Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 30. január 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoCsp/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8321202305
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8321202305.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov
JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu G. L., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v M. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom v Žiline, na
ul. Pavla Mudroňa č. 1191/5, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave,
na Mlynských nivách č. 1, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so

sídlom v Bratislave, na ul. Kýčerského č. 7, IČO: 36 857 513, o určenie, že spotrebiteľský úver je
bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa
29.10.2021 č.k. 21Csp 84/2021 -226, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako
veriteľom bola na základe žiadosti zo dňa 26.02.2014 uzatvorená zmluva o úvere s úverovým rámcom

900 eur a na základe žiadosti zo dňa 02.07.2015 uzatvorená zmluva o úvere s úverovým rámcom 1.200
eur.

3. Vzhľadom na právne názory vyslovené vo veci Krajským súdom v Prešove a Najvyšším súdom
Slovenskej republiky, prvoinštančný súd dospel po skončení dokazovania k názoru, že zmluvy spĺňajú
všetky náležitosti, a preto ich nemožno považovať za bezúročné a bez poplatkov. Z doplneného

dokazovania vyplynulo, že pred uzatvorením zmlúv žalovaný ako veriteľ dostatočne zisťoval bonitu
žalobcu ako spotrebiteľa a dlžníka a vyžiadal si od neho údaje a doklady, a teda postupoval s odbornou
starostlivosťou. Keďže strany nemali ďalšie návrhy na dokazovanie, dokazovanie bolo vyhlásené za
skončené a prvoinštančný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

4. Výrok o trovách odôvodnil ust. § 257 C.s.p., nakoľko v tomto konkrétnom spore existovali dôvody

hodné osobitného zreteľa týkajúce sa predmetu sporu pri právnej otázke, ktorú riešil vyslovením
právneho názoru Súdny dvor Európskej únie, od ktorého sa následne odvíjali rozhodnutia súdov
Slovenskej republiky.

5. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, aby náhrada trov

konania bola priznaná žalovanému. Ako dôvod uviedol, že v čase podania žaloby rozhodovacia prax
všeobecných súdov Slovenskej republiky bola v otázke tzv. rozpisu splátok nejednotná a žalobca simusel byť od počiatku vedomý rizika neúspechu v tomto spore. Už v tom čase existoval rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, v ktorom prezentoval Súdny dvor
právny názor svedčiaci neúspechu takej žaloby žalobcu. Na toto rozhodnutie od samého začiatku

žalovaný poukazoval. Žalobca dokonca trval na podanej žalobe aj počas dovolacieho konania a zároveň
v čase po rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k danej téme. Za takejto situácie nie sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p.

6. Rozsudok nie je možné považovať za jasný a presvedčivý, ktorý by riadne odpovedal na zásadné

otázky sporu, ale práve naopak, za rozporný, v súdom podávaných dôvodoch neprípustne strohý
a v argumentoch nesprávny a vo výsledku pre žalovaného značne prekvapivý. Pritom povinnosť
vo veci konajúceho súdu náležite a riadne odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby spĺňalo minimálne
podmienku presvedčivosti, konštatoval vo svojej rozhodovacej činnosti i Najvyšší súd Slovenskej
republiky. Odôvodnenie rozsudku je nedostatočné a nesprávne. Rozsudok tak trpí vadami, ktoré majú za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, jeho nepreskúmateľnosť a nezákonnosť samotného rozsudku.

7. Žalobca navrhol rozsudok vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdiť.

8. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 381 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že

odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

9. Pri rozhodovaní o trovách sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným

súdom, na ktoré odkazuje.

10. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ust. § 257 C.s.p.,
podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

11. Účelom ustanovenia § 257 C.s.p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami

uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné
okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej
procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo
charakterom procesnej situácie.

13. V prejednávanom spore charakter procesnej situácie umožňuje výnimočné nepriznanie náhrady trov

konania inak úspešnému žalovanému. V priebehu konania totiž došlo k zmene právnej úpravy vo vzťahu
k náležitosti zmluvy súvisiacej s vnútorným členením splátky na istinu, úrok a poplatky, ako aj k zmene
rozhodovacej činnosti vnútroštátnych súdov.

14. Pokiaľ ide o rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 vydaný vo veci C-42/15, v

ňom bolo vyslovené, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle,
žezmluvaoúverenadobuurčitústanovujúcaamortizáciuistinyposebenasledujúcimisplátkaminemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice brania tomu, aby členský štát
stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Z tohto rozhodnutia teda vyplynulo, že

Slovenská republika nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku Smernicu 2008/48, ak vo
svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžadovala v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Uvedené rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie
však nedávalo odpoveď na otázku ako sa majú posudzovať zmluvy uzatvorené pred vyhlásením tohtorozsudku a pred zmenou vnútroštátnej právnej úpravy vykonanou s cieľom dosiahnuť súlad s výkladom
prijatým v uvedenom rozsudku.

15. Vyššie označená otázka bola zásadným spôsobom vyriešená až v priebehu prebiehajúceho sporu,
a to rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 05.09.2019 vydaného vo veci C-331/18. V súlade
s týmto rozsudkom článok 10 ods. 2 písm. h) až j) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS
v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej

právnej úprave akou je vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, podľa ktorej musí zmluva o
úvere špecifikovať rozpis každej splátky určenej podľa prípadu na amortizáciu istiny, splatenie úrokov a
ostatných nákladov. Článok 10 ods. 2 a článok 22 ods. 1 Smernice 2008/48 ako boli vyložené rozsudkom
z 09.11.2016 Home Credit Slovakia (C-42/15) sa majú uplatniť na zmluvu o úvere o akú ide vo veci
samej, ktorá bola uzatvorená pred vyhlásením tohto rozsudku a pred zmenou vnútroštátnej právnej
úpravy vykonanou s cieľom dosiahnuť súlad s výkladom prijatým v uvedenom rozsudku.

16. Súdny dvor Európskej únie zdôraznil, že požiadavka konformného výkladu je obmedzená
všeobecnými právnymi zásadami, najmä zásadou právnej istoty, v zmysle ktorej nemôže slúžiť ako
základ pre výklad vnútroštátneho práva contra legem. Hoci povinnosť konformného výkladu nemôže
slúžiť ako základ pre výklad vnútroštátneho práva contra legem, vnútroštátne súdy musia v prípade

potreby zmeniť ustálenú vnútroštátnu judikatúru ak vychádza z výkladu vnútroštátneho práva, ktorý je
nezlučiteľný s cieľmi Smernice.

17. Vadnú implementáciu Smernice do vnútroštátneho práva si uvedomoval aj samotný zákonodarca.
Tento nedostatok odstránil novelizáciou zákona č. 129/2010 Z.z. uskutočnenou zákonom č. 279/2017

Z.z., ktorým s účinnosťou od 01.05.2018, teda tiež po začatí konania v prejednávanej veci, zosúladil
sporné ustanovenie so Smernicou. V dôvodovej správe k tejto novele samotný zákonodarca výslovne
uviedol,že„akbysmepredmetnéustanoveniaponechalivzákoneč.129/2010Z.z.,Slovenskárepublika
by išla nad rámec podmienok stanovených Smernicou“.

18. Ak samotný Súdny dvor Európskej únie vo veci C-331/18 skonštatoval potrebu zmeny súdnej praxe,
a to prostredníctvom zmeny vnútroštátnej judikatúry v tom zmysle, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
nemusí špecifikovať splátku úveru rozpisom na istinu, úrok a ostatné poplatky, pričom skonštatoval, že
takýto výklad sa má uplatniť aj na zmluvy o úvere, ktoré boli uzatvorené pred vyhlásením rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, ako aj pred zmenou vnútroštátnej právnej úpravy

vykonanej zákonom č. 279/2017 Z.z. s cieľom dosiahnuť súlad s výkladom prijatým v uvedenom
rozsudku, je namieste skonštatovať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa umožňujúcich
výnimočné nepriznanie náhrady trov konania inak úspešnému žalovanému, a to vzhľadom na charakter
procesnej situácie v prebiehajúcom spore. Na strane druhej nepriznaním náhrady trov konania
žalovanému ako banke nebude jeho majetková sféra výrazným spôsobom dotknutá.

19. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok vo
výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

20. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bola v súlade s ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení

s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. priznaná i náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o
výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

21. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).