Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2019

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 14C/229/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314218649
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Maškovič

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1314218649.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore

žalobcov: 1/ Š. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Č.. X, W., 2/ B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Č..
X, W., zastúpených spoločnosťou: Tomášek a partners, s. r. o. so sídlom Rožňavská č. 2, Bratislava,
IČO: 36 858 811, proti žalovaným: 1/ O.. Š. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Č.. X U., W., 2/ Q.. Q. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Č.. XX, W., zastúpená advokátom Mgr. Petrom Tothom-Vaňom, konateľom
spoločnosti RESULTS s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Račianska č. 38, Bratislava, IČO: 51 784
017, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 2 nachádzajúceho

sa na 2. poschodí rodinného domu s dvomi bytovými jednotkami so súpisným číslom XXXX na D.
T. B. W., vchod č. 2, ktorý je postavený na pozemku s parcelným č. 3874/1 v kat. úz. W., spolu so
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto rodinného domu
o veľkosti 14864/37071.

II. Žalobcom 1/ a 2/ sa priznáva proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 08.08.2014, sa žalobcovia domáhali voči žalovaným určenia, že
žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 2 nachádzajúceho sa na 2. poschodí rodinného

domu s dvomi bytovými jednotkami so súpisným číslom XXXX na D. T. B. W., vchod č. 2, ktorý je
postavený na pozemku s parcelným č. 3874/1 v kat. úz. W., spolu so spoluvlastníckym podielom na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto rodinného domu o veľkosti 14864/37071. Žalobu
odôvodnili tým, že rodinný dom ešte bez dvoch bytových jednotiek bol v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalobcov, ktorí sú manželia a žalovaný 1/ je ich syn; žalobcom bolo dňa 24.04.1997 Okresným úradom
Senec vydané územné rozhodnutie na umiestnenie stavby - nadstavby rodinného domu, žalobcovia
realizovali nadstavbu rodinného domu, ktorá je v súčasnosti zapísaná ako byt v katastri nehnuteľností.

Nadstavba bola dokončená do augusta 2002, pričom od septembra 2002 do novembra 2002 prebiehali
záverečné vnútorné úpravy ako maľovanie, dokončenie plávajúcich podláh a podobne. Žalobcovia boli
už vlastníkmi rozostavaného bytu ako spôsobilého predmetu občianskoprávnych vzťahov, nadstavbu
si dokončili do ich vlastníctva a stali sa originárnymi vlastníkmi bytu, pričom byt nachádzajúci sa v
rodinnom dome, ktorého sú žalobcovia vlastníci, vybudovali bez práv žalovaných ako manželov, a to bez
práv žalovaných stať sa vlastníkmi bytu v zmysle právnych predpisov, avšak v súčasnosti sú žalovaní
zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci bytu, nakoľko dňa 11.03.2008 bola medzi žalobcami a

žalovanýmiuzatvorenáinominátnazmluva,naktorejzákladeSprávakatastrapovolilavkladvlastníckeho
práva žalovaných k bytu. Žalobcovia zastávali názor, že žalovaní nemohli nadobudnúť vlastnícke právo
k bytu na základe inominátnej zmluvy, nakoľko vlastníctvo k bytom možno nadobudnúť len na základe
zmlúv v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., resp. vytvorením veci, a preto keďinominátna zmluva nie je právnym titulom na nadobudnutie vlastníckeho práva k bytu, žalovaní sa nikdy
nestalijehovlastníkmi.Žalobcoviasvojnaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčeníodôvodnilitým,
že v súčasnosti sú ako vlastníci zapísaný na liste vlastníctva žalovaní, ktorí sa nemohli stať vlastníkmi

bytu a naopak žalobcovia, ktorí majú právny titul k bytu, nemôžu dosiahnuť súlad stavu zapísaného v
katastri s právnym stavom inak ako bez rozhodnutia súdu. Žalobcovia svoje tvrdenia podporili dôkazne
Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, územným rozhodnutím Okresného úradu Senec č.
ŽP/573/97-Ka zo dňa 24.04.1997, stavebným povolením Okresného úradu Senec č. ŽP/773/97-Ka
zo dňa 21.05.1997, inominátnou zmluvou zo dňa 11.03.2008, čestnými prehláseniami Y. V. a U. V.,

fotografiami nadstavby z rodinného domu z marca a decembra 2002, dokladmi k dodávke o montáži
kúrenia v nadstavbe (zmluva o dielo č. 903303007 zo dňa 15.10.2001, cenová ponuka 01/218/MG,
faktúra č. VS 111020018) a faktúrou č. 780633/5 zo dňa 11.09.1997.

2. Žalovaná 2/ sa písomne vyjadrila k žalobe dňa 13.10.2015 a žiadala žalobu v celom rozsahu
zamietnuť z dôvodu, že je nesporné, že obaja žalovaní užívali a sami sa podieľali na výstavbe danej

nehnuteľnosti tak v čase pred vznikom manželstva, ako aj po vzniku manželstva (k čomu došlo dňa
21.09.2002) a kolaudačné rozhodnutie o stavbe - nadstavbe bolo vydané v marci 2005, t. j. takmer
tri roky následne po uzavretí manželstva a tri roky pred uzatvorením inominátnej zmluvy, z čoho
vyplýva, že všetci účastníci inominátnej zmluvy boli dávno pred jej uzatvorením, ale aj pred vydaním
kolaudačného rozhodnutia uzrozumení, že byt č. 2 vlastnícky prináleží žalovaným, čo uzatvorením

inominátnej zmluvy jednoznačne vyjadrili a deklarovali, preto nesúhlasila s tvrdením žalobcov, že títo
byt vytvorili a stali sa originárnymi vlastníkmi bytu. V tejto súvislosti považovala za potrebné dať do
pozornosti, že v rozhodnutí o povolení užívania stavby č.j.: Výst. 46-05-Sc, Om, zo dňa 03.03.2005,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.2005, boli ako stavebníci označení žalovaní, a nie žalobcovia,
pričom to isté sa vzťahuje aj na rozhodnutie o učení súpisného čísla zo dňa 10.09.2009. Žalovaná 2/

ďalej protichodne k názoru žalobcov namietla, že ustanovenie § 4 ods. 1 BytZ nevymedzuje spôsoby
nadobúdania bytu taxatívne, o čom svedčí aj komentár k zákonu o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, podľa ktorého výpočet nadobúdacích spôsobov v ust. § 4 ods. 1 písm. a) a ž d) BytZ možno
doplniť o spôsob nadobudnutia vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru na základe iných skutočností
ustanovených zákonom (ust. § 132 ods. 1 OZ). Zdôrazňujúc, že akákoľvek zmluva sa posudzuje podľa

svojho obsahu, a nie podľa jej pomenovania, žalovaná 2/ bola toho názoru, že zo zmluvy zo dňa
11.03.2008 jednoznačne vyplýva, že jej predmetom je vôľa všetkých jej subjektov, aby vlastnícke právo
k bytu číslo 2 bolo v katastri nehnuteľností nespochybniteľne zapísané v prospech žalovaných (článok
V. zmluvy), a aby mali aj z toho vyplývajúce dispozičné práva k danému bytu (článok VIII. zmluvy).
Žalovaná 2/ uviedla, že jej nie je zrejmé, aké náležitosti inominátna zmluva podľa žalobcov postráda

a považovala ju za jednoznačný, určitý a zrozumiteľný právny úkon. Žalovaná 2/ napokon poukázala
i na motiváciu, na ktorej základe bol žalobný návrh podávaný s tým, že žalobcovia, ale i žalovaný 1/
majú záujem dosiahnuť to, aby byt, ktorý je predmetom tohto konania, nebol predmetom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalovaného 1/ a žalovanej 2/), čo osvedčuje skutočnosť,
že žalovaný 1/, ktorý takisto požiadal o rozvod manželstva so žalovanou 2/, daný byt do návrhu na

vyporiadanie BSM ani neuviedol. Z vyššie uvedeného žalovanej 2/ vyplynulo, že keď stavebníkmi
daného bytu boli žalovaní, títo sa stali vlastníkmi bytu už bez potreby akéhokoľvek právneho úkonu
a uzatvorenie inominátnej zmluvy len potvrdzuje a deklaruje skutočnú vôľu všetkých účastníkov tohto
konania, že za vlastníka bytu je potrebné považovať žalovaných, a to s nevyhnutným prihliadnutím
na ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V priebehu konania žalovaná 2/ doplnila svoju

argumentáciu s tým, že v inominátnej zmluve bola jednoznačne prejavená vôľa všetkých účastníkov
konania, predmet právneho úkonu bol jednoznačne špecifikovaný a vôľa účastníkov právneho úkonu
bola dobrovoľná a prejavená zrozumiteľne a určitým spôsobom. Žalovaná 2/ tiež zdôraznila, že až v
roku 2014 - iba niekoľko mesiacov po zrušení BSM žalovaných - sa rozhodli žalobcovia ako rodičia
žalovaného 1/ podať žalobný návrh o určenie vlastníctva k bytu napriek tomu, že šesť rokov predtým

sami uzatvorili zmluvu ako aj návrh na vklad, na ktorých základe jednoznačne prejavili vôľu, aby boli ako
vlastníci bytu zapísaní v katastri nehnuteľností žalovaní. Zastávala názor, že prijatím premisy tvrdenej
žalobcami, že títo boli originárnymi vlastníkmi zhotoveného bytu, a že nimi boli i v čase kolaudácie (rok
2005) pred uzatvorením inominátnej zmluvy, nebol daný žiadny logický dôvod aplikovať ustanovenia
zákona č. 182/1993 Z. z., ktoré hovoria o výstavbe domu. Vychádzajúc z uvedenej premisy tvrdenej

žalobcami, žalovaná 2/ uviedla, že na daný vzťah sa primerane (len primerane nakoľko nejde o bytový
dom, ale o rodinný dom s dvoma bytmi) vzťahuje ustanovenie § 5 citovaného zákona, pričom inominátna
zmluva má všetky podstatné náležitosti, ktoré sú pre prvú zmluvu o prevode vlastníctva k bytu uvedené
v § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom od 01.10.2007 do 31.01.2010. Žalovaná 2/napokon poukazujúc na judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR citovala z odôvodnení
ňou uvedených súdnych rozhodnutí, že prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na
formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné, a že všeobecné súdy v občianskom súdnom

konaní nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale taký výklad aplikáciu
práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov účastníkov. Žalovaná 2/ svoje tvrdenia podporila dôkazne rozhodnutím Mesta
Senec - stavebného úradu o povolení užívania stavby č. j.: výst. 49-05-Sc, Om zo dňa 03.03.2005,
právoplatným dňa 04.03.2005, rozhodnutím Mesta Senec o určení súpisného a orientačného čísla zo

dňa 10.09.2009, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 21C/95/2013-42 zo dňa 24.09.2013,
návrhom na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 12.08.2014, uznesením
Okresného súdu Bratislava III č. k. 44C/231/2014-107 zo dňa 18.02.2015, pokladničnými blokmi na
č. l. 68 - 89 spisu, nedatovaným návrhom na vklad V-01695/08, doplnením návrhu na vklad zo dňa
03.10.2008, rozhodnutím Správy katastra Senec o povolení vkladu č. V-1695/08 zo dňa 10.09.2009,
právoplatným dňa 10.09.2009, zápisnicou z kolaudačného konania zo dňa 22.02.2005, čestným

vyhlásením žalobcu 1/ zo dňa 02.03.2005, zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 31.08.2009 a
dohodou o zabezpečení nadstavby rodinného domu zo dňa 21.04.1997.

3. V nadväznosti na uvedené vyjadrenie žalovanej 2/ a ňou uplatnené prostriedky procesnej obrany
v priebehu konania žalobcovia doplnili svoje prostriedky procesného útoku argumentáciou, že bez

existencie platnej a účinnej písomnej zmluvy o nadstavbe (t. j. zapísanej v katastri nehnuteľností),
ktorá obsahuje obsahové a formálne náležitosti podľa ust. § 21 a § 22 ZVB nemôže osobám odlišným
od dovtedajších vlastníkov domu vzniknúť vlastnícke právo k bytu jeho vybudovaním. Žalobcovia
mali za to, že v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami úplne absentuje účinná zmluva o
nadstavbe, na základe ktorej mohlo žalovaným ako nevlastníkom rodinného domu vzniknúť vlastnícke

právo k bytu (navyše zhotovenom žalobcami) s tým, že inominátnu zmluvu nemožno považovať
za zmluvu o nadstavbe, pretože táto bola uzatvorená a do katastra nehnuteľností zapísaná až
po ukončení výstavby bytu a po vydaní kolaudačného rozhodnutia, inominátna zmluva neobsahuje
vymedzenievzájomnýchprávapovinnostímedzistavebníkmiadovtedajšímivlastníkmirodinnéhodomu
počas výstavby, neobsahuje určenie osoby oprávnenej zastupovať vlastníkov a spôsob financovania

stavebných nákladov. Vzhľadom na absenciu zmluvy o nadstavbe žalobcovia zastávali názor, že
žalovaní nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k bytu ani v prípade, ak by predmetný byt kompletne
vybudovali.Vtejtosúvislostivšakdodali,žeakýkoľvekprínosžalovanýchkdokončovaniubytuprichádza
do úvahy až od ich spoznania sa, teda od roku 2001, kedy však byt už bol v štádiu rozostavaného
bytu (viď § 3 ods. 16 KZ), t. j. v právnom zmysle išlo o vytvorenú vec a vlastnícke právo k bytu už

nebolo ani teoreticky možné originárne nadobudnúť jeho vytvorením. Pre nadobudnutie vlastníckeho
práva žalovaných považovali za irelevantné, že sú uvedení v kolaudačnom rozhodnutí a rozhodnutí
o určení súpisného čísla stavby ako stavebníci, pretože uvedené rozhodnutia nemôžu samé o sebe
(bez existencie písomnej zmluvy o nadstavbe) založiť vlastnícke právo žalovaných k bytu, ktorý bol
vybudovaný v rodinnom dome, ktorého žalovaní vlastníkmi neboli; uvedené administratívne rozhodnutia

totiž nemôžu nahradiť súkromnoprávny titul, na základe ktorého mali nadobudnúť vlastnícke právo.
Odhliadnuc od neexistencie zmluvy o nadstavbe žalobcovia tiež dodali, že kolaudačné rozhodnutie
dokonca nenasvedčuje ani tomu, že by žalovaných bolo potrebné považovať za stavebníkov, pretože
návrh na začatie kolaudačného konania, v ktorom bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, preukázateľne
podal dňa 21.02.2005 žalobca 1/, pričom podľa ust. § 79 ods. 1 SZ sa kolaudačné konanie začína

na návrh stavebníka. K inominátnej zmluve namietli, že predmetom zmluvy (čl. II) je dohoda medzi
vlastníkmi č. 1 a č. 2 o zosúladení užívania rodinného domu a špecifikácia dvoch samostatných bytových
jednotiek, a teda zmluva s takto vymedzeným predmetom nie je spôsobilá založiť vlastnícke právo k
bytu s tým, že písomné vyjadrenie predmetu zmluvy musí byť jasné nielen zmluvným stranám, ale
musí byť objektívne poznateľné aj pre osoby, ktoré nie sú zmluvnou stranou. Žalobcovia zároveň

namietli, že ak podľa žalovanej 2/ vôľa strán v čase uzatvorenia inominátnej zmluvy smerovala len k
deklarovaniu stavu, ktorý mal vzniknúť už v minulosti, nemohla vôľa v čase uzatvorenia inominátnej
zmluvy smerovať k dohode o vzniku povinnosti niektorej zo strán previesť vlastníctvo, pričom je
potrebné uviesť, že akoukoľvek zmluvou je možno konštituovať alebo meniť práva a povinnosti, resp.
dohodnúť sa na ich zániku, avšak nie je možné právne relevantným spôsobom spätne „deklarovať“

vlastnícke právo. Žalobcovia tiež poukázali na absenciu vôle strán smerujúcej k darovaniu, o čom svedčí
jednak skutočnosť, že žalovaná 2/ až dňa 30.06.2016 prvýkrát uviedla, že by inominátna zmluva mala
obsahovať náležitosti zmluvy o bezodplatnom prevode (darovaní) bytu, ďalej skutočnosť, že inominátna
zmluva neobsahuje prevod spoluvlastníckeho podielu na zastavanom pozemku, čo je v rozpore s ust.§ 23 ods. 1 ZVB, ako aj skutočnosť, že Správa katastra Senec v rozhodnutí zo dňa 17.09.2008,
sp. zn. V-1965/08 vyzvala účastníkov katastrálneho konania, aby v súlade s ust. § 22 ods. 6 ZVB
predložili dokumentáciu, z ktorej je zrejmá plocha a poloha jednotlivých bytov, nebytových priestorov,

spoločných častí a zariadení domu a príslušenstva, pričom ust. § 22 ods. 6 ZVB sa vzťahovalo na
vklad zmluvy o nadstavbe (t. j. nie na zmluvu o prevode vlastníctva bytu). Žalobcovia objasňujúc účel
uzatvorenia inominátnej zmluvy uviedli, že zmluva vznikla pre potreby zápisu do katastra nehnuteľností
z dôvodu, aby bol žalovaným poskytnutý úver na kúpu bytu. Poukazujúc na judikatúru Najvyššieho súdu
SR a ČR žalobcovia boli presvedčení, že v inominátnej zmluve absentuje najzákladnejšia náležitosť

akejkoľvek zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorou je existencia skutočnej vôle strán smerujúca k vzniku
povinnosti niektorej zo strán bezodplatne previesť vlastníctvo bytu (obdarovať) na druhú stranu a tomu
zodpovedajúce právo druhej strany požadovať prevedenie vlastníctva, nakoľko ohľadom povinnosti
previesť vlastnícke právo inominátna zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti žalobcovia dospeli k záveru, že vlastnícke právo k bytu nadobudli jeho vytvorením,
a to jednak z dôvodu, že všetky práce, na ktorých sa po zoznámení podieľali žalovaní, smerovali už len

k dokončeniu bytu, ako i z dôvodu prírastku veci, nakoľko pre absenciu zmluvy o nadstavbe by sa stali
žalobcovia vlastníkmi bytu v zmysle § 135a OZ, podľa ktorého vlastníkovi patria aj prírastky veci, aj keď
boli oddelené od hlavnej veci.

4. Vo vyjadrení zo dňa 10.06.2019 žalovaná 2/ rozšírila svoju procesnú obranu o ďalšiu/novú právnu

argumentáciu s tým, že okrem účelovosti podanej žaloby predostrela názor, že o byte ako samostatnom
predmete právnych vzťahov môžeme hovoriť najskôr od momentu vydania príslušného kolaudačného
rozhodnutia, a to tak v zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít, ako aj v zmysle výslovného znenia §
2 ods. 1 BytZ, pričom kolaudačné rozhodnutie vydané dňa 03.03.2005 bolo vydané na meno žalovaných
a s tým, že samotné byty ako samostatné predmety vlastníckeho práva s povahou nehnuteľnej veci

boli v rodinnom dome vyčlenené práve na základe inominátnej zmluvy a jej následného zápisu do
katastra nehnuteľností, a preto žalobcov nie je možné považovať za originárnych vlastníkov bytu,
nakoľko daný byt vznikol ako samostatný predmet právnych vzťahov až na základe kolaudačného
rozhodnutia v spojení s uzatvorením inominátnej zmluvy, ktorej zápisom do katastra nehnuteľností sa
byty ako samostatné predmety vlastníckeho práva v rodinnom dome zadefinovali. Žalovaná 2/ taktiež

poukázala na potrebu len primeraného aplikovania ustanovení BytZ, a to v nadväznosti na § 24 ods.
1 BytZ, nakoľko berúc do úvahy zákonnú definíciu uvedenú v § 2 ods. 2 BytZ, v prípade rodinného
domu s dvoma bytovými jednotkami sa o bytový dom ani nejedná. Odhliadnuc od uvedeného žalovaná
2/ považovala inominátnu zmluvu za právny titul ekvivalentný zmluve o nadstavbe podľa § 21 BytZ a
z dôvodu opatrnosti poukázal i na to, že inominátna zmluva obsahuje aj všetky náležitosti zmluvy o

prevode vlastníctva podľa § 5 BytZ s tým, že tendencie v judikatúre ústavného súdu ČR a Najvyššieho
súdu ČR už upustili od trvania na značnom formalizme prejavujúcom sa v zotrvávaní na doktríne
absolútnej neplatnosti právnych úkonov pre ich hoci aj formálny rozpor so zákonom.

5. Súd prejednal spor na pojednávaniach dňa 15.10.2015, 04.02.2016, 30.06.2016, 10.06.2019 a

30.09.2019, vo veci vykonal kontradiktórne dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom procesných
strán, výsluchom svedka - Q. E., dôkazy zhodnotil podľa svojej úvahy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti
a zistil nasledovný skutkový stav:

6. V konaní bolo medzi procesnými stranami nesporné, že žalobcovia 1/ a 2/ ako manželia pôvodne boli

bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu so súp. č. XXXX, postaveného na parcele č. 3874/1 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 667 m2, kat. úz. W., zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX,
evidovaného na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra Senec (ďalej len „rodinný dom alebo
rodinný dom so súp. č. XXXX“) a žalobkyňa 2/ je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - pozemku, na
ktorom leží rodinný dom so súp. č. XXXX, parcela č. 3874/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 667

m2, kat. úz. W., zapísaného na LV č. XXXX, evidovaného na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa
katastra Senec.

7. Na návrh žalobcov 1/ a 2/ Okresný úrad Senec, odbor životného prostredia rozhodnutím č. ŽP/573/97-
Ka zo dňa 24.04.1997 rozhodol o umiestnení stavby - nadstavby podkrovia rodinného domu so súp.

č. XXXX.

8. Na žiadosť žalovaného 1/ Okresný úrad Senec, odbor životného prostredia rozhodnutím č. ŽP/773/97-
Ka zo dňa 21.05.1997 povolil uskutočnenie stavby - nadstavby obytného podkrovia na rodinnom domeso súp. č. XXXX na parcele č. 3874/1, ku ktorej parcele mal žalovaný 1/ s vlastníkom stavby (žalobcami
1/ a 2/) uzavretú dohodu o nadstavbe samostatnej bytovej jednotky v obytnom podkroví.

9. Žalobcovia 1/ a 2/ ako vlastníci rodinného domu dňa 21.04.1997 uzatvorili so žalovaným 1/ ako
stavebníkom podkrovia Dohodu o zabezpečení nadstavby rodinného domu, na základe ktorej žalovaní
1/ prehlásil, že stavbu podkrovia uskutoční podľa už predložených projektov do doby a usmernenia
určeného Okresným úradom v Senci, odborom životného prostredia s tým, že podľa stavebného
povolenia bude vlastníkom nadstavby rodinného domu žalovaný 1/.

10. Na základe žiadosti žalobcov 1/ a 2/ Západoslovenské energetické závody, štátny podnik - Oblastný
závod Bratislava vyjadrením k stavebnému konaniu zo dňa 24.02.1997 súhlasil s výstavbou nadstavby
podkrovia rodinného domu so súp. č. XXXX.

11. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobcovia 1/ a 2/ spolu s ich synom (žalovaným 1) začali s

realizáciou nadstavby podkrovia rodinného domu približne od roku 1997, teda v čase keď žalovaný 1/
ešte nepoznal žalovanú 2/. Zo zhodných tvrdení žalovaných vyplynulo, že títo sa navzájom zoznámili v
období september 2001 a rok potom - v septembri 2002 sa zosobášili, pričom na Vianoce 2002 sa do
nadstavby podkrovia nasťahovali a dokončovali ju počas bývania.

12. Svedkyňa Q. E. (matka žalovanej 2/) vo svojej výpovedi uviedla, že pokiaľ ide o stav stavby, keď
na ňu prišla prvýkrát, obvodové múry boli dokončené, boli tam tri múry, strecha a osadené okná, zo
štvrtej strany bol balkón a nízky múr, teda priestor bol zo všetkých strán uzavretý a ostatné sa potom
dokončovalo. Na otázku, kto na dokončenie stavby investoval peniaze ešte pred uzavretím manželstva
žalovaných 1/ a 2/, svedkyňa nevedela s určitosťou odpovedať, nakoľko u nich v domácnosti nebola reč

o peniazoch, avšak uviedla, že stavebný materiál objednával zať (žalovaný 1/), v tých časoch už bol so
žalovanou 2/ zasnúbený, a teda 95 % zásluh má zať, ktorý všetko objednával.

13. Žalobca 1/ dňa 21.02.2005 podal na Mestský úrad Senec návrh na vydanie kolaudačného
rozhodnutia k nadstavbe - obytnému podkroviu - rodinného domu so súp. č. XXXX.

14. Mesto Senec ako stavebný úrad rozhodnutím č. j.: Výst. 49-05-Sc, Om zo dňa 03.03.2005, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.2005, povolilo užívanie stavby - nadstavby obytného podkrovia -
stavebníkovi Š. V. (bez uvedenia dátumu narodenia) D. Č.. X, W., ktorý dňa 21.02.2005 podal návrh
na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Rozhodnutím č. 65/2005 zo dňa 04.04.2005, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 15.04.2005, Mesto Senec určilo nadstavbe obytného podkrovia súpisné číslo XXXX
a orientačné číslo XA.

15. Mesto Senec ako stavebný úrad opätovne rozhodnutím č. j.: Výst. 49-05-Sc, Om zo dňa
03.03.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.2005, povolilo užívanie stavby - nadstavby

obytného podkrovia - tento raz však stavebníkom - žalovaným 1/ a 2/, ktorí dňa 21.02.2005 podali návrh
na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Rozhodnutím č. 103/2009 zo dňa 10.09.2009 (bez vyznačenej
právoplatnosti), Mesto Senec určilo nadstavbe obytného podkrovia súpisné číslo XXXX a orientačné
číslo XA.

16. Žalobcovia 1/ a 2/ ako vlastníci č. 1 dňa 11.03.2008 uzatvorili so žalovanými 1/ a 2/ ako vlastníkmi
č. 2 a zároveň manželmi Inominátnu zmluvu, ktorej predmetom bola dohoda medzi vlastníkmi č. 1 a
vlastníkmi č. 2 o zosúladení užívania rodinného domu a pozemku zastavaného, t. j. stavby - rodinný
dom so súp. č. XXXX a pozemku parc. č. 3874/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 667 m2, kat.
úz. W., vedený na LV č. XXXX Katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra Senec so stavebným

povolením č. Výst. 773/97-Ka zo dňa 24.04.1997 a s kolaudačným rozhodnutím č. Výst. 49-05-Sc, Om
zo dňa 04.03.2005, ktorým bolo povolené užívanie stavby - rodinný dom s dvomi samostatnými bytovými
jednotkami. Predmetom inominátnej zmluvy bola i špecifikácia dvoch samostatných bytových jednotiek
nachádzajúcich sa v tomto rodinnom dome spolu so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach,
zariadeniach a príslušenstve domu, prislúchajúcim k týmto bytovým jednotkám a úprava práv k pozemku

zastavanom.

17. Žalobkyňa 2/ ako povinná z vecného bremena dňa 31.08.2009 uzatvorila so žalovanými 1/ a
2/ (manželmi) ako oprávnenými z vecného bremena Zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorejpredmetom bolo zriadenie vecného bremena zodpovedajúceho právu prechodu peši a prejazdu
motorovým vozidlom na pozemkoch parc. č. 3874/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 667 m2,
zapísanom na LV č. XXXX a parc. č. 3873/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 121 m2, zapísanom

na LV č. XXX v prospech každodobého vlastníka bytu č. 2 na nehnuteľnosti - rodinnom dome so súp.
č. XXXX.

18. Správa katastra Senec rozhodnutím č. V-1695/08 zo dňa 10.09.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 10.09.2009, povolila vklad týkajúci sa nehnuteľností vedených Správou katastra Senec na liste

vlastníctva č. XXXX KÚ W., a to rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na pozemku parc. č. 3874/1 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 667 m2, kat. úz. W., rozdelený na 2 bytové jednotky (stavebné
povolenie č. Výst. 773/97-Ka, kolaudačné rozhodnutie č. Výst. 49-05-Sc, Om), a to samostatná bytová
jednotka č. 1 nachádzajúca sa na I.PP a I.NP, pripadajúca do spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/, podiel
na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu 22207/37071 a samostatná bytová jednotka
č. 2 nachádzajúca sa na II. NP (podkrovie), pripadajúca do spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/, podiel na

spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu 14864/37071; a zriadenie vecného bremena
in rem medzi povinnou - žalobkyňou 2/, vlastníčkou pozemku parc. č. 3874/1, druh: zastavané plochy
a nádvoria o výmere 667 m2, kat. úz. W., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX a pozemku parc. č.
3873/2, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 121 m2, kat. úz. W., zapísanom na liste vlastníctva
č. XXX v prospech oprávnených - žalovaných 1/ a 2/, spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu

motorovým vozidlom v celom rozsahu, bezodplatne.

19. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie W. vyplýva, že upravuje právny vzťah k
nehnuteľnosti na parcele č. 3874/1 - rodinnému domu s dvomi bytovými jednotkami so súp. č. XXXX tak,
že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovým spoluvlastníkmi bytu č. 1 a žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými

spoluvlastníkmi bytu č. 2, a to titulom Inominátnej zmluvy, ktorej vklad pod č. V-1695/08 bol povolený dňa
10.09.2009, pričom podľa vkladového rozhodnutia V-4258/09 zo dňa 19.10.2009 na byt č. 2 je zriadené
záložné právo v prospech banky - B. W., U..W.., H.: XX XXX XXX.

20. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 21C/95/2013-42 zo dňa 24.09.2013 zrušil bezpodielové

spoluvlastníctvo žalovaných 1/ a 2/ za trvania ich manželstva. Návrhom podaným na Okresný
súd Bratislava III dňa 12.08.2014 žalovaný 1/ žiadal o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov s tým, že na uvedenom okresnom súde prebieha konanie o rozvod manželstva žalovaných
pod sp. zn. 9P/124/2012.

21. Medzi stranami bolo v konaní nesporné, že žalovaní 1/ do návrhu na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva žalovaných nezahrnul nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom posudzovaného sporu, preto
Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 44C/231/2014-107 zo dňa 18.02.2015 konanie prerušil do
právoplatného skončenia predmetného konania iniciovaného žalobou o určenie vlastníckeho práva k
rodinnému domu s dvomi bytovými jednotkami so súp. č. XXXX.

22. Súd mal v konaní osvedčený naliehavý právny záujem žalobcov na nimi požadovanom určení,
nakoľko do meritórneho rozhodnutia súdu je nepochybné, že žalobcovia podľa listu vlastníctva nie sú
legitímnymi vlastníkmi oboch bytových jednotiek predmetného rodinného domu, a jediný spôsob, akým
možno dosiahnuť nimi požadovaný právny stav, a teda, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi celého

rodinného domu (bytu č. 1 i bytu č. 2), predstavuje určovacia žaloba ako procesnoprávny prostriedok
spôsobilý zvrátiť žalobcami namietaný aktuálny právny stav k predmetnej nehnuteľnosti. Vzhľadom na
uvedené je nutné konštatovať, že bez žalobou požadovaného určenia, by právne postavenie žalobcov
zostalo naďalej neisté a v prípade vyhovenia ich žalobe by sa stav ich právnej neistoty evidentne
odstránil.

23. Spornosť v tvrdeniach procesných strán v posudzovanom spore spočívala najmä v rozdielnosti ich
názorov na právne posúdenie spôsobu, akým žalovaní 1/ a 2/ nadobudli vlastnícke právo k bytu č. 2
v predmetnom rodinnom dome. Žalobcovia zastávali názor, že ako pôvodný vlastníci rodinného domu
(ešte bez nadstavby podkrovia) nadobudli vlastníctvo k nadstavbe domu (v súčasnosti bytu č. 2) jej

výstavbou, a teda vytvorením veci, resp. prírastkom veci a inominátnu zmluvu považovali za právny
úkon, ktorý jednak nesvedčí vlastníctvu žalovaných ako originárnych (pôvodných) vlastníkov z dôvodu,
že predmetná inominátna zmluva nespĺňa náležitosti účinnej zmluvy o nadstavbe a zároveň nesvedčí
vlastníctvu žalovaných ako derivatívnych vlastníkov z dôvodu, že inominátna zmluva neobsahuje anizákladné náležitosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti (odplatnej ako i bezodplatnej zmluvy). Na rozdiel od
žalobcov, žalovaní zastávali názor, že oni sú originárnymi vlastníkmi bytu č. 2 v rodinnom dome, nakoľko
uvedený byt vznikol až na základe kolaudačného rozhodnutia zo dňa 04.03.2005, resp. až v momente,

keďbolrodinnýdomrozpísanýnabytovéjednotkynapríslušnomlistevlastníctva.Vzhľadomnauvedené
žalovaní považovali inominátnu zmluvu za ekvivalent zmluvy o nadstavbe, keďže táto zmluva bola
uzatvorená po kolaudácii a do toho času nemožno hovoriť o byte ako takom. Zároveň mali za to, že aj
keby sa inominátna zmluva považovala za prevod bytu, tak táto spĺňala náležitosti vyžadované ust. § 5
zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

24. Podľa § 118 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci,
živé zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Predmetom
občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.

25. Podľa § 119 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami

sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

26. Podľa § 132 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,

nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

27. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 135a Občianskeho zákonníka, vlastníkovi veci patria aj prírastky veci, aj keď boli oddelené
od hlavnej veci.

29. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení

účinnom od 01.07.2004 do 31.10.2005 (v čase vydania kolaudačného rozhodnutia) (ďalej len „zákon o
vlastníctve bytov“), bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú
rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné
bytové jednotky.

30. Pokiaľ ide originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nadstavbe, resp. bytu č. 2 v
rodinnom dome, súd uvádza, že tvrdenie žalovanej 2/ o tom, že byt možno považovať v právnom
slova zmysle za byt až vydaním kolaudačného rozhodnutia, je správne, keďže práve kolaudačné
rozhodnutie určuje spôsob užívania miestnosti alebo súboru miestností za účelom bývania v nich ako
bytovej jednotke. Súd však upriamuje pozornosť na to, že táto skutočnosť nenasvedčuje tomu, že

originárnymi (pôvodnými) vlastníkmi bytu č. 2 sú žalovaní. Pre posúdenie originarity vlastníctva k určitej
veci totiž nie je právne významné, od ktorého momentu je vec (v danom prípade nehnuteľná vec)
považovaná v zmysle legálnej definície za byt. Nadstavba podkrovia rodinného domu, ktorá bola až
titulom inominátnej zmluvy zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX ako byt č. 2, mala status veci ako
predmetuobčianskoprávnychvzťahovužjejsamotnýmzhotovením-vytvorenímnezávisleodtoho,kedy

nadobudla status bytu. V konaní mal súd preukázané a zároveň nesporné, že nadstavba podkrovia bola
dokončenádoobývateľnéhoštádiaužvroku2002,t.j.vobdobísobášažalovanýchajejhlavnávýstavba
prebiehala od roku 1997, t. j. v období, keď sa žalovaní navzájom ani nepoznali, a preto je nepochybné,
že výstavbu nadstavby podkrovia realizovali žalobcovia, s ktorými žil v spoločnej domácnosti ich syn
- žalovaný 1/. Rovnako z výpovede matky žalovanej 2/ súdu vyplynulo, že keď prvýkrát sa ocitla v

dome žalobcov (ešte pred sobášom žalovaných, t. j. obdobie rokov 2001 - 2002) nadstavba ležala
už v štádiu obvodových múrov, strechy a osadených okien. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia
ako pôvodní vlastníci rodinného domu bez nadstavby podkrovia, sa stali i pôvodnými (originárnymi)
vlastníkmi nadstavby podkrovia na rodinnom dome. Z právnych úkonov uskutočnených žalobcami i
žalovaným 1/ (zo žiadosti žalovaného 1/ o vydanie stavebného povolenia, z dohody o zabezpečení

nadstavby rodinného domu) mal síce súd preukázané, že žalobcovia mali záujem vybudovať nadstavbu
podkrovia rodinného domu pre svojho syna (žalovaného 1/), ktorý sa mal stať vlastníkom nadstavby
podkrovia, čo potvrdila i priamo jeho matka (žalobkyňa 2/), avšak žalobcovia počas výstavby nepodnikli
právne kroky vo forme zmluvy o nadstavbe a ani po postavení nadstavby nerealizovali právne kroky vpodobe scudzovacej zmluvy (darovacej, kúpnej alebo inej zmluvy), ktorou by previedli svoje vlastníctvo
k nadstavbe na svojho syna. Na základe takto ustálených skutočností súd zastáva názor, že po
vybudovaní nadstavby podkrovia sa vlastníkmi tejto nehnuteľnej veci stali žalobcovia, pretože túto

nehnuteľnosť vytvorili a zhotovili ju na hlavnej veci (rodinnom dome), ktorej boli vlastníkmi, a tak
nadstavba podkrovia na rodinnom dome predstavuje prírastok veci v zmysle ust. § 135a Občianskeho
zákonníka. Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že nehnuteľná vec spĺňala legálnu definíciu
bytu podľa zákona o vlastníctve bytov až od okamihu kolaudačného rozhodnutia, ktoré bolo vydané za
trvania manželstva žalovaných v roku 2005. Bez významu je tiež žalovanou 2/ namietaná a dokladovaná

skutočnosť, že sa mala finančne podieľať na výstavbe podkrovia, nakoľko tento fakt nijako neoslabuje
vlastníctvo žalobcov, ktoré vo vzťahu k rodinnému domu zastávali v čase, kedy žalovaná 2/ vstúpila do
ich života a života žalovaného 1/.

31. Súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že ak by žalobcovia mienili prenechať nadstavbu
podkrovia do vlastníctva žalovaných (a teda i v prospech žalovanej 2/), mohli už v štádiu dokončovacích

stavebných prác tak učiniť zmluvou o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu v zmysle ust. § 4
ods. 1 písm. b) zákona o vlastníctve bytov v znení účinnom od 01.09.2002 do 31.12.2003 (obdobie
dokončovacích stavebných prác), čo však neurobili.

32. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o vlastníctve bytov, vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v

dome sa nadobúda na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu.

33. Podľa § 21 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov, vzájomné práva a povinnosti pri výstavbe, vstavbe
alebo nadstavbe domu si vymedzia stavebníci (vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome)
písomnou zmluvou.

34. Podľa § 22 ods. 1, 2 zákona o vlastníctve bytov, zmluva obsahuje najmä
a) určenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s vymedzením polohy a uvedením rozsahu
podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru v dome,
b) vymedzenie a výpočet spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a prípadne

určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu budú užívať len niektorí vlastníci,
c) vymedzenie spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na
spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a na pozemku, pričom
veľkosť spoluvlastníckeho podielu je daná podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru
k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome,

d) úpravu práv k pozemku určenému na stavbu domu, identifikáciu pozemku a jeho výmeru,
e) určenie osoby oprávnenej zastupovať vlastníkov,
f) spôsob financovania stavebných nákladov, podiely a splatnosť príspevkov, prípadne rozsah ocenenia
vlastnej práce stavebníkov.
Zmluvu o vstavbe bytu alebo nebytového priestoru alebo zmluvu o nadstavbe bytu alebo nebytového

priestoru v dome [4 ods. 1 písm. b)] uzatvára vlastník domu alebo vlastníci bytov a nebytových priestorov
v dome so stavebníkom s výnimkou podľa § 16 ods. 8. Stavebníkom môže byť právnická osoba alebo
fyzická osoba.

35. Súd sa nestotožnil s názorom žalovanej 2/, že Inominátnu zmluvu možno považovať za ekvivalent

zmluvy o nadstavbe s tým, že do kolaudácie nemožno hovoriť o byte ako takom. V tejto súvislosti je
opätovne potrebné uviesť, že pojem byt v zmysle legálnej definície bytu nezohráva žiadny význam pri
uzatváraná zmluvy o nadstavbe. Podľa systematiky citovaného zákona samotná tretia časť upravujúca
zmluvu o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe je nazvaná ako „Výstavba domu“ a upravuje vzťahy medzi
vlastníkom domu alebo vlastníkmi bytov na jednej strane a stavebníkom na strane druhej. Z označenia

zmluvných strán podľa predmetnej Inominátnej zmluvy však jednoznačne vyplýva, že tento právny
úkon vzťah medzi vlastníkom domu, resp. bytu a stavebníkom neupravuje; zároveň v nej absentuje
spôsob financovania stavebných nákladov, podiely a splatnosť príspevkov, prípadne rozsah ocenenia
vlastnej práce stavebníkov, ako i určenie osoby oprávnenej zastupovať vlastníkov, no predovšetkým
neobsahuje hlavný predmet, ktorý by mala zmluva o nadstavbe obligatórne obsahovať, a to vzájomné

práva a povinnosti zmluvných strán pri výstavbe alebo nadstavbe domu. Súd konštatuje, že zmluva
o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu predstavuje právny úkon, ktorým sa usporadúvajú vzťahy
medzi vlastníkmi domu a stavebníkom (stavebníkmi) počas reálnej výstavby, teda počas obdobia,
keď fakticky výstavba prebieha a sú na ňu vynakladané finančné prostriedky. Z uvedeného dôvoduneobstojí argument žalovanej 2/, že vzhľadom na to, že inominátna zmluva bola uzatváraná až tri roky po
kolaudácii len za účelom vkladu, nemá význam, aby obsahovala vyššie uvedené náležitosti. Žalovanej
2/ unikla podstata zmluvy o nadstavbe a účelovo sa snažila k nej prispôsobiť význam predmetnej

Inominátnej zmluvy.

36. V súvislosti s námietkou žalovanej 2/, že ustanovenia zákona o vlastníctve bytov je potrebné
aplikovať len primerane, pretože v danom prípade nejde o bytový dom podľa § 2 ods. 2 citovaného
zákona, ale rodinný dom, súd konštatuje, že v posudzovanom spore je primerané a súčasne náležité a

žiaduce uplatňovať ustanovenia citovaného zákona, najmä pokiaľ ide o konkrétne typy zmlúv, s ktorými
je nutné komparovať medzi stranami uzatvorenú Inominátnu zmluvu.

37. Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, ustanovenia tohto zákona s výnimkou § 6 až 8b s § 29 sa
primerane vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu.

38. Z citovaného ustanovenia vyjadrením slova „primerane“ navyše vyplýva všeobecná zásada, podľa
ktorej zákon o vlastníctve bytov, s výnimkou taxatívne uvedených ustanovení, sa aplikuje i na budovy,
ktoré nemajú charakter bytového domu, a teda citované ustanovenie pripúšťa možné odchýlky pri
uplatňovaní zákona o vlastníctve bytov na iné budovy, ale to nevylučuje premisu, že primárne v rámci
objektov, na ktoré sa zákon vzťahuje, subsumuje i budovy, ktoré charakter bytového domu nemajú.

39. Pokiaľ ide o námietku žalovanej 2/, že titulom kolaudačného rozhodnutia vydaného na meno
žalovaných sa títo stali originárnymi vlastníkmi bytu č. 2 v rodinnom dome, súd predovšetkým uvádza,
že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 03.03.2005 boli vydané dve obsahovo totožné
kolaudačné rozhodnutia, avšak jedno znelo na meno Š.I. V. bez jeho konkrétnej identifikácie, a preto nie

je možné verifikovať, či povolenie užívania stavby bolo vydané na meno žalobcu 1/ alebo žalovaného
1/. Ďalšie rozhodnutie stavebného úradu však znelo na mená žalovaných, preto možno ustáliť, že
kolaudačné rozhodnutie bolo vydané v prospech žalovaných. V posudzovanom spore však bola právne
významnou skutočnosť, či možno od stavebného rozhodnutia legitímne odvodzovať vlastnícke právo
k nehnuteľnosti, a to najmä s prihliadnutím na to, že nehnuteľnosť (byt č. 2) predstavovala nadstavbu

podkrovia v nehnuteľnosti, ktorej nespornými bezpodielovými spoluvlastníkmi boli žalobcovia. Súd
zastáva názor, že originárne vlastníctvo žalobcov, ktoré nadobudli prírastkom veci nemožno znegovať
originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva žalovaných titulom neskôr vydaného kolaudačného
rozhodnutia. Kolaudačné rozhodnutie stavebného úradu nemožno považovať za žiadny zo zákonný
spôsobov-právnychtitulovnadobúdaniavlastníctvakveci.Kolaudačnérozhodnutiejeadministratívnym

právnym aktom správneho orgánu, ktorý nie je spôsobilý bez ďalšieho konštituovať vlastnícke právo
k nehnuteľnosti. Navyše je nutné podotknúť, že ak by žalovaná 2/ skutočne považovala kolaudačné
rozhodnutie zo dňa 03.03.2005 za právny titul, od ktorého sa odvodzuje originárne vlastníctvo
žalovaných, javí sa ako nadbytočná Inominátna zmluva zo dňa 11.03.2008 a paradoxným sa tiež javí
fakt,ževkladvlastníckehoprávakspornémubytubolpovolenývýlučnenazákladeuvedenejInominátnej

zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v danom konaní je irelevantné, v prospech
ktorého subjektu bolo vydané kolaudačné rozhodnutie.

40. Odhliadnuc od presvedčenia žalovanej 2/, že žalovaní nadobudli vlastnícke právo k nadstavbe
rodinného domu originárnym spôsobom, táto z opatrnosti namietla i skutočnosti, ktoré majú svedčiť v

prospech vlastníctva žalovaných ako derivatívnych vlastníkov, nakoľko zastávala názor, že Inominátna
zmluva zo dňa 11.03.2008 spĺňa zákonné náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu.

41.Podľa§4ods.1písm.a)zákonaovlastníctvebytovvzneníúčinnomod01.10.2007do31.01.2010(v
čase uzatvorenia inominátnej zmluvy), vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda

na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu
alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového
priestoru.

42. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode

vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí 9) musí
obsahovaťa) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy bytu alebo
nebytovéhopriestoruvdomeoznačenímčíslabytu,číslavchoduaopisomnebytovéhopriestoru,určenie
rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome,

b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na
spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom
domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom
podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a
nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e),

c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého
pozemkuaprípadnéurčenie,ktoréspoločnéčastidomuaspoločnézariadeniadomu,častipríslušenstva
a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov,
d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku,
e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu
alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu,

f) zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv,
ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo
nebytového priestoru požiada,
g) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o
spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy,

h) úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase
príslušných orgánov.

43. V nadväznosti na uvedenú námietku žalovanej 2/ súd považuje za nevyhnutné uviesť, že Inominátna
zmluva zo dňa 11.03.2008 neobsahuje ani len základné všeobecné náležitosti vyžadované ustanovením

§ 5 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, ktoré odkazuje na ustanovenie § 43 a nasl. a § 588 a nasl.
Občianskeho zákonníka, t. j. všeobecnú právnu úpravu o zmluvách a všeobecnú právnu úpravu kúpnej
zmluvy.

44. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť

predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

45. Vzhľadom na základné náležitosti kúpnej zmluvy, ktorá je synalagmatickou odplatnou zmluvou, a
teda kupujúcemu oproti povinnosti predávajúceho vec odovzdať vzniká povinnosť vec prevziať a zaplatiť

zaň dohodnutú kúpnu cenu, je nepochybné, že zmluva o prevode vlastníctva bytu musí byť odplatnou
zmluvou.ZobsahuInominátnejzmluvyuzatvorenejmedzistranamivšakžiadnyzáväzokzmluvnejstrany
zaplatiť za nehnuteľnosť kúpnu cenu nevyplýva. Navyše z Inominátnej zmluvy nevyplýva ani žiadny
prejav vôle zmluvnej strany smerujúci k scudzeniu nehnuteľnosti vo vlastníctve tej ktorej strany a tomu
zodpovedajúci prejav vôle druhej zmluvnej strany túto nehnuteľnosť prijať do svojho vlastníctva.

46. Práve naopak, na základe Inominátnej zmluvy strany uzatvorili medzi sebou výlučne dohodu
o zosúladení užívania predmetného rodinného domu so stavebným povolením a s kolaudačným
rozhodnutím, ktorým bolo povolené užívanie rodinného domu s dvomi samostatnými bytovými
jednotkami a v uvedenej Inominátnej zmluve špecifikovali tieto dve samostatné bytové jednotky

nachádzajúce sa v rodinnom dome, deklarujúc, že do bezpodielového spoluvlastníctva vlastníkov č. 1
(žalobcov) pripadá bytová jednotka č. 1 nachádzajúca sa na prvom podzemnom a prvom nadzemnom
podlaží a do bezpodielového spoluvlastníctva vlastníkov č. 2 (žalovaných) pripadá samostatná bytová
jednotka č. 2 na druhom nadzemnom podlaží. Na základe takto zisteného obsahu Inominátnej zmluvy
súd konštatuje, že Inominátna zmluva nespĺňa náležitosti žiadnej scudzovacej zmluvy, nakoľko z nej

nie je zrejmé, ktorý subjekt je prevádzateľom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (scudziteľ) a ktorý
subjekt sa má stať nadobúdateľom nehnuteľnosti. Predmetná Inominátna zmluva predstavuje iba akúsi
deklaráciu - vyhlásenie, ktoré konštatuje existenciu určitého hmotnoprávneho stavu, a teda fakticky
nahrádza (supluje) rozhodnutie správneho orgánu o povolení vkladu. Inominátna zmluva už v označení
zmluvných strán nesprávne „prejudikuje“ vlastnícke právo žalovaných k nadstavbe rodinného domu

(bytu č. 2), keď sú označení ako vlastníci č. 2, pričom z hľadiska konštitutívnych účinkov vo vzťahu
k vlastníckemu právu ako takému, je potrebné mať na zreteli právnu skutočnosť, že vlastnícke právo
k nehnuteľnosti sa zakladá až zápisom - vkladom do katastra nehnuteľností, a preto keď inominátna
zmluva predstavovala právny titul, na základe ktorého Správa katastra nehnuteľností povolila vkladvlastníckeho práva v prospech žalovaných, nemožno dospieť k inému záveru než tomu, že v čase
uzatvorenia Inominátnej zmluvy žalovaní vlastníkmi bytu č. 2, resp. nadstavby podkrovia v predmetnom
rodinnom dome neboli.

47. Vzhľadom na uvedené súd zastáva názor, že predmetnú Inominátnu zmluvu nemožno považovať za
zmluvu o prevode nehnuteľnosti, keď v nej absentuje prejav vôle žalobcov previesť vlastníckeho právo k
nadstavbe rodinného na žalovaných a prejav vôle žalovaných prijať nehnuteľnosť do svojho vlastníctva
a zaplatiť zaň dohodnutú cenu.

48. Z uvedených dôvodov súd sa v danom prípade nemohol stotožniť s názorom žalovanej 2/, že
je potrebné priorizovať skutočnú vôľu účastníkov zmluvy pred formálnym prejavom tejto vôle. Súd
upriamujepozornosťnaskutočnosť,ževprípadeposudzovanejInominátnejzmluvysanejednáoprávne
účinnú zmluvu, ktorá by bola právnym úkonom spôsobilým k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 Občianskeho zákonníka), a

preto keď súd má za to, že Inominátnu zmluvu možno spoľahlivo označiť ako pamflet, neprichádza do
úvahy rozlišovať medzi skutočnou vôľou zmluvných strán a markantným formalizmom zmluvy, nakoľko
absenciu základných náležitostí zmluvy o prevode nehnuteľnosti nie je možné zastierať argumentáciou
o prílišnom formalizme vo vzťahu k zneniu zmluvy.

49. So zreteľom na skutočnosť, že Inominátna zmluva zo dňa 11.03.2008 neobsahuje ani všeobecné
náležitosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytu, nebolo potrebné sa zaoberať skúmaním ostatných
osobitných náležitostí tejto zmluvy.

50. V súvislosti s námietkou žalovanej 2/, že Inominátna zmluva predstavovala zmluvu o bezodplatnom

prevode nehnuteľnosti, a teda možno uvažovať o darovaní zo strany žalobcov, súd vychádzajúc z
právnej úpravy darovacej zmluvy ako osobitného zmluvného typu vyhodnotil i túto námietku žalovanej
2/ ako nedôvodnú, pretože i v prípade darovania je nutné, aby darovacia zmluva obsahovala prejav vôle
darcu (žalobcov) niečo bezodplatne prenechať obdarovanému (žalovaným) a simultánny prejav vôle
obdarovaného, že dar prijíma (§ 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Predmetná Inominátna zmluva

všakzákonomvyžadovanémuimanentnémuobsahudarovacejzmluvyvôbecnezodpovedá;absentujev
nej skutočná vôľa strán smerujúca k vzniku povinnosti niektorej zo strán bezodplatne previesť vlastnícke
právo k bytu na druhú stranu a tomu zodpovedajúce právo druhej zmluvnej strany požadovať prevedenie
vlastníctva k bytu, resp. prejav vôle prijať vlastníctvo k bytu.

51. Vychádzajúc z vyššie posúdeného obsahu Inominátnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu,
súd má za to, že Správa katastra nesprávne postupovala, keď vykonala zápis vlastníckeho práva
k bytu č. 2 v predmetnom rodinnom dome v prospech žalovaných na základe Inominátnej zmluvy
zo dňa 11.03.2008, nakoľko táto nebola právne spôsobilá založiť vlastnícke právo (bezpodielové
spoluvlastníctvo) žalovaných k danému bytu.

52. Súd len pre úplnosť uvádza, že účel sledovaný žalobcami podanou žalobou, ktorý mal podľa názoru
žalovanej 2/ spočívať v tom, aby nehnuteľnosť, ktorej sa spor týka, nebola zahrnutá do konania o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných, nijako neoslabuje a ani nemôže spochybniť
vlastnícke právo žalobcov k nadstavbe rodinného domu (bytu č. 2), ktoré nadobudli originárnym

spôsobom, a ktoré absolútne vecné právo na základe „dokumentu“ označeného ako „Inominátna
zmluva“ nemohli bezodplatne previesť na žalovaných.

53. Súd na základe dostatočne zisteného skutkového stavu sporu, ktorý subsumoval pod právny stav v
zmysle vyššie citovaných právnych noriem, dospel k záveru, že žalobcami uplatnený nárok je dôvodný,

a preto žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

56. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe
princípu pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešným žalobcom priznal proti neúspešnýmžalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.