Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. jún 2021

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 12C/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519204310
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2021:1519204310.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcu: B.. D. Ď., nar.

XX.X.XXXX, bytom T. XX, R. proti žalovanému: C.. D. D., nar. X.X.XXXX, bytom D. XX, R., o zaplatenie
229.038,04 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.9.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
229.038,04 eur s presne nešpecifikovaným príslušenstvom od 5.5.2004 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil
tým, že dňa 2.4.2004 uzatvoril právny predchodca žalobcu ako budúci predávajúci (spol. BONUS LM

s.r.o.) so žalovaným ako budúcim kupujúcim Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy. V zmysle čl.
IV tejto zmluvy budúci predávajúci a budúci kupujúci sa zaviazali uzatvoriť budúcu kúpnu zmluvu bez
zbytočného odkladu po nadobudnutí vlastníckeho práva budúcim predávajúcim k v zmluve uvedeným
pozemkom, no najneskôr do 10.5.2004. Budúci predávajúci bol povinný písomne vyzvať budúceho
kupujúceho na uzavretie kúpnej zmluvy k dotknutým pozemkom do 3 dní odo dňa nadobudnutia
vlastníckeho práva, najneskôr však do 3.5.2004. V zmysle čl. V bod 1 zmluvy, ak budúci predávajúci
porušil aspoň jeden svoj záväzok uvedený v čl. IV zmluvy a zároveň v dohodnutej lehote nepreukázal

svoju spôsobilosť uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu tým, že nepredložil najneskôr do 3.5.2004 LV č.
4140 k. ú. E. G., v ktorom bude v časti B zapísaný ako výlučný vlastník budúci predávajúci a časť C
bude bez zápisu, vznikol budúcemu kupujúcemu nárok na zmluvnú pokutu vo výške 20 % dohodnutej
kúpnej ceny podľa čl. III ods. 2 zmluvy, t. j. 6.900.000,- Sk (229.038,04 eur). Dňa 5.5.2004 žalobca na
základe plnomocenstva právneho predchodcu žalobcu vyplatil žalovanému uvedenú čiastku, o čom bola
spísaná notárska zápisnica. Žalobca má za to, že zmluvná pokuta je v občianskoprávnych vzťahoch
uplatňovaná len vtedy, ak došlo k zavinenému porušeniu povinností a je preto na mieste otázka, či

právny predchodca žalobcu bol vôbec povinný žalovanému zmluvnú pokutu uhradiť. Žalobca má za to,
že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k zavinenému porušeniu jeho povinností, nakoľko
svoju povinnosť predložiť žalovanému najneskôr dňa 3.5.2004 LV č. XXXX z uvedenými údajmi a to
z dôvodu, že katastrálne konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom v
prospech právneho predchodcu žalobcu bolo rozhodnutím katastrálneho úradu dňa 5.4.2004 prerušené
z dôvodu, že konaniu o tomto návrhu predchádzalo konanie o inom návrhu na vklad vlastníckeho práva
k tým istým pozemkom. Žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie najskôr rozhodol o tom, či právny

predchodca žalobcu bol povinný žalovanému uhradiť zmluvnú pokutu podľa čl. V bod 1 zmluvy. Na
výzvu súdu žalobca neskôr absenciu presného určenia príslušenstva zdôvodnil tým, že výška úrokov z
omeškania ako aj rozhodnutie o žalobnom návrhu samotnom primárne závisí od právneho posúdenia,
či vzťahy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným boli regulované podľa občianskehoalebo obchodného zákonníka. Napriek tomu upravil znenie žalobného petitu tak, že okrem istiny žiada
žalovaného zaviazať povinnosťou zaplatiť ako príslušenstvo aj úroky z omeškania vo výške 16 % ročne
od 5.5.2004.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.11.2020 žiadal žalobu zamietnuť s tým, že nárok
žalobcu je neoprávnený a poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu, pretože sú nepravdivé a nesprávne.
Žalobca nemá podľa neho aktívnu legitimáciu k uplatňovanému žalobného návrhu v čase uplatnenia z
dôvodu, že nebol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý návrh opiera. Zároveň vzniesol námietku

premlčania aj vo vzťahu ku všetkým právnym dôvodom, ktoré žalobca v žalobe ani neuvádza. Podaním
zo dňa 14.6.2021 doplnil, že ust. § 137 písm. d) CSP na rozdiel od OSP neumožňuje domáhať sa
na súde určenia právnej skutočnosti pokiaľ to nevyplýva z osobitného predpisu, a preto je potrebné
nárok ako nespôsobilý pred skúmaním vecnej stránky zamietnuť. Zopakoval, že žalobca nemá k
predmetu žalobného nároku vecnú aktívnu legitimáciu a rovnako absentuje naliehavý právny záujem na
požadovanom určení aj za predpokladu, že by žalobca svoj nárok preformuloval.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalovaný a svoju neúčasť ospravedlnil z
dôvodu opatrení proti šíreniu nákazlivej choroby COVID-19 u osôb neočkovaných a starších ako 70
rokov, pričom vyjadril súhlas, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalobca zotrvávajúc
na svojom žalobnom návrhu na pojednávaní uviedol, že má za to, že ním popísaný skutkový stav nebol

zo strany žalovaného rozporovaný, z čoho vyplýva, že tieto skutkové tvrdenia sú nespochybniteľné
a pravdivé. Podľa jeho názoru je predložená zmluva neplatný právny úkon, nakoľko nemalo ísť o
uzavretie kúpnej zmluvy, ale pravdepodobne o uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy. Z toho vyplýva, že
spol. BONUS LM s.r.o. nemala povinnosť žalovanému vyplatiť zmluvnú pokutu. Navrhol vykonať dôkaz
výsluchom žalovaného, ktorý by sa mal vyjadriť nielen k okolnostiam uzatvorenia predmetnej zmluvy,

ale aj k zamýšľanému účinku tohto úkonu.

4. Súd v spore vykonal dokazovanie listinami v súlade s ust. § 204 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“), a to Zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 2.4.2004, plnomocenstvom zo dňa
26.1.2004, Notárskou zápisnicou č. U., U. zo dňa 5.5.2004, výpisom z obchodného registra a Zmluvou

o postúpení pohľadávky zo dňa 9.9.2019, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

5. Dňa 2.4.2004 uzavrel žalovaný ako budúci kupujúci Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy s
právnym predchodcom žalobcu spol. BONUS LM, s.r.o., IČO: 35698501, so sídlom Mlynské nivy 61,
Bratislava, v tom čase zast. konateľom G. Š., predmetom ktorej bol záväzok budúceho predávajúceho

odpredať budúcemu kupujúcemu nehnuteľnosti špecifikované v čl. I tejto zmluvy a v dohodnutej
lehote uzatvoriť s budúcim kupujúcim kúpnu zmluvy na prevod vlastníckeho práva k týmto pozemkom.
Kúpna zmluva mala byť uzavretá bez zbytočného odkladu po nadobudnutí vlastníckeho práva k týmto
pozemkom budúcim predávajúcim, najneskôr do 10.5.2004 s tým, že ak budúci predávajúci poruší
aspoň jeden svoj záväzok uvedený v čl. IV zmluvy a zároveň v dohodnutej lehote nepreukáže svoju

spôsobilosť uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu tým, že nepredloží najneskôr dňa 3.5.2004 LV č. XXXX, v
ktorom bude v časti B zapísaný ako výlučný vlastník budúci predávajúci a časť C bude bez zápisu,
vznikne budúcemu kupujúcemu nárok na zmluvnú pokutu vo výške 20 % dohodnutej kúpnej ceny podľa
čl. III ods. 2 tejto zmluvy, t. j. 6.900.000,- Sk (229.038,04 eur). Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy
v mene spol. BONUS LM, s.r.o. podpisoval žalobca ako splnomocnenec konateľa spoločnosti G. Š.,

ktoré plnomocenstvo podpísali žalobca so splnomocniteľom dňa 26.1.2004. Dňa 5.5.2004 bola u notárky
C. spísaná notárska zápisnica č. U., U., z ktorého bodu III. vyplýva, že v tento deň žalobca zaplatil
žalovanému na základe predloženej vlastnej zmenky (uvedenej v bode II. notárskej zápisnice) sumu
6.900.000,-Skvhotovostipripodpísanítejtozápisnice.Žalovanýzároveňžalobcoviodovzdalpredmetnú
zmenku. Podľa výpisu z obchodného registra má spoločnosť BONUS LM s.r.o. počnúc dňom 2.7.2008

jediného spoločníka a konateľa B.. G. Ď.. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 9.9.2019 súd
zistil, že pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania postúpila spol. BONUS LM s.r.o. ako postupca
(podpísaná konateľkou B.. Ď.Č.) na žalobcu ako postupníka.

6. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanou stranou súd v prvom rade skúmal dôvodnosť

nároku žalobcu z hľadiska vymáhateľnosti prostredníctvom súdu. Premlčaním sa rozumie márne
uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva; znamená výrazné oslabenie subjektívneho
práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný,
ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníkatrvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným. Otázkou premlčania uplatneného
nároku sa musí súd zaoberať na vznesenú námietku vždy ako otázkou primárnou, a až následne
posudzovať žalobcom uplatnený nárok meritórne (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.8.2008, sp. zn.

1 M Obdo 1/2007). Rovnaký názor bol zaujatý aj v uznesení Najvyššieho súdu ČR z 13.12.2007, sp.
zn. 33 Odo 896/2006 a stanovisku senátu Najvyššieho súdu ČSSR zo dňa 26.4.1983, sp. zn. Sc 2/83,
R 29/1983, podľa ktorého ak sa dovolá účastník občianskeho súdneho konania premlčania, nemôže
súd premlčané právo (nárok) priznať; návrh na začatie konania v takomto prípade zamietne. Ak je v
konaní uplatnená námietka premlčania, je na súde, aby sa v súlade so zásadou hospodárnosti konania

(v tom čase obsiahnutou v § 6 OSP) prednostne zaoberal len otázkou premlčania práva, pokiaľ to
vedie rýchlejšie a účinnejšie k vydaniu rozhodnutia vo veci samej, a nie samotným nárokom. Ak je teda
vynútiteľnosť určitého práva odvrátená dôvodnou námietkou premlčania, nemôže byť už z tohto dôvodu
uplatnené právo súdom priznané.

7. V posudzovanom prípade je nárokom žalobcu splnenie povinnosti (zaplatenie peňažnej sumy)

žalovaného, ktorú sumu mal žalobca zaplatiť žalovanému bez právneho dôvodu, t. j. o ktorú sumu sa
žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu.

8. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

9. Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

10. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

11. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

12. Podľa § 107 ods. 3 OZ, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť
všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník
mohol premlčanie namietať.

13. Podľa § 111 OZ zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

14. Predmetom prejednávanej veci je nárok žalobcu na vydanie majetkového prospechu získaného
plnením bez právneho titulu, resp. získaného plnením z neplatného právneho úkonu (v prípade, ak by
povinnosť plnenia vyplývala z právneho úkonu sankcionovaného absolútnou neplatnosťou), ktoré právo
sa premlčuje najneskôr v lehote 3 roky odo dňa, keď k nemu došlo. V danom prípade došlo k plneniu

dňa 5.5.2004 (tak ako vyplýva z notárskej zápisnice) a 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie práva
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňa 6.5.2004 a uplynula dňa 6.5.2007.
Keďže žaloba bola na súd podaná dňa 10.9.2019, nárok žalobcu sa prostredníctvom súdu stáva
nevymáhateľným, teda nárok žalobcu nemožno priznať. Na tejto skutočnosti nič nemení ani prípadné
vyslovenie, že právo na zmluvnú pokutu vyplývajúce z čl. V bod 1 predmetnej zmluvy je absolútne

neplatným právnym úkonom (napr. rozporujúc dobrým mravom).

15. Z uvedeného vyplýva, že námietka premlčania žalovaného bola vznesená dôvodne, nárok žalobcu o
splnenie povinnosti žalovaného nemožno priznať, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. V súlade s
ustálenourozhodovacoupraxousasúdprimárneprihliadnucnadôvodnevznesenúnámietkuprelmčania

meritórne vecou nezaoberal, a z uvedeného dôvodu ani nevykonal dokazovanie výsluchom žalovaného
tak, ako navrhol žalobca.

16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. čl. 4 ods. 2 CSP,
podľa ktorého úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal s ohľadom na rozumné

usporiadanie procesných vzťahov, keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, ani mu žiadne
nevznikli.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku
smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len

proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.