Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. február 2021

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10Csp/90/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820201833
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2021:8820201833.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: Z. G.,

J.. XX.X.XXXX, G. E. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Igor Šafranko, advokátska kancelária, Ul.
Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, IČO: 31 654 448, proti žalovaným: 1/ BENCONT COLLECTION,
a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, 2/ LYKOTEX Slovakia s.r.o., Hlinné 271, IČO: 36
482 251, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1/ rade je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, uvedenej v
Zmluveoúvereč.XXXXXXXXXX,zodňa28.7.2006,uzavretejmedzižalobcomaprávnympredchodcom

žalovaného v 1/rade, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.

II. Žalobca m á voči žalovanému v 1/ rade nárok na náhradu trov konania, vrátane trov konania
o nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Vranov
nad Topľou, sp.zn. XXCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 16.7.2020. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej
inštancie po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

III. Súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp.zn. XXCsp/XX/XXXX-XX zo
dňa 16.7.2020, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 16.7.2020 žalobca voči žalovanému v 1/ rade podal žalobu o zdržanie
sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobu odôvodnil tým, že Dohodu o zrážkach zo mzdy s
právnym predchodcom žalovaného v 1/ rade, a to K. G., M..N.., mal uzatvoriť ako súčasť Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.7.2006, uzavretú rovnako s týmto subjektom. S právnym predchodcom
žalovaného v 1/ rade chcel uzatvoriť úverovú zmluvu. Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej
znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, uvedená drobným

písmom v časti Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia zmluvného formulára. V čase podpisovania
Zmluvy o úvere nemal vedomosť o tom, že s podpisom zmluvy zároveň uzatvára aj Dohodu o zrážkach
zo mzdy. Až od svojho zamestnávateľa z Výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 3.7.2014 sa
dozvedel, že podpísal aj Dohodu. Dohoda umožňuje žalovanému v 1/ rade, aby od neho vymohol
plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, bez súdnej kontroly. V súvislosti s Dohodou mu nebolo
nič bližšie vysvetlené. Samotné vyhotovenie Dohody je typický formulár, z ktorého nevyplýva možnosť
zmeny jeho textu, tak po obsahovej, ako aj formálnej stránke. Aj keď je Dohoda uzavretá vo forme

osobitnej listiny, nebol o jej dôsledkoch nijako poučený a nemal možnosť ju odmietnuť, ak chcel úver
získať. Žalovaný v 1/ rade požiadal jeho zamestnávateľa listom zo dňa 3.7.2014, žalovaného v 2/ rade, o
vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu
uložilo povinnosť plniť, žalovaný v 2/ rade, ako jeho zamestnávateľ, je povinný vykonávať zrážky z jehomzdy a on nemá možnosť ich priamo zastaviť, ani obmedziť. Jeho zamestnávateľ, žalovaný v 2/ rade, je
podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy, bez ohľadu na existenciu sporu. Žalovaný v 1/ rade,
ako veriteľ, výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba

akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole. Ďalej uvádza, že zmluva je v rozpore so
Zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to §4 ods. 2 Zák.č. 129/2010, pretože neobsahuje sumu, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a rovnako neobsahuje aj úrok.

2. Nakoľko žalovaný v 1/ rade už požiadal žalovaného v 2/ rade aj o vykonávanie zrážok zo mzdy na
základe uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy, žalobca súdu navrhol vydať aj neodkladné opatrenie
tak, ako je vo výrokovej časti. Podľa neho je dôvodné dočasné opatrenie aj voči jeho zamestnávateľovi,
žalovanému v 2/ rade. Civilný sporový poriadok umožňuje uložiť neodkladné opatrenia len strane
konania. Vzhľadom na túto skutočnosť označil svojho zamestnávateľa ako žalovaného v 2/ rade,
avšak okrem uloženia povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy si voči nemu neuplatňuje

žiadne iné nároky. Žalobca uviedol, že nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne
nekonformným zásahom do svojho majetku. O tomto návrhu súd rozhodol tak, že uznesením sp.zn.
XXCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 16.7.2020 návrhu vyhovel a neodkladné opatrenie nariadil.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Nakoľko sa pojednávanie vykonávalo počas vyhlásených

protipandemických opatrení vlády SR proti šíreniu ochorenia COVID-19, súd pred pojednávaním v
súlade s §1 ods. 1 Vyhl. MS SR č. 24/2021 Z.z. vyzval sporové strany, aby sa vyjadrili, či súhlasia s
vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti. Keďže s tým obe sporové strany súhlasili, súd vykonal
pojednávanie v ich neprítomnosti.

4. Súd na pojednávaní vykonal listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, a to žalobu a pripojené listinné
dôkazy, zmluvu o úvere, Dohodu o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy na vykonávanie zrážok zo mzdy,
potvrdenie Lykotex Slovakia, s.r.o. o zrážkach zo mzdy, splnomocnenie na zastupovanie žalobcu.

5. Nakoľko žalovaný súčasne s vyjadrením súhlasu s konaním pojednávania v jeho neprítomnosti v

zmysle protipandemických opatrení zároveň predniesol svoj záverečný návrh, súd ho na pojednávaní
oboznámil.

6. V záverečnom návrhu žalovaný v 1/ rade namieta žalobcom tvrdenú neplatnosť Dohody o zrážkach
zo mzdy. Žalobca nepreukázal nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok

neplatnosť právneho úkonu, ani v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na
jeho strane. Dôkazné bremeno nesie žalobca, je jeho povinnosťou preukázať, že zmluvu neuzavrel
slobodne. Ide len o účelové, ničím nepreukázané tendenčné tvrdenie a súd by ho pri hodnotení
dôkazov nemal brať do úvahy. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou,
ale v súlade s Občianskym zákonníkom ide o uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu

pre prípad neplnenia si povinnosti zmluvnou stranou. Pokiaľ by zákonodarca mal pri implementácii
záujem vylúčiť zabezpečovanie spotrebiteľských záväzkov týmto inštitútom, bol by to v zákone uviedol.
Spoločnosť Poštová banka, a.s., ako právny predchodca žalovaného, povinne na svojom internetovom
sídle www.postovabanka.sk zverejňuje svoje obchodné podmienky v súlade s ustanovením § 37 ods. 1
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Tieto obchodné podmienky boli žalobcovi dostupné k nahliadnutiu

v akomkoľvek formáte písma a žalobca si ich mohol preštudovať kedykoľvek pred uzavretím predmetnej
zmluvy o úvere, a tak mal možnosť si vybrať, či uzavrie zmluvu úvere so spoločnosťou Poštová banka,
a.s.. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy môže slúžiť na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ako aj na
uspokojenie pohľadávky veriteľa. Podľa žalovaného je ochrana spotrebiteľa síce dôležitým faktorom
v spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému

zvýhodňovaniu. Spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred
uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne
konať. Neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu
ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a
s vedomím ich rozsahu. Má za to, že v tomto prípade pod zámienkou narovnávania prirodzených

nerovností medzi účastníkmi občianskoprávnych vzťahov, prostredníctvom zákona alebo dokonca
prostredníctvom judikatúry ESD, dochádza k narušeniu princípu rovnosti účastníkov konania. Legitimita
takýchto legislatívnych „úsluh“ slabším zmluvným stranám sa odvodzuje od predpokladu, že sú na
trhu znevýhodnení silnejším ekonomickým postavením ich spolu kontrahenta, t.j. dodávateľa. Napokonžalovaný v 1/ rade vzniesol námietku svojej pasívnej legitimácie, nakoľko podľa neho rozhodnutie súdu
bude mať vplyv na nielen na neho, ale predovšetkým na dodávateľa - bankovú inštitúciu pôvodného
veriteľa Poštovú bankou, a.s., ide o nútené, resp. nerozlučné spoločenstvo na jeho strane, spoločne

s Poštovou bankou, a.s., pričom žalobca Poštovú banku, a.s., ako žalovaného neoznačil. Poukazuje
na odbornú literatúru, kde nútené procesné spoločenstvo je vynútené hmotnoprávnou úpravou. V
prípade žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane žalovaných ako nútené
procesnéspoločenstvovystupovalivšetciúčastnícidotknutéhoprávnehoúkonu.Akbyžalobcanamiesto
procesného spoločenstva žaloval len jeden subjekt, žaloba by musela byť pre nedostatok pasívnej

vecnej legitimácie zamietnutá. Nerozlučné spoločenstvo vzniká z povahy veci vždy tam, kde sa
rozhodnutie v tejto veci musí vzťahovať na všetkých účastníkov tvoriacich procesné spoločenstvo na
jednej strane.

7. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

8. Zmluvou o úvere podpísanou žalobcom dňa 24.7.2006 mu bol právnym predchodcom žalovaného v
1/ rade, K. G., M..N.., poskytnutý úver v sume 30.000,- Sk. Boli dohodnuté splátky po 925,- Sk mesačne,
pri počte splátok 60 (5 rokov). Dátum prvej platby do 27.8.2006, dátum každej platby - ku 27-mu dňu
v mesiaci. RPMN - 26,61%, celková výška nákladov na poskytnutý úver - 21.244,53 Sk. Listom zo
dňa 3.7.2014 predložila spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. žalovanému v 2/ rade Lykotex Slovakia, s.r.o. -

zamestnávateľovi žalobcu - predmetnú Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, spolu s Dohodou o zrážkach
zo mzdy. Z uvedenej listiny zároveň vyplýva, že pôvodná pohľadávka K.Y. G., M..N.. z predmetnej
zmluvy o úvere bola postúpená spoločnosti BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok a obdobnou zmluvou bola neskôr postúpená spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o..
Z verejne dostupných registrov (www.orsr.sk ) súd zistil, že žalovaný v 1/ rade je

právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. v dôsledku zlúčenia. Z potvrdenia žalovaného v 2/
rade - zamestnávateľa žalobcu vyplýva, že žalobcovi boli vykonávané zrážky zo mzdy v mesiacoch -
07/2007-12/2008, 01/2009-12/2009, 08/2014-05/2020, pričom celkom mu bola zrazená suma 2.231,08
€.

9. Na zistený skutkový stav veci súd aplikoval nasledovné právne normy:

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa ( ďalej len "neprijateľná podmienka" ). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

13. Ako vyplýva z § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

14. Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o
zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda

predložila. (§ 551 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka).

15. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 1.5.2014 neprípustné
je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou ozrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť.

16.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

17. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

18. Podľa čl. 4 bod 1 smernice bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné

podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

19. V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej
forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle
podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti

s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2 (čl. 5 smernice).

20. V zmysle čl. 8 smernice členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia
kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho
stupňa ochrany spotrebiteľa.

21. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

22. Podľa §4 ods. 5 Zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase poskytnutia

spotrebiteľského úveru žalobcovi, Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

23. Po aplikácií uvedených právnych noriem na zistený skutkový stav veci súd vec takto právne hodnotí:

24. Podľa §255 ods. 1 Zák.č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), Súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa §337 ods. 3 CSP, Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

26. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky
siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V
podstateideoexekúciumajetkustýmrozdielom,žejunevykonávasúdalespravidlapodnikatelia.Pritom
ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú

sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine
konaniu a rozhodovaniu veriteľa.27. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť

ochranu,najmäakexistujenebezpečenstvo,ževprocesezrážokzomzdynazákladedohodyozrážkach
zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej
kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok ESĽP C-106/77 Siementhal).

28. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa alebo

slabšej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka,
ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka,
ktorá je neurčitá, lebo je v rozpore s „ratio legis“ zákona, podľa ktorého bola dojednaná.

29. Súd tak podrobil súdnej kontrole samotnú úverovú zmluvu, z ktorej vyplývajúci nárok veriteľa
mala Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečovať a konštatuje, že táto zmluva obsahuje množstvo

neprijateľných a nečestných podmienok. Táto zmluva neobsahuje dohodnutú výšku úroku, i keď je
z jej obsahu zrejmé, že úver ako bezúročný nebol, čo vyplýva z v nej nakalkulovaných nákladov na
poskytnutý úver 21.244,53 Sk pri poskytnutej istine úveru 30.000,- Sk a z uvedenej RPMN vo výške
26,61%. Samotná Dohoda o zrážkach zo mzdy je priamo súčasťou tejto úverovej zmluvy v čl. III, v bode
4. tejto zmluvy. Napokon samotná úverová zmluva, ako aj obchodné podmienky pre úver, ktoré sú jej

súčasťou, je spísaná mikroskopickou, prakticky nečitateľnou veľkosťou písma, a to aj s pomôckami na
čítanie, ktorá pre bežného spotrebiteľa spôsobuje jej prakticky úplnú nezrozumiteľnosť.

30. Ako bolo uvedené, Dohoda o zrážkach zo mzdy sa nachádza v čl. III, bod 4. Zmluvy o úvere
zo dňa 28.7.2006, ako formulárová súčasť zmluvy o úvere, ktorú právny predchodca žalovaného v

1/ rade (Poštová banka, a.s.) používal v rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatvárania
zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza
v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto
situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol
podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalobca nemal možnosť

podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich
o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom
zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje
obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na
predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže

vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú
zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom. Klauzula
obsahujúca dohodu o zrážkach zo mzdy nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, bola
dojednaná na začiatku zmluvného vzťahu, takmer nečitateľnou veľkosťou písma, pričom spotrebiteľ
nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť.

31. Súdny dvor v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 Oceano Gruppo Editorial konštatoval
existenciu rizika, že spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú podmienku a vzniká otázka, prečo by
tomu malo byť inak pri súhlase neinformovaného spotrebiteľa s klauzulou o uzavretí Dohody o zrážkach
zo mzdy. Ako tvrdí samotný žalobca v žalobe a žalovaný v 1/ rade toto jeho tvrdenie nerozporoval,

žalobca sa až od svojho zamestnávateľa z výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 3.7.2014
dozvedel, že podpísal aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. Neobstojí tak námietka žalovaného v 1/ rade, že
by mal byť spotrebiteľ súdnou cestou a s pomocou súdov zbavovaný akejkoľvek zodpovednosti pred
uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne
konať a oslobodiť tak spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom,

ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím jeho obsahu. Žalovaný v 1/ rade
nepredložil a nenavrhol žiaden dôkaz, ktorým by toto tvrdenie žalobcu rozporoval. Je tak celkom zrejmé,
že práve naopak, žalovaný v 1/ rade, resp. jeho právny predchodca de facto nečestne a ľsťou primäl
žalobcu bez jeho vedomia k uzavretiu takejto dohody, ktorú len veľmi nenápadným spôsobom, ako
bolo vyššie uvedené, vsunul do textu úverovej zmluvy, napokon celej spísanej prakticky nečitateľným

písmom. Paradoxne sa tak žalovaný v 1/ rade dožaduje súdnej ochrany takýchto nečestných praktík.

32. Aj keby Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá s vedomím žalobcu, súd k námietke
žalovaného v 1/ rade, prednesenej v záverečnom návrhu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy jezákonným zabezpečovacím inštitútom, a ak by mal zákonodarca záujem vylúčiť zo zabezpečovania
spotrebiteľských záväzkov, tak by to v zákone uviedol, súd uvádza, že zákonodarca to síce s účinnosťou
od 1.5.2014 učinil novelou zákona NR SR č. 250/2007 Z.z., kde v §5a ods. 1 písmeno a) uložil

dodávateľovi služby fixné povinnosti, pri splnení ktorých by bolo možné takúto dohodu považovať za
platnú.

33. Na margo tohto sporu však súd uvádza, že predmetom tohto sporu v zmysle žalobného návrhu
nebolo určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ale určenie povinnosti žalovanému v 1/ rade

zdržať sa jej použitia.

34. K námietke žalovaného v 1/ rade o svojom nedostatku pasívnej legitimácie z dôvodu, žeby na
strane žalovaného spolu s ním malo ísť o nútené procesné spoločenstvo, príp. nerozlučné spoločenstvo
s K. G., M..N.., súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná. Ako bolo vyššie uvedené pri hodnotení
dôkazov, žalovaný v 1/ rade túto pohľadávku nadobudol ako postupník pôvodne od K. G., M..N.. a neskôr

od spoločnosti BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, ktorej bola pôvodne táto pohľadávka postúpená.
Žalovanému v 2/ rade, ako zamestnávateľovi žalobcu už predložil Dohodu o zrážkach zo mzdy s výzvou
na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu výlučne žalovaný v 1/ rade, ako postupník tejto pohľadávky.
Žalovaný v 1/ rade túto pohľadávku nadobudol pri výkone svojej podnikateľskej činnosti faktoringu
a forfaitingu, a teda vymáhaniu pohľadávok. Je zrejmé, že postupník pohľadávky pri výkone tejto

podnikateľskej činnosti nadobúda (kupuje) pohľadávky za výrazne nižšiu ako ich nominálnu hodnotu,
nakoľko ako postupca, tak i postupník sú si vedomí ich rizikovosti a zložitosti ich vymoženia. Súd
tak k námietke žalovaného v 1/ rade uvádza, že niet hmotnoprávnej úpravy, ktorá by zdôvodňovala
jeho nútené procesné spoločenstvo na strane žalovaného spolu s K. G., M..N.., resp. nerozlučné
spoločenstvo, kde by z povahy tejto veci malo vyplývať, žeby sa toto rozhodnutie malo vzťahovať aj na

K. G., M..N.. Naopak, zamestnávateľovi žalobcu predložil Dohodu o zrážkach zo mzdy s výzvou na
zrážanie z jeho mzdy výlučne žalovaný v 1/ rade, ktorý je v tomto konaní výlučne pasívne legitimovaný.

35. Nakoľko súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, v súlade s §337 ods. 3 CSP zrušil nariadené
neodkladné opatrenie uznesením sp.zn. 10Csp/90/2020-23 zo dňa 16.7.2020 vo výroku III. tohto

rozsudku.

36. Žalovaný v 2/ rade bol žalobcom v žalobe označený len pre účely nariadenia neodkladného
opatrenia, nakoľko ide o zamestnávateľa žalobcu a platiteľa jeho mzdy bez toho, aby bol žalobou voči
nemu uplatňovaný akýkoľvek hmotnoprávny nárok, preto nebolo namieste vo vzťahu k nemu rozhodovať

o trovách konania. Napokon si ako samotný žalovaný v 2/ rade, tak ani žalobca vo vzťahu k nemu žiadne
trovy súdneho konania nenárokoval. Je možné konštatovať, že žalobca bol v konaní plne úspešný,
preto má nárok na 100% uplatnených trov konania. Nakoľko jeho hmotnoprávny nárok bol smerovaný
výlučne voči žalovanému v 1/ rade, súd mu ako plne úspešnej sporovej strane tento nárok voči nemu,
ako neúspešnej sporovej strane priznal. V súlade s §262 ods. 2 CSP bude o výške náhrady trov konania

rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

37.Podľa§262ods.2CSP,Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.