Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. október 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoPr/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720203841
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8720203841.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr.GabrielyVilágiovejaJUDr.ZlatySimkovejvsporežalobkyneS.X.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom
N. XXX/XX, XXX XX N. G., prechodne bytom O. XXX/XX, XXX XX X. právne zastúpená advokátom Mgr.
Marcel Lesňák, so sídlom Murgašova 87/6, 058 01 Poprad, IČO: 50 654 578, proti žalovanému V. O. X.,
so sídlom X., XXX XX X., F.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátom Mgr. Maroš Ježík, so sídlom

Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, IČO: 37 877 291, o zaplatenie náhrady mzdy, o odvolaní žalobkyne a
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 17Cpr/22/2020-72 zo dňa 04. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie v napadnutom II. výroku o trovách konania a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„I. Konanie zastavuje.

II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 144, § 145 ods. 1, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 20.01.2021 žiadala, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady mzdy vo výške 10.484,92 Eur s prísl.. Pred otvorením
pojednávania žalobkyňa zobrala späť žalobu vzhľadom k tomu, že žalovaný uhradil ňou požadované
plnenie.

4. V odôvodnení rozhodnutie uviedol, že na základe uvedených skutočností a citovanej právnej úpravy
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku tak, že stranám sporu
náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Za dôvody hodné osobitného
zreteľa považoval osobitný predmet konania, keď žalobou žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu mzdy

v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru vo výške 10.484,92 Eur s príslušenstvom.
Žalovaný po podaní žaloby uhradil žalobkyni sumu 3.000,- Eur. Podľa výpisu z účtu táto predstavuje
doplatok mzdy. Je zrejmé, že žalobkyňa žalobu vyhotovila 21.12.2020 a na súd bola doručená
29.12.2020. V deň podania žaloby žalobkyňa nemohla mať vedomosť o uhradenej náhrade mzdy.
Navyše táto bola uhradená v rozsahu nižšom ako bola uplatnená podanou žalobou. Nemožno preto
konštatovať, žeby žalobkyňa zobrala späť žalobu vzhľadom na správanie sa žalovaného po podaní

žaloby, ani určiť ktorá zo strán sporu procesne zavinila zastavenie konania. Je preto spravodlivé, aby
každá zo strán sporu znášala jej vzniknuté trovy konania.6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti druhému výroku. Odvolanie
právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„C.s.p.“). S rozhodnutím súdu prvej inštancie pokiaľ ide o druhý výrok uznesenia nesúhlasil a považoval
ho za nesprávny. Uviedol, že po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie v mesiaci
november vykonal výpočet a následnú výplatu náhrady mzdy, ktorá predstavovala čistú mzdu vo výške
4.721,- Eur (po odpočítaní povinných zákonných zrážok), ktorú zaslal žalobkyni dvoma platbami na jej
účet, a to dňa 29.12.2020 v sume 3.000,- Eur a dňa 29.12.2020 v sume 1.721,- Eur. Z uvedeného

tak vyplýva, že od podania žaloby a úhrady mzdy žalobkyni až po doručenie žaloby na vyjadrenie
žalovanému uplynul dostatočne dlhý čas na to, aby žalobkyňa vzala žalobu späť s poukazom na úhradu
žalobkyňou požadovaného plnenia, čím by mu nevznikli žiadne trovy konania najmä trovy právneho
zastúpenia.Žalobkyňazobralapodanúžalobuspäťažpotom,čojejsúddoručiljehovyjadreniekžalobe,
preto má za to, že v uvedenej veci nenastali dôvody hodné osobitného zreteľa a súd prvej inštancie
mal priznať jemu trovy konania z dôvodu, že žaloba síce mohla byť podaná dôvodne dňa 21.11.2020,

až minimálne od 29.12.2020 už dôvodná nebola a žalobkyňa včas učineným späťvzatím žaloby by
nespôsobila žalovanému trovy konania spočívajúce v jeho právnom zastúpení, kde podal vyjadrenie
k žalobe až dňa 08.04.2021. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd druhej inštancie
uznesenie súdu prvej inštancie pokiaľ ide o druhý výrok uznesenia zmenil tak, že prizná žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7.Protiuzneseniupodalavzákonnejlehoteodvolanieajžalobkyňa,tiežprotidruhémuvýroku.Odvolanie
právne odôvodnila § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p.. Uviedla, že žaloba bola podaná dôvodne, keďže
žalovaný s ňou neplatne okamžite skončil pracovný pomer a ani jej neuhrádzal náhradu mzdy vo
výplatných termínoch a v súvislosti so žalobou jej vznikli oprávnené trovy konania. Poukázala na to, že

jej vznikol nárok na náhradu mzdy v jednotlivých výplatných termínoch podľa pracovnej zmluvy, pričom
žalovaný nepreukázal ním tvrdené dátumy úhrad, ktoré jej boli poukázané. Obe úhrady boli vykonané až
po podaní žaloby a požadovala náhradu mzdy brutto, pričom žalovaný vykonal zákonné zrážky a vyplatil
jej náhradu mzdy netto. Uviedla, že žalobu vzala späť až na základe úhrad vykonaných žalovaným po
podaní žaloby. Mala za to, že súd prvej inštancie jej má priznať náhradu trov konania proti žalovanému v

rozsahu 66,60%, ktorý predstavuje pomer jej úspechu v spore, keďže požadovala náhradu mzdy v sume
10.484,92 Eur brutto a žalovaný jej po podaní žaloby poukázal po predchádzajúcom odrátaní zákonných
zrážok vo výške 935,51 Eur a 1.325,91 Eur sumu spolu 4.721,- Eur netto. Z uvedených dôvodov žiadala,
aby odvolací súd v druhom výroku zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a rozhodol tak, že žalobkyňa
má právo na náhradu trov konania v rozsahu 66,60%, alternatívne, aby odvolací súd uznesenie súdu

prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

8. Žalobkyňa sa vyjadrila k podanému odvolaniu žalovaného, pričom toto jej vyjadrenie je obsahovo
totožné s jej podaným odvolaním. Záverom uviedla, že odvolanie žalovaného navrhuje v celom rozsahu
zamietnuť.

9. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad

vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie v napadnutom II. výroku o trovách konania je nutné zrušiť.

11. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude

musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným
súdom.

12. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je
samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva

základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo
dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti
Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).13.Vovzťahukaplikáciiust.§257C.s.p.,odvolacísúduvádza,žetotoustanoveniepredstavujevýnimku
pri rozhodovaní o trovách konania. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Je

výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynuli z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné

okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Zo slovného znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie
výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k
zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha
súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z

posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak,
že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať
náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v
rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je
potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán

konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je
nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.
Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva)
na súde, postoj strán v priebehu konania a pod..

15. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257
C.s.p. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982,
R 23/1989).

16. Súd prvej inštancie aplikoval na predmetný prípad pri rozhodovaní o trovách konania ust. § 257
C.s.p. s odôvodnením, že dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol v osobitnom predmete konania,
ktorým bolo uplatnenie nároku na náhradu mzdy. Tak ako sporové strany nesúhlasili s aplikáciou tohto
ustanovenia na predmetný prípad, ani odvolací súd nemá za to, že už len samotný predmet konania
v spojení so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie ohľadom uplatnenia nároku žalobkyne a jej

nevedomosti o úhrade náhrady mzdy žalovaným je dostatočne odôvodňujúcim pre aplikáciu tohto
ustanovenia.

17. Navyše platí, že súd v prípade použitia ustanovenia § 257 C.s.p. je povinný „vytvoriť procesný
priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia

[pozri k tomu rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike (sťažnosť č. 9815/10), ako aj nálezy
Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 46/13 a sp. zn. I. ÚS 1593/15]. Strana má teda právo byť explicitne
vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii § 257 vyjadrila svoje stanovisko. Výrok rozhodnutia v prípade
úplnej moderácie by mal znieť „stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva“ resp. „súd
stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva“. Výrok, že „žiadna zo strán nemá nárok na náhradu

trov konania“ už nemá v CSP oporu (nález Ústavného súdu SR z 2. apríla 2020, sp. zn. I. ÚS 387/2019,
obdobne aj nález Ústavného súdu SR z 18. júla 2018, sp. zn. I. ÚS 153/2018). Súčasťou spisu je aj
úradný záznam o telefonickej výzve súdu k stranám sporu, aby sa do termínu pojednávania vyjadrili
ku trovám konania. Z uvedeného úradného záznamu však nie je možné bezpečne identifikovať, či bol
stranám poskytnutý aj priestor na vyjadrenie sa k možnej aplikácii ust. § 257 C.s.p..

18. V sporovom konaní v zásade platí, že povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým
zásadou úspechu v konaní (§ 255 C.s.p.), pričom aplikácia § 257 C.s.p. prichádza do úvahy len vtedy,
keď sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania v zmysle § 255 C.s.p., ale
súd dospeje k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, v dôsledku ktorých úplne alebo

sčasti neprizná náhradu trov konania inak úspešnej strane.

19. Ako bolo už bolo vyššie uvedené, ust. § 257 C.s.p. je možné aplikovať len výnimočne, avšak konanie
o náhradu mzdy samo o sebe nenapĺňa požiadavku uvedenej výnimočnosti. Z tohto dôvodu preto možnoprisvedčiť obom odvolaniam sporových strán, že aplikácia § 257 C.s.p. na predmetný prípad nebola
správna, nakoľko neboli splnené podmienky pre jeho aplikáciu. Súd prvej inštancie mal v predmetnom
prípade správne skúmať pomer úspechu a pomer neúspechu oboch sporových strán, berúc v úvahu

zásadu, že ak je podanou žalobou uplatnený mzdový nárok v hrubej mzde, v prípade jeho priznania
zamestnávateľ z nej vykoná odvody odpočítaním súm poistného na zdravotné poistenie, nemocenské
poistenie a dôchodkové zabezpečenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti, príspevku na
doplnkové dôchodkové poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa
podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v príslušnom v mesiaci a zamestnancovi následne

vyplatí čistú mzdu a na základe toho rozhodnúť v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., prípadne, ak by dospel
k záveru, že úspech sporovej strany bol nepatrný, resp. približne rovnaký (t.j. úspech do 10%) bude
potrebné, aby už v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe postupoval podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a vyslovil,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p.

zrušil uznesenie v napadnutom II. výroku o trovách konania a postupom podľa § 391 C.s.p. vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím
súdom - zistiť pomer úspechu sporových strán v predmetnom prípade a na základe uvedených zistení

rozhodnúť buď v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. alebo v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. - následne vo veci
znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 C.s.p.
aj náležite odôvodniť.

22. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho

konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).