Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211010544
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4211010544.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.

Stanislava Libanta a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci obžalovaného
V. L. pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, 2 písmeno c/ Trestného zákona a iné, o odvolaní
obžalovanéhoV.L.aOkresnéhoprokurátoravKomárne(ďalejlenprokurátor)protirozsudkuOkresného
súdu Komárno zo dňa 10.01.2020, sp. zn. 2T/83/2016, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa
24.11.2020, takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/, e/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok

vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovanému
V. L., narodenému XX.XX.XXXX v B.,
trvale bytom P. U., W. ulica XXX/XX,

u k l a d á
podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/
Trestného zákona, priťažujúcich okolností podľa § 37 písmeno g/, h/ Trestného zákona, postupom §
38 odsek 2, 4, 7 Trestného zákona, § 41 odsek 1, 2 Trestného zákona a § 39 odsek 1, 3 písmeno d/
Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

II.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného V. L., narodeného XX.XX.XXXX, z a m i e t
a , pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Hore uvedeným rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný V. L. (ďalej
len obžalovaný) uznaný vinným zo spáchania :
- v bode 1/ prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a Tr. zák. v znení zák. č. 214/2019Z.z. v

jednočinnom súbehu s prečinom a zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. a § 294 ods. 2 Tr. zák. a
- v bode 2/ zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno a/ Tr. zák., na skutkovom základe, že:1)
dňa 13. októbra 2010 v čase okolo 1.00 hodiny v obci P. U. sa vlámal do garáže rodinného domu na

U. ulici číslo XXX/X tak, že po vojdení do dvora domu na dverách vedúcich do garáže rozbil jednu časť
sklenenej výplne a cez takto vzniknutý otvor pomocou kľúča, ktorý bol v zámku dverí z vnútornej strany,
tieto otvoril a z neuzamknutej drevenej skrine si prisvojil zbraň podliehajúcu povoľovaciemu konaniu
podľa osobitného zákona, a to revolver značky Taurus Brasil 6-ranový, kalibru 357 Magnum, výrobného
čísla B. so 6 nábojmi, ktoré veci v hodnote 211,80 eur mal v legálnej držbe jej vlastník F. K., nar. XX.

X.XXXX, bytom P. U., U. 63X/X,
2)
dňa 28. januára 2011 v čase okolo 16.46 hodiny v Komárne obžalovaný vošiel do záložne E. na F. ulici
číslo XX a zamestnankyni L. A., nar. XX.X.XXXX, ukázal strelnú zbraň, ktorú mal zasunutú spredu vo
svojich nohaviciach, následne preskočil predajný pult a začal zbierať sáčky, v ktorých sa nachádzali
šperky zo zlata v hodnote najmenej 4 930,- eur, na čo L. A. najprv reagovala tak, že začala búchať na

dvere spájajúce záložňu s vedľajším pohostinstvom a kričať, a následne vybehla z predajne, zatvorila
dvere zvonka a tieto držala, pričom kričala, že bola prepadnutá, na čo jeden z okoloidúcich mužov
zareagoval tým, že jej pomáhal držať vchodové dvere, pričom obžalovaný, ktorý sa snažil tieto zvnútra
nasilu otvoriť, vytiahol strelnú zbraň - revolver značky Taurus Brasil 6-ranový, kalibru 357 Magnum,
výrobného čísla B. a jedenkrát vystrelil do dverí za situácie, že pomáhajúci muž už vtedy odskočil od

dverí, avšak L. A. ich stále držala a pustila ich až po výstrele, ktorý zasiahol ľavú časť sklenenej výplne
a obžalovaný následne z miesta činu ušiel.

Za to mu uložil:
- podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j/ Trestného zákona, § 37 písmeno

h/ Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona a § 39 odsek 1,
odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky,
- podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil
s probačným dohľadom,
- podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov,

- podľa § 51 odsek 3 písmeno e/ Trestného zákona obmedzenie v zákaze účasti na hazardných hrách,
hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok počas skúšobnej doby,
- podľa § 51 odsek 4 písmeno f/ Trestného zákona povinnosť v príkaze osobne alebo verejne sa
ospravedlniť poškodenej L. A., nar. XX.XX.XXXX.
Podľa 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodených:

- F. K., nar. XX.X.XXXX, bytom P. U., U. XXX/X,
- Unitra s.r.o., IČO: 36 229 881, so sídlom Komárno, Špitálska 19,
s ich nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Uvedený rozsudok, v zákonnej lehote, odvolaním - čo do všetkých výrokov - napadli obžalovaný

a prokurátor v neprospech obžalovaného, pričom obžalovaný napádal aj konanie, ktoré rozsudku
predchádzalo.

V písomnom odôvodnení okresná prokurátorka namietala nesprávnosť resp. neúplnosť právnej
kvalifikácie v bode 1/ a poukázala na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

Tpj/53/13,vzmyslektoréhomalbyťtentoskutokprávnekvalifikovanýajakoprečinporušovaniadomovej
slobody podľa § 194 odsek 1, 2 písmeno a/ v spojení s § 138 písmeno e/ Trestného zákona, na čo bol
obžalovaný upozornený na hlavnom pojednávaní. V bode 2/ vytýkala súdu I. stupňa neúplnosť právnej
kvalifikácie a to aj podľa § 294 odsek 1 Trestného zákona a § 294 odsek 2 Trestného zákona, čo malo
byť vyjadrené aj v skutkovej vete.

Trest uložený obžalovanému v napadnutom rozsudku považovala za neprimerane mierny a
nezodpovedajúci kritériám § 34 odsek 4 Trestného zákona, pretože súd I. stupňa ,,nad únosnú
mieru zohľadnil len okolnosti týkajúce sa osoby obžalovaného a časť trvania trestného stíhania“.
Poukázala, že k prieťahom v konaní dochádzalo z dôvodov ,,nespolupráce“ zo strany obžalovaného,

jeho nesúhlasom so zmenou v zložení senátu. Domáhala sa uloženia nepodmienečného trestu odňatia
slobody obžalovanému aj za použitia mimoriadneho zníženia z dôvodu, že obžalovaný spáchal viac
trestných činov, z toho 2 zločiny na čo sa cielene pripravoval a to so zbraňou. Nesúhlasila so
záverom súdu I. stupňa, ktorý jeho konanie vyhodnotil ako skratové a neuvážené, keď poukázala nato, že jeho rodičia ho museli vo zvýšenej miere kontrolovať v dôsledku podozrenia na užívanie drog,
resp. nekontrolovaného utrácania finančných prostriedkov. Uložený podmienečný trest odňatia slobody
nesplní účel a nemá ani potenciál odradiť iných od páchania trestných činov.

Obžalovaný v písomnom zdôvodnení odvolania, prostredníctvom obhajcu uviedol, že nebolo
preukázané, že sa dopustil skutkov, ktoré mu boli kladené za vinu. Poškodená A. ho nikdy neopoznala
a neurčila ako páchateľa, pričom poukazoval na jednotlivé svedecké a listinné dôkazy a vytýkal súdu I.
stupňa, že sa nezaoberal skutkovými okolnosťami, dôkazmi a námietkami obhajoby. Vytýkal mu, že:

- prihliadol aj na okolnosti, ktoré boli prebraté v konaní pred pôvodným senátom,
- nevykonal dôkazy, ktoré navrhol - rekognícia medzi svedkami A.-Q., správa Orange, písmonzalecký
posudok, rozsudky týkajúce sa svedkov,
- v bode 1/ rozhodol len na základe nepriamych dôkazov, ktoré nevytvárajú ničím nenarušenú reťaz
vedúce k nepochybnému záveru, že páchateľom bol obžalovaný, keďže sú aj dôkazy potvrdzujúce jeho
nevinu.

Čo sa týka skutku pod bodom 2/ poukazoval podrobne na vybrané tvrdenia svedkov, resp. obsahov
jednotlivých znaleckých a listinných dôkazov, porušenie jeho práva na obhajobu, nezákonnosť
procesných postupov, neexistenciu stôp, prípadne iných zákonne získaných priamych a nepriamych
dôkazov, ktoré by ho usvedčovali. Dôkazy, ktoré predložila prokuratúra (zápisnice o vydaní veci, ohliadky

miesta nálezu, znalecký posudok KEÚ PZ) považoval za nezákonné z dôvodu procesných a iných
pochybení,tohoževychádzali(posudzovali)predmet,ktorýbolprevzatývrozporesprávnymipredpismi.
Namietal aj odôvodnenie napadnutého rozsudku z dôvodu, že sa súd I. stupňa nevysporiadal s dôkazmi
svedčiacimi v jeho prospech a s návrhmi na doplnenie dokazovania a považoval ho za ,,arbitrárny“.
Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a ,,vrátiť späť na opätovné prejednanie a rozhodnutie veci“ s

potrebou zopakovať a vykonať konkrétne dokazovanie, alternatívne navrhol ho oslobodiť spod obžaloby
v oboch bodoch.

Obžalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora poukazoval na § 391 odsek 2 Trestného
poriadku,načoupozornilsúdI.stupňaiodvolacísúdvpredchádzajúcichrozhodnutiach.Dĺžkatrestného

konania nebola ním ovplyvnená (dvakrát sa ospravedlnil obhajca, jedenkrát on), pričom poukazoval na
odročovanie pojednávaní v dôsledku ospravedlnenia svedkov. Nedanie súhlasu z jeho strany nemôže
byťpovažovanézanespoluprácu,akkprieťahomdošlonesprávnymiúkonmiorgánmičinnýmivtrestnom
konaní a súdu I. stupňa. Znalkyňa u neho zistila len určitý predpoklad, podozrenie, nie sklony k páchaniu
trestnej činnosti. Poukazoval na jeho kladné hodnotenia, to že sa nedopustil žiadneho protiprávneho

konania a preto tvrdenia o neprimerane nízkom treste a odvolanie prokurátora považoval za nedôvodné.

Poškodený F. K. sa písomne vyjadril k odvolaniu prokurátora tak, že voči rozsudku nemá žiadne zásadné
výhrady, k trestu má subjektívny názor, tento za prečin považoval za primeraný.

Na verejnom zasadnutí :
- prokurátorka krajskej prokuratúry zotrvala na podanom odvolaní, navrhla podľa § 321 odsek 1
písmeno b/, d/, e/ Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku uznať
obžalovaného vinným a uložiť mu nepodmienečný trest a to aj s použitím mimoriadneho zníženia trestu
v rozmedzí 3 až 5 rokov. Odvolanie obžalovaného navrhla zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319

Trestného poriadku,
- obžalovaný sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu nezúčastnil napriek riadne a včas
vykázanému doručeniu predvolania, požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti,
prostredníctvom obhajcu zotrval na dôvodoch odvolania i vyjadrení k odvolaniu prokurátora. Znalkyňa
vyslovila u neho len predpoklad patologického hráčstva, z jeho strany nedochádzalo k úmyselnému

naťahovania súdneho konania, po 6 aj pol roku bola vec Najvyšším súdom vrátená z dôvodu závažných
pochybení, teda nie z jeho viny, u neho malo ísť o prvý stret s Trestným zákonom, neboli voči nemu
konané priestupkové konania, viedol riadny život, aj po skutku, je hodnotený kladne z výkonu väzby
i trestu, pracuje, žije stabilným rodinným životom, preto podmienečne uložený trest je dostatočný.
Namietal v skutku 1, správnosť skutkovej vety, neboli predložené žiadne dôkazy, že by sa skutok mal

stať o 01.00 hod. v noci a ani čo do mechanizmu vniknutia do priestorov rodinného domu, keďže
vykonané dôkazy preukazujú, že k rozbitiu sklenenej výplne došlo zvnútra. Nie je tu nenarušená reťaz
nepriamych dôkazov, ktoré by bez rozumných pochybností preukazovali jeho vinu čo do skutku 1. Čo
do skutku 2, neexistuje priamy dôkaz o vine páchateľa a súd svoje rozhodnutie založil na nezákonnýchdôkazoch. Domáhal sa vykonania dôkazov v odvolacom konaní a to zabezpečenie listinných dôkazov od
spoločnosti Orange Slovensko, o lokalizácii jeho mobilného telefónu, ktorým telefonoval v čase skutku
o čase 16.45 hod. dňa 28.01.2011, a rozsudku OS Komárno sp. zn. 3T/80/2018 a 1T/14/2015 o tom,

že svedkyňa A. bola právoplatne odsúdená. Navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné,
rozsudok súdu I. stupňa zrušiť a v oboch bodoch obžaloby ho spod obžaloby oslobodiť z dôvodu, že
nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami
- prokurátorom a obžalovaným - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného

poriadku, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku, a zistil, že dôvodné, aj to
len čiastočne a len čo do výroku o treste, je len odvolanie prokurátora.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na predchádzajúce rozhodnutia súdov I.
a II. stupňa a rozhodnutie dovolacieho súdu.

Odvolací súd v rámci uvedenej prieskumnej povinnosti zistil, že v konaní predchádzajúcom
napadnutému rozsudku súd I. stupňa vykonal dokazovanie v nariadenom, dostatočnom a možnom

rozsahu a v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a to všetko za dodržania určitých
zásad tzv. kontradiktórneho procesu zakomponovaných do Trestného poriadku. Pri tomto postupe sa
nedopustil takých chýb, ktoré by bolo možné považovať za podstatné chyby konania v zmysle § 321
ods. 1 písm. a/ Tr. por.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na obsah jednotlivých vo veci vykonaných
dôkazov po vyhodnotení ktorých dospel k právnemu záveru o vine obžalovaného v oboch bodoch 1/
a 2/. V tomto smere odvolací súd nezistil žiadne nedostatky a pochybenia, keď pri hodnotení dôkazov
súd I. stupňa postupoval správne a vyhodnotil ich adekvátne, logicky, jednotlivo i v ich súhrne tak, ako
to ukladá § 2 ods. 12 Tr. por., vrátane vyhodnotenia obhajoby obžalovaného (strany 12-14), pričom ani

ním uskutočnený výklad použitých právnych noriem neodporuje ich podstate a zmyslu. Preto v tomto
smere nie je možné akceptovať odvolacie námietky obžalovaného, ktoré predstavujú jeho subjektívny
názor na právne úvahy súdu I. stupňa i odôvodnenie napadnutého rozsudku a vlastné hodnotenie
vykonanýchdôkazov,ktorélenpreto,ženezodpovedajúpredstavámobžalovanéhonemožnopovažovať
za nesprávne. Rovnako tak súd nemusí dať odpoveď na všetky námietky obžalovaného, ale len na tie a

také, ktoré sa prejednávanej veci týkajú a ktoré sú rozhodné z hľadiska zistenia skutkového stavu veci
v rozsahu predpokladanom v § 2 ods. 10 Tr. por. Z týchto dôvodov preto odvolací súd len odkazuje na
príslušné časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré považuje za správne.

Súd I. stupňa správne poukázal na priame dôkazy usvedčujúce obžalovaného zo spáchania zločinu

lúpeže - poškodená A. a svedok Q., a na s nimi korešpondujúce nepriame dôkazy - nájdenie šperkov,
mikiny obžalovaného, ktorú popísala poškodená A. i svedok Q. so stopami povýstrelových splodín zo
zbrane patriacej poškodenému K., ktorá mu bola odcudzená a potom nájdená vo vínnom domčeku
patriacom rodine obžalovaného. Ďalej na nepriame dôkazy usvedčujúce obžalovaného zo spáchania
skutku v bode 1/, v ktorom sa zmocnil zbrane - revolveru značky Taurus, ktorú následne použil

pri spáchaní skutku v bode 2/. Obhajoba obžalovaného o jeho neprítomnosti na mieste činu bola
okrem iného spoľahlivo vyvrátená jednoznačnou výpoveďou svedka U.. Ani kópie výhražných listom
predložených matkou obžalovaného až dňa 21.10.2011 (i keď mali byť nájdené v apríli 2011), teda po
9 mesiacoch od vznesenia obvinenia, nie sú pre ich pochybnosť o ich pravdivosti, spôsobilé zvrátiť
usvedčujúce priame dôkazy.

Právna kvalifikácia konaní obžalovaného v oboch bodoch napadnutého rozsudku je správna a to s
prihliadnutím k zásade reformatio in peius. Obžalovaný konaním v bode 1/ naplnil všetky formálne znaky
skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a Tr. zák. v znení zák. č. 214/2019Z.z. v
jednočinnom súbehu s prečinom a zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami

podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. a § 294 ods. 2 Tr. zák. a v bode 2/ zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, 2
písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Tr. zák.Odvolacie námietky prokurátorky, čo sa týka právnej kvalifikácie v oboch bodoch napadnutého rozsudku
nebolo možné považovať za dôvodné. V tomto smere je potrebné poukázať, že na to, že už v
predchádzajúcom rozsudku odvolacieho súdu bolo poukázané na síce správne, ale nepoužiteľné

námietky prokurátora v tomto smere v dôsledku aplikácie zásady trestného konania a to zásady
reformatio in peius. Aj dovolací súd vyslovil porušenie zákona ,,v neprospech obvineného“ čo znamená,
že v ďalšom konaní nemôže dôjsť k zmene napadnutých rozhodnutí v neprospech obžalovaného. Táto
zásada sa týka nielen právneho posúdenia, ale aj skutkových okolností, naviac prokurátorka si tento
nedostatok mala uvedomiť už v prípravnom konaní v rámci svojho dozoru podľa § 230 ods. 1 Tr. por.

a realizovať najneskôr v podanej obžalobe.

Odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval odvolací súd za dôvodné, pretože tieto boli v zásade
len opakovaním tých, ktoré predniesol v predchádzajúcom konaní pred súdmi I. a II. stupňa, prípadne
v konaní dovolacom a s ktorými sa konajúce súdy aj riadne vysporiadali. To sa týka aj novovznesených
návrhov na doplnenie dokazovania, ktoré boli zamietnuté v konaní pred súdom I. stupňa a ktoré

obžalovanýzopakovalajvodvolacomkonaní.SdôvodmisúduI.stupňasaodvolacísúdvplnomrozsahu
stotožňuje, pretože ani v odvolacom konaní nenastala žiadna zmena oproti stavu v konaní pred súdom
I. stupňa. Je potrebné konštatovať, že dovolací súd vo svojom rozhodnutí, okrem hmotnoprávnych
nedostatkov, vytkol len tieto procesné nedostatky :
- v súvislosti s výpoveďami obžalovaného v prípravnom konaní v postavení svedka, podozrivého a

obvineného,
- nezbavenia mlčanlivosti príslušníkov policajného zboru, ktorí boli vypočutí ako svedkovia.

Iné nedostatky voči procesným úkonom vykonanými orgánmi činnými v prípravnom konaní, alebo pred
súdmi I. a II. stupňa vznesené dovolacím súdom neboli !

K týmto nedostatkom súd I. stupňa zaujal správny právny názor a rešpektujúc právny názor dovolacieho
súdu neprihliadol na výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kde vypovedal ako obvinený (je
zrejmé, že výpovede keď vypovedal v postavení svedka, ani nemali byť súčasťou spisu, ktorý predkladal
prokurátor súdu, pretože takéto výpovede voči osobám, ktoré neskôr boli obvinené sú absolútne

nepoužiteľné ako dôkaz v konaní pred súdom voči takejto osobe). K výhradám dovolacieho súdu (strana
10) odvolací súd uvádza, že zápisnice o výsluchu zadržaného - podozrivého (týka sa to aj zápisnice o
výsluchu takejto osoby v postavení svedka) nie sú podľa ustálenej súdnej praxe považované za dôkaz
použiteľný v konaní pred súdom, pretože takýto procesný úkon nie je možné vykonať (prebrať) na
hlavnom pojednávaní (prečítaním zápisnice a to ani ako listinný dôkaz), pretože ho nemožno považovať

za predchádzajúcu výpoveď obvineného (ktorú by bolo možné na hlavnom pojednávaní prečítať podľa §
263 ods. 3 Tr. por.). Z tejto zápisnice o výsluchu podozrivého V. L. (č.l. 34-38) vyplýva, že tento bol na jej
začiatku dostatočne poučený o svojich právach, vrátane práva na obhajcu, k čomu uviedol, že poučeniu
porozumel, k zvoleniu obhajcu sa nevyjadril. Až na záver výsluchu uviedol „vyhlasujem, že si zvolím
obhajcu JUDr. Natáliu Borsosovú“, teda nie ako je uvedené v rozsudku dovolacieho súdu, že si „volí“

obhajcu. Je potrebné prisvedčiť, že vyšetrovateľka mohla vyčkať s výsluchom obvineného na dennú
dobu a nemala ho realizovať v nočných hodinách, Zo zápisnice o výsluchu obvineného však vyplýva,
že obvinený po tom, čo sa vzdal práva na podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia,
nemal žiadne námietky voči tomuto úkonu a ani nežiadal jeho preloženie za účasti obhajkyne. V rámci
rozhodovania súdu o návrhu na jeho vzatie do väzby do zápisnice uviedol, že si ...“chce zvoliť za obhajcu

JUDr. Natáliu Borsosovú“ a v podanej sťažnosti uviedol, že „ sa ponaučil z toho čo spravil a už by neurobil
niečo také znova“. Ani pri jednom z týchto úkonov neuviedol, že by bol voči nemu použitý nejaký fyzický
alebo psychický nátlak.

Obvinený si uvedenú obhajkyňu ani nezvolil, preto mu bola dňa 31.01.2011 súdom I. stupňa ustanovená

obhajkyňa ex offo. Vyšetrovateľke bolo až dňa 01.02.2011 doručené plnomocenstvo, ktorým matka
obvineného splnomocnila advokáta JUDr. Miroslava Zoboka, na jeho zastupovanie v trestnom konaní.
Až od tohto dňa bolo toto splnomocnenie účinné navonok aj voči orgánom prípravného konania príp.
súdu (§ 36 ods. 5 Tr. por.), pričom je to obvinený, ktorý zodpovedá za včasnosť zvolenia obhajcu (§
36 ods. 4 Tr. por.).

Nedostatok týkajúci sa príslušníkov polície bol v novom konaní odstránený a títo boli opätovne vypočutí
po tom čo boli oslobodení spod mlčanlivosti k priebehu domovej prehliadky ako aj k takým okolnostiam,
ktoré netvorili súčasť služobného tajomstva.Dovolací súd rozhodol dňa 27.07.2016 pričom od tejto doby došlo k negácii ním vysloveného právneho
názoruvsúvislostispozbavenímmlčanlivostipríslušníkovpolicajnéhozboruvsúvislostisichvýpoveďou

v postavení svedkov, a to na základe uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 175/2020 z
28.04.2020, ktorého právny názor si osvojuje aj odvolací súd. Z rozsiahlej právnej argumentácie k
nariadeniu, zákonnosti i samotnému výkonu domovej prehliadky, nájdeniu nedovolených vecí (napr.
zbrane) odvolací súd poukazuje na právny názor, z ktorého vyplýva, že je legitímne vypočuť príslušníkov
polície zúčastnených na domovej prehliadke k jej samotnému priebehu, čo je aj v súlade s o súdnou

praxou (napr. R 26/1989), s tým, že povinnosť mlčanlivosti policajta zakotvená v zákone o Policajnom
zbore č. 171/1993 Zb. v § 80 ods. 1 sa „netýka tzv. verejných konaní, vrátane trestného konania,
kde ustanovenia o povinnosti svedčiť a poskytnúť pravdivé údaje majú prednosť pred ustanoveniami
zákona o Policajnom zbore, povinnosť mlčanlivosti zakotvená v tomto zákone nebráni výsluchu policajta
v procesnom postavení svedka. Z takéhoto právneho názoru je potom možné vyvodiť, že výsluch
príslušníka policajného zboru k priebehu domovej prehliadky (čo je možné aplikovať aj u iných

procesných úkonov, napr. odňatie veci, prehliadka osoby a pod.) nie je podmienený zbavením ich
mlčanlivosti.

Námietky voči svedeckým výpovediam bolo potrebné vyhodnotiť ako účelové, pretože smerovali len
voči určitým vybraným častiam výpovedí svedkov resp. ich určitým tvrdeniam, a to tak, že boli účelovo

vytrhávané z celého kontextu ich výpovedí. V prípade výpovedí týchto namietaných svedkov je potrebné
posudzovať a hodnotiť ich výpovede vcelku a to aj s ohľadom aj na čas, kedy k ich výsluchom
dochádzalo. U výpovedí svedkyne - poškodenej A. sa obžalovaný snažil spochybniť pravdivosť jej
výpovedepoukazovanímnato,žetátomalabyťsúdnepotrestaná.Skutok2/savšakstaldňa28.01.2011
a svedkyňa-poškodená vo výpovediach popisovala páchateľa a okolnosti lúpeže najmä vo výpovedi z

24.02.2011, kedy popisovala páchateľa, ktorého meno sa dozvedela neskôr a ktorého opoznala nielen
podľa očí, ale aj celkového výzoru. Je plne pochopiteľný stav poškodenej pri realizácií prvej rekognície.

Poškodená usvedčila obžalovaného ako páchateľa lúpeže vo výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa
26.01.2012 a potom aj dňa 22.08.2017.

Vo vzťahu k osobám svedkov A. a Q. odvolací súd nezistil žiadne dôvody na spochybnenie vierohodnosti
ich osôb. Za také nepovažuje ani prípadný súdny postih poškodenej, v rámci tejto argumentácie
obžalovaný netvrdil, že by súvisel s prejednávaným bodom 2/. Práve naopak poškodená prejavila
značnú dávku odvahy pri skutku, keď sa pokúšala zadržať obžalovaného v úteku z miesta činu a

následne bola podrobovaná mnohopočetným procesným úkonom v rámci trestného konania, ktoré
musela znášať (čo možno tvrdiť aj o svedkovi Q.). Porovnaním ich výpovedí je možné konštatovať,
že tieto sa zhodujú pri podstatnom opise skutkových okolností i popise páchateľa, pokiaľ aj vznikli
v ich výpovediach určité rozpory, nejednalo sa o podstatné ani také, ktoré by zvrátili ich celkové
výpovede. Je len prirodzené z pohľadu obhajoby obžalovaného, že tento sa snažil, najmä na hlavných

pojednávaniach, využiť tieto nepodstatné rozpory vo svoj prospech a spochybňovať jej vierohodnosť a
pravdivosť ich výpovedí (to platí aj v prípadoch iných svedkov). Toto bolo zrejmé aj súdu I. stupňa, ktorý
však túto okolnosť resp. takýto postup aj správne vyhodnotil. V tomto smere odvolací súd poukazuje
na argumentáciu súdu I. stupňa v napadnutom rozsudku, na obsah ktorej len odkazuje bez toho, aby
mal k nej nejaké výhrady.

Pokiaľ obhajca namietal, že súd I. stupňa hodnotil aj dôkazy, ktoré pred ním t.j. pred súčasným senátom
neboli vykonané, tak k tomu odvolací súd uvádza, že tieto mohol hodnotiť v rozsahu, v akom tieto dôkazy
sám prebral na hlavnom pojednávaní napr. v rámci odstraňovania rozporov, čítaním výpovedí, listinných
dôkazov.

Vo vzťahu k obžalovaným namietaným znaleckým a listinným dôkazom a procesným úkonom
vykonaným v prípravnom konaní, osobitne domovej prehliadky, zaistenia a vydania vecí, odvolací súd
poukazuje na to, že správnosť a teda aj zákonnosť týchto úkonov neboli spochybňované ani súdmi I. a II.
stupňaanidovolacímsúdom.Otom,žetietoúkonybolivykonanériadnevprvomradesvedčiazápisnice,

ktoré boli spísané o týchto úkonoch, ktorých obsah je plne v súlade s § 58 ods. 1 Tr. por. a to aj v častiach
týkajúcich sa priebehu týchto úkonov a tieto neboli spochybnené ani výpoveďami príslušníkov polície a
ani svedkom T., boli spochybňované len zmenami vo výpovediach J. a U. L., ktoré súd I. stupňa správne
vyhodnotil ako nevieryhodné a rovnako tak aj výpovede ostatných rodinných príslušníkov obžalovaného.Tento právny záver je možné vyvodiť aj z toho, že súčasné odvolacie námietky obžalovaného sú v
zásade identické s tými, ktoré uplatnil v pôvodne podanom odvolaní proti rozsudku z 19.11.2014 a v
podanom dovolaní.

Zo zápisnice o ohliadke nálezu - vínnej pivnice i rodinného domu z 29.01.2011 vyplýva, že vstup na
tieto miesta bol realizovaný na základe súhlasu majiteľa U. L. a je presne špecifikované aké veci a
kde sa našli. Bezprostredne po tomto úkone bol realizovaný úkon vydania veci U. L., ktorý nájdené veci
dobrovoľne vydal ( viď napr. č.l. 66,82,389-390). V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na objektívny

fakt, že predmety zo žltého kovu, ktoré boli nájdené vo viničnom domčeku a mikina obžalovaného v jeho
izbe a túto opoznala poškodená A. ako tie, ktoré boli odcudzené zo záložne resp. tú, ktorú mal oblečenú
páchateľ, vrátane nájdenej zbrane.

Zo znaleckého skúmania KEÚ nevyplýva, že by ich závery ohľadne zistenia povýstrelových splodín na
mikine boli ovplyvnené tým, akým spôsobom bola mikina policajtom zaistená, pričom bola konštatovaná

zhoda týchto povýstrelových splodín s povýstrelovými splodinami zo zaisteného revolvera zn. Taurus
a nábojnice.

Vo vzťahu k bodu 1/ je potrebné konštatovať objektívny fakt vyplývajúci zo zápisnice o obhliadke miesta
činuotom,že črepinyzrozbitéhosklabránygarážesanachádzajúvovnútrimiestnosti,čímjespoľahlivo

vyvrátená námietka obžalovaného.

Návrhyobhajcuobžalovanéhonadoplneniedokazovaniaprednesenévodvolacomkonaní,odvolacísúd
zamietol, pretože sa jedná o dôkazy opakovane prednesené a už zamietnuté ako nadbytočné, pretože
skutkový stav veci v rozsahu predpokladanom v § 2 ods. 10 Tr. por. (teda na rozhodnutie o podanej

obžalobe t.j. na rozhodnutie o vine a treste) bol spoľahlivo zistený doposiaľ vykonanými dôkazmi.

Pokiaľ dovolací súd poukazoval na to, že odvolací súd sa bližšie nezaoberal námietkou zaujatosti
(predpojatosti), ktoré vzniesol obžalovaný prostredníctvom obhajcu voči predsedovi senátu a prísediacej
tak je potrebné konštatovať, že súd I. stupňa rozhodol rozsudkom dňa 19.11.2014 a námietky boli

podané až dňa 15.01.2016 t.j. po rozhodnutí súdu I. stupňa. V odôvodnení rozsudku odvolacieho
súdu z 19.01.2016 sp. zn. 1To/60/2015 sú na strane 17 uvedené právne úvahy akými sa riadil pri
posudzovaní tejto námietky so záverom o jej neopodstatnenosti. Aj v tomto smere je potrebné zdôrazniť,
že v zmysle zásad tzv. kontradiktórneho procesu - a zachovania nestrannosti súdu, súd nemôže
sám napomáhať ktorejkoľvek procesnej strane v zadovažovaní argumentov (podkladov) k vznesenej

námietke zaujatosti, ktorej opodstatnenosť ani včasnosť nevedel obhajca obžalovaného konkretizovať.
Okrem iného odvolací súd vtedy poukazoval aj na to, že námietka zaujatosti (predpojatosti) nespĺňala
ani kritérií včasnosti. Z toho je evidentné, že odvolací súd skúmal aj podmienky uvedené v § 316 ods.
3 písm. a/ Tr. por. a nezistil ich splnenie.

Odvolací súd pri preskúmaní odvolaním napádaného výroku o treste zistil, že súd I. stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku (strany 14-15) poukázal na fakty zistené ohľadne osoby obžalovaného, na
právne úvahy, na základe ktorých aplikoval ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody
s poukazom na osobu páchateľa a dĺžku trestného stíhania. V tomto smere okolnosti, ktoré považoval
za také, ktoré oprávňujú aplikáciu mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. je

možné akceptovať avšak nie v rozsahu odôvodňujúcom podmienečný odklad výkonu zníženého trestu
odňatia slobody. Obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti nepriznal i napriek priamo usvedčujúcim
dôkazom, ba práve naopak tieto spochybňoval a to aj v novom konaní.

Pri určení výmery trestu nie je možné okolnosti na strane páchateľa povyšovať nad okolnosti prípadu

a naopak. Je potrebné obe okolnosti vyhodnotiť v rámci zákonom ustanovenej príp. upravenej alebo
zmiernenej trestnej sadzby. Súd I. stupňa v tejto súvislosti preferoval len kladné hodnotenie osoby
obžalovaného, jeho doterajšiu beztrestnosť a vôbec nevyhodnotil okolnosti prípadu. V tomto smere
odvolací súd zdôrazňuje, že obžalovaný sa vedome pripravoval na spáchanie lúpeže zadovážením
zbrane tak, že túto odcudzil (skutok v bode 1/) a následne ňou spáchal lúpež v skutku v bode 2/, pričom

po tom čo poškodená prejavila odvahu a snažila sa mu prekaziť odchod z miesta činu neváhal zo zbrane
vystreliť do sklenej výplne dverí za ktorými videl, že tieto drží poškodená (sama uviedla, že výstrel šiel
od nej 5 cm !) a v jej blízkosti sa nachádzal aj svedok Q., pričom len náhodou nedošlo k zasiahnutiu ich
osôb týmto výstrelom. Takýmto spôsobom priamo a bezprostredne ohrozil tieto osoby na ich životoch(orgány činné v trestnom konaní - policajt a prokurátor mali už v prípravnom konaní venovať oveľa
väčšiu pozornosť skúmaniu, či týmto konaním nedošlo k spáchaniu oveľa závažnejšieho trestného činu
smerujúcehoprotiživotuazdraviu,atoajvovzťahukobzvlášťzávažnéhozločinuvraždyvštádiupokusu

- vzhľadom na právnu kvalifikáciu v obžalobe, predchádzajúcich rozhodnutiach súdov I., II. stupňa i
dovolacieho súdu a z toho vyplývajúcu prekážku reformatio in peius, náprava v tomto smere už teraz nie
je možná). Zistené skutkové okolnosti osobitne v bode 2/ sú mimoriadne závažné a vysoko spoločensky
nebezpečné, keď nie je ničím ospravedlniteľný takýto brutálny zásah do majetkových i osobnostných
práv poškodených za súčasného použitia strelnej zbrane. Nie je možné ponechať bez povšimnutia ani

to, aké negatívne stopy zanechalo konanie obžalovaného na poškodenej, čo sa plne prejavilo v konaní
pred súdom I. stupňa. Preto nie je možné konštatovať, že u obžalovaného sa jednalo o skratové alebo
neuvážené konanie.

Vo vzťahu k dovolacím súdom vytýkanému pochybeniu - zisteniu priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písm. g/ Tr. zák. (v dovolacom rozsudku je uvedený Tr. por.) je potrebné konštatovať, že tento záver

učinil odvolací súd na základe odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného a toho, že
takýto záver - spáchanie činu v rodinnom dome poškodeného K. - bod 1/ bol nepochybne preukázaný
vykonanými dôkazmi v prípravnom konaní a súdom I. stupňa, preto odvolací súd nemusel v tomto smere
vykonávať žiadne dokazovanie.

Z týchto a čiastočne aj z dôvodov uvedených prokurátorom, považoval odvolací súd jeho odvolanie za
čiastočne dôvodné a po zrušení napadnutého rozsudku sám - keďže boli splnené zákonné podmienky
uvedené v § 322 odsek 3 Trestného poriadku - rozhodol o uložení druhu nepodmienečného trestu
odňatia slobody tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku. Okrem už horeuvedených faktov, bral do
úvahy aj ostatné kritéria nevyhnutné na splnenie účelu trestu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 34

Tr. zák., osobitne aby bolo trestom zabezpečené aj odradenie ostatných od páchania takejto mimoriadne
závažnej trestnej činnosti, konštatujúc zistenie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného
zákona (vedenie riadneho života obžalovaným pred spáchaním činov), priťažujúcich okolností podľa §
37 písmeno g/, h/ Trestného zákona (spáchanie činu v dome iného a viacerých trestných činov), čím
ich pomer činil 1:2. Aplikácia § 37 písm. g/ Tr. zák. nie je v rozpore so zásadou reformatio in peius,

pretože bolo podané odvolanie prokurátora v neprospech obžalovaného a zároveň nedošlo k zhoršeniu
jeho postavenia oproti tomu v akom bol pred dovolacím konaním. V tomto smere odvolací súd bez toho,
že by spochybňoval právo obžalovaného, všeobecne uvádza, že je to sám obžalovaný, ktorý si v rámci
trestného stíhania vytvára (zabezpečuje) poľahčujúce okolnosti. Týka sa to najmä priznania a úprimného
oľutovania trestnej činnosti, napomáhania orgánom činným v trestnom konaní a súdu, zaplatenia škody,

atď. Ich priznaním môže každý obžalovaný získať pre seba výhodnejšie postavenie pri rozhodovaní
nielen o druhu trestu ale najmä jeho výmery. Len to, že obžalovaný využije svoje zákonné právo napr.
nesúhlasiť so zmenou v zložení senátu, nemožno vyhodnocovať v jeho neprospech, pokiaľ tak činí bez
vážnych relevantných dôvodov deklaruje to jeho postoj k prejednávanej veci.

Pretože obžalovaný spáchal viac trestných činov boli splnené zákonné podmienky na uloženie úhrnného
trestu v zmysle ustanovenia § 41 odsek 1, 2 Trestného zákona podľa trestného činu najprísnejšie
trestného - § 188 ods. 2 Tr. zák. a zákonom ustanovenej trestnej sadzby 7-12 rokov odňatia slobody.

Následne odvolací súd za účelom správnej výmery trestu zistil, že prichádza do úvahy ukladanie

zvýšeného úhrnného trestu odňatia slobody v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. (tzv. asperačná zásada)
zvýšenie hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby na sadzbu 7-13 rokov a 8 mesiacov.
Odvolací súd následne vychádzal z ustanovenia § 38 ods. 7 Tr. zák. a neaplikoval úpravu trestnej sadzby
podľa § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. (pre prevahu priťažujúcich okolností zvýšením dolnej hranice zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, ktorá by činila 8 rokov a 8 mesiacov až 12 rokov) z dôvodu,

že súčasné použitie týchto ustanovení by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne (vznikla by trestná
sadzba v rozpätí 8 rokov 8 mesiacov až 15 rokov a 4 mesiace).

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.Odvolací súd však zistil, že v danej veci sú tu okolnosti prípadu - za ktorú je možné považovať aj
dĺžku vedenia trestného stíhania - vzhľadom ku ktorej by použitie zvýšenej trestnej sadzby bolo pre
páchateľa v súčasnej dobe neprimerane prísne, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti bude

postačovať aj trest kratšieho trvania (čo vyplýva aj z aktuálnych kladných relácií na osobu obžalovaného)
čo považoval za potrebné zohľadniť aplikáciou ustanovenia § 39 odsek 1, 3 písmeno d/ Trestného
zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody avšak nie v rozsahu zníženej výmery trestu
odňatia slobody uskutočnenej súdom I. stupňa v napadnutom rozsudku ani v jeho v podmienečnom
odložení. Preto berúc do úvahy všetky rozhodné fakty a skutočnosti, ktoré sú už popísaní v tomto

rozsudkudospelkzáveruotom,žeúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere5rokovspĺňavšetkyzákonné
predpoklady na splnenie všetkých zákonne definovaných účelov trestu uvedených v ustanovení § 34
ods. 1 Tr. zák.

Podľa kritérií uvedených v § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Vychádzajúc zo zhora uvedených právnych úvah, odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku vo
výroku o treste, nezistiac iné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku rozhodol tak, ako to vyplýva z
výroku tohto rozsudku a zároveň odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok
(§ 306 ods. 1 Tr. por.).