Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. január 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/64/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215222820
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:1215222820.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň:

JUDr. Eva Behranová a JUDr. Andrea Dudášová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. K.,
nar. XX.X.XXXX, adresa ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov - matky: Ing. M. K.,
nar. XX.X.XXXX, adresa trvale Z., L., X. XXXXX/XH, prechodne Y. I. O. XXX, zastúpenej advokátkou:
JUDr. Ľubica Sopková, so sídlom Malacky, Pribinova 3 a otca: Ing. O. K., nar. XX.X.XXXX, adresa Z. -
L., X. XXXXX/XH, zastúpenému advokátkou: JUDr. Tatiana Dlhošová, so sídlom Bratislava, Nobelova
34, za účasti Krajskej prokuratúry Trnava, so sídlom Trnava 1, Dolné Bašty 1 a Komisára pre deti so

sídlom Bratislava, Odborárske nám. 3, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas do rozvodu, na odvolanie matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k.
1P/63/2016-1164 zo dňa 17.6.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd, rozhodujúc už iba o úprave styku otca s maloletým
(keď predtým rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. 1P/63/2016-413 zo dňa 7.9.2017 v spojení s

čiastočne potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 25CoP/16/2018-576 zo dňa 3.6.2018
bolo právoplatne k 30.8.2018 rozhodnuté o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
na čas do rozvodu v rozsahu zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matke s tým, že zastupovať
maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach sú oprávnení obaja rodičia, o uložení povinnosti
otcovi prispievať na výživu maloletého W. sumou 400,- Eur mesačne, počnúc od 29.9.2015 a
o povinnosti otca zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom) upravil styk vo výroku nasledovne:
I. Súd na čas do rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa upravuje styk otca s maloletým W.

tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým W. každú nepárnu stredu v čase od 13:30 hod. do
15:00 hod. prostredníctvom Centra pre deti a rodiny Bratislava, Röntgenova 6, 851 01 Bratislava a v
jeho priestoroch, za účasti odborných zamestnancov Centra pre deti a rodiny Bratislava podľa okolností
za prítomnosti matky, ktorej prítomnosť nebude prevyšovať rozsah troch stretnutí s tým, že matka je
povinná maloletého W. na styk riadne pripraviť a zabezpečiť prítomnosť maloletého W. v Centre pre deti
a rodiny Bratislava v určený čas styku, s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Matka a otec sú povinní nahradiť štátu trovy konania každý v rozsahu 50 %, pričom o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.2. Prvoinštančný súd vec posúdil právne na základe aplikácie ust. § 24 ods. 1, 4, § 25 ods. 1, 2, 3 a §
36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. - Zákon o rodine (ďalej aj len ZoR).

3. Z vykonaného dokazovania podľa prvoinštančného súdu vyplýva, že od rozchodu rodičov maloletého,
t. j. od septembra 2015 styk otca s maloletým prakticky neprebieha. Maloletý otca odmieta, tvrdí, že
otec je zlý, nechce sa s ním stretnúť, jeho postoj k otcovi je vysoko negatívny, a to len na základe
konfliktu rodičov v Z., ku ktorému prišlo dňa 02.09.2015, kedy otec zobral maloletého na návštevu k
svojim rodičom do Z., s čím matka nesúhlasila napriek tomu, že jej otec oznámil, že sa večer dňa

03.09.2015 vrátia. Dňa 02.09.2015 matka autom do Z. prišla a chcela dieťa vziať, čo otec odmietol a
starý otec z otcovej strany privolal ku konfliktu políciu. Tento incident každý z rodičov opísal inak, matka
však tvrdila, že otec maloletého zobral proti jej vôli, uniesol ho a v Z. ho zatvorili do pivnice, čím mu
spôsobili veľkú traumu a šok. Objektívne zo strany polície však nebolo na mieste zistené, že by prišlo k
spáchaniu trestného činu alebo priestupku a k udalostiam nebola ani spracovaná žiadna dokumentácia,
i keď hliadka polície OO PZ Modra bola do Z. vyslaná pre rodinné nezhody opakovane, ako je možné

zistiť zo správy OO PZ Modra zo dňa 22.08.2016.

4. Matka v konaní, s poukazom najlepší záujem maloletého W. požaduje, aby súd úplne zakázal
akýkoľvek styk maloletého s otcom, a to bez ohľadu na to, či sa bude jednať o asistovaný styk s otcom,
a zároveň odmieta aj terapiu maloletého, potrebnú za účelom zmeny negatívneho postoja maloletého

k otcovi. Na druhej strane uviedla, že rešpektuje vôľu maloletého, ktorý sa so svojím otcom stretnúť
nechce, pričom je v záujme jeho riadneho vývinu, aby nebol vynucovanými stretnutiami zo strany otca
opätovne vystavovaný stresovým situáciám. V prípade, ak by maloletý usúdil, že sa cíti na stretnutie
s otcom, nebránila by mu. Naproti tomu otec žiada upraviť čo najširší styk s maloletým, prejavuje
ochotu podrobiť sa nariadenému výchovnému opatreniu, ako aj realizácii stretávania s maloletým W.

formou asistovaného styku. Chce, aby maloletý absolvoval psychiatrickú liečbu, čo najskôr sa zaradil do
riadneho vzdelávacieho procesu a začal pravidelne chodiť do školy. Objektívne nebol súdu predložený
žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval zlé, násilné, agresívne správanie otca voči maloletému. Odmietanie
otca maloletým nie je primárne založené na osobnosti otca a na jeho správaní, ani na konflikte v Z., ale
je podmienené hlavne nefungujúcou a konfliktnou vzájomnou komunikáciou rodičov, ktorú dieťa vníma a

ktorú matka svojim postojom podporuje. V tomto smere prvoinštančný súd poukázal na odpoveď znalca
PhDr. Karola Kleinmanna v znaleckom posudku na otázku č. 6., že maloletý je na svoju matku úzko
citovo naviazaný, je s ňou až tesne prepojený, idealizuje si ju, matka pre neho predstavuje pocit istoty,
bezpečia, stability a zázemia, a identifikuje sa s jej názormi, normami postojmi a hodnotami. V tomto
smere je teda maloletý svojou matkou prirodzene ovplyvňovaný tak, ako je každé dieťa ovplyvňované

rodičom, s ktorým žije. V postoji voči otcovi maloletého, jeho matka dáva jasne najavo svoj názor. Tomuto
negatívnemu postoju matky voči otcovi je maloletý vystavený už dlhú dobu. Ako bolo konštatované PhDr.
Kleinmannom v znaleckom posudku, matka sa o malého neprimerane bojí, má túžbu ho ochraňovať na
každom kroku, keď ho pri sebe nemá, necíti sa dobre a bráni mu začleniť sa do sociálneho prostredia. Je
preukázané, že matka svojimi postojmi a správaním v maloletom živí strach z otca, ako to súdu vyplynulo

z výpovede znalkyne PhDr. Haidovej pred Okresným súdom Bratislava II dňa 29.05.2019, kedy matka
po psychodiagnostickom vyšetrení, keď s maloletým vošla do čakárne, kde bol aj otec, vzala maloletého
do náručia a vošla s ním naspäť do ambulancie s tým, že ho musí chrániť pred otcom. Takýto prístup
matky podľa znalkyne maloletému nepomôže, táto ochrana matky pred otcom je v ňom zakotvená, a z
uvedeného dôvodu vyžaduje, aby ho matka pred otcom chránila. Maloletý si preto postupne vytvoril takú

predstavu otca, ktorú v súčasnosti má a je možné predpokladať, že je v súlade s názorom a predstavou
matky. Ak teda dieťa naďalej neustále a neochvejne tvrdí, že otec je zlý, chce mať od otca navždy pokoj,
nechce ho vôbec vidieť a nechce sa s ním stretnúť, a to na základe len jediného negatívneho konfliktu
medzi rodičmi maloletého (incident v Z., udávaný ako začiatok ťažkostí zo strany obidvoch rodičov),
je to najmä vizitka matky dieťaťa, aký príklad maloletému vo vzťahu k otcovi dávala a dáva, a akým

spôsobompredmaloletýmkonfliktrodičovvZ.interpretovala.MUDr.X.predOkresnýmsúdomBratislava
II v konaní sp. zn. 27P/158/2015 vo svojej výpovedi konštatovala suicidálne sklony u maloletého,
avšak zároveň uviedla, že aj keď maloletý prehlásil, že sa radšej zabije, akoby mal ísť k otcovi, tak v
podstate si vo svojom veku nebol vedomý, čo to znamená, nakoľko z odbornej literatúry a stanoviska
odbornej verejnosti jednoznačne vyplýva, že deti do 8 rokov nerozlišujú kategórie život a smrť. Zároveň

počas psychodiagnostického vyšetrenia u PhDr. Kleinmanna znalec zistil, že pri stretnutí maloletého
s otcom u znalca naznačovalo správanie maloletého aj určitú simuláciu zo strany maloletého, keď sa
maloletý, po prvom kontakte s otcom, znalca pýtal, či nemal viacej kričať a plakať, lebo nechce, aby
bola mamina smutná z toho, že nič neurobil, mal toho urobiť viac. Formulácie, ktoré pri stretnutí s otcommaloletý používal, nezodpovedali jeho veku a sám znalec predpokladal, že išlo skôr o odpozorované,
resp. reprodukované vyjadrenia dospelých. Matke v tomto smere chýba ochota v záujme maloletého
kooperovať s otcom. Všetko toto v maloletom upevňuje predstavu, že otec je nežiaducou osobou, ktorý

by mohol jemu a matke ublížiť. Navonok matka dôrazne deklaruje, že otcovi v styku s dieťaťom nebráni
a dieťa vedie a motivuje k tomu, aby sa so svojím otcom stretnúť chcelo, navyše s tvrdením, že ak
maloletý bude chcieť svojho otca vidieť, umožní mu to, no je minimálne diskutabilné, do akej miery
toto matka skutočne robí. Matka pritom tvrdí, že sa o zlepšenie situácie medzi otcom a maloletým
pokúša už od roku 2015, maloletému je aktuálne poskytované psychologické poradenstvo na Úrade

práce, sociálnych vecí a rodiny Senica. Zároveň matka tvrdí, že maloletý sa o všetkých podstatných
otázkach rozhoduje sám, nemanipuluje ním, jeho názory neovplyvňuje. Ako bolo už uvedené, dieťa v
tomto útlom veku preberá postoje osôb, s ktorými žije v bezprostrednej blízkosti (čo je v danom prípade
iba matka a jej rodina), a pokiaľ by teda matka skutočne dieťa viedla k tomu, aby sa s otcom stretnúť
chcelo, tieto stretnutia by s najväčšou pravdepodobnosťou bez zásadnejších problémov prebiehali.
Keďževšakotecsvojedieťaporiadnenevidelužpočasvyšepiatichrokov,apodľaslovmatkysamaloletý

naďalej odmieta s otcom stretnúť, javí sa prezentácia takéhoto postoja matky k stretnutiam ako značne
nedôveryhodná a jej aktivita v tomto smere ako výrazne nedostatočná a nedôsledná. Je to pritom práve
matka, ktorá svojím pôsobením môže zmeniť odmietavý postoj dieťaťa k otcovi, presne tak, ako práve
matka môže svojím správaním podnietiť, že dieťa svojho otca zavrhne. V konaní bolo vyvrátené tvrdenie
matky o odporúčaní pedopsychiatričky MUDr. X. nehovoriť pred maloletým vôbec o otcovi, kedy lekárka

počas výsluchu pred Okresným súdom Bratislava II dňa 21.10.2019 len odporučila matke maloletému
nepripomínať traumatizujúci zážitok z Budmeríc, nevracať sa k veciam, ktoré sa stali v minulosti, nakoľko
dieťa by na ne postupom času zabudlo. Matka vo svojom vyjadrení síce poukazovala na to, že jej
MUDr. X. uviedla, že jej výsluch v znení, ako bol zaprotokolovaný do zápisnice pred Okresným súdom
Bratislava II v konaní sp. zn. 27P/158/2015 dňa 21.10.2019, bol zaprotokolovaný nepravdivo, vytrhnutý

z kontextu tak, aby vyznel v neprospech matky a maloletého, súdu však o tom neposkytla, okrem
svojho tvrdenia, žiadne dôkazy. Zároveň sa súd domnieva, že ak by tomu tak naozaj bolo, táto situácia
by bola už riešená pred Okresným súdom Bratislava II v konaní sp. zn. 27P/158/2015. Nespolupráca
matky na obnovení a rozvíjaní vzájomného vzťahu otca a dieťaťa je zjavná aj z jej ďalšieho správania,
keď otcovi nepodáva o dieťati žiadne bližšie informácie, snáď okrem oznámení o chorobe dieťaťa, a

to s odôvodnením, že otec si tieto informácie zisťuje sám. Matka však opomína skutočnosť, že otec
vykonáva dopyty na lekárov, škôlky či iné inštitúcie práve preto, že od nej samotnej žiadne bližšie správy
o dieťati v nijakej forme nedostáva. Zároveň matka nezaslala otcovi ani jedinú fotografiu či iný obdobný
obrazový alebo zvukový záznam zachytávajúci dieťa a jeho aktuálne prežívanie, čo taktiež svedčí
len o deklarovanej, nie však reálne uskutočňovanej snahe matky budovať vzťah otca so synom. Zo

znaleckéhoposudkuPhDr.Kleinmanna,akoajzvýsluchuMUDr.X.predOkresnýmsúdomBratislavaIIv
konanísp.zn.27P/158/2015vyplynulanevyhnutnosťzabezpečiťmaloletémuriadnuškolskúdochádzku,
zaradiť maloletého do kolektívu, ktoré by mu pomohli prekonať úzkosť, čo matka nerešpektuje. Matka
súčasne odmieta akúkoľvek formu terapie či odbornej pomoci zameranej na zlepšenie komunikácie
rodičov, kedy sa nepodrobovala výchovnému opatreniu - odbornému poradenstvu na Klinike detskej

psychiatrie v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Bratislava, nariadenému v konaní Okresného
súdu Senica sp. zn. 2P/58/2016, za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o
výchove maloletého a akceptácie druhého rodiča vo výchove maloletého.

5. V konaní bolo podľa prvoinštančného súdu preukázané, že vzťahy medzi rodičmi maloletého sú

vážne rozvrátené, rodičia medzi sebou nekomunikujú, čím dochádza k odcudzeniu dieťaťa a otca, styk
maloletého s otcom sa nevykonáva, čo nepochybne nie je v záujme maloletého. Skutočnosť, že rodičia
medzi sebou nespolupracujú, ich vzťahy sú vážne rozvrátené, však nezbavuje súd povinnosti, aby
prijal všetky nevyhnutné a vhodné opatrenia na to, aby boli udržané rodinné putá medzi maloletým
Matthiasom a jeho otcom. Maloletý otca odmieta, nemá k otcovi blízky citový vzťah, dôveru, má z

neho strach, na styk s otcom nie je pripravený, preto je nevyhnutné, aby k obnove, resp. vzniku
ich vzájomného vzťahu došlo postupne, primerane a s dôrazom na citlivý prístup k maloletému,
preto je potrebné na čas, kým sa ich vzájomný vzťah prehĺbi upraviť styk tak, aby sa maloletý
cítil pri jeho realizácii bezpečne. Znalec PhDr. Kleinmann vo vypracovanom znaleckom posudku
konštatoval, že otec má základné psychologické predpoklady vychovávať maloletého, ale traumatické

zážitky maloletého dlhodobo ovplyvňovali a aj do budúcnosti budú ovplyvňovať vzťah a postoj, ktorý
k nemu maloletý má a odporúčal psychoterapiu maloletého psychoterapeutom zapísaným v zozname
psychoterapeutov Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti, ako aj zaradenie maloletého do riadneho
vzdelávacieho procesu. Súd v tomto smere vykonal dopyt na predmetnú inštitúciu za účelom zisteniaokruhu psychoterapeutov, ktorí zabezpečujú realizáciu styku rodiča s maloletým dieťaťom, z odpovede
Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti však vyplynulo, že takýto znalec v ich zozname zapísaný
nie je. Aj znalkyňa PhDr. Haidová počas výsluchu pred Okresným súdom Bratislava II v konaní sp. zn.

27P/158/2015 dňa 29.05.2019 konštatovala, že maloletý nie je aktuálne pripravený na styk s otcom,
avšak takýto postup by prichádzal do úvahy za pomoci odborníka, napr. rodinného terapeuta, pomocou
ktorého by sa dieťa postupne včleňovalo medzi oboch rodičov. Zároveň konštatovala, že odopretie
kontaktu s otcom by malo pre psychický vývoj maloletého veľmi neblahé účinky. Súd mal v zmysle
záverov znalcov za to, že pre styk maloletého s otcom je nevyhnutné odborné vedenie prostredníctvom

psychológa a sociálnych pracovníčok, ktoré maloletému pomôže prekonať strach z otca a tým aj vyliečiť
vzniknutú traumu. V danej situácii má teda súd za to, že je žiaduce a v záujme maloletého, aby styk
prebiehal za prítomnosti a asistencie odborníkov, aby po dlhom období došlo k reálnemu stretávaniu sa
maloletého s otcom, aby mali šancu začať si budovať vzťah otca so synom, ktorý bol vážne narušený.
Súd umožnil matke podľa okolností, aby bola prítomná pri styku otca s maloletým s tým, že jej prítomnosť
nebude prevyšovať rozsah troch stretnutí, pretože možno dôvodne predpokladať, že uvedená doba

je adekvátna tomu, aby si maloletý na otca zvykol a ďalej mohol styk prebiehať už bez prítomnosti
matky, ale pod dohľadom odborných zamestnancov Centra pre deti a rodiny Bratislava. Súd mal za to,
že ďalšia prítomnosť matky pri styku otca s maloletým by bola vzhľadom na vyhrotené vzťahy medzi
rodičmi kontraproduktívna. Je dôvodné predpokladať, že takto upraveným stykom príde k obnoveniu
vzťahu otca so synom. Zároveň je povinnosťou matky ako rodiča, ktorý má maloletého vo svojej osobnej

starostlivosti a trávi s ním prevažnú väčšinu času, pripraviť maloletého na stretnutia s otcom tak, aby sa
honebál,chápaljehoúlohuv životemaloletéhoastotožnilsasoskutočnosťou,žesajednáojemublízku
osobu jeho rodiča, ktorý patrí do okruhu jeho najbližších osôb a má právo sa podieľať na jeho výchove
a výžive. Súd nestanovil presné časové obdobie, v rámci ktorého sa bude styk maloletého s otcom
prostredníctvom Centra pre deti a rodiny Bratislava realizovať. Podľa názoru súdu je najprv potrebné

realizovať stretávanie sa otca s maloletým za odbornej pomoci, ktoré je povinná matka akceptovať a
spolupracovať pri takejto realizácii styku a až po vyhodnotení realizácie styku bude možné posúdiť
vhodnosť ďalšej úpravy styku otca s maloletým v prípade, ak by konanie o rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode nebolo dovtedy právoplatne skončené.

6. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že už znalkyňou PhDr. Katarínou Haidovou v znaleckom posudku
č. 12/2017 vypracovanom v konaní pred Okresným súdom Bratislava II sp. zn. 27P/158/2015 bolo
konštatované, že nezistila relevantný dôvod na to, aby bol styk medzi otcom a synom akýmkoľvek
spôsobom výrazne obmedzený či dokonca zakázaný, naopak styk dieťaťa s otcom by mal byť čo
najčastejší, avšak toto odporúča až potom, ako bude prvotne vyriešená nefunkčná, vysokokonfliktná

interakcia rodičov za odbornej intervencie príslušníkov zariadenia, kde by sa pracovalo s rodičmi aj s
maloletým. K tomuto malo výrazne napomôcť aj výchovné opatrenie nariadené rodičom a maloletému v
konaní Okresného súdu Senica sp. zn. 2P/58/2016 - odborné poradenstvo na Klinike detskej psychiatrie
v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou Bratislava, ktoré sa však nerealizovalo, matka sa na toto
nedostavovala. Keďže maloletý na styk s otcom nie je pripravený, ako to konštatoval v znaleckom

posudku PhDr. Kleinmann a výchovné opatrenie nariadené v konaní Okresného súdu Senica pod
sp. zn. 2P/58/2016 nesplnilo v tomto smere svoj účel, súd za účelom obnovenia vzťahu medzi
otcom a maloletým upravil styk otca s maloletým formou asistovaného styku pod dohľadom odborných
zamestnancov - psychológa a dvoch sociálnych pracovníčok.

7. Prvoinštančný súd pokračoval, že v pôvodnom rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. 1P/63/2016
zo dňa 07.09.2017 súd prihliadal na znalecký posudok znalkyne z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých PhDr. Kataríny Haidovej č. 12/2017 EZD
zo dňa 7.6.2017, ktorý bol vyhotovený v rozvodovom konaní Okresného súdu Bratislava II sp. zn.
27P/158/2015.

8. Do konania pod sp. zn. 1P/63/2016 boli matkou predložené aj dva súkromné znalecké posudky PhDr.
Mgr. Eleny Fortis č. 6/2018 zo dňa 05.02.2018 a č. 7/2019 zo dňa 05.02.2019. V oboch prípadoch
však znalkyňa nevykonala psychodiagnostické vyšetrenie otca (len matky a maloletého), vychádzala
len z údajov poskytnutých matkou a z obsahu dokumentácie spisu Okresného súdu Bratislava II sp.

zn. 27P/158/2015 (z výsluchu znalkyne na pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava II sp. zn.
27P/158/2015 dňa 29.05.2019 vyplynulo, že pri vypracovaní znaleckého posudku č. 7/2019 zo dňa
05.02.2019malakdispozíciilenčiastočnúspisovúdokumentáciu),atedazatejtosituácie,kedyznalkyňa
PhDr. Mgr. Fortis mala k dispozícii len listiny selektívne jej predložené matkou, nevykonala vyšetrenieotca, neoboznámila sa s celou prejednávanou vecou a skutočnosťami, ktoré uvádzali všetci účastníci
konania, prvoinštančný súd znalecké posudky nepovažoval za objektívne a komplexne spracované
vo vzťahu k problematike v prejednávanej veci, ktoré by mohli poskytnúť ucelený rozbor vzťahov

maloletého a rodičov navzájom a z uvedeného dôvodu na ne v konaní neprihliadal. Tunajší súd
považoval za nevyhnutné pre objektívne zistenie skutkového stavu veci pribrať do konania nového
znalca za účelom zodpovedania otázok súvisiacich s otázkou úpravy styku maloletého s otcom. Znalec
PhDr. Karol Kleinmann, PhD., ktorý vykonal vyšetrenie oboch rodičov ako i maloletého, vypracoval
znalecký posudok dňa 20.10.2020. Súd tento znalecký posudok považoval za úplný a aktuálny, pričom

podľa názoru súdu, prispel k objektívnemu a spravodlivému rozhodnutiu vo veci. Z uvedených dôvodov
zamietol súd návrh matky na konfrontáciu znalcov, ktorú nepovažuje za potrebnú, ale za nadbytočnú,
ktorá by vzhľadom na časový odstup vypracovania znaleckého posudku ako i rozsahu vyšetrovaných
osôb, nič podstatné do konania nepriniesla.

9. Súd prvej inštancie zamietol i návrh otca na vypočutie MUDr. B. N., ktorého výpoveď súd vzhľadom

na predmet konania, doteraz vykonané dôkazy a najmä znalecký posudok PhDr. Kleinmanna považoval
za nedôvodný. Súd sa stotožnil s vyjadrením okresného prokurátora Senica, ktorý výsluch psychológa
Mgr. W. M. považoval za neúčelný, nakoľko tento nie je znalec a nie je spôsobilý posúdiť otázku styku
otca s maloletým. Zároveň podľa vyjadrenia kolíznej opatrovníčky s maloletým preberá len témy, ktoré
chce preberať maloletý a rešpektuje skutočnosť, že maloletý sa o otcovi baviť nechce, takže túto tému

spolu neotvárajú. Z uvedeného dôvodu, nakoľko súd nevidel vo výsluchu psychológa Mgr. W. M. prínos
pre prebiehajúce konanie ohľadne úpravy styku otca s maloletým, súd návrh otca a matky na jeho
výsluch zamietol. Súd napokon zamietol aj návrh právnej zástupkyne matky na vykonanie dôkazu -
vyžiadanie zvukového záznamu z Okresného súdu Bratislava II z pojednávania zo dňa 29.05.2019 sp.
zn. 2P/158/2015 ohľadom výsluchu znalkyne PhDr. Mgr. Eleny Fortis k znaleckému posudku č. 7/2019,

na ktorý tunajší súd v konaní neprihliadal a z uvedeného dôvodu ho považoval za neúčelný.

10. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. O
trovách štátu súd rozhodol podľa § 259 CSP a pretože v konaní vznikli trovy, ktoré platil štát, pričom

znalecké dokazovanie bolo nariadené v prospech oboch, súd uložil povinnosť nahradiť trovy štátu matke
a otcovi každému v rozsahu 50% s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté osobitným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

11.ProtiuvedenémurozsudkuvčastivýrokuI.podalaprostredníctvomsvojejadvokátkyodvolaniematka

maloletého, pričom uplatnila odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 b), f), g) a h) zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len CSP) a domáhala sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že zakáže styk otca s maloletým. Rozhodnutie považuje matka za vecne i právne nesprávne
a jeho odôvodnenie za nepresvedčivé.

12. Odvolateľka argumentovala tým, že Slovenská republika podpísala 11.5.2011 Dohovor o
predchádzaní násilí na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor), ktorého
základnou ideou je nulová tolerancia voči násiliu na ženách a domácemu násiliu. Právne záväzným v
zmysle Dohovoru je chápanie domáceho násilia ako porušovanie ľudských práv a forma diskriminácie
žien. Istanbulský dohovor zaväzuje zmluvné strany a teda i Slovenskú republiku na prijatie takých

legislatívnych alebo iných opatrení na zabezpečenie toho, aby pri určovaní poručníctva a práv na
návštevu detí boli vzaté do úvahy akékoľvek závažné incidenty, násilia na ženách a domáceho násilia,
ktoré by zabezpečili, že uplatňovanie akýchkoľvek návštevných a poručníckych práv ohrozí práva a
bezpečnosť obete (matky) alebo detí. V roku 2017 vydal Inštitút pre výskum práce a rodiny pod záštitou
Úradu vlády SR „znalecké posudzovanie domáceho násilia v kontexte poručenských sporov a detí

- metodologické východiská pre súdnych znalcov a súdne znalkyne“. Metodika jasne konštatuje, že
konfliktné rozvody a vlečúce sa súdne spory ohľadne zverenia detí a styku s nimi sa často vyskytujú v
prípadoch s históriou domáceho násilia. V priebehu súdnych ťahaníc môžu byť obete patologizované
alebostigmatizované,ichrodičovskáspôsobilosťmôžebyťspochybňovaná.Bezporozumeniadynamike
domáceho násilia môžu súdy dospieť k nesprávnym rozhodnutiam, ktoré budú v rozpore s najlepším

záujmom dieťaťa. V postseparačnom období môže byť zneužívajúce správanie násilníka voči obeti
taktiež transformované do nových skrytejších podôb. Podľa metodiky súdy, znalci a kolízni opatrovníci
úmyselne prehliadajú a podceňujú ženou prezentované domáce násilie a neberú naň pri svojom
rozhodovaní vôbec ohľad. Súdy a legislatíva niektorých krajín uvádzajú, že kritériu spoločného resp.zdieľaného postseparačného rodičovstva nie je aplikovateľné v prípadoch domáceho násilia. Nadväzne
natopodľaodvolateľkyprvoinštančnýsúdabsolútneneprihliadolnapreukázanúskutočnosť,žemaloletý
W. je priamou i nepriamou obeťou násilia zo strany otca a že mu otec svojím konaním spôsobil

postramatickú stresovú poruchu, pričom zároveň neprihliadol na znalecké posudky PhDr. Mgr. Eleny
Fortis, PhD., ktoré boli zohľadnené už zo strany odvolacieho súdu v konaní sp. zn. 25CoP/63/2016.

13. Podľa odvolateľky znalecký posudok PhDr. Kataríny Haidovej vypracovaný pred viac ako štyrmi
rokmi je nekomplexný, rozporuplný a nepreskúmateľný. Znalkyňa nie je dokonca zapísaná v zozname

znalcov z odboru poradenská psychológia. Počas výsluchu znalkyne pred Okresným súdom Bratislava
2 v konaní o rozvod manželstva účastníkov znalkyňa uviedla, že na to, aby bol probant riadne vyšetrený,
musí absolvovať minimálne štyri psychodiagnostické testy, pričom ona v predmetnom znaleckom
posudku maloletému urobila len jediný kompletný test. Naviac sa priamo vyjadrovala k právnym otázkam
a dávala právne odporúčania súdu ohľadne styku a starostlivosti o maloletého, ktoré nespadajú do
kompetencie znalca. Vyššie uvedené nedostatky znaleckého posudku PhDr. Haidovej boli potvrdené

i zo strany ministerstva, keď konštatovalo, že konanie znalkyne ako sa zdá, vykazuje znaky úkonu
znaleckej činnosti vykonaného v odvetví, v ktorom nebola zapísaná..., znalkyňa sa mohla vyjadrovať k
právnej otázke... a takéto vyjadrovanie bolo možné posúdiť ako vykonanie úkonu mimo odboru alebo
odvetvia, v ktorom je znalkyňa zapísaná. Námietky matky proti znaleckému posudku PhDr. Haidovej boli
teda oprávnené a jej znalecký posudok v konaní je preukázateľne nepoužiteľný, chybný, zavádzajúci,

plne zovšeobecnených a ničím nepodložených úvah až fabulácií znalkyne, ako to napokon potvrdilo
ministerstvo. Napriek tomu prvoinštančný súd tento posudok zohľadňoval a neodôvodnene priorizoval,
čo je nepochopiteľné, keďže PhDr. Haidová dieťa nielenže nevyšetrila, nevykonala mu jediný test,
ktorý by bol validný, bol by spôsobilý preukázať ktorékoľvek z tvrdení vyslovených otcom, súdom,
či prokurátorom v prebiehajúcom konaní v neprospech matky. Navyše znalecké skúmanie u PhDr.

Haidovej prebehlo pred vyše štyrmi rokmi, znalkyňa mala k dispozícii výlučne spis 27P/158/2015 o
rozvode manželstva účastníkov a ten mal v tom čase iba 160 strán. Opierať sa teda o znalecký posudok
PhDr. Haidovej a odvíjať od neho akékoľvek závery smerom k určeniu najlepšieho záujmu dieťaťa
je preto nepostačujúce, absolútne nevyhovujúce odôvodnenie napadnutého rozsudku. Na doplnenie
obrazu neprofesionálneho prístupu znalkyne PhDr. Haidovej odvolateľka poukázala na to, že otcovi

bola diagnostikovaná tzv. acting out, čo znamená, že afektívne napätie je odvádzané neadekvátnym
spôsobom. Keď boli PhDr. Haidovej kladené otázky pri jej výsluchu na OS Bratislava 2 uviedla, že
otecko by nikomu neublížil, keďže má správanie pod racionálnou kontrolou. Avšak afekt je stav mimo
racionálnu kontrolu a prejavuje sa ako impulzívne reakčné správanie bez racionálnej kontroly a bez
predvídania následkov svojho konania. PhDr. Haidová napriek tomu vyhodnotila osobnosť otca tak, že

by bol schopný sa o dieťa postarať, dokonca ho bránila slovami, že by bol schopný kričať v tomto stave
afektuahocičo,alenezabije.Naprotitomuvosobnostimatkynikdyžiadnymznaleckýmposudkomneboli
zistené žiadne takéto sklony, ktoré by mali za následok neadekvátne, nevyspytateľné, neovládateľné,
či agresívne správanie.

14. Odvolateľka pokračovala, že v roku 2018 a 2019 si dala vypracovať znalecké posudky od PhDr.
Mgr. Eleny Fortis, PhD. (v texte aj len PhDr. Fortis), znalkyne z odboru poradenská psychológia, ktoré
spolu s výsluchom znalkyne v konaní o rozvod nad všetku pochybnosť preukazujú, že z psychologického
hľadiska je akýkoľvek kontakt maloletého s otcom v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Súkromný
znalecký posudok je pritom postavený na roveň znaleckému posudku nariadenému súdom. Majú všetky

zákonom predpísané náležitosti a obsahujú znaleckú doložku, preto ich súd nemôže nevziať do úvahy
pri svojom rozhodovaní. Napriek tomu prvoinštančný súd na znalecké posudky PhDr. Fortis neprihliadol
s odôvodnením, že údajne nemala k dispozícii celý spis, ale len časť selektívne vybranú matkou a
nevykonala vyšetrenie otca, s čím matka nemôže súhlasiť. Pri druhom znaleckom dokazovaní mala
znalkyňa k dispozícii kompletnú kópiu celého spisu, čo sama uviedla v znaleckom posudku č. 7/2019.

15. Ohľadom samotného znaleckého posudku odvolateľka považovala za nutné poukázať na to,
že znalkyňa PhDr. Fortis použila 30 metód na to, aby riadne vyšetrila dieťa, zistenia z oboch
súdnoznaleckých vyšetrení sú jednoznačné, že z psychologického hľadiska je kontakt s otcom v rozpore
s najlepším záujmom dieťaťa. Znalkyňa neodporučila ani žiadnu formu asistovaného a iného styku,

dokonca neodporučila realizovať žiadnu formu výchovných opatrení, pretože je to v rozpore s najlepším
záujmom dieťaťa. Otec sa na psychodiagnostike v oboch prípadoch úmyselne odmietol zúčastniť, avšak
znalkyňa ani vyšetriť otca nepotrebovala, nakoľko postačuje psychodiagnostika dieťaťa za použitia
projektívnych metód a techník. Znalkyňa dala do pozornosti súdu skutočnosť, že ak by aj existovali nastrane otca predpoklady na starostlivosť o syna, neznamená to, že na osobnú starostlivosť otca a styk s
otcom je psychicky, osobnostne a emocionálne maloletý pripravený. Tvrdenie prvoinštančného súdu, že
PhDr. Fortis nemala k dispozícii kompletný spis a preto súd na záver jej posudkov nemôže prihliadnuť je

teda zjavne nesprávne. Nakoniec v zmysle CSP má znalec právo, nie povinnosť nahliadnuť do súdneho
spisu.

16. K ďalšiemu argumentu prvoinštančného súdu, že na závery znaleckých posudkov PhDr. Fortis
neprihliadol, nakoľko otec maloletého nebol vyšetrený, odvolateľka uviedla, že otec na výzvy

znalkyne nereagoval a na vypracovania znaleckých posudkov sa svojvoľne a bez závažného dôvodu
nezúčastnil. Posudky napriek tomu vychádzajú z objektívnych skutočností zistených znalkyňou pri
vyšetrení maloletého, vrátane simulácie prítomnosti otca. Odvolateľka poukázala na to, že v konaní
pred Okresným súdom Bratislava 2 sp. zn. 27P/150/2016 zástupkyňa otca podala dňa 27.12.2017
námietku s tým, že nesúhlasila, aby súd znalkyni sprístupnil spis podľa § 209 ods. 3 CSP, čím si otec
pripravoval argumenty pre následné napádanie znaleckého posudku. Neúčasť otca k psychodiagnostike

samo osebe nijako nespochybňuje správnosť a úplnosť znaleckých záverov, čo potvrdilo ministerstvo
vo svojom stanovisku. Ako dôkaz k tejto časti odvolania matka pripojila podanie otca z 27.12.2017, v
ktorom nesúhlasí so sprístupnením spisu znalkyni PhDr. Fortis. Následne matka citovala z rozhodnutia
Okresného súdu Malacky sp. zn. 9P/85/2012 zo dňa 17.12.2014, kde súd poukázal na skutočnosť,
že otec sa sám odmietol podrobiť znaleckému vyšetreniu, dokonca svojím obštrukčným konaním

spôsoboval značné prieťahy v znaleckom dokazovaní..., otec neprejavil snahu podrobiť sa znaleckému
dokazovaniu a uvedenú situáciu riešiť, konanie otca možno vyhodnotiť ako obštrukčné. Matka mala
eminentný záujem na tom, aby súkromný znalecký posudok bol vypracovaný k súčinnosti s otcom,
k čomu vynaložila primerané úsilie. Posúdiť znalecký posudok ako neúplný alebo neobjektívny len z
dôvodu neprítomnosti otca, ktorý sa na jeho vyhotovenie úmyselne nedostavil a dokonca namietal,

aby súd znalkyni sprístupnil spis, je neprípustné a v zmysle judikatúry musí byť posudzované na
ťarchu strany, ktorá znalecké dokazovanie vedome a úmyselne zmarila. Znalecké posudky vyhotovené
znalkyňou PhDr. Fortis podľa odvolateľky nad všetku pochybnosť preukazujú, že z psychologického
hľadiska je akýkoľvek kontakt maloletého s otcom v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, že matka
netrpí žiadnou psychickou poruchou, ale naopak, práve v osobnosti otca sa vyskytli znaky nefunkčného

správania, že otec navyše dieťaťu spôsobil posttraumatickú stresovú poruchu a že matka nemanipuluje
dieťa voči otcovi, ani vo výchovnom prostredí nie je voči otcovi hostilná. Ministerstvo z podnetu otca sa
komplexne zaoberalo splnením zákonom ustanovených podmienok a náležitostí znaleckého posudku
PhDr. Fortis a nenašlo žiadne pochybenie, podnety otca boli vyhodnotené ako nedôvodné. Ako dôkaz
matka pripojila odpoveď MS SR zo dňa 13.9.2018 a 10.1.2019.

17. V ďalšej časti odvolania matka poukázala na oficiálny výklad k § 209 CSP (Gešková str. 782), z
ktorého zdôraznila, že obidva znalecké posudky (súkromný aj zadaný súdom) boli zrovnoprávnené,
čo sa týka hodnotenia súkromného znaleckého posudku, platia tie isté kritériá, ako pri hodnotení
znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca.

18. V nasledujúcej časti odvolania sa matka zaoberala posudkom súdom ustanoveného znalca PhDr.
Kleinmanna, č. 17/2020. Zdôraznila, že tento znalec zhodne so znaleckými posudkami PhDr. Fortis
konštatuje, že z psychologického hľadiska maloletý nie je pripravený na styk s otcom, čo je samo osebe
postačujúcim na zákaz styku otca s maloletým. W. zažil s otcom traumatizujúce udalosti, ktoré dlhodobo

ovplyvnili a budú ovplyvňovať vzťah a postoje maloletého k nemu. Následkom traumy otcom odobratie
maloletého od matky vyvolalo u maloletého silnú traumatizáciu. Znalecký posudok PhDr. Kleinmanna
potvrdil, že maloletý je priamou i nepriamou obeťou násilia. Niektoré čiastkové úvahy znalca v posudku
ale nevyplynuli z odborných zistení, nemožno ich brať do úvahy a súd ich nemôže akceptovať, pretože
nemajú žiadny odborný, ani reálny základ, nakoľko nevyplynuli z vykonanej psychodiagnostiky a sú teda

nepreskúmateľné, nemajú miesto v znaleckom posudku. Za takéto voľné úvahy odvolateľka označila
úvahy znalca o hyperprotektivite matky (str. 42 posudku), ku ktorej neexistuje žiadna diagnostika,
t.j. žiadny vykonaný test, naopak výsledky psychodiagnostiky matky opreté o konkrétnu diagnostickú
metódu sú uvedené na str. 37 posudku, kde sa jasne uvádza, že matka netrpí žiadnou nadmernou
úzkosťou, ani obavami, nevykazuje neurotické tendencie, netrpí depresívnym ladením, disponuje

primeranou empatiou a je emocionálne stabilná, pričom tieto výsledky hyperprotektivitu matky priamo
vylučujú. Rovnako tak v odpovedi znalca na otázku č. 4 a 5, v ktorých sa znalec nad rámec súdom
položenejotázkyvyjadrujekúdajnejpotrebeodbornejpsychoterapeutickejprácesW.,abyúdajnemohla
zmeniť postoj maloletého k otcovi, je irelevantná, nepodložená jediným validným psychodiagnostickýmvyšetrením. Znalecké posudky majú poskytnúť výsostné odborné zistenia, ktoré musia byť merané -
vyšetrené, aj správnym, tzv. validným testom. Bez použitia validného psychodiatnostického testu je
neprípustné, aby sa znalec vyjadroval k oblastiam, ktoré diagnostikou neskúmal. Za ďalšie neprípustné

úvahy a polemiky znalca, ktoré nemajú základ vo vykonanej diagnostike, matka označila tvrdenia, že
dieťa je sýtené strachom, že ho otec znovu unesie, že vzdelávanie, sociálna situácia a matkine rigidné
postoje k situácii neumožňujú maloletému zmeniť uhol pohľadu na vzťah s otcom, že matkin strach o
maloletého a bránenie normálneho začlenenia do sociálneho prostredia iba komplikujú psychologickú
väzbu na otca. Všetky tieto voľné úvahy a konšpirácie znalca sú podľa matky v rozpore s jeho vlastnými

tvrdeniami v iných častiach rozsudku. Konkrétne znalec napríklad neurobil matke test ICL, maloletému
Bar-Ilanský obrázkový test, ani žiaden iný, ktorým by svoje vyššie spomenuté úvahy potvrdil alebo
vyvrátil a stávajú sa tak len prázdnymi frázami. Znalec nemal dôvod vyjadrovať sa k spôsobu akým
maloletý plní školskú dochádzku. Znalec jasne konštatoval, že traumatizujúce udalosti, ktoré maloletý
zažil, dlhodobo ovplyvnili a budú ovplyvňovať vzťah a postoje maloletého k otcovi. V nadväznosti na to
si odvolateľka kladie otázku, či je skutočne cieľom súdneho konania násilne primäť dieťa k neželaným a

odmietaným terapiám s otcom, na ktorého má len negatívne, traumatizujúce spomienky a odmieta sa o
ňom čo i len rozprávať. Navyše sám PhDr. Kleinmann v znaleckom posudku konštatoval, že je to otec,
kto spôsobil dieťaťu silnú traumu, dokonca priamo posttraumatickú stresovú poruchu. Nakoľko PhDr.
Kleinmann medzičasom zomrel, je podanie podnetu na vymazanie znalca zo zoznamu znalcov MS SR
už bezpredmetné. Matka považuje za viac ako isté, že PhDr. Kleinmann závažným spôsobom porušil

Zákon o znalcoch, keďže mnohé jeho závery nie sú výsledkom znaleckého skúmania, sú v príkrom
rozpore so zákonom a hlavne morálkou.

19. Následne znalkyňa poukázala na odpovede PhDr. Fortis na otázky, či zistila u maloletého dieťaťa vo
vzťahu k otcovi syndróm zavrhnutého rodiča, na ktorú odpovedala, že psychiatrická diagnóza syndróm

zavrhnutého rodiča neexistuje. Na otázku, či zistila u niektorého z rodičov znaky manipulácie dieťaťa
voči druhému rodičovi uviedla, že z psychodiagnostiky maloletého nevyplýva, že by matka manipulovala
dieťa voči otcovi. Na otázku, či zistila u maloletého známky sociálnej izolácie, znalkyňa uviedla, že
u maloletého neboli psychodiagnostikou zistené znaky sociálnej izolácie, vnímanie sociálnej reality u
maloletého nie je narušené. V Znaleckom posudku č. 6/2018 PhDr. Fortis podrobne skúmala osobnosť

matky až 12 psychodiagnostickými metódami vrátane zmerania miery hyperprotektivity matky a z
odpovedí na otázku 4 predmetného znaleckého posudku priamo vylučuje akúkoľvek duševnú poruchu
a poruchu osobnosti matky, ktorá by bránila v riadnej starostlivosti o dieťa a mohla negatívne vplývať na
zdravý vývin dieťaťa. K miere hyperprotektivity znalkyňa uviedla, že v interpersonálnej interakcii sa javí
ako rozumná, úspešná a zrelá osobnosť. Hlavným rysom jej interpersonálnej techniky je zodpovedné

a ohľaduplné správanie, snaží sa byť ostatným emocionálne blízka, pomáhať im, radiť, podporovať
a sympatizovať s nimi - hyperprotektívna osobnosť v adaptívnej miere. Psychodiagnostikou matky a
dieťaťa, ktorú vykonala PhDr. Fortis v znaleckých posudkoch je teda podľa odvolateľky nad všetku
pochybnosť preukázané, že vyššie uvádzané rozporné tvrdenia PhDr. Kleinmanna sú nesprávne,
nevyplynuli z psychodiagnostiky a teda sú len nepreukázateľnou a nepreskúmateľnou úvahou znalca

a súd takéto nepreskúmateľné zistenia a z toho vyplývajúce závery a odporúčania znalca PhDr.
Kleinmanna nemôže vo svojom rozhodovaní brať do úvahy. Ako dôkaz k tejto časti odvolania matka
označila obsah časti textov, ktoré znalec PhDr. Kleinmann skopíroval do Znaleckého posudku č. 17/2020
a nie sú výsledkom diagnostiky.

20. V ďalšej časti odvolania odvolateľka poukázala na § 51a ods. 6 vyhl. MS SR č. 543/2005 Z.z. o
spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy..., podľa ktorého, ak účastník konania alebo
strana v konaní predloží posudok od osoby zo zoznamu podľa ods. 1, postupuje sa rovnako ako pri
posudku ustanoveného znalca. Túto osobu je spravidla potrebné vypočuť na trovy účastníka alebo
strany, ktorá posudok predložila. Pokračovala, že neprihliadnutie na znalecký posudok je možné výlučne

v prípade, ak takýto znalecký posudok vo svojich záveroch neodporuje skoršiemu znaleckému posudku
a zhodne preukazuje rovnaké skutočnosti. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cz/13/82, ak mal súd
pri rozhodovaní k dispozícii dva znalecké posudku s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, musí ich
zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme ako podklad svojho rozhodnutia a
z akých dôvodov nevychádza zo záveru druhého znaleckého posudku; pre túto úvahu je potrebné

vypočuť obidvoch znalcov. Podľa odvolateľky prvoinštančný súd mal preto doplniť dokazovanie a mal
vypočuť obidvoch znalcov, prípadne dať preveriť sporné závery kontrolným znaleckým posudkom,
prípadne znaleckým dokazovaním vykonaným znaleckým ústavom. Tým, že súd nevypočul znalcov,
resp. aspoň v sporných záveroch nevypočul PhDr. Fortis (keďže PhDr. Kleinmann zomrel a konfrontáciasanedalarealizovať)aaninenariadilvykonaťďalšíkontrolnýznaleckýposudokanenariadildokazovanie
znaleckým ústavom, čím by odstránil nejasnosti ohľadne rozdielnosti záverov jednotlivých znaleckých
posudkov, odňal matke možnosť uplatnenia jej procesných práv.

21. Odvolateľka pokračovala, že znalecký posudok je dôkazný prostriedok, ktorý je objektom hodnotenia
zo strany súdu tak, ako iné dôkazné prostriedky (§ 191 CSP). Hodnotenie informácie zo znaleckého
posudku nepredstavuje riešenie odborné, ale rýdzo právne. Konanie súdu prvej inštancie preto podľa
názoru matky bolo späté s nedovoleným selektívnym prístupom pri odopretí hodnotenia druhého

znaleckého posudku. Vykonanie navrhovaného dôkazu a odopretia výsluchu znalkyne o rozporných
skutočnostiach zakladá nielen rozpor so zákonom, ale aj so základným právom podľa § 46 ods. 1
Ústavy SR, lebo svojvôľa súdu je hrubým narušením spravodlivej objektivity a kvality rozhodovania.
V tejto súvislosti poukázala na výklad CSP (Gešková str. 782), kde podľa rozhodnutia NS ČR sp.
zn. 22Cdo 1561/2010 odborné závery v znaleckom posudku nepodliehajú hodnoteniu súdom, súd
hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti, súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi... a

či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia. Dôkaz znaleckým
posudkom súd hodnotí ako každý iný dôkaz, nemôže však preskúmavať vecnú správnosť odborných
záverov. Poukázala tiež na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo/5359/2007, podľa ktorého znalec sa
nesmie obmedziť v posudku len na podanie odborného záveru, ale z posudku musí mať súd možnosť
poznať, z ktorých zistení v posudku znalec vychádza, akou cestou k týmto zisteniam dospel a na základe

akých úvah došiel k svojmu záveru. Závery znaleckého posudku nemožno bez ďalšieho prebrať, ale
je treba v prípade potreby ich overovať inými dôkazmi a to hlavne vtedy, ak môžu byť pochybnosti o
správnosti záverov znaleckého posudku.

22. Uvedeným postupom súdu bolo porušené základné právo matky na súdnu a právnu ochranu

podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jej právo na účinný prostriedok nápravy podľa čl.
13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Paradoxne už Krajský súd v Trnave v
odvolacom konaní akceptoval prvý znalecký posudok PhDr. Fortis, pri vyhlásení rozsudku uviedol, že v
správaní matky nezistil žiadne pochybenia, veď to vyplýva i zo znaleckého posudku PhDr. Fortis. Z tohto

dôvodu podal otec proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie na Najvyšší súd SR. Odvolací súd vo
svojom rozsudku opakovane zdôraznil, že je preukázaný silne odmietavý postoj maloletého k otcovi a
prvoinštančný súd napriek výsledkom znaleckých posudkov PhDr. Haidovej a PhDr. Fortis upravil styk
otcasmaloletýmbezakéhokoľvekvysporiadaniasaazohľadneniatejtozásadnejskutočnostiavrozpore
s najlepším záujmom dieťaťa. Ako na dôkaz v tejto súvislosti poukázal na dovolanie otca.

23. V ďalšej časti odvolania odvolateľka pokračovala tým, že Slovenská republika je zmluvnou stranou
Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ktorý uvádza, že dieťa a ochrana jeho záujmov pocitov a postoj je
v právnych rozhodnutiach kľúčová. Napriek tomu je Dohovor o právach dieťaťa porušovaný závažným
spôsobom a podľa posledných zistení sú deti rozhodnutiami vystavené nezmyselnému tlaku, ktorý

priamo zasahuje do ich súkromia. Sú nútené dochádzať mnohokrát dlhodobo a intenzívne na odborné
pracoviská, či už za účelom asistovaných stretnutí s odmietaným rodičom, či na nariadené terapie a sú
opakovane nútené podrobovať sa znaleckým vyšetreniam častokrát vo viacerých súdnych konaniach.
Systém, ktorý bol zriadený a povolaný k tomu, aby deti chránil je namiesto toho zdrojom i ďalšej
traumatizácie a viktimizácie. V tomto prípade sa hovorí o tzv. systémovom týraní, ktorého dopady

na osobnosť dieťaťa sú mimoriadne závažné. Poukázala i na texty v odborných psychiatrických, či
psychologických časopisoch, z ktorých zdôraznila, že metóda umiestnenia dieťaťa do neutrálneho
prostredia (ako napríklad v tomto prípade tzv. asistovaného styku v neutrálnom prostredí) má svoj pôvod
v teórii Syndrómu zavrhnutého rodiča, ktorá je považovaná za nevedeckú, dokonca zvrátenú a nemenej
i preto, že takéto dieťa je vždy, bez ohľadu na okolností prípadu, obeťou systému. I PhDr. Kleinmann

v posudku uviedol, že syndróm navrhnutého rodiča bol z oficiálnej pracovnej verzie ICD vyčiarknutý.
Podľa vyjadrenia Svetovej zdravotníckej organizácie táto porucha, ktorá sa má údajne prejavovať tak,
že je dieťa programované k nenávisti voči druhému rodičovi, je označená ako vedecky nepreukázaná a
akékoľvek zohľadnenie symptómov, ktoré popisuje predmetná teória, môže mať na následok nesprávne
posúdenie vo veciach týkajúcich sa maloletých.

24. V ďalšej časti odvolania odvolateľka pokračovala námietkou, že prvoinštančný súd absolútne
neprihliadol na fakt, že matka dlhodobo argumentuje skutočnosťou, že ako ona, tak predovšetkým
maloletý je priamou a nepriamou obeťou domáceho násilia zo strany otca, čo konštatoval i PhDr.Kleinmann a súd túto skutočnosť pri rozhodovaní opomenul, čo je porušením základných práv tak
maloletého ako i matky a v neposlednom rade je to v rozpore s mnohými rozhodnutiami ESĽP,
EP a rôznych medzinárodných dohovorov, ktoré SR podpísala, ktorými je viazaná. Nie je ústavne

udržateľné, aby sa súd s touto skutočnosťou žiadnym spôsobom nevyporiadal, keďže vo svojom
rozhodnutí len sucho skonštatoval, že vo veci násilie páchané na dieťati zo strany otca nebolo
preukázané, keďže vo veci nebolo vedené žiadne trestné konanie, ani konanie o priestupku. Súdy
opomínajú princíp prezumpcie statusu obete, ktorý vyplýva z ustanovenia obsiahnutého v Smernici
Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ bod 19, podľa ktorého osoba by sa mala považovať za

obeť bez ohľadu na skutočnosť, či bol páchateľ identifikovaný, zaistený, stíhaný alebo odsúdený a bez
ohľadu na rodinný vzťah medzi nimi. V zmysle odbornej literatúry pokiaľ sa preskúmavaniu dôvodov
správania nevenuje náležitá pozornosť, matky sú pre svoje správanie patologizované, obviňované,
napomínané a sankcionované. Tento stereotyp nezohľadňuje skutočnosť, že pasivita nemusí byť
hlavnou črtou týraných žien a že týrané ženy sú často aktívne a využívajú rôznorodé stratégie,
aby sa bránili násiliu a chránili seba a svoje deti. Súdy a znalci majú tendenciu požadovať odlišnú

úroveň dôkazov na preukázanie obvinení z neprimeraného rodičovského prístupu otcov verzus matiek.
Odborná diskrepancia bola zaznamenaná aj pritom aká váha sa prikladá názorom dieťaťa: Pokiaľ
deti vyjadrujú záujem o kontakt s podozrivým rodičom, prikladá sa ich vyjadreniu značná váha, avšak
pokiaľ deti vyjadrujú voči kontaktu zamietavé stanovisko, často sa naň neprihliada. Podľa medzinárodne
platnej klasifikácie, mediácia ako metóda na riešenie nezhôd medzi rodičmi prichádza do úvahy iba

ak je bezpečná a žiaden z účastníkov netrpí následkami z IPV, ak je účasť na nej slobodná a
dobrovoľná, ak je účastník schopný robiť autonómne rozhodnutia bez obáv z odvety bez zastrašovania
a nátlaku manipulácie a ak sú obaja rodičia ochotní a schopní pristupovať k druhému čestne, férovo a
rešpektovať základné pravidlá a dohody. IPV predstavuje potenciálnu prekážku pre aplikáciu mediácie
v poručníckych sporoch.

25. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie postavil na premise, že rodič, ktorému nie je dieťa
zverené do výchovy, má právo stýkať sa s dieťaťom a toto právo možno obmedziť alebo odňať len
ak existujú závažné dôvody. Násilie otca voči dieťaťu a matke však takýmto dôvodom bezpochyby je.
Traumatizované deti potrebujú byť s rodičom, ktorý je schopný rozpoznať a uznať ich bolesť a byť im

nablízku. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu a maloletých je súd povinný zisťovať názor dieťaťa
a tento vziať do úvahy - rešpektovať a v neposlednom rade rozhodnúť v najlepšom záujme maloletého.
Zo znaleckých posudkov PhDr. Fortis a PhDr. Kleinmanna jednoznačne vyplýva, že maloletý sa s otcom
stretávať nechce, má z neho strach, stretnutia v ňom vyvolávajú ťažký stres a teda v žiadnom prípade nie
je v záujme maloletého, aby sa s otcom stretával a to z akéhokoľvek dôvodu, teda ani čo i len z dôvodu

asistovaného styku, či mediácie. Neprihliadnutie na názor maloletého možno považovať za absolútne
neprípustné, arbitrárne rozhodnutie, navyše v rozpore nielen so zákonom, ale i s medzinárodnými
dohovormi o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná.

26. V závere odvolania matka uviedla, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní absolútne nereflektoval

potencionálnu možnosť ohrozenia zdravia, resp. života maloletého. Nezohľadnil, že maloletý je obeťou
násilia zo strany otca, ani odporúčanie viacerých znalcov nerealizovať styk otca s maloletým, ako
ani zásadný a jednoznačný odmietavý postoj maloletého k otcovi, ktorý mu svojím konaním spôsobil
posttraumatickú stresovú poruchu. Ujma, ktorá by mohla maloletému vzniknúť realizáciou nariadeného
asistovaného styku môže mať nezvratné následky, či dokonca viesť v krajnom prípade k poškodeniu

zdravia maloletého. Navyše je absolútne neprípustné, aby právo otca na styk s maloletým prevýšilo
právo dieťaťa na šťastné a spokojné detstvo. Právo otca na styk nemôže byť povýšené nad práva
dieťaťa, na zdravie, život, šťastné detstvo, právo slobodne vysloviť svoj názor o konaniach, ktoré sa ho
týkajú. Zákon nezakotvuje povinnosť dieťaťa stretávať sa s rodičom. Všade je uvádzané právo dieťaťa
na styk s rodičom, nie jeho povinnosť, i keď ono samo nechce. Napadnutý rozsudok ale maloletému túto

povinnosť v rozpore s jeho najlepším záujmom ustanovil a to napriek zistenému odmietavému postoju
k otcovi. K odvolaniu matka pripojila list JUDr. Tatiany Dlhošovej, advokátky otca, zo dňa 27.12.2017
adresovaný Okresnému súdu Bratislava 2 vo veci č.k. 27P/158/2015 v rozvodovom konaní rodičov
maloletého, kde otec namietal postup PhDr. Fortis, ktorá bez oznámenie objednávateľa znaleckých
otázok predvolala manžela na znaleckú psychologickú diagnostiku, čo manžel považuje za neseriózne

a neobjektívne a preto diagnostiku odmietol a nesúhlasil, aby súd sprístupnil znalkyni spis podľa § 209
ods. 3 CSP.27. K odvolaniu je tiež pripojené oznámenie o výsledku preskúmania podnetu znalca Ministerstva
spravodlivosti SR adresované otcovi zo dňa 20.7.2018, ktorým ministerstvo odložilo podnet otca s
tým, že konanie znalkyne PhDr. Fortis (ktorá podľa otca pri vypracovaní Znaleckého posudku č.

6/2018 použila neobjektívne a nekompletné údaje a napriek nevyšetreniu otca sa vyjadrovala k jeho
psychologickému profilu), pretože konanie nie je iným správnym deliktom.

28. K odvolaniu je tiež pripojený list Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 13.9.2018 adresovaný otcovi
maloletého, ktorý namietal postup znalkyne PhDr. Fortis pri vypracovaní Znaleckého posudku č. 6/2018,

v ktorom ministerstvo uviedlo, že by pri preskúmaní podnetu otca prešetrí len to, či sa položené otázky
týkali jeho osoby v takej miere, že na jej zodpovedanie bolo potrebné aj vyšetrenie otca a či na tieto
otázky znalkyňa odpovedala aj bez neho.

29. K doručenému odvolaniu matky podal otec prostredníctvom svojej advokátky písomné vyjadrenie,
v ktorom uviedol, že odvolanie matky je iba opakovaním jej postojov, ktoré uvádzala a prezentovala v

priebehu konania v intenciách toho, že odmieta spolupracovať s otcom pri výchove maloletého, odmieta
rešpektovať rolu otca, vymýšľa si dôvody pre podporu vlastných tvrdení tak, aby si uzurpovala právo
nad životom maloletého W..

30. Pokiaľ matka tvrdí, že maloletý je priamou aj nepriamou obeťou násilia zo strany otca, otec dôrazne

popiera akékoľvek obvinenia o násilí v rodine, ktoré neboli ničím preukázané, v priebehu celého konania
zostali iba tvrdeniami matky. Naopak bolo preukázané, že otec dieťa zobral k starým rodičom s vedomím
matky, čo matka prezentovala ako únos aj pred súdom, lekármi aj dieťaťom. Bolo preukázané, že
maloletý, keď bol s otcom v Z. u starých rodičov, bol v poriadku. Pred privolanými policajtami mala matka
maloletého na rukách, ale W. sám povedal, že chce zostať s tatom a matka išla domov sama. Otec sa

s W. vrátil domov na ďalší deň. Takéto vysvetlenie uviedla matka osobne pri výsluchu pred Okresným
súdom Bratislava 2 dňa 16.11.2017. Súd sa so správou polície oboznámil a vyhodnotil ju v ods. 12. Na
štylizáciu matky do role obete upozornila PhDr. Haidová pri výsluchu pred Okresným súdom Bratislava
2. Na psychotizáciu dieťaťa matkou upozornil PhDr. Kleinmann, že dieťa potrebuje terapiu, ktorá by mu
pomohla vyrovnať sa s traumou. Súd sa s týmto znaleckým posudkom oboznámil a vyhodnotil ho, čo

je obsahom odôvodnenia v bode 29.

31. Pokiaľ sa matka domáha prihliadania na znalecké posudky PhDr. Fortis, otec vzniesol námietky voči
posudku v konaní pred Okresným súdom Bratislava 2 č.k. 27P/158/2015, v ktorom boli tieto posudky
predložené. V tomto konaní sa súd s týmto oboznámil a vyhodnotil, čo je obsahom odôvodnenia v bode

28.

32. Otec žiadal neprihliadať na listiny predložené matkou, lebo nejde o nové dôkazy a to námietkou otca
zo dňa 27.12.2017, oznámením MS SR o výsledku preskúmania podnetu z 20.7.2018 a 19.9.2018. Tieto
listiny nie sú nové dôkazy a matka s nimi disponovala v priebehu minimálne dva roky pred vynesením

rozhodnutia, kde je uvedené, čo sa nimi má preukázať a tieto listiny nesúvisia s meritom veci úpravou
styku. Otec pokračoval, že povinnosťou súdu je vysvetliť svoj názor a úvahu pri dokazovaní, nie stotožniť
sa s úvahami účastníkov. Faktom zostáva, že súd odôvodnil odmietnutie znaleckého posudku tým,
že znalkyňa nemala k dispozícii celý spis, že nevykonala vyšetrenie otca a neoboznámila sa s celou
prejednávanou vecou a tvrdeniami všetkých účastníkov. Súd odstránil pochybnosti nariadením nového

znaleckého dokazovania, ktoré vykonal PhDr. Kleinmann. Preto sa javí odôvodnenie rozsudku súdov
ako rozumné a ucelené. Ďalšie polemiky matky o znaleckých posudkoch PhDr. Fortis sa javia zbytočné,
neefektívne voči meritu veci a prekonané neskorším dokazovaním.

33. Pokiaľ sa matka domáha realizácie konfrontácie znalcov PhDr. Fortis a PhDr. Kleinmanna, súd sa

s tým vysporiadal v bode 49. odôvodnenia s tým, že znalecký posudok PhDr. Kleinmanna považuje za
úplný a aktuálny. Konfrontáciu znalcov nepovažuje za potrebnú, ale za nadbytočnú, ktorá by vzhľadom
na časový odstup vypracovania znaleckého posudku, ako i rozsahu vyšetrovaných osôb nič podstatné
do konania nepriniesla. Otec sa s touto úvahou súdu stotožnil. Súd vo veci vyslúchol PhDr. Fortich, aj
psychiatričku MUDr. I. X., v ktorej starostlivosti bol maloletý a ani súdna prax neustanovuje povinnosť

súdu opakovať výsluch znalcov, čoho sa domáha matka.

34. Pokiaľ matka v odvolaní polemizuje o odborných názoroch a záveroch z vyšetrenia PhDr. Fortis
a PhDr. Klienmanna a vyhodnocuje ich závery, jej subjektívnym neodborným prejavom bez akejkoľvekodbornej erudícii a ničím nepodložené, pričom opakuje svoje tvrdenia. K námietke matky, že z dôvodu
nemožnosti konfrontácie znalcov mal súd nariadiť ďalšie dokazovanie, keďže závery znaleckých
posudkov nie sú totožné a súd odoprel hodnotenie posudku PhDr. Fortis, otec konštatoval, že PhDr.

Fortis podporila matkou žiadaný zákazu styku a PhDr. Kleinmann upozornil na nepripravenosť dieťaťa
na styk. Zároveň však navrhol formu terapie, ktorá môže zabezpečiť stretávanie maloletého otcom a
z dlhodobého hľadiska zmierniť aj stresové prejavy dieťaťa. V prospech dieťaťa pritom nie je ďalšie
predlžovanie sporu. Následne otec poukázal na odôvodnenie prvoinštančného rozsudku v bode 44.
Odmietnutie vykonávania ďalšieho dokazovania súdom nie je porušením procesných práv matky. Nie je

pravda, že súd odoprel hodnotenie znaleckého posudku PhDr. Fortis. Matka sa snaží dosiahnuť zmenu
hodnotenia tohto dôkazu súdom. V rozsudku v bode 28. odôvodnenia sa súd týmto posudkom podrobne
zaoberal a vyhodnotil ho v bode 49. Preto procesné práva matky neboli porušené a súd presvedčivo
zdôvodnil svoje závery ohľadne hodnotenia tohto dôkazu.

35. Otec pokračoval, že z časti III. odvolania matky nie je zrejmé, čoho sa domáha, ide o kritiku

súdnych rozhodnutí vo všeobecnom meradle, ktorú otec označil za neodbornú, ničím nepodloženú
polemiku matky, kde všeobecne polemizuje bez odbornej opory o psychologických záveroch a súdnych
rozhodnutiach.

36. Pokiaľ v časti IV. odvolania matka tvrdí, že maloletý je priamou i nepriamou obeťou domáceho násilia

zo strany otca, čo súd opomenul pri rozhodovaní, otec poukázal na to, že sud sa s tvrdeniami matky
zaoberal a vyhodnotil ich v bode 44. odôvodnenia s tým, že objektívne nebol súdu predložený žiadny
dôkaz,ktorýbypreukazovalzlé,násilné,agresívnesprávaneotcavočimaloletémuaodmietanieotcanie
jeprimárnezaloženénaosobnostiotcaanajehosprávaní,aninakonfliktevZ.,alejepodmienenéhlavne
nefungujúcou a konfliktnou vzájomnou komunikáciou rodičov, ktorú dieťa vníma a ktorú matka svojím

postojom podporuje. Otec pritom absolútne odmieta obvinenie z akéhokoľvek násilia, ako aj tvrdenie,
že takúto skutočnosť zistil znalec. Ide o tvrdenie matkou vytrhnuté z kontextu znaleckého posudku, kde
znalec uvádza tvrdenia účastníkov. Zo žiadneho záveru znalca nevyplýva, že zistil skutočnosti o násilí.

37. Pokiaľ matka v odvolaní tvrdí, že súd nezistil názor dieťaťa a nerešpektoval ho, toto tvrdenie

označil otec za nepravdivé. Súd zisťoval názor prostredníctvom znaleckého dokazovania aj kolízneho
opatrovníka, s čím sa vysporiadal v bode 44. odôvodnenia rozsudku. Považoval za potrebné dodať,
že súd nie je povinný sa s názorom maloletého bez výhrad stotožniť, čo je ustálené v judikatúre aj v
súdnej praxi.

38. Za nepravdivé otec označil tvrdenie matky v časti V. odvolania, že súd nezohľadnil odporúčanie
viacerých znalcov nerealizovať styk otca s maloletým. Návrh matky na zákaz styku podporila výlučne
iba PhDr. Fortis, ktorá vyhotovovala znalecký posudok na objednávku matky, žiaden iný znalec zákaz
nepodporil.

39. V závere vyjadrenia otec označil rozsudok za presvedčivý, zdôvodnený, právne a skutkovo správny
a preto žiadal odvolací súd rozsudok potvrdiť. Dodal, že z odvolania matky je zrejmé, že nereaguje na
všetky možnosti nápravy vzťahu otca s maloletým. Postoj matky ako dominantného rodiča je zásadným.
V prípade, ak matka odmieta spoluprácu, rešpektovanie role otca v živote dieťaťa, je namieste zvážiť
možnosť pre zmenu zverenia, čo je meritom konania na Okresnom súde Senica č.k. 5P/47/2019.

40. Komisárka pre deti k doručenému odvolaniu matky vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že z
odvolania matky vyplýva, že na základe odvolacích dôvodov žiada odvolací súd, aby zmenil napadnutý
rozsudok tak, že zakáže styk otca s maloletým W.. Po preskúmaní odvolania sa komisárka s odvolacími
dôvodmi nestotožňuje a navrhuje, aby odvolací súd odvolanie matky zamietol a rozsudok potvrdil. Má

za to, že súd rozhodol s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa a dôvody na zákaz styku otca s maloletým
neexistujú.

41. Okresná prokuratúra v Senici vo svojom vyjadrení k doručenému odvolaniu matky uviedla, že
odvolaním napadnutý rozsudok je vecne správny, zákonný a vo veci nie sú dané matkou maloletého

uvádzané odvolacie dôvody a vo veci rovnako nie je daný dôvod zákazu styku otca s maloletým.

42. Podľa Okresnej prokuratúry Senica odvolanie neobsahuje dôvody na zmenu odvolaním
napadnutého rozsudku alebo na jeho derogáciu, keďže tento považuje za vecne správny, zákonný,preskúmateľný a založený na rešpektovaní najlepšieho záujmu maloletého a práv dieťaťa plynúcich
zo Zákona o rodine a Dohovoru o právach dieťaťa. Názor o vecnej správnosti záverov napadnutého
rozsudku odôvodňuje predovšetkým výsledkami dokazovania, ktoré potvrdil, že hoci sú vzťahy medzi

rodičmi vážne narušené, je vzťah maloletého s otcom potrebné pozitívnymi a regulovanými opatreniami
postupne obnoviť, pretože neboli preukázané nijaké skutočnosti, ktoré by opodstatňovali dôvodnosť
zákazu styku otca s maloletým, resp. potrebu ingerencie rodičovských práv otca maloletého. V tomto
kontexte súd s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania rovnako vecne správne rozhodol, že
realizáciu styku v Centre pre deti a rodinu Bratislava za prítomnosti odborných pracovníkov a počas

nanajvýš prvých troch sedení i za prítomnosti samotnej matky, je v najlepšom záujme maloletého s
cieľom postupným spôsobom obnoviť vzťahy otca s maloletým.

43. Pokiaľ ide o tvrdenia matky maloletého ohľadom domáceho násilia, počas celého súdneho konania
neboli matkou predložené žiadne relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že maloletý je priamou
či nepriamou obeťou násilia zo strany otca. Konštatácia o právnej úprave domáceho násilia nie je

spôsobilá privodiť záver o nesprávnom a nepresvedčivom odôvodnení rozsudku súdu, či nesprávnom
zistení skutkového stavu tak, ako to v odvolaní uvádza matka. Tzv. Istanbulský dohovor nebol v
Slovenskej republike ratifikovaný. Ani vo vzťahu k incidentu, ktorý sa stal v Z. v septembri 2015, nebolo
zo strany policajných orgánov zistené, že by prišlo k spáchaniu trestného činu, alebo priestupku, čo
skonštatoval aj prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Argumenty matky o páchaní

násilia zo strany otca voči matke a maloletému, sú iba subjektívnymi tvrdeniami matky produkovanými
so značným časovým odstupom, ktoré sa javia ako tendenčné, koncentrovane uvádzané za účelom
snahy o zmenu rozsudku v prospech matky maloletého. Matka v priebehu konania neoznačila trestné
konanie, v ktorom by mal byť otec vyšetrovaný alebo podozrivý, prípadne odsúdený alebo obvinený za
akýkoľvek násilný trestný čin, ktorý by mal spáchať voči matke alebo maloletému.

44. Prevažná časť odvolania matky sa týka znaleckých posudkov a listinných dôkazov predložených
v súdnom konaní, v ktorom matka namieta, že rozsudok vychádza predovšetkým z posudkov PhDr.
HaidovejaPhDr.KleinmannaaznaleckýposudokPhDr.Fortisvkonanísúdnezohľadnil.Vtejtosúvislosti
prokurátor uviedol, že argumentácia matky spochybňujúca správnosť záverov a metód akéhokoľvek

iného znaleckého posudku okrem znaleckého posudku vypracovaného PhDr. Fortis sa v súdnom konaní
konštantne opakuje. Znalecký posudok vo všeobecnosti predstavuje len jeden z dôkazov, ktorý sám
osebe nemôže mať rozhodujúci význam pre posúdenie konkrétneho prípadu. Súdne rozhodnutie má byť
rozhodnutím nezávislého súdu, nie rozhodnutím znalca, pričom súd nemá prijímať závery znaleckých
posudkov formálne schematicky a nekriticky bez snahy o individuálny prístup ku každému jednotlivému

prípadu (nález ÚS ČR sp. zn. II.ÚS 2630/07). Prvoinštančný súd náležite odôvodnil ako hodnotil
jednotlivé dôkazy a to tak znalecké posudky zabezpečené v priebehu konania súdom, ako aj znalecké
posudky spracované počas súdneho konania na Okresnom súde Bratislava 2, ktoré boli predložené ako
listinné dôkazy, v dôsledku čoho bola zachovaná zásada voľného hodnotenia dôkazov. Prvoinštančný
súd v napadnutom rozsudku náležite odôvodnil prečo na znalecký posudok PhDr. Fortis v súdnom

konaní neprihliadol a za účelom zistenia skutkového stavu pribral do konania znalca PhDr. Kleinmanna.
Prokurátor dodal, že je nesporné, že otázky znaleckého posudku znalkyne PhDr. Fortis formuloval
zadávateľ-matkamaloletého,pričomznalkyňavôbecnepracovalasotcom,vdôsledkučohosanemohla
v odbornom smere náležite vyjadriť k interakciám otca s maloletým, čo zásadným spôsobom konštituuje
okolnosti, za ktorých vznikali znalkyňou konštatované znalecké závery.

45. K tvrdeniu matky týkajúcemu sa obštrukčného konania otca, ktorý nesúhlasil so sprístupnením
súdneho spisu znalkyni PhDr. Fortis prokurátor uviedol, že otec nesúhlasil z dôvodu pochybností o
objektivite posudku, nakoľko mu neboli vopred oznámené nielen položené otázky, ale aj samotné
objednanie posudku. Z odpovede MS SR zo dňa 13.9.2018, ktoré tvorí prílohu odvolania plynie,

že predložený súkromný znalecký posudok vrátane jemu predchádzajúceho postup môže vyhodnotiť
výlučne súd. Následne prokurátor poukázal na časť textu z uznesenia ÚS SR sp. zn. III.ÚS 377/2018,
podľa ktorého pri súkromnom znaleckom posudku je povinnosťou sporovej strany, aby znalcovi správne
naformulovala zadanie, aby presvedčila súd, že tento dôkaz je potrebné vykonať, keďže len súd
rozhoduje o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná.

46. Vo vzťahu k tvrdeniam matky ohľadne namietanej povinnosti súdu vypočuť znalkyňu PhDr. Fortis,
prípadne dať vyhotoviť kontrolný znalecký posudok alebo vykonať dokazovanie prostredníctvom
znaleckéhoústavu,prokurátoruviedol,žeznaleckýposudokPhDr.Fortis,ktorýbolvyhotovenývsúdnomkonaní pred Okresným súdom Bratislava 2 bol v tomto konaní použitý ako listinný dôkaz, opakovane
bol posudzovaný odvolacím aj dovolacím súdom v iných súdnych konaniach, pričom aj uvedené súdy
zaujali stanovisko, že predmetný znalecký posudok je iba jeden z dôkazov, ktorý nemôže byť sám osebe

rozhodujúcim pre posúdenie potreby budovania vzťahu maloletého s otcom. Znalecké posudky PhDr.
Fortis boli predložené ako listinné dôkazy a preto neprichádzalo do úvahy ani iné procesné vykonanie
daných dôkazných prostriedkov ako prečítanie listiny, teda neprichádzalo do úvahy ani vypočutie PhDr.
Fortis ako znalkyne, ani prípadná konfrontácia znalcov. Pokiaľ odvolateľka poukazuje na § 51a ods. 6
vyhl. MS SR č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy..., prokurátor

uviedol, že ide o podzákonnú normu, ktorej účelom nie je regulovať proces dokazovania, ktorý je
upravený normami so silou zákona. K zameraniu námietok matky maloletého vo veci ňou tvrdených
dôvodovnemožnostiupraveniastykuotcamaloletéhosmaloletýmprokurátordoplnil,žetietojepotrebné
vyhodnocovať aj v kontexte celkového správania a konania matky a postoja k plneniu rodičovských
povinností ako vyplynul z výsluchu matky na pojednávaní dňa 29.4.2021.

47. S poukazom na vykonané dokazovanie a na predtým uvedené vo vyjadrení prokurátor uviedol, že
rozsudok je nepochybne v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a je názoru, že s tvrdeniami matky v
podanomodvolaní,ktorýmipoukazujenaDohovorOSNoprávachdieťaťaohľadomúdajnéhovystavenia
tlaku dieťaťa a zásahu do jeho súkromia, ku ktorému má dochádzať v dôsledku súdnych rozhodnutí,
n má žiadny právny, ani skutkový základ. Taktiež má za to, že sa nemožno stotožniť s vyjadreniami

matky ohľadom povýšenia práva otca nad práva dieťaťa, keďže vykonané dokazovanie jednoznačne
preukázalo, že najvhodnejšou formou styku otca s dieťaťom tak s poukazom na najlepší záujem dieťaťa,
ako aj pozitívny záväzok štátu umožniť každému rodičovi podieľať sa osobne na výchove svojho dieťaťa,
je jeho realizácia v CDR BA.

48. Záverom prokurátor uviedol, že ak by odvolací súd nevzhliadol dôvody na potvrdenie rozsudku v
zmysle § 387 ods. 1 CSP, s poukazom na § 390 CSP navrhuje, aby odvolací súd rozhodol o odvolaní v
zmysle § 390a CSP sám s poukazom na nález ÚS SR sp. zn. I.ÚS 52/2000.

49. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica ako procesný opatrovník maloletého v konaní vo svojom

písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu matky uviedol, že sa s odvolacími dôvodmi nestotožňuje
a má za to, že navrhnutý styk otca s maloletým je v tomto prípade najjemnejšou a najvhodnejšou formou
realizácie styku dieťaťa s otcom. Maloletý W. pri zisťovaní jeho názoru viackrát vyjadril odmietavý postoj
k otcovi, uvádzal, že mu nikto neverí a nemá záujem stretávať sa s otcom. Opatrovník má za to, že je
nevyhnutné, aby prišlo k urýchlenej revitalizácii a budovaniu vzťahov medzi otcom a dieťaťom. Centrum

spočiatku poskytne odborné poradenstvo obom rodičom a maloletému, čo je významný predpoklad,
že budú zvládnuté aj konfliktné a stresové situácie a vytvoria sa podmienky pre pozitívne budovanie
vzťahu otca s maloletým W.. S odvolacími dôvodmi sa opatrovník nestotožňuje a navrhuje, aby odvolací
súd rozsudok potvrdil. Súd zohľadnil najlepší záujem maloletého, čím bolo rešpektované jeho právo na
udržiavanie pravidelného, rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi, aby sa podieľali na jeho

výchove a starostlivosti obaja rodičia. Vytesňovanie jedného rodiča zo života dieťaťa poškodzuje jeho
najlepší záujem a preto nie je dôvod na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom.

50. K doručenému vyjadreniu otca a vyjadreniu prokurátora a vyjadreniu komisára pre deti podala
písomné vyjadrenie matka, v ktorom trvala na zmene napadnutého rozsudku tak, že styk otca s

maloletým W. súd zakáže, keďže takéto rozhodnutie je jediné v súlade so záujmom maloletého a s tým,
čo si želá. Pokiaľ sa maloletý rozhodne, že na stretnutie s otcom je pripravený, tak mu v tom matka nikdy
brániť nebude. Momentálne však aj v zmysle všetkých znaleckých posudkov W. si styk s otcom neželá,
nie je naň pripravený a nie je v jeho najlepšom záujme.

51. K vyjadreniu otca maloletého, vyjadreniu prokurátora a vyjadreniu komisára pre deti k odvolaniu
matky podala matka osobne písomne vyjadrenie. K vyjadreniu prokurátora, že tvrdenia matky a
citácie z publikácie Znalecké posudzovanie domáceho násilia v kontexte poručenských sporov o deti
- Metodologické východiská pre súdnych znalcov a súdne znalkyne autorky doc. Slávky Karkošovej,
PhD. sú iba špekuláciou, dokonca účelovým tvrdením matky, keďže domáce násilie nebolo otcovi nikdy

preukázané, ako i že tzv. Istanbulský dohovor nebol zo strany Slovenskej republiky ratifikovaný, uviedla,
že to, či ne/bol Istanbulský dohovor ratifikovaný, nie je vôbec relevantné, keďže ona už od začiatku
upozorňuje na to, že tak ona, ako aj maloletý W. je priamou i nepriamou obeťou násilia zo strany otca. V
ďalšej časti podania matka opäť poukázala na state z publikácie „Metodika znaleckého posudzovania“,ktorá vznikla na základe objednávky Koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené a
domáce násilie, v súlade s Národným akčným plánom na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na
ženách na roky 2014 - 2019 s tým, že KMC je vytvorené v rámci inštitútu pre výskum práce a rodiny

v rámci rovnomenného projektu podporovaného úradom vlády z nórskeho finančného mechanizmu.
Koordinačno-metodické centrum pre rodovo podmienené a domáce násilie vydalo niekoľko dôležitých
publikácií. V odvolaní matky citovaná publikácia doc. Slávky Karkošovej, PhD. Znalecké posudzovanie
domáceho násilia... bola vydaná v rámci preddefinovaného projektu Ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny SR práve za oblasť metodík a majú sa ňou riadiť nielen súdni znalci ale tiež kolízni opatrovníci a

sudcovia, vrátane prokurátora. Je preto zarážajúce, že prokurátor namiesto toho, aby hájil záujmy obetí
domáceho násilia, lipne na formálnom preukázaní tohto skutku, pričom opomína prezumpciu statusu
obete. Predmetná publikácia nie je súkromnou iniciatívou, či ďalším číslom v publikačnom životopise
jednotlivca, ako ju vo svojom vyjadrení definuje prokurátor, ale serióznou štúdiou na objednávku štátu
vyplývajúcu z medzinárodného záväzku SR. Metodika vychádza nielen z najaktuálnejších vedeckých
výskumov týkajúcich sa problematiky domáceho násilia, ale tiež mnohých rozhodnutí ESĽP, rôznych

medzinárodných dohovorov, ktoré SR podpísala a sú pre ňu právne záväzné. Všetky štátne orgány,
úrady inštitúcie i súdy sú nimi teda pri svojej činnosti bez výnimky viazané a to na všetkých úrovniach. V
podanom odvolaní práve citáciami z predmetnej publikácie a rozsudkov ESĽP a mnohých zahraničných
výskumov a štúdií preukazovala paralelu s konaním otca, ktorý je skutočným a preukázaným, hoci
nepotrestaným, páchateľom domáceho násilia. Argumenty v odvolaní sú nielen prípustné a právne

relevantné, ale dokonca vysoko aktuálne. O skutočnej dynamike a formách domáceho násilia nemá
prokurátor žiadne odborné znalosti a celé jeho vyjadrenie je postavené na argumentácii, ktorá je právne
nesprávna,nekorešpondujúcasozákonomaužvôbecsfaktamiavýskumaminatémudomácehonásilia
a to v takej miere, že jeho vyjadrenie je postavené na obhajobe otca, dehonestovania, zosmiešňovaní
vyjadrenia matky, ktoré je ale na rozdiel od tvrdení prokurátora postavené na faktoch a dôkazoch,

ktoré prokurátor zámerne ignoruje. Následne matka opätovne poukázala na princíp prezumpcie statusu
obete. Zdôraznila, že maloletý nebol len nepriamou obeťou násilia (čiže svedkom násilia na matke), ale
predovšetkým jeho priamou obeťou, čo je preukázané znaleckým dokazovaním. Z hľadiska porušenia
právnych noriem je IPV (označenie násilia na ženách v párových vzťahoch) trestným činom, z hľadiska
intenzitypsychiatrickejzáťažeideošpecifickútraumu,ktoráumaloletéhoW.vyústiladoposttraumatickej

stresovejporuchy,ktorúmupodľadôkazovspôsobilkonanímotec.Následnematkacitovala z„viacerých
publikácií“, podľa ktorých súdy na vyjadrenia detí a matiek o existencii priameho i nepriameho domáceho
násilia neprihliadajú a všetci sa tvária, že sa zločin nestal a ten, kto urobil niečo zlé, je vnímaný
ako niekto, kto nič neurobil. Ak tieto inštitúcie nedokážu páchateľa identifikovať, potom nevidia ani v
obeti niekoho, kto si zaslúži pomoc a ochranu. Nútenie dieťaťa na styk s páchateľom a nesprávne

súdne rozhodnutia zanechávajú na dieťati celoživotnú traumu. Je zarážajúce, že povinnosť chrániť
obeť sa hrubo zanedbáva. Problémom v snahe integrovať konfliktné poručnícke spory a spory o
prístup k deťom s problematikou domáceho násilia je skutočnosť, že rozvodová odborná literatúra sa
vyvíjala oddelene a často v rozpore s literatúrou zameranou na domáce násilie (Doyne et al.1999;
Jaffe et al.2003). Literatúra zameraná na problematiku domáceho násilia vyjadruje znepokojenie

nad spoločným rodičovstvom, ktoré je preniknuté konfliktmi a zneužívaním, pretože citovo a fyzicky
poškodzuje deti a zvyšuje riziko ich ďalšieho ublíženia. Rozvodová literatúra často bez ohľadu na
situáciu zneužívania ukladá rodičom, aby podporovali pozitívne vzťahy s druhým rodičom, čo však v
prípade domáceho násilia môže dostať ich alebo deti do vážneho nebezpečenstva. Význam domáceho
násilia v poručníckom súdnictve je často prehliadaný alebo minimalizovaný. Matka pripomenula, že

bola to práve PhDr. Hajdová, ktorá v osobnosti otca identifikovala tzv. „acting out“ - impulzívne napätie
odvádza otec neadekvátnym spôsobom, na čo sa neustále zabúda. Otcovi boli v osobnosti opakovane
identifikované rysy nefunkčnej osobnosti. Z výsledku tejto diagnostiky pritom súd nevyvodil žiadne
závery, čo považuje matka za pochybenie, priam exemplárne zlyhanie súdu a prokuratúry, pričom o
elementárnom nedostatku znalostí kompetentných v téme násilia nasvedčujú i nižšie uvedené citácie

z Metodiky znaleckého dokazovania. Záujem dieťaťa v konaní prokurátor nielenže nechráni, ale vo
svetle faktov z predmetnej metodiky je jasné, že koná v príkrom rozpore s tým, čo je považované
odborníkmi na danú tému za najlepší záujem dieťaťa. Následne matka poukázala na judikatúru ESĽP
aj ÚS SR k potrebe riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Pokračovala, že tri posledné znalecké
posudky zhodne a jednoznačne ako najlepší záujem dieťaťa neodporučili styk s otcom. Je teda viac ako

jednoznačné, čo odborníci (nie právnici) považujú za najlepší záujem dieťaťa. Viacerí zahraniční autori
podľa matky uvádzajú, že súdy neraz pri zvažovaní najlepšieho záujmu dieťaťa prikladali väčšiu váhu
kritériu „priateľského nastavenia rodiča“, než kritériu vyžadujúcemu ochranu obetí násilia. Násilie nie je
definované tým, čo kto prežil, násilie definuje len to, čo tieto skutky zanechali na jeho duši. U mužov, ktorísa dopúšťajú násilia na partnerkách je značná pravdepodobnosť, že sa násilne prejavia aj voči vlastným
deťom, či už v období pred alebo po separácii. Okrem toho skutočnosť, že deti boli svedkami násilia
medzi rodičmi, má sama o sebe na nich potenciálne značne negatívny vplyv. V súvislosti s formami

IPV treba podotknúť, že mnoho páchateľov nikdy nepoužije fyzické násilie, niektorí použijú menšie
útočné násilie, iní sa môžu vyhrážať fyzickým násilím, niektorí tieto vyhrážky uskutočnia. Hoci je násilie
a zneužívanie významný faktor, ktorý má usmerňovať rozhodnutia súdov, často je opomínaný alebo
podceňovaný, resp. zatienený „hegemonickejším“ diškurzom predpokladaných pozitív styku s dôrazom
na potrebu orientácie na budúcnosť. Často pozorovaným javom v postseparačnej dynamike u násilných

otcov je to, že sa domáhajú rozšírenia styku alebo dokonca zverenia detí do svojej starostlivosti.
V štúdiách zameraných na faktory ovplyvňujúce charakter odporúčaní znalcov odhalili prevládajúce
tendencie neveriť ženám, ktoré oznamujú zneužívanie detí alebo IPV, zľahčovať tieto oznámenia a
neprihliadať na ne. Profesionáli mali tendencie vnímať takéto obvinenia ako falošné. Rodič, ktorému
nie je dieťa zverené do výchovy, má právo osobne sa stýkať s dieťaťom, toto právo možno obmedziť
alebo odňať len ak existujú závažné dôvody. Násilie otca voči matke je takýmto dôvodom. Zatiaľ čo

pre väčšinu rodín môžu byť prínosné edukačné programy a mediácia, v prípadoch zahŕňajúcich IPV je
nevhodná a kontraindikovaná. Pokiaľ deti vyjadrujú záujem o kontakt s podozrivým rodičom, prikladá sa
ich vyjadreniam značná váha, avšak pokiaľ deti vyjadrujú voči kontaktu zamietavé stanovisko, často
sa naň neprihliada. Na základe uvedených faktov matka žiadala odvolací súd, aby si vyžiadal zvukovo-
obrazový záznam z vypočutia maloletého W. na OR PZ Senica zo dňa 12.7.2021, keďže doteraz nebol

v konaní názor maloletého zisťovaný (okrem znaleckých posudkov).

52. V ďalšej časti vyjadrenia matka pokračovala, že súkromný znalecký posudok je rovnocenným
dôkazom so znaleckým posudkom, ktorý vyhotovil súdom ustanovený znalec, ak má všetky zákonné
náležitosti. Znalecké posudky PhDr. Fortis nie sú v žiadnom prípade dôkazom listinou, ako tvrdí

prokurátor, ale dôkazom znaleckým posudkom. Prokurátor vo svojom vyjadrení pracuje so starou teóriou
za účinnosti OSP, ktorá zo súčasnou právnou úpravou nekorešponduje. Z uznesenia NS SR sp. zn.
3Cdo/16/2012zdôraznila,žeprihodnotenídôkazuznaleckýmposudkomnemôžusúdyhodnotiťodborné
závery, ku ktorým znalec dospel z hľadiska ich správnosti, posudzujú iba úplnosť posudku vo vzťahu
k zadaniu, logické odôvodnenie o záveroch a súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Platí, že bez

ohľadu na to, kedy je súkromný znalecký posudok vyhotovovaný (počas konania alebo pred konaním)
za splnenia zákonných náležitostí je rovnocenný so znaleckým posudkom súdom ustanoveného znalca.
Argumenty prokurátora preto neobstoja. Čo sa týka ďalšej námietky prokurátora, že znalecké posudky
PhDr. Fortis boli matkou objednané do konania o rozvod manželstva vedenom na Okresnom súde
Bratislava II pod sp. zn. 27P/158/2015 a preto OS Senica nemal povinnosť s nimi v rámci tohto

konania pracovať, tak toto tvrdenie je paradoxné nielen z dôvodu, že obsahovo ide o totožný predmet
konania (úpravy práv a povinností k maloletému), ale predovšetkým z dôvodu, že prvý rozsudok v tomto
konaní bol postavený na znaleckom posudku PhDr. Haidovej, ktorý bol vyhotovený tiež do konania
o rozvod manželstva. K námietke prokurátora, že otec nemal možnosť ovplyvniť jej rozsah otázok
položených PhDr. Fortis, matka uviedla, že otec túto možnosť mal a najmä otázky v znaleckom posudku

PhDr. Fortis č. 6/2018 sú doslova bez jedinej zmeny totožné s otázkami v znaleckom posudku PhDr.
Haidovej. Z platnej právnej úpravy vyplýva, že súkromný znalecký posudok a znalecký posudok súdom
ustanovenéhoznalcasúsirovnéaspoňčosatýkaichdôkaznejsilyapostupuichvykonaniapredsúdom.

53. Matka pokračovala, že CMP v § 35 ukladá súdu povinnosť zistiť tzv. skutočný stav veci a

garantuje, že ak sú v konaní predložené dva odlišné znalecké posudky, je nutné vykonať výsluch,
prípadne aj konfrontáciu znalcov. Bez výsluchu znalca, ktorý má iné závery, nie je možné ani uvažovať
o tom, že by súd úplne zistil skutočný stav veci alebo aspoň vykonal všetky úkony smerujúce
k takémuto zisteniu. V konaní pred súdom nemôže sudca riešiť odborné otázky, teda znalecký
posudok síce hodnotí ako každý iný dôkaz, ale odborné závery v ňom dotknuté hodnoteniu súdu

nepodliehajú (NS ČR). Matka zopakovala, že i MS SR riešilo otcov podnet na údajnú neobjektívnosť,
nezákonnosť znaleckých posudkov PhDr. Fortis. Ministerstvo sa komplexne zaoberalo splnením
zákonom stanovených podmienok a náležitostí znaleckého posudku PhDr. Fortis a nenašlo žiadne
pochybenie. Nie je preto prípustné a prijateľné, aby jej znalecké posudky spochybňoval prokurátor,
keď navyše neboli tieto posudky spochybnené ani odvolacím súdom v odvolacom konaní pod sp.

zn. 25CoP/16/2018. Vyjadrenia prokurátora k relevantnosti a správnosti znaleckých posudkov PhDr.
Fortis sú nezákonné a v priamom rozpore so stanoviskom MS SR ako i Krajského súdu v Trnave.
Je paradoxné, že prokurátor, ktorý má dbať o dodržiavanie zákona, priamo nabáda súd znalecké
posudky PhDr. Fortis ako rovnocenný dôkaz ignorovať a naďalej ich spochybňuje a podporuje tvrdenieotca. Sudca ani prokurátor nemôžu preskúmavať vecnú správnosť odborných záverov znalca. Pokiaľ
má súd pochybnosti o vecnej správnosti súkromného znaleckého posudku, nemôže ich nahradiť
vlastným názorom. V takom prípade musí uložiť znalcovi, aby podal vysvetlenie, doplnil znalecký

posudok, prípadne môže ustanoviť iného znalca. Následne matka zdôraznila, že znalecký posudok
PhDr. Kleinmanna jednoznačne a nad všetku pochybnosť preukázal, že maloletý je priamou i nepriamou
obeťou násilia zo strany otca a podľa vyjadrenia znalkyne PhDr. Fortis otec spôsobil maloletému
posttraumatickú stresovú poruchu. Prokurátor nemá odborné vedomosti, ktoré by ho oprávňovali
nezobrať túto mimoriadne dôležitú skutočnosť do úvahy. V ďalšej časti odvolania matka poukázala na

state z prednášky JUDr. L. X. LL.M, PhD. z MS SR na pôde Justičnej akadémie po vstupe do účinnosti
Vyhlášky MS SR č. 207/2016. JUDr. X. poukázal na to, že Marqvardt sa kriticky stavia k situáciám,
keď si právnici osobujú výlučné právo vykladať a posúdiť najlepší záujem dieťaťa a to rýdzo právnickým
spôsobom bez toho, aby aplikovali aspoň elementárne vedomosti detskej psychológie. Vidí riziko v tom,
že všetky profesie vystupujúce v súdnom konaní na strane dieťaťa budú presadzovať svoje videnie
pojmu najlepší záujem dieťaťa. Hildebrandt: z pohľadu posudzovania najlepšieho záujmu dieťaťa je

každé jedno dieťa jedinečné, potreba možnosť zohľadniť okolnosti každého prípadu je garantovaná
pružnosťou a adaptabilitou pojmu najlepší záujem dieťaťa. Nájdenie toho správneho záujmu dieťaťa
znamená rozhodnutím ustáliť pre dieťa najvýhodnejšiu konšteláciu existujúcich potrieb dieťaťa a jeho
životných podmienok. JUDr. X. podľa matky tiež zdôraznil, že súdy sú povinné pri aplikácii vyhlášky
nadovšetko ochraňovať právo dieťaťa žiť v prostredí bez násilia. Prednášateľ cituje tiež rozhodnutie

ESĽP Pedovič proti Českej republike s tým, že situácia, kedy rodič, s ktorým dieťa žije v styku druhého
rodiča s dieťaťom aktívne nebráni, avšak dieťa vyslovene styk odmieta. Osobitne významným je tento
aspekt v prípadoch, ak je odmietnutie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním toho rodiča, teda ak
sa tento rodič nechoval vo vzťahu k dieťaťu vždy vhodne a empaticky. Podľa matky je teda nad
všetku pochybnosť preukázané, že akýkoľvek kontakt maloletého s otcom, vrátane asistovaného styku

mediácie, výchovného opatrenia alebo akákoľvek psychoterapia s cieľom zmeny negatívneho postoja
maloletého otcovi, je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa a popiera princíp prezumpcie statusu
obete. U maloletého je táto skutočnosť priamo preukázaná. Poukázala na nutnosť a povinnosť všetkých
inštancií a inštitúcií chrániť dieťa, ktoré je obeťou násilia zo strany otca, je neprípustné, aby maloletý W.
ako obeť násilia bol rozhodnutím súdu akokoľvek vyktimizovaný a retraumatizovaný navyše proti jeho

vôli. Je neprípustné, aby prokurátor takéto dôležité fakty preukázané znaleckým dokazovaním ignoroval
anaprotitomuvrozporesvykonanýmdokazovanímuvádza,ževystaviťdieťa interakciisotcomjev jeho
najlepšom záujme. Takéto konanie je spôsobilé spôsobiť nenapraviteľný dopad na osobnosť maloletého
a vykazovalo by znaky systémového týrania. Všetky výskumy zaoberajúce sa témou domáceho násilia
zdôrazňujú, že spochybňovať pocity dieťaťa je neľudské a psychologicky nesprávne. Strach je funkčné

emócia, ktorá každého človeka chráni, aby dokázal identifikovať situácie, ktoré sú pre neho fyzicky
alebo psychicky nebezpečné. Nariaďovať dieťaťu stretávať sa s odmietaným rodičom za prítomnosti
psychológa alebo psychiatra, ak tento rodič v zmysle znaleckých posudkov je pôvodcom traumy u
dieťaťa, je disfunkčné a takéto rozhodnutie súdu je priamym zásahom do duševnej integrity dieťaťa a ten
je zásahom do ústavných práv každého občana SR. Prokurátor nielenže nekonal v najlepšom záujme

dieťaťa, dokonca ignoroval fakty o násilí zo strany otca, ktoré sú preukázané znaleckým dokazovaním.
V následnej časti podania matka poukázala na potrebu nestrannosti sudcov/prokurátorov v súdnom
konaní tak z hľadiska subjektívneho, ako i objektívneho. Posudzovaním nestrannosti a nezávislosti
konania prokurátora najmä pri presadzovaní vlastných právnych názorov nie je možné odhliadnuť ani
od javovej stránky veci, kedy je za valídne kritérium považované i tzv. zdanie nezávislosti a nestrannosti

pre tretie osoby, nakoľko i tento aspekt je dôležitý pre zaručenie dôvery v súdne rozhodovanie vôbec.
Matka poukázala na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 31CoE/17/2018, v ktorom odvolací
súd konštatoval procesné pochybenie súdu prvej inštancie, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahovalo zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Chýbal argumentačný
základ, ktorý by odvolací súd preskúmal. Následne matka opätovne z Metodiky znaleckého dokazovania

poukázala na to, že žiadna typická obeť domáceho násilia neexistuje. Posúdenie najlepšieho záujmu
dieťaťa musí zahŕňať aj vyhodnotenie bezpečnosti dieťaťa tzn. práva dieťaťa na ochranu pred všetkými
formami telesného alebo duševného násilia, zneužívania alebo ubližovania, bezpečnosť a integrita
dieťaťa sa musia posudzovať v danom čase; uplatňovanie zásady prevencie si však žiada aj posúdenie
možnosti rizika ublíženia v budúcnosti a ďalších následkov rozhodnutia pre bezpečnosť dieťaťa.

Významnými v rámci prvkov posudzovania a určovania záujmu dieťaťa je zraniteľnosť dieťaťa, ktorá
môže vyplývať okrem iného aj zo skutočnosti, že dieťa je obeť násilia. Kritérium pri posudzovaní
najlepšieho záujmu dieťaťa má byť aj zohľadnenie skutočnosti, že dieťa síce nie je priamo obeťou
zásahov do jeho duševnej, telesnej a citovej integrity, ale je ubližované osobe, ktorá je dieťaťu osoboublízkou, aj tzv. nepriame násilie je násilie spôsobilé negatívne zasiahnuť do dôstojnosti dieťaťa a ohroziť
jeho vývin. Dieťa má totiž právo vyrastať v prostredí bez násilia (dôvodová správa k novele Zákona o
rodine). Násilie voči matke je zároveň aj formou násilia páchaného na deťoch. Pri posudzovaní záujmu

dieťaťa sa prihliada na ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou.

54. V závere podania matka uviedla, že na základe všetkých uvedených faktov a skutočností, v celom
rozsahu zotrváva na svojom odvolaní, ako i na všetkých dôvodoch v ňom popísaných. Je evidentné, že

prokurátor má na prejednávanú vec absolútne odlišný pohľad a v neposlednom rade i právny názor ako
ona matka. V súčasnosti za právo maloletého W. na šťastné detstvo bojuje proti celému svetu. Ona
rešpektuje v celom rozsahu vôľu a želanie maloletého, ale i jeho zdravý vývin. Uvedomuje si, že pre
prokurátora, komisárku pre deti, kolíznu opatrovníčku a pre sudcov je maloletý len práca, číslo, prípad
- jeden z mnohých. Pre ňu je to však najmilovanejšia bytosť na celom svete a on je presvedčený, že
celý svet je proti nemu, keď nikto nechápe a nerozumie tomu, že on sa s otcom stretávať nechce. Preto

je povinná túto dôveru a nádej, ktorú do nej vkladá syn, nesklamať. Jeho v konaní nikto nevypočul,
nikto sa ho nespýtal, čo skutočne chce, po čom túži a čo si želá. Matke neostáva nič iné iba veriť a
modliť sa a dúfať, že odvolací súd bude vedieť za všetkými paragrafmi, medzinárodnými zmluvami,
argumentmi a protiargumentmi vidieť v prvom rade dieťa. Je jej ľúto, že prokurátor to malé dieťa nevidí a
jeho jediným cieľom je dokázať, že jeho právny názor je nad všetkým a všetkými a zákon treba striktne

dodržiavať. Prečo má právo otca na styk s dieťaťom byť vynucované na úkor dieťaťa, ktorému ale zákon
nikde neuložil povinnosť stýkať sa s otcom. Má za to, že odvolací súd nájde dostatok dôvodov na to, aby
napadnutý rozsudok zmenil tak, že styk otca s maloletým W. zakáže, keďže jedine takéto rozhodnutie by
bolo v súlade so záujmom maloletého W. a s tým, čo si skutočne želá. Matke nedá nepripomenúť, že súd
v konaní rozhoduje o styku dočasnom, teda do rozvodu manželstva. Pokiaľ sa maloletý sám rozhodne,

že na stretnutie s otcom je pripravený, ona mu v tom brániť nebude. Momentálne si však maloletý styk
s otcom neželá, nie je naň pripravený a nie je v jeho najlepšom záujme.

55. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom

- účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/ h/ CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.
z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti

rozsahom (§ 65 CMP) a bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkesúduminimálne5dnípredjehovyhlásením(§219ods.

3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania
dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho bolo potrebné
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako v celom rozsahu vo výrokoch vecne správny potvrdiť (§
387 ods. 1 a 2).

56. V rámci predmetného konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
W. na čas do rozvodu bolo už právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Senica
č.k. 1P/63/2016-413 zo dňa 7.9.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.
25CoP/16/2018-576 zo dňa 13.6.2018 (právoplatné ku dňu 30.8.2018) o zverení maloletého W. do
osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných

veciach sú oprávnení obaja rodičia, o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého sumou 400,- Eur
mesačne, ako i o povinnosti zaplatiť nedoplatok na výživnom. Keďže odvolací súd citovaným rozsudkom
včastistykuazávislomvýrokuonáhradetrovkonaniauvedenýprvoinštančnýrozsudokzrušilavecvrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, predmetom následného konania pred prvoinštančným súdom
bolo už len rozhodnutie o styku otca s maloletým.

57. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade nebol viazaný ani rozsahom ani
odvolacími dôvodmi (§ 65 a § 66 CMP), bolo posúdiť, či boli splnené všetky zákonné predpoklady
a skutkové okolnosti pre úpravu styku otca s maloletým a to v rozsahu a za podmienok určenýchprvoinštančným súdom v preskúmavanom rozsudku, respektíve, či boli splnené podmienky na
vyslovenie zákazu styku otca s maloletým, ako sa toho domáhala matka.

58. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému v
časti styku, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil,
pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne právne posúdil a odvolací
súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2

CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne a presvedčivé odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil iba nasledovné:

59. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach

prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom
rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

60. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

61. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

62. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

63. V zmysle čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním
ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie

stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen
svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone
rodičovských práv a povinností.

64. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

65. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

66. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

67. Kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj
dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi;
považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v Zákone o rodine.68. V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s
maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku
rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú

o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého
dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane
bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdom, súd
môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého

dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.

69. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má teda právo v primeranom rozsahu
podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále
zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to
prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia

vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie
citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa
rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť
okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá
v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako

ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom
dieťaťa a rodiča, spoje a podobne.

70. Zákaz styku rodiča s dieťaťom v zmysle vyššie cit. § 25 ods. 3 ZoR je krajným riešením, špecifickým
druhom obmedzenia rodičovských práv, ktoré je podmienené tým, že si to vyžaduje záujem dieťaťa.

71. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v zásade je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s
odlúčeným rodičom aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo
príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne. Treba mať pritom na
zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa maloletých

detí, teda i úpravy styku.

72. V konaní bolo preukázané, že v septembri roku 2015 sa odohral incident v Z., kedy otec zobral
maloletého ku svojim rodičom v Z., po príchode matky ho odmietol matke vydať, podľa vyjadrenia
maloletého bol údajne zavretý v pivnici, pričom incidentu asistovala aj polícia, ktorý incident každý

z rodičov ale opisuje inak. Tento incident možno označiť za primárnu traumatizáciu kedy došlo v
psychickom stave maloletého k výraznej zmene, keď podľa viacerých záverov lekárov psychiatrov
aj psychológov trpí fóbickou úzkostnou poruchou s rysmi separačnej úzkosti ako i chronickou
postraumatickou stresovou poruchou. Psychiatrička maloletého MUDr. I. X. sa ale vyjadrila, že pri
poslednej kontrole dňa 7.12.2020 bol stav maloletého už dobrý, kompenzovaný. Pri ostatnom vyšetrení

maloletého u znalca PhDr. Karola Kleinmanna, PhD., na jeseň 2020, bola u maloletého reálne prítomná
symptomatika fóbicko-anxiózneho charakteru, keď pri témach týkajúcich sa u otca sa u maloletého
prejavil tras tela, tras rúk, silný tlak na ceruzku, nervózne prechádzanie po miestnosti, menila sa jeho
nálada, boli prítomné úľakové tendencie a obranné rituály v správaní. Pri vyšetreniach maloletý radikálne
odmietal akékoľvek stretnutie s otcom, za akýchkoľvek okolností, nechce sa s ním stretnúť, lebo sa bojí,

že by ho otec chcel znova ukradnúť. Dieťa teda vyslovilo svoj názor, že sa s otcom stretať odmieta.

73. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že v celom súdnom konaní nebolo žiadnym dôkazom
preukázané násilné, či agresívne správanie sa otca voči maloletému. Prvoinštančný súd preto správne
uzavrel (ods. 44. odôvodnenia rozsudku), že odmietanie otca maloletým nie je primárne založené

na osobnosti otca, či na nejakom jeho konkrétnom negatívnom správaní, teda ani na konflikte v
Budmericiach, ale je podmienené nefungujúcim, konfliktným a odporom sýteným vzájomným vzťahom
medzi rodičmi dieťaťa, ktorý dieťa permanentne dlhodobo vníma. Podľa záverov znalca PhDr.
Kleinmannamaloletýjepritomnasvojumatkuúzkocitovoviazaný.Identifikujesasjejnázormi,normami,
postojmi a hodnotami, teda matkou, s ktorou žije, je prirodzene ovplyvňovaný, pričom negatívnemu

postoju matky voči otcovi je maloletý vystavený dlhodobo bez možnosti jeho konfrontácie z opačnej
strany. Matka v maloletom strach z otca živí, ako to vyplýva z popisu situácie znalkyňou PhDr. Haidovou
(pred Okresným súdom Bratislava dňa 29.5.2019), keď matka s maloletým vošla do čakárne, kde bol
otec, vzala maloletého do náručia a vošla s ním naspäť do ambulancie s tým, že ho musí chrániťpred otcom, prípadne tým, že keď odmietla prevziať darček od otca. Maloletý si tak postupne vytvoril
predstavu otca, ktorý je podľa neho zlý a chce mu ublížiť, následkom čoho sa s ním nechce stretať.
Ako uzavrel znalec PhDr. Kleinmann maloletý aktuálne nie je pripravený na stretávanie sa s otcom bez

psychoterapeutického vedenia. Nevylúčil teda, aby prebiehal styk riadený odborníkmi. Znalec uviedol,
že prístup ku vzťahovej väzbe je možné zmeniť pozitívnym smerom, keď sa na tejto zmene pracuje,
pričom maloletého je potrebné liečiť psychoterapiou.

74. V osobnosti otca pritom neboli zistené žiadne psychopatológie, ktoré by ho boli schopné

diskvalifikovať z role rodiča, ktorými by mohol dieťa ohroziť. Pokiaľ znalkyňa PhDr. Fortis (je potrebné
zdôrazniť, že bez priameho vyšetrenia otca) konštatovala u otca tzv. acting out, teda impulzívne reakčné
správanie bez dostatočnej racionálnej kontroly, pričom známky acting outu pripustila aj PhDr. Haidová,
avšak zároveň dodala, že otec má množstvo kompenzačných mechanizmov, ktoré to vyrovnávajú a
dieťaťu by neublížil, znalec PhDr. Kleinmann po vyšetrení otca acting out nekonštatoval. V tejto súvislosti
je potrebné zdôrazniť, že ani acting out nemôže otca diskvalifikovať ako rodiča, osobitne ak doteraz

nebolo preukázané žiadne neprimerané, agresívne správanie sa otca voči dieťaťu, a nemôže byť
prekážkou pre výkon jeho rodičovských práv a povinností a teda ani styku otca s dieťaťom. Podľa
výsledkov vykonaného dokazovania, maloletý nie je primárne traumatizovaný otcom, ale nefunkčnou a
konfliktnou interakciou medzi rodičmi.

75. Za vyššie popísanej situácie, zohľadňujúc to, že otec sa s maloletým už viac ako 5 rokov nestretol
(okrem obmedzených stretnutí pri znaleckom vyšetrovaní), odvolací súd zhodne s prvoinštančným
dospel k záveru, že je nesporne v najlepšom záujme maloletého, aby bol čo najskôr a v primeranom
rozsahu obnovený jeho styk s otcom metódou postupného približovania riadeného a kontrolovaného
kvalifikovanýmiodborníkmi,zaichúčasti,vneutrálnomprostredítak,abydieťamohloznovunadobudnúť

dôveru u svojho otca, ktorého vytesnilo zo svojho života, aby mohlo získať pre zdravý psychický vývoj
tak dôležitý mužský vzor, ktorý mu je odopieraný a znovunadviazať zdravé citové väzby nielen s otcom,
ale i s rodinou na jeho strane. Neobnovenie väzieb a kontaktov maloletého s otcom by malo na dieťa a
jeho budúci vývoj a život veľmi nepriaznivé následky, ktorým je nevyhnutné predísť.

76. Prvoinštančný súd s poukazom na vyššie uvedené, v spojení s jeho odôvodnením rozhodnutia
potom dôvodne, zohľadňujúc najlepší záujem mal., okolnosti prípadu a aktuálnu situáciu, správne
ustáliac, že neboli zistené žiadne podmienky na to, aby bol styk otca s maloletým podľa návrhu
matky zakázaný, upravil styk zatiaľ v minimálnom rozsahu jeden a pol hodiny každé dva týždne v
neutrálnom prostredí Centra pre deti a rodiny Bratislava a to za účasti odborných zamestnancov centra

určujúcich, regulujúcich a sledujúcich priebeh styku, za prítomnosti matky iba v rozsahu maximálne
prvých troch stretnutí. Tým sa vytvorí reálna možnosť obnovenia zdravého rodinného vzťahu syna
k otcovi, k začleneniu tak potrebnej prítomnosti otca do života dieťaťa a súčasné zabezpečenie
zdravého psychického vývoja maloletého. Uvedený rozsah styku a podmienky jeho realizácie pritom
plne rešpektujú psychické diagnózy a aktuálny postoj maloletého.

77. Ku konkrétnej avšak iba k relevantnej časti argumentácie matky v odvolaní odvolací súd dodáva:

78. V bode I. matka poukazuje na citácie z odborných publikácií ohľadne domáceho násilia na ženách
a domáceho násilia s tým, že maloletý W. je priamou i nepriamou obeťou násilia zo strany otca. Tu

je potrebné zdôrazniť, že v konaní neboli predložené žiadne relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali,
že maloletý je (priamou, či nepriamou) obeťou násilia zo strany otca. Ničím nebolo preukázané, že
posttraumatická stresová porucha maloletého, či fóbicko-anxiózny syndróm maloletého majú pôvod v
násilnom správaní sa otca voči nemu, prípadne matke. Ani vo vzťahu k incidentu v Z. v septembri
2015, od ktorého sa odvíja narušenie psychického stavu maloletého, nebolo zo strany prítomných

policajných orgánov zistené, že by došlo k spáchaniu trestného činu alebo priestupku otcom. Ani nebolo
preukázané, že by výslovne správanie sa otca k mal. v inkriminovaný deň bolo pôvodom psychickej
poruchy maloletého.

79. Ďalšia časť odvolania matky sa týka znaleckých posudkov, pričom napáda postup, či závery znalcov

PhDr. Haidovej, selektívne i PhDr. Kleinmanna, pričom za jediné správne označuje znalecké posudky
znalkyne PhDr. Fortis č. 6/2018 a 7/2019, ktoré sama zadala a financovala ako súkromné znalecké
posudky. Je vecou výlučne znalca, aké postupy, metódy, či testy podľa okolnosti veci v každom prípade
použije, vyšší počet testov ale automaticky nezaručuje vyššiu kvalitu a objektivitu posudku. Ak sa znalecneprípustne v posudku vyjadrí k otázkam právnym, je povinnosťou súdu na tieto jeho závery neprihliaať
a vytvoriť vlastný právny záver vo veci. Uvedené ale nediskvalifikuje celý znalecký posudok.

80. Prvoinštančný súd v odôvodnení preskúmavaného rozsudku (ods. 49) riadne vysvetlil z akých
dôvodov nemohol na súkromné znalecké posudky PhDr. Eleny Fortis č. 6/2018 a 7/2019 prihliadať s tým,
že znalkyňa nevykonala psychodiagnostické vyšetrenie otca a vychádzala len z údajov poskytnutých
matkou, pričom mala k dispozícii len čiastočnú spisovú dokumentáciu. Hoci podľa vyjadrenia znalkyne
PhDr. Fortis v posudku č. 7/2019 pri vypracovávaní druhého znaleckého posudku mala k dispozícii

spis Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 27P/158/2015 v počte listov 691, neodstraňuje to druhý
podstatný nedostatok a to, že nevykonala vôbec psychodiagnostické vyšetrenie otca a to bez ohľadu
a to, z akých dôvodov k nemu nedošlo. Pri posudzovaní ne/vhodnosti styku otca s dieťaťom poznanie
osobnosti otca a jeho interakcií s dieťaťom je pritom rozhodujúce a nenahraditeľné. Bez potrebného
vyšetrenia otca závery znalca k predmetnej otázke nemožno považovať za objektívne a komplexné.
S poukazom na uvedené je irelevantné, že a z akých dôvodov otec odmietol, aby bol sprístupnený

súdny spis znalkyni PhDr. Fortis, aj že sa odmietol podrobiť tomuto znaleckému dokazovaniu. Otec so
sprístupneným súdneho spisu a vyšetrením u PhDr. Fortis pritom nesúhlasil z dôvodu pochopiteľných
pochybností o objektivite posudku. Irelevantné je tiež že PhDr. Fortis použila viac metód vyšetrenia
účastníkov ako iní znalci, ako aj to, že MS SR žiadne pochybenie z hľadiska zákonom stanovených
podmienok a náležitostí v znaleckom posudku PhDr. Fortis nenašlo. Znalecké posudky PhDr. Fortis

pritom neboli vypracované cielene a špecificky za účelom úpravy styku otca s maloletým, na rozdiel od
znaleckého posudku PhDr. Kleinmanna.

81.Jepravdou,ževzmysle§209CSPsúkromnýznaleckýposudokjevzásaderovnocennýznaleckému
posudku nariadenému súdom a pri jeho hodnotení platia tie isté kritériá ako pri hodnotení znaleckého

posudku súdom ustanoveného znalca. Uvedené ale nič nemení na predtým uvedenom vo vzťahu k
znaleckému posudku PhDr. Fortis. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že znalecký posudok je len
jedným z množstva dôkazov v konaní, ktoré ovplyvňujú výsledné rozhodnutie súdu a naviac znalecké
posudky PhDr. Fortis sú len jednými z viacerých znaleckých posudkov predložených v predmetnom
konaní. Vzhľadom na spochybňovanie prvších znaleckých posudkov účastníkmi, ako i vzhľadom na

časový odstup od ich vypracovania, prvoinštančný súd správne pribral priamo do tohto konania
nového znalca za účelom zodpovedania otázok výslovne súvisiacich s úpravou styku otca s maloletým,
PhDr. Kleinmanna. Tento znalec vykonal odborné vyšetrenie nielen maloletého, ale aj oboch rodičov
a podal Znalecký posudok č. 17/2020 zo dňa 29.10.2020. Pre následné úmrtie znalca 28.3.2021
objektívne nebolo možné znalca na pojednávaní k znaleckému posudku vypočuť a ani vykonať matkou

žiadanú konfrontáciu znalca PhDr. Kleinmanna s PhDr. Fortis. Keďže prvoinštančný súd považoval
znalecký posudok PhDr. Kleinmanna za úplný a aktuálny, odôvodnene potom zamietol návrh matky na
konfrontáciu znalcov, ktorú považoval za nepotrebnú a nadbytočnú i s poukazom na časový odstup
vypracovania znaleckého posudku Mgr. Fortis. Okrem toho Mgr. Fortis bola pred súdom k svojim
znaleckým posudkom vypočutá pred Okresným súdom Bratislava II a zápisnica a záznam o jej výsluchu

tvoria obsah tohto spisu.

82.VďalšejčastiodvolaniamatkaselektívnezdôrazňujeibazáverznalcaPhDr.Kleinmanna,žemaloletý
z psychologického hľadiska nie je pripravený na styk s otcom, bez reálneho podkladu v znaleckom
posudku ale tvrdí, že znalecký posudok potvrdil, že maloletý je priamou i nepriamou obeťou násilia, čo zo

znaleckého posudku nevyplýva. Pokiaľ matka namieta niektoré závery znalca PhDr. Kleinmanna, ktoré
sú v jej neprospech (napr. o potrebe odbornej psychoterapeutickej práce s maloletým W., že dieťa je
sýtené strachom, že ho otec znovu unesie, že vzdelávanie, sociálna situácia a matkine rigidné postoje k
situácii neumožňujú maloletému zmeniť uhol pohľadu na vzťah s otcom, že matkin strach o maloletého a
bránenie normálneho začlenenia do sociálneho prostredia iba komplikujú psychologickú väzbu na otca)

ktoré označila za voľné úvahy až konšpirácie znalca, ktoré nevyplynuli z odborných zistení a nie sú
výsledkom znaleckej diagnostiky, toto tvrdenie matky nie je ničím podložené. Otázku hyperprotektivity
matky, ktorú konštatoval PhDr. Klienmann (ale i PhDr. Fortis, keď uviedla, že matka ja „hyperprotektívna
osobnosť v adaptívnej miere“) odvolací súd nepovažoval za relevantnú pre rozhodovanie o styku mal. s
otcom. Pokiaľ znalec neurobil matke, či maloletému niektorý z množstva možných psychodiagnostických

testov, neznamená to, že k uvedenému nemohol dospieť na základe iných testov, či priameho
pozorovania účastníka a jeho reakcií.83. Po tak rozsiahlom a dlhotrvajúcom dokazovaní a predložení viacerých znaleckých posudkov, po
správnom ustálení, že znalecký posudok PhDr. Kleinmanna je úplný a aktuálny, bolo už nadbytočným
vykonať ďalší kontrolný znalecký posudok, ako sa toho domáhala matka. Ani neboli splnené podmienky

§ 207 ods. 3 CSP pre nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom tým, že by išlo o
obzvlášť závažný prípad vyžadujúci osobitné vedecké posúdenie a ani tým, že by podstatné závery
znalcov boli v zrejmom rozpore, s poukazom na predtým uvedené, že na znalecký posudok PhDr. Fortis
nebolo dôvodné prihliadať. Nevykonaním týchto dôkazov navrhnutých matkou preto nedošlo k žiadnemu
porušeniu procesných práv matky.

84. K bodu IV. odvolania matky je potrebné uviesť, že súd dôsledne prihliadal na opakované tvrdenia
matky, že maloletý je priamou i nepriamou obeťou domáceho násilia zo strany otca, avšak táto
skutočnosť v konaní ničím preukázaná nebola a zostala len v rovine nepodloženého tvrdenia matky. Túto
skutočnosť nepotvrdil vo svojom znaleckom posudku ani PhDr. Kleinmann, ako to matka nepodložene
tvrdí. Pokiaľ znalec v znaleckom posudku uviedol, že aktuálny zdravotný a najmä psychický stav

maloletého má prvopočiatky v udalosti, keď otec odviedol maloletého od matky (incident v Budmericiach
2015), nie je možné z toho vyvodiť, že vtedy sa otec na maloletom dopustil akéhokoľvek násilia. Pri
incidente násilia došlo ku konfliktu oboch rodičov za asistencie polície, ktorého bolo dieťa priamym
svedkom, čo na ňom zanechalo následky. V súvislosti s predmetným incidentom nie je možné uplatniť
princíp prezumpcie statusu obete, ako sa toho domáha odvolateľka, keďže žiadne násilie, ako základná

podmienka, pri ňom preukázané nebolo. Poukazovanie na podmienky mediácie ako metódy riešenia
nezhôd podľa medzinárodne platnej kvalifikácie odvolateľkou, pre daný prípad nie je na mieste, keďže
tu nedochádza k mediácií medzi účastníkmi ale k úprave styku rodiča s dieťaťom.

85. Názor maloletého bol v predmetnom konaní opakovane odborníkmi zisťovaný, pri rozhodovaní bolo

naň aj náležite prihliadané, v súlade s ust. § 38 CMP a § 43 ods. 1 ZoR, pričom súd nesporne prihliadal
na názor maloletého, a venoval mu náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti
a zohľadnil ho pri určení podmienok styku (krátky čas, neutrálne prostredie, za účasti odborníkov a
spočiatku i matky). Z citovaných ustanovení ale nevyplýva, že by bolo nevyhnutné, aby súd za každých
okolností podľa názoru maloletého aj rozhodol. Nie je povinnosťou súdu sa s vysloveným názorom

dieťaťa bez výhrad stotožniť. Naopak, ak je to v najlepšom záujme maloletého, súd môže a musí
rozhodnúť aj v rozpore s jeho deklarovaným názorom, ako tomu bolo aj v danom prípade.

86. Nie je pravdivé tvrdenie matky v závere podaného odvolania, že súd nerešpektoval odporučenie
viacerýchznalcovnerealizovaťstykotcasmaloletým,keďžetakýtozáverprijalavznaleckýchposudkoch

iba PhDr. Fortis, PhDr. Haidová naopak odporúčala čo najskôr začať s realizáciou styku a PhDr.
Kleinmann neodporučil iba styk bez psychoterapeutického vedenia a dôrazne odporúčal psychoterapiu
mal.

87. Vykonanie dôkazov navrhnutých matkou v odvolacom konaní popísaných vyššie pri jej podaniach,

odvolací súd vzhľadom na doteraz vykonané dokazovanie a jeho výsledky, považoval za nadbytočné a
nepotrebné, neschopné prispieť k lepšiemu poznaniu skutočného stavu veci a zvrátiť doterajšie výsledky
dokazovania, preto ich nevykonal (§ 68 CMP).

88. Ďalšie odvolacie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za

nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany

konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,

ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.89. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, na vyššie uvedené názory odvolacieho súdu,
v spojení so závermi prvoinštančného súdu v odôvodnení preskúmavaného rozsudku, odvolací súd

je zhodne s prvoinštančným, ale i s názorom procesného opatrovníka mal., Komisárky pre deti a
prokurátora, toho názoru, že je nepochybne v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby bol upravený
styk otca s maloletým, a to spôsobom a v rozsahu, ako k tomu došlo preskúmavaným prvoinštačným
rozsudkom tak, aby mohlo dôjsť k obnoveniu a reparácii hlboko narušených vzťahov dieťaťa k svojmu
otcovi, ktorých existencia je životne dôležitá pre ďalší zdravý vývin maloletého. Odvolací súd tiež

zhodne s prvoinštančným ako i procesným opatrovníkom mal., Komisára pre deti a prokurátorom, je
presvedčený, že naopak nie súd dôvody pre zákaz styku otca s dieťaťom, ako sa toho domáha matka,
ktorý zákaz by za danej situácie spôsobil ťažko napraviteľné stopy na psychike dieťaťa a jeho ďalšom
zdravom vývoji. Je teda nepochybne v najlepšom záujme maloletého, aby pozvoľnými cielenými krokmi,
metódou postupného približovania, za účasti odborníkov, došlo k opätovnému obnoveniu zdravého
vzťahu dieťaťa k otcovi tak, aby dieťa mohlo znovu nadobudnúť dôveru v otca, mať naňho realistický

pohľad, budovať plnohodnotný vzťah ku svojmu rodičovi a aby bolo umožnené realizovať právo dieťaťa
na udržiavanie pravidelného, rovnoprávneho osobného styku aj s rodičom, ktorému nie je zverené do
starostlivosti. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne
správny, včítane závislých a vecne správnych výrokov o náhrade trov konania účastníkov a štátu, s
použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

90.Onáhradetrovtohtoodvolaciehokonaniabolorozhodnutéspoužitímgenerálnejklauzulyzakotvenej
v § 52 CMP, keď žiadne podmienky pre jej prelomenie v zmysle § 55 CMP nevyšli najavo a napokon ani
žiaden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil.

91. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995

Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a
ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona
č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez
návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS
SR č. 207/2016 Z.z.