Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. február 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoCsp/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320201079
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8320201079.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobkyne: V.. Z. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. XXXX/X, XXX XX S., právne zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448 IČO: 52 635 970, proti žalovanej W., B. W. XX, A., J.: XX
XXX XXX, právne zastúpenej: JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, Majerníkova 3/A, Bratislava,
o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Humenné, č.k. 9Csp/42/2020-95 zo dňa 01.07.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 832,99 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,

že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 1 ods. 1, § 3 ods. 5, § 4 ods. 2 Zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, podľa § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 258/2001 Z.z., podľa § 39, § 52 ods. 1- 4, §
54 ods. 1, 2, § 53 ods. 1-3, 5 a § 53a Občianskeho zákonníka.

3. Vychádzal zo zistenia záveru výsledkov sporu medzi žalobkyňou a žalovanou na Okresnom súde
Humenné pod sp.zn. 5Csp 254/2017 a mal za preukázané, že žalobkyňa sa aktívne bránila proti
snahe žalovanej získať bezdôvodné obohatenie a bolo zistené, že žalovaná nepostupovala s odbornou
starostlivosťouadozmluvyospotrebiteľskomúverezakomponovalaneprijateľnépodmienkyaneuviedla
to, čo zákon vyžadoval. Súd prvej inštancie mal preukázaný základ nároku s poukazom na úspešné
uplatnenie práva žalobkyne voči žalovanej, pričom za primeranú považoval sumu 832,99 Eur titulom
primeraného finančného zadosťučinenia s poukazom na dosiahnutie tohto inštitútu a jeho cieľov

sledovaných zákonom.

4. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%
z priznanej sumy s poukazom na skutočnosť, že výška priznaného plnenia závisela od úvahy súdu.5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovanej v celom rozsahu s
poukazom na vadu uvedenú v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, písm. h/ CSP, teda, že došlo k nesprávnemu

právnemu posúdeniu veci a k nesprávnym skutkovým zisteniam zo strany súdu prvej inštancie.
Odvolateľka poukázala na ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z., pričom uviedla, že priznanie
finančných prostriedkov prichádza do úvahy len vtedy, pokiaľ porušenie práva nie je možné napraviť
inak, v opačnom prípade ide o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. V danom
prípade sa nejedná o situáciu, kedy porušenie práva nie je možné napraviť inak. Je nutné brať do

úvahy aj skutočnosť, že sama žalobkyňa v rámci kontraktačného postupu konala ľahostajne, keď
svojím podpisom vyhlásila, že súhlasí s obsahom zmluvy a že nemá žiadne pripomienky a výhrady k
poskytnutému úveru a jeho podmienkam. Žalovaná poukázala na to, že neboli splnené predpoklady
pre priznanie finančného zadosťučinenia, a to porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom
o ochrane spotrebiteľa, úspešné uplatnenie porušeného práva, primeranosť zadosťučinenia a to, že
za to je zodpovedná určitá osoba. Tieto podmienky je nutné, aby boli splnené kumulatívne. Je nutné

zdôrazniť, že dodávateľ nijakým spôsobom nenútil spotrebiteľa vstúpiť do záväzkového vzťahu a to,
že žalobkyňa nemala záujem sa oboznámiť so zmluvnými ustanoveniami a ani pochopiť ich obsah,
nemôže ísť na ujmu dodávateľa. Primerané finančné zadosťučinenie má potrestať žalovaného za
protiprávne konanie, no jeho priznanie každému subjektu, ktorý sa správa ľahostajne, nemožno chápať
ako pozitívne preventívne pôsobenie. Žalovaná poukázala na to, že nárok na primerané zadosťučinenie

je nárokom, ktorým sa reparuje ujma nemateriálnej povahy a v tomto smere nebolo zo strany žalobkyne
špecifikované v čom spočívala nemajetková ujma.

6. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že porušením primárnej povinnosti
zo strany žalovanej došlo k vzniku sekundárneho zákonného následku v podobe sankcie a vydania

bezdôvodného obohatenia na základe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a určenia neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Následne Zákon o spotrebiteľských úveroch vo svojom § 3 ods. 5 založil
inštitút primeraného finančného zadosťučinenia, ktorý má mať sankčný a odradzujúci charakter pre
porušovateľa svojich povinností. Je teda zrejmé, že pre naplnenie podstaty tohto inštitútu postačuje
samotná hrozba ujmy, respektíve spôsobilosť privodiť ujmu a nie samotný vznik tejto ujmy. Výklad,

ktorý predložila žalovaná je v rozpore s pravidlami formálnej logiky, a preto sú tieto tvrdenia žalovanej
v odvolaní nenáležité. Pokiaľ sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, vychádza sa
z charakteru a stupňa porušenia práv a povinností, pričom primeranosť priznanej sumy je daná
postojom žalovanej ako aj intenzitou porušenia spotrebiteľských noriem z jej strany. Nie sú pravdivé
tvrdenia žalovanej o ľahkomyseľnosti žalobkyne, nakoľko reťazenie úverov bolo výsledkom obchodnej

či finančnej politiky žalovanej a následkom tohto konania u žalobkyne došlo k zásahu do jej majetkovej
sféry. Zároveň poukázala na skutočnosť, že celé konanie trvalo viac ako dva roky a vyvolávalo u nej
stresové situácie a psychické napätie. Z týchto dôvodov navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať
náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalovaná v podanej duplike uviedla, že trvá na podaných dôvodoch svojho odvolania a že konanie
žalobkyne nie je adekvátne okolnostiam daného prípadu a primerané finančné zadosťučinenie je
neprimerané.

8. K uvedenému vo svojom vyjadrení žalobkyňa uviedla, že tvrdenia žalovanej sú nesprávne a

zavádzajúce, nakoľko práve žalovaná sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobkyne a následne
poukázala na judikatúru súdov Slovenskej republiky, ktorá sa týka podmienok nároku pre úspešné
uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia ako aj jeho výšky.

9. Ďalšie vyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní neboli predložené.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu

v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
nie je dôvodné.11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

13. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred

súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie
predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 C.s.p.. Odvolací
súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej

veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne
normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť

v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje
aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný
postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať
návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné
na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom

reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, s to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v
ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného
procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

14. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávana
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia

námietka taktiež naplnená nebola.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami odvolateľa dopĺňa nižšie uvedené.

17. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „Zákon o ochrane
spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže
na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú

len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

18. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods.
5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety tohto ustanovenia, spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie

práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom.
Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak
k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

19. Samotné ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa viaže vznik práva na finančné
zadosťučinenie na úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa a takýmto môže byť aj dožadovanie

vydania bezdôvodného obohatenia. Podmienky vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie sú
formulované v ustanovení § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, a z tohto ustanovenia nie je možné
vyvodiť záver, že finančné zadosťučinenie možno spotrebiteľovi priznať len v prípade, ak porušenie
práva nie je možné napraviť inak, rovnako nevylučuje možnosť žiadať finančné zadosťučinenie popri
iných nárokoch spotrebiteľa predpokladaných zákonom vychádzajúcich z porušenia jeho práv. Za

daného stavu nie je potom možné považovať konanie žalobkyne, kedy po zaviazaní žalovaného na
vydanie bezdôvodného obohatenia si uplatnila aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie za
šikanózne a v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.

20. Odvolací súd nepopiera, že pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné

prihliadať na okolnosti prípadu, bola to však žalovaná, ktorá nepostupovala s odbornou starostlivosťou,
predostrela žalobkyni na podpis formulárové zmluvy, ktoré obsahovali neprijateľnú zmluvnú podmienku,
čo spôsobilo ich bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Z obsahu rozsudku tiež vyplýva, že žalobkyňa vrátila
žalovanej viac, ako bola v zmysle vyhlásenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti povinná vrátiť, preto
bol daný dôvod na vyhovenie žaloby žalobkyne v predmetnej veci. Takéto konanie žalovanej bolo

nepochybne spôsobilé privodiť žalobkyni ako spotrebiteľovi ujmu. S poukazom na vyššie uvedené
odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na závažné porušenie práv žalobkyne zo
strany žalovanej, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla na súde, je priznanie finančného
zadosťučinenia plne dôvodné a jeho priznaná výška je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv
žalobkyne, zodpovedá svojmu účelu (teda poskytnúť satisfakciu spotrebiteľovi a odradiť dodávateľa

od porušovania práv spotrebiteľov) pričom vo vzťahu k žalobkyni - spotrebiteľovi nepredstavuje
neopodstatnené, neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil (§ 3 ods. 5 Zákona

o ochrane spotrebiteľa). Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 C.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

22. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej v rozsahu 100%. O výške priznanej náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).