Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 5. december 2021

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 14Ps/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620200175
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matej Okály

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2021:7620200175.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Matej OKÁLY, v právnej veci osoby, o ktorej spôsobilosti

sa koná: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.. J. XXXX/XX, Z. D. S., v konaní zastúpenej procesným
opatrovníkom Mesto Spišská Nová Ves. na návrh N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X. O. XXXX/XX Z.
D. S., v konaní o obmedzenie spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a ustanovenie opatrovníka,
takto

r o z h o d o l :

I. O b m e d z u j e s a I. H., nar. XX.XX.XXXX v spôsobilosti na právne úkony a to tak, že táto nie
je spôsobilá:

§ ohlasovať a meniť miesto svojho trvalého a prechodného pobytu,

§ rozhodovať o potrebe sociálnej a zdravotnej starostlivosti, o jej hospitalizácii a o podávaní depotných
preparátov, liekov a pod., dávať informovaný súhlas o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,

§ konať a vystupovať vo vzťahu k orgánom verejnej a štátnej moci,

§ preberať úradné zásielky od orgánov verejnej a štátnej moci,

§ využívať vodičské oprávnenie a oprávnenie na držania a nosenie zbrane v prípade, ak je ich držiteľom,

§ kandidovať vo voľbách do Národnej rady SR, do orgánov samosprávneho kraja, do orgánov miestnej
samosprávy,

§ uzatvárať manželstvo,

§ vykonávať správu vlastníctva nehnuteľností alebo hnuteľných vecí vrátane finančnej hotovosti a
nakladať s nimi, uzatvárať jednostranné právne úkony, dvojstranné príp. viacstranné právne úkony,
predovšetkým uzatvárať zmluvy akéhokoľvek druhu od jednoduchých až po zložité transakcie, kde je
predmetom majetkové či finančné plnenie,

§ preberať mzdu alebo iný obdobný príjem, dôchodok, nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti,

štátne sociálne dávky a iné dávky sociálnej podpory alebo iný príjem.

II. U s t a n o v u j e s a I. H., nar. XX.XX.XXXX za opatrovníka N.I. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
H. X. O. XXXX/XX, XXX XX Z. D. S., ktorá je oprávnená a povinná v rozsahu obmedzenia opatrovanca
zastupovať v bežných veciach, spravovať jeho majetok a dbať pri tom na pokyny súdu. Na nakladanie
s majetkom nad rámec bežných vecí je potrebné schválenie súdom.III. Ustanovený opatrovník je p o v i n n ý najmenej dvakrát ročne k 30.06. a k 31.12. podávať správu
o opatrovancovi a o nakladaní s jeho majetkom. Po ukončení opatrovania je opatrovník povinný podať
záverečný účet zo správy majetku opatrovanca.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

V. Slovenská republika n e m á právo na náhradu trov štátu spočívajúcich v trovách znaleckého
dokazovania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podala dňa 10.01.2020 na tunajšom súde návrh, ktorým žiadala, aby súd obmedzil I.
H., nar. XX.XX.XXXX na spôsobilosti na právne úkony a ustanovil jej opatrovníka.

2. Navrhovateľka podaný návrh odôvodnila tým, že jej dcéra I. H. trpí na závažné duševné ochorenie, v
dôsledku ktorého nie je schopná robiť právne úkony vo vzťahu k tretím osobám tak, aby si uvedomovala

následky svojho konania. Toto ochorenie trvá pravdepodobne už od roku 2000. Nie je prechodné.
Svoje ochorenie si neuvedomuje, je nezodpovedná k dodržiavaniu liečebného režimu. Pri záťaži
reaguje akcentovane a afektívne. Pretrváva striedanie nálad depresívnej a zvýšeným vnútropsychickým
napätím. Nie je schopná hospodárne nakladať s finančnými prostriedkami, nie je spôsobila samostatne
konať voči tretím osobám, vstupovať k uzatváraniu akýchkoľvek zmluvných záväzkov, rozhodovať o

druhu a rozsahu liečby. Všetky finančné záležitosti spravuje navrhovateľka, t.j. jej matka.

3. Spolu s podaným návrhom predložila navrhovateľka lekárskej správy preukazujúce aktuálny
zdravotný stav menovanej.

4. Uznesením sp. zn.: 14Ps/1/2020-20 zo dňa 28.02.2020 súd ustanovil menovanej Mesto Spišská Nová
Ves za procesného opatrovníka na zastupovanie v tomto konaní.

5. Súd na prejednanie veci nariadil na deň 27.7.2020 pojednávanie, na ktoré sa dostavila navrhovateľka,
pričom táto uviedla, že jej dcéra sa v tom čase nachádzala v NsP Levoča na psychiatrickom oddelení,

kde bola hospitalizovaná nedobrovoľne.

6. Podľa správ uvedeného zdravotníckeho zariadenia bola I. H. hospitalizovaná od 19.07.2020 do
10.08.2020.

7. Súd pri svojom ďalšom procesnom postupe s cieľom vykonať pojednávanie vo veci samej
prostredníctvom podania navrhovateľky zo dňa 09.11.2020 zistil, že menovaná sa zdržiava v Č. F.
niekde v okolí R.. Podľa navrhovateľky menovaná nedodržiava liečbu a preto sa podľa jej názoru bude
menovaná zdržiavať v zahraničí len takú dobu, akú jej umožní jej zdravotný stav. Spolu s podaním
predložila navrhovateľka súdu lekársky správy z poslednej hospitalizácie jej dcéry na psychiatrickom

oddelení. Podľa predložených správ menovaná trpí paranoidnou schizofréniou. Zo správ tiež vyplýva, že
nakoľko menovaná nie je obmedzená na spôsobilosti na právne úkony je jej psychiatrická liečba veľmi
problematická. Menovaná odmieta podpísať súhlas o dobrovoľnej hospitalizácii.

8. Uznesením sp. zn.: 14Ps/1/2020-59 zo dňa 14.01.2021 súd ustanovil znalca z odboru: Zdravotníctvo

a farmácia, Odvetvie: Psychiatria a to za účelom posúdenia a zodpovedania otázky, či menovaná trpí
poruchou, ktorá nie je len prechodná a či jej zdravotný stav odôvodňuje jej obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony.

9. Zo znaleckého posudku č. 37/2021 súdnej znalkyne MUDr. C. C. súd zistil, že menovaná trpí

chronickým duševným ochorením - paranoidnou schizofréniou.

10. Podľa znalkyne menovaná je schopná zhodnotiť vlastné potreby týkajúce sa živobytia a bývania, je
schopná tieto potreby uspokojiť, rozhodovať o mieste svojho pobytu, o tom, s kým chce žiť, o svojom
vzdelávaní, zamestnaní, spoločenských aktivitách.11. Podľa znalkyne menovaná nie je schopná rozhodovať o potrebe sociálnej a zdravotnej starostlivosti,
o hospitalizácii a o podávaní o podávaní depotných preparátov, liekov a pod., dávať informovaný
súhlas o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v zmysle § 6 zákona NR SR č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej

starostlivosti, nie je spôsobilý preberať, otvárať a čítať poštu, vybavovať si osobné záležitostí s úradmi,
nie je spôsobilá vykonávať správu vlastníctva nehnuteľností alebo hnuteľných vecí a peňazí a nakladať s
nimi, uzatvárať jednostranné právne úkony (napr. spisovať závet), dvojstranné príp. viacstranné právne
úkony, predovšetkým uzatvárať zmluvy akéhokoľvek druhu, od jednoduchých (napr. nákup v obchode)
až po zložité transakcie (napr. uzatvárať kúpne, darovacie, záložné zmluvy, zmluvy o prenájme, pôžičke

a úvere a ostatné zmluvy, kde je predmetom majetkové či finančné plnenie).

12. Zo záveru podaného posudku tiež vyplýva, že pokiaľ bude menovaná v budúcnosti užívať
antipsychotickú liečbu a navštevovať psychiatra a psychický stav sa zlepší, je možné zmiernenie
opatrení, prípadne prinavrátenie spôsobilosti na právne úkony.

13. K predloženému znaleckému posudku sa vyjadrila navrhovateľka ako aj procesný opatrovník, pričom
obaja sa so závermi znaleckého dokazovania stotožnili.

14. Lustráciou v Registri trestov súd zistil, že navrhovateľka je bezúhonná, v minulosti nebola súdne
trestaná.

15. Súd na pojednávaní dňa 27.09.2021 vypočul ustanovenú znalkyňu, ktorá uviedla:

Pani H. som opakovane predvolávala na vyšetrenie, avšak na vyšetrenie sa nedostavila. Na prvý
termín sa dostavila iba navrhovateľka, ktorá mi objektivizovala zdravotný stav pani H.. Mala som k

dispozícii kompletnú dokumentáciu od psychiatra MUDr. C. a od všeobecnej lekárky v tom čase MUDr.
O.. Znalecký posudok som po odobrení súdom vypracovala bez vyšetrenia menovanej. Podľa údajov od
matky a zdravotnej dokumentácie, z ktorej vyplýva, že u menovanej prepuklo psychiatrické ochorenie v
roku 2000. Z doterajšej liečby vyplýva, že pani H. s psychiatrickou ambulanciou nespolupracuje, neužíva
predpísané lieky a nedostavuje sa na kontroly. Trpí závažným ochorením paranoidnou schizofréniou.

V dôsledku neužívania liekov došlo k takým stavom, ktoré si vyžiadali ústavnú liečbu na psychiatrii
v U., kde bola nedobrovoľne hospitalizovaná. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že odmietala
vystavenie preparátov psychiatrických. Toto závažné ochorenie u nej prebieha chronicky v dôsledku
toho, že je neliečené. Zlyháva v bežnom živote. Je u nej prítomný schizofrénny príznak. Absolútne
si nie je vedomá svojej choroby, že má nárok na invalidný dôchodok. Nie je schopná sa dlhodobo

zamestnať. V pracovnom prostredí zaujíma paranoidný postoj voči ľuďom. Motívom celého kroku zo
strany navrhovateľky bolo vybavenie invalidného dôchodku menovanej. Pani H. odmietala prebrať
akúkoľvek poštu. Je presvedčená „o úkladoch zo strany druhých ľudí, je presvedčená bludmi“. Z
uvedených dôvodov vyplýva, že menovaná nie je spôsobilá rozhodovať o zdravotnej starostlivosti, o jej
hospitalizácii, nie je spôsobilá rozhodovať o sociálnej starostlivosti, preberať si poštu, vybavovať si svoje

záležitosti pred úradmi. Nie je spôsobilá rozhodovať v oblasti financií. Pri vyšetrení, kedy sa dostavila
navrhovateľka a nie pani H., mi navrhovateľka uviedla, žeby chcela vybaviť dcére invalidný dôchodok,
chce,abyunejprebiehalapsychiatrickáliečba,ktorúdcéraveľmipotrebuje.Doporučilasomobmedzenie
ajvrodinnýchoblastiach.Uvádzalami,žebydcérachcelaostaťvtombyte,abybolaschopnározhodovať
o mieste svojho pobytu. V prípade obmedzenia spôsobilosti rozhodovať o mieste svojho pobytu, nakoľko

prípadne, žeby menovaná mala viesť svoj život ako teraz bez elektriny a vody, chodí sa kúpať k matke,
tvrdí, že ju v byte ožarujú, chodia k nej ufóni, bude vhodné aj umiestnenie v DSS ako bolo opakovane
doporučované. Okrem obmedzenia na právne úkony a jej umiestnenie v zariadení, bude preto vhodné
obmedziť ju aj v rozhodovaní o mieste jej pobytu. V tom by sa len zmenil môj záver v znaleckom posudku.
Sumu 100 eur ako vreckové v posudku som uviedla po konzultácii s navrhovateľkou, ktorá suma sa

odvíjaodvýškypríjmuobmedzovanejosoby.Navrhovateľkabyztohoplatilabyt.Odpsychiatrasommala
k dispozícii nielen výpis, ale celú kartu. Od roku 2009 nenavštevuje pani H. túto ambulanciu. Boli tam
opakované návštevy jej príbuzných, napr. brata a bývalého manžela, kde sú záznamy z jej správania.

16. Súd na pojednávaní tiež vypočul navrhovateľku, ktorá uviedla:

Potvrdzujem, že zdravotný stav dcéry je taký ako to potvrdila pani znalkyňa. Nechce sa liečiť, neberie
lieky. Žije sama. Dcéra neotvára, nepreberá poštu. Ak niečo preberie tak to potrhá. V momente, keď
k nej prídem dcéra je pripravená zoberie tašku a kabelku a vybehne z bytu. Nekomunikuje so mnou.Zdravotný stav sa jej nezlepšil, ani sa jej nezlepší, keď neberie lieky. Keď ju držia v nemocnici 3 týždne
a následne ju chcú predložiť do Rožňavy a keďže je svojprávna, nepodpíše papier a príde zase domov.

17. Súd pre úplnosť uvádza, že menovanú I. H.ú, nar. XX.XX.XXXX sa mu v konaní nepodarilo vypočuť
ani vzhliadnuť, nakoľko menovaná sa vyhýba preberaniu pošty tak ako uviedla navrhovateľka, na
predvolania súdu nereagovala, pojednávaní sa nezúčastnila.

18. Procesný opatrovník sa pojednávaní nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil, rozhodnutie ponechal

na úvahe súdu.

19. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len
prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov
je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah
obmedzenia určí v rozhodnutí.

20. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd
rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

21. Podľa § 395 ods. 1 zákona č, 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“),
ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

22. Podľa § 231 písm. a) CMP, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení

spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

23. Podľa § 232 CMP, na konanie o spôsobilosti na právne úkony je miestne príslušný súd, v ktorého
obvode má bydlisko ten, o koho spôsobilosti sa koná.

24.Podľa§233ods.1CMP,návrhnazačatiekonaniamôžepodaťblízkaosoba,poskytovateľzdravotnej
starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem.

25. Podľa § 234 CMP, návrh na začatie konania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí
podania opísanie skutočností odôvodňujúcich zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony

a zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné alebo opísanie skutočností
odôvodňujúcich zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo skutočností odôvodňujúcich
navrátenie spôsobilosti na právne úkony.

26. Podľa § 236 CMP, účastníkmi konania o spôsobilosti na právne úkony sú navrhovateľ a ten, o koho

spôsobilosti na právne úkony sa koná.

27. Podľa § 239 CMP, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred
súdom v plnom rozsahu.

28. Podľa § 241 ods. 1 CMP, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.

29. Podľa § 241 ods. 2 CMP, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom
na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom
prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.

30. Podľa § 248 ods. 1 CMP, konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním
o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.

31. Podľa § 272 ods. 2 CMP, v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah

opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.32. Podľa § 248 ods. 2 CMP, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo
výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej
opatrovníka.

33. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava
a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je
pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii
ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer

obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej
dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo
obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem
verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu
a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne
úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky menej represívne prostriedky, opatrenia (napr.

trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť
(resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť
nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. (porovnaj Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS
313/2015 zo dňa 28.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa

8.10.2014).

34. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z
objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne
právne úkony. Samotné zistenie takéhoto dôvodu na obmedzenie spôsobilosti nestačí. Ďalším

predpokladom je, preukázanie skutočností, že zistený dôvod vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať
konkrétne právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude
možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a toto
náležite aj vyhodnotil. Znalecký posudok je v takom konaní síce závažným dôkazom, nesmie však byť
dôkazom jediným a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových zistení. Znalecký posudok musí súd

navyše hodnotiť, nie preberať doslovne, a to vrátane tvrdení, že vyšetrovaný nie je schopný chápať
význam súdneho konania alebo súdneho rozhodnutia. (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II.
ÚS 194/11 zo dňa 22.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa
8.10.2014).

35. Pri jej riešení teda súd vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v
súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí
vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka), a dôkazy smerujúce k posúdeniu
jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými
osobami v spoločnosti, osobitne vo vzťahu k osobe, ktorá iniciuje konanie o spôsobilosti na právne

úkony), majetkových, rodinných a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony
s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom
existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené
podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

36. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná v tomto
súdnom konaní - menovaná I. H.Š., nar. XX.XX.XXXX trpí chronickým duševným ochorením -
paranoidnou schizofréniou.

37. Menovaná tak nie je schopná konať v oblastiach, ktoré definovala ustanovená znalkyňa vo svojom

podanom posudku, resp. doplnila vo svojej výpovedi.

38. Skutočnosti zistené na základe predloženej zdravotnej dokumentácie menovanej, výpovede
navrhovateľky ako ja predloženého znaleckého posudku, resp. výpovede znalkyne nasvedčujú, že
I. H. v prípade, ak by nedošlo k jej obmedzeniu v spôsobilosti na právne úkonu v rozsahu, ako je

vyššie naznačené, by mohla byť ovplyvniteľná inými osobami, ľahko zneužiteľná, sama by teda zrejme
nedokázala takéto jej ovplyvňovanie vôbec zaznamenať a už vonkoncom nie sa mu účinne brániť.39. Na základe uvedeného preto dospel k záveru, že tento zdravotný stav menovanej I. H. toho času
odôvodňuje jej obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, ktorý súd bližšie vymedzil vo
výroku I tohto rozsudku.

40. Súd ustanovil výrokom II tohto rozsudku menovanej za opatrovníka navrhovateľku - jej matku,
ktorá prejavila záujem o výkon uvedenej funkcie, pričom iná vhodná osoba, predovšetkým z radov
príbuzných na výkon uvedenej funkcie nebola súdom zistená. Súd súčasne vymedzil rozsah, v ktorom
bude ustanovená opatrovníčka menovanú zastupovať.

41. Súčasne súd výrokom III tohto rozsudku uložil ustanovenej opatrovníčke podávať súdu správy o
svojej činnosti.

42. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

43. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

44. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

45. O trovách tohto konania súd rozhodol výrokom IV tohto rozsudku v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého
zákonného ustanovenia v mimosporovom konaní v zásade nemá právo na náhradu trov konania žiaden
z účastníkov, pričom zákon pre konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletého výnimku z tejto právnej

úpravy neustanovuje.

46. Podľa § 251 ods. 1 CMP, trovy dôkazov platí štát.

47. Podľa § 251 ods. 2 CMP, ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti

na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej
zástupcovi alebo štátu.

48. V predmetnej veci podala návrh na obmedzenie I. H. v spôsobilosti na právne úkony navrhovateľka
N. N., nar. XX.XX.XXXX. Zo záverov znaleckého posudku súdnej znalkyne MUDr. C. C., vypracovaného

v tomto konaní a v súvislosti s ktorým vznikli trovy štátu, vyplynulo, že menovaná I. H., nar. XX.XX.XXXX
trpí chronickým duševným ochorením - paranoidnou schizofréniou. Tento zdravotný stav menovanej
podľa uvedených záverov odôvodňuje ju obmedziť v určitých právnych úkonoch súdnym znalcom bližšie
popísaných v znaleckom posudku. Je teda zrejmé, že návrh podaný navrhovateľkou nebol zjavne
bezdôvodný a teda táto nemôže byť v zmysle § 251 ods. 2 CMP zaviazaná nahradiť trovy štátu, ktoré

v tomto konaní vznikli a ktoré spočívajú v priznanej odmene súdnej znalkyni. Vzhľadom na uvedené
preto súd výrokom V tohto rozsudku rozhodol tak, že štát (Slovenská republika) nemá právo na náhradu
uvedených trov štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný
sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.