Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. jún 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/70/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010387
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8316010387.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného M. W.,

pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry
Humenné sp. zn. 2Pv 479/15/7702 zo dňa 21.04.2016, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. júna 2021 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný M. W., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom V. XXXX/XX, I.,

uznáva sa za vinného, že

dňa 22. 8. 2015 v čase okolo 04.30 hod na ulici Osloboditeľov pred barom Peklo v Humennom po
predchádzajúcej verbálnej roztržke medzi skupinou ľudí, kde sa nachádzal aj T.. B. C. J. I., ktorý sa tam
snažil pred dotieravosťou tejto skupiny ochrániť svoju priateľku P. L., toho fyzicky napadol M. W., ktorý
ho rukou udrel do oblasti tváre, pričom v dôsledku tohto napadnutia T.. B. C. spadol na zem a keď už
ležal na zemi, tak ho M. W. nohou kopol do oblasti tváre, čím takto spôsobil T.. B. C. J. I. zlomeninu

zygomatikomaxilárneho komplexu vpravo s posunom, zlomeninu spodiny očnice vpravo s posunom,
pohmoždenie okolia pravého oka stredne ťažkého stupňa, pohmoždenie hornej pery stredne ťažkého
stupňa, pohmoždenie dolnej pery stredne ťažkého stupňa, pohmoždenie pravého líca stredne ťažkého
stupňa a pohmoždenie ľavého líca stredne ťažkého stupňa s dobou liečenia v trvaní 40 dní,

teda

fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného a inému

tým úmyselne ublížil na zdraví,

čím spáchal

prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, na § 36 písm. j)
Trestného zákona, na § 37 písm. h) Trestného zákona, podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, na úhrnný
trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok a 3 (tri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona, súd určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, súd ukladá obžalovanému povinnosť zaplatiť náhradu škody
poškodeným: T.. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. A. XXXX/XX, I., vo výške 4.376 eur (bolestné),

Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce, Nám. osloboditeľov 81, vo výške 273,40 eur, Všeobecná
zdravotná poisťovňa, pobočka Prešov, Kúpeľná 5, vo výške 2.105,59 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obvineného M. W. obžalobu pre skutok uvedený
vo výroku tohto rozsudku.

Trestná vec obžalovaného bola prerokovaná na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 20.12.2017,
31.01.2018, 27.02.2019, 24.04.2019, 22.07.2020 a 21.06.2021 a bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku. Po splnení zákonných podmienok bolo hlavné pojednávanie dňa 21.06.2021
vykonané v neprítomnosti poškodených Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchmi poškodeného, svedkov, znalcov,
oboznámil sa s obsahom celého spisového materiálu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil
a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovanýprisvojomvýsluchunahlavnompojednávanívyhlásil,žesanecítibyťvinný.Dňa22.08.2015

bol s C. v bare Peklo, asi okolo štvrtej ráno vyšli von pred bar. Videl tam skupinku ľudí, ktorí mali nejaký
konflikt. Bolo to vedľa Havany. Bol tam K., C., C., L. Q. P.. C. prvý napadol K. tak, že ho odsotil od seba,
K. spadol na zem. Obžalovaný k nim pribehol, postavil sa pred C. a povedal C., že nech nechá K., že
je to jeho kamarát. C. bol veľmi agresívny, kričal, snažil sa pokračovať v bitke ďalej. L. Q. P. sa vzdialili
vedľabaruHavana,išlisitamniečovyjasniť.Obžalovanýsasnažilpoškodenéhoukľudniť,nopoškodený

stále vrieskal. Obžalovaný mal len v úmysle zobrať K.. C. začal fyzicky napádať obžalovaného, kričali
po sebe, došlo k hádke, k drganiu, všetci sa začali naťahovať, navzájom sa udierali. Obžalovaný sa
s poškodeným pomaly presúvali k L. Q. P.. Obžalovaný začal ustupovať smerom k Plzenke, asi 20 -
30 metrov, kde sa poškodený snažil obžalovaného udrieť, ktorý sa rozmachoval rukami. Obžalovaný
sa vtedy strašne bál, pretože nikdy to nezažil. Následne sa na neho poškodený zvalil, spadli na zem a

poškodený chytil rukami pravú nohu obžalovaného, ktorú držal, obžalovaný sa snažil vytrhnúť, podarilo
sa mu to až na druhý až tretíkrát. C. ležal na zemi. Obžalovaný tvrdil, že do poškodeného nekopol. Udrel
ho do tváre holou päsťou. Na nohách mal vtedy obuté botasky. Obžalovaný pripustil, že poškodeného
kopol neúmyselne pri vytrhávaní nohy do oblasti tváre. Len si vytrhával nohu, ktorú mu držal poškodený,
pretože poškodený na neho spadol. Obžalovaný na tretíkrát potiahol a viackrát ho nekopal. Uviedol,

že kontakt s C.Š. mal aj K. Q. P., ktorí obaja ho udreli päsťou raz. Toto videl. Obžalovaný uviedol, že
poškodeného nikdy predtým nevidel, ani L., ani P., ani C.. Len K. poznal, keď videl, že spadol, ho chcel
zobrať preč. Hovoril poškodenému, že berie si svojho kamaráta preč. Obžalovaný priznal, že predtým
vypil v bare Peklo asi 4 - 5 poldeci.

Poškodený T.. B.Á. C. ku skutku uviedol, že z baru Crazy spolu s C., partnerkou L. Q. K. sa presunuli pred
Peklo, pretože chceli si objednať taxík. Prišli pred peklo, taxík nebol žiaden, pozeral do mobilu, že si ho
zavolá. L. mu povedala, že si ide niečo kúpiť jesť. Zrazu počul krik, plesknutie a L. bola na zemi. Okolo
nej boli dve postavy, dvaja chlapci, poškodený išiel k nim, do K. sotil, ale nespadol. Reagoval tak preto,
že videl, že nad kamarátkou stoja dvaja neznámi. Boli veľmi blízko pri nej, tak K. odsotil, lebo bol oproti

L.. Stalo sa to medzi barom Peklo a Havanou. Spýtal sa, že čo robia. Oni, že čo sa stará, jednoducho
potom sa to všetko zomlelo a začali poškodeného napádať a jeden z nich držal L.. Potom L. Q. K. zostali
na tom mieste a poškodený s W. išli na tú ulicu z chodníka. L. Q. P. sa presunuli za bar Havanu. Na
chodníku mal poškodený s obžalovaným potýčku, kde ho obžalovaný začal rukami, päsťami udierať do
tváre a potom sa ocitol na kolenách. A už len počul, ako mu K. povedal, že ešte ho doraz. Obžalovaný ho

na to kopol do tváre, obžalovaný mal botasky na nohách, bol to kopanec do pravej časti tváre botaskou.
Vtedy bol poškodený na kolenách. Kopom bol zasiahnutý do pravého líca. Najväčšiu bolesť pocítil po
kopnutí. Potom ho zdvihol C. zo zeme. Pred tým incidentom nikoho okrem L. nepoznal. Priznal, že on
sprvu sotil do K., ktorý ale nespadol, vtedy pri ňom bol obžalovaný. C. A. P. sa pozerali, ale nezasahovali.
Až keď ho W. kopol, potom C. pribehol k poškodenému, v tom už poškodený ležal na chrbte na zemi.

Neposkytovali mu pomoc. V čase skutku bol pod vplyvom alkoholu, ale dobre si pamätá na tie udalosti.Keď sa bili, snažil sa vyhýbať ranám a snažil sa aj útočiť. Hneď po incidente ho zobrala sanitka, odviezli
na CT s krvácaním do mozgu. Najväčšiu bolesť pocítil po kopnutí. Bolo to nohou s botaskou. On nevidel
konkrétne, aby ho kopol obžalovaný, ale mimo neho tam nebol nikto, kto by ho mohol kopnúť. Podľa

poškodeného organizátorom toho všetkého bol K. Q. P.. P. zabával C.Í., lebo on by prišiel poškodenému
na pomoc a K. držal L.. P. ho určite neudrel, pretože pri ňom nestál. Ani K. ho neudrel.

Znalec MUDr. Dušan Sukovský, ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok, konštatoval, že poškodený
utrpel v inkriminovaný deň poranenia: zlomenina zygomatikomaxilárneho komplexu vpravo s posunom,

zlomenina spodiny očnice vpravo s posunom, pohmoždenie okolia pravého oka stredne ťažkého stupňa,
pohmoždenie hornej pery stredne ťažkého stupňa, pohmoždenie dolnej pery stredne ťažkého stupňa,
pohmoždenie pravého líca stredne ťažkého stupňa a pohmoždenie ľavého líca stredne ťažkého stupňa.
Najzávažnejším poranením bola zlomenina v oblasti jarmového oblúka a očnice, toto poranenie vzniklo
na základe úderu päsťou, nemohlo vzniknúť na základe pádu na zem, ani na základe úderu spôsobom
facky otvorenou rukou. V zdravotnej dokumentácii nie sú opísané príznaky, na základe ktorých by

bolo možné konštatovať, že poranenie by vzniklo na základe kopnutia obutou nohou. Pohmoždenia v
oblasti tváre vznikli jednak údermi päsťou, poprípade niektoré mohli vzniknúť aj úderom dlane otvorenou
rukou. Nie sú príznaky, na základe ktorých by bolo možné uviesť, že k poraneniu došlo na základe
kopnutia obutou nohou, resp. že by spadol tvárou na drsnú podložku. Znalec ale poukázal na to, že
poškodený mohol byť kopnutý do oblastí mäkkých častí napr. pier, kopnutie bolo vedené slabou silou,

ale samotné zlomeniny vznikli na základe úderu päsťou. Znalec nevylúčil možnosť kopnutia. Trval na
tom, že najťažšie poranenie - zlomenina - vzniklo na základe úderu päsťou, pričom poškodený utrpel
zranenia jednak úderom päsťou do oblasti poranenia, aj kopnutím mäkkou časťou nohy pri komplexnom
hodnotení. Pád dominantne vylúčil. Spôsob kopnutia do oblasti mimo zlomeniny bol vedený malou
intenzitou sily. Táto malá intenzita nezanechala známky, ktoré pozorujú pri veľkých intenzitách kopnutia.

Znalec pripustil, že mohlo ísť aj o obojstranné fyzické napadnutie, kedy sú spôsobené aj jednému
aj druhému rôzne typy poranení v oblasti tváre, prípadne aj iných častí tela, pretože intenzita mimo
poranenia zlomeniny poukazuje na to, že údery boli vedené nie veľkou silou, len úder na oblasť pravej
strany tváre, ktorý spôsobil zlomeninu, bol väčšej intenzity. Z hľadiska posúdenia obmedzení uviedol,
že poškodený sa liečil na následky poranenia 40 dní, čo je adekvátna doba liečenia. Obmedzenie

v obvyklom spôsobe života spočívalo v tom, že poškodený mal bolesti v oblasti tváre, hlavne v
oblasti pravej strany v mieste zlomeniny. Ako najdominantnejšie poškodenie mohlo mať bolestivosť
miernu až stredne veľkú počas doby cca 14 dní. Štandardne pri týchto poraneniach a to hlavne
s prihliadnutím na zlomeninu sú obmedzení v ťažšej fyzickej práci a to počas celej doby liečenia,
štandardne 10-14 dní sú takto poškodené osoby obmedzené v bežnom kontakte z dôvodu opuchov a

hematómov v oblasti tváre. Keďže sa jednalo o zlomeninu bez posunu úlomkov, poranenie nevytvorilo
predpoklad pre vznik trvalých následkov. Útok pP nemá otázyvo OP:žšej fyzickyp oškodený udáva:
na poškodeného bol vedený na oblasť životne dôležitých orgánov, pretože v oblasti hlavy ako celku sa
nachádzajú životne dôležité orgány a to mozog a pravé oko. Jeden úder bol vedený päsťou a jednak
kopnutím. Pri silnejších nárazoch na hlavu dochádza aj k poškodeniu mozgu. Pri tomto útoku došlo vo

všeobecnosti k ohrozeniu dôležitého orgánu.

Svedkyňa V. K. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedla, že po odchode z baru Crazy v Humennom
spolu s C., C. Q. L. boli chvíľu na námestí, keď k nim prišla skupinka chlapcov, z ktorých dvaja boli
otravní. Narúšali jej osobný priestor, boli dotieraví a z ich strany išlo o jednosmernú provokáciu. Musela

ich mierne odstrkovať od seba. To bolo najprv na námestí pred Crazy Barom, potom sa presunuli pred
peklo, chlapci išli za nimi, stále do nich skákali. Bola z toho znechutená, odišla skôr domov na taxíku,
preto útok priamo nevidela, ani hádku.

Svedok B. P. kritického dňa osobne bitku nevidel. Počas incidentu najprv bol s P. za Peklom, lebo

si chcela niečo vyrozprávať. Boli tam obžalovaný, K., poškodený, P. L. Q. C.. Nevidel, aby niekto
udrel C. alebo aby C. udrel niekoho. Boli tam nejaké strkačky. Vtedy aj svedok asi dostal facku od
poškodeného, no nepamätal si presne, ale neutrpel žiadne zranenie. Situáciu svedok nevnímal, pretože
bol opitý. Nevedel ani, kto zavolal sanitku. Bol tam do príchodu polície, ale potom utiekol, pretože sa
bál problémov. Videl ležať C. na zemi. Keď k nemu prišiel, obžalovaný tam už nebol. C. mal na sebe krv.

Svedok N. K. uviedol, že konflikt vznikol tak, že poškodený zaútočil na neho, rovno ho napadol -
udrel do tváre, svedok spadol na zem, bol celý od krvi. Mal poranenie, ale nebol u lekára. Vtedy sa ho
obžalovaný zastal. Bolo to pri rohu Havany. Vznikla potýčka medzi C. Q. W., počas ktorej obžalovanýcúval - pohyboval sa dozadu a C. išiel s rukami na neho. Oni boli od svedka možno 15 metrov od Havany.
Nevidel, aby obžalovaný kopol do poškodeného, ani aby do neho udrel. Na C. nikto neútočil. Keď sa
svedok postavil, poškodený už ležal na zemi. Nevidel, aby niekto iný mimo W. útočil na C..

Svedok E. C.Í. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný a K. napadli poškodeného. Boli tam
dvaja chlapci a jeden ho udrel. Z tých dvoch bol jeden obžalovaný. Bolo tam svetlo. Mali kapucne, ale
videl, ako tam išli. Jedine ten druhý, čo tam bol s ním, mohol mu spôsobiť zranenie, ale ten do neho
nekopal. Poškodeného kopol W.. Bola to chvíľka, zhodili ho na zem a kopli do tváre. Niekto z nich dvoch

ho bil päsťami. Svedok zavolal sanitku, prišla aj polícia. Policajti všetkých chytili za bytovkou. Nikto iný
poškodeného nenapadol. Nevidel, aby poškodený niekoho udrel. Poškodený dostal kopanec a otočilo
ho na chrbát.

Svedkyňa P. L. vypovedala, že na ceste z baru Crazy sa hádala s poškodeným, išli smerom k baru
Peklo. Boli tam s nimi ešte E. C. Q. V. K.. Vtedy po ceste išli neznámi chlapci, ani sa o nich nezaujímala,

lebo sa hádala. Spred Pekla si chceli zavolať taxík. V. K. odišla, lebo ju tí chlapci obťažovali. Potom
začali obťažovať ich, začali byť veľmi drzí, hlavne K., vymenili si názory, pristúpila k nemu a vtedy ju
udrel a ona spadla. Vtedy zasiahol poškodený, zomlelo sa to veľmi rýchlo. Kým sa postavila, videla, že
poškodený sa naťahuje s ďalším chlapcom. K. stál pred ňou a nedovolil jej do bitky zasiahnuť. Potom
videla, ako poškodený kľačí na štyroch, potom už ležal na zemi. Nevedela uviesť, koľkokrát obžalovaný

udrel poškodeného, pretože K. jej bránil vo výhľade. Nikto okrem obžalovaného poškodeného nebil. Po
bitke K. A. W. utekali krížom cez park. Ona ešte bežala za nimi, v tom sa K. otočil a ešte raz ju udrel,
spadla do trávy, oni utekali ďalej. Vrátila sa k poškodenému, ktorý ležal na boku na zemi a pri ňom kľačal
P. Q. C., pričom C. už volal sanitku. Keď pristúpila, tak spoznala P., ktorý začal tiež utekať za nimi.
Potom prišla záchranka a polícia.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním ďalších listinných dôkazov, najmä správ Všeobecnej zdravotnej
poisťovne, a.s., Sociálnej poisťovne, potvrdenia o vyplatených dávkach a potvrdenia zamestnávateľa
poškodeného. Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Prešov, si v prípravnom
konaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 2.105,59 eur za poskytnutie zdravotnej starostlivosti

poistencovi B. C.. Poškodená Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce, si riadne a včas uplatnila
nárok na náhradu škody vo výške 273,40 eur, táto suma predstavovala sumu vyplatených dávok
nemocenského poistenia poškodenému B. C. v období od 24.08.2015 do 30.09.2015. Skutočnosť, že
poškodený bol v tom čase práceneschopný, preukazuje aj potvrdenie zamestnávateľa poškodeného.

Zástupca KEÚ PZ Košice k znaleckému posudku č. 3751/2015, ktorý bol vypracovaný ku dňu
11.02.2016, zotrval na záveroch uvedených v znaleckom posudku. Na expertízne skúmanie bola
predložená jedna vecná stopa označená č. 1 a to jeden pár tenisiek a aj porovnávací materiál bukálny
ster osoby T.. B. C., nar. XX.XX.XXXX. Na predloženej vecnej stope označenej č. 1 pravej teniske
bola dokázaná prítomnosť ľudskej krvi. Z výsledkov DNA analýz vyplynulo, že DNA profil zistený z

ľudskej krvi zaistenej zo stopy č. 1 a to z oteru ľudskej krvi nachádzajúcom sa na pravej teniske, v
znaleckom posudku na obrázku č. 3 miesto označené bielym krúžkom a taktiež z kvapiek ľudskej krvi
nachádzajúcich sa na vonkajšej strane pravej tenisky v znaleckom posudku na obrázku č. 4 - miesto
označené čiernym krúžkom, je zhodný s DNA profilom osoby B. C., nar. XX.XX.XXXX, I., B. A. XXXX/
XX. Teda DNA analýzou bolo dokázané, že pôvodcom tejto ľudskej krvi zaistenej z uvedených stôp je

osoba B. C., nar. XX.XX.XXXX. Zo stopy č. 1 z oteru hnedej farby nachádzajúcom sa na spodnej strane
podrážky pravej tenisky v znaleckom posudku na obrázku č. 5, miesto označené čiernou šípkou, bola
vykonaná izolácia DNA. Kvantifikáciou izolovanej DNA z biologického materiálu zaisteného z uvedenej
stopy nebola v uvedenej vzorke zistená prítomnosť dostatočného množstva vhodného biologického
materiálu potrebného na úspešné vykonanie DNA analýzy. Uvedená stopa je teda k ďalšiemu skúmaniu

DNA analýzou nepoužiteľná. DNA analýza zo stopy č. 1 a to z oteru krvi nachádzajúcej sa na ľavej
teniske v oblasti päty, v ZP na obrázku č. 2, miesto označené čiernou šípkou, nebola úspešná. Žiadne
iné skutočnosti než tie, ktoré sú uvedené v tomto znaleckom posudku, neboli pri expertíznom skúmaní
zistené.

Súd postupom podľa § 269 TP vykonal dokazovanie prečítaním aktualizovaných medzirezortných
lustrácii,atoodpisuregistratrestovaCentrálnejevidenciesprávnychdeliktovapriestupkov.Obžalovaný
doposiaľ nebol súdne trestaný, v odpise registra trestov nemá žiaden záznam. V Centrálnej evidencii
správnych deliktov a priestupkov má záznam o priestupku proti verejnému poriadku podľa zákona č.372/1990 Zb., priestupku sa dopustil dňa 07.07.2020 a bola mu zaň v blokovom konaní uložená pokuta
30,00 eur, ktorú zaplatil na mieste.

Prokurátor v záverečnej reči navrhol, aby súd uznal obžalovaného za vinného v zmysle obžaloby a
uložil mu úhrnný podmienečný trest odňatia slobody s určením primeranej skúšobnej doby a zároveň,
aby zaviazal obžalovaného na povinnosť nahradiť škodu. Navrhol v podstate rozhodnúť rovnako ako v
predchádzajúcom rozsudku okresného súdu.

Splnomocnenec poškodeného navrhol, aby súd v odsudzujúcom rozsudku zaviazal obžalovaného k
náhrade škody na zdraví, ktorá vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 4.376 eur.

Obhajca obžalovaného uviedol, že skutok sa nestal tak, ako je uvedený v obžalobe a zdôraznil, že všetci
svedkovia aj obžalovaný hodnotili rozdielne priebeh a okolnosti skutku. Najmä výpoveď poškodeného je
odzačiatkurozporuplná,pretoževprípravnomkonanípriprvomvýsluchupovedal,žesinaničnepamätá

a jeho neskoršie výpovede sú len akousi zmesou informácií, ktoré získal od iných osôb. Tento konflikt
prebiehal v troch fázach, prvá bola bezprostredne pri reštaurácii Havana club, ďalšia fáza prebiehala o
niečo ďalej pri bytovkách a posledná fáza prebiehala pri materskej škole, ktorá je smerom k reštaurácii
Plzenská. Počas priebehu týchto fáz konfliktu ako agresor vystupoval práve poškodený C.. C. bol ten, kto
vyprovokoval celý konflikt tým, že fyzicky napadol K.. Obžalovaný W. chcel iba zamedziť konfliktu, no a

to bol zrejme dôvod, pre ktorý následne C. zaútočil aj na neho. Prokurátor neuniesol dôkazné bremeno,
že by bez akýchkoľvek pochybností preukázal v konaní pred súdom, že zranenia, ktoré boli spôsobené
poškodenému spôsobil práve obžalovaný. C. bol zo zúčastnených najviac opitý a tieto zranenia si s
najväčšou pravdepodobnosťou spôsobil sám. Pokiaľ súd obžalovaného neoslobodí spod obžaloby, mal
by jeho trestnú vec postúpiť na prejednanie priestupku. Trval na tom, že v prejednávanecj veci sú také

pochybnosti, v ktorých je potrebné aplikovať zásadu in dubio pro reo, a teda rozhodnúť v prospech
obžalovaného. Už pre vyslovené pochybnosti navrhol odkázať poškodeného s uplatneným nárokom na
náhradu škody na civilný proces.

Obžalovaný uviedol, že sa necíti byť vinným. Konflikt začal C. tým, že napadol K.. Ďalšiu časť záverečnej

rečiadresovalprítomnémupoškodenému,pričomuviedol,žeakbytušil,žeK.boltenzlý,ktorýobťažoval
P., tak by sa do toho určite nemiešal. Poškodeného udreli P. Q. K.. Pokračoval smerom k súdu a
dodal, že sa necíti byť vinný, len sa bránil. Pri prednese posledného slova uviedol, že okolnosti nastali
bez akéhokoľvek jeho pôsobenia, nenesie zodpovednosť za zranenie poškodeného. Iba sa bránil voči
agresívnemu správaniu poškodeného C. a nakoniec je preto trestne stíhaný. Na mieste skutku sa ocitol

úplne náhodou a počas vyšetrovania objasňoval priebeh skutku orgánom činným v trestnom konaní.
Necíti sa byť vinný.

Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné
2Pv 479/15/7702 zo dňa 21.04.2016 je dôvodná. Prokurátor uniesol dôkazné bremeno, že skutok sa stal

tak, ako je uvedený v samotnej obžalobe. Za preukázané tak súd považuje spáchanie súdeného prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona zo strany obžalovaného M. W., pretože bolo dokázané,
že sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom dopustil výtržnosti tým, že napadol T.. B. C. a
tomu úmyselne ublížil na zdraví. Svoju vinu ohľadne tohto skutku síce obžalovaný poprel, zo zisteného

sledu udalostí však vyplynulo, že dňa 22.08.2015 v čase okolo 04.30 hod. na ulici Osloboditeľov pred
barom Peklo v Humennom po predchádzajúcej verbálnej roztržke medzi skupinou ľudí M. W. fyzicky
napadol T.. B. C., tohto rukou udrel do oblasti tváre, v dôsledku tohto napadnutia poškodený spadol na
zem a keď ležal na zemi, obžalovaný ho nohou kopol do oblasti tváre, čím mu spôsobil viaceré zranenia.

Vinu obžalovaného preukazuje výpoveď poškodeného T.. B. C., ktorý potvrdil, že to bol obžalovaný, kto
ho napadol a spôsobil mu popísané zranenia. Výpoveď menovaného potvrdili ďalší vypočutí svedkovia,
a to najmä E. C.Ř., ktorý popísal celý priebeh incidentu podobne ako poškodený. Ďalším dôkazom, ktorý
potvrdzuje napadnutie poškodeného zo strany obžalovaného, je DNA analýza, ktorou bola dokázaná
prítomnosť ľudskej krvi na teniske zaistenej od obžalovaného a DNA profil z tejto ľudskej krvi je zhodný s

DNA profilom poškodeného. Zo znaleckého dokazovania tiež vyplynulo, že uvedeného dňa T.. C. utrpel
zlomeninu zygomatikomaxilárneho komplexu vpravo s posunom, zlomeninu spodiny očnice vpravo s
posunom, pohmoždenie okolia pravého oka stredne ťažkého stupňa, pohmoždenie hornej pery stredne
ťažkého stupňa, pohmoždenie dolnej pery stredne ťažkého stupňa, pohmoždenie pravého líca stredneťažkéhostupňaapohmoždenieľavéholícastredneťažkéhostupňasdobouliečenia40dní.Poposúdení
mechanizmu vzniku zranení znalec konštatoval, že tieto poranenia mohli vzniknúť tak, ako to popísal
T.. B. C.. Na základe týchto vykonaných dôkazov tak bola vyvrátená obrana a obhajoba obžalovaného,

podľa ktorého sa skutok nestal tak, ako to bolo uvedené v obžalobe prokurátora.

U obžalovaného M. W. prichádza do úvahy uloženie úhrnného trestu, pretože v tomto konaní ho súd
odsudzuje za dva trestné činy. Pri prísnejšie posudzovanom prečine výtržníctva je trestná sadzba pri
treste odňatia slobody až tri roky. Pri ukladaní trestu súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.

j) trestného zákona, to je, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Bola
zistená jedna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, že obžalovaný spáchal
viac trestných činov. Pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolnosti súd
vyhodnotil ako vyrovnanú.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 TZ)

najmä v ustanovení odseku 3, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený
čonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosobyavustanoveníodseku4,podľaktoréhopriurčovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Každý prípad je súd povinný skúmať a posudzovať individuálne s ohľadom najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Po zvážení relevantných skutočností súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody na jeden
rok a tri mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu a určil skúšobnú dobu na dva roky. Trest
bol uložený v prvej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Dal tak obžalovanému možnosť
preukázať, že si skutočne uvedomuje nesprávnosť svojho konania a jeho dôsledky a že v uloženej
skúšobnej dobe preukáže svoju prevýchovu tým, že v nej bude viesť riadny život.

Takto uložený trest súd považuje za najvhodnejší na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je primárne
prevýchova obžalovaného a ochrana spoločnosti pred ním.

Poškodený T.. B. C. si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej trestnými činmi, preto

súdrozhodolopovinnostiobžalovanéhonahradiťpoškodenémuškoduvovýške4.376,00eur(bolestné).
Nárok na náhradu škody si riadne a včas uplatnili aj Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce (titulom
náhrady nemocenských dávok vyplatených poškodenému) a Všeobecná zdravotná poisťovňa, pobočka
Prešov (ako úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému poistencovi), preto
súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť Sociálnej poisťovni, pobočke Michalovce, škodu vo výške

273,40 eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, pobočke Prešov, škodu vo výške 2.105,59 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže

podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo
vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať
pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku
rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení

o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo
že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.