., a že Arca
Investments prostredníctvom spoločnosti I. S. a. s. zastretým úkonom uhradila časť pohľadávky veriteľa
B. O.. Arca Investments je akcionárom spoločnosti I. S., vlastní vlastné akcie, ktoré predstavujú 55 %
podiel na základnom imaní spoločnosti I. S.. Spoločnosť I. S. v marci 2021 predala akcie a obchodný
podielapeniazevcelkovejsume136150000CZK,ktoréobdržalazapredajakciíaobchodnéhopodielu,

už previedla zo spoločnosti I. S. na iné osoby. Došlo tým k znehodnoteniu akcionárskeho podielu dlžníka
v spoločnosti I. S.. Na základe lustrácie v katastri nehnuteľností je Arca Capital Slovakia k 22. 10. 2020
výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré majú reálne nízku hodnotu, ide o nehnuteľnosti vedené na
LV č. XXXX, kat. úz. X., na LV č. XXXX, kat. úz. Y. T., na LV č. XXXX, kat. úz. B.. V účtovnej závierke
žalovaného za rok 2019 bola uvedená hodnota pozemkov vo výške 65 000 eur a v účtovnej závierke

Arca Capital Slovakia za rok 2019 bola uvedená hodnota pozemkov žalovaného za rok 2018 vo výške
2 446 802 eur, čo preukazuje zbavenie sa nehnuteľností v obrovskej hodnote cca 2,4 milióna eur.
V rámci odvolania žalobkyňa poukazovala na pre ňu pozitívne rozhodnutia okresných a krajských súdov,
z ktorých záverov vyplýva, že súdy skutkovo ustálili tvrdenia žalobkyne v jej prospech. Z uvedených
dôkazov a skutočností vyplýva, že všeobecné súdy majú ustálený skutkový a právny stav týkajúci sa

veriteľov spoločností zo skupiny Arca, ktorým súdy poskytli právnu ochranu z dôvodu ukracovania
veriteľov a ohrozenia exekúcie. V súlade s princípom rovnoprávnosti účastníkov právneho vzťahu
žalobkyňa ako veriteľ žiadala, aby jej bolo poskytnuté rovnaké zabezpečenie a rovnaké uspokojenie
pohľadávok, ako to bolo v prípade iných veriteľov. Žalobkyňa sa úkonmi skupiny Arca dostala
do znevýhodnenej pozície voči iným veriteľom a bola nútená svoje práva chrániť súdnou cestou

prostredníctvom požiadavky na zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením a neodkladnými
opatreniami. Je preukázané, že nielen Arca Investments, ale aj celá finančná skupina Arca Capital má
finančné problémy. Naviac, Arca posielala milióny eur za poradenstvo vlastnému manažérovi a firme,
ktorá prešla na bieleho koňa, ako aj to, že zadlžená Arca vlani zaplatila za poradenské služby až 21,7
milióna eur. Ďalším dôkazom ukracovania veriteľov sú aj prevody na cyperskú schránkovú spoločnosť

ARCA H. (H.) Y..
Ďalej namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keďže v návrhu riadne
a dostatočne opísala skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a opísala
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa musí poskytnúť ochrana,
preto naplnila základné a zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej

inštancie sa nedostatočne zaoberal argumentom, že finančná skupina Arca nemá finančné prostriedky
na splatenie a platenie svojich záväzkov voči investorom. Žalobkyňa si svoju nespornú pohľadávku
nemôže uspokojiť priamo z majetku Arca Investments, ktorej hrozí konkurz, pričom reštrukturalizačné
konanie bolo začaté na Arca Capital Slovakia, ktorá tiež nemá prostriedky na uspokojenie veriteľov.
Samotné neuspokojenie pohľadávky žalobkyne riadne a včas z majetku Arca Investments zakladá

dôvodné podozrenie, že uspokojenie pohľadávky žalobkyne z majetku Arca Investments bude zmarené.
Je nepochybné, že aj exekúcia nároku žalobkyne proti Arca Investments je ohrozená, ak nie zmarená.
Samotná Arca Investments v konaní pred súdom v Českej republike žiadala reorganizáciu a deklaruje
len čiastočné uspokojenie veriteľov, a to až po reorganizácii, ktorá podľa jej vyjadrenia a predpokladov
zaistí pre veriteľov len okolo 50 % návratnosti pohľadávok. Žalobkyni nebolo poskytnuté žiadne

zabezpečenie investície, ako to bolo v prípade žalovaného v 3. rade a ani žiadna pôžička, ako
je to v prípade prepojených spoločností zo skupiny Arca Capital a ani dodatočné zabezpečenie.
Nariadením zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení sa vytvorí stav právnej istoty a
zabezpečí sa plnenie pre prípad exekúcie dôvodného nároku žalobkyne proti Arca Investments aj preprípad hroziaceho konkurzu tejto spoločnosti, ktorý zasiahne aj jeho prepojené spoločnosti. Majetok
žalovaných môže byť predmetom zabezpečenia za účelom ochrany nárokov žalobkyne voči Arca
Investments. Právne závery ohľadom neexistencie oprávnenia žalobkyne na vymáhanie pohľadávky od

Arca Investments sú v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Berúc
od úvahy, že žalovaný v 1. rade patrí do skupiny Arca a žalovaný v 1. rade v čase verejne známych
a aj preukázaných finančných problémov celej skupiny Arca založil obchodný podiel žalovaného v 2.
rade v spoločnosti žalovaného v 1. rade v prospech žalovaného v 3. rade preukazuje nakladanie, čím
je splnená podmienka potreby neodkladnej úpravy pomerov a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej

ujmy a je potrebné ďalšiemu nakladaniu zabrániť. Je reálna obava, že majetok žalovaného v 1. rade,
a to obchodný podiel žalovaného v 2. rade u žalovaného v 1. rade bude tiež postihnutý výkonom
záložného práva v prospech žalovaného v 3. rade, čím sa žalobkyňa dostane do situácie, že vymoženie
jej pohľadávky môže byť zmarené, a teda exekúcia bude ohrozená. Jedinou možnosťou ako zabezpečiť
účel a cieľ ochrany nesporného nároku žalobkyne je nariadenie navrhovaných zabezpečovacích a
neodkladných opatrení. Považovala za prípustné, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie smerujúce

voči tretej osobe postihujúce jej vlastnícke práva, a to bez ohľadu na príslušnosť žalovaného k finančnej
skupine Arca Capital, ktorej súčasťou je aj dlžník žalobkyne. Ochrana pohľadávky žalobkyne proti Arca
Investments sa môže rozširovať na žalovaných. Rozhodovanie o zabezpečovacom a neodkladnom
opatrení však nie je konaním o samotnej pohľadávke, ktorá sa v reštrukturalizačnom konaní uplatňuje
prihláškou, a preto povolením reštrukturalizácie nedochádza ani k zastaveniu, ani k prerušeniu súdnych

konaní,naopaksamôžeiniciovaťkonanieonariadenízabezpečovacieho,resp.neodkladnéhoopatrenia
a pokračovanie v tomto konaní. Vzhľadom na povahu zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, ako
aj vzhľadom na princípy spravodlivosti uvedené v čl. 4 ods. 2 CSP má žalobkyňa za to, že je potrebné
nariadiť zabezpečovacie opatrenie s účinkami aj pre reštrukturalizačné konanie. Práve nariadením
navrhovaného zabezpečovacieho, resp. neodkladného opatrenia sa zabezpečí účel konania, a to

zamedzenie vzniku nenávratnej ujmy žalobkyne a ohrozenia a zmarenia exekúcie.
Podľa názoru žalobkyne žiadna námietka ohľadom neprimeranosti zabezpečovacieho opatrenia
nie je dôvodná a nie je potrebné ani skúmať hodnotu zabezpečovanej nehnuteľnosti, nakoľko
proporcionalita v tejto súvislosti nevyplýva z CSP, alebo zo samotnej povahy zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým je súdom zriadené záložné právo. Medzi žalobkyňou a žalovaným nedôjde vydaním

zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia s navrhovaným obsahom k vzniku nenávratného stavu,
pretože zabezpečovacie a neodkladné opatrenie, ak pominú jeho dôvody, možno zrušiť. Obmedzenie
nakladania s majetkom žalovaných len vytvorí priestor na zamedzenie nakladania s majetkom
žalovaného a umožní tým zamedziť, aby pre prípad konkurzu nedošlo k zvýhodneniu ďalších veriteľov.
V tomto smere poukázala na posúdenie platobnej schopnosti Arca Investments od nezávislej ratingovej

spoločnosti H., s. r. o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom E. XX, Z., podľa ktorej z dôvodu začatého
konkurzného konania a výšky záväzkov a celkovú hodnotu aktív sú ohrozené akékoľvek prípadné
terajšie aj budúce exekúcie pohľadávok.

11. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne a k návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení navrhli uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Namietali nedostatok právomoci súdu voči žalovanému v 2. rade a nesplnenie procesných podmienok,
t. j. absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne a pasívnej vecnej legitimácie žalovaných. Boli
toho názoru, že žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu neosvedčila a zároveň nepreukázala formálnu

legitimáciu na uplatnenie zmenkovej pohľadávky a ani riadne neosvedčila pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaných. Predpokladom aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v súdnom konaní je existencia
hmotnoprávneho nároku žalobkyne vyplývajúceho z hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou a
žalovaným v 1. rade alebo žalovaným v 2. rade. Žalobkyňa v návrhu a ani v odvolaní netvrdí a
ani nepreukázala existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, resp.

žalovaným v 2. rade a ani existenciu akejkoľvek pohľadávky (hmotnoprávneho nároku) žalobkyne
voči žalovanému v 1. rade, resp. žalovanému v 2. rade. Žalobkyňa odvodzuje svoju aktívnu vecnú
legitimáciu od existencie zmenkovej pohľadávky. Ide však o pohľadávku žalobkyne voči spoločnosti Arca
Investments, ktorá nemá v konaní procesné postavenie žalovaného. Žalobkyňa existenciu zmenkovej
pohľadávky ani riadne neosvedčila, keďže nepreukázala formálnu legitimáciu na uplatnenie zmenkovej

pohľadávky, t. j. pohľadávky voči spoločnosti Arca Investments vyplývajúcej zo zmenky, ktorú predložila
len vo fotokópii ako prílohu návrhu. Fotokópia zmenky nie je spôsobilá nahradiť originál zmenky, ktorá
jedinečne a výlučne stelesňuje práva zo zmenky, a preto bola žalobkyňa povinná pripojiť originál
zmenky. Osvedčenie existencie zmenečných práv je možné jedine predložením originálu zmenky.Fotokópia zmenky neosvedčuje právny vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou Arca Investments a z
neho vyplývajúci nárok žalobkyne na zaplatenie zmenkovej pohľadávky. Ani dôkaz s názvom „Úradný
záznam o prevzatí zmenky“ nie je takým dôkazom, ktorý by osvedčoval skutočnosť, že žalobkyňa je

držiteľom a majiteľom zmenky, a to z dôvodu, že v úradnom zázname chýba dostatočná a bližšia
špecifikácia zmenky.
Ďalej uviedli, že na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi môže byť
zabezpečovacím opatrením zriadené záložné právo len na veciach, právach alebo na iných majetkových
hodnotách dlžníka, t. j. osoby, voči ktorej má veriteľ peňažnú pohľadávku. Nehnuteľnosti predstavujú

majetok žalovaného v 1. rade a nie majetok spoločnosti Arca Investments. Zabezpečovacie opatrenie
možno nariadiť len voči dlžníkovi a žalovaní v 1. a 2. rade nie sú dlžníkmi žalobkyne. Žalobkyňou
deklarovaným dlžníkom má byť spoločnosť Arca Investments. Z dôvodu neexistencie pohľadávky voči
žalovanému v 1. rade, resp. žalovanému v 2. rade, nemôže byť daná ani obava z ohrozenia exekúcie na
majetok žalovaného v 1. rade alebo žalovaného v 2. rade, keďže neexistuje pohľadávka, ktorú by bola
žalobkyňaoprávnenávymáhaťvexekúciiodžalovanéhov1.radealebožalovanéhov2.rade.Žalobkyňa

neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé preukázať aspoň pravdepodobnosť
ohrozenia exekúcie na majetok žalovaného v 1. rade alebo žalovaného v 2. rade a nešpecifikuje žiadne
úkony žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k ohrozeniu
exekúcie na majetok žalovaného v 1. rade alebo majetok žalovaného v 2. rade. Skupinu Arca Capital
nie je možné zamieňať so žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ani so spoločnosťou Arca

Investments a spoločnosťou Arca Capital Slovakia, pretože žalovaný v 1. rade, žalovaný v 2. rade
spoločnosť Arca Investments a spoločnosť Arca Capital Slovakia sú len jednými zo subjektov patriacich
do skupiny Arca Capital, ktorá nemá právnu subjektivitu. Žalobkyňa účelovo zamieňa subjekty, t. j.
žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade so spoločnosťou Arca Investments s cieľom navodiť dojem
splnenia predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, keď sa

za účelom zabezpečenia údajného hmotnoprávneho nároku voči spoločnosti Arca Investments účelovo
domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia na majetok vo vlastníctve
žalovaného v 1. rade, t. j. nehnuteľnosti a žalovaného v 2. rade, t. j. obchodného podielu, čo následne
odôvodňuje obavou z budúceho zmarenia exekúcie na majetok spoločnosti Arca Investments.
Poukázali na to, že exekúcia voči spoločnosti Arca Investments ani nemôže byť ohrozená, pretože

exekúcia voči spoločnosti Arca Investments je neprípustná z dôvodu, že v Českej republike sa voči
spoločnosti Arca Investments vedie na Mestskom súde v Prahe insolvenčné konanie pod sp. zn.
MSPH 98 INS 723/2021, v ktorom bolo právoplatne s účinkami odo dňa 11. 05. 2021 rozhodnuté o
úpadku spoločnosti Arca Investments. V Slovenskej republike bolo na základe veriteľského návrhu
voči spoločnosti Arca Investments začaté na Okresnom súde Bratislava I konkurzné konanie pod sp.

zn. 33K/24/2021, ktoré môže vyústiť do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie.
S poukazom na uvedené spoločnosť Arca Investments neuskutočňuje úkony, ktorými by sa chcela
zbavovať svojho majetku a ukracovať uspokojenie svojich veriteľov, ale naopak podniká právne
kroky k zabezpečeniu pomerného uspokojenia všetkých svojich veriteľov. Skutočnosť, že bolo začaté
insolvenčné konanie a rozhodnuté o úpadku spoločnosti Arca Investments, potvrdzuje, že spoločnosť

Arca Investments má záujem na pomernom uspokojení všetkých svojich veriteľov, pričom samotná
reorganizácia môže viesť k zhodnoteniu majetku spoločnosti Arca Investments.
Zriadenie záložného práva k obchodnému podielu v prospech žalovaného v 3. rade súvisí s akvizíciou
hnuteľného a nehnuteľného majetku žalovaného v 1. rade, ktorý využíva na uskutočnenie svojej
podnikateľskej činnosti. Žalovaný v 3. rade je veriteľom žalovaného v 1. rade na základe historickej

akvizície hnuteľného a nehnuteľného majetku žalovaným v 1. rade, pričom žalobca nie je veriteľom
žalovaného v 1. rade a ani žalovaného v 2. rade, s ktorými nemá žiadny hmotnoprávny vzťah. Preto
nemôže obstáť tvrdenie o zvýhodnení žalovaného v 3. rade oproti žalobkyni. Zovšeobecnené tvrdenia
žalobkyne o nepriaznivom finančnom stave skupiny Arca Capital (resp. spoločnosti Arca Investments
a spoločnosti Arca Capital Slovakia), ktoré sa navyše snaží preukázať tendenčnými a nepodloženými

novinovými článkami, v žiadnom prípade nepreukazujú skutočnosti, ktoré by mohli viesť k dôvodnej
obave z bezprostredného ohrozenia exekúcie na majetok žalovaného v 1. rade, resp. žalovaného v 2.
rade a ani k obave z bezprostredného ohrozenia exekúcie na majetok spoločnosti Arca Investments.
Žalobkyňa tvrdenia o nemožnosti uspokojenia zmenkovej pohľadávky z majetku spoločnosti Arca
Investments odôvodňuje nepravdivými a zavádzajúcimi tvrdeniami. Žalovaným v 1. a 2. rade nie je

zrejmé, akým spôsobom mala spoločnosť Arca Investments využiť kladný hospodársky výsledok za
rok 2018 vo výške 62 013 eur na získanie investícií od veľkého množstva klientov. Hospodársky
výsledok spoločnosti Arca Investments za rok 2019 nemá pritom žiadnu relevanciu vo vzťahu k
údajnej nemožnosti uspokojenia, resp. vymoženia zmenkovej pohľadávky z majetku spoločnosti ArcaInvestments. V tejto súvislosti poukázali na časť A. bod VIII. riadok 97 riadnej individuálnej účtovnej
závierky za rok 2019, v zmysle ktorého výsledok hospodárenia minulých rokov spoločnosti Arca
Investments je vo výške 7 227 361 eur, t. j., že spoločnosť Arca Investments dlhodobo dosahuje

kladný výsledok hospodárenia a teda strata za rok 2019 nemá žiaden vplyv na ohrozenie uspokojenia
zmenkovej pohľadávky z majetku spoločnosti Arca Investments. Zároveň hodnota majetku spoločnosti
Arca Investments sa v roku 2019 zvýšila oproti jeho hodnote v roku 2018 o 202 910 eur napriek
tomu, že spoločnosť Arca Investments dosiahla v roku 2019 záporný hospodársky výsledok. Naviac
majetok spoločnosti Arca Investments je v zmysle riadku 01 riadnej individuálnej účtovnej závierky za

rok 2019 vo výške 713 756 382 eur, v dôsledku čoho hodnota majetku spoločnosti Arca Investments
niekoľkonásobne prevyšuje aj hodnotu ostatných dlhodobých záväzkov spoločnosti Arca Investments,
a preto nie je ohrozené uspokojenie zmenkovej pohľadávky z majetku spoločnosti Arca Investments ani
prípadná exekúcia na majetok spoločnosti Arca Investments za účelom núteného vymoženia zmenkovej
pohľadávky, a to ani v prípade, ak by došlo k nútenému vymáhaniu ostatných dlhodobých záväzkov
spoločnosti Arca Investments.

Žalobkyňa žiadnym právne relevantným spôsobom neuviedla, ako by malo poskytovanie pôžičiek
prepojeným účtovným jednotkám spoločnosti Arca Investments počas roka 2019 znemožniť
uspokojenie zmenkovej pohľadávky, prípadne ohroziť exekúciu na majetok spoločnosti Arca
Investments. Nepreukázala, aké spriaznené spoločnosti má spoločnosť Arca Investments uspokojovať
alebo uprednostňovať na úkor svojich veriteľov, v čom spočíva predmetné uspokojovanie alebo

uprednostňovanie spriaznených spoločností, čo je predmetom plnenia spriazneným spoločnostiam
a aká bola dohodnutá protihodnota za toto plnenie. Žalobkyňa si tendenčne a izolovane z riadnej
individuálnej účtovnej závierky za rok 2019 vyberá také položky, ktoré jej vyhovujú, pričom zvýšenie
hodnoty majetku spoločnosti Arca Investments za rok 2019 v porovnaní s rokom 2018 účelovo opomína.
K neexistencii obavy, že by prípadná exekúcia na majetok spoločnosti Arca Investments mohla byť

ohrozená, žalovaní v 1. a 2. rade poukázali aj na stanovisko špecializovanej spoločnosti G. B. s. r. o., so
sídlom Na M./XX, XXX XX B. 4, J. republika, identifikačné číslo: XXX XX XXX, ktorá vykonala ocenenie
aktuálnych aktív spoločnosti Arca Investments a konzervatívne ocenila aktuálnu hodnotu projektov a
dcérskych spoločností v majetku spoločnosti Arca Investments. V rámci odhadu hodnoty spoločnosť
TARPAN v Stanovisku TARPAN určila interval hodnoty majetku spoločnosti Arca Investments, ktorý je

ohraničený na jednej strane odhadom likvidačnej hodnoty a na druhej strane odhadom súčasnej hodnoty
projektovzaštandardnýchokolností.HodnotaprojektovamajetkovýchúčastívmajetkuspoločnostiArca
Investments sa pohybuje v intervale od 430 miliónov eur, čo predstavuje odhad uvedenej likvidačnej
hodnoty, do 609 miliónov eur, čo predstavuje odhad výnosovej hodnoty za predpokladu štandardného
fungovania, dokončenia projektov a nastúpenia synergických efektov. Podľa názoru žalovaných v 1. a

2. rade žiadne z tvrdení žalobkyne, ktorými odôvodňuje (údajnú) nemožnosť uspokojenia zmenkovej
pohľadávky z majetku spoločnosti Arca Investments, nie je relevantné a nepreukazuje nemožnosť
uspokojenia zmenkovej pohľadávky z majetku spoločnosti Arca Investments. V tomto smere poukázali
na to, že žalobkyňa právne relevantným spôsobom neuviedla, ako by malo zverejnenie či nezverejnenie
„konsolidovanej účtovnej závierky skupiny Arca Capital“, ohrozovať prípadnú exekúciu na majetok

spoločnosti Arca Investments za účelom núteného vymoženia zmenkovej pohľadávky.
Pri rozhodovaní o návrhu je potrebné súčasne zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových
pomerov žalovaných a súd prvej inštancie prijal správne závery, podľa ktorých neboli splnené zákonom
požadované predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Mal za to, že nie je daná
primeranosť hodnoty zmenkovej pohľadávky vo vzťahu k hodnote nehnuteľností a obchodného

podielu a tým ani primeranosť navrhovaného zásahu do vlastníckeho práva žalovaných v 1. a 2.
rade. Žalobkyňa neosvedčila aktuálnu hodnotu obchodného podielu a nehnuteľností. Aj keď inštitút
proporcionality nevyplýva expresis verbis z ustanovení CSP upravujúcich zabezpečovacie opatrenie a
neodkladné opatrenie, nepochybne vyplýva z judikatúry najvyšších súdnych autorít. Naviac, súčasné
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia je vylúčené a žalobkyňa v návrhu

a ani v odvolaní neuviedla, z akého dôvodu nie je možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením a ak sa žalobkyňa domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, je zrejmé, že podľa
názoru žalobkyne je možné dosiahnuť ochranu vymožiteľnosti zmenkovej pohľadávky zabezpečovacím
opatrením.
Záverom poukázali na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, v ktorých boli posudzované obdobné

skutkové a právne otázky ako v tomto konaní a v ktorých návrhy na nariadenie zabezpečovacieho a
neodkladného opatrenia boli zamietnuté.12. Žalovaný v 3. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne a k návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdiť a žalovanému v 3. rade priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 %. Závery súdu prvej inštancie považoval za správne, keď správne posúdil všetky
relevantné skutkové tvrdenia a podklady žalobkyne. Uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia
a zabezpečovacieho opatrenia by malo primárne smerovať voči Arca Investments, pričom konanie
dcérskych spoločností zo skupiny Arca nemožno automaticky vyhodnocovať ako úkony smerujúce k
zbavovaniu sa majetku Arca Invesments.

V ďalšom namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne z dôvodu, že nie je v žiadnom
právnomvzťahuanisjednýmzožalovaných.Hocižalovanív1.a2.radepatriadoskupinyArca,uvedené
nezakladá žiadny právny vzťah so žalobkyňou a neodôvodňuje ani to, aby sa žalobkyňa mohla voči
žalovaným v 1. a 2. rade domáhať nárokov zo zmeniek a uplatňovať si ich voči ich majetku, ktorý nie je
súčasťou majetku Arca Investments. Aj keď neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie možno
nariadiť za určitých okolností aj voči tretím osobám, na takéto nariadenie musí existovať naplnenie

základných predpokladov aj vo vzťahu k týmto tretím osobám. To znamená, že musí byť z konania
tretích osôb zrejmé, že práve ich konaním dochádza buď k ohrozeniu prípadnej budúcej exekúcie alebo
k potrebe úpravy pomerov. Žalobkyňa neosvedčila žiadnu takúto skutočnosť, iba sa priamo domáhala
zriadenia záložného práva na majetok subjektu z rovnakej skupiny ako jej skutočný dlžník, čo však
za žiadnych okolností nie je dostatočné. Skutočnosť, že nejaká dcérska spoločnosť riadne nakladá s

majetkom, nemôže automaticky zakladať ohrozenie exekúcie ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
medzi žalobkyňou a jej dlžníkom, spoločnosťou Arca Investments. Žalobkyňou prezentovaný extenzívny
výklad by popieral skutočnosť, že žalovaný v 1. rade je samostatným právnym subjektom a popieral by
jeho ústavne právo na majetok podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR.
Žalobkyňa nesplnila predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladných opatrení,

neosvedčilaobjektívnystavohrozeniaprípadnejbudúcejexekúcie.Nebezpečenstvoohrozeniaexekúcie
musí byť reálne a musí zároveň hroziť. Žalobkyňa poukazuje na konkrétne časti účtovnej závierky
Arca Investments za rok 2019, čím sa snaží odôvodniť domnelé ohrozenie exekúcie. Z uvedeného
však nevyplýva záver o tom, že prípadná budúca exekúcia by mala byť ohrozená, pretože z totožnej
účtovnej závierky vyplýva aj to, že celkový majetok za rok 2019 je vo výške 714,7 milióna eur, ktorý

predstavuje nárast oproti roku 2018 a dlhodobý finančný majetok je vo výške 700,5 milióna eur. Výsledok
hospodárenia z minulých rokov je vo výške 7,2 milióna eur. Nemožno preto konštatovať osvedčenie
reálneho a bezprostredného ohrozenia alebo zmarenia prípadnej budúcej exekúcie majetku spoločnosti
Arca Investments.
Žalobkyňa neosvedčila, že by sa Arca Investments alebo spoločnosti zo skupiny Arca, a to najmä

žalovaní v 1. a 2. rade zbavovali majetku bez primeraného protiplnenia. V tomto smere len uvádza
domnienky a fabulácie bez reálneho osvedčenia tvrdení. Ani zo zriadenia záložného práva v prospech
žalovaného v 3. rade na obchodný podiel žalovaného v 2. rade v spoločnosti žalovaného v 1. rade
automaticky nevyplýva zámer Arca Investments zbavovať sa majetku, resp. úkon, ktorým má podľa
žalobkyne dochádzať k zvýhodňovaniu iného veriteľa, t. j. žalovaného v 3. rade. Ani vykázané straty v

jednom účtovnom období Arca Investments, resp. údajné finančné problémy a úkony iných dcérskych
spoločností, nemožno vzhľadom na celkový majetok Arca Investments vo vzťahu k výške nároku
žalobkyne automaticky stotožňovať s ohrozením prípadnej budúcej exekúcie voči Arca Investments.
Prípadná hrozba reštrukturalizácie alebo konkurzu nie je dôvodom na nariadenie neodkladného a
zabezpečovacieho opatrenia, pretože reštrukturalizácia a konkurz sú legitímnymi právnymi nástrojmi

smerujúcimi k pomernému uspokojeniu pohľadávok veriteľov. Ich následkom nie je zníženie majetku
dlžníka na úkor veriteľov. Žalobkyňa tak neosvedčila ani potrebu úpravy pomerov. Nepredložila žiadne
dôkazy a neuviedla také tvrdenia, ktoré by osvedčovali prípadné budúce znemožnenie uspokojenia jej
pohľadávky voči Arca Investments, a ktoré by vyvolali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov či už vo
vzťahuknehnuteľnostiamžalovanéhov1.rade,obchodnémupodielužalovanéhov2.radevspoločnosti

žalovaného v 1. rade alebo vo vzťahu k oprávneniam žalovaného v 3. rade plynúcich z existencie
záložného práva zriadeného v jeho prospech. Žalovaný v 3. rade neposkytol a ani nikdy nemohol
poskytnúť žalovanému v 1. rade plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje. Úver poskytnutý žalovanému v
1. rade nenapĺňa definíciu takéhoto konania.
Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia a

zabezpečovacieho opatrenia je vždy potrebné zohľadniť aj zásadu primeranosti, ako správne vyhodnotil
aj súd prvej inštancie, keď konštatoval neprimeranosť návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného a
zabezpečovaciehoopatrenia.MedzipohľadávkoužalobkynevočiArcaInvestmentsvovýške209533,43
eura a súhrnnou hodnotou nehnuteľností žalovaného v 1. rade a obchodného podielu žalovaného v2. rade v spoločnosti žalovaného v 1. rade, existuje významná disproporcia. Uvedené platí o to viac v
prípade, ak ide o zásahy do majetku, resp. výkonu práv tretích osôb, ktoré nie sú v právnom vzťahu
so žalobkyňou. Žalobkyňa pritom ani netvrdila, že by malo dochádzať k úkonom, ktoré by smerovali k

prevodu predmetného obchodného podielu.

13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach odvolania
podaného žalobkyňou (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že
odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

18. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

19. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

20. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie

21. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

22. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

23. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

24. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

25. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

26. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

27.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.28. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

29. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

30. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

31. Odvolací súd v rámci preskúmavania odvolaním napadnutého uznesenia zdôrazňuje, že pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o nariadenie neodkladného
opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a pre zabezpečovacie opatrenie a neodkladné

opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie.

32. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo

možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Základnými predpokladmi na to, aby bolo
zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú: a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva, c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

33. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje nový inštitút civilného sporového procesu, účelom ktorého
je posilnenie istoty veriteľa, že pre prípad úspechu v konaní bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi
uspokojiť výkonom sudcovského záložného práva, teda po tom, ako bola pohľadávka právoplatne
súdnym konaním priznaná. Konanie o zabezpečovacom opatrení (rovnako ako konanie o neodkladnom
opatrení), sa vyznačuje tým, že súd prvej inštancie nezisťuje všetky skutočnosti nevyhnutné pre

rozhodovanie vo veci samej a stanovené pre dokazovanie, ale je nevyhnutné osvedčiť okolnosti, ktoré
by odôvodňovali záver o potrebe jeho nariadenia. Pri rozhodovaní zároveň musí byť dodržaná zásada
primeranosti takéhoto zásahu do práv dotknutej osoby, a to v pomere k žalobcom osvedčenému
ohrozeniu oprávnených záujmov.

34. Pokiaľ ide o nariadenie neodkladného opatrenia, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia
bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. V rámci civilného sporového konania je
nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov.
Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné

opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred
nariadením neodkladného opatrenia tak súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany posudzuje,
či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a
osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia
exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne

možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným
neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

35. K možnosti nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe civilno-procesná doktrína (komentár k §
325 CSP) uvádza, že nariadiť neodkladné opatrenie (analogicky aj zabezpečovacie opatrenie) voči tretej
osobe je v zásade možné tak, ako to bolo za predchádzajúcej právnej úpravy (§ 76 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku). Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má vždy povahu súčinnosti,

ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Nejde o bezprostredné plnenie
povinnosti voči navrhovateľovi, s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom právnom vzťahu (ktorému
má byť poskytnutá procesná ochrana). Odvolací súd sa s týmito závermi plne stotožňuje. Voči tretej
osobe možno nariadiť neodkladné opatrenie v podobe povinnosti zdržať sa určitého konania v prípade,ak to je od nej možné spravodlivo požadovať. Táto podmienka platila za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku. Je síce pravdou, že uvedená právna úprava sa doslovne nepreniesla do Civilného sporového
poriadku, avšak v zmysle viacerých rozhodnutí, či už prvostupňových alebo odvolacích súdov, je zrejmé,

že tieto nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe pripúšťajú. Rovnako tak túto skutočnosť
pripúšťa aj odborná literatúra (viď C.H. BECK - Civilný sporový poriadok, Števček, Ficová, Baricová,
Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.). Možnosť nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe
pripustil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. k. II. ÚS/546/2018 - 21 zo dňa 28.
11. 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza, cit.: „V súvislosti s námietkou sťažovateľov spočívajúcou

v tvrdení, že nemôžu byť stranou sporu, ústavný súd zdôrazňuje, že pánom sporu (dominus litis) je
žalobca (v preskúmanej veci žalobcovia), a teda práve žalobca je ten, ktorý v žalobe druhú stranu
sporu označí, na čo súhlas druhej strany sporu nijako nie je potrebný. Byť stranou sporu je „iba“ vecou
procesnej subjektivity, t. j. spôsobilosti byť účastníkom konania, toho, koho za (druhú) stranu sporu
označil žalobca a nie vecou jeho pasívnej vecnej legitimácie, ktorá vypovedá o tom, či žalovanému v
skutočnosti svedčí alebo nesvedčí hmotnoprávna povinnosť alebo právo. Inými slovami povedané, v

prípade sťažovateľov byť stranou sporu nijako nie je podmienené tým, či napokon právne úkony, ktorých
vyslovenianeúčinnostisažalobcoviasvojoužaloboudomáhajú,povykonanomdokazovanírozhodnutím
(rozsudkom) o veci samej za neúčinné, budú alebo nebudú určené.“ Teda aj v zmysle rozhodnutia
ústavného súdu je prípustné, aby neodkladné opatrenie bolo nariadené aj voči tretej osobe, pričom vo
vyššie citovanom uznesení naviac ústavný súd konštatuje, že cit.: „Neuvedenie označenia tretej osoby

v záhlaví rozhodnutí súdov je len formálnym pochybením všeobecných súdov bez akéhokoľvek vplyvu
na ústavnú udržateľnosť ich skutkových a právnych záverov (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II
ÚS/27/2018 z 18. 01. 2018).“

36. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne preskúmal napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav na základe
osvedčených a pre rozhodnutie podstatných skutočností a z takto zisteného skutkového stavu urobil
aj správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v dostatočnom rozsahu na to, aby jeho
právne závery boli preskúmateľné v odvolacom konaní. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením vydaného uznesenia a konštatuje správnosť jeho dôvodov bez toho, aby ich opakoval

(§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom právnom závere,
že žalobkyňa neosvedčila objektívny stav ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie spoločnosti Arca
Investments s tým, že pre nariadenie zabezpečovacieho a ani neodkladného opatrenia nepostačuje
iba neschopnosť dlžníka plniť svoje záväzky. Iba samotná skutočnosť, že dlžník sa nachádza v
nepriaznivej ekonomickej situácii a nie je schopný plniť svoje záväzky, bez ďalšieho neodôvodňuje

obavu z ohrozenia exekúcie. Žalobkyňa neosvedčila, že by sa spoločnosť Arca Investments zbavovala
majetku jeho predajom bez primeraného protiplnenia, jeho darovaním, resp. iným spôsobom, ktorým by
dochádzalo k znižovaniu alebo znehodnocovaniu majetku spôsobom ohrozujúcim budúcu exekúciu tejto
spoločnosti. Ani samotné vykázanie straty v jednom účtovnom období spoločnosti Arca Investments,
resp. finančné problémy a úkony iných dcérskych spoločností, na ktoré poukazuje žalobkyňa, nemožno

vzhľadom na celkový majetok spoločnosti Arca Investments vo vzťahu k výške nároku žalobkyne
bez ďalšieho automaticky stotožniť s ohrozením exekúcie vo vzťahu k tejto spoločnosti, s ktorou
jedinou je žalobkyňa v právnom vzťahu. Podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd postupoval
správne, keď prednostne posudzoval splnenie predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
a dospel k správnemu záveru, že tieto splnené neboli. V procese posudzovania dôvodnosti pre vydanie

zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné osvedčiť existenciu právneho vzťahu medzi žalobkyňou
a žalovanými a až následne posudzovať otázku existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená.
Žalobkyňa v konaní nepredložila žiadne dôkazy a neuviedla také tvrdenia, ktoré by osvedčovali prípadné
budúce znemožnenie uspokojenia jej pohľadávky voči Arca Investments, a ktoré by vyvolali potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov či už vo vzťahu k nehnuteľnostiam žalovaného v 1. rade, obchodnému

podielu žalovaného v 2. rade v spoločnosti žalovaného v 1. rade alebo vo vzťahu k oprávneniam
žalovaného v 3. rade plynúcich z existencie záložného práva zriadeného v jeho prospech.

37. Podľa názoru odvolacieho súdu nemôže obstáť ani argumentácia žalobkyne týkajúca sa obavy
z ohrozenia exekúcie reštrukturalizačným, resp. konkurzným konaním spoločností patriacich do

skupiny Arca. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že tak
reštrukturalizačné, ako aj konkurzné konanie (resp. úkony dlžníka k takýmto konaniam smerujúce),
nemožno bez ďalších relevantných skutočností hodnotiť ako konanie so zámerom zmariť alebo ohroziť
exekúciu pohľadávky jeho veriteľa. Ide o legálne a legitímne spôsoby riešenia nepriaznivej finančnejsituácie dlžníkov, ktorých primárnym cieľom nie je chrániť dlžníka pred jeho veriteľmi, ale chrániť záujmy
veriteľov. Veriteľ má v týchto konaniach možnosť participovať na riešení dlžníkovho úpadku napr. formou
účasti vo veriteľskom výbore a tým reálne ovplyvniť mieru uspokojenia svojej pohľadávky.

38. K odvolacej námietke o nedostatku právomoci súdu voči žalovanému v 2. rade odvolací súd
poznamenáva, že právomoc súdov Slovenskej republiky voči žalovanému v 2. rade je daná. Podľa čl.
35 nariadenia EP a Rady č. 1215/2012 z 12. 12. 2012 na súdy členského štátu možno podať návrh na
vydaniepredbežnýchopatrenívrátaneochrannýchopatrení,ktorésúdostupnépodľaprávnehoporiadku

tohto členského štátu, aj keby mali právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného členského štátu.
Predmetom konania je návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle CSP, čím podľa
názoru odvolacieho súdu bola splnená podmienka konania týkajúca sa právomoci súdov Slovenskej
republiky a nebol daný dôvod na zastavenie konania voči žalovanému v 2. rade.

39. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP).

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešným žalovaným v 1. až
3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

41. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.