Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/79/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117226160
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117226160.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnom spore žalobcu: Z. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. č. XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava,
ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Kubániho č. 16, IČO: 47 233 516, o určenie
spotrebiteľského úveru za bezúročný a bez poplatkov a o určenie neplatnosti dohôd o poskytovaní
služieb, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 27Csp/180/2017-65 zo dňa
25. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku v poradí prvom, ktorým súd určuje, že úver poskytnutý na
základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500109769 zo dňa 07.04.2015, uzavretý medzi žalobcom
a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov, vo výroku v poradí druhom, ktorým súd určuje, že úver
poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500109770 zo dňa 07.04.2015 uzavretý medzi
žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a vo výroku v poradí piatom, ktorým sa žalobcovi
nepriznáva náhrada trov konania, potvrdzuje.

Vo výrokoch v poradí treťom a štvrtom zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 27Csp/180/2017-65 zo dňa 25.04.2018 určil, že úver poskytnutý
na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500109769 zo dňa 07.04.2015, uzavretý medzi žalobcom
a žalovaným, je bezúročný a bez poplatkov (výrok v poradí prvom), určil, že úver poskytnutý na
základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500109770 zo dňa 07.04.2015, uzavretý medzi žalobcom
a žalovaným, je bezúročný a bez poplatkov (výrok v poradí druhom), určil, že dohoda o poskytovaní

služieb č. 8500109769 zo dňa 07.04.2015 je neplatná (výrok v poradí treťom), určil, že dohoda o
poskytovaní služieb č. 8500109770 zo dňa 07.04.2015 je neplatná (výrok v poradí štvrtom) a žalobcovi
nepriznal náhradu trov konania (výrok v poradí piatom).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca dňa 04.09.2017 podal žalobu, v ktorej žiadal určiť, že úver
poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500109769 zo dňa 07.04.2015 a úver, na
základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500109770 zo dňa 07.04.2015, ktoré boli uzavreté medzi
žalobcom a žalovaným sú bezúročné a bez poplatkov. Zároveň žiadal určiť, že dohoda o poskytnutí

služieb č. 8500109769 zo dňa 07.04.2015 a dohoda o poskytovaní služieb č. 8500109770 zo dňa
07.04.2015, sú neplatné.
Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách v znení do 30.06.2015, § 9 ods. 2 písm. f/, písm. k/, § 11 ods. 1 písm. b/, §9 ods. 7, § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
(ďalej len „zák. č. 129/2010 Z. z.“) a § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania
mal súd nesporne preukázané, že medzi stranami konania, a to žalovaným ako veriteľom a žalobcom

ako dlžníkom boli uzavreté dve zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500109769 zo dňa 07.04.2015, na
základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.500 eur a ďalej zmluva č. 8500109770
zo dňa 07.04.2015, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.080 eur. Podľa súdu
išlo o zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že žalovaný ako veriteľ pri uzatváraní zmlúv konal v rámci
predmetusvojejpodnikateľskejčinnostiažalobca zmluvyuzatváralako spotrebiteľ,keďže ideofyzickú

osobu, ktorá pri uzatváraní zmlúv nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania.
Na základe tohto v konaní aplikoval ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmlúv o revolvingovom úvere.
Žalobca v konaní sa domáhal určenia, že zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500109769 a 8500109770
sú obidve bezúročné a bez poplatkov a zároveň sa domáhal určenia, že dohody o poskytnutí
služieb totožného čísla sú neplatné, na základe tohto sa domáhal žalobou, aby sa rozhodlo podľa

§ 137 písm. c/ a d/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“. Súd v
konaní aplikoval § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2018, podľa ktorého
spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Na základe
tohto citovaného ustanovenia žalobcovi vzniklo právo, aby v zmysle § 137 písm. c/ a d/ C. s. p.

sa domáhal určenia, že zmluvy o revolvingovom úvere sú bezúročné a bez poplatkov a zároveň,
že dohody o poskytovaní služieb sú neplatné. Súd preskúmal predložené zmluvy o revolvingovom
úvere a zistil, že tieto neobsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti, a to dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zák.
č. 129/2010 Z. z.). V zmluvách je uvedený vždy len počet splátok , a to tak pri zmluve č. 8500109769

je uvedená splatnosť úveru (počet splátok): 36 a taktiež pri zmluve č. 8500109770 je totožne uvedená
splatnosť úveru (počet splátok): 36. Na základe takéhoto znenia obidvoch zmlúv je teda zrejmé, že je
tu uvedený len počet splátok, ale absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z.
a v zmluve ani nie je uvedená doba trvania zmluvy a ani termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, tak ako to namietal aj samotný žalobca. V oznámení veriteľa pri zmluve č. 8500109769 sa

konštatuje splatnosť úveru 36 mesiacov, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 09.04.2018, a
podľa oznámenia veriteľa pri zmluve č. 8500109770 sa konštatuje splatnosť úveru 36 mesiacov a
dátum splatnosti poslednej splátky úveru 09.04.2018, ale oznámenie veriteľa nie je súčasťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, kde sú obidve zmluvné strany, tak veriteľ ako aj dlžník, ale v tomto prípade ide
len o jednostranný úkon veriteľa, ktorý oznámi dlžníkovi údaje o schválenom úvere. Podľa citovaného

ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. sú v tomto zákone uvedené podstatné náležitosti, ktoré
musí obsahovať priamo zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je uzavretá medzi dvoma zmluvnými
stranami - veriteľom a dlžníkom a nie je možné považovať za splnenie zákonných podmienok keď tieto
náležitosti sú uvedené len v oznámení, ktoré adresuje veriteľ dlžníkovi, prípadne v splátkovom kalendári.
Nazákladetohtosúdkonštatoval,žezmluvyospotrebiteľskomúvere,uzavreté medzistranamikonania,

č. 8500109769 a č. 8500109770 neobsahujú podstatnú náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm.
f/ zák. č. 129/2010 Z. z., a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, a tak podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z. sa poskytnutý
spotrebiteľský úver pri obidvoch zmluvách považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe týchto
dôvodov súd žalobe vyhovel a určil, že obidve zmluvy č. 8500109769 a č. 8500109770 sú bezúročné

a bez poplatkov. Ďalej súd konštatoval, že v zmluve nie je uvedená správne aj náležitosť podľa § 9
ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z., a to celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve
č. 8500109769 je uvedených 36 splátok a výška splátky 87,24 eur, čo je spolu suma 3.140,64 eur. V
zmluve je ale uvedená celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť spolu aj s poplatkom, suma 2.060,88
eur. V zmluve č. 8500109770 je uvedený počet splátok 36 a výška mesačnej splátky 62,81 eur , čo

je spolu suma 2.261,16 eur , ale v zmluve je uvedená celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť spolu
s poplatkom 1.483,92 eur. V obidvoch prípadoch je to teda rozdielna suma, ktorá nezodpovedá počtu
a výške mesačných splátok. Tá skutočnosť, že v zmluve je uvedená mesačná platba ako mesačná
splátka úveru spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb nič nemení na tom, že v zmluve o
spotrebiteľskom úvere sa uvádzajú splátky, ktoré zahŕňajú istinu, úroky a iné poplatky a tieto spolu tvoria

celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Z oznámenia veriteľa vyplýva, že je uvedená výška
mesačnej splátky úveru, a to pri zmluve č. 8500109769 výška 53,08 eur a ďalej sa uvádza, že z toho je
istina 41,67 eur a úroky 11,41 eur a splátka podľa dohody 34,16 eur, čo je potom výška celkovej platby
na úhradu 87,24 eur. Takéto rozlíšenie ale absentuje v samotnom znení zmluvy, a tak súd vychádzalz toho, že podľa znenia zmluvy je výška mesačnej splátky 87,24 eur. V oznámení veriteľa pri zmluve
č. 8500109770 je taktiež uvedená výška mesačnej splátky úveru 38,22 eur, z toho istina 30 eur, úroky
8,22 eur a splátka podľa dohody o poskytnutí služby 24,59 eur a výška celkovej platby na úhradu je

uvedená 62,81 eur. V samotnom znení zmluvy je ale uvedená splátka vo výške 62,81 eur. Na základe
takéhoto znenia zmluvy súd konštatoval, že je v zmluve nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť a teda nie je tu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z.,
resp. je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v nesprávnej výške, čo má za následok
ako keby túto náležitosť zmluva neobsahovala, a tak sú splnené podmienky podľa § 11 ods. 1 písm.

b/ zák. č. 129/2010 Z. z., a to že v oboch prípadoch je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov.
Súd zároveň určil, že dohody o poskytovaní služieb č. 8500109769 zo dňa 07.04.2015 a č.
8500109770 zo dňa 07.04.2015, sú neplatné. Konštatoval, že obidve dohody o poskytovaní služieb,
ktoré boli uzatvorené podľa § 51 Občianskeho zákonníka, sú neplatné podľa § 39 Občianskeho
zákonníka z dôvodu, že obchádzajú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. Konštatoval, že podľa súdu,
podľa obsahu týchto dohôd tieto bezprostredne súvisia so zmluvami o spotrebiteľskom úvere č.

8500109769 s tým, že dohoda bola uzavretá pod takým istým číslom a v ten istý deň 07.04.2015
a č. 8500109770 s taktiež dohoda bola uzavretá pod tým istým číslom a v ten istý deň ako zmluva
o spotrebiteľskom úvere 07.04.2015. Na základe zmlúv o spotrebiteľskom úvere žalobca ako dlžník
platí jednotlivé splátky úveru a tieto by neplatil pokiaľ by neuzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Je
zrejmé, že dohoda o poskytovaní služieb bola ponúkaná súbežne so zmluvou o úvere. Predmetom tejto

dohody má byť "služba" veriteľa voči dlžníkovi, ktorá spočíva v informovaní o zostávajúcich záväzkoch,
odkladu splatnosti splátok informácie pred splatnosťou splátky, informácie o prijatí platby, vyhotovení
a zaslaní kópie dokumentácie, zmeny zmluvy na podnet klienta, ktoré sa ale netýka základných
podmienok, prepárovania platieb, druhej upomienky zdarma a podpory Call centra a osobné stretnutie
s viazaným finančným agentom a za poskytovanie týchto služieb žalobca je povinný zaplatiť odplatu

pri dohode č. 8500109769 vo výške 2,53 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku
za poskytnutie úveru a ako vyplynulo z oznámenia veriteľa je uvedená splátka podľa dohody o
poskytnutí služby 34,16 eur mesačne. Podľa dohody č. 8500109770 je tu povinnosť žalobcu zaplatiť
odplatu vo výške 2,53 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru
a podľa oznámenia veriteľa je splátka podľa dohody vo výške 24,59 eur mesačne. Táto odplata

mala byť uhrádzaná spolu so splátkami úveru a v samotných zmluvách je uvedená mesačná platba
spolu aj s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb, a to pri zmluve 8500109769 vo výške 87,24
eur a pri zmluve č. 8500109770 vo výške 62,81 eur. Z obsahu týchto dohôd je teda zrejmé, že boli
uzavreté výlučne v súvislosti s úverovými zmluvami na zánik ktorej, resp. na splnenie záväzkov, z
ktorej bol viazaný aj zánik týchto dohôd. Na základe tohto možno podľa obsahu konštatovať, že

dohody sú závislé a bezprostredne súvisia so zmluvami o spotrebiteľskom úvere, ktoré boli uzavreté
medzi stranami konania. Podľa obsahu je ďalej potrebné skonštatovať, že tieto dohody nepriniesli pre
žalobcu ako dlžníka viac práv a výhod ako by mal, pokiaľ by takéto dohody neuzavrel. V danom prípade
je nelogické, aby žalobca z vlastnej vôle a dobrovoľne pristupoval a požadoval uzavretie dohôd,
čím sa predražil jeho úver, nakoľko musel zaplatiť ešte aj odmenu za poskytovanie služieb, ktoré už

vyplývajú pre veriteľa aj zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. v ničom nedochádza k zlepšeniu
postavenia dlžníka pri poskytovaní ďalších služieb, napr. informovanie zákazníka, prepárovanie platieb,
vyhotovenie azaslaniekópiedokumentácie. Zároveňsúdpoukázalnato,žetakýmtospôsobomodplata
za službu, ktorá je uvedená v dohode, sa nezapočítava do výpočtu RPMN, keďže nejde o odplatu
za úver, ale je to odplata za doplnkovú službu, hoci v kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že

práve táto služba má výrazne navyšovať celkový zisk žalovaného z poskytovania úverov. Takýmto
spôsobom, a to nezahrnutím odmeny podľa dohody o poskytovaní služieb, do celkových nákladov
RPMN dochádza k obchádzaniu zák. č. 129/2010 Z. z., čo má za následok neplatnosť obidvoch dohôd
podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Boli tak splnené podmienky, aby v obidvoch prípadoch súd určil,
že tieto dohody sú neplatné.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, aj keď tento mal vo veci plný úspech, ale v žalobe
výslovne uviedol, aby bolo o trovách rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania. Na základe tohto žalobcovi nebola priznaná náhrada trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie v časti

výrokov o určení o neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500109769 a č. 8500109770. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu
100 % trov právneho zastúpenia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu za odvolacie konanie.Žalovaný napádal rozsudok súdu z dôvodu, že príslušné ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. boli
nesprávne vyložené a aplikované v dôsledku čoho súd rozhodol nesprávne a v rozpore so zákonom.
Konkrétne posúdenie súdu, podľa ktorého zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti a

o dobe trvania zmluvy. V súvislosti s uvádzaním konečnej splatnosti úveru považoval za podstatné,
že táto náležitosť nemôže a nikdy nemohla byť dôvodom pre bezúročnosť úveru. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 v bode 58 a uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 (bod 24 odôvodnenia). Náležitosť „konečná splatnosť úveru“ nepozná
únijné právo, čo napokon viedlo k tomu, že došlo k zmene zák. č. 129/2010 Z. z. a táto náležitosť

práve z dôvodu dodržiavania únijného práva bola vylúčená. Podľa žalovaného ak uvádzanie konečnej
splatnosti úveru bolo zo zákonnej úpravy vypustené, potom pri aplikácii znenia zákona do spomenutej
novely je potrebné zachovať požiadavku na eurokonformný výklad zákona. Konkrétne vo vzťahu k
uvádzaniu termínu konečnej splatnosti to znamená, že s týmto údajom (náležitosťou) nemôže byť
spájaný následok v podobe bezúročnosti, pretože členský štát takúto skutočnosť nemôže upraviť vo
vnútroštátnom práve ako dôvod bezúročnosti a ďalej ani preto, lebo údaj o konečnej splatnosti nie je

spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa. Žalovaný tiež tvrdil, že súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Podľa
neho zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v posudzovaná zmluvnom
vzťahu splnená viacerými spôsobmi, a to - určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých
mesiacoch a počtu mesačných splátok, - spôsobom vyplývajúcim z čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní,

v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v Oznámení o schválení úveru je zároveň
termínom konečnej splatnosti. Taktiež nie je správnym ani záver súdu o neuvedení doby trvania zmluvy,
pretoževkaždejzmluvevčl.9ods.9bod1sauvádza,žezmluvasauzatváranadobuneurčitú.Žalovaný
napádal aj záver o nesprávne uvedenej celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ uhradiť, považujúc ho
za nezákonný. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 9 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu

07.04.2015, § 2 písm. h/, čl. I ods. 1.2. Dohody o poskytovaní služieb. Uvedené ani v konaní nebolo
sporné či spochybňované. Oprávnenosť postupu žalovaného pri nezahrnutí nákladov podľa dohody
o poskytnutí služby do RPMN potvrdzuje napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoSr/1/2018 zo dňa 27.03.2018. Z vyššie uvedených dôvodov preto žalovaný tvrdil, že súd prvej
inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil aj po právnej

stránke.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje po všetkých stránkach za správne a navrhol preto rozsudok ako vecne správny v zmysle §
387 ods. 1 C. s. p. potvrdiť.

4. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu písomne nereagoval.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako
vecne správny potvrdil.

6. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozsudku okresného
súdu o určení, že úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500109769 zo dňa
07.04.2015, uzavretý medzi žalobcom a žalovaným, je bezúročný a bez poplatkov (výrok v poradí
prvom) a určení, že úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500109770

zo dňa 07.04.2015, uzavretý medzi žalobcom a žalovaným, je bezúročný a bez poplatkov (výrok v
poradí druhom) a procesným postupom prvoinštančného súdu predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia z
hľadiska či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

7. Súd prvej inštancie považoval úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č.

8500109769 zo dňa 07.04.2015 a zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500109770 zo dňa 07.04.2015
za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z.), pretože zmluvy neobsahovali dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods.2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z.) a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. k/
zák. č. 129/2010 Z. z.).

8. Predmetné zmluvy o úvere aj odvolací súd považuje za zmluvy spotrebiteľské s odkazom na § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy a § 1 zák. č. 129/2010 Z. z., keďže
žalovaný ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania finančné prostriedky žalobcovi ako
fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania.

9. Pre spotrebiteľský úver sa v zák. č. 129/2010 Z. z. z hľadiska formálnych náležitostí vyžaduje písomná
forma zmluvy a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Ustanovenie § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho
úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy
postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutnými podstatnými obsahovými náležitosťami

zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda k podstatným
obsahovým náležitostiam zmluvy. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z náležitostí
vymenovanýchv§11ods.1zák.č.129/2010Z.z.neobsahuje,niejezároveňvovzťahuktejtonáležitosti
zachovaná písomná forma, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedený výklad
zodpovedá zmyslu a účelu zákona o spotrebiteľských úveroch.

10. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutom rozsahu ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k
správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec aj vecne správne posúdil keď v posudzovanej veci

žalobe vyhovel.

11. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd uvádza, že hlavný význam
ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. spočíva v tom, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy
informovaný, v akých termínoch, v akej výške, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti zo zmluvy.

Vyžaduje sa teda presná špecifikácia termínov splatnosti jednotlivých splátok a konečnej splatnosti
celého úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Čo sa týka konečnej splatnosti
úveru musí byť uvedená v zmluve spôsobom umožňujúcim spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátum trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti. Zákonodarca vyžadovaním uvedených
náležitostíkladiedôraznaochranuspotrebiteľa,ktorémumusíbyťzozneniazmluvyzrejmé,kedypresne

nastane posledný deň splatnosti úveru, aká dlhá bude doba trvania zmluvy. Vyplýva to aj z jazykového
výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zák. 1292/2010 Z. z. Predmetné ustanovenie jednoznačne
pojednáva o konečnej splatnosti úveru, teda o jednom konkrétnom termíne. Termín konečnej splatnosti
má byť zásadne vyjadrený ako deň, mesiac, rok, nie je možné ho nahradiť ani výpočtom podľa počtu
splátok. Tak tomu bolo aj v danej veci vyjadrením čísla 36 ako splátok bez údaja o splatnosti prvej

splátky a splatnosti poslednej splátky. Na podporu už uvedenej argumentácie odvolací súd poukazuje
aj na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ide o základné výkladové
pravidlo, v zmysle ktorého v prípade, ak vzniknú pochybnosti, bude platiť priaznivejší výklad obsahu
zmluvy v prospech spotrebiteľa. Priaznivejším výkladom zmluvy je v tomto prípade to, že termínom

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je konkrétne vopred pevne stanovený deň, pričom tento
nemožno odvodzovať od termínov jednotlivých splátok, od počtu dní od uzatvorenia zmluvy a počtu
splátok.

12. Žalovaný v odvolaní poukazoval aj na to, že zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej

splatnostiúverubolavposudzovanomzmluvnomvzťahusplnená viacerýmispôsobmiauvádzaispôsob
vyplývajúci z čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky
uvedený v Oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Podľa odvolacieho
súdu údaje určujúce základné parametre poskytnutého spotrebiteľského úveru požadované kogentnými
ustanoveniami zák. č. 1292/2010 Z. z. musia byť uvedené v zmluve, a pokiaľ podstatné náležitosti

dotknutej zmluvy obsahovalo až neskôr doručené oznámenie veriteľa o schválení úveru, pričom toto
nebolo podpísané aj dlžníkom, nejednalo sa o dvojstranný právny úkon a nie je ho možné považovať
za súčasť zmluvy uzavretej medzi stranami. Vzniku zmluvy predchádza ponuka, následná akceptácia
znamená uzavretie zmluvy. Ak však táto akceptácia obsahuje nové podmienky, treba ju považovaťza nový návrh na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pretože predstavuje (nový)
jednostranný prejav vôle účastníka zmluvy. Odvolací súd teda vyhodnotil oznámenie veriteľa zaslané
dlžníkovi až následne po uzavretí zmluvy ako jednostranný prejav vôle, ktorý sa mohol stať súčasťou

zmluvy až jeho akceptovaním zo strany žalobcu/dlžníka.

13. Absencia údaju o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 9 ods. 2
písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. je sama osebe dôvodom posudzovania zmluvného vzťahu uzatvoreného
medzi sporovými stranami ako bezúročného a bezpoplatkového v zmysle § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010,

následkom čoho bolo potrebné považovať ostatné odvolacie námietky žalovaného vo vzťahu k
nesprávnemu právnemu záveru súdu prvej inštancie o absencii ďalšej obligatórnej náležitostí zmluvy
o úvere a to celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č.
129/2010 Z. z., za bezpredmetné.

14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaného za dôvodné a vyššie

uvedené závery ho viedli k potvrdeniu rozsudku okresného súdu vo výrokoch v poradí prvom a druhom
a súvisiacom výroku piatom o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním. Vo výrokoch
treťom a štvrtom zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca a to v celom rozsahu,

preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v právoplatnosti rozhodnutia
(§ 262 ods. 2 C. s. p.).

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).