Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. november 2020

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11Csp/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819201146
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Dudič
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2020:7819201146.3

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v spore žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské nivy
1, 829 90 Bratislava, proti žalovaným X. F. E., K.. X.XX.XXXX, O. Y. XXX, XXX XX S.W. V., zastúpený
Združenie na ochranu práv občana - AVES, IČO: 50 252 151 so sídlom Jána Poničana 9, 841 07
Bratislava a X. U. E., K.. XX.XX.XXXX, O. Y. XXX, XXX XX S. V., zastúpená Advokátska kancelária
JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., IČO: 36 856 592, so sídlom Šumavská 3, 821 08 Bratislava - mestská

časť Ružinov, o zaplatenie 24.682,06 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 18.4.2019 domáhal, aby súd uložil žalovaným
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 24.682,06 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 1.071,45 Eur, úrokom z omeškania zo sumy 24.682,06 Eur vo výške 8,00 % ročne od 31.1.2017

do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovanými bola
dňa 12.5.2008 uzatvorená Zmluva o poskytnutí bezúčelovej hypotéky č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX,
na základe ktorej poskytol žalobca žalovaným úver vo výške 33.193,92 Eur. Lehota splatnosti úveru
bola dohodnutá na 20 rokov a žalovaní čerpali úver v plnej výške dňa 14.5.2008. Žalovaní sa dostali
niekoľkokrát do omeškania so splácaním splátok, pričom od 24.8.2016 žalovaní prestali úver splácať a
nedošlo z ich strany k ďalším úhradám. Z dôvodu vzniku omeškania žalobca kontaktoval žalovaných

prostredníctvom telefonátov ako aj zaslaných SMS za účelom úhrady dlžných súm. Taktiež zaslal
žalovaným Pokus o zmier zo dňa 23.12.2016, v ktorom žalovaných vyzval na zaplatenie dlžnej sumy
v lehote do piatich (5) dní odo dňa doručenia Pokusu o zmier. V predmetnom Pokuse o zmier boli
žalovaní žalobcom upovedomení, že v prípade nezaplatenia dlžnej sumy, žalobca využije svoje právo
požadovať jednorazové splatenie celého zostatku úveru vyplývajúceho zo Zmluvy vrátane príslušenstva
pred pôvodnou lehotou splatnosti. Žalovaní ani po zaslaní Pokusu o zmier nezaplatili dlžnú sumu.

Následne žalobca zaslal žalovaným Výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo
dňa 16.1.2017, v ktorej žalobca vyzval žalovaných na vrátenie celého zostatku úveru vyplývajúceho zo
Zmluvy. Výzva bola žalovaným doručená dňa 20.1.2017. Žalovaní sa dostali do omeškania s vrátením
celého zostatku úveru vyplývajúceho zo Zmluvy vrátane príslušenstva dňa 31.1.2017. Pohľadávka
žalobcuvyplývajúcazoZmluvybolak16.1.2017tvorenáistinouvovýške24.682,06Eur,úrokmivovýške
1.071,45 Eur, úrokmi z omeškania vo výške 9,27 Eur a poplatkami vo výške 137,13 Eur. Od uvedeného

dňa do dnešného dňa, t.j. 15.4.2019, nedošlo zo strany žalovaných k žiadnym úhradám.

2. Súd rozsudkom č.k. 11Csp/52/2019-162 zo dňa 15.6.2020 žalobu zamietol a priznal žalovaným v 1.
a 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

3. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dňa 15.6.2020 sa na tunajšom súde konalo pojednávanie,

na ktorom právny zástupca žalovaného v 1. rade navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie,
nakoľko sa žalobca na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil. Súd tu konštatoval, žepredvolanie na predmetné pojednávanie bolo žalobcovi doručené dňa 14.5.2020, žalobca sa daného
pojednávania nezúčastnil a svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil. V
predvolaní zo dňa 6.5.2020 bol žalobca riadne poučený o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti

vydania rozsudku pre zmeškanie. Súd preto s poukazom na § 278 CSP o žalobe rozhodol rozsudkom
pre zmeškanie.

4. Uvedený rozsudok prevzal žalobca dňa 13.7.2020 a dňa 29.7.2020 bol súdu doručený návrh žalobcu
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 15.6.2020, č.k. 11Csp/52/2019-162.

5. Žalobca návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie odôvodnil tým, že predvolanie na pojednávanie
bolo žalobcovi doručené v čase trvania celospoločenských prísnych preventívnych opatrení na
zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19, kedy takéto prísne bezpečnostné opatrenia boli prijaté
aj u žalobcu. Na tento účel najmä obmedzil prítomnosť zamestnancov v sídle žalobcu, nariadil
zamestnancom prácu z domu ako aj čerpanie dovoleniek. Žalobca vyvinul maximálne úsilie na

zabezpečenie bezproblémového chodu celej svojej spoločnosti a jednotlivých jej organizačných útvarov.
Napriek tomu zásielka s predvolaním na pojednávanie nebola zamestnancami podateľne žalobcu riadne
spracovaná a zaslaná na príslušné oddelenie žalobcu, t. j. zamestnancom poverených zastupovať
žalobcu v tomto súdnom konaní. Zásielku s predvolaním sa zamestnancom žalobcu podarilo dohľadať
až na základe vydaného rozsudku pre zmeškanie. Poukázal na skutočnosť, že žalobca si uplatnil svoje

právo na súde riadne a včas, vyjadroval sa ku všetkým výzvam súdu v súdom určených lehotách. V
konaní riadne prebehol zákonnom predpísaný spôsob vzájomných replík a duplík v zmysle § 167 CSP,
ktorý bol zavŕšený v mesiaci 8/2019. Od uvedeného dňa nič nebránilo súdu ďalej konať a nariadiť,
či už predbežné prejednanie sporu alebo samotné pojednávanie. Napriek uvedenému súd takmer 9
mesiacov nekonal. Súd až dňa 6.5.2020 vyhotovil predvolanie na pojednávanie, doručené žalobcovi dňa

14.5.2020. Vyhotovil a doručil ho teda v čase, kedy v zmysle § 3 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19
a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č . 92/2020 Z. z . „V čase
mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu
a) súdy vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutnom

rozsahu,
b) je ochrana zdravia dôvodom na vylúčenie verejnosti z pojednávania, hlavného pojednávania a
verejného zasadnutia."
Podľa opatrenia Ministerstva spravodlivosti SR, v rámci ochrany pred COVID-19, pre súdy SR platné
od 5. mája 2020 v období mimoriadnej situácie (§ 3 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane

obyvateľstva v znení neskorších predpisov) alebo núdzového stavu (ČI. 5 ústavného zákona č. 227/2002
Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení
neskorších predpisov) a podľa § 3 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v
súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii vykonávať najmä
pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia:

- vo väzobných veciach v trestných konaniach, rozhodovania o podmienečnom prepustení z výkonu
trestu, rozhodovania o zmene spôsobu výkonu trestu,
- v konaniach starostlivosti súdu o maloletých (keďže ide o osoby, ktoré sú odkázané výlučne na
zásah súdu; samotná mimoriadna situácia/núdzový stav nie je automaticky dôvodom na odročenie/
zrušenie pojednávania), a bez ktorých uskutočnenia hrozí nenávratná škoda alebo iný vážny nenávratný

následok, pričom konkrétne prípady budú vecou úvahy zákonného sudcu/senátu (napr. spôsobenie
ďalších prieťahov, ak ide o súdne konania, v ktorých už boli zbytočné prieťahy konštatované príslušným
orgánom a pod.)."
Považuje za nanajvýš nespravodlivé voči stranám sporu, keď sa súd rozhodol nariadiť pojednávanie
práve v čase, kedy sa mali vykonávať pojednávania len v absolútne nevyhnutnom rozsahu za účelom

minimalizácie šírenia ochorenia COVID-19, keďže vzhľadom na predmet konania nešlo o konanie,
ktoré by neznieslo odklad. Situácia ohľadom ochorenia COVID-19 postihla aj žalobcu a mala dopad na
fungovanie jeho spoločnosti, kedy musel zaviesť zo dňa na deň prísne bezpečnostné opatrenia v sídle
žalobcu, ktoré mali dopad aj na chod podateľne žalobcu, čo spôsobilo, že v danom prípade predvolanie
na predmetné pojednávanie nebolo riadne spracované a doručené príslušným pracovníkom žalobcu.

Žalobca nemal žiadny dôvod, aby sa nezúčastnil daného pojednávania, jediným dôvodom neúčasti
bola chyba spôsobená na strane zamestnancov podateľne žalobcu, čo však považuje vzhľadom na
epidemiologickú situáciu za dostatočne ospravedlniteľný dôvod, keďže k nej došlo v čase mimoriadnej
situácie s akou sa doposiaľ spoločnosti ako aj súdy v Slovenskej republike nestretli a ktorá predstavovalaenormný zásah do ich každodenného fungovania, pričom nikto nebol a nemohol byt' na takúto situáciu
náležite vopred pripravení. Je o to viac rozhodne namieste pred vydaním rozsudku pre zmeškanie
skúmať, či v priebehu celého doposiaľ vedeného konania bola strana v neprospech, ktorej sa má

rozsudok vydať, skutočne procesne pasívna a či takýto postup bude voči nej v konečnom dôsledku
spravodlivý. Je totiž rozdiel posudzovať náležitosti tohto efektívneho nástroja v prípade, ak sa jedná o
žalovaného, ktorý sa iba svojim obštrukčným konaním in fraudem legis snaží oddialiť rozhodnutie vo
veci samej, v porovnaní s prípadom, keď skutočne aktívny žalobca sa iba z nejakého, ním nechceného
dôvodu, výnimočne nedostaví na pojednávanie. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo dňa 4.6.2019, sp. zn. l. ŮS 233/2019-22. Má za to, že vydaním rozsudku pre zmeškanie bolo
porušené právo na spravodlivý proces a žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo
veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. Žiadal preto, aby súd rozsudok pre zmeškanie
zrušil a nariadil nové pojednávanie.

6. Žalovaná v 2. rade sa k návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyjadrila v písomnom podaní

doručenom súdu dňa 2.10.2020 v ktorom uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný. Uviedla,
že žalobca sa odvoláva na jediný dôvod a to na pochybenie zamestnanca podateľne. Má za to, že
nejde o ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní bez ohľadu aj na pandémiu koronavírusu.
Žalobca je podľa nej spoločnosť so silným personálnym aj finančným zázemím a je nepochybne v
jeho možnostiach zabezpečiť si preberanie zásielok. Neexistovala žiadna prekážka pre súd, aby zaslal

stranám sporu predvolanie na pojednávanie a aby pojednávanie vykonal dňa 15.6.2020. Aj právny
zástupca žalovanej absolvoval v mesiaci jún 2020 viacero pojednávaní v rôznych právnych veciach.
Je absurdné argumentovať spôsobom, že vytýčenie pojednávania je nespravodlivé, najmä ak tým
argumentuje žalobca, ktorý by mal mať eminentný záujem na čo najskoršom priznaní svojho domnelého
nároku. Predmetom sporu je vysoká peňažná suma, žalovaní sú spotrebitelia, ktorí neustále zotrvávajú

v právnej neistote ohľadne výsledku sporu, pričom nie je a ani v čase predvolávania na pojednávanie
nebolpredpoklad,žepandémiakoronavírusumávdohľadnejdobeskončiť.Uvedenésapretaviloajpraxi
súdov, ktoré pojednávania bežne vytyčovali, a to bez ohľadu na predmet konania. Navyše z vyjadrenia
samotného žalobcu vyplýva, že dôvodom nedostavenia sa na pojednávanie bola výlučne chyba jeho
zamestnancov, nie obavy zo zdravotného rizika (ktoré by žalobca samozrejme mohol prípadne riešiť

žiadosťou o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu). Poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR
zo dňa 04.06.2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019 22. Časť citovaná žalobcom predstavuje len všeobecné úvahy
Ústavného súdu SR, ktoré pre úplnosť zakomponoval na záver svojho rozhodnutia. Ústavný súd SR
okrem iného uviedol: formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP, a to, že súd vždy za kumulatívneho
splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe

vyhovie“, skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac
pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch
strán vykonal rozsiahle dokazovanie. V predmetnom prípade ani nejde o konanie, ktoré trvá dlhšiu
dobu (konanie začalo v roku 2019), nekonalo sa viacero pojednávaní, nevykonalo sa ani rozsiahle
dokazovanie. Ide o učebnicový príklad uplatnenia zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, teda tým, ktorí

sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Pandémia koronavírusu sama o sebe nie je dôvodom
pre vylúčenie aplikácie ustanovení CSP o rozsudku pre zmeškanie.

7. Žalovaný v 1. rade sa k návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyjadril v písomnom podaní

doručenom súdu dňa 6.10.2020 v ktorom uviedol, že podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č.
62/2020 Z. z. v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, súdy vykonávajú pojednávania,
hlavné pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu. V zmysle dôvodovej správy
k predmetnému zákonu to neznamená, že súdy nesmú uskutočňovať pojednávania. Je vecou úvahy
zákonného sudcu, či pojednávanie vytýči. Žalobca priznal, že jediným dôvodom neúčasti bola chyba

spôsobená na strane zamestnancov podateľne žalobcu, ktorí podľa tvrdení žalobcu, zásielku s
predmetným predvolaním na pojednávanie riadne nespracovali a nezaslali na príslušné oddelenie
žalobcu. Žalobca zodpovedá za prácu svojich zamestnancov a za spôsob, aký si určil na prijímanie
zásielok, takže nejde o ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní. Je známe, že banky a teda
aj žalobca v čase pandémie, ako jediní podnikatelia, fungovali v riadnom režime bez akýchkoľvek

obmedzení, a to nie len vo vzťahu k zamestnancom, ale aj vo vzťahu k svojim klientom, keď
pobočky žalobcu boli pre klientov otvorené, a teda je nanajvýš nevhodné, aby žalobca pandémiu
koronavírusu zneužíval tak ako mu to momentálne vyhovuje. Žalobca je bankou so silným právnickým,
personálnym aj finančným zázemím a aj v čase pandémie bolo v jeho možnostiach zabezpečiť si riadnepreberanie zásielok. Súd mohol bez prekážok zaslať stranám sporu predvolanie na pojednávanie. Aj
zástupca žalovaného v 1. rade zásielku s predvolaním na pojednávanie riadne spracoval a zaevidoval,
a vytýčeného pojednávania sa aj riadne zúčastnil. Žalobcovi nevznikli žiadne prekážky pre ktoré

by nemohol svoju neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlniť, resp. požiadať súd o odročenie
pojednávania. Žalobca si voči žalovaným spotrebiteľom uplatnil pomerne vysokú sumu z ktorej požaduje
aj úroky z omeškania, ktorých plynutie sa neprerušilo, a preto v záujme žalovaných ako spotrebiteľov
je v prvom rade záujem spor čím skôr ukončiť a odstrániť právnu neistotu ohľadne výsledku sporu,
najmä keď žalobca mieni uplatniť výkon záložného práva formou predaja ich obydlia na dobrovoľnej

dražbe, čoho zákazu sa žalovaní domáhajú v konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava pod
sp. zn. 12Csp/56/2019. V čase vytýčeného pojednávania 15.6.2020 nebol vyhlásený núdzový stav,
pojednávania sa konali. Navyše z vyjadrenia samotného žalobcu vyplýva, že dôvodom nedostavenia sa
na pojednávanie bola chyba jeho zamestnancov a nie obavy zo zdravotného rizika, ktoré by žalobca
samozrejme mohol prípadne riešiť žiadosťou o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu, teda z obavy
zo zdravotného rizika.

8. Podľa § 278 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) na pojednávaní
rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým
žalobu zamietne, ak
a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní

na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

9. Podľa § 281 ods. 1 CSP ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na

ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší
a nariadi nové pojednávanie.

10. Podľa § 281 ods. 2 CSP návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku
pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

11. Po oboznámení sa s dôvodmi návrhu žalobcu dospel súd prvej inštancie bez nariadenia
pojednávania k záveru, že návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bol podaný v zákonnej
lehote a oprávnenou osobou. Čo sa týka návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, návrh žalobcu
podľa § 281 ods. 1 CSP považuje za nedôvodný.

12. Splnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu súd skúmal a odôvodnil v
rozsudku č.k. 11Csp/52/2019-162 zo dňa 15.6.2020, kde v odôvodnení uviedol, že predvolanie na
predmetné pojednávanie bolo žalobcovi doručené dňa 14.5.2020, žalobca sa daného pojednávania
nezúčastnil a svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil. V predvolaní zo

dňa 6.5.2020 bol žalobca riadne poučený o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti vydania
rozsudku pre zmeškanie. Súd preto skúmal len existenciu ospravedlniteľného dôvodu na strane
žalobcu, pre ktorý zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. Z
citovaného ustanovenia § 281 ods. 1 CSP vyplýva možnosť pre konajúci súd zrušiť vydaný rozsudok
pre zmeškanie, v prípade, že žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,

na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. Za ospravedlniteľný dôvod možno považovať také
závažné prekážky, ktoré žalobcovi bránili v možnosti účasti na pojednávaní resp. ktoré by bránili
ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní a požiadať prípadne o odročenie pojednávania na iný termín.
Existenciu takéhoto vážneho ospravedlniteľného dôvodu je povinný tvrdiť a preukázať žalobca. Žalobca
ako ospravedlniteľný dôvod pre neúčasť resp. neospravedlnenie neúčasti na pojednávaní uviedol, že

predvolanie mu bolo síce riadne doručené, avšak pochybením pracovníka podateľne nedošlo k jeho
riadnemuzaevidovaniuaprideleniupoverenémuzamestnancovi.Rovnakotakpoukázalnasvojuaktivitu
pri procesných úkonoch do konania pojednávania a existenciu mimoriadnej situácie v súvislosti so
šírením ochorenia COVID-19, Opatrenie Ministerstva spravodlivosti SR a § 3 zákona č. 62/2020 Z. z.
o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby

COVID-19 podľa ktorých súdy majú vykonávať pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia
len v nevyhnutnom rozsahu. Súd vo vzťahu k tomuto dôvodu uvádza, že tento dôvod na strane žalobcu
nie je možno považovať za ospravedlniteľný dôvod, ktorý by mohol viesť k zrušeniu rozsudku pre
zmeškanie. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca predvolanie na pojednávanie riadne prevzal.Žalobca neuskutočnil žiadny procesný úkon, ktorým by ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní
resp. by požiadal o odročenie pojednávania. Žalobca pritom v samotnom návrhu na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie nepopiera, že predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne doručené, avšak chybou

zamestnanca podateľne nedošlo k jeho prideleniu príslušnému oddeleniu. Ďalej argumentoval, že v
čase prijatých protiepidemiologických opatrení aj na strane žalobcu došlo k obmedzeniu jeho činnosti
(práca na doma, čerpanie dovoleniek a pod.). Tento argument považuje súd za neakceptovateľný,
nakoľko aj v prípade obmedzenia činností súdu (vykonávať pojednávania len v nevyhnutnom rozsahu),
ostatné činnosti súdu v zmysle príslušných právnych predpisov, vrátane všetkých služieb pre verejnosť

(podateľňa, informačné centrum, pokladňa, vyššie overovanie listín a pod.), pri dodržaní príslušných
aktuálnych opatrení a odporúčaní Úradu verejného zdravotníctva a s obmedzeniami z nich vyplývajúcich
boli riadne zabezpečené. Podľa opatrenia Ministerstva spravodlivosti SR, v rámci ochrany pred
COVID-19, pre súdy SR platné od 2. júna 2020 (pojednávanie bolo vytýčené na 15.6.2020) súdy mali
uskutočňovať pojednávania v nevyhnutnom rozsahu v súlade s ustanoveniami § 3 zákona č. 62/2020
Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej

choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 92/2020
Z. z., teda s ohľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu riadne uskutočňovať pojednávania (t. j. vo
všetkých veciach) a pri ich uskutočnení dodržiavať aktuálne opatrenie Úradu verejného zdravotníctva č.
OLP/4085/2020 zo dňa 19. mája 2020. Vzhľadom na existujúcu protiepidemiologickú situáciu súdu nič
nebránilo, aby vo veci pojednával. Zo žalobcom tvrdených skutočností teda nevyplýva, že by existovala

skutočnosť, ktorá by žalobcovi bránila zúčastniť sa na pojednávaní, resp. ospravedlniť svoju neúčasť
resp. požiadať o odročenie pojednávania. Dôvod svojho zmeškania žalobca tiež nijako nepreukázal.
Súd má preto za to, že dôvod (pochybenie zamestnanca podateľne žalobcu pri zaevidovaní predvolania
na pojednávanie) nie je ospravedlniteľným dôvodom. Žalobcovi bolo predvolanie riadne doručené,
o doručení vedel, avšak bez ďalšieho vo veci nekonal, pojednávania sa nezúčastnil, ani sa z tohto

neospravedlnil. V čase doručenia predvolania žalobcovi boli už dlhodobo známe protiepidemiologické
opatrenia, tieto preto nemožno považovať za okolnosť, ktorá by zabraňovala žalobcovi v účasti
na pojednávaní, nešlo o okolnosť, ktorá by na strane žalobcu nastala pred pojednávaním náhle,
neočakávane. Predvolanie bolo žalobcovi doručené s dostatočným časovým predstihom. Obdobne
konštatuje aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4Cdo/184/2009 podľa ktorého „vychádzajúc z účelu a

povahy tohto procesného inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom sú len také okolnosti,
ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane (neboli mu vopred známe), boli príčinou, že sa nemohol
na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie
možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je
možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola vopred známa, hoci mu objektívne znemožňovala

účasť na pojednávaní, ak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní
včas ospravedlnil.“

13.Súdpretodospelkzáveru,ženiejedôvodnazrušenierozsudkuprezmeškaniežalobcuapodmienky
na vydanie kontumačného rozsudku boli splnené. Žalobca bol riadnym spôsobom poučený o možnosti

rozhodnutia sporu rozsudkom pre zmeškanie a musel si byť vedomý následkov nesplnenia svojich
povinností. Žalobca nepreukázal existenciu ospravedlniteľného dôvodu, ktorý by bránil jeho účasti na
pojednávaní resp. oznámeniu ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní alebo požiadania o odročenie
pojednávania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. h) C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).