Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318201570
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2318201570.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobcu: T. S., nar.: X.X.XXXX, bytom L.
X. XXXX/X, U., zastúpený: Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., Farská 25,
Nitra, IČO: 36 856 282 proti žalovanému: TRIOS s.r.o., Drevená 766/1, Galanta, IČO: 31 420 451,
zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o. Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, o

uloženiepovinnosti,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduGalantač.k.30C/6/2018-265
zo dňa 23.04.2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a IV. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, vo výroku III. rozsudok p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť, aby každý prvý pracovný deň mesiaca v čase

od 8:00 hod. do 12:00 hod. umožnil žalobcovi v sídle žalovaného alebo v prevádzke žalovaného na
adrese Pezinská 30, 903 01 Senec nahliadať do dokladov žalovaného, vrátane vyhotovenia fotokópií a
obrazových záznamov dokladov za obdobie od 01.01.2014, a to do účtovných dokladov preukazujúcich
hospodárske a účtovné operácie vrátane účtovných závierok, účtovných kníh, účtovných zápisov,
výpisov z účtu žalovaného, do pokladničných kníh, do inventarizačných zoznamov majetku, záväzkov
a pohľadávok, faktúr, evidencie, záznamov a dokladov určených podľa zák.č. 222/2004 Z.z. o dani

z pridanej hodnoty, zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
zák.č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve a právnych predpisov súvisiacich s uvedenými zákonmi, ďalej do
dokladov, ktoré preukazujú vzťahy, alebo sú vytvorené v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka
práce, a to pracovné zmluvy, dohody o prácach, evidencia o vykonanej práci, podklady k mzdám,
evidencia dochádzky na pracovisko, zásady odmeňovania a formy a spôsoby odmeňovania, výkazy
zdravotných poistení, výkazy sociálnej poisťovne, prehľady a hlásenia predkladané správcovi dane,

ostatné doklady určené podľa zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, nahliadať do zmlúv a ich dodatkov
vytvorených alebo uzavretých podľa Obchodného zákonníka a tiež podľa Občianskeho zákonníka,
z ktorých vyplývajú pre žalovaného práva alebo povinnosti alebo v ktorých vystupuje žalovaný ako
zmluvná strana, do dokladov dokumentujúcich činnosť, záznamy a protokoly z kontrol všetkých štátnych
orgánov, do dokladov preukazujúcich skladové zásoby žalovaného a to od právoplatnosti rozsudku až
do doby, pokiaľ bude žalobca spoločníkom žalovaného. V časti časového rozsahu, ktorým žiadal žalobca

nahliadať do dokladov spoločnosti až do 14.00 hod. žalobu zamietol a tiež zamietol návrh žalovaného na
prerušenie konania. Na základe výsledku konania priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal
uložiť žalovanej spoločnosti povinnosť umožniť mu nahliadať do dokladov tejto spoločnosti z obdobia

rokov 2012-2017, pretože je spoločníkom žalovanej spoločnosti s podielom na základnom imaní vo
výške 30% . Od roku 2017 sa pokúša nahliadnuť do účtovných dokladov spoločnosti ale bezvýsledne,pretože žalovaná spoločnosť na jeho výzvy nereaguje. Čiastočne mu poskytol niektoré doklady účtovník
spoločnosti. Žalobca má podozrenie, že spoločnosť porušuje zákon v oblasti daní z pridanej hodnoty aj
dani z príjmu, zákony o účtovníctve, čo môže mať vplyv na výšku jeho zisku a účtovná závierka za

rok 2012 nebola do podania žaloby schválená. Na valnom zhromaždení bolo schválené len vykonanie
kontroly účtovnej agendy. Na požiadavku žalobcu žalovaná spoločnosť pristúpila k jeho žiadosti , podľa
ktorejmuumožnínahliadnuťdodokumentovaichkopírovanie, žalobcaoznámilnavalnomzhromaždení
aj meno auditorky, ktorá mala túto kontrolu vykonať, ale pred dohodnutým dňom konania kontroly
žalovaná spoločnosť vyzvala žalobcu aby špecifikoval doklady, ktoré žiada predložiť. Aj keď žalobca

potrebné informácie spoločnosti oznámil, kontrola v uvedenom termíne neprebehla, lebo nebola zo
stranyžalovanejspoločnostiumožnená.Žalobcasaopakovanesnažildohodnúťtermínnasprístupnenie
účtovných dokladov, k čomu splnomocnil Ing. T., ktorému bolo sprístupnenie dokladov odmietnuté
z dôvodu, že nie je spoločníkom spoločnosti. Valné zhromaždenie žalovanej spoločnosti, ktoré sa
konalo dňa 13.11.2017 prijalo uznesenie o zmene spoločenskej zmluvy tak, že kontrola účtovníctva
spoločníkmi sa môže vykonávať spoločne, ale nie splnomocnenými tretími osobami. S takýmto záverom

žalobca nesúhlasil, preto podal žalobu o určenie neplatnosti takéhoto uznesenia valného zhromaždenia,
ktoré konanie sa vedie na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 35C/65/2017. Žalobca má za to,
že právo nahliadať do dokladov spoločnosti a kontrolovať údaje v nich obsiahnuté mu priznáva tak
zákon ako aj spoločenská zmluva, takéto právo nemôže byť obmedzené, takéto právo môže spoločník
realizovať osobne a aj prostredníctvom odborníkov, jeho realizácia nemôže byť spoločenskou zmluvou

obmedzená. Konateľ spoločnosti je tiež povinný spoločníkovi poskytnúť informácie, ktoré si nemôže
spoločník zaobstarať z verejných zdrojov a ani nahliadnutím do dokladov spoločnosti a nie sú poskytnuté
ani na valnom zhromaždení. Do podania žaloby žalovaná spoločnosť žalobcovi upiera realizáciu jeho
práv, preto sa ich domáha práve podaním tejto žaloby.

3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný. Poukázal na to, že so žalobcom vedie viacero
súdnych konaní, medzi nimi konanie vedené na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 35C/65/2017,
v ktorom sa žalobca domáha určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia konaného dňa
13.11.2017 v súvislosti s podmienkami pri kontrole účtovníctva spoločníkmi. V predmetnom konaní
sa bude riešiť aj otázka, ktorá je rozhodujúca i pre rozhodnutie súdu o uložení povinnosti, ktorej

sa v tomto konaní žalobca domáha, preto žalovaný navrhol, aby súd konanie v tejto veci prerušil
do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp.zn. 35C/65/2017. Prijaté uznesenie valného
zhromaždenia, neplatnosti ktorého sa žalobca v predmetnom konaní domáha, mu nebráni vykonať
práva spoločníka a nahliadnuť do obchodných dokumentov, z ktorých bude o stave spoločnosti
informovaný. Žalobca ale nemá reálny záujem na kontrole účtovníctva, pretože mu bolo umožnené

nahliadnuť do dokladov spoločnosti, na dohodnutý termín sa nedostavil a o kontrolu následne neprejavil
záujem. Samotnou kontrolou poveruje svojho zaťa. Účtovným dokladom, ktoré mu boli predložené dňa
14.08.2017 sa venoval minimálne, čo ale nemožno pričítať ako neochotu v neprospech žalovanému.
Žalobca okrem už spomenutého konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 35C/65/2017
vedie konanie aj na Okresnom súde Piešťany pod sp.zn. 2Cpr/22/2017 a na Okresnom súde Galanta

pod sp.zn. 15C/42/2017 a sp. zn. 17C/41/2017, podáva návrhy na vydanie neodkladného opatrenia,
mnohé nároky si uplatňuje duplicitne, čo považuje žalovaný za šikanózny výkon práva, ktorému
nie je možné poskytnúť ochranu. Žalovaný žalobcovi poskytol na uskutočnenie jeho práv podklady,
prejavil súčinnosť, ale žalobca vznášal neustále nové požiadavky na rozsah a spôsob sprístupňovania
dokumentov, preto práve uznesením, ktoré žalobca napadol podaním žaloby, upravil spôsob výkonu

práva spoločníka v spoločnosti. Okrem toho dňa 09.08.2013 došlo k zaplaveniu areálu žalovaného, o
čom je žalobca informovaný, pretože bol členom škodovej komisie, ktorá potvrdila, že bol zaplavený
archív v ktorom sa nachádzalo účtovníctvo spoločnosti a v tejto súvislosti je požiadavka žalobcu
na predloženie dokumentácie za rok 2012 a 2013 nevykonateľná. Petit žaloby je nepresný, neurčitý
a nezrozumiteľný, pretože žalobca vlastne žiada predložiť všetku účtovnú dokumentáciu bez bližšej

konkretizácie a špecifikácie spôsobu sprístupnenia dokumentov, žiada z nich vyhotoviť kópie, ktoré
úkony sú spojené so značnými nákladmi a neúmerným spôsobom zaťažuje žalovanú spoločnosť.
Žalobca si založil aj vlastnú obchodnú spoločnosť CM-Trans s.r.o., ktorá podniká v nákladnej cestnej
doprave, čo je konkurenčná činnosť voči podnikateľskej činnosti žalovaného, preto nie je v záujme
spoločnosti, aby bolo účtovníctvo a iné dôverné dokumenty žalobcovi a tiež iným, k tomu nepovolaným

tretím osobám, sprístupnené.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ktoré
predložil žalobca a s písomnými stanoviskami podanými k jednotlivých návrhov. Dôkaz na pripojeniespisu vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 35C/65/2017 súd nevykonal z dôvodu jeho
neopodstatnenosti pre rozhodnutie vo veci, ale s poukazom na § 122 ods. 1,2 Obchod. zák. a
čl. VI spoločenskej zmluvy žalobe vyhovel v časti umožnenia vykonať kontrolu dokladov v rozsahu

podľa požiadavky žalobcu, okrem časového rozpätia, pretože žalobcom požadovaný časový rozsah
nepovažovalzaprimeranývzhľadominapersonálnemožnostižalovaného.Súdzároveň poukázalnato,
žeprejehorozhodnutiejeirelevantné,čisažalobcadopúšťaalebonedopúšťakonkurenčnéhosprávania
sa voči žalovanému, pretože ide o práva spoločníka, ktoré nemožno žiadnym spôsobom podmieňovať
podnikateľskou činnosťou žalobcu.

5. Návrh na prerušenie konania prvoinštančný súd zamietol , k čomu uviedol, že právo spoločníkov
nahliadať do dokladov spoločnosti je právom, ktoré spoločenská zmluva nemôže obmedziť a preto
otázku platnosti, resp. neplatnosti napadnutého uznesenia si súd vyriešil ako predbežnú a uznesenie,
ktoré obmedzuje práva spoločníka na nahliadanie do dokladov spoločnosti považuje za neplatné.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie zo dňa 11.06.2019
(č.l. 276) , ktoré založil na odvolacích dôvodoch podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ C.s.p. Odvolaním
žalovanýnapadolvýrokI.,ktorýmsúduložilžalovanejspoločnostipovinnosťumožniťžalobcovinahliadať

do dokladov spoločnosti , tiež výrok III., ktorým návrh žalovaného na prerušenie konania súd zamietol
a výrok IV., ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania.

8. V odvolaní odvolateľ žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v
celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

9.Vodvolaníodvolateľ poukázalnaprávnuúpravuuvedenúv§122Obchod.zák.,podľaktorej vzákone
uvedené právo spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti ktorej je spoločníkom nemožno vykladať
tak široko, ako vykonal prvoinštančný súd a podľa ktorého by toto právo nemohlo byť obmedzené.
Uvedené konštatovanie označil odvolateľ za najzásadnejší dôvod pre posúdenie veci odvolacím súdom.

Názor, že nemožno obmedziť práva spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti je už
prekonaný, k čomu dal do pozornosti rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Cdo/2779/2014 zo dňa 27.11.2014,
rozhodnutie ÚS ČR IV.ÚS/719/2015 zo dňa 10.03.2015, rozhodnutie NS ČR sp.zn. 29Odo/387/2006 zo
dňa 26.06.2007, rozhodnutie NS ČR sp.zn. 29Odo/1007/2005 zo dňa 31.01.2006, ktoré práve judikujú,
že je možné právo spoločníka obmedziť, ak by spoločník mohol získané informácie zneužiť, toto právo

nesmie byť vykonávané ani šikanujúcim spôsobom, ktorý by spoločnosť obmedzoval v jej činnosti a
spôsoboval jej neprimerané náklady a tiež v vtedy, ak by v rámci konkurenčnej činnosti mohol spoločník
zneužiť informácie, ktoré nahliadnutím do príslušných dokladov získal. Práve činnosť žalobcu, ktorá je
konkurenčnou k činnosti žalovaného je dôvodom obmedzenia práva spoločníka a žalovaný má za to,
že práve konanie žalobcu je vedené snahou poškodiť žalovaného, o čom svedčí i množstvo súdnych

konaní a trestných oznámení, ktoré žalobca voči žalovanému podáva.

10. Odvolací dôvod upravený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. odvolateľ založil na nedostatočnom
odôvodnení súdneho rozhodnutia, keď sa súd žiadnym spôsobom nevyporiadal s jeho argumentáciou
spojenou so šikanóznym výkonom práva a konkurenčnou činnosťou z pohľadu lojality spoločníka

voči spoločnosti, ktorú označil súd za irelevantnú. Pod tento odvolací dôvod odvolateľ podradil aj
šikanózne konanie žalobcu, ktorý po konfliktoch so zostávajúcim spoločníkom začal prejavovať enormný
záujem o dokumenty spoločnosti a týmito požiadavkami sa snažil spoločnosť zaťažiť v takom rozsahu,
aby nemala priestor venovať sa podnikaniu. Rozsah povinností, ktoré súd uložil žalovanému je pre
žalovanú spoločnosť nadmerne zaťažujúci i z kapacitných dôvodov, najmä s poukazom na požadované

vyhotovovanie fotokópii. Rozsudkom uloženú povinnosť musí žalovaná spoločnosť plniť v pravidelnom
čase a v širokom rozsahu, preto musí byť na to vyčlenená jedna administratívna sila. Žalobca na základe
predchádzajúceho konania k nahliadnutiu do dokladov spoločnosti splnomocňuje tretiu osobu, ktorá nie
je viazaná mlčanlivosťou a takéto konanie je i v rozpore s čl. VI. ods. 1 spoločenskej zmluvy. Podľa
názoru odvolateľa podaný žalobný návrh skôr zodpovedá návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

a nie rozhodnutiu vo veci samej, pretože vydaním takéhoto výroku rozsudku súd výrazne obmedzil
žalovanú spoločnosť. Uvedené rozhodnutie je pre žalovanú spoločnosť záväzné a pritom nie je vôbec
časovo obmedzené ako je tomu napr. pri uznesení o neodkladnom opatrení, ktoré platí do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej a z toho dôvodu aj do budúcna bude žalovaná spoločnosť pri takomto výrokurozsudku širokým rozsahom povinností značne zaťažená. Vydaním odvolaním napadnutého rozsudku
súd prekročil svoju právomoc a neprimerane zasiahol do vnútorných záležitostí spoločnosti.

11. Za nesprávne označil odvolateľ i rozhodnutie prvoinštančného súdu v súvislosti s priznaním
nároku na náhradu trov konania, pretože žalobca opakovane menil petit, čo prvoinštančný súd vôbec
nezohľadnil a pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nevzal do úvahy, že žalobca mal
v konaní neúspech vzhľadom na rozpätie časové, ktorému v žalobcom požadovanom rozsahu súd
nevyhovel, čo sa ale nezobrazilo vo vyjadrení úspechu a neúspechu strán.

12.Zanesprávnyoznačilodvolateľivýrok,ktorýmsúdnevyhovelnávrhunaprerušeniekonania.Akbyna
základe odvolania podanom v konaní vedenom pod sp. zn. 35C/65/2017 odvolací súd rozsudok zmenil a
žalobu zamietol, nastala by situácia, že všeobecné súdy by v dvoch rôznych konaniach medzi tými istými
sporovými stranami tú istú právnu otázku o platnosti či neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia
posúdili rozdielne, čím by do právnych vzťahoch sporových strán vniesli ďalšie rozpory.

13. K odvolaniu žalovaného (č.l. 276) sa v podaní zo dňa 24.07.2017 vyjadril žalobca (č.l. 297),
ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. to, že odôvodnenie rozhodnutia spĺňa zákonné kritériá a samotný rozsudok
nezakladá žiaden odvolací dôvod predpokladaný v § 365 ods. 1 C.s.p. Odvolanie žalovaného má za

cieľ iba oddialiť výkon zákonného práva žalobcu ako spoločníka žalovanej spoločnosti a ktoré právo mu
zákon priznáva. Rozsudok teda spĺňa všetky vyžadované náležitosti, k čomu označil rozhodnutia vydané
Ústavným súdom SR v konaniach vedených pod sp.zn. IV.ÚS/115/03, III.ÚS/119/03, III.ÚS/209/04,
II.ÚS/251/04, III.ÚS/209/04.

14. K zamietnutiu návrhu na prerušenie konania žalobca uviedol, že prvoinštančný súd v odseku 22.
uviedol dôvod, pre ktorý návrhu na prerušenie konania nevyhovel a v danom prípade neexistuje ani
prekážka litispendencie, pretože nejde o konanie o tej istej veci. Ak by aj súd v konaní rozhodol a
žalobu o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia zamietol, nemalo by takéto rozhodnutie žiaden
význam pre toto konanie. Žalobný návrh vychádza z ust. § 122 ods. 2 Obchod. zák. a týka sa len

účtovníctva, pričom rozsah dokladov, do ktorých má spoločník právo nahliadať je širší než požaduje
žalobca žalobným návrhom. Žalobca rovnako ako ani súd prvej inštancie nezastáva názor, že by
bolo právo spoločníka neobmedzeným, práve preto presne v žalobe špecifikoval doklady, ktoré mu
dajú rozumný a pravdivý obraz o stave spoločnosti. Nežiada všetky doklady a rešpektuje i rozhodnutie
súdu o primeranosti časového rozsahu, ktorým mu súd ohraničil dobu, počas ktorej môže do týchto

dokladov nahliadať. Rozsudok je zhodný s rozhodnutiami na ktoré poukázal v odvolaní i žalovaný,
pretože nezakladá „bezvýhradný prístup k dokladom“, ani neprimeraný výkon práv. Naviac žalovaná
spoločnosť má tak priestorové ako aj personálne kapacity na to, aby mohla realizovať povinnosti v
rozsahu ako jej uložil súd vo výroku rozsudku. K otázke princípu lojality spoločníka voči spoločnosti
žalobca odkázal na svoje vyjadrenie zo dňa 15.04.2019, v ktorom poukázal na rozhodnutie Krajského

súdu v Nitre sp.zn. 26Cob/86/2013 a odlišný výklad by zakladal neprípustný stav, kedy by konatelia
spoločnosti ignorovali právo spoločníka len s poukazom na potencionálnu možnosť získané informácie
zneužiť. V čase vyhlásenia rozsudku žalobca nie je so žalovaným vo vzájomnom konkurenčnom vzťahu,
preto ani zneužitie získaných informácií neprichádza do úvahy. Tvrdenie žalovanej spoločnosti, že pre
konkurenčnú činnosť žalobcu prestala vykonávať činnosť v doprave je absurdné, rovnako ako námietka

o šikanóznom výkone práva. Predmetné zákonné právo žalobca ako spoločník v minulosti nevyužíval,
pretože vzájomné vzťahy medzi spoločníkmi boli v minulosti rozdielne ako i ich vzájomná dôvera.
V súvislosti s vyhotovovaním kópií poukazuje na to, že nežiadal, aby boli tieto kópie vyhotovované
bezplatne, pričom je možné si ich vyhotoviť i mobilným telefónom či tabletom a to priamo žalobcom,
či jeho splnomocnencom. Za nesprávny považuje i názor odvolateľa, že sa spoločník nemôže dať

pri výkone svojho práva vykonávaného podľa § 122 ods. 2 Obchod. zák. zastúpiť inou osobou s
ekonomickým či právnickým vzdelaním. Takáto argumentácia je neakceptovateľná a nemá žiadnu oporu
v právnych predpisoch. Žalobca poukazuje i na to, že nie je správny názor odvolateľa podľa ktorého
znenie žalobného návrhu zodpovedá skôr neodkladnému opatreniu a poukazuje na svoje písomné
vyjadrenie zo dňa 15.04.2019, v ktorom vyčerpávajúcim spôsobom reagoval na všetky námietky

žalovaného, ktoré uplatňoval ako svoju obranu proti žalobe. Za nesprávne považuje i odvolanie podané
voči rozhodnutiu o priznanom nároku na náhradu trov konania, pretože z hľadiska úspechu v konaní
nejde o procesne neúspešného žalobcu, ktorému mala byť priznaná len časť žalobou uplatnenéhonároku,keďže„úspechvoveci“saskúmačodoprávnehozákladuaniedovýškypriznanéhonároku,ako
vyplýva i s názoru Ústavného súdu SR vyslovenom v uznesení sp. zn. I.ÚS/56/2017 zo dňa 08.02.2017.

15. Na vyjadrenie žalobcu reagoval odvolateľ žalovanou repliku zo dňa 23.12.2019 (č.l. 314).
Zopakoval obavu, že žalobca sa v budúcnosti bude dopúšťať činnosti poškodzujúcej žalovaného, keď
konkurenčnú činnosť žalobcu zistil aj Okresný súd Piešťany v konaní o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru, keď rozsudkom sp. zn. 20Cpr/22/2017 zo dňa 18.09.2019 ustálil, že žalovaný
ako zamestnávateľ platne skončil pracovný pomer so žalobcom z dôvodu, že tento prebral žalovanému

dlhoročného klienta a ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť a preto ho odvolateľ pripojil k odvolacej
replike.Zarozpornésospoločenskouzmluvou,konkrétnečlánkomVI.ods.1označilprávonahliadnuťdo
dokladov spoločnosti osobám splnomocneným žalobcom, ktoré nie sú viazané mlčanlivosťou . Nejedná
sa o novú povinnosť, ktorú by si účelovo presadil druhý spoločník žalovanej spoločnosti, na takejto
úprave sa spoločníci zhodli.

16. Odvolacia replika bola doručená žalobcovi na základe čoho žalobca podal odvolaciu dupliku zo
dňa 06.07.2020 (č.l. 366). Zotrval na všetkých svojich skutkových tvrdeniach a právnej argumentácii
akú uvádzal pred súdom prvej inštancie ako aj vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Dňa 08.07.2020
bolo doručené odvolaciemu súdu ešte podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že rozsudkom Krajského
súdu v Trnave zo dňa 25.02.2020 vydanom v konaní vedenom pod sp.zn. 31Cob/77/2019 bolo

právoplatne rozhodnuté o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti konanom
dňa 13.11.2017, ktorým Krajský súd v Trnave ako súd odvolací potvrdil rozsudok súdu Okresného súdu
Galanta vydaný pod č.k. 35C/65/2017-218, ktorý bolo uznesenie valného zhromaždenia konané dňa
13.1.2017 vyhlásené za neplatné.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej

inštancie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) keď
dospel k záveru, že odvolanie žalovanej spoločnosti je čiastočne dôvodné.

18. Podľa ust. § 379 C.s.p. v spojení s ust. § 380 ods. 1 C.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný.

19. Odvolateľ odvolanie založil na dôvodoch ktoré označil s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b/,d/,h/
C.s.p., z ktorých odvolací súd vychádzal a podľa ktorých vec preskúmal.

20. Odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. znamená, že súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací argument ale nie je bezbrehý a jeho naplnenie
je dané v prípade, ak bolo strane sporu znemožnené realizovať jej procesné práva v takej intenzite,
ktorá založí záver, že celé konanie je nespravodlivé, zo strany konajúceho súdu došlo k výraznému
zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu vydaním prekvapivého rozhodnutia, ktoré odvolateľ

neočakával, pretože bolo rozhodnuté o veci inak ako obvykle.

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d/ C.s.p. znamená, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a týka sa takého pochybenia prvoinštančného súdu
v procesnom postupe, ktoré nie je možné podradiť pod ostatné odvolacie dôvody. Medzi takéto patrí

príkladmo nedostatok poučovacej povinnosť, ku ktorej odvolací súd nezistil jej nesplnenie dostatočným
spôsobom, nezistil ani žiadne pochybenie súvisiace s prípadne nezákonným spôsobom získaným
dôkazom a názor odvolateľa, podľa ktorého tento odvolací dôvod je založený konaním súdu prvej
inštancie, ktorý svojim rozhodnutím zasiahol neprimerane do vnútorných záležitostí spoločnosti a jej
spoločenskej zmluvy „do budúcna“ nie je správny. Predmetné rozhodnutie je vydané na základe

hmotného práva, podľa ktorého žalobcovi ako spoločníkovi zákon takéto právo priznáva, k čomu ale
musí súd v rámci rozhodnutia o žalobe uvedené právo limitovať primeraným a racionálnym spôsobom,
aby sa nestalo voči žalovanému šikanóznym, čo ale pod tento odvolací dôvod nespadá.22. Právna vada rozhodnutia, ktorá je obsiahnutá v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. znamená, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového

zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak aj použil správny právny
predpis, nesprávne ho interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.

23. Vyhodnotením odvolacích argumentov žalovaného pri preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa
s postupom prvoinštančného súdu, s rozsahom vykonaného dokazovania a právnym posúdením veci
odvolací súd musí prisvedčiť odvolateľovi a skonštatovať, že prvoinštančné rozhodnutie nie je správne a
vykazuje také odvolacie vady, ktoré založili dôvod pre jeho zrušenie a vrátenie prvoinštančnému súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p., keď pre nesprávne

právne posúdenie veci zo strany prvoinštančného súdu došlo k nedostatočne zistenému skutkovému
stavu, čím sa založil zákonný dôvod pre zrušenie takéhoto rozhodnutia.

24. Z ust. § 391 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie
a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj

to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať vyplýva pre odvolací súd povinnosť usmerniť
prvoinštančný súd v ďalšom postupe v konaní tak, aby boli odstránené nedostatky konania, ktoré založili
dôvody pre zrušenie prvoinštančného rozhodnutia.

25. Zo spisu vyplýva, že žalobca je spoločníkom s 30% podielom na základom imaní žalovanej

dvojosobovej spoločnosti, ktorá bola zapísaná do obchodného registra dňa 10.09.1992. Žalobcovi z
jeho postavenia zákon priznáva práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom
zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve , prípadne v stanovách (§
122 ods. 1) a tiež právo spoločníka požadovať od konateľov spoločnosti informácie o záležitostiach
spoločnosti a právo nahliadať do dokladov spoločnosti (§ 122 ods. 2). Uvedené právo ale nemôže

byť uskutočňované a vykonávané neprimeraným až šikanóznym spôsobom, ktorý by spoločnosť
obmedzoval a ukladal jej neprimerané povinnosti.

26.Kuvedenémuprávuspoločníkaupravenémuvust.§122ods.2Obchod.zák.užzaujalanielenčeská
aleislovenskájudikatúruadekvátnestanoviskáktorýmizdôraznila,žeprávopriznanéspoločníkovipodľa

§ 122 ods. 2 Obchod. zák. nie je právom bezvýhradným a ako také nesmie byť spoločníkom zneužívané
a vykonávané šikanóznym spôsobom, za ktorý sa považuje i požiadavka na poskytovanie takých
informácií (alebo sprístupnenie dokladov), ktoré sa týkajú bežného chodu spoločnosti, pod ktorým sa
rozumie vykonávanie každodenných úkonov, ku ktorým dochádza v rámci činnosti spoločnosti, ale
aj personálne zabezpečenie spoločnosti, aby mohla vykonávať svoju činnosť( uzatváranie pracovných

zmlúv , udeľovanie plnomocenstiev) s dôrazom na to, aby neboli spoločnosti ukladané neprimerané
povinnosti (NS SR sp. zn. 3 Obdo/21/2019 z 29.05.2019).

27. Odvolací súd vytýka súd prvej inštancie, ktorý síce nevyhovel žalobcovi v časti celej požadovanej
doby na výkon práva spojeného s nahliadaním do dokladov spoločnosti, ale žiadnym zrozumiteľným

spôsobom sa nevyporiadal s obranou žalovanej spoločnosť súvisiacou s posúdením primeranosti
žalobcom požadovaného rozsahu povinností, ktorú okolnosť súd musí brať do úvahy. Je zrejmé, že od
žalobcu nemožno požadovať aby žiadal predložiť doklady s uvedením ich konkrétneho označenia, ale
nie je ani prípustné, aby žalobca ako spoločník žiadal o predloženie dokladov v takom širokom rozsahu,
ako zákon priznáva dozornej rade (§ 138 Obchod. zák.). Ak aj spoločnosť nemá zriadenú dozornú radu

ako kontrolný orgán, tak jej práva na spoločníka neprechádzajú, a preto je potrebné medzi právami
dozornej rady a právami spoločníka rozlišovať, čo je istým meradlom i základom pre určenie rozsahu
práv spoločníka uplatňovaných podľa § 122 ods. 2 Obchod. zák..

28. Právo súdom prvej inštancie priznané žalobcovi na nahliadanie do dokladov žalovanej spoločnosti v

takom rozsahu, ako je uvedené vo výroku I. predmetného rozsudku, zvlášť v častiach b/ až f/ vykazuje
znaky poskytnutia práva, ktoré presahuje prípustný rámec, pretože ide o požiadavku na poskytovanie
dokladov, ktoré predstavujú bežný denný chod spoločnosti, k čomu odvolací súd opäť odkazuje na
vyššie citované rozhodnutie NS SR. V súvislosti s nim potom rozsah dokladov, ktoré má žalovanáspoločnosť ako súdom uloženú povinnosť poskytovať k nahliadnutiu žalobcovi odvolací súd hodnotí ako
presahujúcu rozsah práv, ktoré spoločníkovi zákon poskytuje. Z odôvodnenia rozhodnutia vydaného
súdom prvej inštancie pritom žiadne právne ani skutkové závery, ktoré by vysvetlili opodstatnenosť

práv v spojení s rozsahom dokladov, ktoré majú byť žalobcovi žalovaným predkladané na nahliadnutie
nevyplývajú, prvoinštančný súd sa vôbec nezaoberal otázkou primeranosti a z tohto pohľadu vec
neposúdil.

29. Rovnako sa prvoinštančný súd nezaoberal ani posúdením možného šikanózneho správania sa

žalobcu voči žalovanej spoločnosti, ktorá poukazovala na to, že pre splnenie v takom rozsahu jej
uložených povinností nemá vytvorené personálne ani materiálne podmienky.

30. Nevyporiadaním sa vyššie uvedenými argumentmi tak prvoinštančný súd rozhodnutie zaťažil vadou,
ktorámazanásledokzrušenierozsudkuvčastivýrokuI.vspojenísvýrokomIV.podľa§389ods.1písm.
b/ C.s.p., keď súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

31. Pre potrebu vziať do úvahy i odvolací argument založený na možnosti obmedziť práva žalobcu
z obavy jeho konkurenčného konania odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej

inštancie, podľa ktorého zákon z tohto dôvodu neumožňuje spoločnosti odmietnuť resp. obmedziť
spoločníkovi jeho právo, ale je ho možné poskytnúť len v prípustnom limite.

32. Zo strany žalovanej spoločnosti bolo odvolaním napadnuté i rozhodnutie v časti výroku III., ktorým
súd nevyhovel návrhu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na

Okresnom súdu Galanta pod sp. zn. 35C/65/2017, predmetom ktorého je žaloba o určenie neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia žalovaného. S týmto procesným rozhodnutím sa odvolací súd
stotožnil a podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ho ako vo výroku vecne správne potvrdil, i keď nie z dôvodu
prejudiciálneho vyriešenia otázky neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia v tomto konaní ale
z dôvodu, že právo upravené ust. § 122 ods. 2 Obchod. zák. nemôže byť spoločenskou zmluvou

obmedzené, môže ňou byť len konkretizované a podrobnejšie vymedzené, čo znamená že rozhodnutie
o platnosti či neplatnosti uznesenia prijatom na valnom zhromaždení do zákonných práv spoločníka
nezasahuje, preto dôvod na prerušenie konania nie je daný a naviac, súd prvej inštancie ani žalovanej
spoločnosti neuložil predmetným rozsudkom povinnosť poskytnúť požadované informácie i tretej osobe.
Okrem toho bolo odvolaciemu súdu žalobcom oznámené, že valné zhromaždenie žalovaného konané

dňa 13.11.2017 bolo prvoinštančným súdom určené za neplatné a uvedené rozhodnutie už bolo
potvrdené i odvolacím súdom (viď odsek 16.), čo znamená, že platí úprava uvedená v spoločenskej
zmluve žalovanej spoločnosti v čl. VI. bod 1. bez zmeny, ktorú valné zhromaždenie neplatne prijalo.

33. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto uznesenia a po odstránení odvolacím súdom vytknutých nedostatkov prvoinštančný súd znovu
o veci rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o nároku na náhradu trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).