Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 3T/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019010299
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Harmóci

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:0019010299.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce senát v zložení z predsedu senátu JUDr. Slavomíra Harmóciho a prísediacich

Dariny Valuškovej a Jozefa Čabáka, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.11.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

MC.
u z n á v a sa v i n n ý m

- zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.,

p r e t o, ž e

v presne nezistenom čase v období od roku 2017 do 16.12.2018 v rodinnom dome v obci E. XXX,
okr. Michalovce, sústavne a opakovane spôsoboval svojej matke poškodenej V. fyzické utrpenie tým
spôsobom, že ju pravidelne a opakovane fyzicky napádal tak, že ju udieral, chytal za vlasy, ťahal, pričom
v októbri roku 2018 v kúpeľni rodinného domu fyzicky napadol svoju matku tak, že ju otvorenou dlaňou

trikrát udrel do oblasti tváre, následkom čoho spadla na zem, kde si pred ňou čupol, oboma rukami ju
schytil za ramená a chvíľu pridržal, taktiež začiatkom mesiaca december 2018 v kuchyni domu pristúpil
zozadu k matke V. schytil ju zozadu pod krkom, zaklonil jej hlavu a držiac v ruke kladivo sa jej spýtal,
či „chce mať pekné zuby“ a povedal jej, aby „viac otvorila ústa“ a psychické utrpenie tým spôsobom, že
sa jej vyhrážal, vyvolával u nej strach a stres, v dôsledku čoho sa zamykala v spálni rodinného domu
a z obavy pred možným fyzickým napadnutím, bola nútená utiecť z domu k susedom, kde zotrvala až
do príchodu manžela z práce,

t e d a

- blízkej osobe spôsoboval fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, ponižovaním, neustálym
sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu,
z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody

v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :Dňa 20.5.2019 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry v Michalovciach obžalobu na H. pre zločin
týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom
základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný H. na hlavnom pojednávaní vykonal vyhlásenie o tom, že je nevinný. Ku skutku uviedol,
že sa nedopustil toho, čo mu je kladené za vinu. Pripustil, že doma vznikali problémy preto, že bol
nezamestnaný a doma nepočúval a nič nerobil. Rodičia mu vyčítali, aby si našiel prácu, preto sa
zamestnal v Novom Meste nad Váhom vo firme Hella, kde pracoval tri mesiace. Obžalovaný poprel, aby

v období od roku 2017 do 16.12.2018 napadol svoju matku alebo ju ťahal za vlasy pri hádkach. Rovnako
poprel, aby napadol svoju matku v októbri 2018 v kúpeľni rodinného domu alebo aby sa jej vyhrážal
s kladivom. V danom prípade nešlo o žiaden incident, keďže sa z toho obaja smiali. Stalo sa to 13.
decembranaLuciu,kedyjedeňbosoriekavyháňajúsabosorky,pretokeďmalvrukekladivkonaoriešky
a s týmto kýval, ukázal ho mame a povedal jej, že je to „kladivo na bosorky“, resp. na čarodejnice. Bolo
to myslené zo „srandy“. Rovnako narážka, že mame urobí krajší úsmev bola takto myslená. Obžalovaný

pripustil, že v minulosti napadol svojho otca, lebo mu „dožral nervy“. Tento incident bol prejednávaný
v priestupkovom konaní.

Svedkyňa - poškodená V. vo svojej výpovedi uviedla, že problémy s obžalovaným v spoločnej
domácnosti začali od roku 2010, kedy sa vrátil z M., kde pracoval. Keď sa vrátil, doma nič nerobil.

Spoločne s manželom ho nabádali, aby si našiel nejakú prácu, na čo nereagoval a začal požívať alkohol
vo zvýšenej miere, ako aj iné látky. V tom čase začali útoky voči manželovi, ktoré boli aj fyzické. Keď
obžalovaný prišiel domov opitý, iba na nich pokrikoval. Svedkyňu nazýval V. a otca JC. Stávalo sa, že
manžela fyzicky napádal a bil ho päsťami, kde zasiahol. Na jar v roku 2018 opitý napadol manžela,
keď prišiel domov, kde kričal po svedkyni, ako aj jej manželovi. Keď sa tento na obžalovaného ohradil,

prečo vrieska, obžalovaný ho začal fyzicky napádať a bil ho päsťami po hlave. Svedkyňa sa mu snažila
v tom zabrániť, ale sama ho nevedela od manžela odtrhnúť, preto jej došiel na pomoc mladší syn a
spoločne obžalovaného od manžela odtrhli a následne všetci utiekli do garáže. Neskôr sa obžalovaný
vrátil do kuchyne, kde sa obávali, že ide po nôž, preto z garáže ušli k svokre H., ktorá býva oproti. Táto
však nebola doma, preto sa skryli u nej v „drevárke“ kde čakali na príchod polície, ktorú sme medzitým

zavolali. Dodala, že takéto útoky boli spočiatku vedené iba voči manželovi a voči svedkyni boli útoky iba
slovné, kde jej obžalovaný vulgárne nadával. S odstupom času však napadol aj ju. Bolo to niekedy v
októbri - novembri 2018, keď bola v kúpeľni a umývala si hlavu, vtedy prišiel k nej obžalovaný a z ničoho
nič, keď zdvihla hlavu ju udrel po tvári z jednej a následne aj z druhej strany. V dôsledku týchto úderov jej
odleteli okuliare a spadla na zem. Vtedy útočiť prestal. Svedkyňa sa ho bála a hovorila mu, aby prestal

a nepokračoval, nakoľko zavolá políciu. Vtedy si k nej čupol a hovoril niečo v zmysle, že to prehnal a
pobozkal ju. Rovnako ju napadol aj v decembri roku 2018, keď ju v kuchyni zozadu udieral päsťami
do chrbta. Boli to dosť silné údery z ktorých mala modriny. Keď sa pootočila udrel ju aj do pleca a do
ruky. Uvedenému fyzickému napadnutiu nepredchádzal žiaden iný incident, ani hádka, bolo to proste
iba tak. Obžalovaný v rámci ich spolužitia okrem nadávok svedkyni vyčítal aj to, že všetko čo navarí mu

nechutí, že je to humus a nadával jej či bolo navarené alebo nie. Keď mu jedlo nechutilo, zobral ho a
vyhodil aj s tanierom do koša. V dôsledku takéhoto správania mala naozaj z obžalovaného strach, kde
nevedela čo bude. Tento ju prenasledoval po celom dome, vždy chodil za ňou, bol ako jej tieň. Všetko
jej vyčítal a doma porozbíjal nábytok, rozbil lustre a televízor. Z tohto dôvodu si svedkyňa namýšľala,
že nič už neviem urobiť dobre, všetko čo urobí je zlé. Svedkyňa sa útokom bránila tak, že vyšla von z

domu, keďže obžalovaný von z domu nechodieval. Tam sa zdržiavala až do príchodu manžela. Spoločne
s manželom mali reálnu obavu, že obžalovaný im môže niečo urobiť, ublížiť na živote či na zdraví. Z
týchto dôvodov boli nútení volať políciu opakovane, pričom prvýkrát ju volali v roku 2012 alebo 2014.
Celkovo bola polícia volaná asi štyrikrát. Následne už políciu nevolali, nakoľko napriek ich zásahom sa
nič nezmenilo a obžalovaný z toho iba ťažil, keď videl, že ani po privolaní polície sa mu nič nestalo. Vo

vzťahu k incidentu s kladivom svedkyňa uviedla, že niekedy v decembri 2018, keď odišla k susedom,
keďže nechcela byť doma, aby neprekážala obžalovanému už len svojou prítomnosťou a nedávala mu
tak zámienku na ďalší útok voči jej osobe, došiel za ňou obžalovaný. Keď sa vrátila domov mal v ruke
kladivo, kde ju schytil zozadu za hlavu a žiadal od nej, aby otvorila ústa. Hovoril jej niečo v zmysle, či
chce mať pekné zuby. Svedkyňa dodala, že často bola nútená utekať z domu, kde utekala k susede C.

alebo sa zdržiavala na záhrade a to len preto, aby nebola doma. Útoky obžalovaného trvali dlhšiu dobu
no od roku 2017 ich svedkyňa vnímala intenzívnejšie kvôli tomu, že práve v tomto roku začala pociťovať,
že v dôsledku správania sa obžalovaného už nevie normálne fungovať. Bola nesústredená v práci, mala
obavu z možných útokov a doma nemohla mať žiadnu návštevu. Vtedy začala reálne rozmýšľať o tom,že vyhľadá lekársku pomoc. Útoky zo strany obžalovaného však neboli ohraničené len do obdobia od
roku 2017. Tieto však boli v tomto období intenzívnejšie.

V rámci vykonanej konfrontácie medzi svedkyňou a obžalovaným, konfrontované osoby zotrvali na
svojich výpovediach.

Svedok E. vo výpovedi uviedol, že problémy v rodine s obžalovaným sa stupňovali. Nie sú záležitosťou
krátkeho obdobia. V poslednom období najmä v poslednom roku sa správanie obžalovaného značne

vyostrilo a skončilo to útokmi voči manželke svedka - matke obžalovaného. Niekedy v jari 2018
roku obžalovaný svedka fyzicky napadol, na čo svedok podal trestné oznámenie, ktoré skončilo v
priestupkovom konaní. Napadnutie spočívalo v tom, že po príchode do kuchyne, kde sa už nachádzal
obžalovaný, ktorý bol opitý a jedol tam, mal pri sebe bordel, tohto svedok upozornil, čo sa mu nepáčilo
a zrejme ho to vyprovokovalo k fyzickému útoku voči svedkovi. Udrel ho dlaňou zozadu do oblasti krku,
resp. chrbta a následne ho znova udieral, kde v dôsledku úderov svedok spadol a tam ho bil na zemi, kde

zasiahol. Na pomoc mu pribehla manželka spoločne s druhým synom. Svedok dodal, že nebol svedkom
útokov obžalovaného proti manželke, pretože obžalovaný na ňu útočil vždy vtedy, keď svedok nebol
doma. Manželka útoky zo strany obžalovaného znášala ťažko, čo bolo na nej vidieť. Pracovala na zmeny
„dvanástky“, kde je veľmi ťažko takto fungovať a pracovať dvanásť hodín, potom prísť domov s obavou,
čo vlastne doma bude, zamykať sa doma a potom ísť následne zasa pracovať dvanásť hodín.

Svedok U. - brat obžalovaného využil svoje zákonné právo a v trestnej veci vedenej proti jeho bratovi
odmietol vypovedať. Z tohto dôvodu bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania z ktorej je
zrejmé, že býva s bratom v spoločnej domácnosti v obci Jovsa 240, avšak väčšinu času sa zdržiava v
Česku, kde pracuje. Medzi ním a bratom nie je žiaden vzťah, nakoľko sa s ním nedá rozprávať ako s

človekom, je veľký nervák, nič ho nezaujíma, nemá kamarátov a do každého sa púšťa do bitky. Nevie
ustúpiť, je agresívnej povahy a musí byť psychicky narušený. Bral dlhodobo pervitín, čo mu zrejme
poškodilo mozog. Keď je s mamou, je z nej slúžka. Brat sám doma nič nerobí a nechodí ani von. Svedok
nebol priamym svedkom jeho útokov no počul, ako kričí a vulgárne nadáva mame.

Bola tiež vypočutá svedkyňa C., ktorá osobne nebola svedkyňou toho, aby obžalovaný fyzicky napadol
poškodenú. Videla však poškodenú potom, čo mala byť fyzicky napadnutá, kde táto mala ranu pod okom
v dôsledku zhodenia okuliarov zo strany obžalovaného, keď ju mal udrieť. Podľa tvrdenia poškodenej
ju mal napadnúť v kúpeľni. Rovnako sa stávalo, že poškodená prichádzala k nim domov a uvádzala,
že má obavu a strach z obžalovaného. Takto poškodená z domu utekala už dávnejšie, no v poslednom

období to bolo naozaj časté.

Svedok H.viedol, že skutočne k ním domov utekala tak poškodená ako aj jej manžel. Niekedy k nim došla
poškodená aj keď svedok nebol doma. Bolo to zhruba jedenkrát do týždňa, možno aj dvakrát. Vtedy
im poškodená hovorila, že obžalovaný robí doma bordel. Poškodená pritom plakala a bola rozrušená.

Osobne nebol svedkom žiadneho incidentu medzi obžalovaným a poškodenou.

Bol vypočutý znalec H., ktorý uviedol, že na základe znaleckého vyšetrenia a štúdia dokumentácie u
obžalovaného zistil emočne nestabilnú poruchu osobnosti. Tento popieral, aby sa dopustil skutku, za
ktorý je stíhaný. Pokiaľ sa skutku dopustil, jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli zachované

v celom rozsahu. U obžalovaného bolo zistené aj zneužívanie alkoholu a pokiaľ by sa preukázalo,
že sa skutku dopustil v čase, keď mal požitý alkohol, je možné pripustiť zníženie jeho ovládacích
schopnostínepodstatnoumierou,ajtolenvdôsledkupožitiaalkoholu.Jednalobysaobežnéodbrzdenie
zábran, ktoré je bežným účinkom alkoholu. Obžalovaný je schopný chápať a chápe zmysel trestného
konania. Požívanie alkoholu obžalovaným bolo ešte bez prejavov závislosti a preto protialkoholická

liečba nie je potrebná. Pri poruche osobnosti nebýva ani dôvod nariadiť ochranné psychiatrické liečenie,
kde obžalovaný môže na dobrovoľnej báze absolvovať ambulantné psychiatrické liečenie, aby sa
predišlo dekompenzáciám poruchy osobnosti, ktorá môže byť kriminogénna. Samotná psychiatrická
liečba nevedie k zmene osobnosti, ale môže pomôcť zmeniť naučené vzorce správania, ktoré sa
používajú na riešenie konfliktných situácií alebo v istých zaťažujúcich situáciách a môžu byť v rámci

tejto liečby použité lieky, ktoré tlmia afektívny náboj, teda znižujú napätie, napäté prežívanie danej
situácie. Tieto však nemenia povahu ako takú, pokiaľ jedinec túto povahu alebo povahové črty sám
nechce zmeniť. Osoba s uvedenou poruchou, môže vo vyhrotených situáciách reagovať agresívne.
Obžalovaný už v minulosti mal skúsenosti s medikamentóznou liečbou svojej poruchy, v dôsledku čohobol aj hospitalizovaný v roku 2013, kedy sa jeho psychický stav stabilizoval, čo konštatovali aj rodičia.
Je teda zrejmé, že pri riadnom užívaní predpísaných liekov o ktorých obžalovaný vie, je možné jeho
zdravotný stav stabilizovať do tej miery, že aj jeho okolie ho vníma ako kľudného a nekonfliktného.

Tento však s liečbou svojvoľne prestal, lieky neužíval a došlo k zhoršeniu jeho správania sa. K tomu
sa následne pridružilo aj požívanie alkoholu, ktorý tieto následky iba potencoval. Porucha osobnosti
zistená u obžalovaného je liekmi nemenný stav a týmito sa dokážu iba tlmiť prejavy tejto poruchy. U
obžalovaného bolo konštatované aj užívanie návykových látok, konkrétne marihuany. V závere znalec
vylúčil, že obžalovaný trpí takým psychickým ochorením, ktoré by mohlo mať za následok, že jeho

rozpoznávacia schopnosť v čase skutku bola znížená, resp. nedokázal svoje konanie ovládať.

Znalec MUDr. Martin Medvecký v rámci svojej výpovede uviedol, že na základe spisového materiálu
a zdravotnej dokumentácie, ako aj vlastného psychiatrického vyšetrenia obžalovaného Y. bolo zistené,
že obžalovaný trpí emočne nestabilnou poruchou osobnosti, impulzívny typ a škodlivým užívaním
alkoholu a kanabinoidov. Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania. Pokiaľ sa preukáže,

že obžalovaný sa dopustil skutku z ktorého je obvinený, v čase spáchania skutku mohol rozpoznať
nebezpečenstvo svojho konania a mohol svojej konanie ovládať. Pokiaľ sa preukáže, že menový
konal pod vplyvom alkoholu alebo kanabinoidov, bola jeho schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo
svojho konania a schopnosť svoje konanie ovládať znížená a to nepodstatne. V čase spáchania
skutku jeho konanie nebolo ovplyvnené patickým, ani vystupňovaným afektom. Obžalovaný je spôsobilý

náležite sa obhajovať. Obžalovaný nie je závislý od užívania návykových látok. U obžalovaného nie je
prítomná závislosť od psychoaktívnych látok, teda nie je dôvod k nariadeniu ochrannej protialkoholickej
alebo protitoxikomanickej liečby. Doteraz realizované psychiatrické liečby zamerané na psychické
zmeny súvisiace s poruchou osobnosti neboli efektívne, preto sa neodporúča ani nariadenie ochrannej
psychiatrickej liečby. Pobyt obžalovaného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný.

Znalec dodal, že emočná nestabilita je súčasťou štruktúry osobnosti a nie je to prejav duševnej choroby
v úzkom slova zmysle. Problémové správanie v budúcnosti aj smerom k matke nie je vylúčené, ale je v
dôsledku povahových vlastnostní obžalovaného a nie v dôsledku duševnej choroby alebo poruchy.

Na hlavnom pojednávaní súd prečítal znalecké posudky MUDr. Alfonza Porvažníka z odboru

zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria ako aj znalecký posudok Ústavu pre znaleckú činnosť
v Psychológii a Psychiatrii spol. s.r.o. Nové Zámky, ktoré závery sú totožné s výpoveďami znalcov na
hlavnom pojednávaní.

Rovnako bol prečítaný znalecký posudok PhDr. Danice Korpovej z odboru psychológia, odvetvie

klinická psychológia detí a dospelých zo záveru ktorého súd zistil, že úroveň intelektových, rozumových
a pamäťových schopností obžalovaného H.N. je v pásme priemeru a poškodenej V.N. v pásme
horného priemeru. U obžalovaného H.N. je osobnosť premorbídne disharmonicky štrukturovaná,
schizoidné rysy, v popredí aktuálne emočná nestabilita, afektívna odbrzdenosť, poruchy sociability a
adaptability. Je prítomná nekontrolovaná impulzivita pri výrazne narušenom mentálnom brzdovom

systéme pod vplyvom alkoholu alebo psychoaktívnych látok sú prítomné agresívne tendencie a rizikové
správanie. Osobnosť poškodenej V.N. je premorbídne diferencovaná, emočne zrelá, má zmysel pre
povinnosť a zodpovednosť. Dlhodobo frustrovaná s prejavmi vegetatívnej maladaptácie, depresívneho
ladenia a zvýšenej senzitívnosti. U obžalovaného sú prítomné výrazné sklony ku konfabuláciám a
zvýšenej sugestibilite. Poškodená nemá sklony ku konfabuláciám a sugestibilite. Obžalovaný je schopný

správne vnímať prežité udalosti, zapamätať si ich a správne ich reprodukovať. Pri požití alkoholu sú
tieto schopnosti mierne znížené, avšak pri požití psychoaktívnych látok môžu byť znížené výrazne.
Poškodená je schopná správne vnímať prežité udalosti, zapamätať si ich a správne ich reprodukovať.
U poškodenej sa prejavujú mierne známky psychického utrpenia, ktoré sa prejavujú v jej psychike
zvýšeným strachom zo svojho syna a obavami o svoj život, naplnenia jeho homicídnych vyhrážok. Trpí

poruchamispánkusdostačujúcimsociálnymfungovaním.Poškodenámákobžalovanémuambivalentný
vzťah, kde na jednej strane je pozitívny citový vzťah s potrebou jeho ochrany na druhej strane má
z neho strach a potrebu izolovať sa od neho. Obžalovaný má k poškodenej výrazne nepriateľský
vzťah bez emócií empatie s potrebou po jej psychickom ponižovaní, v kombinácii s alkoholom alebo
užitím psychoaktívnych látok má tendenciu k impulzívnemu konaniu s agresívnym doprovodom.

Pri paranoidných percepciách voči rodičom a hlavne matke má tendenciu k rizikovému a pre ňu
ohrozujúcemu správaniu. Vzhľadom ku skutočnosti, že obžalovaný nemá náhľad na svoje konanie, je
nekritický k svojej poruche a závislosti nie je predpoklad, že bude dobrovoľne absolvovať ambulantnúliečbu, kde môže dôjsť k rýchlej recidíve a možnému rizikovému konaniu, preto znalkyňa odporúča
zváženie ústavnej liečby.

Súd vykonal ďalšie dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to prečítaním lekárskych správ o
ošetrení obžalovaného H.N., rozhodnutí Okresného úradu Michalovce č. OÚ-OVVS-2015/001114 zo
dňa 23.1.2015 a č. OÚ-MI-OVVS-2018/011781 zo dňa 23.7.2018, správy Psychiatrickej nemocnice
Michalovce, správy o povesti obžalovaného, výpisu z evidencie priestupkov a odpisu z Registra trestov.

Z lekárskych správ o ošetrení obžalovaného je zrejmé, že jeho zdravotný stav dovoľuje umiestnenie
vo väzbe, pričom zo správy PsN Michalovce je zrejmé, že tento trpí emočne nestabilnou osobnosťou,
impulzívny typ, pričom je v psychiatrickej ambulancii evidovaný od roku 2012.

Z rozhodnutia Okresného úradu Michalovce č. OÚ-OVVS-2015/001114 zo dňa 23.1.2015 je zrejmé, že
priestupkové konanie proti obžalovanému H.N. bolo zastavené.

Z rozhodnutia Okresného úradu Michalovce č. OÚ-MI-OVVS-2018/011781 zo dňa 23.7.2018 súd zistil,
že obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa §
49 ods. 1 písm. e/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil dňa 29.3.2018, kedy
napadol svojho otca E.N., ktorého udieral do hlavy a následne po jeho páde oboma rukami po celom

tele za čo bol potrestaný uložením pokuty vo výške 50,-€.

Z lustrácii v evidencii priestupkov je zrejmé, že obžalovaný sa dopustil jedného vyššie uvedeného
priestupku.

Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že tento doposiaľ súdne trestaný nebol, pričom z miesta bydliska je
hodnotený negatívne, kde jeho správanie je problematické až agresívne, čo sa prejavuje neprimeraným
správaním voči jeho rodičom a spoluobčanom.

Po vyhodnotení takto vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne súd dospel k

jednoznačnému záveru, že obžalovaný H.N. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
zločinu týrania blízkej osoby zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., nakoľko blízkej
osobe-matkeV.N.spôsobovalpsychickéutrpeniealebofyzickéutrpenie,bitím,ponižovaním,neustálym
sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu.

K uvedenému záveru súd dospel najmä na základe výpovede poškodenej V.N., ktorá v rámci svojej
výpovede podrobne popísala vzájomné spolužitie s obžalovaným v spoločnej domácnosti, kde uviedla,
že problémy s obžalovaným a jeho správaním začali od roku 2010, kedy sa vrátil z Cypru, kde pracoval.
Po vzájomných výhradách poškodenej a jej manžela vo vzťahu k obžalovanému, tento začal požívať
alkohol vo zvýšenej miere, kde v tom času začali aj útoky voči manželovi svedkyne, ktoré boli aj fyzické.

Na jar v roku 2018 napadol manžela svedkyne - svojho otca za čo bol priestupkovo riešený. V dôsledku
uvedených útokov bola svedkyňa nútená utekať z domu, pričom útoky sa stupňovali aj voči jej osobe,
ktoré boli spočiatku slovné a neskôr aj fyzické. K takémuto fyzickému útoku došlo aj v období október -
november 2018, kedy ju opakovane obžalovaný udrel v kúpeľni, kde po jeho úderoch spadla. Následne
ju takto napadol aj v mesiaci december 2018, kedy ju zozadu udieral päsťami do chrbta. V uvedenom

období neustále poškodenej niečo vyčítal, vyjadroval nespokojnosť s jej prácou, navareným jedlom,
ktoré vyhadzoval do koša. Neustále ju prenasledoval, rozbíjal nábytok z čoho mala poškodená strach
a vyhýbala sa obžalovanému. Bála sa zostať s obžalovaným sama, preto sa radšej zdržiavala von
alebo utekala k susedom a čakala na príchod manžela. V dôsledku správania sa obžalovaného bola
nútená volať políciu asi štyrikrát. Správanie obžalovaného poškodená už nezvláda, má z neho strach

a stres. Skutočnosti uvádzané poškodenou potvrdil vo výpovedi aj svedok E.N., manžel poškodenej -
otec obžalovaného, ktorý taktiež potvrdil, že obžalovaný ho v minulosti fyzicky napadol, čo bolo riešené
v priestupkovom konaní a takto napadol aj svoju matku voči ktorej sa správa vulgárne, tejto nadáva
a neustále jej niečo vyčíta. Napokon uvádzané skutočnosti nepriamo potvrdil aj svedok U.N. - brat
obžalovaného, ktorý síce nebol priamym svedkom žiadneho fyzického napadnutia rodičov zo strany

obžalovaného, avšak sám k obžalovanému uviedol, že tento je veľký nervák, nič ho nezaujíma a do
každého sa púšťa do bitky. Nevie ustúpiť, je agresívnej povahy a musí byť psychicky narušený. Keď
je s matkou je z nej slúžka. Sám doma nič nerobí. Rovnako tak vypovedali aj svedkovia C. F. a H. F.,ktorí potvrdili, že poškodená často bola nútená utekať z domu k nim z dôvodu nevhodného správania
sa obžalovaného z ktorého mala strach a obavu.

Svoje konštatovanie súd opiera taktiež o závery znaleckých posudkov MUDr. Alfonza Porvažníka a
Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii spol. s.r.o. Nové Zámky, ako aj o výpovede
znalcov MUDr. Alfonza Porvažníka a MUDr. Martina Medveckého na hlavnom pojednávaní z ktorých súd
zistil, že obžalovaný trpí emočne nestabilnou poruchou osobnosti, pričom však je schopný svoje konanie
ovládať a rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť. Jeho problémové správanie smerom k matke

nie je vylúčené ani v budúcnosti, avšak je to dôsledok jeho povahových vlastností a nie dôsledok jeho
duševnej poruchy alebo choroby v úzkom slova zmysle, kde emočná nestabilita je súčasťou štruktúry
osobnosti obžalovaného, preto nariadenie ochrannej psychiatrickej liečby nie je potrebné, keďže aj
doposiaľ absolvovaná liečba v súvislosti s poruchou osobnosti nebola u tohto efektívna.

Napokon súd prihliadol aj k záverom znaleckého posudku PhDr. Danice Korpovej z ktorého je zrejmé,

že obžalovaný je emočne nestabilná osobnosť s afektívnou odbrzdenosťou a poruchami sociability
a adaptability. U tohto je prítomná nekontrolovaná impulzivita a najmä pod vplyvom alkoholu alebo
psychoaktívnych látok sú prítomné agresívne tendencie a rizikové správanie. Rovnako sú u tohto
prítomné sklony ku konfabuláciám a zvýšenej sugestibilite. Naopak u poškodenej V.N. je osobnosť
emočne zrelá so zmyslom pre povinnosť, ktorá je však dlhodobo frustrovaná s prejavmi maladaptatívnej

adaptácie a depresívneho ladenia bez sklonu ku konfabuláciám a sugestibilite. Obžalovaný má voči
poškodenej výrazne nepriateľský vzťah bez emócií, empatie s potrebou po jej psychickom ponižovaní
v kombinácii s alkoholom alebo užitím psychoaktívnych látok má tendenciu k impulzívnemu konaniu a
agresívnym doprovodom. U poškodenej sa prejavujú známky psychického utrpenia, zvýšeným strachom
zo svojho syna a obavami o svoj život a naplnenia jeho homicídnych vyhrážok.

V rámci hodnotenia vykonaných dôkazov sa súd zaoberal aj obranou obžalovaného, ktorý poprel
spáchanie žalovanej trestnej činnosti s tým, že sa nedopustil toho, čo mu je kladené za vinu, avšak
pripustil problémy v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorých nepočúval a doma nič nerobil. Považoval to
však za normálne hádky. Rovnako poprel, aby napadol svoju matku a tejto sa vyhrážal kladivom, avšak

následne pripustil tieto incidenty s tým, že tieto nemyslel vážne a na týchto sa obaja spoločne zabavili.
Uvedenú obranu obžalovaného súd považuje za účelovú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za
svoje konanie, prípadne hroziacemu trestu, kde táto je plne vyvrátená vyššie uvedenými dôkazmi. V tejto
súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Okresného úradu Michalovce č. OÚ-MI-OVVS-2018/011781
zo dňa 23.7.2018 z ktorého je zrejmé, že obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e/ Zákona o priestupkoch, keď fyzicky napadol
svojho otca dňa 29.3.2018. Správanie sa obžalovaného k rodičom okrem ich výpovedí je zrejmé aj z
výpovedí svedkov C. F. a H. F.. Napokon sklony k agresívnemu konaniu vo vzťahu k poškodenej sú
zrejmé aj s oboznámených znaleckých posudkov.

S poukazom na takto zistený skutkový stav, súd o vine obžalovaného nemal žiadne pochybnosti.

Na základe vykonaného dokazovania súd však dospel k záveru, že vykonanými dôkazmi nebolo
preukázané, aby obžalovaný svojim konaním naplnil aj všetky znaky zločinu týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b/ Tr. zák. tak, ako

mu je to kladené za vinu v podanej obžalobe okresnej prokurátorky.

Súd v tejto súvislosti podotýka, že v rámci vykonaných dôkazov nebolo preukázané, aby sa obžalovaný
H.N. dopúšťal vyššie uvedenej trestnej činnosti závažnejším spôsobom konania, teda po dlhší čas.
Žiaden z vykonaných dôkazov jednoznačne nepreukázal, aby sa tejto trestnej činnosti dopúšťal od

roku 2017 tak, ako je to konštatované v obžalobe a to v takej intenzite, aby bolo možné jeho konanie
posúdiť aj v zmysle tohto ustanovenia Trestného zákona, teda v zmysle § 208 ods. 3 písm. d/ Tr. zák.
Vykonanými dôkazmi mal súd za preukázané, že problémy v rodine obžalovaného pretrvávali dlhšiu
dobu a to už od roku 2011, pričom mali stúpajúcu tendenciu. Z výpovedí poškodenej a svedka E.N.
bolo preukázané, že od roku 2017 dochádzalo k vzájomným incidentom s obžalovaným oveľa častejšie,

kde však intenzita týchto útokov voči poškodenej nebola taká, aby bola poškodená nútená podať na
obžalovaného trestné oznámenie, prípadne oznámovať jeho konanie polícii, čo je zrejmé aj z lustrácie
z registra priestupkov, kde nie je evidovaný žiaden priestupok, ktorého by sa dopustil obžalovaný vo
vzťahu k matke - poškodenej. Rovnako v tejto súvislosti súd poukazuje na znalecký posudok PhDr.Danice Korpovej, ktorá okrem obžalovaného vyšetrila aj V.N., kde táto konštatovala u poškodenej mierne
známky psychického utrpenia prejavujúce sa strachom v jej psychike zo svojho syna a obavami o svoj
život. Je teda zrejmé, že znalkyňa nekonštatovala u poškodenej rozvinutý syndróm týranej osoby, ktorý

by sa u tejto zrejme prejavil vplyvom dlhodobého vystavenia nevhodnému správaniu sa obžalovaného
voči poškodenej, pričom boli konštatované iba mierne známky psychického utrpenia. Takéto konanie
obžalovaného podľa názoru súdu napĺňa znaky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby v zmysle ust.
§ 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., avšak nie je možné takéto konanie posúdiť aj v zmysle ust. § 208
ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom k ust. § 138 písm. b/ Tr. zák. Súd pritom prihliadal na početnosť

útokov obžalovaného vo vzťahu k poškodenej, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, ich intenzitu
a následok vo vzťahu k duševnému a fyzickému zdraviu poškodenej.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osobu
obžalovaného, na ustanovenie § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. a dospel k záveru, že účel trestu bude u
obžalovaného dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov so zaradením do ústavu na

výkontrestuodňatiaslobodysminimálnymstupňomstráženia,keďžeobžalovanývposlednýchdesiatich
rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, kde ako poľahčujúcu okolnosť na strane obžalovaného súd hodnotil jeho
doterajší bezúhonný život, pričom žiadnu priťažujúcu okolnosť u tohto nezistil. Vzhľadom k prevahe
poľahčujúcich okolností súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a trest obžalovanému

ukladá v takto zníženej trestnej sadzbe. Uložený trest je podľa názoru súdu plne primeraný zákonný
a spravodlivý, kde aj napriek skutočnosti, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol bolo potrebné
tomuto uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody s prihliadnutím na charakter trestnej činnosti a jeho
závažnosť. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že správanie obžalovaného voči matke môže byť i
v budúcnosti nebezpečné a preto je žiaduce, aby tento uložený trest vykonal a poučil sa z neho, kde

takýto trest zabezpečí aj dostatočnú ochranu poškodenej pred obžalovaným ako páchateľom trestnej
činnosti. Rovnako okrem individuálnej prevencie takýto trest plní aj úlohy generálnej prevencie, keďže
podľa názoru súdu dostatočne odradí iných páchateľov trestnej činnosti od jej spáchania.

Súd v danom prípade zvažoval uloženie ochranného liečenia u obžalovaného, kde však vzhľadom

na znalecké posudky z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatria nebolo nutné pristúpiť
k nariadeniu takejto ochrannej liečby, keďže duševná porucha ktorou obžalovaný trpí nie je liečiteľná,
resp. vyliečiteľná a spočíva v povahových vlastnostiach obžalovaného. Rovnako už skôr absolvovaná
psychiatrická liečba obžalovaným nebola efektívna, keďže tento svojvoľne liečbu zanechal, kde u tohto
následne došlo k zhoršeniu jeho psychického stavu. Je teda výlučne na obžalovanom, či si tento

uvedomí následky svojho konania a dobrovoľne podstúpi takúto liečbu, ktorá môže tlmiť jeho agresívne
prejavy a ktorá môže byť úspešná iba pri jeho aktívnej spolupráci. Rovnako z uvedených znaleckých
posudkov nebola konštatovaná závislosť obžalovaného vo vzťahu k škodlivému užívaniu alkoholu,
prípadne psychoaktívnych látok, preto takúto liečbu nebolo potrebné u obžalovaného nariadiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje

aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké
chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá

odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd
odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou
oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže
vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.