Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. september 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/85/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119208828
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3119208828.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

Gabriely Janákovej a sudkyne JUDr. Ľubice Bajzovej v právnej veci žalobcu: P., nar. XX.XX.XXXX.,
bytomC.XXX,XXXXXS.,právnezastúpený:JUDr.PeterŽilinčík,advokát,sosídlomCentrumI.57/132,
Dubnica nad Váhom, proti žalovaným: 1/ Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. č. XXX., 2/ R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S.. XXX, žalovaný 2/ právne zastúpený: JUDr. Ján Legerský, advokát, so
sídlom Nám. sv. Anny 25, Trenčín, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.06.2020, č. k. 15C/50/2019-44, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil za neplatnú zmluvu o prevode spoluvlastníckych
podielov na pozemkov špecifikovaných vo výroku svojho rozhodnutia, a to z dôvodu porušenia
predkupného práva spoluvlastníka podľa § 140 Občianskeho zákonníka (OZ).
2. Súd prvej inštancie považoval žalobu za procesne prípustnú podľa § 137 písm. d) CSP. Súd prvej
inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že napadnutá zmluva o prevode spoluvlastníckeho podielu
bola uzatvorená dňa 25.1.2019 medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovaným 2/ ako kupujúcim.

Následne bola dňa 8.2.2019 žalovanou 1/ urobená voči žalobcovi ponuka predaja podielu označená
ako žiadosť o vyjadrenie k predkupnému právu, v ktorej žalovaná 1/ uviedla, že
spoluvlastnícky podiel k pozemkom sa rozhodla predať za kúpnu cenu 3,835 eur / m2 a vyzvala žalobcu,
aby sa vyjadril, či si uplatňuje predkupné právo na jej spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4/16 k celku
na týchto nehnuteľnostiach za kúpnu cenu 15.000,- eur splatnú v deň podpisu kúpnej zmluvy. Žiadala
žalobcu podľa § 140 Občianskeho zákonníka, aby jej oznámil svoje stanovisko. V prípade, že neobdrží
jeho vyjadrenie, bude mať za to, že predkupné právo na jej spoluvlastnícky podiel si žalobca neuplatňuje.

Žalobca reagoval listom datovaným správne dňom 21.02.2019, v ktorom uviedol, že reaguje list zo dňa
08.02.2019 a žalovanej 1/ žalobca oznámil, že si uplatňuje predkupné právo na podiel žalovanej 1/. Po
tejto komunikácii bol na základe návrhu na vklad zo dňa 24.06.2019 povolený vklad vlastníckeho práva
podľa zmluvy z 25.1.2019. Následne sa žalobca listami zo dňa 12.09.2019 adresovanými žalovaným
1/ a 2/ dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 25.01.2019 s poukazom na porušenie jeho
predkupného práva v zmysle § 140 a 40a Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie sa za danej skutkovej situácie, kedy došlo k uzavretiu prevodnej zmluvy pred
urobením ponuky, zaoberal okamihom porušenia predkupného práva a považoval ho za porušené
už okamihom uzavretia zmluvy, bez ohľadu na následne zrealizovanú ponuku, a nie až zápisom
vlastníckeho práva podľa zmluvy do KN.4. Ako ďalší dôvod porušenia predkupného práva považoval súd prvej inštancie to, že ponuka nebola
riadne urobená z dôvodov jej formulácie, keďže absentovali presné podmienky vyplatenia ceny a jej

výplata bola viazaná na súčinnosť žalovanej 1/, ktorú však žalovaná 1/ neposkytla. Žalobca na ponuku
žalovanej 1/ reagoval a v stanovenej lehote písomne prejavil záujem o nadobudnutie ponúkaného
spoluvlastníckeho podielu. Pokiaľ aj v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov nevyplatil žalobca
žalovanej 1/ kúpnu cenu, nemôže mu to byť podľa súdu prvej inštancie na ťarchu, pretože ponuka
žalovanej 1/ bola formulovaná tak, že z jej strany bola pre zaplatenie kúpnej ceny potrebná súčinnosť,

ktorú však neposkytla.

5. Obiter dictum zmienil súd prvej inštancie, že žalovaná 1/ ako predávajúca v konaní uviedla, že ešte
skôr ako došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy z 25.01.2019, uzatvorila prvú kúpnu zmluvu s rovnakým
predmetom kúpy, kde kúpna cena bola určená iba v sume 1.000,- eur. Táto mala byť následne zrušená
a bola podpísaná kúpna zmluva z 25.01.2019 na žiadosť žalovaného 2/ s kúpnou cenou za totožný

predmet kúpy, ale už v sume 15.000,- eur. Žalovaná 1/ tvrdila, že túto kúpnu cenu jej žalovaný 2/
nezaplatil a že má titulom kúpnej ceny uhradených iba 1.000- eur. To žalovaný 2/ poprel, keď tvrdil, že jej
vyplatil riadne 15.000,- eur. Existenciu tejto prvej kúpnej zmluvy s kúpnou cenou za prevádzané podiely
v sume 1.000,- eur však podľa súdu prvej inštancie žalovaný 2/ nespochybnil, keď tento len namietal,
že "nevie, prečo sa spomína prvá kúpna zmluva, keď nie je predmetom sporu". Netvrdil však, že by

takáto zmluva s takýmto obsahom nebola medzi zmluvnými stranami skôr uzatvorená. Podľa súdu prvej
inštanciebyuvedenésvedčiloosnahezmluvnýchstránnavýšiťnaokokúpnucenupreúčelyponukového
listu tak, aby táto odradila ostatných podielových spoluvlastníkov od uplatnenia si predkupného práva.
Podľa výpovede žalovanej 1/ síce bola ponuka žalovanou 1/ realizovaná žalobcovi listom z 08.02.2019,
avšak za tak vysokú kúpnu cenu, o ktorej sama žalovaná 1/ v konaní tvrdila, že za ňu žalovanému 2/

nikdy prevádzané podiely reálne ani nepredala.

6. Napokon sa súd prvej inštancie nestotožnil s argumentáciou žalovaného 2/, podľa ktorej nemožno
vyhovieť žalobe o neplatnosť zmluvy, ak súčasne nie je v žalobnom petite vymedzený synalagmatický
vzťah, tj. povinnosť strán vrátiť si vzájomne všetko, čo sa podľa neplatnej zmluvy plnilo, teda splnenie

povinnosti vrátiť plnenie jednou zmluvnou stranou proti splneniu povinnosti vrátiť plnenie druhou
zmluvnou stranou. V tomto spore sa však podľa súdu prvej inštancie neriešia vzájomné nároky
zmluvných strán (žalovaných 1/ a 2/), vzájomne sa voči sebe tieto dve osoby ani ničoho nedomáhajú, a
ani nestoja proti sebe ako žalobca a žalovaný. Potreba formulácie žaloby a rozhodnutia v zmysle § 457
Občianskeho zákonníka preto podľa súdu prvej inštancie nie je v tomto spore daná.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnej
žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v plnom rozsahu.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný 2/, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie

zmeniť a žalobu zamietnuť. Nesúhlasil so žiadnym zo záverov súdu prvej inštancie, a to tak vecných
ako ani s procesnou prípustnosťou žaloby. K tej uviedol, že osobitným predpisom v zmysle § 137
písm. d) CSP nemôže byť ust. § 40a ani ust. § 34 a nasl. OZ, k čomu odkázal na rozhodnutie tunajšieho
odvolacieho súdu.

9. Žalovaný 2/ namietal záver o okamihu porušenia predkupného práva uzavretím zmluvy. Uviedol,
že súdom prvej inštancie citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach
4Cdo 37/2007 a 2Cdo 108/2015 posudzovali výsostne otázku začatia plynutia premlčacej doby na
uplatnenie nároku na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy) z titulu
porušenia predkupného práva. Odhliadnuc od toho, právne závery aj k otázke premlčania vyplývajúce

z vyššie uvedených rozhodnutí boli následne prekonané. Rovnako je podľa žalovaného 2/ použiteľná
česká judikatúra a odborná literatúr, na ktorú odkazoval, pretože pochádza z obdobia dávno pred
nadobudnutím účinnosti teraz platného českého občianskeho zákonníka. Zotrval na tom, že uzavretím
predmetnej zmluvy pred realizáciou ponuky vôbec nemohlo dôjsť k porušeniu predkupného práva
žalobcu, pretože ponuka na uplatnenie tohto predkupného práva bola žalobcovi doručená skôr ako

nastali vecnoprávne účinky tejto zmluvy a skôr ako bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva. Podľa
žalovaného 2/ zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to ani všeobecného o právnych
úkonoch a ani osobitného o predkupnom práve, nevyplýva, že by podielový spoluvlastník,
ktorý sa rozhodne predať svoj spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti, nemohol postupovaťtak, že uzavrie kúpnu zmluvu s treťou osobou a až potom dôjde k ponuke na uplatnenie predkupného
práva za kúpnu cenu ponúkanú treťou osobou. Podľa žalovaného 2/, ak by žalobca bol predkupné
právo riadne uplatnil, nebol by návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa

predmetnej kúpnej zmluvy vôbec podaný a táto zmluva by nenadobudla vecnoprávne účinky. Žalovaná
1/ by potom splnila svoju povinnosť uzavrieť zmluvu so žalobcom a zároveň by vrátila žalovanému 2/
peňažné plnenie prijaté v zmysle predmetnej kúpnej zmluvy. Z uvedeného preto nemožno vyvodzovať
záver o porušení predkupného práva žalobcu samotným uzavretím predmetnej zmluvy. Žalovaný 2/
poukázal aj na to, že kúpna zmluva samotným uzavretím nevytvárala objektívne žiadnu právnu prekážku

pre dodržanie predkupného práva a prevod spoluvlastníckeho podielu na žalobcu, ak by tento riadne
ponúknuté predkupné právo bol riadne uplatnil. Žalovaný 2/ ohľadom uvedenej otázky poukázal na
výklad v publikácii autora JUDr. Lukáša Svobodu „Předkupní právo“ vydanej nakladateľstvom C.H. Beck
v Prahe v roku 2005 na stranách 67-111. Ďalej k tejto otázke žalovaný 2/ uviedol možné právne riešenia
zániku už uzavretej prevodnej zmluvy, ak následne dôjde k využitiu predkupného práva.

10. Žalovaný 2/ namietal aj záver súdu prvej inštancie, že ponuka žalovanej 1/ nebola urobená riadne.
Podľa neho musí ponuka obsahovať predmet kúpy, cenu ponúkanú za príslušný spoluvlastnícky podiel
treťou osobou a prípadne ďalšie plnenie popri cene, ak je ponúkané treťou osobou, čo nepochybne
ponuka žalovanej 1/ obsahovala. Konkrétne platobné podmienky ponuka obsahovať nemusí. Z ponuky
na uplatnenie predkupného práva bolo celkom zrejmé, ktorý podielový spoluvlastník ju realizoval, boli

na nej uvedené všetky identifikačné údaje vrátane adresy bydliska tohto podielového spoluvlastníka, a
teda žiadne ďalšie platobné podmienky nepotreboval žalobca na to, aby mohol predkupné právo riadne
uplatniť, pretože výška kúpnej ceny bola v ponuke obsiahnutá, lehota na vyplatenie kúpnej ceny v rámci
uplatnenia predkupného práva vyplýva zo zákona a platobným miestom na vyplatenie kúpnej ceny bola
žalovaná 1/ bývajúca na adrese uvedenej v ponuke obsiahnutej v ponuke na uplatnenie predkupného

práva.

11. K záverom súdu prvej inštancie o existencii skoršej kúpnej zmluvy s cenou 1.000,- eur žalovaný
2/ uviedol, že takýto záver nie je založený na riadnych skutkových zisteniach, ktoré by vyplynuli z
riadne vykonaného dokazovania a vychádza len z vyjadrenia žalovanej 1/, ku ktorému sa nemal

žalovaný 2/ dôvod akokoľvek bližšie vyjadrovať, keďže existencia akejkoľvek skoršej nerealizovanej
zmluvy za akýchkoľvek (aj iných) dojednaných podmienok nemá pre posúdenie predmetu sporu v tomto
konaní žiaden právny význam. Postup súdu prvej inštancie, ktorý aj na takýchto neúplných skutkových
zisteniach zakladá svoje rozhodnutie vo veci samej, nemožno podľa žalovaného 2/ považovať za
správny.

12. Napokon žalovaný 2/ uplatnil ako odvolací dôvod aj názor prezentovaný už v konaní pred súdom
prvej inštancie o nevyhnutnosti vymedzenia vzájomnej povinnosti vrátiť si poskytnuté plnenia v
žalobnom petite. Namietal záver súdu prvej inštancie, že najskôr musí byť s konečnou platnosťou
vyriešená otázka, či skutočne je zmluva neplatná. Podľa žalovaného 2/, ak súd rozhoduje o neplatnosti

zmluvy, na základe ktorej si jej účastníci poskytli vzájomné plnenia, malo by byť súčasťou uplatneného
nároku aj vrátenie vzájomných plnení z takejto zmluvy. V prípade určenia neplatnosti kúpnej zmluvy,
ktorejpredmetombolprevodvlastníckehoprávaknehnuteľnosti,nadobúdateľ(kupujúci)užrozhodnutím
súdu stráca vlastnícke právo k nadobudnutému plneniu a zároveň prevodca musí byť zaviazaný
vrátiť plnenie (kúpnu cenu), ktorú on od nadobúdateľa prijal. Napadnuté rozhodnutie súdu však podľa

žalovaného 2/ zásadne odporuje uvedenému synalagmatickému záväzku na vrátenie vzájomných
plnení zo zrušenej alebo neplatnej zmluvy vyplývajúcemu z ustanovenia § 457 OZ. Na podporu svojho
názoru argumentoval aj rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn. 17Co 471/2015-884 zo dňa 14.10.2015
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a následne o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy. Tam mal odvolací súd vysloviť o.i. záver, že ak podľa § 457

OZ vzniká povinnosť vrátiť si vzájomné plnenia, nemôže sa žiaden z účastníkov domáhať vrátenia
poskytnutého plnenia bez toho, aby sám vrátil plnenie, ktoré prijal. Takejto zákonnej konštrukcii musí
zodpovedať aj výrok rozsudku, ktorým súd určovacej žalobe vyhovuje. V prípade kúpnej zmluvy sú
takýmito vzájomnými a vzájomne podmienenými plneniami zo strany predávajúceho prevod vlastníctva
a zo strany kupujúceho zaplatenie kúpnej ceny.

13. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.14. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP.

15. Žalovaný 2/ namietal v prvom rade procesnú neprípustnosť uplatnenej žaloby v zmysle § 137
písm. d) CSP. V tejto otázke je potrebné vychádzať z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo
137/2017 z 21. júna 2018. V ňom najvyšší súd uviedol, že § 34 ods. 2, prvá časť vety pred bodkočiarkou
katastrálneho zákona, podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo o neplatnosti

dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou
dražbou. Z citovaného ustanovenia výslovne vyplýva, že na vyznačenie, resp. obnovenie stavu, aký
bol v katastri pred neplatným právnym úkonom, je potrebné rozhodnutie súdu o neplatnosti právneho
úkonu. S prihliadnutím na ústavný princíp dôvery v platné právo je podľa najvyššieho súdu takouto
jasnou formuláciou zákona bez ďalšieho daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho
úkonu, ak ide o taký právny úkon, na základe ktorého bol v katastri vykonaný zápis a ak na základe

rozhodnutia súdu o jeho neplatnosti možno v katastri vyznačiť stav pred týmto právnym úkonom.

16. V tu posudzovanom prípade, je zrejmé, že podľa uvedeného ustanovenia § 34 ods. 2, prvá časť
vety pred bodkočiarkou katastrálneho zákona môže žalobca na základe rozhodnutia súdu o neplatnosti
kúpnej zmluvy dosiahnuť vyznačenie stavu pred touto kúpnou zmluvou, teda obnovu vlastníckych

pomerov pred napadnutou kúpnou zmluvou. Uvedené ustanovenie katastrálneho zákona je tak práve
tým osobitným predpisom, z ktorého vyplýva procesná prípustnosť žalobcom požadovaného určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle § 137 písm. d) CSP. Záver súdu prvej inštancie o procesnej
prípustnosti žaloby bol tak vo výsledku správny.

17. Z hľadiska vecného súd prvej inštancie vec správne právne posúdil podľa ust. § 140 OZ a 605 OZ.

18. Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo
vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

19. Podľa § 605 OZ, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená
osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba
uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o
nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

20. Čo sa týka záveru súdu prvej inštancie, že ponuka prevodu spoluvlastníckeho podielu na
nehnuteľnosti ostatným spoluvlastníkom musí predchádzať samotnému uzavretiu kúpnej zmluvy s
treťou osobou, teda aj len obligačnej časti prevodu nehnuteľnosti, s týmto záverom sa odvolací
súd nestotožňuje a v zásade sa prikláňa k názoru žalovaného 2/, že samotné uzavretie kúpnej

zmluvy na prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti (bez vecnoprávnych účinkov) môže
predchádzať urobeniu ponuky prevodu voči spoluvlastníkom. Samotná prevodná zmluva uzatvorená s
treťou osobou totiž bez ďalšieho skutočne nevytvára žiadnu prekážku pre realizáciu prevodu v prospech
spoluvlastníka a tým pre splnenie povinností vyplývajúcich z predkupného práva iného spoluvlastníka.
Tento záver odvolacieho súdu však nie je spôsobilý privodiť iné rozhodnutie ako potvrdenie napadnutého

rozhodnutia, pretože súd prvej inštancie založil svoje vyhovujúce rozhodnutie na viacerých dôvodoch,
z ktorých nasledujúci je sám o sebe bez ďalšieho spôsobilý pre záver o porušení predkupného práva
žalobcu.

21. Dôvodom, na ktorom je správne konštatovaný záver o porušení predkupného práva žalobcu a

neplatnosti kúpnej zmluvy je, že ponuka, ktorú urobila žalovaná 1/ ako predávajúca nebola vo vzťahu k
predaju žalovanému 2/ riadnou ponukou. Ako vyplýva z tretej vety citovaného ust. § 605 OZ, aby bolo
možné ponuku považovať za riadnu, musí byť vykonaná ohlásením všetkých podmienok.

22.Podľaskutkovýchzistenísúduprvejinštancieponukažalovanej1/adresovanážalobcoviobsahovala

okrem iného podmienku splatnosti kúpnej ceny v deň podpisu kúpnej zmluvy. Rovnako je zo zistení
súdu prvej inštancie zrejmé, že k zaplateniu kúpnej ceny medzi žalovaným 2/ a žalovanou 1/ došlo v
deň podpisu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Tieto skutkové zistenia súdu prvej inštancie neboli
v odvolacom konaní spochybnené.23. Sú správne názory žalovaného 2/, že ponuka žalovanej 1/ dostatočne špecifikovala platobné
miesto pre zaplatenie požadovanej kúpnej ceny. Rovnako sa nemýli žalovaný 2/ o možnosti zaplatenia

kúpnej ceny zložením do úschovy. V nadväznosti na to tvrdí, že žalobcovi preto nič nebránilo zaplatiť
požadovanú kúpnu cenu v zákonom (§ 605 OZ) stanovenej dvojmesačnej lehote, a to bez potreby
súčinnosti žalovanej 1/. Sám žalovaný 2/ teda interpretuje obsah ponuky žalovanej 1/ žalobcovi tak,
akoby po jej uskutočnení mal žalobca bez ďalšieho do dvoch mesiacov vyplatiť kúpnu cenu. Podmienky
kúpy v prospech žalovaného 2/ však v porovnaní s uvedeným viazali ku dňu vyplatenia kúpnej ceny aj

podpis kúpnej zmluvy. Pokiaľ by mal teda žalobca vyplácať kúpnu cenu bez ohľadu na podpis kúpnej
zmluvy, boli by takéto podmienky predaja nevýhodnejšie ako predaj v prospech žalovaného 2/. Predaj
tretej osobe za výhodnejších podmienok ako ohlasovala ponuka spoluvlastníkovi však predstavuje
porušeniepredkupnéhoprávaaztohovyplývajúcurelatívnuneplatnosťprevoduvprospechtretejosoby.
Uvedená argumentácia žalovaného 2/ teda nemohla viesť k zamietnutiu žaloby.

24. Avšak aj výslovný text ponuky zistený súdom prvej inštancie stanovil podmienku splatnosti kúpnej
ceny tak, že táto je splatná v deň podpisu kúpnej zmluvy. Ponuka tak jednoznačne časovo spájala
zaplatenie ceny a podpis kúpnej zmluvy. Pri podpise kúpnej zmluvy je na rozdiel od platby kúpnej ceny
súčinnosť predávajúceho nevyhnutná. Ponuka však nijako nedeklarovala ako bude táto nevyhnutná
súčinnosť zo strany predávajúceho (žalovanej 1/) poskytnutá. Súčasne sa mýli žalovaný 2/, že bolo

povinnosťou žalobcu uskutočniť kroky smerujúce k podpisu kúpnej zmluvy. Takáto podmienka by
opäť musela byť obsahom ponuky, čo nebolo súdom prvej inštancie zistené, ale ani žalovaným 2/
tvrdené. Pokiaľ teda ponuka stanovila podmienku splatnosti kúpnej ceny v deň podpisu kúpnej zmluvy
a nijako neupravovala podmienky podpísania kúpnej zmluvy, nebola dostatočne určitá na to, aby po jej
uskutočnení bol žalobca bez ďalšieho povinný vyplatiť kúpnu cenu v zmysle ust. § 605 OZ. Záver súdu

prvej inštancie, že ponuka žalovanej 1/ zo dňa 08.02.2019 nepredstavovala riadnu ponuku vo vzťahu
ku kúpnej zmluve zo dňa 25.01.2019 bol preto správny. Tento záver bez ohľadu na správnosť ďalších
vecných dôvodov postačoval sám o sebe pre pozitívne rozhodnutie o žalobe.

25. Čo sa týka námietky nedostatočného dokazovania ohľadom záverov súdu prvej inštancie o

existencii skoršej kúpnej zmluvy s cenou 1.000,- eur a jej následného „papierového“ navýšenia na
15.000,- eur, odvolací súd z napadnutého rozhodnutia nevnímal, že by sa jednalo o závery, na ktorých
bolo napadnuté rozhodnutie založené, ale skôr nad rámec potrieb odôvodnenia zmienenú okolnosť. Niet
preto dôvod sa po právnej stránke v odvolacom konaní uvedeným zaoberať. Tak ako žalovaný 2/ nevidel
dôvod sa k uvedenému vyjadrovať pomlčí k uvedenému aj odvolací súd.

26. Neopodstatnene uplatnil napokon žalovaný 2/ ako odvolací dôvod aj názor prezentovaný už v konaní
pred súdom prvej inštancie o nevyhnutnosti vymedzenia vzájomnej povinnosti vrátiť si poskytnuté
plnenia v žalobnom petite. Súd prvej inštancie správne uviedol, že v tomto spore sa neriešia vzájomné
nároky zmluvných strán (žalovaných 1/ a 2/), ale porušenie práva žalobcu ako osoby stojacej mimo

zmluvný vzťah žalovaných. Žalovaný 1/a 2/ sa vzájomne voči sebe ani ničoho nedomáhajú, a ani nestoja
proti sebe ako žalobca a žalovaný. To je podstata, prečo tu nie je daná potreba formulácie žaloby a
rozhodnutia v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 2/ v odvolaní napokon ani tieto kľúčové
závery nerozporuje, ale vyzdvihuje čiastkové konštatovanie súdu prvej inštancie, že najskôr musí byť
s konečnou platnosťou vyriešená otázka, či skutočne je zmluva neplatná. Tento záver však súd prvej

inštancie uviedol v kontexte tejto konkrétnej veci a nie všeobecne na konania, kde nárok zo zrušenej
alebo neplatnej zmluvy uplatňuje pre súdom jedna zmluvná strana proti druhej zmluvnej strane. V takých
konaniach, a to aj o určovacích žalobách, platí potreba formulácie petitu zodpovedajúceho ust. § 457 OZ
a plne sú aplikovateľné závery žalobcom 2/ odkazovaného rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 17Co
471/2015 zo dňa 14.10.2015. Je však zrejmé, že v tomto konaní sa jedná o odlišnú situáciu.

27. Vzhľadom na uvedené bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne a odvolací súd ho preto
potvrdil. Vrátane rozhodnutia o trovách zodpovedajúceho plnému úspechu žalobcu vo veci.

28. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, pretože žalobcovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s
§ 396 ods. 1, 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP).

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).