Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. december 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoCsp/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119450769
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6119450769.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcov:
1/ I.. T. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v Q. F., P. č. XXXX/XX, a 2/ I.. L. L., rod. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom v Q. F., P. č. XXXX/XX, obidvaja zastúpení Mgr. Petrom Mačajom, advokátom
so sídlom v Banskej Štiavnici, Dolná č. 7, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, IČO: 31595545, so sídlom v Bratislave, Štefánikova č. 17, zastúpenému právnym
zástupcom Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., IČO: 36868299, so sídlom v Banskej Bystrici,
Horná č. 26, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Miroslav Maďar, advokát a konateľ, o zaplatenie

6.569,84 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.
25Csp/50/2020-119 zo dňa 30.06.2021, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky
trov odvolacieho konania žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového

poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol (prvý výrok) a žalovanému
priznal proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným
dokazovaním, podľa ktorého žalobca 1/ a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu pre viac poistených č.
XXXXXX (T. B.) zo dňa 05.10.2005 so začiatkom poistenia dňa 06.10.2005, dobou poistenia 20 rokov,
intervalom platenia poistného (poistné obdobie) polročne a dynamizáciou poistného bez zvyšovania;
prvou poistenou osobou bol žalobca 1/ a druhou poistenou osobou bol zosnulý syn žalobcov T. L.,
nar. XX.XX.XXXX; v poistnej zmluve bola medzi stranami dojednaná poistná suma pre prípad smrti
alebo dožitia pre prvú poistenú osobu (žalobcu 1/) v sume 6.566,42 € (197.820,- Sk) a pripoistenie

druhej poistenej osoby na poistné riziká: (1) trvalé následky úrazu, (2) čas nevyhnutného liečenia
následného úrazu, (3) hospitalizácia a (4) oslobodenie od platenia poistného, resp. náhrada poistného;
rozsah poistného krytia je v poistnej zmluve vyznačený písmenom „x“ pri poistnom riziku, ktoré sa
vzťahuje k prvej poistenej osobe a ktoré sa vzťahuje k druhej poistenej osobe; lehotné poistné je214,13 € (6.451,- Sk), ročné (jednorazové) poistné je 411,76 € (12.404,68 Sk); zo záverečného
ustanovenia poistnej zmluvy vyplýva, že žalobca 1/ prevzal rovnopis poistnej zmluvy s platným znením
všeobecných poistných podmienok a zmluvných dojednaní; súčasťou poistnej zmluvy sú aj všeobecné

poistné podmienky (poistenie osôb); zo zmluvných dojednaní k poistnej zmluve schválených dňa
22.09.2003 súd zistil, že v článku 1 ods. 3 je uvedené, že v prípade smrti druhého poisteného počas
dojednanej poistnej doby, poisťovateľ vyplatí poistníkovi zaplatené poistné životného poistenia a poistná
zmluva zanikne; dňa 02.12.2005 došlo k úmrtiu syna žalobcov ako druhej poistenej osoby; z listu zo
dňa 18.01.2016 označeného ako „sťažnosť proti postupu likvidácie PU na zmluve č. XXXXXXXXXX/

XXXXXXXXXX“ súd zistil, že žalobca 1/ podal sťažnosť proti šetreniu poistnej udalosti; listom zo dňa
22.02.2016 označeným ako „Vec: Sťažnosť proti postupu likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX
z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX“ žalovaný oznámil právnemu zástupcovi žalobcov,
že žalobcom nevznikol nárok na vyplatenie poistného plnenia z titulu poistnej udalosti „smrť následkom
úrazu“, keďže berúc do úvahy obsah dojednanej poistnej zmluvy, u druhej poistnej osoby krytie tohto
poistného rizika ani nebolo dojednané; výška zaplateného poistného u životného poistenia bola v sume

3.262,56 €, ktorá mala byť vyplatená a nie suma 6.569,84 €; rozdiel medzi sumou poistného plnenia,
na ktoré vznikol nárok, t.j. sumou 3.262,56 € a sumou, ktorá bola v skutočnosti vyplatená žalobcom v
sume 6.569,84 € predstavuje sumu 3.307,28 €, ktorú žiadal žalovaný vrátiť v lehote 14 dní od doručenia
predmetného listu.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie nie je žaloba žalobcov dôvodná; súd
prvej inštancie argumentoval, že „vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca 1/ uzavrel so
žalovaným poistnú zmluvu pre životné poistenie, tzv. poistenie T. B., v rámci ktorej prvou poistenou
osobou bol žalobca 1/ a druhou poistenou osobou bol zosnulý T. L. - syn žalobcu 1/; predmetná
poistná zmluva č. XXXXXXXXXX bola uzavretá dňa 05.10.2005 s dátumom platnosti od 06.10.2005; v

rámci uzatvorenej poistnej zmluvy bola zmluvnými stranami, t.j. poistníkom I.. T. L. na strane jednej a
spoločnosťou B. poisťovňa, a.s. F. I. Y. ako poisťovateľom na strane druhej (v čase uzatvorenia poistnej
zmluvy spoločnosťou B. poiťovňa, a.s. F. I. Y.) dojednaná poistná suma pre prípad smrti alebo dožitia
v sume 6.566,42 € (197.820,00 Sk), ako aj pripoistenia dojednané v prospech druhého poisteného, a
to: trvalé následky úrazu, čas nevyhnutného liečenia úrazu, hospitalizácia a oslobodenie od platenia

poistného, resp. náhrada poistného; z poistnej zmluvy mal súd preukázaný rozsah poistného krytia, ktorý
bol vymedzený, a to vyznačením písmena „x“ u poistného rizika, ktoré malo byť u prvej poistenej osoby
- žalobcu 1/ a u druhej poistenej osoby - nebohý syn žalobcu 1/ kryté; z prvej strany poistnej zmluvy, ako
aj všeobecných podmienok a zmluvných dojednaní mal súd preukázané, že žalobca 1/ nebol poistený
na smrť následkom úrazu, čo vyplýva aj z druhej strany poistnej zmluvy, kde je upravené pripoistenie, z

ktorého vyplýva, že prvý poistený nemá dohodnuté pripoistenie rizikového stupňa, a to smrť následkom
úrazu; zo samotného pripoistenia je zrejmé, že druhý poistený - nebohý syn žalobcu 1/ bol počas
trvania poistnej doby pripoistený len na rizikové skupiny, a to trvalé následky úrazu, čas nevyhnutného
liečenia následkom úrazu, hospitalizáciu a oslobodenie od platenia poistného, resp. náhrada poistného;
z poistnej zmluvy s poistným produktom T. B. ďalej vyplýva, že nebolo možné dojednať pripoistenie

poistného rizika smrť následkom úrazu pre druhého poisteného nebohého syna žalobcu 1/, pričom
pre prvého poisteného (žalobcu 1/) bolo možné takéto pripoistenie dojednať, čo však zmluvou nebolo
dojednané; v prípade smrti druhého poisteného nebohého syna žalobcu 1/ počas dojednanej doby
poisťovateľ vyplatí poistníkovi zaplatené poistné životného poistenia a poistenie zanikne, čo vyplýva
z čl. 1 ods. 3 zmluvných dojednaní, ktoré žalobca 1/ prevzal s poistnou zmluvou a platným znením

všeobecných poistných podmienok; uvedené vyplýva zo záverečných ustanovení poistnej zmluvy pre
viac poistených; z tohto ustanovenia zmluvných dojednaní vyplýva, že v prípade smrti druhej poistenej
osoby vzniká nárok na plnenie už vyplatené zo strany žalovaného vo výške zaplateného životného
poistenia, čím dochádza k zániku poistenia; výška zaplateného poistného u životného poistenia bola
v sume 3.262,56 €, ktorú žalovaný žalobcom 1/ a 2/ ako rodičom nebohého vyplatil, keďže v poistnej

zmluve v kolónke oprávnené osoby žalobca 1/ zaznačil „x“ kolónku rodičia; žalovaný preukázateľne
vyplatil žalobcom sumu 6.569,84 €, t.j. o 3.307,28 € viac ako im vznikol nárok na vyplatenie poistného
plnenia, preto žalobcom nimi uplatnený nárok na plnenie súd zamietol, nakoľko takýto nárok im
nevznikol; naviac v tomto poistnom produkte T. B. nebolo možné dojednať pripoistenie poistného rizika
smrť následkom úrazu pre druhého poisteného, čo vyplýva zo samotnej predmetnej poistnej zmluvy

na strane dva, kde je upravené pripoistenie; vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že
žalobcami uplatnený nárok na základe vzniknutej poistnej udalosti dňa 01.12.2015, následkom ktorej
došlo dňa 02.12.2015 k úmrtiu druhej poistenej osoby (syna žalobcov 1/ a 2/) je nedôvodný; v prípade
smrti druhej poistenej osoby mal súd preukázané zo zmluvných dojednaní čl. 1 ods. 3, že v prípadesmrti druhej poistenej osoby predstavuje plnenie vo výške zaplateného životného poistenia, ktoré bolo
v sume 3.262,56 €; preukázateľne táto suma bola vyplatená žalobcom, a to vo vyššej sume 6.569,84
€, pričom rozdiel týchto súm sa žalovaný rozhodol od žalobcov nevymáhať; žalobcovia si v konaní

uplatnili úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo žalovanej istiny 6.569,84 €; vzhľadom k tomu,
že zamietnutím istiny nemôže nastať plnenie predpokladu, ktorým žalobcovia podmieňovali priznanie
výšky úroku z omeškania, súd žalobu aj v tejto časti zamietol“; na základe uvedeného súd prvej inštancie
žalobu žalobcov v plnom rozsahu zamietol.

1.4 Súd prvej inštancie ťažiskovo rozhodol s poukazom na ustanovenia § 788 ods.1, § 790, § 795 ods.
1, § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka v spojení s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka; o trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. a plne úspešnému žalovanému priznal proti žalobcom
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.

2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu včas odvolanie zo dňa 15.07.2021 (č.l. 126-127 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadli
v celom rozsahu; vyjadrili názor, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); za nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie
považovali skutočnosť, že „súd vôbec neprihliadal na samotnú poistku a vychádzal iba z toho, že
poistenie pre prípad smrti úrazom nie je explicitne uvedené v poistnej zmluve a zároveň vychádzal zo
zmluvných dojednaní, ktoré akceptoval ako dôkaz; tiež v rozpore s právom súd neposúdil vyplatenie
dojednanej sumy poistného pre prípad smrti následkom úrazu podľa tabuľky hodnôt garantovaného

plnenia v prípade smrti druhej poistenej osoby ako uznanie dlhu, a bral ho ako omyl na strane žalobcu,
hoci žalobca následne neurobil v predmetnej veci, t.j. vo vymáhaní neoprávnene vyplatenej čiastky
žiadne právne kroky“; v odvolaní podrobne argumentovali, že „počas celého konania trvajú na tom,
že základom poistného vzťahu je vystavená poistka, ktorá má v prípade poistnej udalosti rozhodujúci
význam; to, že poistenie pre prípad smrti úrazom nebolo explicitne uvedené v poistnej zmluve pri

druhom poistenom neznamená, že v rámci poistky nemohlo byť takéto poistné zo strany žalovaného
garantované, práve naopak poistenec, ktorý je navyše spotrebiteľom má nárok na všetky plnenia,
ktoré sú garantované v poistke, ako právne najvýznamnejšom dokumente zo strany poisťovne ako
dodávateľa; v samotnej vydanej poistke je potom na strane 3 spomínaná tabuľka hodnôt garantovaného
plnenia, kde je jednoznačne uvedené, že suma v prípade úmrtia je 6.569,84 €, zároveň je v poistke

uvedené, že ak úraz nastane vo voľnom čase, poistné plnenie za smrť následkom úrazu alebo trvalé
následky úrazu poisťovateľ vyplatí v dvojnásobnej výške (keďže sú tam uvedené ako smrť následkom
úrazu, tak aj trvalé následky úrazu nemôže ísť zo strany poisťovateľa o omyl, ale o jednoznačné
garancie vyplatenia dvojnásobného plnenia v oboch spomenutých prípadoch); žalobcovia mali celý
čas iba vystavenú poistku a preto je samozrejmé, že očakávali plnenie podľa tejto poistky, každý iný

výklad nároku na poistné plnenie, ako ten čo vyplýva z vystavenej poistky je klamaním a zavádzaním
spotrebiteľa zo strany poisťovne; navyše, v poistke je uvedené iba plnenie v prípade smrti úrazom,
čo je špecifický prípad úmrtia, takže generálne ustanovenie o zaplatení poistného životného poistenia
v prípade smrti druhého poisteného sa nemôže vzťahovať na tento v poistke špecifický prípad smrti
úrazom (obdobne ako lex specialis má prednosť pred lex generelis)“; v odvolaní osobitne namietali, že

„zmluvné dojednania sú ako také právne neúčinné nakoľko neboli žalobcom 1/ podpísané a zároveň, aj
keby boli právne účinné majú nižšiu právnu silu ako vydaná poistka“; ďalej argumentovali, že „druhým
dôležitým argumentom v ich prospech je, že žalovaná spoločnosť reálne svoj záväzok plniť práve podľa
tabuľky hodnôt garantovaného poistenia v prípade smrti druhej poistenej osoby už dávno uznala, keď
presne podľa tejto tabuľky hodnôt garantovaného poistenia plnila v prospech oprávnených osôb; to,

že takéto plnenie je zároveň uznaním záväzku nespochybňuje ani skutočnosť, že následne vyzvala
žalobcov na vrátenie časti plnenia, pretože toto slovne deklarované bezdôvodné obohatenie následne
neriešila súdnou cestou, a teda nepožiadala o vydania bezdôvodného obohatenia právne relevantným
spôsobom; z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaná spoločnosť uznala svoj záväzok plniť v
prípade smrti druhej poistnej osoby podľa tabuľky hodnôt garantovaného poistenia a podľa nej aj plnila,

čím jasne uznala svoj záväzok; žalovaná spoločnosť neplnila iba v dvojnásobnej výške, avšak tu treba
uviesť, že žalovaná spoločnosť nikdy nespochybnila, že by nenastali skutočnosti, ktoré sú uvedené v
poznámke o dvojnásobnej výške poistného plnenia, takže neexistuje žiadny dôvod, aby súd nepriznal
žalobcom poistné plnenie v dvojnásobnej výške presne podľa vydanej poistky; žalovaná spoločnosťnamieta iba svoju povinnosť plniť podľa tabuľky hodnôt garantovaného poistenia, ktorá je súčasťou
poistky č. XXXXXXXXXX, avšak tieto jej námietky sú irelevantné, nakoľko svoj záväzok už uznala tým
najzásadnejším spôsobom a to samotným plnením“; na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie alebo, aby rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.09.2021 (č.l. 133-135 spisu) prostredníctvom svojho právneho
zástupcu k odvolaniu žalobcov uviedol, že podľa jeho názoru nie je daný žiadny odvolací dôvod vo

vzťahu k napadnutému rozsudku; nárok žalobcov aj naďalej považuje za nedôvodný a stotožňuje sa s
odôvodnenímnapadnutéhorozsudku;nazákladeuvedenéhonavrholpotvrdenienapadnutéhorozsudku
súdu prvej inštancie.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.4.1 Odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodné.

4.4.2 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcov ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu žaloby žalobcov, v tomto
smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p.

na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na
odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne
vec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§
379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a

procesnýmpostupomsúduprvejinštancie,ktorýpredchádzalvydaniunapadnutéhorozsudkuzhľadiska,
či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.4.3Odvolacísúdsapopreskúmanívecistotožnilsozáveromsúduprvejinštancie,ževprejednávanom
spore boli splnené zákonné podmienky na zamietnutie žaloby žalobcov; z dokazovania vykonaného

súdom prvej inštancie aj podľa odvolacieho súdu vyplynul záver, že medzi stranami nebolo dojednané
právo žalobcov na žalobou uplatnené poistné plnenie; z poistnej zmluvy zo dňa 05.10.2005 ani podľa
odvolacieho súdu nevyplýva dojednanie práva na poistné plnenie v prípade úmrtia žalobcu 1/, resp.
druhej poistenej osoby (syna žalobcov, ktorý zomrel dňa 02.12.2015); ani vydaná poistka zo dňa
31.10.2005 ako potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy (§ 791 ods. 2 Občianskeho zákonníka) nie je v

tomto smere v rozpore s obsahom uzavretej poistnej zmluvy, pretože tiež nezakotvuje právo na poistné
plnenie v prípade úmrtia žalobcu 1/, resp. druhej poistenej osoby; poistku treba síce odlíšiť od poistnej
zmluvy, ale táto nemá v našom právnom poriadku charakter cenného papiera (okrem prípadu podľa §
791 ods. 3 Občianskeho zákonníka, čo však nie je prípad prejednávaného sporu); poistka je teda akopotvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy priamo jej vyjadrením a sama osebe nezakotvuje právo na plnenie
(plní skôr funkciu dôkazného prostriedku o uzavretí poistnej zmluvy, t.j. o existencii poistného pomeru
a súčasne obsahuje údaj o oprávnenej osobe na prijatie poistného plnenia); vzhľadom na odvolaciu

argumentáciu žalobcov, preto odvolací súd na základe uvedeného zdôrazňuje, že súd prvej inštancie
správne pri rozhodovaní prihliadol predovšetkým na obsah samotnej poistnej zmluvy zo dňa 05.10.2005,
s obsahom ktorej navyše predložená poistka zo dňa 31.10.2005 nie je v rozpore; odvolací súd preto
v tomto smere osobitne zdôrazňuje, že ani s poznámky v poistke, podľa ktorej „ak úraz nastane vo
voľnom čase, poistné plnenie za smrť následkom úrazu alebo za trvalé následky úrazu poisťovateľ

vyplatí v dvojnásobnej výške“ nevyplýva samostatné právo na plnenie v dôsledku úmrtia syna žalobcov
ako druhej poistenej osoby, pretože vzniku tohto nároku (t.j. na poistné plnenie v dvojnásobnej výške)
by muselo predchádzať dojednanie práva na poistné plnenie pre prípad smrti syna žalobcov ako
druhej poistenej osoby, čo v prejednávanom spore medzi stranami absentovalo (takéto dojednanie
nebolo preukázané); vo vzťahu k ďalšej odvolacej argumentácii žalobcov odvolací súd udáva, že
zmluvné dojednania boli súčasťou právneho vzťahu zmluvných strán na základe inkorporačnej doložky

v záverečných ustanoveniach poistnej zmluvy zo dňa 05.10.2005, preto nebolo potrebné, aby boli
zmluvnými stranami osobitne podpísané (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republikysp.zn.4Cdo/9/2019zodňa27.05.2020);nakoniecaniplneniežalovanéhovyplatenéžalobcom
nemožno podľa odvolacieho súdu považovať za uznanie dlhu, pretože v zmysle § 558 Občianskeho
zákonníka vyžaduje uznanie dlhu písomnú formu a vzhľadom na občianskoprávny charakter právneho

vzťahu zmluvných strán nie je možné prihliadať na ustanovenie § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka v
spojení s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka; na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení

rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie

nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobcovia podané odvolanie ťažiskovo odôvodnili tým, že napadnutý rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); právne posúdenie veci zo strany
súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu žaloby žalobcov v dôsledku neexistencie nároku na poistné
plnenie v prípade úmrtia druhého poisteného je však podľa odvolacieho súdu správne a obsahom
uplatnených odvolacích dôvodov sa ich podľa odvolacieho súdu žalobcom nepodarilo spochybniť (body

4.4.2 a 4.4.3 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (§ 379 písm. a/
C.s.p.), ktorý bol tiež vecne správny a odôvodnený plným úspechom žalovaného v spore.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu

trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalobcom 1/ a
2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %);
z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na
náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa
30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017).
O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie poprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 C.s.p. (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.