Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. november 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/44/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620010486
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Malatká
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5620010486.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudcov Mgr.
AnnyMihálikovejaJUDr.AdrianyGallovej,prejednalnaverejnomzasadnutíkonanomdňa24.novembra
2021 odvolanie obžalovaných F. A. a V. A. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
2T/95/2020 zo dňa 2.6.2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaných F. A. a V. A. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/95/2020 z 2.6.2021 boli obžalovaní F. A., nar.
X.X.XXXX v A. M., trvale bytom V. R. V. a V. A., nar. XX.X.XXXX v R. V., trvale bytom M. XXX/XXA, R.
V. uznaní vinnými z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve
podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

dňa 1.3.2020 po 22.00 hod. prišli na osobnom motorovom vozidle zn. Volkswagen Golf, bielej farby,
s dverami vodiča červenej farby, s prideleným evidenčným číslom: CA 331 CO, vo vlastníctve T. R.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XA, D., ktoré viedol V. A. k neobývanému rodinnému domu
so súpisným číslom č. XX, nachádzajúceho sa v obci M., okres R. V., pričom z miesta spolujazdca
vystúpil F. A., ktorý pristúpil k rozvodnej skrini merača spotreby elektrickej energie v rodinnom dome so
súpisným č. XX, stojacej na nesúvislo oplotenom pozemku a za použitia akumulátorovej uhlovej brúsky

zn. Graphite 58G003 odpílil kabeláž typu AYKYz-J 4x10 vedúcu do rozvodnej skrine merača spotreby
elektrickejenergieatútoodĺžke62m,ktorúnajprv,nakoľkoprirezaníspôsobilelektrickývýboj,ponechal
na mieste, aby sa dostatočne po ňu vrátil a vzal ju so sebou, čím vlastníkovi rodinného domu M. K., nar.
XX. XX.XXXX, trvale bytom M. XX, okres R. V., svojim konaním spôsobili krádežou podľa odborného
vyjadrenia škodu vo výške 99,20 Eur a poškodením vo výške 972,- Eur.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti bol obžalovanému F. A. podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., § 38
ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Podľa § 49 ods.
1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložil na skúšobnú dobu 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace. Obžalovaný V. A. bol podľa § 245
ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. súd obžalovanému V. A. uložil aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks akumulátorovej uhlovej brúsky zn.
GRAPHITE ozn. 58G003 s kotúčom na rezanie kovu o hrúbke 1,5 mm zn. VERTO o priemere 125 mm.

Podľa§287ods.1Tr.por.súduložilobžalovanýmF.A.aV.A.povinnosťnahradiťspoločneanerozdielne
poškodenej spoločnosti AXA pojišťovna a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom

Kolárska 6, Bratislava, IČO: 36 857 521 škodu vo výške 1.000,- Eur.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný V. A. prostredníctvom obhajcu písomným podaním
zo dňa 17.6.2021, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 17.6.2021, a to tak proti výroku
o vine, ako aj proti výroku o treste. Proti rozsudku podal odvolanie aj obžalovaný F. A. proti výroku

o vine a výroku o treste prostredníctvom obhajcu písomným podaním zo dňa 12.8.2021, doručeným
Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 12.8.2021. Obžalovaní F. A. a V. A. podané odvolania zdôvodnili
prostredníctvom obhajcu písomným podaním zo dňa 24.8.2021, doručeným Okresnému súdu Liptovský
Mikuláš dňa 24.8.2021:

Obžalovaní sa nestotožňujú s uznaním viny za spáchanie prečinu poškodzovania cudzej veci podľa
§ 245 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. Majú za to, že v priebehu konania, tak
pred súdom, ako aj v prípravnom konaní nebolo preukázané, že spáchali tento trestný čin tak, ako to
bolo uvedené v obžalobe. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym, resp.
nejasným skutkovým zisteniam a pri rozhodovaní o vine, ako aj o treste vychádzal z nesprávneho
posúdenia veci. Rozsudok okresného súdu je tak vecne nesprávny. Nestotožňujú sa ani s dôvodmi

uvedenýmivodôvodnenínapadnutéhorozsudku.Súdvodôvodnenírozsudkukonštatuje,ževykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené v obžalobe a naplnil všetky
znaky trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa
§ 20 Tr. zák. Okrem toho konštatuje, že bolo jednoznačne preukázané to, že daný skutok spáchali oni
obžalovaní.

Ich protiprávne konanie bolo právne kvalifikované ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245
ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. Ak absentuje čo i len jeden znak skutkovej
podstaty, nemohlo dôjsť k spáchaniu uvedeného trestného činu. Pokiaľ ide o skutok uvedený v obžalobe,
nebolo preukázané, že by to boli oni, kto poškodili cudziu vec, konkrétne rozvodnú skriňu merača
elektrickej energie. Výpoveď svedka hovorí len o nejakých jemu neznámych osobách a o bielom aute

s ŠPZ mimo okres R. V.. Rovnako to je aj so znaleckým posudkom KEÚ PZ odvetvia trasológie, kde
sa uvádza, že na stopách zaistených na mieste činu sa nenachádzali stopy zabezpečujúce skupinovú
príslušnosť a identifikáciu. Tento znalecký posudok len zabezpečil zhodu s porovnávacím materiálom
a teda, že stopa pochádza od topánky rovnakého druhu a typu, akú mal jeden z obžalovaných, avšak
vzhľadom na výrobcu môže mať takýto druh a typ topánok nespočetné množstvo ľudí. Vykonané dôkazy

tak žiadnym hodnoverným spôsobom a bez pochybností nepreukazujú vinu obžalovaných.
Vzhľadomnaabsenciuosobypáchateľatrestnéhočinupretonemožnokonštatovať,žedošloknaplneniu
všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania cudzej veci v danom prípade. Na
základe týchto skutočností nemajú za to, že by v tomto prípade bolo preukázané splnenie všetkých
znakov skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania cudzej veci. Ak absentuje čo i len jeden znak

skutkovej podstaty trestného činu, nemohlo dôjsť k spáchaniu tohto trestného činu.
Obžalovaní zastávajú názor, že na preukázanie ich viny súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí
tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku
nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje ich z jeho spáchania, ale
súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch,

ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania stal, resp. že ho
spáchali oni. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že je povinnosťou prokurátora obžalovaným preukázať,
že následok vznikol v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním, ktorého sa mali údajne dopustiť a to
bez odôvodnených pochybností.
Obžalovaní majú za to, že ich vina musí byť preukázaná nespochybniteľne. Úvahy a domnienky

nepostačujú na pozitívne rozhodnutie o vine a preto v takomto prípade bol prvostupňový súd povinný
aplikovať zásadu „in dubio pro reo“. Použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech
obžalovaného) prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej
skutočnosti,trvajúajpovykonaníazhodnotenívšetkýchdostupnýchdôkazov,ktorémôžureálneprispieť
k náležitému skutkovému stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu

zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.
V zmysle zásady prezumpcie neviny je na odsúdenie potrebné, aby sa dokázala vina obžalovaných,
pričom odsudzujúci rozsudok možno vyniesť len vtedy, ak sa odstránili všetky pochybnosti o ich vine. Sú
toho názoru, že v ich prípade neexistujú dôkazy, ktoré by mali takú dôkaznú silu a boli tak jednoznačné,
abymohliviesťkichodsúdeniuzadanýskutokbezvznikuakýchkoľvekdôvodnýchpochybností.Naopak

majú za to, že ich vina nebola v priebehu celého konania riadne a jednoznačne preukázaná.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti obžalovaní navrhujú, aby krajský súd rozsudok
okresného súdu zrušil a následne sám rozhodol tak, že obžalovaných v celom rozsahu oslobodí podľa§ 285 ods. 1 písm. a) Tr. por., pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola podaná
obžaloba tak, ako je uvedené v samotnej obžalobe.
Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaných písomne nevyjadril.

Krajský súd verejné zasadnutie konané o odvolaniach obžalovaných F. A. a V. A. proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/95/2020 zo dňa 2.6.2021 vykonal v neprítomnosti
obžalovaných F. A. a V. A.. Obžalovaní F. A. a V. A. boli riadne a včas upovedomení o termíne verejného
zasadnutia. Obžalovanému F. A. bolo upovedomenie o termíne verejného zasadnutia doručené s

poukazom na § 66 ods. 3 Tr. por. dňa 29.10.2021. Obžalovaný V. A. upovedomenie o termíne verejného
zasadnutia prevzal dňa 25.10.2021. V rámci upovedomenia o termíne verejného zasadnutia boli
obžalovaní riadne poučení o možnosti a zákonných podmienkach vykonania verejného zasadnutia
v ich neprítomnosti. Obžalovaní prostredníctvom obhajcu doručili krajskému súdu ospravedlnenie z
neúčasti na verejnom zasadnutí a súhlas s konaním verejného zasadnutia v ich neprítomnosti. Nebola
zistená žiadna zákonná prekážka, ktorá by bránila vykonaniu verejného zasadnutia v neprítomnosti

obžalovaných. Verejné zasadnutie bolo vykonané v prítomnosti zvoleného obhajcu obžalovaných.
Obhajca obžalovaných v rámci konečného návrhu na verejnom zasadnutí zotrval na písomne podanom
odvolaní, ako aj na dôvodoch v ňom uvedených. Prokurátor v konečnom návrhu navrhol odvolanie
obžalovaných zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutýchvýrokovrozsudku,protiktorýmodvolatelia (obžalovaníF.A.aV.A.)podaliodvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním
neboli vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že
odvolania podané obžalovanými F. A. a V. A. boli podané oprávnený osobami, v zákonom určenej

lehote, proti rozhodnutiu, resp. jeho výrokom, proti ktorému je odvolanie prípustné, avšak odvolania
obžalovaných nie sú dôvodné.

Odvolací súd predovšetkým zistil, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného
trestného činu (prečinu poškodzovania cudzej veci v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 245 ods. 1 Tr.

zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa ustanovení Trestného
poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv jednak na objasnenie
skutkového stavu veci a jednak práva obžalovaných na obhajobu. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa
tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku, sú správne, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania
vykonaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázkach skutkových zistení

odkazuje na správne, podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v
plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom na
rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový
súdpostupovalprihodnotenídôkazovdôslednevzmysle§2ods.12Tr.por.,tedahodnotilichnazáklade
vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj

v ich súhrne a v konečnom dôsledku dospel k logicky odôvodneným a správnym skutkovým zisteniam.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané
v súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku

podrobne a jasne vyložil, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaných F. A. a V. A. a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke
viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným
rozsudkom súdu prvého stupňa a v podrobnostiach naň odkazuje. V tejto súvislosti treba dodať, že toto
konštatovanie sa v celom rozsahu týka aj odvolacích námietok obžalovaných F. A. a V. A. v rozsahu,

v akom sú dôvody odvolania uvedené vyššie, lebo dôvody odvolania obžalovaných sú v podstate
súhrnom ich obhajoby prezentovanej v celom doterajšom konaní. Obžalovaní F. A. a V. A. založili
odvolanie na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S
ich námietkami, námietkami obhajcu, tak skutkovými, ako aj právnymi, sa však súd prvého stupňa v
napadnutomrozhodnutíriadneapodrobnevysporiadalavpodstatenenechalotvorenúžiadnupodstatnú

spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.
Nadriadený krajský súd je toho názoru, že napadnutý rozsudok obsahuje všetky zákonom stanovené
kritéria z hľadiska jeho formy a obsahu. Rozsudok s jeho odôvodnením je presvedčivý, zrozumiteľný
a neponecháva nadriadenému súdu otvorenú žiadnu podstatnú otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť.Krajský súd si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a považuje
za nadbytočné správne závery súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opakovať, a to preto, lebo v
dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého stupňa a nadriadeného súdu tvoria jednotu a v

prípade, ak si nadriadený súd osvojuje správnosť záveru napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa,
je potom jeho úlohou zamerať sa na riešenie odvolacích námietok obžalovaných a ich obhajcu.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
US 78/05, III. US 264/08, IV. US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle

ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,
§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Skutočnosť, že obžalovaní F. A. a V. A. sa nestotožňujú so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže samo osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku, či

argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaných, je potrebné predovšetkým uviesť, že tu obžalovaní F. A. a
V. A. a ich obhajca rovnako ako v konaní pred súdom prvého stupňa dôsledne využili všetky svoje práva

zakotvené v § 34 Tr. por. Obžalovaní sa vyjadrili ku skutočnostiam, ktoré sú im kladené za vinu, namietali
a spochybňovali predovšetkým hodnotenie vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom a vyjadrili sa aj
k tým skutočnostiam, ktoré považovali z ich pohľadu za dôležité a rozhodujúce.

ReagujúcnaodvolacienámietkyobžalovanýchF.A.aV.A.,odvolacísúdpovažujezapotrebnépoukázať

na nasledovné:

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaných vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov,
odvolací súd prioritne uvádza, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k žalovanému
skutku dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vysvetlil, aké konanie obžalovaných má za preukázané a

nedostal sa do situácie, ktorá by odôvodňovala postup v zmysle procesného pravidla in dubio pro reo
(v pochybnostiach v prospech obžalovaného).

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo

na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí
ním navrhovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne
záväzných predpisov.

Aj keď obžalovaní F. A. a V. A. počas celého trestného konania popierajú spáchanie skutku, odvolací súd
poukazuje na silu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré preukazujú vinu obžalovaných a
na ktoré poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Vykonané dôkazy vytvárajú
logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich
priamych a nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že obžalovaní F. A. a V. A. spáchali

žalovaný skutok prečinu poškodzovania cudzej veci v spolupáchateľstve. Z vykonaných dôkazov možno
spoľahlivo a bez akýchkoľvek vážnejších pochybností prijať len jediný záver o tom, že obžalovaní
spáchali žalovaný skutok poškodzovania cudzej veci v spolupáchateľstve v zmysle podanej obžaloby
a vylúčiť prijatie iného záveru.

Obžalovaní svoje odvolanie v podstate založili na nesprávnom hodnotení dôkazov súdom prvého
stupňa, čo malo za následok nesprávne a nezákonné vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku vo vzťahu
k obidvom obžalovaným. Podľa názoru obžalovaných, v tomto trestnom konaní neboli zabezpečené a
vykonané také dôkazy, ktoré by bez akýchkoľvek vážnejších pochybností spoľahlivo preukazovali ichvinu v zmysle podanej obžaloby, a preto podľa obžalovaných súd mal aplikovať zásadu „v
pochybnostiach v prospech obžalovaných“ a potom ich mal spod obžaloby oslobodiť. Neexistuje tu
súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktorý by tvoril logickú, ničím nenarušovanú sústavu vzájomne

sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného
skutku a obžalovaných usvedčuje zo spáchania žalovaného skutku, pričom súčasne vylučuje možnosť
akéhokoľvek iného záveru. Svedok W. W. vo svojej výpovedi hovoril len o nejakých jemu neznámych
osobáchaobielomautesevidenčnýmčíslommimookresR.V..Pokiaľideozáveryznaleckéhoposudku
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, Slovenská Ľupča, z odvetvia trasológie, z týchto vyplýva,

že na mieste činu zaistená trasologická stopa pochádza z topánky rovnakého druhu a typu, akú mal
jeden z obžalovaných, avšak vzhľadom na výrobcu, takýto druh a typ topánok môže mať nespočetné
množstvo ľudí.

S takýmto názorom obžalovaných prezentovaným v podanom odvolaní sa krajský súd nestotožňuje.
Podľa krajského súdu vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu

vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich priamych a nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a
spoľahlivo dokazujú, že obžalovaní F. A. a V. A. spáchali žalovaný skutok prečinu poškodzovania cudzej
veci v spolupáchateľstve a vylučujú prijatie iného záveru. V danej veci niet priestoru na aplikáciu zásady
„v pochybnostiach v prospech obžalovaných“. Obžalovaní F. A. a V. A. priznali, že v čase skutku sa
nachádzali na mieste činu. Ich obhajoba, že tam nespáchali žalovaný skutok, ale sa iba snažili zohnať

benzín, bola spoľahlivo vyvrátená ostatnými vykonanými dôkazmi, ktoré ich usvedčujú zo spáchania
žalovanej trestnej činnosti. Obžalovaní sú zo spáchania trestnej činnosti bez akýchkoľvek vážnejších
pochybností usvedčovaní výpoveďami svedka poškodeného M. K., svedka W. W., závermi znaleckých
posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, Slovenská Ľupča z odvetvia trasológie a
kriminalistickej chémie, obsahom zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, obrazovým

(kamerovým) záznamom pohybu vozidla obžalovaných v obci, kde došlo k spáchaniu trestného činu,
obsahom zápisnice o vydaní veci 1 ks akumulátorovej uhlovej brúsky zn. GRAPHITE ozn. 58G003 s
kotúčom na rezanie, obsahom zápisnice o vydaní veci 1 ks pánskej obuvi. Svedok W. W. býva oproti
domu poškodeného M. K. a z okna svojho domu vidí na dom poškodeného. V dobe skutku svedok
videl pred domom obžalovaného vozidlo zn. Volkswagen Golf bielej farby, ktoré malo jedny dvere inej

farby (obžalovaní potvrdili, že v dobe skutku jazdili na takomto vozidle a pohyb vozidla v obci, kde došlo
k spáchaniu tohto trestného činu, zaznamenal aj kamerový záznam obce). Z vozidla vystúpila jedna
osoba, jednalo sa o muža. Bolo počuť, ako sa niečo píli elektrickou brúskou. Hneď na to svedok privolal
políciu, za prítomnosti ktorej sa následne potvrdilo jeho podozrenie z páchania trestnej činnosti, ktorá
je predmetom tohto trestného konania. Svedok poškodený M. K. sa o spáchaní skutku dozvedel od

svojho otca, ktorému volal W. W., že na dome poškodeného M. K. došlo ku krádeži kábla, ktorý mu
potom neskôr bol vrátený políciou. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu vyplýva, že bezprostredne po
skutku bol políciou pri dome poškodeného zadokumentovaný chýbajúci kábel vedúci do skrine merača
elektrickej energie, ktorá je umiestnená na severnej strane domu. Predmetný chýbajúci elektrický kábel
bol krátko po skutku políciou nájdený pri ceste za obcou S. smerom na obec M.. V blízkosti kábla

bola zaistená trasologická stopa - otlačok topánky (stopa číslo 1). Predmetná trasologická stopa, ako aj
pánska obuv, ktorú krátko po skutku vydal obžalovaný F. A., boli podrobené expertíznemu skúmaniu. Zo
záverov znaleckého posudku vypracovaného v tomto trestnom konaní Kriminalistickým a expertíznym
ústavom PZ, Slovenská Ľupča, odvetvie trasológie vyplýva, že porovnaním trasologickej stopy č. 1
s podošvami obuvi od F. A. bola potvrdená zhoda časti vzoru podošiev obuvi (v trasologickej stope

č. 1 sa nenachádzali znaky na určenie skupinovej príslušnosti a individuálnej identifikácie podošvy
obuvi a súčasne vzhľadom k tomu, že nie sú zobrazené charakteristické časti dezénu podošvi alebo
jej značná časť, stopa č. 1 je vhodná len k prípadnému potvrdeniu zhody časti dezénu porovnávacieho
materiálu alebo k vylúčeniu porovnávacieho materiálu). Expertíznym skúmaním akumulátorovej uhlovej
brúsky, ktorá bola krátko po skutku políciou zistená vo vozidle, na ktorom v tom čase jazdili obžalovaní,

Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ, Slovenská Ľupča, odvetvie kriminalistickej chémie bola
zistená vzájomná druhová (farebná a materiálová) zhoda medzi čiernymi plastovými časticami - prach
odobratý z akumulátorovej uhlovej brúsky (vzorka č. 2) a čiernou izoláciou káblov nájdených pri
obhliadke miesta činu (vzorka č. 1), súčasne skúmaním bola tiež zistená vzájomná druhová zhoda medzi
kovovými časticami vo vzorke č. 2 a kovovým materiálom vodičov v kábloch (vzorka č. 1). Tieto vykonané

dôkazy potom spoľahlivo vyvracajú obhajobu obžalovaných, že na mieste činu sa nachádzali výlučne
z dôvodu, že sa snažili zohnať benzín do svojho vozidla, ktorý im mal dochádzať. Ďalšia obhajoba
obžalovaných, že v prípade použitia brúsky by sa vystavili nebezpečenstvu zásahu elektrickým prúdom,
bola vyvrátená zabezpečeným vyjadrením zamestnanca Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ,že kotúče používané uhlovou brúskou sú nevodivé a z tohto dôvodu neprichádza do úvahy vznik
elektrického výboja cez telo kotúča. Na základe vykonaného dokazovania pritom okresný súd správne
konštatoval motív obžalovaných k spáchaniu žalovanej trestnej činnosti a to, že obžalovaní nemali

finančné prostriedky, nakoľko im nebola vyplatená prisľúbená mzda za vykonanú prácu a tak sa snažili
finančné prostriedky si zabezpečiť spáchaním tejto trestnej činnosti, pri ktorej odcudzili poškodenému
kábel vedúci do skrine merača elektrickej energie umiestneného na vonkajšej stene domu.

K hodnoteniu dôkazov, ktoré obžalovaní prezentujú v rámci zdôvodnenia odvolania a ktorým sa snažia

spochybniť správnosť záveru okresného súdu o vine obžalovaných, krajský súd uvádza, že v zmysle § 2
ods. 12 Tr. por. je potrebné vykonané dôkazy hodnotiť nielen jednotlivo a izolovane, ale aj v ich súhrne a
procesuhodnoteniatrebapodrobiťvšetkyvykonanédôkazyatotakdôkazysvedčiacevprospech,akoaj
v neprospech obžalovaného, pričom je potrebné starostlivo zvážiť všetky okolnosti prípadu (z odvolania
obžalovaných je zrejmé, že obhajoba izolovane poukazuje len na dôkazy, resp. ich časti, ktoré podľa
názoru obhajoby svedčia v prospech obžalovaných, čo nezodpovedá ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por.).

Po tom, čo okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré premietol do skutku výroku o
vine napadnutého rozsudku, následne protiprávne konanie obžalovaných správne práve kvalifikoval ako
prečin poškodzovania cudzej veci v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 245 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaní F.
A. a V. A. konaním popísaným v skutku napadnutého rozsudku, spoločným konaním poškodili cudziu vec

a spôsobili tak na cudzom majetku malú škodu. Obžalovaní tak nepochybne konali v priamom úmysle
podľa § 15 písm. a) Tr. zák., nakoľko obžalovaní spoločným konaním chceli spôsobom uvedeným v
tomto zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Ohľadne právnej kvalifikácie skutku ako prečinu
poškodzovania cudzej veci v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 245 ods. 1 Tr. zák. krajský súd ďalej
v podrobnostiach odkazuje na správnu argumentáciu súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého

rozsudku (str. 8, 9), s ktorou sa v celom rozsahu stotožňuje.

Vo vzťahu k výroku o treste za zistené zavinenie odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový
súdajvtomtosmerevykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnarozhodnutieavyvodilznehosprávne
právne závery. Svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. aj náležite odôvodnil

a dostatočne vysvetlil, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona pri určení trestu obžalovaným.

Pri určení druhu a výmery trestu obžalovaným F. A. a V. A. okresný súd sa v súlade so zásadami
ukladania trestu v odôvodnení rozsudku vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 1 a 4

Tr. zák., teda prihliadal na záujmy spoločnosti a obžalovaných, na skutočnosti týkajúce sa spôsobu
spáchania činu, jeho následku, zavinenia, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na pomery
a možnosti nápravy obžalovaných. Okresný súd správne u obidvoch obžalovaných nezistil žiadnu
poľahčujúcu, ani žiadnu priťažujúcu okolnosť, a teda bolo na mieste obžalovaným trest odňatia slobody
ukladať v zákonom určenej trestnej sadzbe bez úpravy dolnej alebo hornej hranice trestnej sadzby

trestu odňatia slobody. Napokon treba konštatovať, že okresný súd správne obžalovaným ukladal
trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu. Aj keď obžalovaní majú v
odpise z registra trestov záznamy o spáchaní trestnej činnosti v minulosti, odsúdenia majú zahladené.
Zahladenie odsúdenie však v konečnom dôsledku nič nemení na skutočnosti, že predmetné skutky
boli obžalovanými v minulosti spáchané a preto na ďalšie správanie obžalovaných je potrebné pôsobiť

a primäť ich k vedeniu riadneho života hrozbou výkonu trestu odňatia slobody pre prípad porušenia
podmienečného odsúdenia, teda nevedenia riadneho života počas skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia. Vzhľadom na v minulosti spáchané skutky je pritom plne dôvodným obžalovaným určiť
dlhšiuskúšobnúdobupodmienečnéhoodsúdenia.Okresnýsúdzároveňsprávneprihliadolnakriminálnu
minulosť každého z obžalovaných individuálne (na tomto mieste krajský súd opätovne zdôrazňuje, že

ani zahladenie odsúdenia nič nemení na skutočnosti, že trestná činnosť bola spáchaná) a obžalovaným
ukladal tresty odňatia slobody v rôznej výmere a to nie na dolnej a ani pri dolnej hranici trestnej
sadzby trestu odňatia slobody. Stavu veci a zákonu zodpovedá aj uloženie trestu prepadnutia veci
obžalovanému V. A., nakoľko je nepochybné, že sa jedná o vec, ktorá bola použitá na spáchanie
tejto trestnej činnosti a vec je vo vlastníctve obžalovaného V. A.. Obžalovaným uložené tresty potom

zodpovedajú zásadám individuálnej a generálnej prevencie, účelu trestu a sú objektívnym vyjadrením
spáchanej trestnej činnosti.Stavu veci a zákonu zodpovedá aj výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd postupom podľa § 287 ods.
1 Tr. por. uložil obžalovaným F. A. a V. A. nahradiť škodu poškodenému AXA pojišťovna a.s. pobočka
poisťovne z iného členského štátu so sídlom Kolárska 6, Bratislava, IČO: 36 857 521 vo výške 1.000,-

Eur. Poškodený si náhradu škody uplatnil riadne a včas, jej výšku riadne preukázal. Nesporne sa jedná
o škodu spôsobenú trestným činom, nakoľko v takejto výške poškodená poisťovňa poskytla poistné
plnenie poškodenému M. K. z dôvodu spôsobenia škody trestným činom obžalovaných. Poškodený
M. K. potvrdil vyplatenie poistného plnenia poisťovňou. Obžalovaní sa trestnej činnosti dopustili v
spolupáchateľstve, čo odôvodňuje zaviazať poškodených k náhrade škody spoločne a nerozdielne.

Na záver krajský súd poznamenáva, že aj keď obžalovaní spáchali prečin, v danom prípade neprichádza
do úvahy aplikácia ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. (tzv. materiálny korektív). Podľa tohto zákonného
ustanovenia nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za
ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Vzhľadom
na výšku spôsobenej škody, úmyselné zavinenie, spáchanie trestného činu obžalovanými s pohnútkou
odcudzenia veci inej osobe aj za cenu poškodenia jej patriacej veci a tým spôsobenia škody, závažnosť

obžalovanými spáchaného prečinu nemôže byť vyhodnotená ako nepatrná.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Senát rozhodol pomerov hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.