Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Škrab

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113215020
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113215020.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov senátu JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Romana Tótha, v sporovej veci žalobkyne: K. A., I. Ž. XX/XX, L., zastúpenej
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému:
Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36234176, o zaplatenie
nemajetkovej ujmy 946,- eur a určenie neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve č.
XXXXXXXXXX, na odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17C/131/2013-29
zodňa9.10.2013,protidopĺňaciemurozsudkutohoistéhosúduč.k.17C/131/2013-75zodňa30.10.2015
v spojení s opravným uznesením toho istého súdu č.k. 17C/131/2013-77 zo dňa 30.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudoksúduprvejinštancievspojenísdopĺňacímrozsudkomaopravnýmuznesením
ohľadom určenia neprijateľných zmluvných podmienok za neplatné.

Ruší rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom ohľadom priznania žalobkyni
finančného zadosťučinenia vo výške 426 eur a vo výroku o trovách konania, a v rozsahu tohto zrušenia
mu vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) vyššie označeným
rozsudkom určil neprijateľné zmluvné podmienky v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.1.2007,

platnosť tlače od 1.8.2006 v znení, ako je to presne uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, za
neprijateľné a zo zákona za neplatné. Zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni
finančné zadosťučinenie vo výške 426,- eur a tieto uhradiť do 3 dní od právoplatnosti jeho rozsudku.
Posledným výrokom rozsudku rozhodol, že žalovaná strana je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania
spočívajúce v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 1.385,26 eur a nahradiť ich do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku na účet JUDr. Igora Šafranka.

2. Prvoinštančný súd v dôvodoch rozhodnutie uviedol, že v predmetnom konaní pôvodne žalovaný
vystupoval ako žalobca a uplatnil si právo na zaplatenie dlžných splátok z úverovej zmluvy zo dňa
4.1.2007 č. XXXXXXXXXX vo výške 1.658,07 eur. Rozsudkom zo dňa 17.4.2013 č.k. 17C/37/2012-161
súd vyhovel žalobe len z čiastočne vo výške 426,07 eur a v prevyšujúcej časti po sumu 1.658,07 eur
žalobu zamietol z dôvodu, že zmluva neobsahovala niektoré náležitosti vyžadované zákonom okrem
iného úroky, za ktoré bol úver poskytnutý. Preto súd žalobu o úroky zamietol. Počas konania bol podaný
protinávrh na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a zaplatenie primeraného finančného

zadosťučinenia.Vyššieuvedenýmrozsudkomsúdprotinávrhvylúčilnasamostatnékonanie.Vykonaným
dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalovaná spoločnosť poskytuje úvery vrátane úverov pre
spotrebiteľov. Žalovaná poskytla žalobkyni viac úverov, vrátane úveru posudzovaného v predmetnom
konaní. Zmluva obsahuje pomerne rozsiahle zmluvné podmienky vrátene zmluvných podmienokuvedených vo výroku rozsudku. Žalobkyňa sa domáha neprijateľnosti predmetných zmluvných
podmienok a naliehavý právny záujem odôvodňuje uplatnením primeraného finančného zadosťučinenia
v súvislosti s ich použitím zo strany žalovaného ako dodávateľa úverovej zmluvy. Súd vykonal súdnu

kontrolu zmluvných podmienok, ktoré explicitne vymedzila žalobkyňa, prihliadol na ostatné zmluvné
podmienky a okolnosti uzavretia zmluvy v zmysle čl. 3, 4 Smernice Rady 93/13 EHS a dospel k
záveru, že predmetné zmluvné podmienky sú prehnané a objektívne vyvolávajú hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne. Predovšetkým poznamenal, že zmyslom súdnej
kontroly je vo svetle Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

vyhodnotenie zmluvných podmienok a vyvodenie adekvátnych konzekvencii, medzi ktoré zákonodarca
zaradil aj relutárnu satisfakciu pre spotrebiteľa, ktorý bol adresátom takýchto zmluvných podmienok,
v danom prípade žalobkyňa. Neprijateľné zmluvné podmienky sú neakceptovateľné od ich momentu
zapracovania v zmluve a pre záver o porušení práva spotrebiteľov nerozhoduje štádium existencie
zmluvy. Pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky je rozhodujúci objektívny stav, bez ohľadu na
záujmy účastníkov zmluvy. Argument, že zmluvné podmienky sa v skutočnosti nemali použiť, neobstojí,

pretože použité sú už ich zapracovaním v zmluve danej na finančný trh. Naviac viaceré zmluvné
podmienky majú dopad na žalobkyňu bez ohľadu na existenciu zmluvy. Žalovaná strana predložila
žalobkyni zmluvu s viacerými zmluvnými podmienkami, ktoré individuálne a v spojení s ostatnými
zmluvnými podmienkami vyvolávajú hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Súd
prvej inštancie mal za to, že uvedené zmluvné podmienky sú neprijateľné podľa generálnej klauzuly

v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu vzniku zmluvy. Právo na primerané finančné
zadosťučinenie je právom, ktoré je súčasťou mechanizmu stanoveného zákonodarcom na ochranu
práv spotrebiteľov. V úverovej zmluve uvedené zmluvné podmienky, najmä ich počet, sú zarážajúce.
Uvedené zmluvné podmienky, ktoré boli označené súdom ako neprijateľné, môžu ohroziť žalobkyňu a
žiadanéfinančnézadosťučineniejeprizohľadnenívysokéhopočtuneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok

celkom primerané. Prvoinštančný súd konštatoval, že určil zmluvné podmienky, uvedené vo výroku
ako neprijateľné, ktoré v demokratickej spoločnosti zásadne nemôžu mať miesto a ktoré devalvujú
občianskoprávne vzťahy a znižujú kvalitu života bežných ľudí. Relutárna satisfakcia podľa § 3 ods. 5
Zákona o ochrane spotrebiteľa je spravodlivým zadosťučinením za hrozbu použitia týchto zmluvných
podmienok napriek ich hrubej nerovnováhe.

3. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa zásady úspechu tak, že priznal žalobkyni
náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. celkom vo výške 1.385,36 eur.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie, ktorým navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil. Odvolateľ nesúhlasí s rozhodnutím
prvoinštančnéhosúdu,pretože mázato,žetentovôbecnevzaldoúvahyargumentyaprávnerelevantné
fakty, ktoré žalovaný predložil k doručenej protižalobe, resp. žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo
nehodnotil žalovaným predložené dôkazy podstatné pre merito prejednávanej veci, resp. tieto dôkazy
nevzal na zreteľ. Zdôraznil, že v tomto konaní neboli predmetom dokazovania (skúmania) žalobkyňou

namietané neprijateľné podmienky. Preto mu nie je zrejmé, konštatovanie súdu, že predmetná úverová
zmluva obsahovala presne uvedený počet ustanovení, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto súd určil, že sú neplatné z
dôvodu neprijateľnosti a tieto výslovne uviedol vo výroku napadnutého rozhodnutia. Takýto záver
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a rovnako ani v odôvodnení rozhodnutia. Ďalej poukázal

na to, že neopodstatnenosť podaného vzájomného návrhu resp. neexistenciu naliehavého právneho
záujmu konajúci súd v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym relevantným spôsobom nepotvrdil ani
nezamietol, pretože sa týmto vôbec nezaoberal. Žalovaný má za to, že vzhľadom na skutočnosť, že
o pohľadávke, ktorú si voči žalobkyni z napadnutej úverovej zmluvy uplatňoval, už bolo právoplatne
rozhodnuté, určenie neprijateľných zmluvných podmienok je neopodstatnené. Pokiaľ ide o finančné

zadosťučinenie, žalovaný je presvedčený, že žalobkyňa nebola tou, ktorá si úspešne uplatnila porušenie
práva, pretože žalovanému musí zaplatiť len istinu s úrokom z omeškania. Takáto právna situácia
vznikla nie v dôsledku úspešného uplatnenia porušenia práva, ale v dôsledku pochybenia žalovaného
sankcionovaného bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Žalovaný jej teda žiadnu
ujmu nespôsobil a ani spôsobiť nemohol.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.6. V dôsledku podania odvolania bola vec predložená Krajskému súdu v Prešove ako súdu odvolaciemu
na rozhodnutie o odvolaní žalovaného. Odvolací súd uznesením č.k. 13Co/22/2014-72 zo dňa
12.2.2015 vrátil vec súdu prvej inštancie na rozhodnutie o celom predmete konania.

7. Prvoinštančný súd dopĺňacím rozsudkom č.k. 17C/131/2013-75 zo dňa 30.10.2015 v bode I. doplnil
výrok rozsudku sp. zn. 17C/131/2013-29 zo dňa 9.10.2013 tak, ako je to presne uvedené v bode
I. dopĺňacieho rozsudku, v bode II. vyslovil, že návrh v časti nad priznané finančné zadosťučinenie
žalobkynevovýške426,-eurzamietaavbodeIII.rozhodol,ževozvyškunávrhnaurčenieneprijateľných

zmluvných podmienok zamietol. Opravným uznesením č.k. 17C/131/2013-77 zo dňa 30.10.2015 opravil
zrejmé nesprávnosti pri písaní, ktoré sa vyskytli vo výroku a odôvodnení rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 17C/131/2013-29 zo dňa 9.10.2013.

8. Proti dopĺňaciemu rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktoré je obsahovo totožné s odvolaním
podaným proti rozsudku č.k. 17C/131/2013-29 zo dňa 9.10.2013 a ktoré je rozpísané vo vyššie

uvedenom texte.

9. Dňa 13.3.2016 bol spis predložený Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o oboch podaných
odvolaniach žalovaného.

10. Odvolací súd listom zo dňa 13.10.2017 vyzval žalovaného, aby vzhľadom na doterajšiu zaužívanú
judikatúru oznámil odvolaciemu súdu v lehote 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy, či trvá na podaných
odvolaniach zo dňa 8.1.2013 a 2.2.2016.

11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.10.2017 uviedol, že naďalej trvá na podaných odvolaniach a

jednotlivých vyjadreniach v nich uvedených. Konštatoval, že stále zastáva názor, že ním podané
odvolania sú odôvodnené. Žalobkyňa dosiaľ nepreukázala, v čom spočíva jej naliehavý právny záujem
ohľadne určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. Pre danosť existencie naliehavého právneho
záujmu je preto nevyhnutné, aby výrok súdneho rozhodnutia o tom, či tuje právny vzťah alebo právo, bol
spôsobilý ovplyvniť právne postavenie žalobcu, a teda mal za následok zmenu jeho práva a povinností

alebo postavenia v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje
práva žalobou na plnenie. Pokiaľ súdne rozhodnutie žiadnym spôsobom neovplyvní právne postavenie
žalobcu,nemožnokonštatovaťdanosťnaliehavéhoprávnehozáujmu.Postaveniežalobkynesažiadnym
spôsobom nezmení, nakoľko v konaní vedenom pod sp. zn. 17C37/2012, v ktorom bol žalovaný v
postavení žalobcu a požadoval od žalobkyne zaplatenie sumy 1.658,07 eur s prísl. z úverovej zmluvy č.

XXXXXXXXXX, bol poskytnutý úver vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov.

12. Odvolací súd aplikujúc ustanovenie § 470 ods. 2 CSP prejednal podané odvolania žalobcu podľa
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolania žalobcu boli podané pred týmto
dátumom. Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych
predpisov, a preto niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy.
V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto odvolací súd posúdil tieto odvolania
v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

13. Odvolací súd tak prejednal odvolanie žalobcu podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v
medziach, v ktorých sa domáhal jeho preskúmania, a dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie určil
zmluvné podmienky v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.1.2007, platnosť tlače od 1.8.2006,
za neprijateľné a zo zákona za neplatné, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho

aj právne posúdil. Preto v tejto časti odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným
súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Pokiaľ ide o rozhodnutie, ktorým prvoinštančný súd uložil žalovanému
povinnosť nahradiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 426,- eur, dospel odvolací súd k záveru,
že v tejto časti je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť ako nepreskúmateľný.

14. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým určil zmluvné podmienky
v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.1.2007, za neprijateľné a zo zákona za neplatné, toto
rozhodnutie je vecne správne. Prvoinštančný súd v tejto časti vo veci v dostatočnom rozsahu zistil
skutkovýstavazozistenýchskutočnostívyvodilsprávnyprávnyzáver.Keďžeanivpriebehuodvolaciehokonania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo
vzťahu k odvolacím námietkam uvádza.

15. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti
o tom, že právny vzťah medzi účastníkmi založený úverovou zmluvou zo dňa 4.1.2007 je
vzťahom spotrebiteľským. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia neprijateľnosti zmluvných
podmienok v uvedenej spotrebiteľskej zmluve, pričom naliehavý právny záujem odôvodnila uplatnením

primeraného finančného zadosťučinenia v súvislosti s ich použitím zo strany žalovaného ako dodávateľa
úverovej služby a taktiež sa domáhala priznania finančného zadosťučinenia vo výške 946,- eur.

16. Nie je dôvodná odvolacia námietka žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým určil
neprijateľnosť zmluvných podmienok, je nesprávne, z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala, v čom
spočíva jej naliehavý právny záujem ohľadne určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok.

17. Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016), súd rozhodne na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Podľa ods. 3, súd môže v
rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka

používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná. Podľa ods. 4, ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach
za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez

návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

18. Možnosť súdu, a to aj bez návrhu, výslovne uviesť neprijateľnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej
zmluvy vo výroku rozhodnutia bola do Občianskeho súdneho poriadku zavedená zákonom č. 384/2008
Z.z. a to doplnením odseku 3 do ustanovenia § 153 a následne doplnená o nový odsek 4 a to zákonom č.

575/2009 Z.z., ktorý mal za cieľ dosiahnuť účinné prostriedky na eliminovanie používania neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách, doplniť neúplnú transpozíciu Smernice Rady č. 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku a
zvýšiť kompetencie Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Vo vzťahu k
novému ustanoveniu § 153 ods. 4 O.s.p. zavedenému do Občianskeho súdneho poriadku zákonom č.

575/2009 Z.z. Dôvodová správa výslovne uvádza, že navrhovaná právna úprava súvisí so záväznosťou
výroku rozsudku, pričom naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo zákona (§ 80 písm. c/ O.s.p.) (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 26. apríla 2016, sp. zn. 4 Cdo 337/2015).

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval za nedôvodné odvolanie žalovaného proti výroku,
ktorým prvoinštančný súd určil neprijateľné zmluvné podmienky v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo
dňa 12.1.2007, v znení, ako je to presne uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, za neprijateľné a zo
zákona za neplatné. Preto odvolací súd v tejto časti potvrdzuje napadnutý rozsudok ako vecne správny.

20. Vo vzťahu k ďalšiemu výroku rozsudku, ktorým prvoinštančný súd uložil žalovanému povinnosť
nahradiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 426,- eur, je potrebné súhlasiť s odvolacou
námietkou žalobcu, že v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie, pre nedostatok dôvodov,
nepreskúmateľný. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje

náležitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. vedie v konečnom dôsledku k tomu, že rozhodnutie
sa stáva nepreskúmateľným.

21. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni finančné
zadosťučinenie vo výške 426,- eur a žalobu žalobkyne v časti nad priznané finančné zadosťučinenie vo

výške 426,- eur zamietol. Z odôvodnení napadnutých rozsudkov však nie je zrejmé, na základe akých
úvah dospel prvoinštančný súd k záveru, že žalovanej patrí finančné zadosťučinenie vo výške 426,- eur,
preto je v tejto časti jeho rozsudok nepreskúmateľný.22. Tento nedostatok odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu má za následok, že v tejto časti
odvolaním napadnutý rozsudok nespĺňa požiadavky stanovené v ustanovení § 157 ods. 2 v spojení
s § 211 ods. 2 O.s.p. na riadne odôvodnenie rozsudku. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia

sa sporovej strane odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené
záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo k nedostatočne
zdôvodnenému rozhodnutiu.

23. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v časti, v ktorej jej bolo priznané

finančné zadosťučinenie vo výške 426,- eur a vo výroku o trovách konania a v rozsahu tohto zrušenia
vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

24. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.