Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117256252
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:6117256252.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v spore žalobcu Urbárska spoločnosť -

pozemkové spoločenstvo Ruská Volová, so sídlom ul. Čsl. armády 700, Stakčín, IČO: 31 947 379,
zastúpeného JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., advokátom, Južná trieda 28, Košice, proti
žalovanému Z. V., nar. X.X.XXXX, bytom P. Z. Č.. X, o zaplatenie 13 142,20 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi 5 738,46 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
z dlžnej sumy ročne od 25.10.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie z a s t a v u j esčasti o zaplatenie 1 165,30 eur vrátane úroku z omeškania vo výške 5%

ročne z tejto sumy od 21.10.2017 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

P r i z n á v a žalovanému vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 12,68%
z celkových trov s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po
právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 11.12.2017 na Okresnom súde v Banskej Bystrici žalobu, ktorou žiadal o vydanie

platobného rozkazu, ktorým bude žalovaný zaviazaný uhradiť mu 13 142,20 eur, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 13 142,20 eur od 21.10.2017 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania. V prípade podania odporu zo strany žalovaného žiadal rozhodnúť v rovnakom rozsahu
rozsudkom.

2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného
súdu Humenné sp. zn. XT/XXX/XXXX z 29.3.2017 za trestný čin sprenevery a prečin porušovania

povinností pri správe cudzieho majetku. Týmto protiprávnym konaním spôsobil žalobcovi škodu vo výške
13 142,20 eur, na uplatnenie ktorej bol žalobca odkázaný na civilný proces. Žalobca vyzval žalovaného
nanáhraduškodylistomz19.10.2017,ktorýbolpodanýnapoštu20.10.2017apretosižalobcauplatňuje
aj úrok z omeškania a to od 21.10.2017.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 2.1.2018 pod sp. zn. XXUp/XXX/XXXX platobný rozkaz,
ktorým podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal odpor a preto bol spis dňa 20.3.2018

postúpený na konanie Okresnému súdu Humenné.

4. V podanom odpore žalovaný poukázal na to, že v trestnom rozkaze o ktorý žalobca opiera svoj
nárok nie je uvedená výška škody, ktorú by mal uhradiť, lebo samosudca sa touto otázkou vôbecnezaoberal. Poškodenú stranu, teda žalovaného odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces,
ktorý by mal preskúmať opodstanenosť a výšku škody. Poukázal na to, že žalobca podal odpor voči
vydanému trestnému rozkazu, ktorý však bol odmietnutý a sťažnosť žalobcu proti takémuto uzneseniu

bola zamiestnutá Krajským súdom v Prešove. Preto žalovaný uviedol, že nevie posúdiť, na základe
akých skutočností vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz a tento považuje za nesprávne
rozhodnutie.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom trestného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XT/

XXX/XXXX, so stanoviskom žalobcu, vypočul žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, najmä
so stanovami urbárskej spoločnosti, so zmluvami týkajúcimi sa predmetu sporu, rovnako s faktúrami
a príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi, ktoré majú súvis s prejednávanou vecou, s
peňažnými denníkmi, vypočul svedkov B. K., B. A., B. A. a B. W. a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/XXX/XXXX z 29.3.2017 bol žalovaný

uznaný za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., pokračovacím
spôsobom podľa § 122 ods. 10 Tr. zák. a prečin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku
podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., pokračovacím spôsobom podľa § 122 ods. 10 Tr. zák.

Bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody na jeden rok, ktorý bol podmienečne odložený na

skúšobnú dobu jeden rok. Poškodená Urbárska spoločnosť - pozemkové spoločenstvo Ruská Volová
bola odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Uvedené trestné činy spáchal žalovaný
v deviatich bodoch uvedených vo výrokovej časti trestného rozkazu Okresného súdu Humenné sp. zn.
XT/XXX/XXXX (ďalej len trestný rozkaz), na základe ktorých žalobca uplatnil podanou žalobou nárok
na náhradu škody. Súd vykonal dokazovanie k jednotlivým skutkom uvedeným v bode 1 až 9 trestného

rokazu a zistil nasledovné skutočnosti.

7. K bodu 1 trestného rozkazu. Podľa trestného rozkazu žalovaný v dňoch 20.1.2004, 21.5.2007 a
5.1.2008 uzatvoril ako predseda Urbárskej spoločnosti - pozemkového spoločenstva Ruská Volová
zmluvy o pôžičkách medzi veriteľom Pravoslávnym farským úradom Klenová, filiálka Ruská Volová

a dlžníkom Urbárskou spoločnosťou - pozemkovým spoločenstvom Ruská Volová dňa 20.1.2004 a
21.5.2007 fiktívne bez vedomia Pravoslávneho farského úradu pôžičky, každú na sumu 30.000,- Sk,
ktoré fiktívne vrátil v plnej výške, avšak navýšenie vo výške 8.000,- Sk za rok 2004 a 7.200,- Sk za rok
2007 neodovzdal Pravoslávnemu farskému úradu, dňa 5.1.2008 uzatvoril pôžičku s vedomím veriteľa,
pričom si požičal sumu vo výške 30.000,- Sk, pôžičku vrátil v plnej výške, avšak navýšenie vo výške 60

eur neodovzdal Pravoslávnemu farskému úradu, teda navýšenie vo všetkých troch pôžičkách činilo 12
333,56 Sk, t. j. 409,40 eur, ktoré Pravoslávnemu farskému úradu Klenová nevyplatil a tieto použil pre
vlastnú potrebu, čím spôsobil škodu Urbárskej spoločnosti - pozemkovému spoločenstvu Ruská Volová
vo výške najmenej 409,40 eur.

8. Žalobca k prvému bodu trestného rozkazu uviedol, že žalovaný ako predseda urbárskej spoločnosti
uzatvoril s Pravoslávnym farským úradom Klenová tri pôžičky, pri ktorých dohodol aj úrok. Z dokladov
žalobcuvyplýva,žePravoslávnemufarskémuúraduakoveriteľovibolipôžičkyvrátené,avšakbezúroku,
hoci z účtovných dokladov žalobcu vyplýva, že z jeho účtu bol odúčtovaný aj príslušný úrok.

K jednotlivým zmluvám o pôžičkach žalobca uviedol, že žalovaný dňa 20.1.2004 uzatvoril zmluvu o
pôžičke s veriteľom Pravoslávnym farským úradom v Klenovej, výška ktorej mala byť 30.000,- Sk a úrok
2%-tný. Pôžičku v uvedenej výške žalovaný prevzal dňa 20.1.2004 a dňa 20.12.2004 vrátil veriteľovi
sumu 22.000,- Sk a 4.5.2015 16.000,- Sk. Teda z účtovných dokladov žalobcu vyplýva, že vrátil veriteľovi
spolu sumu 38.000,- Sk, hoci Pravoslávnemu farskému úradu bola vyplatená len suma 30.000,- Sk.

Žalobca poukázal na znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní a navrhol vypočuť aj správcu
farnosti.

Ďalej poukázal na to, že dňa 21.5.2007 žalovaný znova uzatvoril zmluvu o pôžičke s rovnakým veriteľom
na sumu 30.000,- Sk s 2%-tným úrokom a peniaze prevzal 24.5.2007. Dňa 1.4.2008 vrátil úroky vo výške

4.800,- Sk a 7.8.2018 32.400,- Sk. Spolu tak malo byť vyplatených z prostriedkov žalobcu 37.200,- Sk,
hoci veriteľovi bola vrátená len suma 30.000,- Sk. Teda sumu 7.200,- Sk vyplatil žalovaný z pokladne
pozemkového spoločenstva, avšak tieto finančné prostriedky neboli vydané veriteľovi.Tretiu pôžičku uzatvoril žalovaný dňa 5.1.2008 znova na sumu 30.000,- Sk s 2%-tným úrokom a túto
sumu aj prevzal dňa 5.1.2008. Dňa 20.7.2009 vrátil istinu vo výške 1 000 eur, úrok 240 eur a úrok z
omeškania 60 eur. O tejto pôžičke však správca farnosti vôbec nevedel. Teda žalobca uplatňoval celkovo

škodu 409,40 eur, lebo je to rozdiel vo finančných prostriedkoch, ktoré boli vyplatené z účtu urbárskej
spoločnosti a finančnými prostriedkami, ktoré boli vrátené ako pôžička farskému úradu.

9. Žalovaný k prvému bodu trestného rozkazu potvrdil, že ako predseda urbárskej spoločnosti uzatvoril
tri zmluvy o pôžičke tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti trestného rozkazu, každú na sumu 30.000,-

Sk a že boli vyplatené finančné prostriedky tak, ako to prezentoval žalobca. Uviedol, že bol dohodnutý pri
každej pôžičke aj 2%-tný ročný úrok a že všetky finančné prostriedky vrátane úroku boli Pravoslávnemu
farskému úradu v Klenovej vyplatené. Preto uviedol, že škodu vo výške 409,40 eur neuznáva čo do
základu, ani čo do výšky. Po predložení príslušných zmlúv žalovaný uviedol, že dohodnutý úrok nebol
ročný, ale mesačný a že pokiaľ správca farnosti o týchto pôžičkách nemal vedomosť, tak uviedol, že farár
nie je správcom finančných prostriedkov Pravoslávnej cirkevnej obce, lebo s nimi nakladá a spravuje ich

kurátorský zbor a peniaze sú u pokladníka. Zároveň uviedol, že v uvedenom období vykonával nielen
funkciu predsedu pozemového spoločenstva, ale aj predsedu kurátorského zboru. Keďže vedel, že
urbárska spoločnosť nemá dostatok finančných prostriedkov na svoju činnosť, tak sa rozhodol požiadať
o pôžičku cirkevnú obec a zvolal kurátorský zbor. So správcom farnosti to neprejednával, pretože ten
je len na pastoračnú činnosť, nenakladá s finančnými prostriedkami farnosti. Podpísal len poslednú

zmluvu z 5.1.2008 a predchádzajúce dve nepodpísal správca farnosti osobne. Žalovaný uviedol, že
pri 2%-tnom úroku z pôžičiek vypočítal aká suma mala byť reálne vrátená farskému úradu a zistil, že
žalobca mu dlhuje ešte 519,80 eur, takže žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Naopak, existuje ešte jeho
dlh voči farskému úradu. V priebehu ďalšej časti konania uviedol, že sa pri výpočte pomýlil, lebo tretia
pôžička nebola úročená a preto urobil nový výpočet, kde urbárska spoločnosť dlhovala farskému úradu

na úrokoch z omeškania sumu 3.651,36 Sk.

10. K samotným zmluvám o pôžičke uviedol, že na prvých dvoch sa dohodol len s kurátorským zborom
a na tretej aj so správcom farnosti. Všetky zmluvy, pokiaľ ide o ich text, vyhotovil sám a zmluvu z
20.1.2004 podpísal aj za správcu farnosti a to jeho menom. Pokiaľ ide o finančné hospodárenie cirkevnej

obce, ktorá bola vlastníkom finančných prostriedkov požičaných žalobcovi, tak uviedol, že existovali
dve evidencie a to zošit o zapisovaní finančných prostriedkov a pokladničná kniha. Na konci roka sa
urobil sumár a tieto evidencie podpisoval aj správca farnosti. Žalovaný však uviedol, že pokiaľ ide
o konkrétne pôžičky, tak sa dohodol s kurátorským zborom aj so správcom farnosti tak, že peniaze,
ktoré budú vrátené ako úroky, budú použité na výdavky cirkvi mimo týchto zošitov, lebo cirkevníci

neboli informovaní o požičaní peňazí urbárskej spoločnosti. Teda podľa tvrdenia žalovaného ani výdaj
finančných prostriedkov patriacich cirkvi sa nezapisoval do zošita a nezapisoval sa ani príjem vrátane
úrokov. Úroky sa použili na cirkevné účely. Tvrdil, že žiadne finančné prostriedky si nezobral a teda
žiadna škoda na majetku urbárskej spoločnosti nevznikla, naopak, ešte urbárska spoločnosť dlhuje
určitú sumu ako úroky z omeškania farskému úradu. Predložil súdu peňažný denník žalobcu za uvedené

obdobie a tiež fotokópiu pokladničnej knihy cirkevnej obce. Uviedol, že v tomto zošite je zaznamenané,
že žalobcovi boli vrátené úroky z tretej pôžičky vo výške 240 eur, lebo pôžička mala byť bezúročná.
Nepoprel, že urobil určité chyby v účtovníctve, ale tvrdil, že žiadne finančné prostriedky si neprivlastnil
a v trestnom konaní nebol odsúdený za spôsobenie škody, ale len za zle vedené účtovníctvo.

11. Z predložených zmlúv o pôžičke vyplynulo, že vo všetkých troch prípadoch bol veriteľom Pravoslávny
farský úrad Klenová, filiálka Ruská Volová. Dlžníkom bola Urbárska spoločnosť - pozemkové
spoločenstvo Ruská Volová. Dňa 20.1.2004 bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej veriteľ požičal
dlžníkovi sumu 30.000,- Sk s dohodnutým úrokom 2% mesačne na dobu jedného roka. Zmluvu podpísal
za veriteľa samotný žalovaný a to menom B. K. tak, ako to uviedol vo svojej výpovedi. Ďalej ju podpísal

aj ako predseda urbárskej spoločnosti a ako ručiteľ. Dňa 21.5.2007 bola uzatvorená zmluva, na základe
ktorej veriteľ požičal dlžníkovi sumu 30.000,- Sk v hotovosti s dohodnutým úrokom 2% mesačne na
dobu jedného roka. Za veriteľa táto zmluva nie je nikým podpísaná za dlžníka ju podpísal predseda
urbárskej spoločnosti a sú tiež uvedené mená troch ručiteľov. Dňa 5.1.2008 bola uzatvorená zmluva,
na základe ktorej veriteľ dňom podpísania tejto zmluvy požičal dlžníkovi sumu 30.000,- Sk v hotovosti

bez úročenia na dobu jedného roka. Zmluvu podpísal správca farnosti B. K., za urbársku spoločnosť ju
podpísal žalovaný ako predseda a tiež štyria ručitelia.12. Z fotokópie peňažných denníkov žalobcu, ktoré predložil žalovaný vyplynuli tie skutočnosti, ktoré sú
obsahom prvého bodu trestného rozkazu a ktoré potvrdili aj strany sporu, to znamená, že dňa 20.1.2004
žalobca prijal sumu 30.000,- Sk ako pôžičku a v dňoch 20.12.2004 je evidovaná suma 22.000,- Sk ako

vrátenie pôžičky a dňa 4.5.2005 suma 16.000,- Sk ako splatenie pôžičky z roku 2004. V peňažnom
denníku z roku 2005 nie je evidovaná pôžička dňa 21.5.2007, ale až dňa 24.5.2007, ale ide o sumu
30.000,- Sk. Dňa 1.4.2008 je evidované vrátenie úrokov z pôžičky z rokov 2007 vo výške 4.800,- Sk a
dňa 7.8.2008 splatenie pôžičky a úrokov z roku 2007 vo výške 32.400,- Sk. V roku 2008 je v peňažnom
denníku dňa 1.5.2008 evidovaná suma 30.000,- Sk ako pôžička a dňa 20.7.2009 sú evidované výdaje

vo výške 1 000 eur ako vrátenie pôžičky, 240 eur ako úrok z pôžičky a 60 eur ako úrok z omeškania.
Suma 240 eur však bola spätne prijatá dňa 20.11.2009 ako príjem žalobcu.

13. Svedok B. K., pôsobiaci ako kňaz v Pravoslávnom farskom úrade obce C. uviedol, že za tento úrad
uzatvoril so žalobcom len jednu zmluvu o pôžičke a to dňa 5.1.2008, pričom táto pôžička mala byť
poskytnutábezúročne.Oďalšíchdvochnemalvôbecžiadnuvedomosťatedanemávedomosťaniotom,

či z týchto pôžičiek boli Pravoslávnej cirkevnej obci vyplatené nejaké úroky. Keď zošity, do ktorých sa
evidoval príjem a výdavky farnosti podpisoval na konci roka, tak si nevšimol žiadne nezrovnalosti. Neboli
tamuvedenéžiadnefinančnéprostriedky,ktorébycirkvibolivyplatenéakoúrokyzpôžičky.Uviedolvšak,
že žalovaný v tom čase bol aj predsedom kurátorského zboru a mohol aj bez jeho vedomia prijať nejaké
finančné prostriedky a aj ich použiť pre účely farnosti. Pokiaľ ide o pôžičku z 5.1.2008, tak uviedol, že ju

podpísalzasúhlasučlenovkurátorskéhozboru,ktoríotommohlirozhodnúť,lebopeniazepatriavšetkým
farníkom. Potvrdil, že pri tretej pôžičke bolo dohodnuté, že výdaj peňazí poskytnutých ako pôžička
urbárskej spoločnosti a ich vrátenie nebude zapísané do zošita, v ktorom sa viedla evidencia finančných
prostriedkov patriacich cirkvi. Táto pôžička mala byť poskytnutá bezúročne a teda samozrejme nemali
byť zapísované ani žiadne úroky ako príjem.

14. Bod 1 trestného rozkazu súd uzatvoril tak, že medzi stranami sporu nebolo spornou skutočnosťou to,
že žalovaný ako predseda urbárskej spoločnosti uzatvoril tri zmluvy o pôžičke finančných prostriedkov
v dňoch 20.1.2004, 21.5.2007 a 5.1.2008. V každom jednom prípade si urbárska spoločnosť požičala
sumu 30.000,- Sk. Zároveň medzi strami sporu nebolo spornou skutočnosťou, že pri prvej pôžičke bolo

vrátených celkovo 38.000,- Sk, pri druhej 37.200,- Sk a pri tretej 1 000 eur ako istina a 60 eur ako úrok z
omeškania.Tietoskutočnostivyplývaliajzfotokópiepeňažnýchdenníkovžalobcuzauvedenéroky,ktoré
predložil samotný žalovaný. Medzi stranami bolo spornou skutočnosťou to, či z finančných prostriedkov
žalobcu boli alebo neboli vyplatené úroky z prvých dvoch pôžičiek tak, ako to tvrdil žalovaný, lebo
žalobca uvádzal, že úroky neboli vyplatené Pravoslávnej cirkevnej obci. Svedok Bieloruský potvrdil, že

za Pravoslávnu cirkevnú obec uzatváral len jednu pôžičku, ktorá mala byť poskytnutá bezúročne a nemá
vedomosť o tom, či z prvých dvoch pôžičiek boli cirkevnej obci poskytnuté nejaké finančné prostriedky
ako úroky. Nemal totiž vedomosť ani o tom, že boli poskytnuté finančné prostriedky ako pôžička, ani
o tom, že boli vrátené. Z peňažného denníka žalobcu predloženého žalovaným bolo preukázané, že
pri pôžičke z 5.1.2008 bol úrok vo výške 240 eur najprv vyplatený cirkevnej obci, ale tieto peniaze

boli vrátené žalobcovi a zaznamenané v účtovníctve ako príjem, lebo pôžička mala byť poskytnutá
bezúročne.

Žalobca si uplatnil škodu celkovo vo výške 409,40 eur, lebo tvrdil, že z jeho účtu bolo neoprávnene
vyplatených8.000,-Skpripôžičkez20.1.2004,pripôžičkedňa21.5.2007boloneoprávnenevyplatených

7.200,- Sk a pri pôžičke z 5.1.2008 60 eur. Spolu tak podľa tvrdenia žalobcu vznikla škoda 409,40 eur.
Pri matematickom prepočte však súd zistil, že sume 8.000,- Sk zodpovedá 265,55 eur, sume 7.200,-
Sk zodpovedá 238,99 eur a tak spolu škoda by mala byť vo výške 564,54 eur. Keďže sú nemohol
prekročiť rozsah nároku žalobcu, priznal mu škodu len vo výške 409,40 eur. Žalobca zrejme vychádzal
z matematickej chyby uvedenej v bode 1 trestného rozkazu, kde je uvedené, že navýšenie vo všetkých

troch pôžičkách činilo 12 323,56 eur, čo nie je pravda, pretože navýšenie pri prvej pôžičke bolo 8.000,-
Sk, pri druhej 7.200,- Sk a pri tretej 60 eur. Po prepočte na eurá je to suma 564,54 eur.

V tejto časti súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu, lebo považoval prvé dve uzatvorené zmluvy
o pôžičke za neplatné. Zmluvu z 20.1.2004 podpísal len žalovaný a to aj za veriteľa menom B. K., aj za

dlžníka, to znamená za urbársku spoločnosť. Druhú zmluvu z 21.5.2007 podpísal len samotný žalovaný
a to tak za veriteľa, ako aj za dlžníka, to znamená za urbársku spoločnosť. Keďže išlo o neplatné právne
úkony, strany si mali povinnosť vrátiť len to, čo z uvedených pôžičiek nadobudli. To znamená, že ak si
žalobca ako dlžník požičal z prvých dvoch pôžičiek sumy 30.000,- Sk pri každej z nich, mal rovnakú sumuvrátiť veriteľovi Pravoslávnemu farskému úradu. Z účtu žalobcu však bolo neoprávnene vyplatených pri
prvej pôžičke naviac 8.000,- Sk a pri druhej 7.200,- Sk a pri tretej 60 eur. Žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno ani v tom, aby preukázal, že tieto finančné prostriedky boli veriteľovi skutočne vyplatené. Tvrdí

len, že o prvých dvoch zmluvách o pôžičke správca farnosti nevedel a neboli zapísané ani do zošita,
pretože o nich nevedeli ani veriaci. Preto v tomto zošite nebolo zaznamenané ani vyplatenie pôžičky
žalobcovi, ani vrátenie týchto finančných prostriedkov, ani úroky, ktoré mal veriteľ za poskytnuté pôžičky
získať. Keďže bolo nepochybne preukázané, že z účtu žalobcu bolo vyplatených pri prvej pôžičke naviac
8.000,- Sk, pri druhej 7.200,- Sk a pri tretej 60 eur, tak súd žalobe v bode 1 trestného rozkazu vyhovel

v celom rozsahu.

15. Podľa bodu 2 trestného rozkazu, žalovaný v rokoch 2004 až 2006 na účtovných dokladoch - faktúra
č. X/XXXX zo dňa 14.10.2004 na sumu 175.400,- Sk, uvedená úhrada faktúry pre B. A. vo výške 49.500,-
Sk, faktúra č. X/XXXX zo dňa 14.3.2005 na sumu 68.000,- Sk, uvedená úhrada faktúry pre B. A. vo výške
12.000,- Sk, faktúra č. X/XXXX zo dňa 21.2.2005 na sumu 100.000,- Sk, uvedená úhrada faktúry pre

B. A. na sumu 19.500,- Sk, faktúra č. X/XXXX zo dňa 14.4.2006 na sumu 96.187,- Sk, uvedená úhrada
faktúry pre B. A. 35.000,- Sk, faktúra č. X/XXXX zo dňa 30.6.2006 na sumu 68.629,- Sk, úhrada faktúry
pre B.Q. A. na sumu 37.120,- Sk a faktúra č. X/XXXX zo dňa 31.7.2006 na sumu 39.578,- Sk, úhrada
pre B. A. na sumu 28.800,- Sk, všetky faktúry boli pre spoločnosť Bronteus, s.r.o. Stakčín ponížené v
prospech B. A. bez akéhokoľvek účtovného predpisu na všetkých faktúrach spolu vo výške 181.920,- Sk

(6 008 eur) o ktorú príjem do pokladne ponížil, čím spôsobil škodu Urbárskej spoločnosti - pozemkovému
spoločenstvu vo výške najmenej 6 038,64 eur.

16. Žalobca uviedol, že uplatňuje sumu 6 038,64 eur, ktorá vyplýva z faktúr, ktoré sa nachádzajú
v trestnom spise na čl. 163 až 175 tohto spisu, na základe ktorých mala byť žalobcovi uhradená

spoločnosťou Bronteus, s.r.o. určitá suma ako kúpna cena za odpredaj drevnej hmoty. V týchto faktúrach
sa však uvádzajú aj sumy pre B. A., pričom žalobca si uňho neobjednal žiadne práce a preto mu žiadna
suma nemala byť uhradená. Predmetom nároku je teda škoda, ktorá spočíva v rozdiele medzi sumou,
ktorá bola žalobcom fakturovaná spoločnosti Bronteus, s.r.o. a sumou, ktorá bola skutočne uhradená.
Ide o šesť faktúr, kde celkovo takýmto spôsobom bolo žalobcovo uhradených menej o 6 038,64 eur.

Žalobca poukázal na obsah jednotlivých faktúr, ktoré boli na pojednávaní prečítané ako listinný dôkaz a
tiež poukázal na časť znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní.

17. Žalovaný nárok žalobcu neuznal a tvrdil, že mu nevznikla žiadna škoda, lebo B. A. vykonával
ťažbu dreva, za čo mu urbárska spoločnosť mala zaplatiť. Uznal, že chybou bolo to, že sa nesprávne

vystavovalifaktúry,pretožeurbárskaspoločnosťmalavystaviťfaktúruspoločnostiBronteuszamnožstvo
dreva, ktoré jej bolo odpredané a následne z týchto peňazí zaplatiť B. A. za ťažbu dreva. Bolo to však
urobené tak, že bola vystavená faktúra pre spoločnosť Bronteus na určitú sumu a z tej sumy bola
odpočítaná úhrada, ktorú priamo spoločnosť Bronteus zaplatila B. A. za ťažbu. Bolo to z dôvodu, že B. A.
ako fyzická osoba bol platcom DPH a rovnako platcom DPH bola aj spoločnosť Bronteus. Žalobca však

nebol platcom DPH a preto B. A. nemohol uhradiť práce vrátane DPH. Žalovaný predložil vzor zmluvy,
ktorá mala byť uzatvorená medzi žalobcom a B. A. na ťažbu dreva a úhradu za vykonané práce. V praxi
to prebiehalo tak, že odborný lesný hospodár vyznačil drevo, ktoré malo byť vyťažené a tažbu vykonal
B. A.. Vyťažené drevo zhromaždil na vývozné miesto, kde sa s ním ďalej manipulovalo a následne bolo
odpredané spoločnosti Bronteus, s.r.o. Tam sa potom určila aj cena dreva, lebo jednotlivé časti stromu

sa predávali v rôznych cenách. Drevo, ktoré sa odpredávalo musel niekto vyťažiť, urobil tak p. A., pričom
dohodnutá cena za ťažbu bola zhruba 400,- Sk za 1 m3, ale nebola vždy rovnaká, pretože sa menila
od terénu v ktorom ťažba prebiehala a tiež od druhu dreva. Z účtovníctva žalobcu sa dá preukázať, že
ťažbu a zvoz dreva nerobila v uvedenom období žiadna iná spoločnosť než p. A., pretože v účtovníctve
sa nenachádzajú žiadne doklady o tom, aby urbárska spoločnosť niekomu inému platila za ťažbu a zvoz

dreva.Konkrétnedrevo,ktorébolofakturovanéspoločnostiBronteusbolovyťaženép.A.,leboneexistuje
žiaden doklad o tom, aby urbárska spoločnosť zaplatila niekomu inému. Drevná hmota sa odpredávala
spoločnosti Bronteus, s.r.o., ktorej konateľom bol v tom čase B. A.. Medzi spoločnosťou Bronteus, s.r.o.
a B. A. prebiehala platba za vyťaženie drevnej hmoty, lebo bola taká dohoda, že urbárska spoločnosť
zaplatí spoločnosti Bronteus, s.r.o. nielen cenu drevnej hmoty, ale aj cenu za jej ťažbu, ktorú dostal B. A..

Príkladmo uviedol, že pri faktúre č. X/XXXX, ktorou žalobca fakturoval spoločnosti Bronteus za odpredaj
drevnej hmoty mala byť vyplatená suma 175.400,- Sk. Spoločnosť Bronteus však žalobcovi zaplatila len
sumu 125.900,- Sk, lebo sumu 49.500,- Sk zaplatila B. A. za ťažbu. Dôvodom bola skutočnosť, že bolo
ťažké nájsť spoločnosť, ktorá by nebola platcom DPH a preto sa to vyriešilo tak, že žalobca dostal odspoločnosti Bronteus menej než bola hodnota odpredávaného dreva, lebo táto spoločnosť odpočítala
platbu za ťažbu dreva a túto vyplatila p. A.. Medzi žalobcom a spoločnosťou Bronteus, s.r.o. nebola
uzatvorená žiadna zmluva a cena dreva bola dojednaná vždy za konkrétnu drevnú hmotu, pričom sa

riadili cenovými reláciami, za aké drevo predávali štátne lesy. Pokiaľ ide o B. A., žalovaný predložil len
vzor zmluvy, pričom uviedol, že cena nebola vždy 400,- Sk za 1 m3, ale mohla byť vyššia alebo nižšia,
lebo sa odvíjala od rôznych faktorov. Zároveň uviedol, že na základe všetkých faktúr, ktoré sú uvedené
v bode 3 trestného rozkazu bolo vyťažených spolu 441,35 m3 dreva a B. A. bolo zaplatených 181.920,-
Sk, teda za 1 m3 to bolo zhruba 410,- Sk.

18. Svedok B. A. uviedol, že v rokoch 2004 až 2006 bol živnostníkom a predmetom jeho živnosti
bolo vykonávanie lesných prác. Oslovila ho firma Bronteus, s.r.o., či by nevykonal ťažbu a priblíženie
dreva, ktoré tejto spoločnosti mal odpredať žalobca. Konateľ spoločnosti mu povedal, že o cene za
vykonané práce sa musí dohodnúť priamo s predsedom urbárskej spoločnosti, s ktorým aj rokoval a
na cene sa dohodli. Následne vykonával ťažbu dreva a jeho približovanie na skládku pre spoločnosť

Bronteus a tejto spoločnosti vystavil aj faktúru za vykonané práce. Pokiaľ ide o cenu uviedol, že si to
už nepamätá, ale mohlo to byť okolo 200,- Sk za kubík dreva. Poukázal na svoje faktúry, ktoré boli
predložené spoločnosti Bronteus, s.r.o. a touto spoločnosťou odsúhlasené. Nevedel uviesť, či s touto
spoločnosťou mal uzatvorenú nejakú písomnú zmluvu alebo išlo len o ústne dojednanie. So žalobcom
len dohodol cenu, ktorú žalobca odsúhlasil a jemu ju uhradila spoločnosť Bronteus, s.r.o. Pokiaľ ide o

predložený vzor zmluvy uviedol, že na nej nie je jeho podpis. Pokiaľ ide o cenu prác uviedol, že ju uviedol
len príkladmo, lebo na presné okolnosti si už nepamätá.

19. Svedok B. A. uviedol, že je konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti Bronteus, s.r.o. Táto
spoločnosť kupovala v rokoch 2004 až 2006 od žalobcu drevo, ale jeho ťažbu a približovanie vykonával

p. B. A.. Odôvodnil to tým, že jeho spoločnosť aj p. B. A. boli platcami DPH, ale urbárska spoločnosť nie
a chceli pre ňu zachrániť DPH. Spoločnosť Bronteus, s.r.o. uhrádzala B. A. práce spočívajúce v ťažbe a
približovaní dreva a to na základe ním vystavených faktúr. Uviedol, že do jednej koruny vyplatil urbárskej
spoločnosti kúpnu cenu za odpredaj drevnej hmoty a do jednej koruny vyplatil p. B. A. za ťažbu a
priblíženietejtodrevnejhmoty.Faktúrumuvystavilžalobca,leboonbolpredávajúcimdrevaaspoločnosť

Bronteus, s.r.o. ju kupovala. Cena kopírovala predaj drevnej hmoty Lesmi Slovenskej republiky. V praxi
toprebiehalotak,žejehospoločnosťkupovaladrevnúhmotu,ktorúB.A.vyťažilacenazavyťaženiebola
dohodnutá medzi predsedom urbárskej spoločnosti a B. A.. Keď ten vyťažil a priblížil určité množstvo
drevnej hmoty, tak jeho spoločnosť ju potom kúpila a na faktúre predseda urbárskej spoločnosti uviedol
o akú sumu sa kúpna cena zníži, lebo časť bola vyplácaná B. A. za ťažobné práce. Ak bol rozdiel medzi

sumami, ktoré sú uvedené vo faktúrach urbárskej spoločnosti a mali byť vyplatené B. A. a faktúrami,
ktoré vystavil B. A. pre spoločnosť Bronteus, s.r.o., tak svedok uviedol, že B. A. pre nich vykonával aj iné
práce, ktoré mu platili. Teda vyplácali mu aj vyššie sumy, než aké vyplývali z faktúr žalobcu. Spoločnosť
Bronteus, s.r.o. vyplatila p. B. A. sumu, ktorú uviedla vo faktúre urbárska spoločnosť, ale vrátane DPH.
Príkladmo to uviedol na faktúre č. X/XXXX, kde je uvedené, že celková cena je 175.400,- Sk, z toho B.

A. je 49.500,- Sk. To znamená, že jeho spoločnosť uhradila urbárskej spoločnosti 125.900,- Sk, čo bola
vlastne cena za drevnú hmotu a za ťažbu a priblíženie tejto drevnej hmoty vyplatila B. A. 49.500,- Sk.

20. Na pojednávaní bol ako dôkaz vykonaný prečítaním záver znalca zo znaleckého posudku
vypracovaného v trestnom konaní, týkajúci sa bodu 2 trestného rozkazu. Znalec konštatoval, že „počas

znaleckého dokazovania boli zistené pochybnosti vo vystavených faktúrach. Vo faktúre č. X/XXXX pre
spoločnosť Bronteus Stakčín za dodávku drevnej hmoty sa uvádza za dodávku drevnej hmoty suma
175.400,- Sk, úhrada pre B. A. 49.500,- Sk, k úhrade spolu 125.900,- Sk. Na základe týchto údajov
nie je jasné, o akú úhradu pre B. A. sa jedná a za aké práce. Výnosom pre spločenstvo by mala byť
celková suma za vyťaženú drevnú hmotu a následne by spoločenstvo malo zaplatiť p. A. za poskytnuté

služby. Vzhľadom na to, že nebola vedená evidencia pohľadávok a záväzkov, nedá sa presne určiť, ako
samotné platby prebiehali. Podobne je to uvedené vo faktúrach č. X/XXXX a X/XXXX“.

21. Súd na pojednávaní ako listinný dôkaz prečítal aj faktúry uvedené v bode 2 trestného rozkazu, z
ktorých bolo preukázané, že pre p. B. A. z týchto faktúr mala byť vyplatená celková suma 181.920,- Sk.

22. Súd ako dôkaz na pojednávaní prečítal aj faktúry, ktoré vystavil B. A. spoločnosti Bronteus, s.r.o.23. V tejto časti súd podanej žalobe nevyhovel, lebo mal za to, že konaním žalovaného nebola žalobcovi
spôsobená žiadna škoda. Žalovaný ako procesnú obranu uviedol tvrdenie, že vo vystavených faktúrach
pre spoločnosť Bronteus, s.r.o. bola uvedená aj suma, ktorú táto spoločnosť vyplatila B. A. za ťažbu

a priblíženie drevnej hmoty. Preto žalobcovi bola v konečnom dôsledku vyplatená nižšia suma, než
celkovo uvedená v daných faktúrach. V každej jednej faktúre bola uvedená a špecifikovaná suma za
dodávku drevnej hmoty na základe odberných lístkov špecifikovaných vo faktúre, z toho bola uvedená
úhrada, ktorá mala byť vykonaná pre B. A. a tiež suma, ktorá mala byť zaplatená urbárskej spoločnosti
ako kúpna cena dreva. Súd akceptoval obranu žalovaného, lebo ju potvrdili aj vypočutí svedkovia B. A. a

konateľ spoločnosti Bronteus, s.r.o. Je nepochybné, že ak žalobca odpredával drevnú hmotu spoločnosti
Bronteus, s.r.o., táto drevná hmota musela byť vyťažená a priblížená na odberné miesto, lebo žalobca
tútočinnosťosobnenevykonávalanevykonávalajuanispoločnosťBronteus,s.r.o.SvedokB.A.potvrdil,
že ťažobné práce vykonával a že mu za ne zaplatila spoločnosť Bronteus, s.r.o. a to v takej výške, akú
cenu za vykonané práce dohodol priamo s predsedom urbárskej spoločnosti. Žalobca nepreukázal, aby
tieto práce vykonávala nejaká iná fyzická či právnická osoba a nepredložil ani žiaden listinný dôkaz o

tom, že za vykonané práce zaplatil iným spôsobom, než to bolo prezentované na pojednávaní a ako
vyplývalo aj z predložených faktúr. Súd konštatuje, že ani znalec v znaleckom posudku vypracovanom
pre účely trestného konania nekonštatoval, že konaním žalovaného v bode 2 trestného rozkazu vznikla
žalobcovi škoda, konštatoval len, že z údajov nie je jasné o akú úhradu pre B. A. sa jedná a za aké
práce. Toto bolo vysvetlené samotným žalovaným a potvrdené aj svedkami, či už samotným B. A., ktoré

práce vykonával alebo konateľom spoločnosti Bronteus, s.r.o., ktorá mu za vykonanie prác platila a
to v takej výške, ako bolo uvedené vo faktúrach žalobcu. O túto sumu sa potom znížila suma, ktorá
bola žalobcovi vyplatená na základe vystavenej faktúry. Je zrejmé, že išlo o nesprávnu fakturáciu, lebo
žalobca mal uhradiť B. A. cenu prác a následne odpredať drevo spoločnosti Bronteus, s.r.o. Nesprávny
spôsob fakturácie však neznamená, že žalobcovi vznikla škoda tak, ako ju uplatňoval v bode 2 trestného

rozkazu, pretože cenu za vyťaženie a priblíženie drevnej hmoty musel uhradiť, ak chcel drevnú hmotu
predávať. Preto v tomto bode súd podanú žalobu zamietol v celom rozsahu.

24. Bod 3 trestného rozkazu. Žalobca na faktúre č. X/XXXX vystavenej v mene urbárskej spoločnosti
dňa 21.5.2007 fakturoval 121 m3 firme Bronteus, s.r.o., pričom ťažba dreva bola vykonaná spoločnosťou

Drevops, ktorá vyťažila 175 m3 drevnej hmoty a rozdiel drevnej hmoty v objeme 54 m3 nepojal do
evidencie a nie je zrejmé, ako s ňou naložil, čím urbárskej spoločnosti spôsobil škodu vo výške najmenej
48.600,- Sk (1 613,24 eur).

25. Žalobca uviedol, že vo faktúre č. X/XXXX, ktorú vystavil žalobca firme Bronteus, s.r.o. je uvedené, že

bola odpredaná drevná hmota v objeme 121,64 m3. Vo faktúre sa však uvádza, že ťažba bola v objeme
175 m3. Teda žalovaný nepreukázal, akým spôsobom naložil s 54 m3 dreva, ktoré boli vyťažené, avšak
neboli odpredané spoločnosti Bronteus, s.r.o. Pokiaľ ide o výšku škody, tak uviedol, že vychádzal z toho,
že v tejto faktúre je uvedené, že vláknina bola odpredávaná v cene 900,- Sk za 1 m3. Keďže chýba
54 m3 dreva, tak žalobca vypočítal, že pri cene 900,- Sk za 1 m3 by žalobca na trhu dostal 48.600,-

Sk, čo je 1 613,24 eur. To je škoda, ktorú uplatňuje, pretože žalovaný nepreukázal, akým spôsobom
bolo naložených s 54 m3 dreva. Faktúra sa nachádza na čl. 508 trestného spisu a žalovaný jej obsah
nepoprel.

26. Žalovaný sa k bodu 3 trestného rozkazu vyjadril tak, že ťažbu dreva, ktorú vykonávala spoločnosť

Drevops, bola realizovaná v mesiacoch júl a august 2006 a dokončená v mesiacoch apríl a máj 2007.
V tomto období bola drevná hmota predávaná aj členom žalobcu a to najviac v množstve 10 m3 v
cene 5.000,- Sk. Chýbajúce množstvo 54 m3 bolo predané členom žalobcu a to na základe údajov v
peňažnom denníku za rok 2006 a rok 2007, ktorý žalovaný predložil a vyznačil čísla dokladov na základe
ktorých malo k odpredaju tejto drevnej hmoty dôjsť. Žalobca v predloženej fotokópii časti peňažného

denníka z roku 2006 vyznačil pod položkami P17, P18, P20 a P21 príjem urbárskej spoločnosti, u každej
z týchto položiek 5.000,- Sk za palivové drevo a pri položke P22 príjem 3.500,- Sk za palivové drevo.
V peňažnom denníku za rok 2007 vyznačil jednu položku P5 príjem 5.000,- Sk za palivové drevo. Teda
tvrdil, že chýbajúcich 54 m3 dreva bolo odpredaných členom urbárskej spoločnosti ako palivové drevo
za celkovú sumu 28.500,- Sk.

27. Žalobca sa k tomu vyjadril tak, že neexistujú doklady preukazujúce prevzatie drevnej hmoty členmi
urbárskejspoločnosti,ktorébyčlenoviavlastnoručnepodpísali,čímbyprevzatiedrevnejhmotyosvedčili.
Žalovaným predložený nekompletný peňažný denník má síce preukazovať, že členovia urbárskejspoločnosti kupovali palivové drevo, avšak nepreukazuje, že predaná bola práve chýbajúca drevná
hmota a že ju členovia aj reálne prevzali. Poukázal na to, že v peňažnom denníku sú uvedené aj ďalšie
položky za predaj palivového dreva a peňažný denník viedol sám žalovaný bez akejkoľvek kontroly

iného subjektu.

28. Podkladom pre uplatnenie nároku žalobcu na náhradu škody podľa bodu 3 trestného rozkazu
je faktúra č. X/XXXX, ktorej obsah ani existenciu strany sporu nepopreli. Súd teda vychádzal zo
skutočnosti, že v tejto faktúre je uvedené, že vyťažených bolo 175 m3 dreva, ale odpredaných bolo

121,64 m3 dreva. Žalobca rozdiel vyčíslil na 54 m3, pričom škodu vyčíslil v hodnote vlákniny, teda 900,-
Sk za 1 m3. Podľa údajov uvedených v danej faktúre ide o najnižšie fakturovanú sumu, lebo za drevnú
hmotu triedy A bola fakturovaná suma 2.000,- Sk, triedy B 1.600,- Sk, výber 1.000,- Sk a prehrublá
1.200,- Sk. Nebolo síce preukázané, akého druhu bolo chýbajúce drevo, ale žalobca škodu vyčíslil z
najnižšej možnej položky, preto v tomto smere súd nevykonával žiadne ďalšie dokazovanie. Faktúra
bola vyhotovená 21.5.2007 a nebolo preukázané, kedy bolo predmetné drevo vyťažené. Len žalovaný

vo svojom vyjadrení uviedol, že to bolo v letných mesiacoch roku 2006 a v jarných mesiacoch roku
2007 a predložil časť peňažných denníkov z tohto obdobia, pričom ako svoju procesnú obranu použil
skutočnosť, že v týchto peňažných denníkoch sa nachádzajú záznamy o predaji palivového dreva spolu
šiestim osobám za roky 2006 a 2007. Z uvedených peňažných denníkov však vyplýva, že v roku 2006
je záznam o tom, že palivové drevo sa predávalo viacerým fyzickým osobám, než ako vyznačil samotný

žalovaný. V roku 2007 je zmienka o predaji palivového dreva len jednej osobe vo výške 5.000,- Sk. Súd
teda považoval obranu žalovaného za účelovú a to tak, že prispôsobil predaj palivového dreva piatim
ľuďom v roku 2006 a jednému v roku 2007, aby to zodpovedalo chýbajúcemu množstvu. Nevysvetlil
prečo neoznačil aj ďalšie fyzické osoby, ktorým podľa predloženého peňažného denníka palivové drevo
tiež bolo predávané. Nevysvetlil odkiaľ pochádzalo palivové drevo predávané ďalším fyzickým osobám

v roku 2006. Keďže súdu neboli predložené kompletné peňažné denníky za uvedené roky, nebolo
možné ani preukázať, či palivové drevo nebolo predávané aj iným fyzickým osobám. Zároveň v konaní
žalovaný nepreukázal, kedy bolo uvedené palivové drevo vyťažené a či členom urbárskej spoločnosti
bolo odpredané akurát to drevo, ktoré bolo vyťažené a uvedené vo faktúre č. X/XXXX. Zároveň žalovaný
nepredložil žiaden doklad o tom, že drevo sa malo predávať členom urbárskej spoločnosti za 500,-

Sk za 1 m3 a že mali nárok na 10 m3. Nepredložil ani žiadne dôkazy o tom, že členovia urbárskej
spoločnosti drevnú hmotu skutočne prevzali. Keďže obranu žalovaného súd považoval len za jeho
účelové tvrdenie, ktoré nebolo ničím preukázané a rozpory neboli vysvetlené, preto podanej žalobe v
časti bodu 3 trestného rozkazu v celom rozsahu vyhovel.

29. Bod 4 trestného rozkazu. Žalovaný si za roky 2008, 2011 a 2012 vyplatil viac finančných prostriedkov
za vedenie schôdzí dňa 26.3.2006 vo výške 2.500,- Sk mesačne a to v roku 2008 o 83 eur, v roku 2011
o 205 eur a v roku 2012 550 eur, čím takto spôsobil Urbárskej spoločnosti - pozemkovému spoločenstvu
Ruská Volová škodu vo výške najmenej 838 eur.

30. Žalobca k tomuto skutku uviedol, že na členskej schôdzi 26.3.2006 bola schválená odmena za
vedenie účtovníctva urbárskeho spoločenstva žalovaným vo výške 2 500 eur v hrubom mesačne (2 025
eur v čistom). V zmysle uvedenej smernice mal žalobca nárok na výplatu za vedenie účtovníctva a za
vedenie organizácie za rok 2008 - 24.300,- Sk (806,62 eur). Ako vyplýva zo správy o hospodárení s
finančnýmiprostriedkamiurbárskehospoločenstvazarok2008predloženejnavýročnejčlenskejschôdzi

dňa 15.2.2009, členskou schôdzou bola schválená odmena predsedovi za vedenie organizácie 5.000,-
Sk (165,97 eur). V priebehu roka 2008 si žalovaný poukázal z finančných prostriedkov urbárskeho
spoločenstva nasledujúce platby: 3.1.2008 - odmena predsedu 2.000,- Sk, 3.1.2008 - za účtovníctvo
2.025,- Sk, 6.8.2008 za vedenie organizácie 2.025,- Sk, 22.8.2008 úhrada zmluvy č. X/XXXX 15.000,-
Sk, 19.9.2008 za vedenie organizácie 2.025,- Sk, 3.10.2008 za vedenie organizácie 2.025,- Sk,

10.11.2008 za vedenie organizácie 2.025,- Sk, 3.12.2008 za vedenie organizácie 2.025,- Sk, 5.12.2008
úhrada zmluvy č. X/XXXX 10.000,- Sk, 31.12.2008 odmena za vedenie organizácie 5.000,- Sk. Spolu
46.175,- Sk (1 532,73 eur).

K položkám „úhrada faktúry č. X/XXXX“ žalobca uviedol, že zmluva čl. X/XXXX je zmluva so

spoločnosťou Bronteus, s.r.o., ktorej predmetom je predaj drevnej hmoty a v zmysle uvedenej zmluvy
nevznikol žalovanému žiaden nárok na výplatu. Peniaze prevzal podľa výdavkových dokladov žalovaný,
pričom nie je zrejmé, za čo boli tieto finančné prostriedky vyplatené. Žalovaný si teda oproti nároku vo
výške 972,59 eur vyplatil v roku 2008 o 560,14 eur viac.V roku 2011 si žalovaný uhradil z prostriedkov urbárskeho spoločenstva za vedenie účtovníctva a
riadenie organizácie 1 200 eur s odkazom na Zmluvu č. XX/XXXX o vykonaní prác vo vedení účtovníctva

zo dňa 1.1.2011 a ďalej dňa 28.10.2011 sumu 105 eur (strata času), 9.12.2011 sumu 75 eur (strata
času) a 7.12.2011 sumu 20 eur odmena. Na uvedené čiastku spolu vo výške 210 eur žalobca nemal
právny nárok. Žalobca poukázal i na skutočnosť, že Zmluvu č. XX/XXXX mal za urbárske spoločenstvo
podpisovať B. B., ktorý sa však vyjadril, že uvedenú zmluvu nepodpisoval.

V roku 2012 si uhradil z finančných prostriedkov urbárskeho spoločenstva dňa 29.2.2012 za účtovníctvo
200 eur, 22.5.2012 strata času 78,3 eur, 31.5.2012 za účtovníctvo 600 eur, 31.5.2012 strata času 73,50
eur, 4.7.2012 strata času 69 eur, 12.7.2012 strata času 200 eur, 1.10.2012 odmena predsedu 750 eur,
1.10.2012 za účtovníctvo 400 eur, 13.11.2012 skartovanie 200 eur, 28.11.2012 archivácia 168,53 eur.
Spolu 2 739,33 eur. Za rok 2012 neexistuje žiaden relevantný podklad, ktorý by oprávňoval žalovaného
na výplatu odmeny za vedenie účtovníctva a za vedenie organizácie (smernica, zmluva ani dohoda o

vykonaní prác). Položky odmena predsedu, strata času, skartovanie a archivácia rovnako nemajú žiaden
relevantný podklad a neboli schválené valným zromaždením urbárskeho spoločenstva. Vychádzajúc zo
smernice schválenej členskou schôdzou 26.3.2006, žalovaný bol v jej zmysle oprávnený na odmenu za
vedenie účtovníctva a vedenie organizácie vo výške 806,62 eur za rok. Vychádzajúc z uvevdeného za
rok 2012 si neoprávnene uhradil z prostriedkov urbárskeho spoločenstva sumu 1 932,71 eur. Spolu tak

za roky 2008, 2011 a 2012 spôsobil žalovaný žalobcovi svojim konaním škodu vo výške 2 702,85 eur.

Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu konštatovala, že došlo k matematickým chybám pri
vypracovaní písomného podania a za rok 2008 si žalovaný poukázal z finančných prostriedkov žalobcu
nie sumu 46.175,- Sk, ale 44.150,- Sk, čo je vo vyjadrení v eurách namiesto 1 532,73 eur suma 1 465,51

eur. Teda rozdiel o ktorý sa žalovaný obohatil je namiesto 560,14 eur suma 492,93 eur. Pokiaľ ide o rok
2011, tak tam má byť suma 200 eur. Aj keď žalobca vypočítal škodu ku skutku č. 4 vo vyššom rozsahu,
právna zástupkyňa uviedla, že si v súlade s podanou žalobou uplatňuje len 838 eur.

31. Žalovaný sa k tomuto skutku vyjadril tak, že 1.4.2007 bola prijatá smernica o odmeňovaní predsedu

spoločenstva a iné, na základe ktorej odmena za činnosť predsedu spoločenstva je 700 eur + 500 eur,
teda 1 200 eur za rok. Predložil súdu peňažný denník za uvedené obdobie a vyznačil položky, ktoré
mu boli vyplatené. Uviedol, že za rok 2008 mu bolo vyplatených 497,85 eur, v roku 2011 suma 1 200
eur, v roku 2012 suma 1 200 eur a 200 eur za administratívne práce pri odosielaní podielov pre členov
urbárskej spoločnosti. Išlo o to, že zo svojich peňazí vyplatil poštovné a neskôr si ich z pokladne zobral.

400 eur bola jeho odmena za túto činnosť.

Žalovaný sa vyjadril aj písomne a to tak, že za rok 2008 mal nárok na odmenu vo výške 2.500,- Sk
mesačne v hrubom, čiže spolu 30.000,- Sk. Tvrdil, že mu bolo vyplatených dňa 22.8.2008 15.000,-
Sk, dňa 5.12.2008 10.000,- Sk a dňa 31.12.2008 5.000,- Sk, spolu 30.000,- Sk, teda to čo mu patrilo.

Ostatné položky uvádzané žalobcom a vyplývajúce zo znaleckého posudku mu neboli vyplatené a nevie
posúdiť, na základe čoho ich znalec uviedol, keď nie sú evidované v peňažnom denníku. V roku 2011
mal vyplatenú sumu 1 200 eur za vedenie účtovníctva a riadenie organizácie a tiež sumu 180 eur za
stratu času a 20 eur odmenu. V roku 2012 mu bolo vyplatených spolu 1 200 eur za vedie účtovníctva
a 220,80 eur za stratu času. Ďalej v roku 2012 mu bolo vyplatené odstupné pri ukončení funkčného

obdobia 780 eur, príprava agendy na skartovanie 200 eur a náklady za archiváciu agendy 168,53 eur,
teda spolu 1 148,53 eur.

Žalovaný poukazoval na smernicu z roku 2007, ktorú dal súdu ale len k nahliadnutiu, nepredložil ju
ako dôkaz a od nej odvádzal nároky na odmeny za sporné roky. Súd pri zbežnom nahliadnutí do tejto

smernice na pojednávaní zistil, že sú tam uvedené odmeny a iné nároky vyplývajúce zo smernice v
mene euro, hoci táto mena bola na Slovensku prijatá až v roku 2009 a žalobca predložil smernicu, o
ktorej tvrdí, že je z roku 2007. Tento rozdiel vysvetlil opisovaním textov v jeho počítači.

32. Žalobca sa k smernici z roku 2007 vyjadril tak, že sa nenachádza v jeho účtovníctva, ani v žiadnych

dokladoch a nebola preukázaná ani v rámci prebiehajúceho trestného konania. Takáto smernica
neexistuje a ak, tak len v počítači žalovaného. Ak žalovaný poukázal na to, že niektoré odmeny, najmä
za skartovanie, archiváciu, stratu času a podobne, mu boli priznané výborom spoločenstva, tak žalobca
uviedol,ževýbornatonemalžiadneoprávnenie,pretožetakétoodmeňovaniepatrilolendokompetencievalného zhromaždenia žalobcu. Valné zhromaždenie žalobcu o takýchto odmenách vôbec nerokovalo.
Pokiaľ ide o rok 2008, tak žalobca trval na tom, že žalovanému boli vyplatené všetky odmeny tak,
ako to vyplýva zo znaleckého posudku a nielen suma 30.000,- Sk, na ktorú poukazuje žalovaný. Na

ďalšom pojednávaní žalovaný k odmenám predložil ďalšie účtovné doklady, ku ktorým žalobca uviedol,
že na základe týchto dokladov mali byť žalovanému vyplatené ďalšie odmeny a to vo výške 30.000,-
Sk a 40.000,- Sk za rok 2008. Žalovaný však účtovné doklady nepredložil súdu ako listinný dôkaz,
lebo išlo o účtovníctvo žalobcu za rok 2008, ktoré mal na pojednávaní len k nahliadnutiu. Žalobca sa
na pojednávaní vyjadril tak, že akceptuje skutočnosť, že za roky 2011 a 2012 mal žalovaný nárok na

odmenu ako predseda spoločenstva vo výške 1 200 eur za každý kalendárny rok.

33. Súd sa oboznámil so znaleckým posudkom č. XX/XXXX, ktorý je obsahom trestného spisu a zistil,
že sumy, ktoré uvádzal žalobca ako vyplatené žalovanému za rok 2008 korešpondujú v celom rozsahu
so znaleckým posudkom, rovnako tak ide o sumy za rok 2011 a 2012.

34. Pokiaľ ide o bod 4 trestného rozkazu, súd priznal žalobcovi škodu tak ako ju uplatnil a to vo výške
838 eur. Vychádzal pritom z údajov uvedených v znaleckom posudku, ktorý je súčasťou trestného spisu
a mal za preukázané, že za rok 2008 mal žalobca nárok na odmenu za vedenie účtovníctva vo výške
2.500,- Sk mesačne, to znamená vo výške 30.000,- Sk ročne. Podľa znaleckého posudku mu však
bola vyplatená suma 44.150,- Sk, čo je oproti nároku rozdiel 14.150,- Sk. V eurách je to 469,69 eur.

Súd považoval obranu žalovaného len za účelové tvrdenie, lebo sa odvolával na smernicu z roku 2007,
ktorú však nepredložil ako listinný dôkaz, žalobca poprel existenciu takejto smernice a smernica nebola
preukázaná ani v rámci znaleckého dokazovania vykonaného v trestnom konaní. Žalovaný predložil len
tie doklady, ktoré svedčili o tom, že mu bola za rok 2008 vyplatená odmena v celkovej výške 30.000,- Sk.
Nevyjadril sa však k jednotlivým položkám v mesiacoch, za ktoré mu bola vyplatená odmena vo výške

2.025,- Sk, čo korešponduje s tým, že išlo o čistú zdanenú odmenu za mesiac, pretože v hrubom bola
priznaná vo výške 2.500,- Sk. Ak by existovala smernica z roku 2007, podľa ktorej žalovaný by mal nárok
na odmenu vo výške 1 200 eur ročne, nebol dôvod, aby mu mesačne bolo v roku 2008 vyplácaných za
vedenie účtovníctva každý mesiac resp. za mesiace uvedené v znaleckom posudku po 2.025,- Sk a k
tomu ešte ďalšie odmeny, raz 2.000,- Sk, raz 15.000,- Sk, raz 10.000,- Sk a raz 5.000,- Sk. Preto súd

za rok 2008 uznal škodu vo výške 469,69 eur ako opodstatnený nárok žalobcu.

Za rok 2011 sa strany sporu zhodli v tom, že žalovanému bolo vyplatených celkovo 1 400 eur a mal nárok
len na sumu 1 200 eur, ktorú žalobca uznával a pretože tvrdenia strán boli sporné, pokiaľ ide o sumu
1 200 eur ako ročnú odmenu predsedu spoločenstva za rok 2011, v tomto smere už súd nevykonával

žiadne ďalšie dokazovanie. Keďže žalovanému bola vyplatená suma 1 400 eur, pričom išlo o odmenu
za stratu času a 20 eur odmenu, ktorú žalovaný nijakým spôsobom nevedel preukázať, že má na ňu
opodstatnený nárok, tak rozdiel bol 200 eur.

Pokiaľ ide o rok 2012, keďže žalobca uznal, že žalovaný mal nárok na odmenu vo výške 1 200 eur ročne,

tak v tejto časti súd považoval tvrdenia strán sporu za nesporné. Avšak oproti tejto sume žalobca tvrdil,
že žalovanému bolo vyplatených o 1 539,33 eur viac a samotný žalovaný priznal, že mu bolo vyplatených
o 1 369,33 eur viac. Rozdiel je v položke za vedenie účtovníctva 31.5.2012, kedy žalobca v súlade so
znaleckým posudkom uvádza sumu 600 eur a žalovaný priznal len sumu 400 eur zrejme účelovo tak,
aby spolu odmena za vedenie účtovníctva za rok bola len 1 200 eur a nie 1 600 eur. Strany sporu zhodne

konštatovali, že za stratu času za tento rok bola žalovanému vyplatená suma 220,80 eur a v ďalších
vyplatených sumách je rozdiel len 30 eur, pretože žalovaný priznal vyššiu odmenu z 1.10.2012, než
uvádza žalobca. Žalobca uvádza sumu 750 eur a žalovaný sumu 780 eur. Teda podľa tvrdenia žalobcu
si žalovaný vyplatil za rok 2012 celkovo viac o 1 539,33 eur. Spolu za roky 2008, 2011 a 2012 si tak
žalovaný podľa žalobcu vyplatil viac o 2 209,02 eur (rok 2008 469,69 eur, rok 2011 200 eur a za rok

2012 1 539,33 eur). Keďže žalobca uplatňoval z tejto položky nárok len vo výške 838 eur a súd nemohol
prekročiť jeho návrh, priznal mu ako škodu len takúto sumu.

35. Bod 5 trestného rozkazu, podľa ktorého žalovaný dňa 5.6.209 v P. Z. podpísal zmluvu o prenájme so
starostom obce K. a zmluvu o prenájme s M. I. s tým, že za poskytnutie pozemkov a prístupovej cesty

dostanú odškodné od urbárskej spoločnosti vo forme naturálií a to 5 m3 dreva - vlákniny, v účtovníctve
k týchto zmluvám vytvoril výdavkové pokladničné doklady č. XX/XXXX zo dňa 23.7.2009 na sumu 150
eur a č. 22/2009 zo dňa 23.7.2009 na sumu 150 eur, pričom tieto peniaze obci K. ani p. I. nevyplatil,ponechal si ich pre vlastnú potrebu a spôsobil tým Urbárskej spoločnosti - pozemkovému spoločenstvu
škodu vo výške najmenej 300 eur.

36. Žalobca uviedol, že žalovaný škodu 300 eur spôsobil tým, že na takúto sumu vystavil výdavkové
pokladničné doklady, ale nevyplatil ju ani obci K., ani M. I.. Poukázal na výsluchy svedkov - starostu
obce K. a M. I. v trestnom konaní a tiež na to, že 22.7.2009 si vyplatil sumu 300 eur ako odmenu za
výkon lesnej stráže, hoci na ňu nemal nárok. Príjmové a výdavkové pokladničné doklady boli pritom
vystavené dňa 23.7.2009. Poprel argumentáciu žalovaného v jeho písomnom vyjadrení, podľa ktorej

predal obci K. a M. I. vlastnú drevnú hmotu, ktorú obdržal ako člen lesnej stráže, lebo všetka vyťažená
drevná hmota mala byť majetkom spoločnosti Povix, s.r.o. a nemal inú možnosť, ako drevnú hmotu pre
starostu obce a p. I. zabezpečiť.

37. Žalovaný k tomu uviedol, že k zmluve so starostom obce K. došlo tak, že na pozemkoch tejto obce
mal žalobca uskladnené drevo a občania sa sťažovali, že z toho nemajú nič. Preto vznikla zmluva, na

základe ktorej žalobca mal poskytnúť obci K. palivové drevo v rozsahu 5 m3 a rovnako sa tak malo
stať aj u p. I., ktorého pozemky žalobca tiež užíval. Podľa tvrdenia žalovaného však všetko drevo patrilo
spoločnosti Povix, s.r.o., lebo ho vyťažila a za 10 m3 dreva, ktoré by spätne predala žalobcovi žiadala
600 eur. Žalovaný však uviedol, že sa so starostom obce a p. I. dohodol tak, že drevo bude v hodnote
150 eur. Sumu 600 eur pre firmu Povix získal tak, že ju vybral z pokladne, 300 eur si zobral ako odmenu

pre lesnú stráž a po 150 eur malo byť vyplatených obci K. a p. I.. Takýmto spôsobom zaplatil spoločnosti
Povix 600 eur a dostal za to 10 m3 dreva. Tvrdil, že drevo dostala tak obec K., ako aj p. I. a doklady
sa len zúčtovali tak, aby na nich boli uvedené príslušné sumy. Jeden doklad na sumu 300 eur podpísal
on, lebo mal nárok na odmenu ako člen lesnej stráže a ďalšie dva doklady boli vypísané každý z nich
na sumu 150 eur pre obec K. a p. I.. Tvrdil, že starosta obce podpísal príjmový pokladničný doklad,

hoci to popieral a rovnako poprel podpis aj p. I., ktorý je už nebohý a nie je možné ho konfrontovať.
Nevedel sa vyjadriť k tomu, kto schválil zmluvu o prenájme s obcou K. a p. I., lebo to jednoducho nedávali
schvaľovať, ale výbor bol o tom informovaný.

38. Súd sa oboznámil so zmluvou o prenájme z 5.6.2009, kde prenajímateľom bola obec K. a nájomcom

Urbárska spoločnosť - pozemkové spoločenstvo Ruská Volová. Predmetom bol prenájom pozemkov a
prístupovej cesty za účelom uskladnenia drevnej hmoty na vývoznom mieste. Nájomca za poskytnutie
pozemkov a prístupovej cesty zaplatí prenajímateľovi odškodné vo forme naturálií a to 5 m3 palivového
dreva - vláknina. Na zmluve je uvedený podpis za prenajímateľa aj podpis za nájomcu a pečiatky
obecného úradu a žalobcu. K tejto zmluve boli dňa 23.7.2009 vyhotovené príjmový a výdavkový

pokladničný doklad, na základe ktorých mal žalobca vyplatiť obci K. sumu 150 eur a tá ju mala na
základe príjmového pokladničného dokladu prijať. Ani na jednom doklade nie je pečiatka obce K. a sú
tam načitateľné podpisy. Na výdavkovom doklade je pečiatka žalobcu a podpis. Rovnaká zmluva bola
v rovnaký deň vyhotovená aj s prenajímateľom M. I. z obce K.. Za prenajímateľa na nej len nečitateľný
podpis. Rovnako k tejto zmluve boli vyhotovené výdavkový a príjmový doklad, obidva z 23.7.2009. Na

výdavkovom pokladničnom doklade je pečiatka a podpis za žalobcu a za pána I. nečitateľný podpis.

39. Svedok B. A. uviedol, že v roku 2009 bol vo funkcii starostu obce K. a mal sťažnosti od obyvateľov, že
na pozemku obce niekto uskladňuje drevo. So žalovaným ako vtedajším predsedom žalobcu sa dohodol
tak, že obec dostane 5 m3 palivového dreva. Poprel, aby za obec vystavil alebo podpísal príjmové a

výdavkové pokladničné doklady na sumu 150 eur, lebo ak by sa tak stalo, tak tieto doklady by museli
figurovať v účtovníctve obce a zároveň by tam musela byť suma 150 eur. Poprel, aby podpisy na týchto
dokladoch boli jeho. Uviedol, že nikdy v živote sa tak nepodpisoval. Potvrdil však, že podpis na zmluve
o prenájme je jeho. Poukázal aj na to, že pri tejto zmluve je pečiatka obce, avšak na príjmových a
výdavkových pokladničných dokladoch chýba.

40. Keďže M. I. je už nebohý a nebolo ho možné ako svedka vypočuť, súd sa oboznámil s obsahom jeho
výpovede v rámci trestného konania a z obsahu vyšetrovacieho spisu zistil, že potvrdil, že uzatvoril so
žalobcom zmluvu o prenájme z 5.6.2009, lebo žalobca uskladňoval drevo na jeho pozemkoch. Obdržal
5 m3 drevnej hmoty, ktorú použil pre vlastnú potrebu. K príjmovému a výdavkovému pokladničnému

dokladu z 23.7.2009 na sumu 150 eur uviedol, že tieto doklady vidí prvýkrát, nikdy ich nepodpísal a
žiadne peniaze od žalobcu nikdy neobdržal.41. Súd podanému návrhu pokiaľ ide o nárok podľa bodu 5 trestného rozkazu vyhovel v celom rozsahu.
Mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou obcou K. a M. I. boli uzatvorené zmluvy o prenájme,
na základe ktorých mal žalobca týmto subjektom dodať 5 m3 palivového dreva. Uzatvorenie týchto zmlúv

potvrdili tak starosta obce K., ako aj nebohý M. I. a to v rámci trestného konania.

Súd vypočul ako svedka starostu obce K., ktorý poprel, aby niekedy podpísal príjmový a výdavkový
doklad na sumu 150 eur svedčiaci o tom, že takáto suma bola obci vyplatená. Rovnako tak sa súd
oboznámil aj s výpoveďou p. I. v trestnom konaní, ktorý poprel skutočnosť, aby podpísal príjmový a

výdavkový doklad a prevzal sumu 150 eur od žalobcu. Žalovaný nepoprel, že sumu 300 eur vybral z
pokladne žalobcu, dokonca uvádzal, že to bolo 600 eur, pretože 300 eur mu patrilo ako členovi lesnej
stráže. Súd neuveril tvrdeniu žalovaného o tom, že za sumu 600 eur spätne odkúpil od firmy Povix
palivové drevo, ktoré vyťažila a ktoré patrilo žalobcovi a toto drevo potom odovzdal obci K. a p. I.. Je
nelogické, aby žalovaný podľa vlastného tvrdenia, za svoje peniaze, ktoré mu patrili ako členovi lesnej
stráže vo výške 300 eur, kupoval drevo pre prenajímateľov pozemkov. Ak vedel, že žalobca nebude

mať palivové drevo, nemal uzatvárať zmluvy o prenájme tak, že odmenou bude dodávka tohto dreva.
Mohol sa s nimi dohodnúť na finančnej odmene. Keďže obidvaja prenajímatelia potvrdili, že im bolo
dodané palivové drevo a nikdy nepodpísali príjmové ani výdavkové pokladničné doklady na sumy 150
eur,logickýzáverjetaký,žežalovanýsumu300eurvybralzpokladnežalobcu,čonakoniecaninepoprel,
ale nepoužil tieto peniaze v súlade s dokladmi, pretože príjemcovia to popreli. Preto súd v tejto časti

podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu.

42. Bod 6 trestného rozkazu. Žalovaný v roku 2012 ako predseda Urbárskej spoločnosti - pozemkového
spoločenstva Ruská Volová vyplatil dividendy, z ktorých však pri vyplácaní strhol daň, ktorá činila v roku
2012 sumu 1 274 eur, ktorú na daňový úrad neodviedol, ani nevrátil do pokladne urbárskej spoločnosti,

ale ponechal si ich pre vlastnú potrebu, čím spôsobil škodu Urbárskej spoločnosti - pozemkovému
spoločenstvu Ruská Volová vo výške najmenej 1 274 eur.

43. K tomuto skutku žalobca uviedol, že v súlade s písomným vyjadrením z 12.7.2019 trvá na podanej
žalobe len vo výške 108,70 eur a berie podanú žalobu späť sčasti a to o zaplatenie 1 165,30 eur.

Reagoval tak na písomné vyjadrenie žalovaného, ktorý uviedol, že svoju neúmyselnú chybu napravil
tým, že neodvedenú daň v roku 2015 vrátil každému členovi, čo preukazoval priloženým zoznamom
členov, vrátane podpisov tých, ktorým bola vyplatená daň v hotovosti a kópiou poštových poukážok v
prípade, ak bola členom vrátená daň prostredníctvom poštovej poukážky. Spolu tak 33 členom urbárskej
spoločnosti vrátil daň v hotovosti, ale pripočítal aj sumu za platbu poštovou poukážkou, pričom náklady

na poštovné nevznikli. Celkovo sa jedná o sumu 34,60 eur (3 x 1,20 eur + 31 x 1 euro). Niekorým členom
však nebola vyplatená daň, nakoľko zomreli alebo adresát bol neznámy. Celkovo ide o sumu 51,30 eur,
ktorá nebola poukázaná členom urbárskej spoločnosti, hoci žalovaný to započítava do vyplatenej sumy.
V zozname pod č. 71 je uvedený B. O., ktorému mala byť poukázaná suma 22,80 eur, ale uvedená
platba nie je zo strany žalovaného preukázaná. Teda žalobca trvá na škode už len vo výške 108,70 eur

tak, ako to vyčíslil.

44. Žalovaný so späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie 1 165,30 eur súhlasil. Ku skutku v bode 6
trestného rozkazu sa vyjadril tak, že uznáva, že došlo k určitej chybe pri zdaňovaní dividend za rok 2012
i z jeho strany. K chybe došlo v tom, že zo sumy, ktorá mala byť vyplácané ako dividenda jednotlivým

členom odpočítal daň a dividendy vyplatil bez dane. Celková suma, ktorá tak bola zrazená, bola vo výške
1 274 eur. Od pracovníčky daňového úradu sa však dozvedel, že dividendy mali byť vyplatené každému
členovi urbárskej spoločnosti bez zrazenia dane a preto daň daňovému úradu neodviedol. Suma 1 274
eur zostala uňho doma, ale keď sa začalo trestné stíhanie, tak peniaze zrazené ako daň jednotlivým
členom pozemkového spoločenstva vrátil a to takým spôsobom, že tým, ktorí pochádzali z obce alebo

ichmoholnavštíviťosobne,zrazenúdaňvyplatilvhotovostiaostatnýmposlalformoupoštovejpoukážky.
Doložil aj zoznam členov, ktorým bola daň vyplatená v hotovosti a ktorým bola zaslaná formou poštovej
poukážky. Z predložených zoznamov však vyplynulo, že aj pri tých členoch urbárskej spoločnosti, ktorým
dividendy boli vyplácané v hotovosti je kolónka s poznámkou „poštovné“ a pri každom mene je uvedené
suma buď 1 euro, prípadne 1,20 eur. Žalovaný k tomu udáva, že tieto peniaze zostali uňho doma.

Nevedel sa vyjadriť k tomu, akým spôsobom vrátil dividendy u tých členov urbárskej spoločnosti, ktorí
zomreli a ktorú žalobca vyčíslil na 51,30 eur, ani k tomu, prečo resp. akým spôsobom bola poukázaná
suma B. O. vo výške 22,80 eur. Neskôr sa písomne vyjadril tak, že uznáva škodu vo výške 34,60 eura 51,30 eur, ale myslí si a je presvedčený o tom, že suma 22,80 eur bola B. O. vyplatená. Nepredložil
však súdu o tom žiaden dôkaz.

45. Súd pokiaľ ide o skutok č. 6 trestného rozkazu, priznal žalobcovi škodu v uplatnenej výške to
znamená 108,70 eur, lebo čo do výšky 85,90 eur žalovnaný túto škodu uznal a nerozporoval ju. Pokiaľ
ide o sumu 22 eur, ktorá mala byť vyplatená B. O., nepredložil žiaden dôkaz o tom, že táto suma mu
bola poukázaná či už na účet, zaslaná poštou alebo vyplatená osobne. Preto súd zaviazal žalovaného
pokiaľ ide o skutok 6 trestného rozkazu na úhradu sumy108,70 eur. V prevyšujúcej časti konanie zastavil

z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom.

46. Bod 7 trestného rozkazu. Žalovaný dňa 15.9.2010 v P. Z. vystavil po dohode so živnostníkom B. W.,
IČO: 40 903 915 faktúru v jeho mene pre Urbársku spoločnosť - pozemkové spoločenstvo Ruská Volová,
na základe dohody o vykonaní práce v lesnom dielci č. XXXX, pričom sumu k úhrade dopísal perom a
to na faktúre B. W. vo výške 280 eur, na druhom výtlačku faktúry v účtovníctve Urbárskej spoločnosti -

pozemkové spoločenstvo Ruská Volová uviedol sumu 578 eur, pričom B. W. za vykonanú prácu vyplatil
280 eur a zvyšnú finančnú hotovosť vo výške 298 eur si ponechal pre vlastnú potrebu, čím spôsobom
Urbárskej spoločnosti - pozemkovému spoločenstvu Ruská Volová škodu vo výške 298 eur.

47. Žalobca sa k uvedenému skutku vyjadril tak, že mu bola spôsobená škoda vo výške 298 eur tým, že

žalovaný dňa 15.9.2010 vystavil dve faktúry v mene živnostníka B. W. za vykonané práce a to na sumu
280 eur a 578 eur. B. W. však vystavil iba faktúru na 280 eur a v trestnom konaní potvrdil, že túto sumu
aj prevzal. Žalovaný však vystavil aj príjmový pokladničný doklad 17.9.2010 za B. W. na sumu 580 eur,
pričom tento príjmový doklad nie je B. W. podpísaný. Žalovaný si vystavil aj výdavkový doklad č. 34 na
sumu 578 eur, ale tento tiež nie je B. W. podpísaný. Aj keď B. W. prevzal len sumu 280 eur, napriek

tomu žalovaný vybral z pokladne žalobcu 578 eur a B. W. vyplatil len sumu 280 eur. Sumu 298 eur si
ponechal pre vlastnú potrebu. Žalobca poukázal na výpoveď B. W. v trestnom konaní. Poprel tvrdenia
žalovaného o tom, že vystavil dve faktúry, jednu na sumu 280 eur a druhú na sumu 298 eur. Poukázal
na to, že len na faktúre na sumu 280 eur je pečiatka i podpis B. W. a na faktúre na sumu 278 eur je
iba pečiatka a chýba jeho podpis. Rovnako tak na príjmovom aj výdavkom pokladničnom doklade na

sumu 580 eur a 578 eur, obe sú zo dňa 17.9.2010 chýba podpis B. W.. Poukázal na to, že príjmový
aj výdavkový podkladničný doklad boli vystavené až dva dni po vystavení faktúr a teda nebol dôvod,
aby žalovaný za B. W. vypisoval príjmov a výdavkový pokladničný doklad, lebo si to mohol vyhotoviť
samotný B. W.. Uviedol, že v peňažnom denníku žalobcu za rok 2010 je uvedená úhrada sumy 578 eur
v prospech B. W. dňa 15.9.2010. Príjmový a výdavkový doklad sú však až zo 17.9.2010, čo sú dva dni

po vystavení faktúry. Navyše je tam nesúlad i v uvedenej sume, lebo na príjmovom doklade je čiastka
580 eur a na výdavkovom čiastka 578 eur. Žalobca namietal skutočnosť, aby voči B. W. mala akýkoľvek
záväzok vo výške 278 eur.

48. Žalovaný sa ku skutku 7 trestného rozkazu vyjadril tak, že po skončení prác sa uňho zastavil B. W.

a trval na tom, aby mu vyplatil odmenu za vykonané práce, čo bolo 280 eur. Nemal so sebou žiadne
doklady, lebo išiel z lesa a preto žalovaný u seba doma na počítači v takom tvare ako to robieval, vystavil
faktúru za B. W. na sumu 280 eur. Tiež doniesol výdavkový pokladničný doklad na takúto sumu a B.
W. tieto doklady podpísal a opečiatkoval. Potom spomenul, že urbárska spoločnosť mu dlhuje ešte
zhruba 300 eur a žalovaný zistil, že je to 298 eur. Preto mu povedal, že vystaví faktúru na celkovú

sumu, čo bolo 578 eur tak, aby to bolo v jednej faktúre. Znova takúto faktúru u seba doma vytlačil
spolu s výdavkovým pokladničným dokladom. Pán W. na dvore tieto doklady opečiatkoval a súhlasil s
tým, že stornuje pôvodnú faktúru na 280 eur, ktorú medzitým jeho syn odniesol do auta. Podľa tvrdenia
žalovaného sa dohodli tak, že aj ním vytlačenú faktúru na sumu 578 eur B. W. nahradí faktúrou v
takom tvare, ako on používa vo vlastnom účtovníctve. Takúto faktúru však žalovanému už nedoniesol.

Teda žalovaný tvrdil, že B. W. vyplatil sumu 578 eur a nielen sumu 280 eur tak, ako to tvrdí žalobca.
Nevedel sa však vyjadriť k tomu, prečo B. W. podpísal len faktúru vystavenú na sumu 280 eur a nie aj
faktúru, ktorá bola vystavená na sumu 578 eur. Tvrdil, že medzi nimi bola taká dohoda, že aj táto faktúra
bude nahradená vlastnou faktúrou B. W. a preto na jej podpísaní netrval. Uviedol, že suma 578 eur
bola vyplatená v deň vystavenia faktúry, to znamená 15.9.2010, ale nevedel z akého dôvodu príjmový

a výdavkový pokladničný doklad k tejto faktúre je s dátumom 17.9.2010. Vysvetlil to tým, že nerobil
účtovníctvo každý deň. Nevedel vysvetliť ani rozpor v sumách na príjmovom a výdavkovom pokladničom
doklade, keďže výdavkový pokladničný doklad bol vypísaný na sumu 578 eur a príjmový na 580 eur.
Nakoniec tvrdil, že všetky doklady boli vystavené v ten istý deň, lebo s pánom W. sa stretol len raz, keďišiel z práce, a nemal so sebou doklady na vystavenie faktúry. Vysvetlil to len tým, že faktúru vystavil na
počítači a do príjmového a výdavkového dokladu dopisoval dátumy ručne, pričom sa nevedel vyjadriť k
tomu, prečo všetky doklady nemajú rovnaký dátum.

49.SvedokB.W.potvrdil,žepovykonaníprácsazastavilvdomežalovanéhoažiadalpreplatiťvykonané
práce. Mal so sebou pečiatku, ktorú žalovanému odovzdal, lebo išiel do domu vyhotoviť doklady. Tieto
doniesol už opečiatkované a pečiatku mu vrátil. Uviedol, že vie o tom, že existujú dve faktúry, pričom na
jednej je aj jeho podpis aj pečiatka a na druhej iba pečiatka. Nevedel však uviesť, aká suma mu bola

vyplatená, ale zotrval na svojej výpovedi z trestného konania. Po predložení fotokópie faktúry vystavenej
dňa 15.9.2010 na sumu 578 eur a rovnako príjmového pokladničného dokladu zo dňa 17.9.2010 na
sumu 578 eur uviedol, že tieto doklady nevystavil, lebo ak vystavuje nejaký doklad, vždy tam dá svoju
pečiatku a svoj podpis. Po predložení faktúry na sumu 280 eur a príjmového pokladničného dokladu k
nej uviedol, že obdržal len sumu 280 eur a nie 578 eur. Potvrdil, že iba v jednom prípade a to v danom
konkrétnom sa stalo, že zaňho faktúru vytlačil žalovaný, lebo on išiel z lesa a nemal papiere k dispozícii.

Jednoznačne poprel, aby voči nemu mala urbárska spoločnosť nejaký dlh za práce vykonané v skoršom
období, lebo práce sa vždy vyplácali každý mesiac. Teda potvrdil, že 15.9.2010 mu urbárska spoločnosť
dlhovala len za práce, ktoré žiadal preplatiť v ten deň. Pri konfrontácii so žalovaným sa vyjadril tak,
že on ani nežiadal, aby žalovaný zaňho vystavil faktúru, len prišiel pre peniaze za vykonanú prácu.
Žalovanému dal do ruky svoju pečiatku, ktorú mal k dispozícii a žalovaný vystavil faktúru a príjmový

pokladničný doklad. Žalovaný však poprel, aby pečiatku svedka držal v rukách.

50. Z faktúry z 15.9.2010 nachádzajúcej sa v trestnom spise na čl. 225 mal súd za preukázané, že
ju vystavil dodávateľ B.Á. W., V. Č.. XX pre Urbársku spoločnosť - pozemkové spoločenstvo Ruská
Volová na sumu 280 eur a to za vykonanie dohodnutej práce - zhadzovanie haluziny v lesnom dielci

č. XXXX po vykonanej ťažbe. Na tejto faktúre je pečiatka B. W. a nečitateľný podpis. K tejto faktúre je
pripojený príjmový pokladničný doklad z 13.9.2010, podľa ktorého B. W. prijal od Urbárskej spoločnosti -
pozemkového spoločenstva Ruská Volová sumu 280 eur v hotovosti. Je tam jeho pečiatka a nečitateľný
podpis.

Žalovaný však predložil do konania faktúru dodávateľa B. W., V. Č.. XX z 15.9.2010, ktorou fakturoval
Urbárskej spoločnosti - pozemkovému spoločenstvu Ruská Volová sumu 578 eur a to za práce -
zhadzovanie haluziny v lesnom dielci č. XXXX po vykonanej ťažbe. Na tejto faktúre je len pečiatka B.
W., avšak chýba jeho podpis. Doložil aj výdavkový pokladničný doklad zo dňa 17.9.2010 na sumu 578
eur, ktorú malo vyplatiť Urbárska spoločnosť - pozemkové spoločenstvo Ruská Volová B. W.. Na tomto

doklade je len pečiatka B. W., ale chýba podpis. Ako účel je uvedené zhadzovanie haluziny v lesnom
dielci XXXX a XXXX, hoci vo faktúre je uvedený iba jeden dielec a to XXXX. Rovnako takýto dielec je
uvedený aj vo faktúre na sumu 280 eur.

51. Po vykonanom dokazovaní ku skutku 7 trestného rozkazu súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi

sumu 298 eur, lebo iba pri tejto sume bolo nepochybne preukázané, že bola vyplatená z prostriedkov
žalobcu B. W. a to na základe faktúry vystavenej dňa 15.9.2010 a príjmového pokladničného dokladu, pri
ktorom je dátum 13.9.2010. Obe tieto účtovné doklady sú jednak opečiatkované pečiatkou B. W., ale aj
ním podpísané. B. W. ako svedok potvrdil, že mu bola vyplatená suma 280 eur a rovnako tak vypovedal
aj v prípravnom konaní a pri konfrontácii so žalovaným. Naopak v účtovných dokladoch, ktoré vystavil

žalovaný na sumu 578 eur nie je podpis B. W. a ten poprel, aby tieto doklady niekedy videl, vystavil a aby
mu suma 578 eur bola zo strany žalovaného niekedy vyplatená. Rovnako poprel dôvod na vyplatenie
sumy 298 eur, lebo tvrdil, že po vykonaní prác pre žalobcu vystavil v roku 2010 poslednú faktúru na
sumu 280 eur a všetky ostatné práce mal už vyplatené. Zároveň potvrdil, že uvedenú faktúru a príjmový
pokladničný doklad zaňho vytlačil a vypísal žalovaný. Naopak žalovaný na svoju obranu predložil faktúru

a príjmový a výdavkový pokladničný doklad, ktoré však nie sú B. W. podpísané. Nevedel vysvetliť ani
nesúlad v dátumoch a v sumách, ktoré sú rozdielne na príjmovom a výdavkovom pokladničnom doklade.
Nevedel hodnoverným spôsobom vysvetliť prečo na faktúre je uvedený dátum 15.9.2010 a na ostatných
dokladoch 17.9.2010, hoci tvrdil, že s B. W. sa stretli uňho doma len raz a to v deň vystavenia faktúry,
to znamená 15.9.2010. Keďže z pokladne žalobcu nepochybne bola vyplatená suma 578 eur a B. W.

vyplatená len suma 280 eur, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie rozdielu žalobcovi, čo je suma 298
eur.52. Bod 8 trestného rozkazu, podľa ktorého žalovaný dňa 7.3.2010 v Ruskej Volovej odpredal
Urbárskej spoločnosti - pozemkovému spoločenstvu Ruská Volová kúpnou zmluvou počítač ako
samostatne zárobkovo činná osoba vystupujúca pod obchodným názvom Z. V. SROZ - POP/Servis-

služby obyvateľstvu, za sumu 550 eur aj napriek tomu, že oprávnenie na živnosť zaniklo 10.7.1995 a
počítač do Urbárskej spoločnosti - pozemkové spoločenstvo Ruská Volová nedal a ani pri odovzdávaní
funkcie neodovzdal, peňažnú hotovosť z pokladne zobral a využil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil
Urbárskej spoločnosti - pozemkovému spoločenstvu Ruská Volová škodu vo výške 550 eur.

53. Žalobca sa k bodu 8 trestného rozkazu vyjadril tak, že ku škode vo výške 550 eur došlo tým, že
žalovaný dňa 7.3.2010 odpredal žalobcovi počítač ako samostatne zárobkovo činná osoba pod menom
Z. V. SROZ - POP/Servis-služby napriek tomu, že živnostenské oprávnenie mu zaniklo dňa 1.2.2003.
Teda zmluvu vedome uzatváral s neexistujúcim subjektom so svojou vlastnou firmou, ktorá už sedem
rokov neexistovala. Teda žalobca tvrdí, že kúpna zmluva nebola uzavretá a namieta kúpu počítača.
Ďalej žalobca tvrdí, že schvaľovanie kúpy nebolo v kompetencii výboru, ale valného zhromaždenia,

ktorý predaj nikdy neschválil. Zakúpený počítač okrem žalovaného nikto nevidel a nepredložil ani žiaden
dokladokúpeapretožalobcatvrdí,žekukúpenikdynedošlo.Počítačprisvojomodchodeaaninásledne
žalobcovi neodovzdal, nechal si ho pre vlastnú potrebu, lebo k jeho odpredaju nikdy neprišlo. Žalovaný
výšku škody nenamietal, lebo sám vo svojej výpovedi v trestnom konaní uviedol, že doklad o kúpe nemá
a že počítač kúpil za 550 eur.

54. Žalovaný sa ku skutku 8 vyjadril tak, že ako živnostník si kúpil počítač v roku 1999 v hodnote 20.000,-
Sk. Na tomto počítači vykonával práce aj pre žalobcu, keď sa stal jeho predsedom. Keď si pre seba
kúpil nový počítač, ten pôvodný odpredal žalobcovi a to dňa 7.3.2010 za sumu 550 eur. Odpredal ho ako
živnostník, to znamená ako firma SROZ-POP/Servis, čo bolo označenie jeho ako živnostníka. Potvrdil,

že urobil chybu, lebo v tom čase už mal živnostenské oprávnenie zrušené. Po krátkej dobe asi šiestich
mesiacov sa tento počítač pokazil a už sa nedal opraviť, preto ho nechal doma. Napravil to tak, že pre
urbársku spoločnosť kúpil nový počítač - notebook a to za tie peniaze, ktoré z prostriedkov urbárskej
spoločnosti boli vyplatené jeho firme za pôvodný počítač. Neexistujú však o tom žiadne doklady. K
notebooku neskôr kúpil aj tlačiareň, ale v čase, keď prestal vykonávať funkciu predsedu, tento notebook

neodovzdal, lebo sa nachádzal v oprave, lebo bol pokazený. Keďže sa notebook už nedal opraviť, tak
ho urbárskej spoločnosti neodovzdal. Tvrdil, že tlačiareň je uňho doma, je nová, nepoužívaná, lebo sa
nedala pripojiť na taký typ notebooku, aký kúpil pre žalobcu. Tvrdil, že k tomu čo uviedol v písomnom
vyjadrení i ústne do zápisnice na pojednávaní nemôže predložiť vôbec žiadne doklady, pretože sa nevie
dostať do účtovníctva žalobcu. Tvrdil, že ohľadne kúpy počítača informoval výbor a na výbore sa tak

dohodli, aj pokiaľ ide o cenu, lebo prakticky nepredal spoločenstvu počítač drahšie ako ho kúpil. Malo
by to byť v súlade so stanovami urbárskej spoločnosti a určite bola urobená aj písomná kúpno-predajná
zmluva, ktorá však nebola predložená súdu a nebola predložená ani v rámci prebiehajúceho trestného
konania.

55. Súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 550 eur tak, ako je to uvedené v bode 8 trestného
rokazu, lebo výška škody nebola medzi stranami spornou. Žalovaný nepoprel, že uvedenú sumu získal
z prostriedkov žalobcu a to tak, že mu odpredal svoj počítač. Podľa jeho vlastného vyjadrenia počítač
odpredával ako živnostník, hoci v tom čase už nemal platné živnostenské oprávnenie. Predmetnú kúpnu
zmluvu však súdu nepredložil, ale jej existenciu nepoprel a keďže v tomto smere boli vyjadrenia strán

sporu zhodné, súd už nevykonával žiadne ďalšie dokazovanie v tomto smere. Potvrdil, že počítač si
nechal, lebo podľa jeho vyjadrenia bol pokazený a vraj výbor rozhodol o jeho zošrotovaní. V tomto smere
však žalovaný neposkytol súdu vôbec žiadne dôkazy. Snažil sa súd presvedčiť o tom, že z vlastných
finančných prostriedkov zakúpil pre žalobcu nový notebook a tlačiareň, avšak tieto pri odchode z funkcie
neodovzdal a neposkytol ani žiadne listinné dôkazy. Súd vec uzatvoril tak, že žalovaný ako predseda

urbárskej spoločnosti uzatvoril s vlastnou neexistujúcou spoločnosťou kúpnu zmluvu, na základe ktorej
získal z prostriedkov žalobcu sumu 550 eur, ale predmet kúpy žalobca neeviduje. Preto súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 550 eur zhodne s bodom 8 trestného rozkazu.

56. Bod 9 trestného rozkazu. Žalovaný od roku 2005 do roku 2011 v P. Z. v rozpore so zákonom č.

181/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov o pozemkových spoločenstvách a v rozpore s internými
dokumentami Urbárskej spoločnosti - pozemkové spoločenstvo Ruská Volová vyplatil odmeny a
odchodné predsedovi ako aj výboru a to za roky 2005 výdavkový doklad č. XX/XXXX v celkovej výške
18.750,- Sk, v roku 2005 výdavkovým dokladom č. XX vo výške 16.170,- Sk, v roku 2007 výdavkovýmdokladom č. XX vo výške 4.880,- Sk, teda spolu (39.880,- Sk t. j. 1 321,12 eur) v roku 2010 odmeny
členom výboru vo výške 200 eur, v roku 2011 výdavkovými pokladničnými dokladmi č. X a XX odmeny
členom výboru vo výške 300 eur, čím svojim konaním porušil zákon č. 97/2013 Z. z. a spôsobil Urbárskej

spoločnosti - pozemkovému spoločenstvu Ruská Volová škodu vo výške najmenej 1 821,12 eur.

57. Žalobca sa k bodu 9 trestného rozkazu vyjadril tak, že mu žalovaný spôsobil škodu vo výške 1 821,12
eur tým, že vyplatil odmeny na základe dokladov a vo výške uvedených v bode 9 trestného rozkazu.
Poprel tvrdenie žalovaného o tom, aby v roku 1997 nebol žiaden predpis, ktorý upravoval vedenie

spoločenstva, lebo v tom čase bol v platnosti zákon 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Do
pôsobnosti zhromaždenia patrilo rozhodovanie o zisku. Zo stanov žalobcu nevyplýva oprávnenie výboru
schvaľovať odmeny alebo odchodné. To môže urobiť len členská schôdza a tá nedala súhlas. Vyplatenie
odmien podľa skutku 9 trestného rozkazu sa tak stalo v rozpore so zákonom i so stanovami. Podľa
listiny zúčtovacia a výplatná listina miezd za rok 2005 vyplýva, že žalovanému a členom výboru M. W.
a B. B. bolo vyplatené odchodné pri ukončení mandátu za výkon funkcie. Žalobca poukázal na to, že

podmienkou na priznanie odchodného je v zmysle zákona skončenie pracovného pomeru zamestnanca
po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo po vzniku nároku na invalidný dôchodok, ak pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70%. Ani jedna zo zákonom uvedených podmienok
nebola splnená. Žalobca poukázal na obsah trestného spisu a tam uvedené výdavkové pokladničné
doklady o vyplatení jednotlivých súm. Ku škode 200 eur, ktorá vznikla v roku 2010 žalovaný uviedol, že

nie je v účtovníctva, ale ani ju nespochybnil.

58. Žalovaný sa k skutku 9 v trestnom rozkaze vyjadril tak, že keď v roku 1997 bol zvolený do funkcie
predsedu žalobcu, tak nemal žiadne skúsenosti a preto išiel na lesný úrad, ktorý mu odporučil dodržiavať
lesohospodársky plán a stanovy. Pokiaľ ide o vyplatené odmeny, tak sa vyjadril, že postupoval v súlade

so stanovami, lebo tam nikde nie je uvedené, že výbor nemôže rozhodovať o odmenách. Pokiaľ ide o
odchodné, tak to bolo len tak kvalifikované, ale vlastne išlo o odmeny. Na lesnom úrade mu nepovedali,
že existuje nejaký zákon o pozemkových spoločenstvách a nebol rozšírený internet tak, aby si ho mohol
vyhľadať. O vyplatení odmien rozhodoval výbor na základe návrhov, ktoré tam odzneli. Vždy však bola
na členskej schôdzi prerokovaná aj správa o rozpočte, kde tieto výdavky boli zahrnuté. Žiaden člen

spoločenstva nikdy nemal otázky ani výhrady k vyplateným odmenám. Poukázal na to, že v stanovách
nie je výslovne uvedené, že výbor nemôže schvaľovať odmeny, ale nie je tam ani uvedené, že tak má
urobiť len členská schôdza. Pokiaľ ide o samotnú výšku uplatnenú žalobcom podľa bodu 9 tresného
rozkazu, tak vypracoval a súdu predložil vlastnú tabuľku na základe podkladov uvedených v účtovníctve.
Poprel iba sumu 200 eur z roku 2010, lebo tá v účtovníctve žalobcu nikde nefiguruje a neexistuje ani

žiaden doklad o tom, že by bola niekomu vyplatená. Teda uviedol, že sumu 200 eur tak ako ju žiada
žalobca namieta, pretože neexistuje doklad o tom, že z prostriedkov žalobcu bola niekomu niekedy
vyplatená.Predložilsúduajstanovyspoločnostiz20.2.2000atvrdil,ževtýchtostanováchniejeuvedené
kto má rozhodovať o odmenách členov výboru.

59. Keďže tvrdenia strán sporu ohľadne skutku 9 trestného rozkazu boli sporné len pokiaľ ide o sumu
200 eur, súd už nevykonával žiadne ďalšie dôkazy, lebo tvrdenie žalobcu vyplývajúce z dokladov v
trestnom konaní potvrdil samotný žalovaný tabuľkou, ktorú vypracoval. Teda súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 1 621,12 eur a zamietol nárok žalobcu na sumu 200 eur. Pokiaľ ide o odmeny výboru
vo výške 200 eur v roku 2010, žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by takáto odmena niekomu

bola vyplatená a žalovaný to poprel. Teda pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu pokiaľ
ide o sumu 200 eur, v tejto časti žalobu zamietol.

60. Predmetom konania bolo uplatnenie náhrady škody zo strany žalobcu voči žalovanému, spôsobenej
trestným činom žalovaného.

61. V konaní mal súd za preukázané, že žalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Humenné
sp. zn. XT/XXX/XXXX z 29.3.2017 uznaný za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2
písm. a) Tr. zák. pokračovacím spôsobom podľa § 122 ods. 10 Tr. zák. a prečin porušovania povinností
pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. pokračovacím spôsobom podľa

§ 122 ods. 10 Tr. zák.

62. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou jeSlovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný

podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

63. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 422 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľaodseku3citovanéhoustanovenia,škodasauhrádzavpeniazoch;akvšakotopoškodenýpožiada
a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

64. Pri posudzovaní uplatneného nároku súd vychádzal predovšetkým zo stanovísk Najvyššieho súdu

SR a to R 27/1977, podľa ktorého súd je v občianskom súdnom konaní viazaný vždy rozhodnutím o
tom, že bol spáchaný trestný čin, ale musí vychádzať aj z iných rozhodnutí vynesených v trestnom
konaní a dbať na to, aby sa s nimi nedostal do rozporu. Aj keď je teda súd v občianskom súdnom
konaní výslovne viazaný iba odsudzujúcim rozsudkom vyneseným v trestnom konaní, nemôže ponechať
bez povšimnutia oslobodzujúci rozsudok, ak sa v ňom konštatuje, že skutok z ktorého sa vyvodzuje

nárok na náhradu škody sa vôbec nestal alebo že tento skutok nespáchal žalovaný a podobne. Pokiaľ
je v odsudzujúcom trestnom rozsudku uvedená výška škody ako kvalifikačný moment (škoda veľkého
rozsahu, škoda nie nepatrná, značná škoda a podobne), aj keď je vo výroku rozsudku škoda presne
vyčíslená, súdy v občianskom súdnom konaní sa touto časťou výroku trestného rozsudku obyčajne
necítia byť viazané. Túto úvahu treba považovať za správnu, pretože nie je v rozpore s požiadavkou

vyjadrenou v ustanovení § 135 O. s. p. (teraz § 193 CSP). Podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR
R 22/1979 súd je viazaný len výrokom a nie odôvodnením trestného rozsudku, ak je náhrada škoda
prejednávaná potom v občianskom súdnom konaní. Z výroku o vine treba vychádzať ako z celku a brať
do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu
konkrétnym konaním páchateľa. Súdy v občianskom súdnom konaní vychádzajú z toho, že sú viazané

trestnýmirozsudkami,pokiaľideozavinenéprotiprávnekonanieškodcu.Výrokrozhodnutiaotom,žebol
spáchanýtrestnýčinnerieširozsahavýškuškodyanivtedy,akjeodškodniteľnáujmapojmovýmznakom
trestného činu. Medzi výškou škody uplatniteľnou v adhéznom konaní a výškou škody rozhodnou pre
posúdenie trestnej stránky veci, môže byť rozdiel. Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný v
zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 O.s. p. (teraz § 193 CSP) pokiaľ ide o výšku škody.

65. Na základe horecitovaných rozhodnutí najvyšieho súdu súd vykonal dokazovanie len za účelom
výšky uplatnenej škody.

66. Na základe vykonaného dokazovania o výške škody súd priznal žalobcovi škodu k jednotlivým

skutkom uvedeným v trestnom rozkaze a to v bode 1 vo výške 409,40 eur, v bode 3 vo výške 1 613,24
eur, v bode 4 vo výške 838 eur, v bode 5 vo výške 300 eur, v bode 6 vo výške 108,70 eur, v bode 7
vo výške 298 eur, v bode 8 vo výške 550 eur a v bode 9 vo výške 1 621,12 eur. Spolu tak súd priznal
žalobcovi škodu v celkovej výške 5 738,46 eur z dôvodov, ako sú uvedené pri jednotlivých skutkoch
trestného rozkazu.

67. Žalobca uplatnil aj úrok z omeškania a to od 21.10.2017, lebo žalovaného vyzval na náhradu škody
listom z 19.10.2017, ktorý bol podaný na poštu dňa 20.10.2017. Žalovaný si zásielku nevyzdvihol a súd
priznal žalobcovi úrok z omeškania od 25.10.2017, lebo považoval lehotu 5 dní na doručenie výzvy
za primeranú. Nie je predpoklad, aby žalovaný zásielku, ktorá bola podaná na pošte dňa 20.10.2017

prevzal v ten deň a nasledujúci deň sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu.

68. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Keďže žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie peňažného dlhu a žalovaný tento dlh nesplnil, dostal
sa do omeškania a preto súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, avšak nie od 21.10.2017 tak
ako to žalobca žiadal, lebo výzva bola na poštu podaná dňa 20.10.2017. Žalovaný sa nemohol dostať
do omeškania s plnením peňažného dlhu od 21.10.2017, lebo zásielku doručovanú poštou nemohol
prevziať v rovnaký deň, ako bola podaná na poštu. Keďže súd považoval za primeranú päťdňovú

lehotu na doručenie tejto výzvy, priznal žalobcovi úrok z omeškania od 25.10.2017 a v prevyšujúcej
časti uplatneného úroku z omeškania od 21.10.2017 do 24.10.2017 žalobu zamietol. Výška úroku z
omeškania je v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

69. Žalobca zobral žalobu späť sčasti o zaplatenie 1 165,30 eur vrátane úroku z omeškania vo výške
5% z tejto sumy ročne od 21.10.2017 do zaplatenia, týkajúcu sa skutku 6 trestného rozkazu. Keďže
žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, súd konanie v tejto časti zastavil.

Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

K späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu došlo v priebehu konania a žalovaný s tým súhlasil, preto súd
konanie v časti o zaplatenie 1 165,30 eur zastavil.

70. Súd žalobu zamietol v prevyšujúcej časti, to znamená o sumu 6 038,64 eur a sumu 200 eur.

Suma 6 038,64 eur sa týkala bodu 2 trestného rozkazu, pričom žalobca nepreukázal, že ku škode v
tejto výške došlo. Tak ako to vyplynulo zo znaleckého posudku vykonaného v trestnom konaní išlo o
nesprávnu fakturáciu prác pri ťažbe a približovaní dreva B. A.. Nesprávna fakturácia však neznamená
spôsobenie škody, lebo jednotlivými faktúrami bolo preukázané, že vyťažené drevo bolo odpredané
spoločnosti Bronteus, s.r.o. Žalobca nepreukázal, aby toto drevo bolo vyťažené a dodané na skládku

niekým iným ako B. A.. Nebolo ani preukázané, aby žalobca za takéto práce uhradil akúkoľvek inú
čiastku inému subjektu. Keďže žalobca ani sám ťažbu dreva nevykonával, je nepochybné, že práce
musel niekomu uhradiť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že to bol práve B. A., ktorý drevo
vyťažil a žalobca mu mal za to zaplatiť. Nesprávnou fakturáciou došlo k tomu, že mu práce boli
vyplatené prostredníctvom tretieho subjektu a to spoločnosťou Bronteus, s.r.o. Keďže žalobca v konaní

nepreukázal vznik škody vo výške 6 038,64 eur, súd v tejto časti žalobu zamietol.

Rovnakojuzamietolajčodovýšky200eurvsúvislostisbodom9trestnéhorozkazu.Žalovanývyplatenie
odmien v takejto výške poprel a žalobca nepreukázal, aby suma 200 eur bola z jeho účtu v súvislosti s
bodom 9 trestného rozkazu niekomu vyplatená.

Teda na základe vykonaného dokazovania, ktoré sa týkalo len výšky uplatnenej škody súd podanej
žalobevyhovelvrozsahu5738,64eur.Žalobudovýšky6238,64zamietol.Nazákladespäťvzatiažaloby
konanie zastavil v časti o zaplatenie 1 165,30 eur.

71. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Žalobcapodanoužalobouuplatnilsumu13142,20eurabolúspešnýdovýšky5738,46eur.Toznamená,
že jeho úspech v konaní bol 43,66%. V prevyšujúcej časti bol úspešný žalovaný, to znamená vo výške
56,34%. Od úspechu žalovaného súd odpočítal úspech žalobcu a priznal žalovanému náhradu trov
konania vo výške 12,68% z celkových trov konania.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.