Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/241/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1506200003
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1506200003.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1. S. P., bytom C. S. XX, T., 2. Š. P., bytom R.
XX, T.I.R., obaja zastúpený JUDr. Igorom Gažíkom, Bojnická cesta 7, Prievidza proti odporcom: 1. E..
Ľ. P., bytom M. XX, T., zastúpený JUDr. Rudolf Adamčík, advokát, Lipovského 2/A, Bratislava, 2. F. P.,
bytom R. XX, T. o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičského
konania po poručiteľke I. P., o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k.

26C 95/2006-211 zo dňa 11. septembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 11. septembra 2012 zamietol návrh navrhovateľov na určenie
neplatnosti darovacej zmluvy a určenie, že do dedičstva po poručiteľke I. P. patrí nehnuteľnosť, byt č. XX
na X. nadzemnom podlaží, vo vchode č. XX, v bytovom dome C. S. Č.. XXXX, s príslušenstvom bytu,

spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu, spoluvlastníckeho podielu
k pozemku zap. XXX/XXXXX, spoluvlastnícky podiel 17/731, na nebytovom priestore vo vchode C.
S. Č.. XX, X. podlažie, priestor č. XX/N XX, spoluvlastnícky podiel 17/10000 na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku. Návrh odôvodnili tým, že
darovacia zmluva má formálne vady, chýbajú v nej právne náležitosti a bola doplnená spôsobom,
ktorý nezodpovedá zákonu. Prevod vlastníckeho práva bol schválený po smrti darkyne, v čase keď

už nemala práva k nehnuteľnosti, lebo smrťou poručiteľky sa stali vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti
zo zákona jej dedičia. Navrhovatelia tvrdili, že v čase darovania nehnuteľnosti bola navrhovateľka
nesvojprávna. Odporca žiadal návrh zamietnuť, pretože navrhovatelia mali v čase dedičského konania
vedomosť o darovacej zmluve, dedičské konanie bolo skončené dohodou dedičov a navrhovatelia vzali
na vedomie skutočnosť, že odporcovi v 1. rade bol darovaný byt za života ich matky a táto skutočnosť
bola zohľadnená pri vyporiadaní dedičstva, čím zanikol naliehavý právny záujem na určení neplatnosti

darovacej zmluvy a určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke. V danej veci preto
navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania zistil, že I. P., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX
bolavýlučnávlastníčkapredmetnejnehnuteľnosti,ktorúdarovaladarovacouzmluvouzodňa07.07.2003
odporcovi v 1. rade. Na vykonanie tohto právneho úkonu splnomocnila S.. R. H. formou notárskej

zápisnice spísanej dňa 01.07.2003 pred notárkou D.. E. J., za prítomnosti dvoch svedkov O. G. a O.
J.. Návrh na vklad vlastníckeho práva do Katastra nehnuteľností bol účastníkmi zmluvy podaný na
Katastrálny úrad dňa 09.07.2003. Vklad bol povolený Katastrálnym úradom v T. dňa 24.09.2003, podľa
spisu R.-XXXX/XX. Súd z dedičského spisu sp. zn. 1D 624/2003 zistil, že darkyňa I. P. zomrela dňa
XX.XX.XXXX a dedičské konanie bolo skončené dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva vydaním
osvedčenia o dedičstve s tým, že do dedičského podielu odporcu v 1. rade sa započítalo to, čo za života

poručiteľky od nej bezplatne dostal a to byt č. XX v bytovom dome C. S. XX, T., k ú. J. E. a nehnuteľnosti
v k.ú. J. v celkovej hodnote 1.019.630,- Sk. Nehnuteľnosti vedené na J. P. E., katastrálne územie J.nadobudol navrhovateľ v 1. rade Š. P., nehnuteľnosti v katastrálnom území E. navrhovateľ v 2. rade S.
P., vkladné knižky odporkyňa v 2. rade a navrhovateľ v 2. rade a preplatok na dani navrhovateľ v 1. rade.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy a na určení, že nehnuteľnosť, ktorá bola
predmetnom darovania patrí do dedičstva po I. P.. Súd poukázal na to, že z osvedčenia o dedičstve
D 624/03 zo dňa 01.12.2004 jednoznačne vyplýva, že dedičia vzali v konaní o dedičstve na
vedomie, že odporca v 1. rade nadobudol predmetný byt darovacou zmluvou od poručiteľky a túto

skutočnosť nenamietali a samotné vysporiadanie po poručiteľke zohľadňovalo hodnotu daru. Pri
skúmanídôvodnostinárokunavrhovateľovourčenieabsolútnejarelatívnejneplatnostidarovacejzmluvy
súd vychádzal z právneho názoru, že prípadná smrť darkyne ku dňu povolenia vkladu ňou uzatvorenej
darovacej zmluvy nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu darovania a neúčinnosť povolenia vkladu. V
danom prípade poručiteľka žila v čase podania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a jej smrť, ako
účastníka katastrálneho konania nemá za následok prerušenie, alebo zastavenie katastrálneho konania

s poukazom na ustanovenia § 30 a § 31 Katastrálneho zákona. V danom prípade okamihom smrti
poručiteľky dedičia, ako právny nástupcovia vstúpili do právneho postavenia poručiteľky a sú viazaní jej
prejavom vôle vyjadreným uzatvorenou darovacou zmluvou.

Súd zamietol návrh tiež s odôvodnením, že navrhovatelia nepredložili súdu žiaden relevantný dôkaz

na preukázanie svojich tvrdení, že právny úkon nebol urobený poručiteľkou slobodne, vážne, určite
a zrozumiteľne a že poručiteľka nebola zdravotne spôsobilá posúdiť následky svojho konania a
nepreukázali tvrdenie relevantnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka.
Súd preto z dôvodu, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno návrh v celom rozsahu zamietol.
Súd sa stotožnil s právnym názorom právneho zástupcu odporcu v 1. rade o nedostatku naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti darovacej zmluvy a v súvislosti s tým zamietol
návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov S.. R. H., O. G. a O. J.. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi súd priznal náhradu trov konania v
sume 531,18 eur, ako trovy právneho zastúpenia advokátom a podľa § 149 ods. 1 O.s.p. uložil povinnosť
navrhovateľom nahradiť odporcovi v 1. rade spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 531,18 eur k

rukám právneho zástupcu navrhovateľa (správne malo byť odporcu v 1. rade). O trovách konania voči
odporkyni v 2. rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že odporkyňa bola v
konaní úspešná súd jej náhradu trov konania nepriznal, pretože si trovy konania neuplatnila a ani jej
žiadne trovy konania nevznikli § 151 ods. 1 O.s.p.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd podľa § 164 O.s.p. opravil v rozsudku chyby v písaní, ako i
zrejmé nesprávnosti, keď pri písomnom vyhotovení rozsudku súd zistil, že pri písaní druhej výrokovej
vety rozsudku urobil chybu v písaní, keď namiesto výroku: "Navrhovatelia sú povinní spoločne a
nerozdielne nahradiť odporcovi v 1. rade trovy konania...." uviedol nesprávne "Navrhovateľ je povinný
nahradiť odporcovi v 1. rade trovy konania...", čo vyplýva z odôvodnenia písomného vyhotovenia

rozsudku, súd preto vykonal opravu podľa § 164 O.s.p. z dôvodu hospodárnosti priamo do písomného
vyhotovenia rozsudku.

Proti rozsudku podali odvolanie navrhovatelia v 1. a v 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu a
žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo

aby rozsudok zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel. V odvolaní navrhovatelia namietali, že súd
nevypočul navrhovateľa v 2. rade a jednoducho na neho, ako na účastníka konania zabudol a právny
zástupca navrhovateľov sa vo veci nevyjadroval ako účastník konania a tak súd porušil v konaní
príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Súd sa nevysporiadal ani s tým, že odporkyňa v
2.radeprivýpovedisanevedelavyjadriťriadnevoveciabolazjavnedezorientovaná.Súdprvéhostupňa

tiež nepostupoval v súlade so zákonom, keď po vykonaní dokazovania neumožnil právnemu zástupcovi,
resp. účastníkom konania sa vyjadriť vo veci a po skončení dokazovania vyzval účastníkov, aby opustili
pojednávaciu miestnosť a následne vyhlásil rozsudok, čo je v rozpore s ustanovením § 118 ods. 4
O.s.p. a ustálenou judikatúrou. Ďalej namietali, že súd v priebehu dokazovania nevykonal navrhnuté
dôkazy a nevykonal riadne dokazovanie ani výsluchom svedkov, ktorí mali potvrdiť navrhovateľom

tvrdené skutočnosti a súd sa jednoducho rozhodol žalobu zamietnuť. Tým, že súd nevykonal žiaden
navrhnutý dôkaz navrhovateľmi odňal im tým možnosť konať pred súdom. Navrhovatelia nesúhlasili so
záverom súdu, že nie je daný naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva
po Agneše Krajňákovej, pretože podľa názoru navrhovateľov v zmysle ustálenej judikatúry naliehavýprávny záujem je daný vtedy, keď sa jedná o určenie vlastníckeho práva. V tejto veci súd akceptoval
účelovú obranu odporcu v 1. rade, ktorý tvrdil, že hodnota daru bola zohľadnená v dedičskom konaní
a podanie je účelové. Nepravdivosť tohto tvrdenia bola preukázaná priloženým notárskym spisom, z

ktorého vyplýva, že odporca v 1. rade odmietal vydať darovaciu zmluvu o darovaní bytu a vydal ju až
pod hrozbou poriadkovej pokuty. O darovaní bytu ostatný účastníci dedičského konania nevedeli, o čom
svedčí aj zápis z prvého prejednania dedičstva zo dňa 22.04.2004 a 03.05.2004 v konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 1D 624/2003, kde ho súd vyzval na vydanie darovacej zmluvy a tak
isto vyzval notára E. H., notársky úrad Bratislava D 624/03, Dnot 117/03 z 22.04.2004, kde bol vyzvaný

na predloženie hodnoty daru a zápisnicu o predbežnom vyšetrení zo dňa 14.10.2003, v ktorej je uvedený
byt ako predmet dedičského konania. Z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, že hodnota bytu, ktorá
mala byť zohľadnená v dedičskom konaní je zjavne neprimeraná tomu, čo dedili ostatný dedičia. Tieto
argumenty boli použité i v predmetnom konaní, ale súd sa opomenul s nimi zaoberať. Tiež v dodatočnom
prejednaní dedičstva už bol spoludedičom i odporca v 1. rade. I keď sa mu mal započítať dedičský
podiel získaný darom, dediť nemal, nakoľko sa dedili nehnuteľnosti v podstatne menšej hodnote, ako

mu pripadla darom. Z dedičského spisu vyplýva, že došlo k zápočtu na dedičský podiel len darovania
nehnuteľnosti v J. a samotná táto nehnuteľnosť mala väčšiu hodnotu, ako na odporcu pripadajúci
dedičskýpodiel.Navrhovateliavsúvislostisosvojimtvrdenímdôvodnostinárokunapožadovanéurčenie
poukázali na judikatúru súdov (rozhodnutie NS SR 3Cdo 196/2005), v zmysle ktorej nemohlo prejsť
vlastnícke právo zo zomrelej poručiteľky v čase jej smrti na iné osoby, nakoľko podľa ustanovenia §

7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, smrťou fyzickej osoby zanikajú aj práva a povinnosti, preto ak v
čase rozhodovania katastrálneho orgánu už účastník konania nežil bolo potrebné, aby na jeho miesto
vstúpili ďalšie osoby, v dôsledku čoho účastníci konania by už vtedy mohli namietať samotnú darovaciu
zmluvu. Navrhovatelia tvrdili, že pokiaľ sa v dedičskom konaní nadobúda majetok dňom smrti poručiteľa,
tak k tomuto dátumu prešiel zo zákona majetok poručiteľky na dedičov. Následný akt katastrálneho

úradu nemá potom z tohto hľadiska žiaden relevantný význam. Navrhovatelia zároveň poukázali aj
na rozhodnutie Najvyššieho súdu 3Cdo 29/2010 zo dňa 11.08.2011 na podporu tvrdenia, že darovaná
nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke I. P.. V predmetnom konaní nebolo sporné, že poručiteľka
uzavrela s odporcom v 1. rade darovaciu zmluvu a že k povoleniu vkladu do Katastra nehnuteľností došlo
až po jej smrti. V danom prípade rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nenadobudlo právoplatnosť

za života poručiteľky a preto darovaná nehnuteľnosť bola v čase jej smrti naďalej v jej vlastníctve
a preto má patriť do dedičstva. Navrhovatelia sa v odvolaní vyjadrili aj k záveru súdu, ktorý vyslovil
v odôvodnení napadnutého rozsudku, že navrhovateľ v 1. rade nepoznal dostatočne zdravotný stav
svojej matky I. P., ale bol to odporca v 1. rade, ktorý ho poznal dobre. Tento záver súdu navrhovatelia
namietajú, nakoľko matka roky žila spolu s navrhovateľom v 1. rade v spoločnej domácnosti a len asi

mesiac pred jej smrťou si ju zobral do opatery brat Ľ., odporca v1. rade, ktorý ju hneď umiestnil do
domu sociálnych služieb, takže vlastne tak isto kontakt s ňou nemal. Súd požiadal fakultnú nemocnicu o
doručenie listín o zdravotnom stave, ale nevyčkal na ich doručenie a rozhodol vo veci bez oboznámenia
sa s týmito dokladmi. K otázke zdravotného stavu poručiteľky nevypočul ani navrhovateľa v 2. rade a
celé konania bolo vedené s tým, že súd zamietol všetky dôkazy a tak nemohli byť preukázané žiadne

skutočnosti zo strany navrhovateľov, ktoré tvrdili. Navrhovatelia preto namietali rozhodnutie súdu prvého
stupňa a tvrdili, že súd svojim konaním porušil nielen ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ale aj
práva navrhovateľov vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky a to najmä právo na spravodlivé súdne
konanie. Navrhovatelia preto žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie s tým, že poukázali na judikatúru súdov, ktorou už bola vyriešená otázka, že vždy je

daný právny záujem na určení, ak sa vyrieši sporná otázka a vlastníctvo k nehnuteľnosti, pretože iným
spôsobom sa nedá domáhať ochrany vlastníckeho práva, pričom v tejto žalobe sú obe otázky vzájomne
prepojené.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2

O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa nie
je vecne správny.

V prejednávanej veci navrhovatelia podaným návrhom žiadali, aby súd určil neplatnosť darovacej
zmluvy a aby určil, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke I. P.. Na základe podaného

návrhu, v ktorom tvrdili, že darovacou zmluvou zo dňa 07.07.2003 previedla darkyňa I. P., rod. H.,
nar. XX.XX.XXXX, v zastúpení S.. R. H. na obdarovaného E.. Ľ. P. nehnuteľnosti a to byt č. XX na
X. nadzemnom podlaží vo vchode č. XX bytového domu, C. S., J.. Č.. XXXX s príslušenstvom bytu
spoluvlastníckym podielom a spoločnými časťami a zariadenia domu a ďalších nehnuteľností uvedenýchv podanom návrhu. Návrh odôvodnili tým, že darkyňa dňa 06.08.2003 zomrela a vklad do katastra
nehnuteľností bol povolený dňa 24.09.2003, teda v čase, keď už darkyňa nežila. Navrhovatelia ako
deti darkyne tvrdili, že darovacia zmluva je neplatná pre zásadné formálne vady, chýbajú v nej právne

náležitosti, bola doplňovaná spôsobom, ktorý nezodpovedá zákonu a prevod vlastníckeho práva bol
schválený po smrti darkyne v čase, keď ona práva k nehnuteľnosti nemala, pretože smrťou poručiteľky
sa navrhovatelia stali vlastníkmi nehnuteľnosti zo zákona dňom jej smrti. Tvrdili, že darkyňa svoju vôľu
neprejavila slobodne a vážne a nehnuteľnosti nechcela za života nikomu darovať a v danom čase bola
zrejme nesvojprávna. Na základe týchto skutočností žiadali navrhovatelia určiť neplatnosť darovacej

zmluvy a tiež určiť, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľke I. P..

Navrhovatelia v podanom odvolaní namietali a zároveň tým odôvodnili aj svoje odvolanie, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. a to k takým vadám konania, ktoré sa považujú za dôvod
zmätočnosti rozhodnutia a to konkrétne tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým
účastníkovi konania znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
priznáva.

Odvolací súd zruší napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak zistí, že konanie na súde prvého
stupňa, alebo rozhodnutie trpí niektorou z vád, ktoré sú taxatívne vypočítané v ustanovení § 221 ods. 1
O.s.p. Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd zruší rozhodnutie, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 123 O.s.p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa
vykonali. Účastníci majú tiež právo na záver zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu a právnej
stránke veci (§ 118 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

V zmysle uvedeného ustanovenia je súd povinný riadne a presvedčivo odôvodniť svoje rozhodnutie.
Nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne
konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležite, skutkovo a právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu, v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a
teda možnosť riadne konať pred súdom.

Odvolací súd poukazuje na to, že v predmetnej veci súd prvého stupňa svoje rozhodnutie neodôvodnil
spôsobom a dôvodmi, ktoré by bolo možné preskúmať a tak súd prvého stupňa svojim postupom odňal
účastníkom možnosť konať pred súdom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd dospel k záveru, že navrhovatelia nepreukázali
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy a tiež na určení, že nehnuteľnosť, ktorá
bola predmetom darovania patrí do dedičstva po poručiteľke, darkyni I. P..

Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,

nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.Navrhovateliapodanýmnávrhomžiadali,abysúdurčil,ženehnuteľnosťpatrídodedičstvapoporučiteľke
a zároveň žiadali určiť neplatnosť darovacej zmluvy, ktorou bola predmetná nehnuteľnosť prevedená.
V súlade s ustanovením § 460 Občianskeho zákonníka je potrebné vyriešiť otázku, či poručiteľka v

čase smrti bola vlastníčkou nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 07.07.2003
bola uzavretá darovacia zmluva o darovaní nehnuteľnosti poručiteľkou v prospech odporcu v 1. rade.
Návrh na vklad do katastra bol podaný za života poručiteľky, ale k povoleniu vkladu katastrálnym
úradom došlo až po jej smrti dňa 24.09.2003. Právne účinky vkladu mohli vzniknúť právoplatnosťou
rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 28

ods. 2 Katastrálneho zákona). Z dôvodu, že rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností
nenadobudlo právoplatnosť v čase života poručiteľky, boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľky v jej
vlastníctve a preto patria do dedičstva po nej. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k inému záveru, jeho
rozhodnutie spočíva na nesprávnych právnych záveroch.

Navrhovatelia sa v podanom odvolaní nestotožnili s právnym posúdením súdom prvého stupňa vo

veci o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva a určenie neplatnosti darovacej zmluvy, k čomu
predložili viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu a namietali, že súd prvého stupňa z týchto rozhodnutí
nevychádzal a neriadil sa judikatúrou.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

S prihliadnutím na ustanovenie § 460 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dedičstvo sa nadobúda
smrťou poručiteľa, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ak sa prevádza nehnuteľnosť,
ktorá je predmetom evidencie v Katastri nehnuteľností, nadobúda sa vlastnícke právo vkladom

do Katastra nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Vkladom sa rozumie zápis do
katastrálnych operátov, vklad povoľuje Katastrálny úrad rozhodnutím s tým, že právne účinky vkladu
vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia Katastrálneho úradu o jeho povolení. Účastníkom
konania o povolenie vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa,
alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Konanie o povolenie vkladu sa začína na návrhu účastníka

konania. Rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, Správa katastra vyznačí v zmluve. Vyznačenie
obsahu je deň, keď správa katastra o vklade rozhodla, podpis osoby, ktorá vklad povolila, otlačok
okrúhlej pečiatky Správy katastra. Rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom jeho
vyznačenia. Je potrebné zdôrazniť, že smrť účastníka katastrálneho konania pred právoplatnosťou
rozhodnutia Katastrálneho úradu o povolení vkladu má tie právne dôsledky, že nehnuteľnosť, ktorá

bola predmetom návrhu na vklad patrí do dedičstva po tomto poručiteľovi. Okamih smrti je totiž
rozhodujúcou skutočnosťou pre prechod práv a povinností. Keďže dedičstvo sa nadobúda až okamihom
smrti poručiteľa podľa § 460 Občianskeho zákonníka, takáto nehnuteľnosť naďalej zostala v čase smrti
poručiteľa v jeho vlastníctve a teda patrí do dedičstva po ňom. Súd prvého stupňa preto nesprávne
postupoval, keď návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil a podľa
§ 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd ešte dodáva, že navrhovatelia dôvodne namietali, že súd prvého stupňa porušil procesné

ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a to najmä v prípade, keď porušil ustanovenie § 156 ods.
4 O.s.p., podľa ktorého len čo súd vyhlási rozsudok je ním viazaný. Pokiaľ súd prvého stupňa na
pojednávaní dňa 11.09.2012 vyhlásil rozsudok v predmetnej veci, je v zmysle ustanovenia § 156 ods.
4 O.s.p. vyhláseným rozsudkom viazaný a nie je prípustné, aby v písomnom vyhotovení rozsudku súd
opravoval nesprávnosť výroku vyhláseného na pojednávaní. V danom prípade pokiaľ súd rozhodol o

trováchkonaniatak,ženavrhovateľjepovinnýnahradiťtrovykonaniaodporcovi,takýmtovýrokomjesúd
viazaný a v prípade, že súd rozhodol nesprávne, je možné tento nedostatok napraviť podaním odvolania
zo strany účastníkov konania, ale nie je prípustné, aby súd výrok, o ktorom zistil, že nesprávne rozhodol,
zmenil opravou s poukazom na § 164 O.s.p. a to v samotnom rozsudku a poukázal na hospodárnosť
konania. V danom prípade nejde o zrejmú nesprávnosť, ale súd o predmete konania a o trovách konania

rozhodol a týmto výrokom je podľa § 156 ods. 4 O.s.p. viazaný a nemôže ho dodatočne meniť.

Postup súdu prvého stupňa nebol preto správny, ale odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia vo veci
dospel k záveru, že je potrebné zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a s poukazom na ustanovenie §224 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci v zmysle
uvedeného ustanovenia. Preto súd o náhrade trov konania znovu rozhodne a tým je odstránený uvedený

nesprávny postup súdu prvého stupňa pri oprave výroku rozsudku, ktorý bol vyhlásený na pojednávaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.