Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. september 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/206/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514203977
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8514203977.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v rodinnoprávnej veci navrhovateľa: X.

D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. M. č. XX, D. republika proti manželke a deťom: X/W. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom Q. XXX, XXX XX V. N., t.č. bytom N. XX, XXX XX M., 2/ S. D., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXX, XXX
XX V. N., 3/ mal. Q. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX V. N., mal. dieťa zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni v konaní o zapretie otcovstva
k mal. dieťaťu takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa na zapretie otcovstva z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 14.7.2014 domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd
určil, že nie je otcom mal. S. D., nar. X.X.XXXX a mal. Q. D., nar. XX.X.XXXX. Svoj návrh odôvodnil tým,
že nie je otcom týchto detí, ktorých matkou je W. D. a žiadal súd o zbavenie otcovstva k nim.

2. Na výzvy súdu doplnil svoj návrh viacerými podaniami, a to doplnil dátum narodenia a bydlisko matky
mal. detí a rozhodujúce skutočnosti. Uviedol, že s matkou mal. detí nežije od roku 1989, čo je dlhá doba.
V prípade potreby žiadal krvnú skúšku. Ďalej poukázal, že mu bol doručený rozsudok Krajského súdu v

Prešove č.k. 17CoP/32/2014-58, v ktorom je uvedené, že je otcom mal. detí, čo nie je pravda, pretože
sama matka mal. detí uviedla, že navrhovateľ nie je otcom mal. detí. Nemožno brať zreteľ na to, že s
matkou mal. detí nie je ešte rozvedený, keď ona sama potvrdzuje, že otcom nie je.

3. K vyjadreniu zo dňa 10.2.2015 pripojil prípis Krajského súdu v Prešove adresovaný matke mal. detí v
konaní sp. zn. 17CoP/32/2014, vyjadrenie matky mal. detí k vyjadreniu navrhovateľa v konaní vedenom
na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4P/73/2014 zo dňa 27.10.2014, vyjadrenie navrhovateľa

zodňa8.12.2014avyjadrenieÚraduprácu,sociálnychvecíarodiny(ďalejaj„ÚPSVaR“)vStarejĽubovni
k odvolaniu vo veci vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4P/73/2014.

4. Uznesením č.k. 5C/206/2014-50 zo dňa 13.4.2016 bol mal. Q. D. ustanovený kolízny opatrovník, a
to ÚPSVaR v Starej Ľubovni.

5. Súd doručil návrh navrhovateľa a jeho spresnenia matke detí, kolíznemu opatrovníkovi a v tom čase

už dospelej S. D., poučil ich o ich procesných právach a povinnostiach podľa v tom čase účinného
Občianskeho súdneho poriadku a dožiadal ÚPSVaR o predloženie rodného listu mal. Q., ktorý bol súdu
predložený. Zároveň vo veci vytýčil termín pojednávania. Navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní z dôvodu, že je vo výkone trestu odňatia slobody, pričom trval na podanom návrhu a ak tobude potrebné, trval na vykonaní krvnej skúšky. Poukázal ešte na skutočnosť, že v rokoch, kedy sa deti
narodili, bol vo výkone trestu odňatia slobody, teda nevie, ako by mohol splodiť deti. K ospravedlneniu
a vyjadreniu pripojil návrh na rozvod manželstva s W. D. zo dňa XX.X.XXXX. Takisto kolízny opatrovník

ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu pracovných povinností s tým, že ak domnelý otec dobrovoľne
neuzná otcovstva, navrhoval znalca z odboru genetiky.

6. Matka detí na pojednávaní uviedla, že je pravdou, čo udáva navrhovateľ v návrhu. S navrhovateľom
žila od roku 1983 do asi roku 1989. S navrhovateľom mala dve deti, a to syna X. D., nar. XX.X.XXXX

a dcéru X. D., nar. XX.XX.XXXX. V čase, keď sa narodila dcéra X. už nežili v spoločnej domácnosti.
Navrhovateľ chodil hore dole po D. republike. Ďalej uviedla, že má tri deti s F. Z., a to Q. D., S. D. a H. Z..

7. Na dožiadanie súdu bol po pojednávaní predložený aj rodný list S. D..

8. V ďalšom podaní navrhovateľ zopakoval svoje tvrdenia s tým, že s W. D. má iba deti, syna X. nar.

v roku XXXX a dcéru X., nar. v roku XXXX.

9. Ďalšie pojednávania vytýčené vo veci boli odročené z dôvodu, že predvolanie nebolo možné doručiť
navrhovateľovi, matke detí a plnoletej dcére. Vzhľadom na prepustenie navrhovateľa z výkonu trestu
odňatia slobody súd viackrát prostredníctvom orgánov polície SR, ako aj českých súdov zisťoval pobyt

navrhovateľa, pričom mu doručoval zásielky na adresy, ktoré boli zistené, ale z adresy F. XX sa zásielka
vrátila súdu v poznámkou „Adresát neznámy“ a z naposledy zistenej adresy U. M. č. XX sa zásielka
súdu vrátila s poznámkou „Odcestovaný“. Navrhovateľ pritom nie je vo výkone trestu odňatia slobody v
Českej republike a žiadnu adresu pobytu navrhovateľa sa súdu nepodarilo zistiť ani lustráciou v REGOB,
Sociálnej poisťovni, v ktorých nie je evidovaný žiaden záznam o navrhovateľovi. Ani pokus o telefonické

spojenie so synmi navrhovateľa na telefónnych číslach, ktoré navrhovateľ pred prepustením z výkonu
trestu odňatia slobody súdu oznámil, neboli úspešné. Navrhovateľ nemá evidovanú adresu pobytu na
území Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd doručil predvolanie na posledné
pojednávanie navrhovateľovi prostredníctvom úradnej tabule súdu a webovej stránky súdu v zmysle §
106 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

10. Matka detí ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasila, aby súd rozhodol v jej
neprítomnosti. Požiadala zasielať korešpondenciu na adresu do M., kde sa teraz zdržiava. Súd preto
prejednal vec aj v jej neprítomnosti, podobne ako aj v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa bez
ospravedlnenia nedostavil.

XX. S. D. na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ nie je jej otcom, ani otcom Q. D.. Ich otcom je F. Z..
Uvedenú informáciu má od svojej mamy, ktorá kedysi žila s navrhovateľom, ale potom sa rozišli.

12. Kolízny opatrovník na pojednávaní s návrhom súhlasil.

13. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami účastníkov konania a na základe vykonaného
dokazovania rodnými listami detí a pripojenými spismi Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn.
4P/164/2013 a 4P/213/2006 zistil tento skutkový stav:

14. Navrhovateľ žil v spoločnej domácnosti s matkou detí, t.j. s W. D. do roku XXXX. Z ich vzťahu
pochádzajú dve deti, a to X. a X., ktorý sú už plnoletí. Otcom detí S. D. a mal. Q. D. nie je navrhovateľ.

15. Podľa § 86 ods. 1 zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z.z.) účinného do 7.9.2011, manžel môže do troch
rokov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

16. Podľa § 86 ods. 1 zákona o rodine účinného do 1.1.2016, manžel môže do troch rokov odo dňa,
keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho
manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

17. Podľa § 119b ods. 1 zákona o rodine účinného do 1.1.2016, ktorý upravuje prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1.1.2016, ak sa manžel alebo jeho opatrovník do 31. decembra 2015 dozvedel
o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že manžel je otcom dieťaťa, ktoré sa po 7. septembri 2008narodilo jeho manželke, môže manžel alebo jeho opatrovník na súde zaprieť, že manžel je otcom tohto
dieťaťa do 31. decembra 2018, ak sa v tejto veci nezačalo konanie pred 1. januárom 2016.

18. Podľa § 119b ods. 2 zákona o rodine účinného do 1.1.2016, konanie o zapretí otcovstva manželom
matky dieťaťa alebo jeho opatrovníkom, o ktorom súd nerozhodol do 31. decembra 2015, sa dokončí
podľa predpisu účinného od 1. januára 2016.

19. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že aj keď navrhovateľ nie je otcom

detí, ku ktorým žiadal otcovstvo zaprieť, podal návrh na zapretie otcovstva až po lehote stanovenej
zákonom.

20. Zákon o rodine stanovuje lehotu 3 rokov na podanie návrhu na zapretie otcovstva. Ustanovenie
§ 86 ods. 1 zákona o rodine účinné do 7.9.2011 stanovovalo začiatok tejto lehoty pre otca dieťaťa
odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa. Ústavný súd SR v rozhodnutí PL. ÚS

1/2010-57 z 20. apríla 2011 vyslovil, že § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine nie je v súlade
s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ako
vyplýva z cit. rozhodnutia Ústavného súdu SR, obmedzenie zákonnej lehoty na podanie zapieracej
žaloby, ktorého účelom je ochrana práv dieťaťa a zabezpečenie stability rodinných pomerov, sa má
hodnotiť ako rešpektovanie limitov ustanovených čl. 8 dohovoru. Európsky súd pre ľudské práva túto

skutočnosť potvrdil vo svojej judikatúre, v ktorej uviedol, že zavedenie premlčacej lehoty na začatie
konania o otcovstve je ospravedlniteľné snahou zaistiť právnu istotu v rodinných vzťahoch a chrániť
záujmy dieťaťa. Ústavný súd Slovenskej republiky s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva vyslovil opodstatnenosť (právnu relevanciu) samotnej zapieracej lehoty, pričom však za
nesúladnú označil úpravu určenia začiatku plynutia lehoty na zapretie otcovstva pre manžela matky

dieťaťa (otcovstvo určené podľa prvej domnienky).

21. Keďže Národná rada Slovenskej republiky neuviedla do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v
Zbierke zákonov Slovenskej republiky ustanovenie § 86 ods. 1 zákona o rodine do súladu s článkom 6
ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, stratil § 86 ods. 1

zákona o rodine platnosť od 9.3.2012. Od 1.1.2016 platí nová úprava §-u 86 ods. 1 zákona o rodine,
lehota 3 rokov na podanie návrhu na zapretie otcovstva plynie od momentu, keď sa otec dozvedel o
skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke.

22. Navrhovateľ sa o narodení S. D. dozvedel najneskôr v konaní vedenom na Okresnom súde Stará

Ľubovňa sp. zn. 4P/213/2006, ktorého predmetom bola úprava rodičovských práv a povinností k v tom
čase mal. S. a Q. D.. Navrhovateľ, ktorý v tomto konaní vystupoval ako odporca, vo vyjadrení zo dňa
11.1.2007 poprel, že je otcom týchto detí. Dňa 18.1.2007 bol vypočutý Okresným súdom v Kladne
v Českej republike, kedy mu bol doručený aj návrh vo veci a kedy znova poprel, že by bol otcom
detí. Dňa 22.3.2007 bol navrhovateľovi doručený rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa vo veci sp.

zn. 4P/213/2006, ktorý ustálil, že mu svedčí domnienka otcovstva k mal. deťom a je povinný plniť si
rodičovské povinnosti, t.j aj platiť výživné. Na odvolanie navrhovateľa v uvedenom konaní sa Krajský súd
v Prešove sa vysporiadal aj s námietkou navrhovateľa, že nie je otcom detí a takisto dospel k záveru,
že kým otcovstvo k mal. deťom nie je zapreté a navrhovateľ je ako otec detí zapísaný v rodných listoch,
považuje sa stále za otca mal. detí so všetkými z toho vyplývajúci právami a povinnosťami..

23. O narodení mal. Q. D. a o tom, že je ako otec zapísaný v rodnom liste mal. dieťaťa sa navrhovateľ
dozvedel ešte skôr, a to z rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/164/2003, predmetom
ktorého bolo určenie mena mal. dieťaťa. Rozsudok bol doručený navrhovateľovi dňa 2.6.2004.

24. Už po doručení uvedených listín vo vyššie uvedených konaniach sa teda navrhovateľ dozvedel o
tom, že je zapísaný ako otec detí, ku ktorých sa domáha určenia otcovstva. Ak pritom nežil s matkou
detí v spoločnej domácnosti a intímne od roku 1989, pričom v čase počatia detí mal byť vo výkone
trestu odňatia slobody, zároveň po doručení týchto listín mal tiež vedomosť o skutočnostiach dôvodne
spochybňujúcich, že je otcom detí, čo aj namietal minimálne v konaní pod sp. zn. 4P/213/2006, avšak

samotný návrh na zapretie otcovstva voči deťom v tom čase nepodal.

25. Navrhovateľ podal návrh až dňa 14.7.2014, teda v čase, kedy pôvodná úprava § 86 ods. 1 zákona
o rodine stratila platnosť a účinnosť a zákon o rodine neupravoval lehotu, v ktorej môže otec detí podaťnávrh na zapretie otcovstva. V priebehu konania začala platiť nová úprava § 86 ods. 1 zákona o rodine.
Prechodné ustanovenie upravené v § 119 ods. 1 zákona o rodine (vychádzajúce z toho, dokedy mohol
manžel podať návrh na zapretie otcovstva podľa pôvodnej právnej úpravy zrušenej Ústavným súdom

SR) počítalo s tým, že návrhy na zapretie otcovstva podľa novej úpravy sa budú podávať až k deťom,
ktoré sa manželkám narodili po 7. septembri 2008 (keďže pre deti narodené skôr mohol byť a mal byť
návrh na zapretie otcovstva podaný ešte podľa starej právnej úpravy). Vzhľadom na podanie návrhu v
čase zákonného vákua a na prechodné ustanovenie § 119b ods. 2 zákona o rodine súd dokončil toto
konanie podľa predpisu účinného od 1. januára 2016, teda pri posudzovaní dodržania lehoty vychádzal

z § 86 ods. 1 zákona o rodine účinného od 1.1.2016, t.j. začiatok lehoty posudzoval od momentu, kedy
sa navrhovateľ mohol dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa. Ako je
zrejmé z vyššie uvedených okolností tohto prípadu, navrhovateľovi uplynula lehota na podanie návrhu
na zapretie otcovstva u S. najneskôr dňa 11.1.2010 a u mal. Q. najneskôr dňa 2.6.2007, teda ešte pred
rozhodnutím Ústavného súdu SR. Aj keď súd začiatok lehoty počítal podľa súčasnej právnej úpravy
(ktorá je pre otca, ktorému svedčí domnienka otcovstva, priaznivejšia), navrhovateľ návrh nepodal v 3-

ročnej lehote (tento by nepodal včas, ani keby súd začiatok lehoty posudzoval podľa predchádzajúcej
právnejúpravy,počasplatnostiktorej,muskončilalehotanapodanienávrhu).Následkomoneskoreného
podania návrhu na zapretie otcovstva je zamietnutie takéhoto návrhu, a to aj v prípade, ak by bolo
preukázané, resp. ak by z okolností prípadu vyplývalo, že navrhovateľ nie je otcom detí (ako tomu bolo
aj v tomto prípade). Uvedené vyplýva z toho, že lehota na začatie konania o otcovstve má zaistiť právnu

istotu v rodinných vzťahoch a chrániť záujmy dieťaťa, čo rešpektoval a akceptoval tak Ústavný súd SR,
ako aj Európsky súd pre ľudské práva. V danom prípade je zapretie otcovstva možné už len na základe
návrhu dieťaťa v zmysle § 96 zákona o rodine.

26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol ako podaný oneskorene.

27. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku

na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.