Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. september 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/69/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118214831
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5118214831.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov JUDr. Martiny Mochnáčovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobkýň: I. Ing. Y. O., rod. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX N. - W., II. Ing. O. F., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom M. X. XXX/XX, XXX XX W. W., zastúpených JUDr. Luciou Podrackou, advokátkou so sídlom D.
XX, XXX XX W. W., proti žalovaným: I. M. O., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX,

naposledy bytom F. č. XX, XXX XX H. S., (pôvodne označená ako B. L., neznáma vlastníčka, zastúpená
Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 05 Bratislava, IČO: 17 335 345), II. B.
L., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. F. č. XX, XXX XX O. F., (pôvodne
označenýakoB.L.,neznámyvlastník,zastúpenýSlovenskýmpozemkovýmfondom,sosídlomBúdkova
36, 817 05 Bratislava, IČO: 17 335 345), III. F. X., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX,
naposledy bytom H. I. X/X, XXX XX H. S., (pôvodne označená ako F. L., neznáma vlastníčka, zastúpená

Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 05 Bratislava, IČO: 17 335 345), IV. E.
M., V. F. N., rod. M., žalovaní v rade IV. a V. neznámi vlastníci, zastúpení Slovenským pozemkovým
fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 05 Bratislava, IČO: 17 335 345, VI. N. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom O. č. XXX, XXX XX H. S., VII. Y. X., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/X, XXX XX O.
F., zastúpená F. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/X, XXX XX O. F., VIII. F. X., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom M. XXXX/XX, XXX XX W. - D., IX. PaeDr. U. Q., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.

XXX/X, XXX XX H. S., X. P. W., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX T. č. XX, o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v štádiu konania o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 6C/83/2018-78 zo dňa 10. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 6C/83/2018-78 zo dňa 10. septembra 2019 voči žalovaným v
rade v rade I., II. a III. zrušuje a konanie voči žalovaným v rade v rade I., II. a III. zastavuje.

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomč.k.6Co/83/2018-78zodňa10.septembra2019okresnýsúdžalobuvcelom
rozsahu zamietol (veta prvá výroku). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/ až
10/ náhradu trov konania nepriznal (veta druhá výroku).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že ku dňu rozhodnutia súdu v

prejednávanom spore neboli subjektom konania všetci podieloví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti -
pozemku nachádzajúcemu sa v k. ú. O., obec O., okres N., evidovanému v katastri nehnuteľností na
LV č. XXX ako parcela registra KN-E č. 12/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
219 m2. Konkrétne nevystupoval v konaní ako strana sporu spoluvlastník - F. M., nar. XX.XX.XXXX,
ktorý nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6/48 kúpnou zmluvou V 6504/2019, vklad povolený
dňa 23.08.2019, pod položkou výkazu zmien č. 127/19.

3. Zároveň konajúci súd dodal, že k zmene vlastníka došlo pravdepodobne až po podaní žaloby v
priebehu konania, a to prevodom spoluvlastníckeho podielu žalovaného v rade VIII. na F. M.na základe uzavretej kúpnej zmluvy. O uvedenej skutočnosti však súd žalobkyne v rade I. a II. výslovne
oboznámil na pojednávaní konanom dňa 10.09.2019. Napriek tomu žalobkyne na túto zmenu žiadnym
spôsobom nereagovali.

4. V tejto súvislosti prvoinštančný súd zdôraznil, že predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie
podielovéhospoluvlastníctvajevždycelávecpatriacadopodielovéhospoluvlastníctva,akoajvyriešenie
všetkých právnych vzťahov jej spoluvlastníkov. Za účelom, aby sa právoplatný rozsudok
v tomto konaní vzťahoval na všetkých spoluvlastníkov je potrebné, aby všetci vystupovali v konaní ako
strana sporu. Ide o tzv. nútené procesné spoločenstvo (§ 78 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ďalej len „CSP“), a preto je pre úspech v spore potrebná účasť všetkých subjektov
právneho vzťahu. Pokiaľ v konaní absentuje čo i len jeden spoluvlastník, súd nemôže žalobe vyhovieť z
dôvodu nedostatku vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva a žalobu zamietne. Poukázal pri
tom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo/183/2011 zo dňa 29.11.2011.
5.Onáhradetrovkonaniarozhodolokresnýsúd tak,ževšetkýmžalovanýmnapriekichúspechu vspore
podľa § 225 ods. 1 CSP nepriznal nárok na ich náhradu, s odôvodnením, že im preukázateľne

v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli.
6. Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyne v rade I. a II.
7. Odvolateľky nesúhlasili s rozhodnutím súdu prvej inštancie tvrdiac, že zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP). K otázke pasívnej vecnej legitimácie žalobkyne

uviedli, že čase podania žaloby ňou disponovali všetky subjekty uvedené v žalobe ako žalovaní.
Zmena nastala až počas konania, keď žalovaný v rade VIII. previedol svoj spoluvlastnícky podiel k
predmetnej nehnuteľnosti, ktorý právny úkon však žalobkyne považujú za neplatný. Žalovaný v rade
VIII. totiž porušil ich predkupné právo (§ 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník) tým, že im
spoluvlastníckypodielknehnuteľnostineponúkolnapredajapreviedolhonatretiuosobu,čímznemožnil

ostatným spoluvlastníkom, ako aj žalobkyniam, prejaviť o predmetný spoluvlastnícky podiel záujem.
V tej súvislosti odvolateľky poukázali aj na skutočnosť, že žalovaný v rade VIII. na pojednávaní dňa
10.09.2019 neuviedol, že previedol svoj spoluvlastnícky podiel, naopak, prejavil súhlas s prikázaním
danej nehnuteľnosti do vlastníctva žalobkýň za náhradu v sume 30 eur/m2. Vychádzajúc z uvedeného
považujú žalobkyne právny úkon (uzavretú kúpnu zmluvu) žalovaného v rade VIII. za neplatný, pričom

sa dovolávajú jeho relatívnej neplatnosti aj podanou žalobou na určenie neplatnosti právneho úkonu,
ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 17C/81/2019.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po predložení spisového materiálu a následného
oboznámenia sa s jeho obsahom skúmal, či sú splnené podmienky na konanie o odvolaní.
9. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,

za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“) a ak ide o nedostatok procesnej
podmienky, ktorú nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Odvolací súd zistil, že v štádiu odvolacieho konania došlo na liste vlastníctva č. XXX, k. ú.
O., obec O., okres N. k zmene zápisov identifikačných údajov vlastníkov, ktorí boli v podanej žalobe,
nadväzne aj v napadnutom rozsudku okresného súdu, označení ako žalovaní: I. B. L., II. B. L. a III. F. L..

11. Z toho dôvodu odvolací súd vykonal šetrenie a obrátil sa na Okresný úrad Žilina, odbor katastrálny,
so žiadosťou o predloženie listinných dokumentov, na základe ktorých došlo k uvedenej zmene údajov.
Z predložených listín vyplýva, že:
- žalovaná v rade I. bola v evidencii katastra nehnuteľností nesprávne vedená pod menom: B. L., pričom
zo Žiadosti o doplnenie údajov - 25/2020 vyplýva, že mala byť správne vedená pod identifikačnými

údajmi: M. O., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX, F., č. XX, SR, ktorá zomrela XX.XX.XXXX;
- žalovaný v rade II. bol v evidencii katastra nehnuteľností nesprávne vedený pod menom: B. L., pričom
zo Žiadosti o doplnenie údajov - 22/2020 vyplýva, že mal byť správne vedený pod identifikačnými údajmi:
B. L., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX, O. F., č. XX, SR, ktorý zomrel XX.XX.XXXX;
- žalovaná v rade III. bola v evidencii katastra nehnuteľností nesprávne vedená pod menom: F. L., pričom

zo Žiadosti o doplnenie údajov - 118/2020 vyplýva, že mala byť správne vedená pod identifikačnými
údajmi: F. X., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, H. I. X/X, XXX XX H. S. , ktorá zomrela XX.XX.XXXX.
12. Na základe týchto zistení odvolací súd konštatuje, že žalovaní v rade I. až III. nespadajú do kategórie
neznámych vlastníkov (kde spadajú tí vlastníci, ktorí sú známi, ale nie je známe ich miesto trvalého
pobytu, resp. tí, ktorí vôbec nie sú známi), pričom už v čase začatia konania neboli subjektom práva,

nakoľko zomreli ešte pred podaním žaloby.
13. V zmysle § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.14. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon
priznáva (§ 61 CSP).
15. Ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví (§ 62 CSP).

16. Zmyslom civilného sporového procesu je naplnenie hmotnoprávnej ochrany, a to presne
definovaným postupom vyjadreným v Civilnom sporovom poriadku, resp. v osobitných predpisoch. V
tomtoprocesedochádzakuplatňovaniuarealizovaniuzákladnýchprávvyplývajúcichzhmotnéhopráva.
Základnou zásadou civilného procesu je poskytovanie súdnej ochrany právam osôb, ktoré vystupujú
v konaní ako procesné strany. Postavenie strany v spore je vyjadrené dvoma kvalitatívnymi znakmi -

procesnou subjektivitou (§ 61 CSP) a spôsobilosťou samostatne konať pred súdom (§ 67 CSP), pričom
existencia prvej je nevyhnutná, naproti tomu nedostatok druhej sa dá v konaní riešiť prostredníctvom
inštitútu zákonného zástupcu, či procesného opatrovníka. Nedostatok procesnej subjektivity v situácii,
kedy je osoba ako strana sporu mŕtva v momente začatia konania, má za následok, že konanie treba
zastaviť, pretože sa jedná o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky. Za predpokladu, že
okresný súd konal a rozhodol aj napriek tomu, že v konaní vystupuje strana bez procesnej subjektivity,

v odvolacom konaní existuje iba možnosť takéto rozhodnutie vo vzťahu k nej zrušiť a konanie zastaviť.
17. Žiada sa dodať, že otázka publicity katastra nehnuteľností (§ 70 ods. 1, 2 zákona č.
162/1995 Z. z.), vrátane údaja o neznámom (označenom len menom a priezviskom) vlastníkovi, nie je z
hľadiskapostupuvsúdnomkonanírozhodujúcou.Vpodstateideooznačenieposledného(evidovaného)
vlastníka, čo nie je paušálne možné stotožňovať so spôsobilosťou byť účastníkom konania/

stranou sporu pred súdom.

18. V súvislosti so zastupovaním Slovenského pozemkového fondu v konaní je plne aplikovateľné
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.02.2016, v ktorom sa uvádza
nasledovné: „V záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom

a i obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa
v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a
stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o. i. ustanovený zákonný mechanizmus
nakladania Slovenského pozemkového fondu 1. s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého
miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa čl. I. § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180/1995 Z.

z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ďalej len „zákona č. 180/1995
Z. z.) a 2. pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písmena d/ rovnakého ustanovenia). Pre
obe takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s
nezisteným vlastníkom“ (tu por. i čl. I § 13 a § 16 ods. 1 písm. b/ zákona č. 180/1995 Z. z.); pričom
pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch), ako aj pri pozemkoch, ktorých vlastníctvo nie je evidované

podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných
informácií alebo ak sa nepreukáže inak (čl. I § 16 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995 Z. z.) zákon
priznáva na to určenej právnickej osobe (ktorou je práve Slovenský pozemkový fond) oprávnenie na
zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy (čl. I § 16 ods. 2
zákona č. 180/1995 Z. z.).

19. Priblížená právna konštrukcia podľa názoru dovolacieho súdu spôsobuje udržateľnosť označenia
Slovenskéhopozemkovéhofonduzazástupcupresneoznačeného(aivžalobeivinompodaníurčenom
súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u vlastníkov
pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995

Z. z.), teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte
žijú a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich
adresy alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového
zapojenia do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku). Takéto označenie ale
naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že

pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť
opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o
predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania
neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo
základov, na ktorých stojí civilný proces“.

20. Nakoľko z obsahu spisového materiálu v prejednávanej veci vyplýva, že v čase začatia konania
neboli naplnené procesné podmienky na to, aby súd konal a rozhodoval so žalovanými
v rade I. až III., keďže každý z nich bol ku dňu 23.10.2018, kedy bola podaná žaloba na súd, mŕtvy.Uvedený nedostatok procesnej subjektivity žalovaných v rade I. až III., zistený až v štádiu odvolacieho
konania, bol dôvodom, pre ktorý odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP s použitím §
391 ods. 1 CSP rozsudok voči žalovanými v rade I. až III. zrušil a konanie voči nim zastavil.

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256
ods. 1 CSP. Žalobkyne nesú procesné zavinenie na zastavení konania voči žalovaným v rade I. až III.,
ktorí v čase začatia konania už nemali procesnú subjektivitu. Práve preto im odvolací súd v súvislosti
zo zastavením konania nemohol ani priznať nárok na náhradu trov konania. O nároku

na náhradu trov konania zvyšných žalovaných v rade IV. až X. (vrátane trov vzniknutých aj v súvislosti s
aktuálnym rozhodnutím o zastavení konania voči žalovaným v rade I. až III.) však odvolací súd rozhodne
postupom podľa § 262 ods. 1 CSP vo svojom konečnom rozhodnutí.

22 Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
d)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v
čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. (§ 427 ods. 1 CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).