Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nové Zámky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Diana Cviková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/49/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421010473
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2022:4421010473.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred senátom, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany

Cvikovej a prísediacich Oľgy Andrejkovej a Jozefa Drugu, v trestnej veci obžalovaného F. T. a spol.,
pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného
zákona a iné, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 2Pv13/18/4403 z
21.10.2020, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 20.01.2022 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1) F. T., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., R. XXXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody

v S. Q.,
2) A. T., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., L. XXX/XX,

sú v i n n í , ž e

obžalovaný F. T.
1. dňa 11.09.2010 vystupujúc pred poškodeným ako D. R. v ambulancii poškodeného G.. G. Q. v G.
poliklinike v H., E. X pod zámienkou nákupu televízorov vylákal od poškodeného finančnú hotovosť v
sume 1.000 Eur s tým, že mu vráti o tri dni sumu 1.100 Eur napriek tomu, že vedel, že požičané peniaze
nevráti a ani ich nepoužije na nákup televízorov a poškodený v presvedčení, že mu požičané peniaze
vráti spolu s navýšením o 100 Eur, čo bola suma, ktorú požičal dňa 09.09.2010 manželke obžalovaného
A. T., v ten istý deň odovzdal obžalovanému na parkovisku pred G. poliklinikou v H., E. X sumu 1.000
Eur, pričom obžalovaný tieto peniaze poškodenému doposiaľ nevrátil, nepoužil ich na nákup televízorov

a peniaze minul na vlastnú potrebu,

obžalovaný F. T.
2. v presne nezistený deň, asi 3 dni po tom, čo poškodený odovzdal sumu 1.000 Eur obžalovanému F. T.
(bod 1/ obžaloby) čakal poškodeného G.. G. Q. na parkovisku pred D. v H., E. 2, kde si od poškodeného
pýtal finančnú hotovosť 500 Eur pod zámienkou vyplatenia colníka v súvislosti s dovozom televízorov,
presviedčal poškodeného, že peniaze mu vráti, keď predá televízory, a keď mu poškodený požičia aj

týchto 500 Eur , pričom poškodený v presvedčení, že mu obžalovaný požičané peniaze vráti spolu s
navýšením, obžalovanému na ďalší deň odovzdal na parkovisku pred D. v H., sumu 500 Eur, pričom
obžalovaný F. T. vedel, že peniaze na prezentovaný účel nepoužije, žiadne televízory nekupuje ani
nedováža, peniaze nevráti a použije ich pre vlastnú potrebu,

obžalovaní F. T. a A. T.
3. v období koncom septembra 2010, asi 23.09.2010, obžalovaný F. T. vystupujúc pred poškodeným ako

D. R., na parkovisku pred G. poliklinikou v H., E. X si pýtal od poškodeného G.. G. Q. finančnú hotovosť
1.700 Eur pod zámienkou predaja bližšie nešpecifikovanej nehnuteľnosti v Prahe, ktorú mali zdediť A.T. a jej brat obžalovaný A. T. po rodičoch s tým, že peniaze potrebujú na oddlženie nehnuteľnosti od
exekúcii a na jej prepis, aby nehnuteľnosť mohli predať, pričom o realizácii predaja nehnuteľnosti v Prahe
ubezpečovalpoškodenéhoajobžalovanýA.T.stým,žepopredajipredmetnejnehnuteľnostiobžalovaný

F. T. poškodenému vráti všetky doposiaľ požičané peniaze na nasledujúci deň na tom istom mieste a
poškodený v presvedčení, že mu obžalovaný F. T. doposiaľ požičané peniaze vráti, odovzdal mu v H.,
na T. ulici XX sumu 1.700 Eur, pričom obžalovaní F. T. a A. T. vedeli, že A. T. a A. T. nenadobudli žiadnu
nehnuteľnosť v Prahe, tieto peniaze poškodenému doposiaľ nevrátili a použili ich pre vlastnú potrebu,

obžalovaní F. T. a A. T.
4. v období od októbra 2010 do konca decembra 2010 obžalovaný F. T. vystupujúci pred poškodeným
ako D. R. a obžalovaný A. T., vystupujúc ako dedič nehnuteľnosti v D., opätovne pod zámienkou
predaja nehnuteľnosti v Prahe, neustále tvrdiac poškodenému, že je potrebné nehnuteľnosť oddlžiť,
na parkovisku pred G. poliklinikou v H., E. X a v H. na ulici T. XX poškodený postupne do konca
októbra 2010 odovzdal obžalovanému F. T. sumu okolo 50.000 Eur, následne obžalovaní F. T. a A. T.

poškodenému klamlivo tvrdili, že sú potrebné ďalšie peniaze na prepisy, exekúcie, listy vlastníctva tak,
aby mohla byť predmetná nehnuteľnosť v Prahe predaná údajnému kupujúcemu vystupujúcemu pod
menom „Jiří Novák“, no predtým musí F. T. vyplatiť dlhy exekútorovi, tiež že sú potrebné peniaze na
vybavenie pôžičky v Českomoravskej banke pre C. U. na kúpu predmetnej nehnuteľnosti, no k tomu je
najprv potrebné, aby C. U. splatil svoju predchádzajúcu pôžičku, k čomu sú potrebné od poškodeného

peniaze v sume 6.500 Eur a že keď sa nehnuteľnosť v Prahe predá, z takto nadobudnutých peňazí
obžalovaný vráti v krátkom čase celú požičanú sumu poškodenému, ale keď mu poškodený nepožičia
ďalšie peniaze potrebné k vybaveniu predaja nehnuteľnosti, kupujúci od kúpy odstúpi a poškodenému
nebude mať z čoho vrátiť doposiaľ požičanú sumu peňazí , pričom na to, aby peniaze od poškodeného
vylákali, pri niektorých stretnutiach obžalovaný F. T. využil pomoc neznámeho páchateľa tak, že pri

komunikácii s poškodeným prostredníctvom telefónu obžalovaného sa pred poškodeným vydával za
pána Napajedlého z Českomoravskej banky, ktorý poškodenému tvrdil, že sú potrebné ďalšie peniaze,
lebo boli neplatné listy vlastníctva, objavili sa ďalšie exekúcie, pričom počas tohto obdobia obžalovaný
A. T. udával poškodenému sumy, ktoré je potrebné uhradiť za Napajedlého do Českomoravskej banky,
uvádzal mu, že je v Prahe a vybavuje záležitosti na predaj nehnuteľnosti, žiadal ho, aby peniaze

odovzdal F. T., ktorý mu ich rýchle dopraví do Prahy a poškodený v presvedčení, že mu obžalovaný
F. T. doposiaľ požičané peniaze skutočne vráti, v období od októbra 2010 do konca decembra 2010
obžalovanému F. T. vo viacerých čiastkach postupne odovzdal sumu vo výške 100.300 Eur, pričom
obžalovaný F. T. a A. T. vedeli, že A. T. nenadobudol a ani nevlastní žiadnu nehnuteľnosť v Prahe,
peniaze poškodenému doposiaľ nevrátili a použili ich pre vlastnú potrebu,

obžalovaný Ľuboš T.
5. v presne nezistený deň koncom mesiaca november 2010 sa obžalovaný F. T. stretol s poškodeným
G.. G. Q. , pričom obžalovaný využil účastníctvo t.č. nebohého N. A., predstavujúceho sa ako C. U., ktorý
telefonujúc prostredníctvom telefónu obžalovaného F. T. poškodenému G.. G. Q. nepravdivo tvrdil, že

jeho úver v Českomoravskej banke je splatený, avšak ohľadne kúpy nehnuteľnosti v Prahe je potrebná
ešte suma 2.000 Eur, ktorú keď poškodený nezoženie, C. U. odstúpi od kúpy nehnuteľnosti v Prahe,
na čo poškodený v presvedčení, že mu obžalovaný požičané peniaze po predaji nehnuteľnosti vráti,
odovzdal koncom mesiaca december 2010 v H. na T. XX obžalovanému F. T. sumu 2.000 Eur, pričom
obžalovaný Ľuboš T. vedel, že A. Horváth nenadobudol a ani nevlastní žiadnu nehnuteľnosť v Prahe,

peniaze poškodenému doposiaľ nevrátil a použil ich pre vlastnú potrebu,

obžalovaný F. T.
6. od januára 2011 do júla 2011 obžalovaný F. T. v H. na T. XX pri opakovaných stretnutiach s
poškodeným G.. G. Q., poškodenému nepravdivo uvádzal, že C. U. odstúpil od kúpy nehnuteľnosti v

Prahe, no A. T. je v Prahe a našiel nového kupcu, „Vietnamca“, čo poškodenému telefonicky potvrdil aj
obžalovaný A. T. a sú potrebné peniaze na ďalšie exekúcie, prepisy, listy vlastníctva, pričom peniaze
poškodenému budú vrátené hneď po tom, čo sa nehnuteľnosť v Prahe predá a tak poškodený v
presvedčení, že mu obžalovaný požičané peniaze po predaji nehnuteľnosti vráti, odovzdal F. T. za
účelom oddlženia nehnuteľnosti v Prahe a jej následný predaj „Vietnamcovi“ viacerými čiastkami spolu

sumu 40.000 Eur pričom obžalovaný vedel, že A. T. nenadobudol a ani nevlastní žiadnu nehnuteľnosť
v Prahe, peniaze poškodenému doposiaľ nevrátil a použil ich pre vlastnú potrebu,

obžalovaný F. T.7. v bližšie nezistený deň v mesiaci august 2011 obžalovaný F. T. využil účastníctvo neznámeho
páchateľa tým, že poškodeného telefonicky kontaktoval neznámy páchateľ, predstavujúc sa menom
R., ktorá sa vydávala za pracovníčku Národnej banky Slovenska, pričom poškodenému nepravdivo

uviedla, že peniaze z Prahy sú už v Národnej banke Slovenska a na ich uvoľnenie, aby mohli byť
prevedené na účet poškodeného, je potrebné zaplatiť sumu 1.400 Eur, preto v najbližších dňoch išiel
poškodený G.. G. Q. spolu s obžalovaným F. T. do Bratislavy zaplatiť uvedenú sumu, na ktorú poškodený
mienil prispieť sumou vo výške 800 Eur a zvyšok peňazí mal doplatiť F. T., po príchode do Bratislavy
F. T. zatelefonoval údajnej pracovníčke Národnej banky Slovenska pani Brandovej, ktorá poškodenému

oznámila, že je toho času na dovolenke, ale peniaze môže dať poškodený Ľubošovi T., ktorý jej ich
na druhý deň prinesie, čo aj poškodený spravil a dal obžalovanému F. T. sumu 800 Eur a asi o týždeň
neskôr obžalovaný F. T. klamlivo tvrdil poškodenému, že mu telefonoval pán Napajedlý, ktorý uviedol,
že peniaze z Prahy neboli prevedené na účet poškodeného, nakoľko ich Napajedlý omylom previedol
na účet do Národnej banky Slovensko, odkiaľ boli vrátené na účet do Českomoravskej banky do Prahy,
pričom obžalovaný F. T. klamlivo tvrdil, že sú znovu potrebné ďalšie peniaze na uvoľnenie úveru, avšak

poškodený už žiadne peniaze na tento účel obžalovanému nevyplatil, obžalovaný F. T. poškodenému
sumu 800,- € nevrátil a peniaze použil pre vlastnú potrebu,

obžalovaný F. T.
8. koncom mesiaca september 2011 obžalovaný F. T. poškodenému nepravdivo tvrdil, že dom v Prahe sa

asi predá, pretože bol osobne v banke v Prahe, kde navštívil riaditeľa pána C., ktorý obžalovanému F. T.
mal sľúbiť, že predaj domu sa zrealizuje a v tej súvislosti odvolá z funkcie pána U. , ktorý vraj urobil viac
chýb, pričom obžalovaný F. T. opäť požadoval od poškodeného peniaze potrebné na prepis tohto domu,
uvoľnenie úveru a na exekúciu vo výške 6.000 Eur, poškodený z dôvodu, aby neprišiel o svoje doposiaľ
požičané peniaze, vyplatil obžalovanému F. T. v H. na T. XX po viacerých čiastkach sumu spolu 10.000

Eur, pričom obžalovaný tieto peniaze poškodenému doposiaľ nevrátil a použil ich pre vlastnú potrebu,

obžalovaný F. T.
9. začiatkom mesiaca november 2011 obžalovaný F. T. opäť kontaktoval poškodeného G.. G. Q. na
parkovisku pred G. poliklinikou v H., E. 2, kde poškodenému tvrdil, že z predaja nehnuteľnosti v Prahe

nič nebude, ale plánuje predať založený a exekúciami zaťažený byt v Bratislave na Vajnorskej 12/14 za
cenu 94.000 Eur, pričom z predaja bytu poškodenému vyplatí sumu 54.000 Eur ako vrátenie časti dlhu,
pričom od poškodeného vylákal pod zámienkou vyplatenia dlhu a následného predaja bytu v Bratislave
sumu 8.000 Eur, ktoré mu poškodený odovzdal v nádeji, že mu poškodený vráti aspoň časť požičaných
peňazí, hoci obžalovaný vedel, že byt v Bratislave nevlastní a peniaze použil pre vlastnú potrebu,

t e d a

obžalovaný F. T. v bodoch 1. až 9.
- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku škodu veľkého rozsahu,

obžalovaný A. T. v bodoch 3. a 4.

- poskytol inému pomoc a to odstránením prekážok na to, aby tento na škodu cudzieho majetku seba
obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný F. T. v bodoch 1. až 9.
- pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného

zákona v znení nálezu Ústavného súdu SR č. 428/2012 Z.z. (ďalej len „Trestný zákon“),

obžalovaný A. T. v bodoch 3. a 4.- účastníctvo formou pomoci k zločinu podvodu podľa § 21 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona
v znení zákona č. 224/2010 Z.z. (ďalej len „Trestný zákon“) k § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a)
Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú

obžalovaný F. T.

Podľa § 221 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a za zistenia priťažujúcich
okolností podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona), § 42 odsek 1 Trestného zákona a

podľa zásad uvedených v ust. § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c)
Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušujú sa výroky o treste, obžalovanému uložené skoršími
rozsudkami, a to:
- rozsudkom Okresného súdu Levice sp.zn. 2T/30/2013 z 04.04.2016, právoplatným dňa 04.04.2016,
- rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 4T/37/2016 z 21.09.2017, právoplatným dňa 07.03.2018

v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. 1To/87/2017 z 07.03.2018,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá

ochranný dohľad na dobu 3 (tri) roky.

obžalovaný A. T.

Podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a za nezistenia žiadnej
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona), § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e) Trestného
zákona na trest odňatia slobody 2 (dva) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba 3 (tri) roky.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému F. T. ukladá povinnosť nahradiť
poškodenému G.. G. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. G., F. č. XX, škodu vo výške 62.300,- Eur.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovaným F. T. a A. T. ukladá povinnosť spoločne a

nerozdielne nahradiť poškodenému G.. G. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. G., F. č. XX, škodu
vo výške 102.000,- Eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodený MUDr. Marián Zlínsky, nar. 20.09.1953, trvale
bytom Zlaté Moravce, Tolstého č. 21 so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra podal dňa 29.10.2020 pod sp.zn. 2Pv/13/18/4403 obžalobu na
obvinených F. T., A. T. a K. R., a to na obvineného F. T. pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa §
221 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona v bodoch 1 až 9 obžaloby a na obvineného A. T.

pre pomoc k zločinu podvodu podľa § 21 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona k § 221 odsek 1, odsek
3 písmeno a) Trestného zákona v bodoch 3 a 4 obžaloby, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo
výrokovejčastitohtorozsudku.VecbolanaOkresnomsúdeNovéZámkyvedenápodsp.zn.3T/74/2020.

Uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/74/2020 z 22.09.2021, právoplatným dňa

22.09.2021, bola trestná vec obvinených F. T. a A. T. vylúčená zo spoločného konania s trestnou vecou
ich spoluobvineného K. R. na samostatné konanie, následne na Okresnom súde Nové Zámky vedené
pod sp.zn. 2T/49/2021.

Obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní vyhlásili, že sú vinní zo všetkých skutkov, kladených im za
vinu obžalobou, následne súd obžalovaným položil otázky primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c),

písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku a keďže obaja na všetky tieto
im položené otázky odpovedali kladne, súd po zistení stanoviska prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie
obžalovaných prijať, podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaných o vine prijal
a podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie ohľadne žalovaných skutkov sa
nevykoná.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaných podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, prijaté
súdom aj s poukazom na ostatné dôkazy zadovážené v prípravnom konaní, preukazujúce vinu
obžalovaných okrem ich samotného priznania, súd týchto uznal vinnými zo žalovaných skutkov, a to
obžalovanéhoF.T.zoskutkovpodbodmi1až9obžalobyaobžalovanéhoA.T.zoskutkovpodbodom3a

4 obžaloby. Súd totiž dospel k záveru, že obžalovaný Ľuboš Horváth skutkami pod bodmi 1 až 9 obžaloby
naplnil všetky formálne zákonné znaky skutkovej podstaty pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu
podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona a obžalovaný A. T. skutkami pod
bodmi 3 a 4 obžaloby skutkovej podstaty účastníctva formou pomoci k zločinu podvodu podľa § 21 odsek
1 písmeno d) Trestného zákona k § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona z hľadiska

objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky. Obžalovaní totiž úmyselne (§ 15 písmeno a)
Trestného zákona) zasiahli do záujmu, chráneného Trestným zákonom, a to záujmu na ochrane majetku
fyzických a právnických osôb tak, že obžalovaný F. T. v bodoch 1 až 9 pokračovacím spôsobom na škodu
cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku
škodu veľkého rozsahu a obžalovaný A. T. v bodoch 3 a 4 poskytol inému pomoc, a to odstránením

prekážok na to, aby tento na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu
a spôsobil tak na na cudzom majetku značnú škodu. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii
priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaných a následkom ich činov
na jednej strane a ich úmyselným zavinením na strane druhej.
Súd skutky obžalovaného A. T. kvalifikoval podľa Trestného zákona účinného v čase ich spáchania,

nakoľko neskorší Trestný zákon nebol pre obžalovaného podľa posúdenia súdu priaznivejší. U
obžalovaného F. T. súd skutky kvalifikoval podľa neskoršieho, pre obžalovaného najpriaznivejšieho
Trestného zákona, a to v znení nálezu Ústavného súdu SR č. 428/2012 Z.z., kedy bola pre obžalovaného
priaznivejšie modifikovaná tzv. asperačná zásada odstránením povinnosti súdu podľa § 41 odsek 2
Trestného zákona obligatórne ukladať trest v hornej polovici o jednu tretinu zvýšenej trestnej sadzby.

S poukazom na postup podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd vykonal iba dôkazy
súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody, a to oboznámením správ a charakteristík k osobe
obžalovaných, súdnych spisov vzťahujúcich sa na ich predchádzajúce odsúdenia a listinných dôkazov.

Obžalovaný F. T. v minulosti poberal peňažný príspevok za opatrovanie osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím. V evidencii priestupkov obžalovaný nemá záznam pre spáchanie priestupkov, avšak z
odpisu z registra trestov vyplýva, že sa dosiaľ opakovane dopustil rôznorodej trestnej činnosti, a to
takmer výlučne trestnej činnosti majetkového charakteru - trestných činov podvodu, porušovania práv k
ochrannej známke, označeniu pôvodu výrobku a obchodnému menu, poisťovacieho podvodu a krádeže.

Vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 1T/97/1996 bol obžalovaný uznaný vinným z trestného
činu podvodu podľa § 250 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb, za čo mu
bol uložený trest odňatia slobody 2 roky so zaradením do I. NVS, z ktorého výkonu bol podmienečneprepustený dňa 08.01.2004 a v ktorého skúšobnej dobe sa následne osvedčil. Predmetné odsúdenie u
obžalovaného dosiaľ nebolo zahladené.
Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky vo veci sp.zn. 1T/169/2010, právoplatným dňa

03.03.2011, bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221
odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, za ktorý mu bol pôvodne uložený súhrnný podmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 3 roky s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 5 rokov a ktorého výkon
mu bol nariadený dňa 01.08.2014 a tento vykonal dňa 17.02.2018.
Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 4T/18/2014 súd zistil, že rozsudkom tejto spisovej

značky z 22.10.2014, právoplatného dňa 12.02.2015 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v
Nitre sp.zn. 4To/135/2014 z 12.02.2015, bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.
Rozsudkom Okresného súdu Levice sp.zn. 2T/30/2013 z 04.04.2016, právoplatným dňa 04.04.2016,

bol obžalovaný Ľuboš Horváth uznaný vinným zo spáchania zločinu vydierania spolupáchateľstvom
podľa § 20 k § 189 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody 30
mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a za
súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku Okresného súdu Nové Zámky vo veci sp.zn. 4T/18/2014
(vyššie citovaného).

Následne bol obžalovaný F. T. uznaný vinným z pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 odsek
1, odsek 2 Trestného zákona (skutky zo dňa 23.11.2012 až 03.12.2012 a zo dňa 25.08.2013 až
27.08.2013) rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 4T/37/2016 z 21.09.2017, právoplatným
dňa 07.03.2018 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. 1To/87/2017 z 07.03.2018, za
čo mu uložený spoločný a súhrnný trest odňatia slobody 4 roky so zaradením na výkon trestu do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, a to za súčasného zrušenia výroku o vine, treste a
súvisiacich výrokov vyššie citovaného rozsudku vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 4T/18/2014
a súčasne výroku o treste vyššie citovaného rozsudku Okresného súdu Levice sp.zn. 2T/30/2013.
Obžalovaný bol z výkonu tohto trestu podmienečne prepustený dňa 03.04.2020 za určenia skúšobnej
doby 7 rokov.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 4T/66/2020 z 12.03.2021, právoplatným dňa
12.03.2021, bol obžalovaný F. T. uznaný vinným z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 odsek
1, odsek 2, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona (skutky z obdobia apríla až mája 2020) a bol mu za
to uložený trest odňatia slobody 2 roky a 6 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Z uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k výroku o treste rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.
4T/37/2016, ktorým bol súčasne ukladaný spoločný a aj súhrnný trest, prichádzalo u obžalovaného do
úvahy ukladanie súhrnného trestu, pretože trestný čin v prejednávanej veci je v reálnom súbehu so
všetkými trestnými činmi, za ktoré bol obžalovanému uložený označený súhrnný a spoločný trest vo
veci Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 4T/37/2016. Súčasne neboli splnené podmienky pre ukladanie

súhrnného trestu vo vzťahu k poslednému odsúdeniu Okresným súdom Bratislava V ako ani vo vzťahu
k skoršiemu odsúdeniu Okresným súdom Nové Zámky sp.zn. 1T/169/2019, pretože nie je splnená
podmienka súbehu všetkých týchto trestných činov, ale u obžalovaného ide vo vzťahu k nim o recidívu.

Pokiaľ ide o obžalovaného Rudolfa T., tento nie je zamestnaný. V evidencii priestupkov má evidované

postihy za spáchanie priestupkov rôznorodého charakteru, predovšetkým na úseku cestnej dopravy,
ale aj priestupok proti verejnému poriadku a proti majetku. Obžalovaný A. T. sa v minulosti dopustil
viacerých trestných činov, či už v súvislosti s marením výkonu úradného rozhodnutia, ale aj majetkových
trestných činov - podvodu a sprenevery. Obžalovaný bol naposledy uznaný vinným vo veci Okresného
súdu Nové Zámky sp.zn. 4T/101/2014 z 14.08.2014, právoplatným dňa 14.08.2014, z prečinu podvodu

podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody 8 mesiacov s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 roky, v ktorej sa osvedčil a na obžalovaného
sa tak v tejto veci hľadí, akoby nebol odsúdený. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že na obžalovaného
sa hľadí, akoby nebol odsúdený, vo všetkých evidovaných prípadoch jeho odsúdenia, s výnimkou vecí
Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 2T/87/1992 a 2T/25/1993, kde v oboch prípadoch bol uznaný

vinným z trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona
č. 140/1961 Zb., avšak následne bol obžalovaný uznaný vinným za ďalšiu trestnú činnosť až v roku
2009 vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 1T/48/2009, t.j. po viac ako 20 rokoch. Z uvedeného
dôvodu súd na uvedené odsúdenia obžalovaného, i pre druhovú rozdielnosť trestnej činnosti ako vprejednávanej veci, s poukazom na ust. § 37 písmeno m) veta za bodkočiarkou Trestného zákona, ako
na priťažujúcu okolnosť neprihliadal.

Súd pri ukladaní trestu obžalovaným, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust.
§ 34 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaných, ich pomery a možnosť ich nápravy.

U obžalovaného F. T. zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (t.j. že sa

k spáchaniu trestného činu priznal a tento i úprimne oľutoval) a tiež aj poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písmeno n) Trestného zákona (keďže svojim vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní výrazne
napomohol súdu pri objasňovaní svojej trestnej činnosti a súd tak nebol povinný vykonávať navrhované
rozsiahle dokazovanie). Súd u obžalovaného zistil aj priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písmeno h)
Trestného zákona (spáchal viac trestných činov vzhľadom na ukladanie súhrnného trestu) a aj podľa
§ 37 písmeno m) Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený- vo veci Okresného súdu Nové

Zámky sp.zn. 1T/169/2010). Súd obžalovanému ukladal súhrnný trest podľa zásad uvedených podľa
§ 41 odsek 2 Trestného zákona, pričom najprísnejším zo zbiehajúcich sa trestných činov je obzvlášť
závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu
odňatia slobody 10 až 15 rokov. Súd pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností zvyšoval
hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu iba podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, dolná hranica

trestnej sadzby 10 rokov zostala nezmenená.

U obžalovaného A. T. súd zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona
(t.j. že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento i úprimne oľutoval) a tiež aj podľa § 36 písmeno n)
Trestnéhozákona(keďžeajtentoobžalovanýsvojimvyhlásenímovinenahlavnompojednávanívýrazne

napomohol súdu pri objasňovaní svojej trestnej činnosti, čím súdu odpadla povinnosť vykonávať vo
vzťahu k jeho žalovaným skutkom akékoľvek dokazovanie). Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného
zákonasúduobžalovanéhonezistilžiadnu.Súdpretopodľa§ 38odsek2Trestnéhozákonaprihliadolna
pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistených poľahčujúcich okolností a pri absencii priťažujúcich
okolností postupom podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby podľa §

221 odsek 3 Trestného zákona (8 rokov) o jednu tretinu.

Súd však u oboch obžalovaných zistil podmienky pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho
ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona, pretože mal za to, že vzhľadom na pomery obžalovaných
by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre nich neprimerane prísne a

že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest odňatia slobody kratšieho trvania, t.j. u
obžalovaného F. T. kratšieho než 10 rokov a u obžalovaného A. T. kratšieho než 3 roky. V tomto
smere súd zohľadnil predovšetkým postoj oboch obžalovaných k za vinu im kladenej trestnej činnosti
v prejednávanej veci na hlavnom pojednávaní, kedy túto bez výhrad priznali, urobili vyhlásenie o
vine, čím neodvolateľne prijali všetky účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom

predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu (stanovisko trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 44/2017) a svoj trestný čin súčasne i úprimne oľutovali. Súd
v kontexte s pomermi oboch obžalovaných nevyhnutne posudzoval aj dĺžku doby, ktorá uplynula od
spáchania ich trestnej činnosti, a ktorá doba presiahla dĺžku 10 rokov, pričom je na mieste konštatovať,
že ani jeden z obžalovaných svojim prístupom túto dĺžku doby trvania trestného konania nespôsobil. U

obžalovaného A. T. naviac súd obligatórne posudzoval aj fakt jeho účastníctva na časti trestnej činnosti
obžalovaného F. T. a charakter ním poskytnutej pomoci. Súd tak dospel k záveru, že je možné aj
vzhľadom na aktuálny vyššie uvedený postoj obžalovaných k nimi spáchanému trestnému činu, a
súčasne obžalovanému F. T. ukladané aj ochranné opatrenie v podobe ochranného dohľadu, dôvodne
očakávať, že nápravný účinok na ich osobu a tiež účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie (výchova

obžalovaných a zabránenie im v páchaní ďalšej trestnej činnosti) splní aj trest odňatia slobody na nižšej
než Trestným zákonom určenej dolnej hranici s tým, že obžalovaným uložené tresty dostatočne ochránia
spoločnosť a aj iných odradia od páchania trestnej činnosti (generálna prevencia).
U obžalovaného F. T. za dostatočný v tomto smere považoval pri dodržaní limitu podľa § 39 odsek
3 písmeno c) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, prihliadnuc súčasne aj

na skutočnosť, že obžalovaný v súčasnej dobe vykonáva i Okresným súdom Bratislava V vo veci
sp.zn. 4T/66/2020 uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2,5 roka. Na druhej strane
ukladaniu ešte nižšieho trestu podľa názoru súdu bránili viaceré fakty, týkajúce sa osoby obžalovaného a
jeho predchádzajúceho života (počas ktorého pred spáchaním skutkov v prejednávanej veci kontinuálnepáchal trestnú činnosť, prevažne majetkového charakteru a súčasne sa ihneď po jeho podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dňa 03.04.2020 dopustil znovu zločinu podvodu tak, ako
vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 4T/66/2020), ako aj okolností samotnej

jeho trestnej činnosti v prejednávanej veci. V tejto súvislosti súd osobitne zdôrazňuje, že obžalovaný
uvedeným skutkom naplnil znaky obzvlášť závažného zločinu a výlučne jeho aktuálne kritický postoj k za
vinu mu kladenej trestnej činnosti a skutočne dlhá doba vedenia trestného konania viedli súd k záveru
o splnení podmienok pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho ust. § 39 odsek 1 Trestného zákona. Z
uvedeného dôvodu preto podľa názoru súdu neprichádzalo do úvahy uvažovať o ešte miernejšom treste

pre obžalovaného. Na druhej strane súd ukladaním trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby znížením o
dva roky sledoval prevažne výchovný účinok, snahu na obžalovaného pôsobiť motivačne tak, aby jeho
aktuálne prezentovaný kritický postoj k páchaniu trestnej činnosti u neho pretrvával a boli tak vytvorené
podmienky preto, aby obžalovaný po výkone trestu odňatia slobody v budúcnosti už viedol riadny život,
a to aj v spojení s ukladaným ochranným dohľadom s cieľom zabezpečiť ochranu spoločnosti dovŕšením
nápravy obžalovaného a eliminácie akéhokoľvek jeho kriminogénneho správania aj týmto osobitným

spôsobom, zameraným na konkrétnu osobu obžalovaného. Sledujúc aj vyššie uvedený cieľ súd použil
moderačné oprávnenie podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona a obžalovaného na výkon trestu nezaradil
do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, do ktorého mal byť ako páchateľ obzvlášť
závažného zločinu podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona zaradený. Pri rozhodovaní o
spôsobe výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody z hľadiska vonkajšej diferenciácie

tak súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, pretože mal za to, že týmto spôsobom výkonu trestu odňatia slobody bude jeho
náprava lepšie zaručená aj vzhľadom na charakter ním páchanej trestnej činnosti.
Súd v rámci ukladania súhrnného trestu podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona vyslovil zrušenie výrokov
o treste rozsudku Okresného súdu Levice vo veci sp.zn. 2T/30/2013 a Okresného súdu Nové Zámky

vo veci sp.zn. 4T/37/2016.

Pokiaľ ide o obžalovaného A., tomuto súd, stotožniac sa s návrhom prokurátora, uložil trest odňatia
slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, a to vo výmere 2 roky, majúc súčasne u neho za splnené
podmienky pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody, preferujúc predovšetkým výchovný

vplyv na obžalovaného a snahu hrozbou premeny trestu mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti.
Za dostatočnú na sledovanie ďalšieho správania obžalovaného súd považoval za primeranú skúšobnú
dobu 3 roky.

O. F. T. súd obligatórne podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona uložil aj ochranný dohľad, pričom za

potrebnú dobu trvania uloženého ochranného dohľadu sledujúc dovŕšenie nápravy obžalovaného po
výkone trestu odňatia slobody, považoval jeho maximálnu dĺžku 3 roky.

Poškodený G.. G. Q. včas a riadne uplatnil v prípadnom konaní (vedenom pôvodne ako spoločné proti
trom pôvodne v tejto veci obvineným) nárok na náhradu škody. Súd preto obžalovaných F. T. a A. T.

zaviazal k náhrade škody spoločne a nerozdielne v prospech poškodeného vo výške 102.000,- Eur,
predstavujúcej výšku ich trestnou činnosťou v bodoch 3 a 4 výroku o vine spôsobenej škody, ktorá je i
súčasťou popisu týchto skutkov vo výrokovej časti tohto rozsudku (§ 287 odsek 1 Trestného poriadku).
Súd tiež podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného Ľuboša T. k náhrade škody v
prospechtohtopoškodenéhoajvovýške62.300,-Eur,ktorúmuspôsobilsvojimsamostatnýmkonanímv

bodoch 1,2, 5 až 9 a ktorá výška škody je aj v tomto prípade súčasťou popisu týchto skutkov vo výrokovej
časti tohto rozsudku. Súd súčasne poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody za podmienok
podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku odkázal na civilný proces.

Vyhlásený rozsudok prijatý nasledovným pomerom hlasov:
- výrok o vine 3:0
- výroky o treste 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.