Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. december 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317215001
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2317215001.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobkyne: J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.,
P. XXXX/X, právne zastúpená: JUDr. Martin Kubovič, LLM, MSc, advokát so sídlom M.R. Štefánika
3080/14, Sereď, proti žalovanému: J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. F. XXX, právne zastúpený: Nagy
& Partners, s.r.o., so sídlom Galanta, Športová 470/11, o zaplatenie 2.400 eur, o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 24. septembra 2020, č.k. 8C/41/2017-251, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 2.400 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zároveň rozhodol, že žalobca má voči

žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých bude rozhodnuté osobitným
uznesením súdom prvej inštancie.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 123, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bola v celom rozsahu podaná dôvodne.
Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2.400 eur s odôvodnením, že sporové strany sú vlastníkmi

nehnuteľnosti v k. ú. N. F. vedenej Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor na LV č. XXX,
rodinného domu súpisné číslo XXX na parc. č. 913/1 každý v 1. Žalovaný užíva nehnuteľnosť, ktorú má
v spoluvlastníctve so žalobkyňou, rovnako ako pozemky zapísané na LV č. XXX, ktoré sú jej výlučným
vlastníctvom bez toho, aby uhrádzal za užívanie nájomné, čím sa a bezdôvodne na jej úkor obohacuje.
Žalobkyňa preto požadovala od žalovaného nájomné 100 eur mesačne spätne za 24 mesiacov od
podania žaloby. Ako dôkaz žalobkyňa navrhla okrem iného obsah spisu č.k. 35C/454/2015, a list

žalovaného zo dňa 09.01.2015, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalovaný nehnuteľnosti užíva.

3. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú spoluvlastníkmi označeného
rodinného domu súp. č. XXX v katastrálnom území N. F., vedeného na LV č. XXX, a žalobkyňa
je vlastníkom v žalobe označených pozemkov, vedených na LV č. XXX. Žalovaný je vlastníkom
nehnuteľnosti evidovanej na LV XXX, v katastrálnom území N. F., rodinného domu súp. č. XXX na parc.

č. 913/29, garáže bez súpisného čísla na parc. č. 913/30 v celosti. Pod spisovou značkou 35C/454/2015
prebiehalo na Okresnom súde v Galante konanie, kde vystupovali totožné sporové strany a bol
schválený zmier, v zmysle ktorého sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobkyni 2.400 eur titulom užívania
nehnuteľností, ktoré sú predmetom aj prejednávaného súdneho sporu. V priebehu označeného sporu
na pojednávaní dňa 12.6.2017 právny zástupca žalovaného uviedol: „V súvislosti s predmetom konania
dodávam, že je pravdou, že žalovaný užíva nehnuteľnosti aj pozemky.“ V predmetnom spore žalovaný

nerozporoval, že by pozemky a nehnuteľnosť neužíval, poukazoval na to, že nehnuteľnosti zhodnocoval,
staralsaoichúdržbu.Listomzodňa09.01.2015žalovanývyzvalžalobkyňunavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporu, navrhoval, že nehnuteľnosti sa
stanú jeho výlučným vlastníctvom a že žalobkyňu vyplatení z jej podielu. V predmetnom liste žalovaný
uvádza: „Tento rodinný dom je dlhodobo obývaný mnou.“ Z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisu

je zrejmé, že na pozemku prislúchajúcemu k domu žalovaný chová hospodársku hydinu a pestuje
poľnohospodárske plodiny. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 23.01.2020 (č. l. 237 spisu) uviedla, že
ona sporné nehnuteľnosti neužíva a tieto užíva žalovaný. Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že
žalobkyňa sa nezúčastňovala na údržbe a zveľaďovaní budovy, nikdy nežiadala od neho kľúč od domu
a to ani ústne ani písomne, ďalej uviedol, že on užíva len svoj podiel, dve izby neužíva vôbec, užíva len

kuchyňu, špajzu a WC. Žalobkyňa predložila dôkaz, vyjadrenie realitnej kancelárie na základe miestnej
ohliadky zo dňa 9.6.2017 k cene nájomného za predmetný dom súp. č. XXX v N. F., kedy hodnota
nájomného bez mesačných režijných nákladov bola stanovená na 100 eur. Podľa znaleckého posudku
č. 22/2019 nájom za obdobie jún 2015 až jún 2017 pripadajúci žalobkyni za dom predstavuje sumu
1934,10 eur, za pozemky 2.789,38 eur, čo spolu činí 4.723,48 eur.

4. Súd prvej inštancie dôvodil, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva, je okrem iného
aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých
osôb, pričom každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený
spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa podielový spoluvlastník domáha
náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v

rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ
v spojení s § 123 OZ. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná suma, ktorá zodpovedá
čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím na druh
právneho dôvodu. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný užíva nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom tohto sporu. Žaloba v spore 35C/454/2015 je prakticky identická so žalobou, ktorá

je prejednávaná v tomto spore, pričom žalovaný v spore 35C/454/2015 jednoznačne deklaroval, že
užíva nehnuteľnosti uvádzané v žalobe. Čo sa týka domu súp. č. XXX, žalovaný v liste adresovanom
žalobkyni jednoznačne deklaroval, že dom je ním dlhodobo obývaný. Toto sú dôkazy samotného
žalovaného o užívaní nehnuteľností, zároveň o užívaní pozemkov svedčí aj fotodokumentácia, z ktorej
vyplýva chovanie hospodárskych zvierať na pozemkoch. Tvrdenia žalovaného o užívaní len časti domu,

neužívaní pozemkov sú iba účelovým tvrdením bez opory v dôkazoch. Súd nevykonal dokazovanie
miestnou ohliadkou vzhľadom na to, že mal preukázané, v akom období a čo žalovaný užíval a miestna
ohliadka by nemala vplyv na zistenie skutkového stavu a právne posúdenie veci. Bolo upustené od
výsluchu svedkov, ktorých navrhli sporové strany vzhľadom na to, že sa zaviazali zabezpečiť ich účasť,
čo však neučinili. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného

sporového poriadku.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, majúc za to, že súd prvej inštancie
nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe
predložených a vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne

právne posúdil. Súd pri rozhodovaní vychádzal iba zo záverov z iného súdneho konania, ktoré síce bolo
vedené medzi rovnakými účastníkmi a s rovnakým predmetom, avšak okolnosti boli odlišné, nakoľko tam
bol uzavretý súdny zmier a to za určitých okolností, na čo v tomto konaní aj žalovaný poukazoval, avšak
súdprvejinštancietonevzaldoúvahyaanisastýmnevysporiadal.Jepravda,žežalovanývoznačenom
konaní uznal, že predmetné nehnuteľnosti sčasti užíval (ale ani tu nie v celom rozsahu), súdny zmier

však uzatvoril len z dôvodu, že sa tým mali usporiadať všetky vzťahy medzi ním a žalobkyňou a to aj do
budúcna. Neuzatvoril súdny zmier z dôvodu uznania nároku žalobkyne bez výhrad a v celom rozsahu,
navyše označené konanie bolo vedené o náhradu za užívanie nehnuteľností za iné obdobie, a to od
24.6.2013 do 24.6.2015, zatiaľ čo toto súdne konanie sa týka obdobia od 26.6.2015 do 26.6.2017 a súd
muselbraťdoúvahy,žepodmienkyužívanianehnuteľnostisamohlizmeniť,čoaleneskúmalatonapriek

tomu, že žalovaný neustále namietal rozsah užívania žalobkyňou uvádzaných nehnuteľností. Žalovaný
nikdy v žiadnom konaní neuviedol, že by predmetné nehnuteľnosti užíval celé, súd si jeho vyjadrenie v
súvisiacom konaní, kde uviedol „že užíva nehnuteľnosti uvedené v žalobe“, vysvetlil po svojom. V tomto
konaní súd nevykonal dokonca ani len tie dôkazy, ktoré on sám uviedol, že vykoná, o ktoré dôkazy
žiadal aj žalovaný, keďže ich považoval za dôležité. Súd na pojednávaní dňa 05.12.2017 uviedol, že

na základe návrhu sporových strán vo veci vykoná miestnu ohliadku, napriek tomu ju nevykonal a ani
upustenie od nej riadne nevysvetlil, hoci práve toto je ten rozhodujúci dôkaz v konaní. Na pojednávaní
dňa05.12.2017žalovanýpredložilakodôkazmapupredmetnýchnehnuteľnostisvyznačenímtých,ktoré
v spornom období žalovaný užíval a práve ohliadkou na mieste samom by toto bolo možné preukázať.Súd upustil od vykonania tohto dôkazu po vypracovaní znaleckého posudku č. 22/2019, ale samotný
znalecký posudok nenahrádza úlohu miestnej ohliadky, lebo neurčuje, ktoré pozemky boli žalovaným
užívané, iba určuje výšku ceny a nie sporný rozsah užívania. Navyše túto skutočnosť mal mať súd

vyriešenú už pred tým, ako zadal znalcovi úlohu tak, aby mohol zadať presné pozemky na vypočítanie
úhrady za užívanie. Žalovaný jednoznačne uviedol, ktoré časti nehnuteľností užíval, uviedol aj to, že
výlučne on sa staral o poriadok na pozemkoch žalobkyne, tieto kosil a podobne, nakoľko žalobkyňa
nemala o to žiadny záujem. Záhradu neužíval on, ale jeho sestra, čo tiež uviedol, ale ani túto skutočnosť
konajúci súd nepreveroval, ani sa s ňou nevysporiadal, nekriticky sa stotožnil s tvrdeniami žalobkyne

ohľadom celého užívania uvedených pozemkov žalovaným. Na základe uvedeného žalovaný navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že podľa jej názoru je rozhodnutie
súdu prvej inštancie správne a navrhla ho potvrdiť.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať
odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti
(§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a

dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým bolo žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovené, ako i v závislom výroku o nároku na náhradu
trov konania.

9. V predmetnom konaní sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 2.400 eur. Tejto sumy sa domáhala
titulom jej nároku ako podielového spoluvlastníka na peňažnú náhradu, vyplývajúcu z ustanovenia § 137
OZ, za to, že žalovaný ako druhý podielový spoluvlastník nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu v
rozsahu 1/2 užíva sám nehnuteľnosť a to rodinný dom špecifikovaný v žalobnom návrhu ( zapísaný na

LV č. XXX pre kat. úz. N. F.). Predpokladom úspešného domáhania sa relutárnej náhrady je preukázanie
uvedených skutočností: a) že v rozhodujúcom čase existovalo podielové spoluvlastníctvo k veci, b) že
dotknutý (neužívajúci) podielový spoluvlastník neužíval vec v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu,
c) že dôvod neužívania podľa predchádzajúceho písmena nepramení z dohody o bezplatnom užívaní
iným spoluvlastníkom, d) že iný spoluvlastník užíval vec nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu,

ktorý zasahuje do rozsahu podielu dotknutého podielového spoluvlastníka, alternatívne vtedy, ak jeden
podielový spoluvlastník bráni druhému spoluvlastníkovi v užívaní, hoci aj vec neužíva nad rozsah svojho
podielu. Predmetom sporu je však zároveň aj nárok žalobkyne na náhradu za užívanie pozemkov v
jej výlučnom vlastníctve, špecifikovaných v žalobe ( zapísaných na LV č.XXX pre kat. úz. N. F. ). V
tomto prípade, teda v prípade užívania cudzej nehnuteľnosti bez právneho titulu, ide o bezdôvodné

obohatenie podľa § 451 OZ a nie nárok vyplývajúci z § 137 OZ, pričom súd prvej inštancie tieto rozdiely
nijako nerozlišoval. Aj na vznik záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje splnenie
zákonných predpokladov, predovšetkým vznik majetkovej výhody určitého subjektu práva bez právneho
dôvodu na úkor iného subjektu práva, pričom bolo na žalobkyni, aby preukázala, že žalovaný užíval v
rozhodnom období, teda od júna 2015 až do júna 2017 pozemky, ktoré boli vo vlastníctve žalobkyne,

v celej ich výmere, a to bez právneho dôvodu, pričom preukázateľne za uvedené rozhodné obdobie
žalobkyni náhradu za užívanie týchto pozemkov neplatil, čím sa na jej úkor bezdôvodne obohatil.
Žalovaným obdobím v predmetnom spore je pri oboch nárokoch jún 2015 až jún 2017.

10. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel majúc za to, že žalobkyňa v plnom rozsahu preukázala

svoje tvrdenia uvádzané v žalobe. Po preskúmaní odvolacích námietok, napadnutého rozsudku i
obsahu celého spisového materiálu, však bolo treba dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie
prvoinštančného súdu vykazuje vady, vytýkané odvolateľom.

11. V konaní nebola sporná otázka v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva sporových

strán k rodinnému domu súp. č. XXX, ktorú má súd preukázanú z výpisu z listu vlastníctva č. 818,
ani výlučné vlastníctvo žalobkyne k ňou označeným pozemkom, ktoré má súd preukázané z výpisu
z listu vlastníctva č. XXX. Pokiaľ ide o rodinný dom súp. č. XXX, sporným nebolo ani tvrdenie, že
žalovaný užíva tento rodinný dom sám a nebolo sporné ani to, že medzi podielovými spoluvlastníkminebola uzatvorená žiadna dohoda o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade. Spornou
bola otázka súvisiaca s rozsahom užívania spoločného rodinného domu žalovaným nad rozsah jeho
spoluvlastníckeho podielu, keďže žalobkyňa tvrdila, že žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti v

celosti, teda nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, čo žalovaný popieral a tvrdil, že užíva iba
niektoé časti, ktoré špecifikoval. Pokiaľ ide o pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobkyne zapísané na
LV č. XXX ako parc. č. 913/1, parc. č. 913/27, parc. č. 913/29, parc. č. 913/30 a parc. č. 913/33, žalovaný
popieral, že by užíval pozemky parc. č. 913/1, parc. č. 913/27 a parc. č. 913/29, keď ohľadom týchto
pozemkov uviedol, že práve naopak, tieto pozemky iba z času na čas pokosí, aby boli v stave, v akom by

ich mala udržiavať práve žalobkyňa, ktorá sa o ne nestará a mala by skôr jemu platiť za túto starostlivosť
( por. odpor žalovaného proti platobnému rozkazu na čl. 19 spisu).

12. Súd aplikuje ustanovenia Civilného sporového poriadku v súlade s princípom formálnej pravdy,
kde strany sporu sú povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a
úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky, pričom v prípade, že strana

sporu neunesie dôkazné bremeno, musí znášať nepriaznivé meritórne rozhodnutie (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 18/2014 zo dňa 29.04.2014 a uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4 Cdo 217/2007 zo dňa 27.07.2009). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na
tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu
sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3

Cdo 174/2012 zo dňa 25.07.2013).

13. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že bolo úlohou žalobkyne preukázať, že žalovaný
v období od júna 2015 do júna 2017 ako podielový spoluvlastník realizoval nadužívanie spoločnej
veci, teda rodinného domu súp. č. XXX, nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu a konkretizovať, v

čom spočívalo nadužívanie. Rovnako bolo na žalobkyni, aby preukázala ňou tvrdené výlučné užívanie
pozemkov žalovaným ako nevlastníkom v rozhodnom období.

14. Žalobkyňa v spore ako dôkazy predložila spolu so žalobou listy vlastníctva, ktoré síce obsahujú
informácie o vecných právach k predmetným nehnuteľnostiam, avšak neposkytujú údaje o spôsobe

užívania nehnuteľností. Ďalším dôkazom žalobkyne je list žalovaného zo dňa 09.01.2015, ktorým
ju vyzval na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, v ktorom okrem iného
uviedol: „tento rodinný dom je dlhodobo obývaný mnou“, z uvedeného listu však jednoznačne nevyplýva
presný rozsah užívania nehnuteľnosti žalovaným. Obsah súvisiaceho spisu č.k. 35C/454/2015 takisto
nepreukazujerozsahužívanianehnuteľnostížalovaným,nakoľkovprípadesúvisiacehosporusajednalo

o náhradu za iné obdobie než v predmetnom spore, pričom výrok právneho zástupcu žalovaného, ktorý
odznel na pojednávaní dňa 12.6.2017, kedy uviedol, že “je pravdou, že žalovaný užíva nehnuteľnosti aj
pozemky“, tiež nemožno automaticky vykladať ako potvrdenie užívania celých sporných nehnuteľností
žalovaným. Treba tiež prisvedčiť odvolateľovi v tom, že uzavretie zmieru nemožno vykladať ako uznanie
nároku žalobcu.

15. Žalobkyňou produkované dôkazy by podľa názoru odvolacieho súdu mohli obstáť v prípade, ak by
žalovaný tvrdenia žalobkyne nepoprel a neponúkol dôkazy spôsobilé spochybniť rozsah jeho užívania
tvrdený žalobkyňou ( kedy aj jeho vyjadrenia, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva, by mohli byť považované
za potvrdenie užívania v celom rozsahu). Žalovaný však od začiatku súdneho sporu rozsah užívania

uvádzaný žalobkyňou popieral, pripúšťal iba čiastočné užívanie spoločného rodinného domu a užívanie
iba niektorých pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, uviedol, že užíva spoločné nehnuteľnosti
len v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2, keď spoločný dom neužíva celý, uviedol
aj ktoré konkrétne miestnosti užíva a ktoré neužíva. Pokiaľ ide o pozemky, už v podanom odpore
menoval, ktoré konkrétne pozemky neužíva, tiež na pojednávaní dňa 05.12.2017 uviedol, že neužíva

záhradu, priestor pred domom, priestor za domom smerom do záhrady ( to, že ich kosí nepovažoval
za užívanie, robí iba udržiavacie práce, ktoré by mala realizovať žalobkyňa). Vzhľadom na sporný
rozsah užívania súd najskôr rozhodol o vykonaní dôkazu ohliadkou nehnuteľností, tento dôkaz však
nevykonal a následne rozhodol, že od ohliadky upúšťa. Žalovaný s týmto nesúhlasil, na pojednávaní
dňa 03.09.2020 poukazoval na to, že vzhľadom na predbežné právne posúdenie súdom, ktorý zhodnotil

spornosť rozsahu užívania nehnuteľností, práve miestnou ohliadkou by mohol jednoznačne preukázať
rozsah užívania nehnuteľností. Súd na uvedený návrh žalovaného nereagoval, vyhlásil dokazovanie za
skončené a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. V bode 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku potom
súd iba konštatoval, že nevykonal dokazovanie miestnou ohliadkou vzhľadom na to, že v spore malpreukázané, v akom období a čo žalovaný užíval, miestna ohliadka by podľa názoru súdu nemala vplyv
na zistenie skutkového stavu a právne posúdenie veci.

16. Žalovaný doložil do spisu na preukázanie jeho tvrdení aj fotodokumentáciu nehnuteľností, ktorou
sa ale prvoinštančný súd vôbec nezaoberal. Na druhej strane vzal do úvahy fotodokumentáciu
nehnuteľností doloženú žalobkyňou, z ktorej ako uviedol súd v odôvodnení rozsudku, „je zrejmé, že na
pozemku prislúchajúcemu k domu žalovaný chová hospodársku hydinu a pestuje poľnohospodárske
plodiny“. Odôvodnenie rozsudku však neposkytuje odpoveď na otázku, z čoho prvoinštančný súd dospel

k tomuto záveru, pretože fotografie nie sú identifikované ani datované, nevyplýva z nich, ktorý konkrétny
pozemok zachytávajú ( pričom žalobkyňa si uplatňuje náhradu za užívanie piatich pozemkov) ani to,
komu hydina na fotografii patrí.

17. Súd prvej inštancie pochybil, keď v konaní bez ďalšieho uzavrel, že „ tvrdenia žalovaného o užívaní
iba časti domu, neužívaní pozemkov sú iba účelovým tvrdením bez opory v dôkazoch“, pričom súd

žiadne dôkazy navrhnuté žalovaným nevykonal. Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí predchádzať
činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu a dokazovanie zodpovedajúce
garancii spravodlivého súdneho konania, bez neprípustného, neopodstatneného, eklektického výberu
dôkazov smerujúcich k jednostranným záverom. Ak súd takto nepostupuje, dochádza k poškodzovaniu
základných práv na spravodlivé rozhodovanie súdov a rovné postavenie strán v konaní.

18. Pokiaľ potom súd prvej inštancie svoj záver o plnom preukázaní tvrdení žalobkyne založil na
vyjadrení žalovaného v inom súdnom konaní, ktoré sa týkalo iného obdobia, navyše išlo o konanie, v
ktorom strany uzavreli zmier, pričom zároveň súd ignoroval vykonanie dôkazov, navrhnutých žalovaným
na jeho obranu a nekriticky sa stotožnil s tvrdeniami žalobkyne ohľadom celého užívania uvedených

pozemkov, potom dokazovanie súdu prvej inštancie nezodpovedalo garancii spravodlivého súdneho
konania, ale išlo o neprípustný výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom.

19. Súd nevykonaním dôkazov na podporu tvrdení žalovaného neumožnil žalovanému, aby relevantným
spôsobom spochybnil žalobkyňou tvrdený rozsah užívania nehnuteľností, pričom podľa názoru

odvolacieho súdu, súd prvej inštancie navyše nesprávne právne posúdil, kto nesie dôkazné bremeno
preukázania užívania nehnuteľnosti žalovaným nad rozsah spoluvlastníckeho podielu, v tejto súvislosti
poukazuje i na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/16/2011 zo dňa 05.12.2012, ako aj
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 114/2013 zo dňa 25.02.2013, v ktorých bola riešená otázka,
na kom leží dôkazné bremeno preukázania rozsahu užívania spoločnej nehnuteľnosti.

20.Odvolaciemusúdutakzaopísanejsituácieneostaloiné,nežpodľa§389ods.1písm.b)/ac)CSPa§
391ods.1CSProzhodnúťspôsobomuvedenýmvovýrokutohtouznesenia,keďnepovažovalzaúčelné,
hospodárne a v záujme strán sporu aby nahrádzal činnosť súdu prvej inštancie. Vzhľadom na dôvody,
ktoré viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, sa odvolací súd ďalšími námietkami uvádzanými v

odvolaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie.

21. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude, súc pritom viazaný vyslovenými právnymi
názormi odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) opätovne vec prejednať, riadne v súlade s platnou
procesnou normou vykonať relevantné navrhnuté dôkazy zo strany žalovaného (v prípade nevykonania

navrhnutých dôkazov je potrebné uviesť dôvody) a vykonané dokazovanie opäť vyhodnotiť. Hodnotenie
dokazovania zahŕňa v sebe i vyhodnotenie unesenia dôkazného bremena každej zo strán (ohľadom
tvrdení, ktoré každá strana podľa hmotného práva má preukázať), pričom v danom prípade súd prvej
inštanciebudebraťdoúvahyodvolacímsúdompredostretéposúdenieotázky,kohozaťažujedôkazného
bremeno v tomto spore. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikuje príslušné právne normy,

pričom v otázke právneho posúdenia sa bude riadiť aj názorom vysloveným odvolacím súdom v bode 9
tohto uznesenia. Následne súd vo veci opätovne rozhodne, pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude
dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí
podľa § 220 ods. 2 CSP, uvedie ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán
konania.Svojprávnyzáversúdzdôvodnízozákonnýchhľadísk,ktorévdanejveciprichádzalidoúvahya
stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právnehoproblému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu SR napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS
198/07). V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.

22. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).