Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. január 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/86/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217200628
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2217200628.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobkyne: Mgr. O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/
XX, S. W., proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti
SR, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 19. mája 2021, č.k. 11C/3/2017-105,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej voči žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 127, § 132 a § 153 ods. 1 a 2 CSP,
ako aj § 4 ods. 1 písm. a) a § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, keď dospel k záveru, že žalobkyňa sa v prejednávanej veci
domáhala náhrady škody voči štátu, ktorá mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím na základe

zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Pokiaľ chcela
byť žalobkyňa v konaní úspešná, musela tvrdiť a preukázať existenciu základných predpokladov pre
priznanie náhrady škody, ktorými sú existencia škody, nezákonné rozhodnutie a príčinná súvislosť medzi
vznikom škody a nezákonným rozhodnutím. V zmysle ust. § 127 a § 132 CSP, žalobca má povinnosť
okrem iného pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na ich preukázanie.
Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že jej škoda vznikla nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Dunajská
Streda, ktorým bola uznaná za vinnú zo spáchania trestného činu ... , proti ktorému podala odvolanie a

neskôrbolaďalšímrozsudkomOkresnéhosúduDunajskáStredaspodobžalobyoslobodená.Žalobkyňa
v žalobe, resp. v ďalších podaniach nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie k preukázaniu výšky
nemajetkovej ujmy. Navrhla vykonať dokazovanie výlučne rozhodnutiami vydanými v trestnom konaní,
ktoré bolo možné považovať za dôkazy preukazujúce existenciu nezákonného rozhodnutia, prípadne
príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím, ale neboli to dôkazy preukazujúce
vzniknutú škodu, ktorú si žalobkyňa uplatnila vo výške 27.800 eur ako nemajetkovú ujmu. Súd uviedol,
že dôkazná povinnosť na preukázanie splnenia kvalifikovaných podmienok pre priznanie nemajetkovej

ujmy, ako i kritérií pre určenie jej výšky, zaťažuje výlučne poškodeného. V spore o náhradu nemajetkovej
ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, musí súd skúmať
(na návrh žalobcu) existenciu konkrétnych následkov takéhoto nesprávneho postupu orgánov štátu
a vyžadovať v tomto smere od žalobcu unesenie dôkazného bremena. Samotné trestné stíhanie (akonanie) ukončené oslobodzujúcim rozsudkom hoci znamená samo o sebe pre poškodenú žalobkyňu
určitú imateriálnu ujmu, ju nezbavuje povinnosti preukázať v prípade uplatňovania peňažnej náhrady
vznik tejto nemajetkovej ujmy v jednotlivých oblastiach života a intenzitu zo zásahu, ako aj to, že

iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočne účinným a efektívnym prostriedkom
na vyváženie, či zmiernenie tejto vzniknutej ujmy tak, ako to ustanovuje osobitný zákon. Žalobkyňa
v žalobe uviedla len všeobecné tvrdenia, ku ktorým nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie (ani
vlastný výsluch), preukazujúce uplatnenú náhradu škody (nemajetkovej ujmy), pričom počas sporu mala
možnosť doplniť svoje tvrdenia a podať návrhy na vykonanie (doplnenie) dokazovania, a to najmä

po doručení vyjadrenia žalovanej k žalobe. Žalobkyňa však napriek argumentácii žalovanej, ktorá vo
svojom vyjadrení poukazovala na nedostatky žaloby a návrhov na vykonanie dokazovania, zotrvala na
svojich stanoviskách a na podnety žalovanej nereagovala. Žalobkyňa dôkazy k uplatnenému nároku
nepredložila včas, dôkazy pripojené k žalobe nie sú dostatočné k preukázaniu nároku uplatneného
žalobou, pričom do nariadenia pojednávania mala dostatok časového priestoru na predloženie dôkazov
o vzniku a výške škody a na navrhnutie dôkazov o vzniku nemajetkovej ujmy, a preto súd v zmysle ust. §

153 CSP jej neumožnil ďalej predkladať a navrhovať dôkazy (ktoré mali byť súčasťou už podanej žaloby)
a žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v spore
úspešnej žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Primárne poukázala na
skutočnosť, že v čase konania pojednávania (19.05.2021) sa pojednávania z objektívnych dôvodov,
ktoré boli súdu prvej inštancie zo strany jej právneho zástupcu včas oznámené a riadne ospravedlnené,
sa na predmetnom pojednávaní nemohol zúčastniť jej právny zástupca a rovnako ona z objektívnych
dôvodov ospravedlnila na pojednávaní svoju neúčasť. Konajúci súd ospravedlnenie jej právneho

zástupcuneakceptovalapojednávaniedňa19.05.2021uskutočnilbezprítomnostijejprávnehozástupcu
napriek tomu, že nesúhlasila, aby sa pojednávalo bez prítomnosti jej právneho zástupcu. Týmto
súd porušil zásadu na spravodlivý súdny proces a zásadu rovnosti strán. Podanou žalobou spolu
s priloženými prílohami preukázala dôvodnosť svojich tvrdení uvedených v žalobe. Samotné trestné
konanie, ktoré sa viedlo voči jej osobe, značne ovplyvnilo jej osobný a profesný život. Trestné

konanie vedené proti nej znamenalo prakticky skončenie jej podnikateľských aktivít. Subjektívny
pocit nespravodlivosti, ktorý pociťovala počas celého trestného konania, bol jednoznačne preukázaný
oslobodzujúcim výrokom konajúceho súdu dňa 04.02.2013 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu.
Predloženými listinnými dôkazmi je nesporne preukázané, že sú splnené všetky zákonné podmienky
vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Poukázala na to, že na pojednávaní nemohla uplatniť všetky dôkazy, ktoré by odôvodňovali dôvodnosť
podanej žaloby práve z dôvodu zamietavého postoja súdu prvej inštancie o neodročení pojednávania
na iný termín na základe jej žiadosti. Namietla, že súd prvej inštancie opomenul v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviesť, že v danom prípade nebola aplikovaná tzv. zákonná koncentrácia konania. V zmysle
§366CSPjejakožalobkyniboloznemožnenépoužiťprostriedkyprocesnéhoútokuvkonanípredsúdom

prvej inštancie a ona ako žalobkyňa ich bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie a nemohla ich ani pri vynaložení najväčšej snahy použiť pred prvoinštančným súdom. Uviedla,
že povinnosť nahradiť škodu je zakotvená v každom právnom systéme, pričom uvedená povinnosť
vzniká ako sekundárna, čiže následná povinnosť tomu subjektu, ktorý porušil primárnu povinnosť, ktorá
mu vyplýva či už zo zákona, alebo z inej právnej skutočnosti.

4. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z
dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Podľa jej názoru vymedzenie odvolacích dôvodov zo strany
žalobkyne nie je postačujúce pre vecné prejednanie podaného odvolania, nakoľko každý odvolací
dôvod je potrebné identifikovať, to znamená uviesť, v akom konkrétnom pochybení odvolateľ vidí

naplnenie odvolacieho dôvodu. Upozornila na to, že žalobkyňa nebola pred súdom prvej inštancie
právne zastúpená, a teda nedôvodne v odvolaní namieta postup súdu prvej inštancie spočívajúci v
neospravedlnení jej právneho zástupcu na pojednávaní nariadenom na 19.05.2021. Poukázala na to,
že všetky žalobkyňou navrhované a súdu prvej inštancie predložené listinné dôkazy len preukazovali,
že trestné konanie vo veci žalobkyne ako obvinenej prebiehalo. Žalobkyňa ako v žalobe, tak ani

v replike nielenže nepredložila žiaden dôkaz, ale súdu prvej inštancie ani len nenavrhla vykonanie
akéhokoľvek dôkazu preukazujúceho oprávnenosť a opodstatnenosť žalobkyňou požadovaného nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa v stanovenej sudcovskej lehote nesplnila povinnosť tvrdenia,
čo znamená, že na jej prípadné ďalšie tvrdenia, ktoré neuviedla a nové predložené dôkazy, súd nemal vzmysle § 167 ods. 3 CSP prihliadať. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 26.02.2019, sp. zn. 3 Obdo 43/2018, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 15.11.2018, sp.
zn. II.ÚS 530/2018. Záverom poukázala na to, že žalobkyňa vedie so žalovanou obdobný spor na súde

prvej inštancie pod sp. zn. 12C/11/2019, kde bola žaloba žalobkyne zamietnutá a rozsudkom zo dňa
13.01.2020, č.k. 12C/11/2019-96 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.04.2021,
č.k. 25Co/55/2020-154 práve z dôvodu, že žalobkyňa ani v tomto konaní nepredložila, a ani nenavrhla
vykonať žiadne dôkazy.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11C/3/2017 je náhrada majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci. Rozsudkom napadnutým odvolaním

súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie v celom rozsahu.

8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len skonštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním

sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd k dôvodom obsiahnutým v rozhodnutí súdu prvej inštancie
dopĺňa nasledovné:

9. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

10. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.

11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty
a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,
zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý

súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

12. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že
sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť
súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu

realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R
129/1999 a 1 Cdo 202/2017, 2 Cdo 162/2017, 3 Cdo 22/2018, 4 Cdo 87/2017, 5 Cdo 112/2018, 7
Cdo 202/2017, 8 Cdo 85/2018). Pritom nie každá nesprávnosť, ku ktorej dôjde v procesnom postupe
súdu, zakladá bez ďalšieho prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP (ako aj odvolania podľa §365 ods. 1 písm. b/ CSP). Zákon priznáva relevanciu iba tým procesným pochybeniam súdu, intenzita
ktorých opodstatňuje záver, že v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu bolo strane sporu
znemožnené uskutočňovanie jej patriacich procesných práv „v takej miere“, že došlo (až) k porušeniu

práva na spravodlivý proces.

13. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi
(I.ÚS 50/2004).

14. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal tým, či postupom súdu prvej inštancie, ktorý vec prejednal
a rozhodol na pojednávaní dňa 19.5.2021 napriek ospravedlneniu žalobkyne (resp. ospravedlneniu jej
právneho zástupcu) došlo porušeniu práva na spravodlivý proces.

15. Dôležitosť dôvodu, pre ktorý strany sporu žiada o odročenie pojednávania (§ 183 CSP), súd

posudzuje vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Aj keď strana sporu vo svojej
žiadosti uvedie dôvod inak spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania, nie je súd vždy povinný
takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je stranou sporu uplatnený k procesnej obštrukcii s cieľom
bezdôvodného predlžovania súdneho konania, a tým aj zvyšovaniu trov s tým spojených, čo je v rozpore
so zásadou hospodárnosti konania, ktorou je súdne konanie ovládané. Povinnosťou súdu (okrem iného)

je tiež pripraviť pojednávanie tak, aby sa rozhodlo spravidla na jedinom pojednávaní (§ 157 ods. 1 CSP),
teda aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Aj podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva súd musí procesné úkony vykonávať tak, aby nedochádzalo k porušeniu práva strán na verejné
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, samozrejme nie na úkor porušovania práva strán sporu na
spravodlivý proces, ktorý zahŕňa aj právo na právnu pomoc. Práve preto súd musí vždy zvážiť všetky

okolnosti konkrétneho prípadu.

16. Odročenie pojednávania má byť výnimočným procesným úkonom súdu, ku ktorému môže dôjsť len z
dôležitého dôvodu. Pri zvažovaní súdu o odročení pojednávania je rozhodujúcim časové hľadisko, kedy
sa strana dozvedela o nariadení pojednávania, kedy sa dozvedela o existencii dôvodu na odročenie

pojednávania, či dôvod, ktorý strana uplatnila pre odročenie pojednávania, je dôležitý, či tento dôvod
oznámila súdu včas, resp. či existuje objektívna okolnosť, ktorá jej bránila v tom, aby tento dôvod súdu
oznámila včas.

17. Právo byť v konaní pred súdom zastúpený advokátom je garantované Ústavou SR ako súčasť práva

na súdnu a inú ochranu (§ 47 ods. 2 Ústavy SR). Súd je povinný umožniť strane realizáciu tohto práva
poučením podľa § 160 ods. 1 a 2 CSP.

18.PodľanázoruodvolaciehosúduprvoinštančnýsúdpostupovalsprávnevsúladesCivilnýmsporovým
poriadkom, pokiaľ vec prejednal a rozhodol na nariadenom pojednávaní dňa 19.05.2021. Bolo potrebné

prihliadnuť na to, že najskôr bol vo veci nariadený termín pojednávania na deň 19.04.2021, pričom
predvolanie bolo žalobkyni doručené dňa 10.03.2021. Tento termín bol z dôvodu pandemických opatrení
zrušený a bol nariadený nový termín na deň 19.05.2021, pričom predvolanie bolo žalobkyni doručené
dňa 14.04.2021. Bez toho, aby bolo súdu v zmysle § 92 ods. 1 CSP doručené písomné splnomocnenie
udelené žalobkyňou advokátovi Mgr. H. O. tento súdu mailom dňa 17.05.2021 ospravedlnil svoju

neúčasť, ako aj neúčasť žalobkyne na nariadenom pojednávaní z dôvodu kolízie s pojednávaním na
Okresnom súde Žilina, pričom žalobkyňa nesúhlasí so substitúciou a trvá na jeho osobnej účasti.
Súd Mgr. O. mailom dňa 18.05.2021 oznámil, že pojednávanie odročené nebude, pretože žiadosť o
odročenie nebola podaná bezodkladne a je bez dôležitého dôvodu, nakoľko žalobkyňa mala dostatok
času na zabezpečenie právneho zastúpenia, a tiež poukázal na to, že v spise sa nenachádza udelené

splnomocnenie. Následne bolo súdu mailom dňa 18.05.2021 doručené ospravedlnenie žalobkyne z
rovnakého dôvodu, bez doloženia splnomocnenia.

19. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôvod uvádzaný žalobkyňou na odročenie pojednávania
ako dôvod nie dôležitý, nakoľko žalobkyňa mala dostatok času na zvolenie právneho zástupcu, keď

predmetné konanie začalo dňa 16.01.2017, zástupcu si mohla zvoliť kedykoľvek počas konania,
neurobila tak ani pri doručení predvolania na pojednávanie dňa 19.04.2021 (10.03.2021), ani pri
doručení pojednávania dňa 19.05.2021 (14.04.2021) a z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že
by tak urobila doposiaľ, keď v spise sa stále nenachádza splnomocnenie žalobkyne udelené Mgr. O.,prípadneinémuzástupcovi.Neboltedaanipreukázanýdôvod,prektorýžiadalažalobkyňapojednávanie
odročiť.

20. Nebolo možné vytnúť súdu prvej inštancie, že žalobkyňu v rozpore s ustanovením § 183 ods.
4 CSP neupovedomil, že dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý (keď uvedené urobil vo
vzťahu k údajnému právnemu zástupcovi, ktorého zastupovanie nebolo v spore preukázané), nakoľko
táto si vo svojom podaní o odročenie pojednávania nesplnila svoju povinnosť, a to v
podaní uviesť svoje telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju bolo možné upovedomiť o

rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. Svojím konaním (nekonaním) a predovšetkým
absenciou kontaktných údajov v predmetnom podaní, tak súdu prvej inštancie znemožnila bezodkladne
juupovedomiťotom,žedôvodňouuvádzanýnaodročeniepojednávanianiejedôležitý.Z uvedeného je
zrejmé, že súd prvej inštancie svojím procesným postupom neznemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2020, sp.zn. 2Cdo/84/2020).

21. Ďalej odvolateľka namietala uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania.

22. Už samotnými pojmami procesný útok a procesná obrana zákonodarca zdôrazňuje kontradiktórnosť
procesného postavenia protistrán v sporovom konaní. Ustanovenia § 149 až 154 CSP predstavujú

inštitucionálne prehĺbenie sporovosti konania upraveného v Civilnom sporovom poriadku, pričom ich
cieľom je prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Nová právna
úprava v ust. § 150 zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je
sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok
procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1
CSP) alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP).
Koncentráciakonaniapredstavujeefektívnynástrojracionálnehoaodôvodnenéhozrýchleniasporového
konania a tvorí jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového poriadku, a to s

princípom arbitrárneho poriadku.

23. Podľa § 153 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania

(ods. 1). Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila
včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo
vykonanie ďalších úkonov súdu (ods. 2). Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (ods. 3).

24. Podstata koncentrácie sporového konania spočíva v tom, že strana môže efektívne uplatniť
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany iba v určitom časovom úseku, ktorý
vymedzuje zákon (zákonná koncentrácia) alebo na základe zákona sudca (sudcovská koncentrácia).
Pokiaľ ide o konanie na súde prvej inštancie, zotrváva zákonná koncentrácia konania na pôvodných
východiskách a umožňuje strane uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie (§ 154 CSP). Na sporové strany
sa však súčasne vzťahuje povinnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas,
pričom táto všeobecná podmienka sa nepovažuje za splnenú, ak tieto prostriedky mohla strana predložiť
už skôr, pokiaľ by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1
CSP). Sudcovská koncentrácia sporového konania sa v danej súvislosti prejavuje tým, že na prostriedky

procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli predložené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak
by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 2
CSP). Sudcovskej koncentrácii teda dominuje individuálne vyhodnotenie procesnej situácie sudcom, s
osobitnýmzameranímnaprocesnúaktivitusporovejstranyaefektívne,zodpovednéastarostlivéplnenie
povinností súvisiacich s vedením sporu. Za predpokladu, že súd sporovú stranu "sankcionuje" tým, že

na prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany v rámci sudcovskej koncentrácie neprihliadne,
je osobitne povinný uviesť danú skutočnosť v odôvodnení meritórneho rozhodnutia (§ 153 ods. 3 CSP).25. Súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedených záverov postupoval, svoj postup i dostatočným
spôsobom odôvodnil, pričom záverom, ku ktorým súd dospel, nemožno nič vytknúť a odvolací súd na
ne v podrobnostiach odkazuje (najmä body 13. a 14. odôvodnenia).

26. Pokiaľ aj odvolateľka v odvolaní poukazuje na to, že sú tu prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, a to bez jej viny (§ 366 písm. d/ CSP v spojení s §
365 ods. 1 písm. g/ CSP), tak je potrebné odvolateľke vytknúť, že žiadnym spôsobom tieto prostriedky
procesného útoku v odvolaní nešpecifikuje. Aj napriek tomu by však s prihliadnutím na vyššie uvedené

bolo potrebné dospieť k záveru, že neboli uplatnené z viny odvolateľky.

27. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať, čo vyplýva i z konštantnej judikatúry (porovnaj
napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a pod.).

28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil a rovnako potvrdil rozsudok i v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v celom rozsahu.

30. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).