Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. december 2021

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/149/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414213166
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2021:4414213166.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: Q. W., nar.

XX.XX.XXXX, bytom N. D., C. XX, zast. V.. Ladislav Poloma, advokát, Nové Zámky, Turecká 24, IČO:
42 130 204, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Račianska
71, IČO: 00 166 073, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou voči žalovanému domáhal náhrady škody v sume 9804,51 €, ktorú
žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Nové Zámky platobným rozkazom č. XRO/XX/XXXX zo dňa

3.2.2005 uložil T. B. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3319,39 eur a úroky z omeškania vo výške
15,5 % ročne zo sumy 3.319,39 eur od 29.8.2002 do zaplatenia. Keďže povinná predmetnú sumu
s príslušenstvom neuhradila, žalobca ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi JUDr. Emilovi M. so sídlom Nové D., V. bašta XX a to na základe vyššie uvedeného
platobného rozkazu pričom uvedený exekútor exekučné konanie voči povinnej T. B. viedol pod č. EX
XX/XXXX. V žalobe uviedol, že povinná T. B. zomrela 31.5.2007 pričom dedičstvo po nej nadobudli V.
K. a V. K. a preto exekútor pokračoval v exekúcii proti dedičom povinnej a rozhodol sa túto vykonať

predajom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. A.. N. dňa X.X.XXXX bol Okresnému súdu
Nové Zámky predložený návrh exekútora na schválenie príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľností
vydražiteľovi T. T. za najvyššie podanie 18.600,- eur pričom Okresný súd Nové Zámky uznesením
č. 14Er/400/2005-14 zo dňa 2.10.2009 neschválil príklep udelený súdnym exekútorom JUDr. Emilom
Vančíkom zo dňa 6.7.2009 pri dražbe nehnuteľností vydražiteľovi T. T. keďže na udelenie príklepu a
jeho schválenie neboli splnené zákonné podmienky. V žalobe žalobca tiež uviedol, že v čase začatia
exekúcie boli predmetné nehnuteľnosti zaťažené záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne,

ktorá udelila súhlas s predajom predmetných nehnuteľností dňa 6.11.2006.
Žalobca uviedol, že poskytol súdnemu exekútorovi maximálnu možnú súčinnosť za účelom úspešného
ukončenia exekučného konania, ktorého cieľom malo byť uspokojenie pohľadávky žalobcu avšak súdny
exekútor v dôsledku viacerých pochybení na svojej strane zmaril schválenie príklepu zo dňa 6.7.2009
na dražbe predmetných nehnuteľností. Žalobca ďalej uviedol, že exekútor po vydaní uznesenia č.
14Er/400/2005-14 zostal absolútne nečinný hoci konajúci súd v uvedenom uznesení uviedol, ako má
exekútor ďalej postupovať aby úspešne vymohol pohľadávku žalobcu. Uviedol, že Slovenská sporiteľňa

svoju pohľadávku voči T. B. postúpila na spoločnosť Omikron Trading Limited pričom táto spoločnosť
pristúpila k výkonu záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. A. a dražobná
spoločnosť Dražby a aukcie s.r.o. na dobrovoľnej dražbe dňa 30.3.2012 vydražila v prospech tretej
osoby za najvyššie podanie 18.000,- eur pričom vydražená suma 10.000,- eur nepostačovala ani napokrytie pohľadávky spoločnosti Omikron a teda do notárskej úschovy nebol uložený žiadny výťažok
dražby. Žalobca ďalej uviedol, že v čase vykonania exekúcie predajom nehnuteľností v roku 2009 mali
predmetné nehnuteľnosti v spoluvlastníctve T. B. trhovú hodnotu, ktorá by postačovala na pokrytie

zostatku zabezpečovanej pohľadávky Slovenskej sporiteľne ako i pohľadávky žalobcu keďže súdny
exekútor nehnuteľnosti vydražil za najvyššie podanie 18.600,- eur. Okresný súd Nové Zámky však
uznesením č. 14Er/400/2005-14 zo dňa 2.10.2009 neschválil uvedený príklep exekútora udelený pri
dražbe nehnuteľností keďže na udelenie príklepu a jeho schválenie neboli splnené zákonné podmienky
a to výlučne z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekútora, ktorý následne zostal v celej veci

absolútne nečinným až pokiaľ sa 2.4.2012 od spoločnosti Dražby a aukcie, s.r.o. nedozvedel, že
spoločnosti Omikron Trading Limited predala nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe za najvyššie podanie
10.000,- eur čo však nepostačovalo ani na pokrytie pohľadávky uvedenej spoločnosti ako oprávneného
zo záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach a teda ani na pokrytie pohľadávky žalobcu.
Ďalej uviedol, že ak by exekútor postupoval správne a exekúciu nehnuteľnosti vykonal v roku
2009 riadne, keď najvyššie podanie predstavovalo 18.600,- eur, pohľadávka žalobcu by bola bez

akýchkoľvek pochybností uspokojená. Z uvedených skutočností je teda nepochybné, že uvedený
exekútor nesprávnym úradným postupom zmaril uspokojenie pohľadávky žalobcu a spôsobil mu škodu
v celkovej sume 9.804,51 eur, ktorá pozostáva z istiny 3.319,39 eur, trov konania v sume 416,78 eur a
kapitalizovaného 15,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 3.319,39 eur od 29.8.2002 do 12.6.2014
čo predstavuje sumu 6.068,34 eur. Žalobca v žalobe poukázal na § 33 ods. 1 zákona č. 233/95 Z.z. ako

i ust. § 2 písmeno b), § 3 ods. 1 písmeno d), § 4 ods. 1 písmeno a) bod 3, § 9 ods. 1 a 4, § 15 ods. 1,
§ 16 ods. 4, § 17 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
Uviedol, že sa obrátil dňa 11.1.2013 na Ministerstvo spravodlivosti SR so žiadosťou o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, pričom uvedené ministerstvo odpovedalo na žiadosť
žalobcu listom zo dňa 12.9.2013, v ktorom oznámilo žalobcovi, že jeho žiadosť vyhodnotilo ako

bezpredmetnú a predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody za ukončené. S takýmto záverom
žalobca nesúhlasí keďže je nepochybné, že nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora, ktorý
spočíval v nedodržaní zákonom predpísaných náležitostí, Okresný súd Nové Zámky neschválil príklep
exekútoraudelenýpridražbenehnuteľností,keďženaudeleniepríklepuajehoschválenienebolisplnené
zákonné podmienky, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekútora. Poukázal na to, že ak by

súdny exekútor postupoval správne, okresný súd by v roku 2009 schválil príklep exekútora o najvyššom
podanívsume18.600,-eur,čobypostačovalonapokrytiezostatkuzabezpečovanejpohľadávkyžalobcu
ako i banky. Uviedol, že i keď predmetná nehnuteľnosť bola vydražená v roku 2012 na dobrovoľnej
dražbe za najvyššie podanie v sume 10.000,- eur, nepostačovalo to ani na pokrytie pohľadávky žalobcu
ani na pokrytie pohľadávky navrhovateľa dražby spoločnosti Omikron Trading Limited. Súčasne uviedol,

že žalobca sa o vzniku škody dozvedel 2.4.2012 keď mu bolo doručené oznámenie spoločnosti Dražby
a aukcie s.r.o., v ktorom bolo uvedené, že nehnuteľnosti boli vydražené za 10.000,- eur pričom táto
suma nepostačovala ani na pokrytie pohľadávky navrhovateľa dražby a do notárskej úschovy nebol
uložený žiaden výťažok dražby. K žalobe žalobca pripojil zmluvu o pôžičke, záložnú zmluvu o dohodu
o zániku vecného bremena zo dňa 13.10.2000, spísanú notárkou JUDr. V. A., so sídlom Nové Zámky,

Bjornsonova 2, upovedomenie o začatí exekúcie súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka EX č. XX/
XXXX zo dňa 30.5.2005, zápisnicu o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľností zo dňa 6.7.2009,
uznesenie Okresného súdu Nové Zámky 14Er/400/2005-14 zo dňa 2.10.2009, oznámenie spoločnosti
Dražby a aukcie s.r.o., Martin zo dňa 2.4.2012 o dražbe nehnuteľností, notársku zápisnicu spísanú
notárom JUDr. K. so sídlom Martin, ktorým bol osvedčený priebeh vykonania dobrovoľnej dražby zo

dňa 30.3.2012, oznámenie o dražbe, žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody zo dňa 11.1.2013, oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR Bratislava o výsledku predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 12.7.2013.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a poukázal na ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý obsahuje

všeobecné podmienky pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci a to 1. nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2. vznik
škody, 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s názorom žalobcu, že vznik škody na strane
žalobcu je preukázaný, pričom škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného,

je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia.
Ušlý zisk je v podstate ušlím majetkovým prospechom a spočíva v nevzniknutom zväčšení (rozmnožení)
majetku poškodeného, ktoré by bolo možné keby nedošlo k škodovej udalosti očakávať s ohľadom na
pravidelný chod vecí pričom poškodený je povinný vznik škody na svojej strane preukázať a škodamusí existovať najneskôr v dobe, keď súd o uplatnenom nároku existuje. Zároveň poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR č. XXCdo/XXXX/XXXX, v ktorom sa uvádza, že vznik škody na strane veriteľa
predpokladá, že jeho právo na plnenie proti dlžníkovi je neuspokojené, resp. že jeho pohľadávka sa

stala nevymáhateľnou... nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom môže byť
voči štátu úspešne uplatnený iba vtedy, ak nemôže poškodený úspešne dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je mu povinný plniť. Ak neexistuje škoda v dobe rozhodovania súdu o
uplatnenom nároku na jej náhradu, bol by nárok uplatnený predčasne, čo má za následok zamietnutie
žaloby.

V uvedenom vyjadrení žalovaný uviedol, že zodpovednosť štátu je daná len v prípade, ak v príčinnej
súvislosti nesprávnym úradným postupom sa právo voči dlžníkovi stalo takticky nevymožiteľné a je
vylúčené aby bolo uspokojené iným spôsobom. uviedol tiež, že zo žaloby nie je zrejmé či predmetná
exekúcia stále prebieha alebo či bola skončená jedným zo spôsobom, ktorý predpokladá exekučný
poriadok. Ak teda exekúcia na majetok povinných stále prebieha, pohľadávka žalobcu je v stále v
procese vymáhania a nie je možné ustáliť, že je definitívne nevymožiteľná. Mal za to, že škoda na strane

žalobcu doposiaľ nevznikla a teda žaloba je podaná predčasne a teda ak existuje zákonná možnosť
žalobcu vymôcť si pohľadávku v exekučnom konaní, nie je možné nárok na náhradu škody uplatňovať
podľa zákona 514/2003 Z.z.
Uviedol tiež, že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť keďže v danej veci žalovaný nie je pasívne
legitimovaným a zároveň uviedol, že v danom prípade nemožno konštatovať, že došlo k splneniu

predpokladov zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Napokon žiadal aby konajúci súd
v teoretickom prípade úspešnosti žalobcu určil v rozsudku 30 dňovú lehotu na plnenie a to z dôvodu
administratívno časovej náročnosti úhrady ako i schvaľovacím procesom úhrady u žalovaného.

3. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom 5C/149/2014-279 zo dňa 12.7.2019 rozhodol tak, že žalobe

voči žalovanému v II. rade ( žalobu voči žalovanému v rade I. zamietol ) a uviedol, že Súd mal zároveň
za preukázané, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal vznik škody v sume 9.804,51 eur
pričom táto škoda pozostáva zo sumy istiny 3.319,39 eur, ktorá bola predmetom exekúcie, z trov konania
v sume 416,78 eur, ktoré boli taktiež predmetom exekúcie a ktoré boli priznané platobným rozkazom
Okresného súdu Nové Zámky č. 9RO/49/04 a tiež z kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške

15,50 % ročne zo sumy 3.319,39 eur od 29.8.2002 od 12.6.2014 v sume 6.068,34 eur. Konajúci súd mal
za to, že uvedená škoda žalobcovi vznikla, keďže exekučné konanie z dôvodu nesprávneho úradného
postupu povereného exekútora nebolo doposiaľ ukončené pričom z vyjadrenia súdneho exekútora JUDr.
Jozefa Kapronczaia ako náhradníka po JUDr. Emilovi M. zo dňa 25.4.2019 vyplýva, že v exekúcii nie je
možné pokračovať keďže nemá k dispozícii spis JUDr. Emila M. č. EX 37/2005. Konajúci súd má za to,

že vzhľadom na uvedené aj z dôvodu, že chýba exekučný spis JUDr. Emila M. možno konštatovať, že
exekúcia ani nebude ukončená tak, aby došlo k vymoženiu sumy, ktorá je predmetom exekúcie.
Súd mal za preukázané, že žaloba bola podaná včas v 3 ročnej premlčacej dobe podľa § 19 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z., keďže žaloba sa o škode dozvedel dňa 2.4.2012 keď mu bolo doručené
oznámenie spoločnosti Dražby a aukcie s.r.o., v ktorom bolo uvedené, že nehnuteľnosti boli vydražené

za 10.000,- eur pričom táto suma nepostačovala ani na pokrytie pohľadávky navrhovateľa dražby a do
notárskej úschovy nebol uložený žiaden výťažok dražby pričom žaloba bola podaná dňa 24.6.2014.
Zároveň súd mal za to, že bola splnená aj ďalšia podmienka pre uplatnenie nároku na náhradu škody na
súde, a to podmienka predbežného prerokovania nároku na náhradu škody podľa § 16 ods. 4 zákona
č. 514/2003 Z.z. keďže nárok na náhradu škody bol prerokovaný žalovaným dňa 12.7.2013 s tým, že

žalovaný v 2. rade považoval žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo
dňa 11.1.2013 za nedôvodnú. Zároveň súd mal za preukázané, že bola splnená ďalšie podmienka pre
priznanie nároku na náhradu škody a to príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným
postupom povereného súdneho exekútora, ktorý tak ako to vyplýva z uznesenia Okresného súdu Nové
D. č. 14Er/400/2005, nepostupoval pri dražbe nehnuteľnosti dňa 6.7.2009 v súlade so zákonom a teda

zmaril účel dražby, ktorej výsledkom malo byť speňaženie majetku povinného a uspokojenie pohľadávky
žalobcu ako oprávneného. Z uvedených dôvodov súd s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1 písmeno
d) a §4 ods. 1 písmeno a) bod 3 zákona č. 514/2003 Z.z. žalobe voči žalovanému v 2. rade vyhovel.

4. Krajský súd Nitra uznesením 6Co/162/2019-318 zo dňa 28.10.2020 vyššie uvedený rozsudok súdu

prvej inštancie zrušil ( vo výrokoch I. a IV. týkajúcich sa pôvodne žalovaného v I. rade je konanie
právoplatne skončené ), poukázal na skutočnosti uvedené v bodoch tohto rozsudku 16 - 19 a uviedol, že
súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobca preukázal a uniesol dôkazné bremeno
k vzniku škody v sume 9.804,51 eura. Odvolací súd tento záver súdu prvej inštancie považuje zapredčasný, pretože súd prvej inštancie sa doposiaľ nevysporiadal s námietkou žalovaného a s jeho
argumentáciou, že žalobca si vymáha uvedenú pohľadávku tak v exekučnom konaní, ako aj v konaní o
náhradu škody a svoje rozhodnutie v tejto časti náležite neodôvodnil, čím ho robí nepreskúmateľným.

Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom môže byť voči štátu uplatnený
úspešne len vtedy, ak nemôže poškodený úspešne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči
dlžníkovi, ktorý je mu povinný plniť. Vznik škody bez ďalšieho nemožno spojovať s neukončeným
exekučným konaním. Rozhodujúce je tu skutkové zistenie, že žalobca preukázateľne už nemôže voči
svojmu dlžníkovi sa úspešne domáhať uspokojenia svojej pohľadávky.

Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že bola splnená aj ďalšia podmienka pre priznanie náhrady škody
a to príčinná súvislosť medzi vznikom škody nesprávnym úradným postupom povereného súdneho
exekútora, ktorý nepostupoval pri dražbe nehnuteľností v súlade so zákonom a teda zmaril účel dražby,
ktorej výsledkom malo byť speňaženie majetku povinného a uspokojenie jeho pohľadávky. V tomto
smere odvolací súd podotýka, že z uznesenia Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 14Er/400/2015
vyplýva, že exekučný súd neschválil príklep udelený súdnym exekútorom, pretože na oddelenie príklepu

a jeho schválenia neboli splnené zákonné podmienky. Príklep nebol schválený najmä z dôvodu, že
nehnuteľnosti uvedené v dražobnej vyhláške boli dražené v celosti, pričom však exekúcia nemala
byť vykonávaná predajom nehnuteľností v celosti, keďže povinná vlastnila len polovicu dražených
nehnuteľností. Zo skutkového stavu ďalej vyplýva, že uvedené nehnuteľnosti boli zaťažené záložným
právom v prospech Slovenskej sporiteľne, ktorá mala na nehnuteľnostiach záložné právo v poradí

prednostné pred žalobcom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že ak by aj úspešnom priebehu
dražby v rámci exekučného konania by bola pohľadávka žalobcu uspokojovaná až po uspokojení
pohľadávky záložného veriteľa a po uspokojení trov exekúcie. Z tejto skutočnosti vyplýva, že v prípade,
ak by bola dražba vykonaná zákonným spôsobom, t. j. predmetom dražby, by bola len polovica
nehnuteľností, tak by aj najvyššie podanie bolo o 50% nižšie, čiže maximálne 9.000 - 10.000 eur.

Je zrejmé, že táto suma by po uspokojení trov exekúcie nepostačovala ani na pokrytie pohľadávky
prednostného veriteľa a preto sa súd prvej inštancie mal zaoberať tým, čo bolo primárnou príčinou
žalobcom tvrdenej majetkovej škody, či nesprávny úradný postup súdneho exekútora, alebo nízka
hodnota draženej nehnuteľnosti. Pri takto stanovenej cene nehnuteľnosti je odôvodnený záver, že ani v
prípade správne vedenej exekúcie by žalobca nebol v exekučnom konaní uspokojený a preto nemožno

konštatovať, že medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora existuje
príčinná súvislosti. Odôvodnenie príčinnej súvislosti medzi namietaným nesprávnym právnym postupom
a vznikom škody zo strany súdu v rozsudku je absolútne nedostatočné a nepresvedčivé, nakoľko sa súd
v odôvodnení nezaoberal dostatočne s preukázaním príčinnej súvislosti medzi namietaným nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový
a právny stav:

6.Slovenskákomoraexekútorovpodanímzodňa8.4.2015oznámilakonajúcemusúdu,ževýkonfunkcie

súdneho exekútora JUDr. Z. M. zanikol dňom 26.3.2014 a za jeho náhradníka bol vymenovaný súdny
exekútor JUDr. Q. K., so sídlom X., M. XXX.

7. Z prípisu JUDr. Kapronczaia zo dňa 24.9.2021 súd zistil, že exekúcia EX XXXXX/XXXX nie je
skončená a že v exekučnom konaní opakovane súdny exekútor žiadal o zmenu na strane povinných, o

ktorej súd dosiaľ nerozhodol a bez toho nie je možné prelustrovať majetok povinných.

8. Z oznámenia JUDr. Jozefa Kapronczaia zo dňa 31.1.2018 vyplýva, že tento nedisponuje úradným
spisom JUDr. Emila Vančíka č. EX XX/XXXX, keďže tento sa nenachádzal v sídle exekútorského úradu
JUDr. Emila Vančíka.

9. Z oznámenia Slovenskej komory exekútorov zo dňa 4.5.2018 vyplýva, že exekučný spis odvolaného
súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka EX č. XX/XXXX sa nenachádza na Slovenskej komore
exekútorov. Zároveň z oznámenia JUDr. Emila Vančíka zo dňa 4.1.2018 vyplýva, že spisovú agendu
po ňom prevzal JUDr. Kapronczai, pričom v čase jeho pôsobenia bol spis predložený Ministerstvu

spravodlivosti SR, resp. Slovenskej komore exekútorov.

10. Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky 14Er/400/2005 súd zistil, že v čase preberania exekučnej
agendy súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka sa originál spisu v sídle exekútorského úradunenachádzal a náhradník súdneho exekútora žiadal súd o poskytnutie všetkých listín za účelom
vykonania rekonštrukcie spisu.

11. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení od 1.1.2009 do 31.12.2010 ( ďalej aj
„ citovaného zákona “ ) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu

spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti
vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

12. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

13. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom v § 4 a 11.

14. Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

15. Podľa § 29 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku Exekútor je povinný vykonávať činnosť podľa tohto
zákona čestne, zodpovedne a svedomito; exekútor je povinný dohliadať aj na čestnosť, zodpovednosť a
svedomitosť konania svojich zamestnancov. Exekútor je povinný vykonávať činnosť podľa tohto zákona
s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. Exekútor
je povinný vykonávať činnosť podľa tohto zákona bez zbytočných prieťahov; za tým účelom je povinný

zamestnávať dostatočný počet zamestnancov a spĺňať materiálne a technické podmienky umožňujúce
riadny výkon exekučnej činnosti.

16. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je jeho objektívna
zodpovednosť ( bez ohľadu na zavinenie ), ktorej sa nemožno zbaviť, ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 2

zákona a je založený na súčasnom ( kumulatívnom ) splnení troch podmienok:
a/ nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, b/ vznik škody, c/ príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

17. Zákonodarca v zákone č. 514/2003 Z. z. obdobne ako v pôvodnej právnej úprave zodpovednosti

za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom (zák.
č. 58/1969 Zb.) neposkytol definíciu pojmu nesprávny úradný postup a len príkladmo uviedol, že
za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Všeobecne a v súlade s ustálenom súdnou praxou
možno však nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného
predpísaného postupu orgánu verenej moci, resp. o porušenie účelu postupu orgánu verejnej moci,
ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz
vo vydanom rozhodnutí. Pretože úradný postup nie je spravidla možné upraviť v právnom predpise

do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k
dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť
nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej orgán verejnej moci nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho
rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorenevydané rozhodnutie v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo
znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu verejnej moci alebo jeho
činnosť,ktorániejevykonanávstanovenejlehote,alebovlehote,ktorázodpovedáprávunaprejednanie

veci bez zbytočných prieťahov. Pokiaľ orgán verejnej moci zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie
rozhodnutia, za týmto účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne
posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia; prípadné nesprávnosti, či
vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia
a z hľadiska zodpovednosti za škodu môže byť hodnotené len ako škoda spôsobená nezákonným

rozhodnutím a preto za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenie a nedostatky
spočívajúce v tom, že orgán verejnej moci pred svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky
pre jeho vydanie a v dôsledku toho je rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť
vydané neskôr v inej podobe, či za iných okolností (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo/115/2010).
V tomto smere možno tiež uviesť, že strana sporu, v ktorom bolo vydané príslušné rozhodnutie,
môže namietať pochybenie orgánu štátu pri zisťovaní podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo pri

ich hodnotení v opravnom prostriedku proti tomuto rozhodnutiu, pričom orgán príslušný rozhodnúť o
opravnom prostriedku následne posúdi, či došlo k namietanému pochybeniu. Rozhodovanie o náhrade
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi
týmto postupom a vzniknutou škodou ako jeden z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde
teda najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých

príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu, tento zodpovedá za predpokladu, že
poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s takýmto chybným postupom, teda ak je
nesprávny postup orgánu verejnej moci zo vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

18.Zák.č.514/2003Z.z.bližšienedefinujepojemškodyaanineupravujerozsahjejnáhrady.Pretotreba

ajvtomtosmereaplikovaťpríslušnéustanoveniavšeobecnejúpravy(§442OZ)aškoduvovšeobecnosti
chápať ako ujmu, ktorá: a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná
v peniazoch, c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Pre
posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu
za nesprávny úradný postup je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným

postupom.

19. Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou
zák. č. 514/2003 Z. z. nevysvetľuje. Právna teória sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Najvyšší súd

SR vo svojich rozhodnutiach (napr. sp. zn. 5Cdo/126/2009, 6NCdo/11/2010 a 8Cdo/112/2017) dospel
k záveru, že príčinná súvislosť je podstatným prvkom zodpovednosti skutkovej podstaty. Vyžaduje
sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody
boli v logickom slede, teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody, vrátane jej rozsahu,
následkom tejto príčiny. Nestačí iba podobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej

existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku,
a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody
môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom
je úvaha, či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť
by daná bola. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže

byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; a jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne
okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je, alebo nie je. Právnym posúdením je vymedzenie,
medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná
súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka,
v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu

medzikonkrétnouujmoupoškodeného(pokiaľvznikla)akonkrétnymkonanímškodcu(akjeprotiprávne)
sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných
súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná
súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupom
slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený

následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno závislo na neobmedzenej
kauzalite atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamo spôsobenia príčiny na následok“, pri ktorej príčina
priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto
priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislostitreba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina
škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Ak príčinou vzniku škody bola
iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane, pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide

o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide a to o príčinu
podstatnú.

20. Zo skutočností uvedených v žalobe a tvrdených v konaní žalobcom, súd uzavrel, že žalobca sa
domáha náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená tým, že súdom ustanovený súdny exekútor JUDr

Vančík, resp. jeho náhradník konali spôsobom, že exekúcia dosiaľ nie je skončená, resp. že nekonali tak
ako konať mali. Nešlo o tvrdenie, že by škoda mala byť spôsobená tým, že ak by bola dražba vykonaná
zákonným spôsobom, t. j. predmetom dražby by bola len polovica nehnuteľnosti, dá sa prezumovať, že
aj najvyššie podanie by bolo o 50% nižšie, t. j. maximálne približne 9.000 až 10.000 eur. Na základe
týchto faktov má za to, že žalobca svoj nárok na náhradu škody nezaložil na nízkej hodnote draženej
nehnuteľnosti ale na tom, že škoda mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom exekútora.

21. Zo zhodných vyjadrení strán sporu o priebehu exekúcie 14Er/400/2005 a zo správ súdnych
exekútorov uvedených vyššie ( ktoré ich podporujú ), súd aj napriek skutočnosti, že nemá k dispozícii
tento exekučný spis, má za nesporne preukázané, že uvedená exekúcia začala na základe exekučného
titulu, ktorým bol Okresného súdu Nové Zámky č. 9RO/49/04 zo dňa 3.2.2005, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 5.3.2005, dňa 15.4.2005 bolo vydané pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie
exekúcie a následne poverený exekútor vykonal dňa 6.7.2009 dražbu nehnuteľnosti zapísaných na
LV č. 253 k.ú. A., pričom konajúcemu súdu predložil návrh na schválenie príklepu udeleného pri
dražbe nehnuteľností zo dňa 5.8.2009. Exekučný súd uznesením č. 14Er/400/2005-14 zo dňa 2.10.2009
neschválil príklep udelený súdnym exekútorom dňa 6.7.2009 pri dražbe nehnuteľností zapísaných na

LV č. XXX k.ú. A. keďže na udelenie príklepu o jeho schválenie neboli splnené zákonné podmienky a to
výlučne z dôvodu nesprávneho postupu konajúceho exekútora JUDr. Emila M. a preto, že nehnuteľnosti
uvedené v dražobnej vyhláške boli dražené v celosti, pričom však exekúcia nemala byť vykonávaná
predajom nehnuteľností v celosti, keďže povinná vlastnila len polovicu dražených nehnuteľností, pričom
predmetné nehnuteľnosti mali byť predané len čo sa týka spoluvlastníckeho podielu T. B.. Zároveň

taktiež v exekučnom príkaze podiel, na ktorý je vedená exekúcia uvedený nebol vôbec. Exekúcia sa
teda nemohla vykonávať predajom nehnuteľností v celosti, keďže druhým spoluvlastníkom v pomere 1
k celku bol Q. B., ktorý tento svoj podiel nadobudol darovacou zmluvou a preto tento podiel nemohol
patriť podľa § 143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ako ďalší
dôvod neschválenia príklepu bolo uvedené, že po smrti Ruženy B. už súdny exekútor nikoho o

začatí exekúcie predajom dražených nehnuteľností v celosti neupovedomil, neupovedomil nikoho ani o
spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľností v celosti a nevydal ani exekučný príkaz a neučinil
tak ani voči dedičom poručiteľky T. B. a to V. K. a V. B., hoci im dourčoval následne písomnosti.
Súdny exekútor tiež v dražobnej vyhláške neviedol žiadnych vlastníkov dražených nehnuteľností ani
ich spoluvlastnícke podiely. Súdny exekútor ani neriešil kto je právnym nástupcom po poručiteľke T. B..

Uvedená exekúcia podľa oznámenia súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kampronczaia ( náhradníka po
JUDr. Vančíkovi ) zo dňa 24.9.2021 súd zistil, že exekúcia nie je skončená a že v exekučnom konaní
opakovane súdny exekútor žiadal o zmenu na strane povinných, o ktorej súd dosiaľ nerozhodol a bez
toho nie je možné prelustrovať majetok povinných.

22. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného ( na ktoré dôvody vo svojom zrušujúcom uznesení
poukázal i odvolací súd ) o tom, že zodpovednosť štátu za vzniknutú škodu je daná len v prípade,
ak v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom štátu sa právo voči dlžníkovi stalo fakticky
nevymožiteľné a je vylúčené, aby bolo uspokojené iným spôsobom. Pokiaľ existuje zákonná možnosť
žalobcu vymôcť pohľadávku v exekučnom konaní, nie je možné si nárok uplatňovať v konaní o náhradu

škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. , pričom žalobca si ako oprávnený aj v súčasnosti vymáha
svoju pohľadávku voči povinným. Za tejto situácie si žalobca vymáhal rovnakú pohľadávku jednak v
exekučnom konaní a rovnako aj v tomto konaní o náhradu škody, pričom ak by bol úspešný v oboch
prípadoch, došlo by z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu.

23. Z vykonaného dokazovania má súd aj za situácie, že nemá k dispozícii úplný exekučný spis EX
40037/2005 uzavrel, že exekúcia 14Er/400/2005 prebieha od 15.4.2005 ( t.j. viac než 16 rokov ) a dosiaľ
nie je skončená. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorene vydané
rozhodnutie v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znakynesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu verejnej moci alebo jeho činnosť,
ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote, alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci
bez zbytočných prieťahov. Je zrejmé, že trvanie exekúcie v období 16 rokov už samé o sebe a nie

ešte v prípade, že exekúcia ani po takom čase nie je skončená, vykazuje znaky nesprávneho úradného
postupu súdneho exekútora a to bez ohľadu na to z akého dôvodu k tomu došlo. Je nesporné, že takto
vykonávaná exekúcia z pohľadu dĺžky jej konania i absencie úkonov v nej vykonávaných je neprimerane
dlhá a že súdny exekútor JUDr. Vančík v nej konal v rozpore s povinnosťami exekútora uvedenými v
§ 29 ods. 1 - 3 ExP.

24. Je teda zrejmé, že v danom prípade konaním, resp. nekonaním súdneho exekútora JUDr. Emila
Vančíka došlo k nesprávnemu a nezákonnému úradnému postupu, ktorý viedol k tomu, že došlo k
strate exekučného spisu a že prieťahmi v konaní spôsobil, že dodnes nie je exekúcia skončená, ako
aj to, že neexistuje kompletný exekučný spis EX 40037/2005, čo komplikuje jej skončenie. Uvedené je
nepochybne porušením povinností exekútora a možno ním zdôvodniť prvý z predpokladov pre vznik

zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Zb. - nesprávny úradný postup.

25.Vďalšomvšakjepotrebnéuviesť,ženaplnenieďalšiehozozákonnýchpredpokladov,ktorýmjevznik
škody tak ako si ju uplatnil žalobca ( t.j. v sume 9804,51 €, ktorá má zodpovedať výške jeho majetkovej
škody, ktorá mu mala vyššie uvedeným nesprávnym úradným postupom vzniknúť, súd nezistil. Je

nesporné, že uvedená exekúcia, hoci už 16 rokov a s minimálnym progresom, stále prebieha a preto
je nutné konštatovať, že je pravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že jeho škoda sa rovná sume, ktorá
mala byť a dosiaľ nebola v jeho prospech vymožená vo vyššie uvedenom exekučnom konaní, nemôže
byť ( aspoň nie v tomto štádiu exekučného konania ) pravdivá. Zákon č. 514/2003 Zb. bližšie nedefinuje
pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné

ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 OZ) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá: a/ nastala v
majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, c/ je napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Súd však konštatuje, že nezistil žiadne zistenie ujmy
v majetkovej sfére žalobcu, ktorá by objektívne bola vyjadriteľná v peniazoch, pretože v prebiehajúcej
exekúcii a je treba súhlasiť s tvrdením žalovaného o tom, že exekúcia na majetok povinných stále

prebieha, pohľadávka žalobcu je v stále v procese vymáhania a nie je možné ustáliť, že je definitívne
nevymožiteľná a aj s tým, že škoda na strane žalobcu tak ako bola tvrdená doposiaľ nevznikla a teda
žaloba je podaná predčasne a teda ak existuje zákonná možnosť žalobcu vymôcť si pohľadávku v
exekučnom konaní, nie je možné nárok na náhradu škody uplatňovať podľa zákona 514/2003 Zb..

26. Je podľa názoru súdu nepochybné, že žalobcovi škoda spôsobom a v rozsahu aký tvrdil, vzniknúť
nemohla. Súd pripúšťa, že žalobcovi mohla vzniknúť škoda morálna ( nemajetková ), avšak náhrady
takej sa žalobca v tomto konaní nedomáhal.

27. Ide pritom o kumulatívne dôvody pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom, teda dôvody, ktoré musia byť splnené súčasne. Pokiaľ nebol naplnený už druhý z
nich ( vznik škody v rozsahu a spôsobom, ktorý žalobca tvrdil ), je nepochybné, že nemôže byť splnený
ani posledný z nich a to príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

28. Z uvedeného vyplýva, že nie sú splnené predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody ( uvedené

v bode 16 tohto rozsudku ). Je tomu tak preto, že pri nenaplnení čo i len jedného z predpokladov pre
vznik nároku žalobcu na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Zb., ktorá mu mala byť spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora nie sú splnené zákonné predpoklady pre vznik
takého nároku a s poukazom na to súd žalobu zamietol.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému v konaní plne úspešnému
priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného

súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( označenie toho,ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis odvolateľa )
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.