Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. december 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819202100
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7819202100.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Gizely Majerčák, v spore žalobcu L.. O. W., nar. XX.XX.XXXX, G. XX,
zastúpený JUDr. Jánom Halkom, advokátom, Rožňava, Cyrila a Metoda 105/2, IČO: 50589865, proti
žalovanému O. H., nar. XX.XX.XXXX, Č. XXX, o zaplatenie 4 000,00 eur s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku 9C/29/2019-97 z 21.10.2020, Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len súd) napadnutým rozsudkom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 4 000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 000,- eur od 06.06.2019 do

zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 155,- eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a II. žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovaného s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2.1.Z opisu rozhodujúcich okolností v žalobe súd zistil, že žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že
03.06.2018 v čase okolo 01.00 hod. v meste Rožňava, počas prevádzkovej doby na terase kaviarne

Sama na Krásnohorskej ulici 65, žalovaný pod vplyvom alkoholu a po predchádzajúcom nedorozumení,
fyzicky napadol žalobcu úderom do zadnej časti hlavy, čím vyvolal vzájomnú potýčku, pri ktorej ho udrel
do oblasti dolnej čeľuste a potom, čo sa žalobca snažil z miesta odísť, ho na miestnej komunikácii
pred kaviarňou dobehol, zvalil na zem a opakovane udieral a kopal do rôznych častí tela, pričom
v útoku pokračoval aj potom, čo sa poškodený postavil a pravou rukou ho udrel do oblasti pravej
strany tváre, následne vybral zo svojho neďaleko odstaveného auta expanznú samonabíjaciu pištoľ
zn. Zoraki, model 925, kaliber 9 mm a najmenej 5-krát vystrelil do vzduchu, čím žalobcovi spôsobil

zranenia - pomliaždenie s drobnou odreninou pri koreni nosa, trieštivú zlomeninu nosových kostí s
miernym posunom nosovej priehradky doprava, zlomeninu prednej steny čeľuste vpravo bez posunu,
drobnú tržnú ranu pri vonkajšom očnom kútiku pri podočnicovým hematómom vpravo, pomliaždenie
ľavej ušnice s krvnou podliatinou, pomliaždenie za ľavou ušnicou, pomliaždenie s miernym opuchom
v oblasti záhlavia priemeru cca 3 cm, pruhovité odreniny na prednej strane hrudníka, odreniny v
driekovej a krížovej oblasti cca 10x10 cm s dobou liečenia v trvaní dva týždne. Za tento skutok
kvalifikovanýakoprečinublíženianazdravívsúbehusprečinomvýtržníctvabolžalovanýuznanývinným

trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 15T/28/2019-313 zo 12.03.2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť 30.03.2019. V dôsledku zranení, ktoré žalobcovi spôsobil trestným činom
žalovaný,bolžalobcapráceneschopnýod03.06.2018do18.06.2018.Vobdobíspáchaniatrestnéhočinu
žaloba ako živnostník vykonával na základe zmluvy z 26.03.2018 činnosť hlavného sieťového inžiniera/technika pre obchodnú spoločnosť Hubbado Limited, reg. číslo 08905789, so sídlom 44 Rucklidge
Avenue, Londýn, NW10 4PS, Anglicko. Za túto činnosť mu v zmysle zmluvy patrila odmena vo výške
400,- eur denne. Zo schválených rozpisov pracovného času žalobcu a nim vystavených faktúr vyplýva,

že žalobca:
v máji 2018 odpracoval 21 dní, za čo vyfakturoval sumu 8 400,- eur,
v júni 2018 odpracoval len 11 dní, za čo vyfakturoval sumu 4 400,- eur,
v júli 2018 odpracoval 20 dní, za čo vyfakturoval sumu 8 000,- eur a zároveň, že žalobca v júni 2018
neodpracoval 10 pracovných dní práve v čase, keď bol práceneschopný (pracovné dni 4.-8. júna 2018

a 11.-15. júna 2018) a v dôsledku ublíženia na zdraví spôsobeného žalovaným prišiel o zárobok v sume
4 000,- eur. Žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil podľa § 420 OZ.
2.2.Súd vo veci vydal 08.08.2019 platobný rozkaz, ktorý bol uznesením z 24.09.2019 zrušený, nakoľko
žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor s vecným odôvodnením, v ktorom uviedol, že mu bol
trestným rozkazom zo 12.03.2019 uložený úhrnný peňažný trest vo výške 1 000,- eur za spáchanie
prečinuublíženianazdravípodľa§156ods.1z.č.300/2005Z.z.Trestnéhozákonavsúbehusprečinom

výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a), ods. 2 písm. b) z. č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona za napadnutie žalobcu. Uviedol, že podľa
znaleckého posudku MUDr. Zoltána Sidora PhD. síce bol obvyklý spôsob života žalobcu narušený po
dobu hospitalizácie, t. j. od 03.06.2018 do 06.06.2018, avšak po tejto dobe, najmä s ohľadom na povahu
a umiestnenie zranení (tvárová časť), tieto neboli takého charakteru, ktorý by žalobcovi neumožňovali

po 06.06.2019 nástup do práce. Žalobca pracuje na pozícii inžiniera/technika v zákazníckom centre
sieťových operácií v Košiciach, teda ide o pozíciu, ktorú žalobca mohol po 06.06.2019 vykonávať,
preto absentuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a prípadným ušlým ziskom
na zárobku žalobcu. Nenastúpenie do práce po 06.06.2019 zo strany žalobcu bolo jeho dobrovoľným
rozhodnutím, pretože žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za výpadok príjmov žalobcu a namietal aj

to, že by žalobcovi bola spôsobená škoda. Žalovaný navrhoval, aby žalobca v konaní preukázal svoje
príjmy, resp. svoj „ušlý zisk“ prostredníctvom hodnoverného dôkazu, napr. prostredníctvom daňového
priznania za rok 2018, ktoré by preukázalo, aké boli v skutočnosti mesačné príjmy žalobcu za mesiac
jún 2018, počas ktorého bol PN a aké príjmy mal žalobca za ostatné mesiace uvedeného roka. Reálne
príjmy žalobcu totižto môžu byť diametrálne odlišné od príjmov uvedených vo faktúrach žalobcu, ktoré

si mohol žalobca vyhotoviť pre účely tohto konania. Žalovaný tiež žiadal, aby žalobca predložil svoju
ročnú účtovnú závierku za rok 2018, z ktorej by malo byť zrejmé, aké mal žalobca príjmy za mesiac jún
2018 a za ostatné mesiace a ktorú by ako živnostník mal mať. Z týchto dôvodov žalovaný navrhoval,
aby súd žalobu zamietol.
2.3.Súd po oboznámení sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu: trestným rozkazom

Okresného súdu Rožňava sp. zn. 15T/28/2018 vo fotokópii, lekárskou správou od MUDr. Štepitovej
o trvaní práceneschopnosti žalobcu, overením prekladu z anglického jazyka do slovenského jazyka
prekladateľkou A.. L. G., predsporovou výzvou, fotokópiou obálky o doručovaní predsporovej výzvy,
pokladničným dokladom o zaplatení nákladov prekladu prekladateľke a potvrdením o cezhraničnej
platbe. Súd sa oboznámil s obsahom znaleckého posudku MUDr. Zoltána Sidora, PhD. č. 60/2018

na strane 201 až 211 a doplnením tohto znaleckého posudku č. 123/2018 na strane 216 až 228
vyšetrovaciehospisu,právnevecposúdilpodľa§420ods.1,§422ods.1,§517ods.2 OZ,§3Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 517 ods.2 OZ dospel k záveru, že sú splnené
predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za ušlý zisk na strane žalobcu.
2.4.Protiprávny úkon žalovaného bol preukázaný právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu

Rožňava sp. zn. 15T/28/2019 z 12.03.2019 a zavinenie žalovaného bolo ustálené v trestnom
konaní. Lekárskym potvrdením o trvaní práceneschopnosti žalobcu bolo preukázané, že v dôsledku
protiprávneho konania žalovaného žalobca za obdobie od 03.06.2018 do 18.06.2018 nebol schopný
výkonu práce. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi klientom - Hubbado Limited, registračné číslo:
08905789, so sídlom: 44 Rucklidge Avenue, London (Londýn), NW10 4PS, England (Anglicko) a

dodávateľom - žalobcom súd považoval za preukázané, že žalobca v rozhodnom období mal vykonávať
prácu pre zahraničnú spoločnosť, pričom cena ním poskytovaných služieb bola dohodnutá sumou 400,-
€ denne. Z obsahu faktúr a informačných správ o rozsahu vykonanej práce za obdobie od 01.05.
do 31.06.2018 vyplýva, že žalobca za obdobie od 03.06.2018 do 18.06.2018 neodpracoval 10 dní.
Potvrdeniami o prichádzajúcej platbe SEPA predloženého žalobcom vyplýva, že fakturované sumy na

základe faktúr č. SB - 1275, SB - 1366, SB - 1396 boli uhradené na účet žalobcu spoločnosťou
Hubbado Limited, z čoho vyplýva reálny príjem žalobcu. Uvedenými listinami predloženými žalobcom
o výške jeho denného zárobku súd považoval za preukázané, že na strane žalobcu vznikol ušlý zisk
vo výške 4 000,-€ za neodpracované dni v počte 10 počas trvania jeho práceneschopnosti, ako ajexistenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom žalovaného a vznikom ušlého zisku na strane
žalobcu. Vzhľadom na vykonávanú pracovnú pozíciu žalobcu, rozsah a povahu poškodenia jeho
zdravia, ktoré žalobca utrpel hlavne v oblasti tváre nebolo vhodné, aby vykonával osobné konzultácie

na dohodnutom pracovnom mieste podľa Zmluvy a navyše bol lekárom uznaný za práceneschopného. Z
týchto dôvodov tvrdenia žalovaného spočívajúce v tvrdení, že žalobca mohol vykonávať prácu aj počas
jeho práceneschopnosti od 06.06.2018 súd považoval za nedôvodné. Na základe vyššie uvedeného súd
žalobu o zaplatenie 4 000,-€ s príslušenstvom považoval za dôvodnú a zaviazal žalovaného k zaplateniu
žalovanej sumy s príslušenstvom. Nakoľko žalovaný na preukázanie svojich osobných, majetkových a

zárobkových pomerov nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by mohli byť podkladom pre rozhodnutie
súdu o plnení žalovanej sumy v splátkach, súd rozhodol o paričnej lehote na plnenie tak, ako je to
uvedené vo výroku rozsudku.
2.5.Súd citoval znenie § 121 ods.3 OZ a zaviazal žalovaného aj k zaplateniu sumy 155,- €, nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške vynaložených nákladov na preklad listín, nakoľko tieto
náklady boli účelne vynaložené v súvislosti s podaním žaloby na súd.

2.6.Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu so zákonnými úrokmi z omeškania
vo výške 5 % ročne od 06.06.2019, odo dňa nasledujúceho po vrátení nedoručenej zásielky obsahujúcej
predžalobnú výzvu žalobcovi zo strany pošty, do zaplatenia, v zmysle § 517 ods.2 OZ a § 3 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z.
2.7.Výrok o náhrade trov konania sa oprel o § 255 ods.1 CSP a keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd

priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovaného, o ktorých výške § 262
ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3.1.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný (č.l. 106 - 107) z dôvodov podľa § 365 ods.1

písm. e), f), h) CSP, v ktorom uviedol, že spochybňuje žalobcom uplatnenú výšku ušlého zisku.
3.2.Žalobca v konaní pred súdom predložil súdu iba faktúry adresované svojmu obchodnému partnerovi,
ktoré však ani len nespĺňajú zákonné náležitosti faktúry ako daňového dokladu v zmysle zákona č.
431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, z. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov a z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

3.3.Žalovaný namietal, že z predmetných faktúr nevyplýva, či vo fakturovanej výške mali byť resp. aj
boli obchodným partnerom uhrádzané a teda, či sa nejedná len o faktúry „fiktívne". Žalovaný za týmto
účelom žiadal žalobcu o predloženie jednak evidencie došlých a odoslaných faktúr v peňažnom denníku,
ročnú účtovnú závierku a daňového priznania za rok 2018, ktoré mohli hodnoverne rozptýliť pochybnosti
o výške ušlého zisku. Žalobca však takéto dôkazy nepredložil a súd vykonanie navrhovaného dôkazu

nepripustil. Uvedeným konaním súdu bolo tak zabránené objektivizovaniu ušlého zisku na strane
žalobcu a citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Cdo 195/2015, 4Cdo/319/2008.
3.4.Žalobca tiež v konaní nepreukázal, že jeho obchodný partner bol schopný a mal záujem prideľovať
mu prácu. Žalobca teda nepreukázal, že v čase, v ktorom sa nedostavoval na pracovisko, mu jeho
obchodný parter chcel prideľovať prácu, avšak pre zranenie žalovaného bolo tomuto znemožnené.

3.5.S ohľadom na vyššie citované rozhodnutia je žalovaný názoru, že v prípade žalobcu ide
práve o ušlý zisk, ktorý pre nedostatočné preukázanie v konaní ostal iba v rovine „fikcie" -
nebol dostatočne preukázaný. Žalobcovi pritom na preukázanie predmetnej skutočnosti postačovalo
jednoduché potvrdenie od jeho obchodného partnera, že v čase, v ktorom sa žalobca nedostavoval na
pracovisko mal záujem prideľovať mu prácu.

3.6.Žalovaný tiež poukázal na to, že súd nezohľadnil závažnosť zranenia žalobcu a jeho vplyv na
schopnosť žalobcu vykonávať prácu. Podľa znaleckého posudku MUDr. Zoltána Sidora PhD. síce bol
obvyklý spôsob života žalobcu narušený po dobu hospitalizácie t. j. od 3.6.2018 do 6.6.2018 avšak
po tejto dobe. najmä s ohľadom na povahu a umiestnenie zranení (tvárová časť), tieto neboli takého
charakteru, ktorý by žalobcovi neumožňoval po 6.6.2018 nástup do práce, žalobca pracuje na pozícii

inžiniera technika v zákazníckom centre sieťových operácii v Košiciach, teda ide opozíciu, ktorú žalobca
mohol po 6.6.2018 vykonávať. Navyše žalobca sám uviedol, že prácu môže vykonávať aj z domu.
3.7.Zastáva tiež názor, že od žalobcom uplatneného ušlého zisku mali byť odrátané sumy, ktoré je
žalobca nútený vynaložiť na dosiahnutie predmetného zisku. Do tejto kategórie možno zradiť napríklad
náklady na cestovné, ktoré žalobca musí vynaložiť na to, aby sa dostal na miesto výkonu práce.

Súd sa predmetnou otázkou pri určovaní výšky ušlého zisku žalobcu vôbec nezaoberal. Žalobca sa
tak priznaním ušlého zisku v plnej uplatnenej výške bez zohľadnenia týchto výdavkov bezdôvodne
obohacuje vo výške týchto výdavkov na úkor žalovaného, nakoľko ich žalobca v čase, kedy sa
nedostavoval na pracovisko nevynaložil.3.8.Z vyššie uvedených dôvodov zastáva názor, že súd vo svojom rozhodnutí neobjektivizoval výšku
ušlého zisku žalobcu. Navrhol Krajskému súdu v Košiciach ako odvolaciemu súdu, aby rozsudok
Okresného súdu Rožňava z 21.10.2020 sp. zn.: 9C/29/2019-97 v zmysle § 389 CSP zrušil a aby v

zmysle § 391 ods.1 CSP vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu.

4.1.K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca (č. l. 122), ktorý poukázal na to, že žalovaný v
odvolaní nesprávne uvádza, že žalobca na preukázanie výšky ušlého zisku predložil iba faktúry. Okrem
faktúr predložil aj potvrdenia z banky preukazujúce úhradu faktúr. Spolu s informačnými správami o

množstve odpracovaných dní je tak nepochybne preukázaný výpadok príjmov žalobcu za obdobie
jeho práceneschopnosti. Žalovaným navrhované dôkazy v priebehu prvoinstančného konania (daňové
priznanie, ročná účtovná závierku) preto žiadnym spôsobom nemohli ovplyvniť záver súdu o dôvodnosti
výšky uplatneného ušlého zisku.
4.2.Ak žalovaný ďalej tvrdí, že žalobca nepreukázal, že jeho obchodný partner bol schopný a mal záujem
prideľovať mu prácu, má za to, že toto je preukázané práve predložením výpisu odpracovaných dní nie

len v mesiaci kedy mu vznikla škoda (jún 2018), ale aj za predchádzajúci (máj 2018) a nasledujúci (júl
2018) mesiac, z ktorých vyplýva, že žalobca pracoval každý pracovný deň. Neexistuje rozumný dôvod
domnievať sa, že práve v čase PN žalobcu pre neho obchodný partner nemal prácu.
4.3.K argumentu, že žalobca mohol prácu vykonávať aj počas PN (mimochodom doslova prepísanom
z odporu) sa v priebehu konania už vyjadril a rovnako sa s ním dostatočne vysporiadal aj súd prvej

inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Zdôraznil však, že žalovaný lživo konštatuje, že žalobca
sám uviedol, že prácu môže vykonávať aj z domu.
4.4.Námietkou žalovaného, že od uplatneného ušlého zisku treba odrátať sumy, ktoré boli vynaložené
na dosiahnutie zisku, sa odvolací súd nemusí zaoberať, keďže nejde o prostriedok procesnej obrany,
ktorý by mohol byť v súlade s § 366 CSP použitý aj v odvolaní. Žalovaný mohol túto námietku

vzniesť kedykoľvek v priebehu prvoinštančného konania. Predmetný spor nie je sporom s ochranou
slabšej strany a súd prvej inštancie nemal povinnosť prihliadať na okolnosti žalovaným nenamietané.
Odhliadnuc od toho, žalobcovi žiadne takéto náklady nevznikli. V čase vykonávania prác klienta, žalobca
býval v Košiciach, teda cestovné na dochádzanie do miesta výkonu práce nevynakladal. Išlo o výlučne
duševnú prácu. Na príjem z nej dosiahnutý neboli potrebné žiadne výdavky (aj preto ako uviedli vo

vyjadrení z 27.10.2019 si žalobca v rámci daňového priznania uplatnil paušálne výdavky).
4.5.S ohľadom na vyššie uvedené má za to, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

5.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v zákonnej lehote,
preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods.1,2 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP, prejednal odvolanie a rozsudok ako vecne
správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s rozhodnutím a jeho odôvodnením v
celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

6.1.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia
skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej
inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a

navrhnutýdôkazjespôsobilýpreukázaťprávnevýznamnúskutočnosť(napr.preto,žehonepovažovalza
rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz,
ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť

dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu.
Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné

skutkové zistenia.
6.2.Žalovaný v prvoinštančnom konaní žiadal žalobcu o predloženie evidencie došlých a odoslaných
faktúr v peňažnom denníku, ročnú účtovnú závierku a daňového priznania za rok 2018 a súd vykonanie
navrhovaného dôkazu nepripustil.6.3.Podľa § 185 ods.1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
6.4.Ak súd rozhodne, že niektoré z navrhnutých dôkazov nevykoná, odôvodní, prečo nevykonal
navrhnuté dôkazy.

6.5.Z obsahu odôvodnenie rozsudku je zrejmé, že súd listinnými dôkazmi predloženými žalobcom
považoval nárok žalobcu za preukázaný a teda vykonávanie ďalšieho dokazovania by bolo
nehospodárne.
6.6.Odvolací súd sa stotožňuje s rozsahom vykonaného dokazovania a zastáva názor, že žalovaným
navrhnuté dokazovanie by bolo nielen nehospodárne, ale aj neúčelné lebo v žiadnom rozsahu by

neovplyvnilo žalobcov nárok uplatnený žalobou.
6.7.Dôkazy, ktoré žalovaný žiadal vykonať neboli spôsobilé žiadnym spôsobom preukázať právne
významnú skutočnosť pre meritórne rozhodnutie, lebo spôsob vedenia evidencie faktúr žalobcom, jeho
ročná účtovná závierka a ani daňové priznanie, žiadnym spôsobom nepreukazovali ušlý zisk žalobcu,
ktorý sa v týchto dokladoch ani nemohol nachádzať.

7.1.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami

skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení

dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
7.2.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá

tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.

8.1.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje

zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne

právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu

konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
8.2.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.9.Ani jeden zo žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

10.1.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného

vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť.
10.2.Oodôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave, dôvody rozsudku sú správne,
na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti tvrdené už v konaní
na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd riadne a presvedčivo vyrovnal.

11.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) možno doplniť nasledovné:

12.V zmysle § 420 ods.1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

13.V zmysle § 422 ods.1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

14.Ušlý zisk vo všeobecnosti môžeme definovať ako ujmu spočívajúcou v tom, že u poškodeného
nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na
pravidelnýbehvecídaloočakávať.Ušlýzisksaneprejavujezmenšenímmajetkupoškodeného(úbytkom
aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba

pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí
(nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať
zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti).

15.1.Žalovaný správne a výstižne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Cdo

195/2015, z ktorého citoval „Len všeobecné tvrdenia o strate podnikateľskej príležitosti alebo zmarení
podnikateľského zámeru bez ďalšieho, nikdy nemôže byť základom pre vznik nároku na náhradu ušlého
zisku, a to ani v prípade, ak by boli dôsledkom protiprávnej udalosti... Aj existencia ušlého zisku musí
byť vždy bezpečne preukázaná, v prípade ušlého zisku nie je možne preukázať jeho reálnu existenciu,
ale musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti tvrdené poškodeným, ktoré pri logickej

úvahe povedú k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, t. j. dokazuje sa
pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej
pravdepodobnosti, je potom možné urobil záver o tom, či by za daných okolností bol žalovaný ušlý zisk
aj reálnym. Nepreukázanie existencie takýchto skutkových okolností, by potom mohlo viesť len k záveru,
že ušlý zisk, ktorého sa žalobca v konaní domáha je skutočne iba „fikciou" (uznesenie najvyššieho súdu

sp. zn.: 3Cdo 513 2014).
15.2.Aj v prípade ušlého zisku musí ísť o ujmu už nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky
mohla vzniknúť v budúcnosti" (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.: 4MCdo 23/2008). Za ušlý zisk teda
nemožno považovať hypotetický ušlý zisk, ktorý nemá žiadny konkrétny preukázateľný základ.
15.3.Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4Cdo/319/2008: „...nestačí pritom iba pravdepodobnosť

rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu veci (nebyť
protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie
svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti).

16.1.Odvolací súd sa s citovanými rozhodnutiami najvyššieho súdu plne stotožňuje a mutatis mutandis

poukazuje na ich závery. Vychádzajúc z citovaných rozhodnutí má za to, že v prejednávanej veci bolo
žalobcom hodnoverne preukázané, že mu vznikla reálna ujma, nie hypotetická.
16.2.Žalobca preukázal, že nebyť protiprávneho úkonu žalovaného, pri riadnom chode udalostí, by bol
aj v dňoch od 3.6.2018 do 18.6.2018, kedy bol práceneschopný, odpracoval podľa zmluvy z 26.03.2018
vo funkcii hlavného sieťového inžiniera/technika pre obchodnú spoločnosť Hubbado Limited, reg. číslo

08905789, so sídlom 44 Rucklidge Avenue, Londýn, NW10 4PS, Anglicko 10 pracovných dní, za čo mu
v zmysle zmluvy patrila odmena vo výške 400,- eur denne, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatnil ako
ušlý zisk vo výške 4 000,- eur (10x400)16.3.Žalobca svoje tvrdenie o ušlom zisku preukázal zmluvou z 26.03.2018 (č. l. 4), faktúrami (č. l.
16,18,19), potvrdeniami o platbe (č. l. 77,78,79) a potvrdením o práceneschopnosti (č. l. 6). Námietka
žalovaného o „fiktívnom“ ušlom zisku nemá reálny podklad, keďže žalobca preukázal, že pri pravidelnom

behu veci (nebyť protiprávneho konania žalovaného) mohol dôvodne očakávať zväčšenie svojho
majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania žalovaného.

17.1.K ostatným námietkam žalovaného uplatneným v odvolaní, odvolací súd uvádza, že žalovaný
v podanom odvolaní síce uviedol, že namieta výšku uplatneného ušlého zisku, ale túto námietku

bližšie nešpecifikoval a neuviedol, v akom rozsahu túto výšku namieta. Odvolací súd konštatuje, že
prvoinštančný súd sa s výškou ušlého zisku riadne a presvedčivo vysporiadal a odvolací súd sa s týmito
závermi stotožňuje.
17.2.Otázka náležitostí faktúr ako daňového dokladu v účtovníctve, nie je predmetom tohto konania a ich
formálny nedostatok mohol namietať a žiadať obchodný partner žalobcu. Táto námietka nemá žiaden
vplyv na predmet konania, keďže podľa vystavených dokladov bola žalobcovi realizovaná platba na účet

v banke.
17.3.Žalovaný namieta, že žalobca nepreukázal, že obchodný partner bol schopný a mal záujem
prideľovať mu prácu. Uvedené tvrdenie je nedôvodné, lebo žalobca práve zmluvou z 26.03.2018,
faktúrami a potvrdeniami o platbe preukázal, že obchodný partner žalobcu mu prácu podľa zmluvy
prideľoval a za vykonanú prácu mu platil dohodnutú zmluvnú odmenu, že tomu tak bolo mesiac pred

škodnou udalosťou, v časti mesiaca, kedy škodná udalosť nastala a aj nasledujúci mesiac.
17.4.Námietka žalovaného, že žalobca mal počas práceneschopnosti pracovať z domu, resp. že jeho
zranenia mu umožňovali chodiť do práce sú nedôvodné, lebo jedine lekár má kompetenciu posúdiť
zdravotný stav žalobcu a jeho schopnosť vykonávať prácu. Keďže jeho zranenia si vyžadovali nielen
hospitalizáciu, ale ďalšiu liečbu v domácom prostredí, žalobca bol z uvedeného dôvodu od 3.6. do

18.6.2018 práceneschopný.

18.1.Na námietku žalobcu, že od žalobcom uplatneného ušlého zisku mali byť odrátané sumy, ktoré
je žalobca nútený vynaložiť na dosiahnutie predmetného zisku, odvolací súd neprihliadal, lebo išlo o
neprípustnú novotu v odvolacom konaní.

18.2.Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

18.3.Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy.
Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú
procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané,
že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich

odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt
v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z
pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo
obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.

19.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

20.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21.1.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
21.2.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

22.Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný preto náhrada trov odvolacieho konania bola v plnom
rozsahu priznaná žalobcovi, o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.23.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).