Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8Csp/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519200195
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8519200195.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: Z. S., nar.

XX.X.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX U., pr. zast.: JUDr. Igor Šafranko, advokát, AK so sídlom Sov.
hrdinov 163/66, 089 XX Svidník proti žalovaným: 1/ Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie
4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, pr. zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o. so sídlom
Dvořákovo nábrežie č. 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, 2/ BENCONT COLLECTION, a.s., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 041 Bratislava, IČO: 47 967 692, pr. zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát,
AK so sídlom Komenského 3, 974 XX Banská Bystrica v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 880,55 eur s prísl. a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 500 eur s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 500 eur od 1.5.2019 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej

výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobca a žalovaný v 2. rade nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.2.2019 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, a
to od žalovaného v 1. rade vo výške 380,55 eur s úrokom z omeškania a od žalovaného v 2. rade
vo výške 500 eur s úrokom z omeškania a určenia, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č.
XXXXXXXXXX z 10.10.201, v časti 3 bod 6 upravujúca riešenie sporov v rozhodcovskom konaní je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným v 1. rade uzavrel dňa 10.10.2011 zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva“). Pohľadávka z predmetnej zmluvy bola postúpená žalovanému v 2.
rade dňa 13.6.2017. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 5 150 eur s mesačnou splátkou
vo výške 130,07 eur, ročnou úrokovou sadzbou 19,00 %, ročnou percentuálnou mierou nákladov (ďalej
aj „RPMN“) 20,73 % a priemernou RPMN 17,88 %. Na predmetný úver uhradil celkom 6 030,55 eur.
Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, a to spotrebiteľský úver, ktorý musí obsahovať náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy, a to okrem iného druh spotrebiteľského úveru, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť; uvedú sa všetky predpoklady použiténa výpočet RPMN a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva o úvere
neobsahuje správny údaj o RPMN, keď bol uvedený vo výške 20,73 %, ale podľa internetovej kalkulačky
vychádza na 24,63 %. Ďalej je nesprávne uvedená celková výška nákladov pri prepočítaní počtu splátok

a výšky jednej splátky. Zmluva o úvere neobsahuje údaje podľa 9 ods. 2 písm. a), c), f), j) a k) zák.
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a obsahuje aj nesprávne uvedenú RPMN v neprospech
spotrebiteľa, preto ju v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch potrebné považovať za
bezúročnú a bez poplatkov. Žalovanému v 1. rade na predmetný úver uhradil celkom 5 530,55 eur a
žalovanému v 2. rade sumu 500 eur. Pri poskytnutom úvere vo výške 5 150 eur sa žalovaný v 1. rade

na jeho úkor obohatil vo výške 380,55 eur a žalovaný v 2. rade o sumu 500 eur. Vo vzťahu k vyhláseniu
rozhodcovskej doložky za neprijateľnú podmienku uviedol, že k rovnakému záveru dospel aj Okresný
súd Prešov v rozsudku sp. zn. 24/182/2015 zo dňa 21.2.2018, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 19Co/88/2018 zo dňa 4.10.2018, z ktorého citoval. Túto považuje za neprijateľnú
s poukazom na § 52 ods.1, § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, keďže napriek požiadavke dobrej
viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode spotrebiteľa. Navrhol preto žalobe vyhovieť.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil k žalobe zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2011,
listinu označenú ako „aktuálny stav úveru ku dňu 30.4.2016“, návrh spol. Poštová banka, a.s. na vydanie
platobného rozkazu zo dňa 3.8.2016, o ktorom a rozhodovalo na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp.
zn.4Csp/6/2016,vyjadreniekvýzveodspol.BENCONTCOLLECTION,a.s..vovecisp.zn.4Csp/6/2016

zo dňa 27.4.2018, kalkulačku pre výpočet RPMN, upozornenie žalovaného v 1. rade na splatenie
dlžnej časti úveru zo dňa 19.8.2014, časť podacieho hárku z 19.8.2014 a výpočet RPMN z internetovej
kalkulačky.

4. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe namietol premlčanie uplatneného nároku, a to s poukazom

na § 103, § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že žalobca uhradil poslednú
splátku dňa 23.3.2016, čo ani nie je sporné. Subjektívna premlčacia doba začal plynúť dňom, kedy
žalobca uhradil žalovanému poslednú splátku úveru. V súvislosti s týmto názorom citoval z rozhodnutia
Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/193/2014, Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/187/2018,
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Co/1019/2015 zo dňa 27.7.2016. Subjektívnu vedomosť o skutkových

vedomostiach, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie mal žalobca v
momente splatenia úveru. Tento názor opieral žalovaný v 1. rade o rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR (NS SR) sp. zn. 1Cdo 67/2011. S ohľadom na uvedenú súdnu prax vyslovil názor, že plynutie
premlčacej doby, hoc aj subjektívnej, začína momentom, kedy žalobca uhradil splátku v rozsahu nad
istinu úveru. K otázke premlčania citoval ešte z viacerých rozhodnutí slovenských krajských súdov,

NS SR a Ústavného súdu SR, pričom za najdôležitejšie považoval rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo
238/2017. Ďalej vo svojom vyjadrení namietal nedostatok pasívnej legitimácie, pretože pohľadávku zo
zmluvy o úvere postúpil žalovanému v 2. rade so všetkými právami a povinnosťami, ktorými sa rozumie
aj povinnosť zaplatiť tretím záväzky, škody, pokuty a pod., ktorú vzniknú v súvislosti s postupovanými
pohľadávkami. Postúpením pohľadávky žalovaný v 1. rade stratil pasívnu legitimáciu. Treťou hlavnou

námietkou žalovaného v 1. rade bol nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
rozhodcovskej doložky za neprijateľnú podmienku. Poukázal na to, že žalobca sám potvrdil, že veriteľ
rozhodcovskú doložku neuplatnil. Vzhľadom na res iudicate ju už ani uplatniť nie je možné. Súd ex offo
skúma, či je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení a ak tento záujem nie je preukázaný,
výsledkom je zamietnutie žaloby. Ďalej citoval z rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Cdo/60/1998, Krajského

súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/17/2015 zo dňa 24.5.2016 s tým, že naliehavý právny záujem
spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia neisté a ak žaloba o bezdôvodné
obohatenie bola zamietnutá, nie je daný naliehavý právny záujem. Vyslovil názor, že ustanovenia § 3
ods. 3, 5 zákona o ochrane spotrebiteľa umožňujú spotrebiteľovi domáhať sa ochrany svojho práva,
ale nárok sa musí uplatniť v čase trvania zmluvného vzťahu, pretože po ukončení zmluvy zanikajú

práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce z príslušnej zmluvy, a teda nemôže už dochádzať k
porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa. Je absurdné, že by si
napríklad po 50 rokoch od ukončenia zmluvy spotrebiteľ zmyslel podať žalobu o vyslovenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Tento výklad vyplýva aj z § 298 C.s.p., z ktorého znenia vyvodil, že súd môže
neprijateľnúpodmienkuvyhlásiťvsúvislostiskonanímourčitominomnárokuspotrebiteľa,príp.onároku

na plnenie. S citácie z rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/101/2016 zdôraznil ten názor,
že „v prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú
určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie
k nárastu počtu súdnych sporov.“ V ďalšej časti svojho vyjadrenia v súvislosti s naliehavým právnymzáujmom žalovaný v 1. rade ešte citoval z rozhodnutí niektorých slovenských krajských súdov. Navrhol
preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu trovy konania.

5. K svojmu vyjadreniu žalovaný v 1. rade pripojil zmluvu o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa
13.6.2017 uzavretú medzi žalovanými v tomto konaní.

6. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe nevyjadril, aj keď mu bola spolu s prílohami riadne doručená a bol
vyzvaný na vyjadrenie sa k nej. Podobne sa nevyjadril ani žalobca k vyjadreniu žalovaného v 1. rade.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavili strany sporu, ktorých neúčasť ospravedlnili
ich právni zástupcovia s tým, že ich klienti súhlasia s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Súd preto
prejednal vec aj v neprítomnosti strán sporu.

8. Právny zástupcu žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe. Vyjadril sa aj k trom okruhom,

ktorých sa týkali námietky žalovaného v 1. rade, a to k nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v
1. rade, k námietke premlčania a k nedostatku naliehavého právneho záujmu. K námietke nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie uviedol, že bezdôvodného obohatenia sa osoba musí domáhať voči druhej
osobe, ktorá sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila. Na tomto podľa jeho názoru nič nemení ani
prípadné postúpenie pohľadávky, pretože ide o zmluvný vzťah inter partes a žalobca nebol účastníkom

tohto vzťahu. K nedostatku naliehavého právneho záujmu poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.
6Cdo/27/2018 zo dňa 28.3.2019, v ktorom sa NS SR vyjadril, že pokiaľ ide o žalobu spotrebiteľa na
určenie neprijateľnej podmienky, v tomto prípade nie je potrebné z jeho strany preukazovať naliehavý
právny záujem, pretože ide o nároky vyplývajúce z osobitných predpisov na ochranu spotrebiteľa,
prípadne z § 52 a nasl. Obč. zákonníka a preukázanie naliehavého právneho záujmu v takomto prípade

potrebné. Pokiaľ ide o námietku premlčania, vyslovil názor, že v danom prípade prichádza do úvahy
premlčacia doba 10-ročná vzhľadom na názor vyjadrený aj v judikatúre súdov, že ak veriteľ opakovane
dlhodobo nedá svoje zmluvy do súladu so spotrebiteľským právom, ide o jeho úmyselné konanie
bezdôvodne sa obohatiť na spotrebiteľovi, najmä ak vzhľadom na doterajšiu judikatúru požaduje nároky
prevyšujúce poskytnutú sumu. Poukázal na to, že táto judikatúra sa týka aj subjektov, ktoré sú v tomto

konaní na strane žalovaných. Ohľadom premlčania poukázal aj na ďalšie rozhodnutia slovenských
súdov, ktoré sa zaoberali začiatkom plynutia subjektívnej premlčacej doby (rozsudok Okresného
súdu Prešov sp. zn. 24C/182/2015, konkrétne bod 34, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského
súdu v Prešove pod sp. zn. 19Co/88/2018; rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 430/2018, v ktorom ÚS
akceptoval výklad začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v obdobnej veci). Na záver poukázal

na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 4Csp/6/2016, v ktorom konaní ako žalobca vystupoval BENCONT
COLLECTION, a.s., čiže žalovaný v 2. rade v tomto konaní a ako žalovaný vystupoval Z. S., ktorý je v
tomtokonanížalobcom.OkresnýsúdStaráĽubovňavtomtokonaníuzavrel,žeúverbolbezúročnýabez
poplatkov z dôvodov, ktoré sú v tomto rozhodnutí uvedené a toto rozhodnutie bolo potvrdené aj Krajským
súdom v Prešove rozhodnutím sp. zn. 19Co/141/2018. Žalobca sa až na základe uvedeného rozsudku

vydaného Okresným súdom Stará Ľubovňa a po porade so svojím právnym zástupcom dozvedel, kto
sa na jeho úkor obohatil a o akú sumu. V reakcii na vyjadrenia právnych zástupcov žalovaných uviedol,
že je nelogické, aby spotrebiteľ ako amatér platil splátky, ak by vedel, že už má uhradené všetko, čo
má uhradiť a na druhej strane je nelogické, aby žalovaný ako profesionál tieto splátky prijímal. Zároveň
krátkou cestou predložil súdu rozhodnutia, na ktoré poukazoval vo svojom vyjadrení.

9. Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní trval na vyjadrení k žalobe zo dňa 14.5.2019.
Poukázal na to, že posledný trend ohľadne rozhodovania premlčania, a to aj na Krajskom súde v
Prešove je taký, že sa tieto súdy prikláňajú k názorom prezentovaným vo vyjadrení žalovaného v 1.
rade, a to s poukazom na tri zásadné rozhodnutia NS SR, a to sp. zn. 1Cdo/67/2011, 3Cdo/169/2017

a 1Cdo/238/2017. Najmä posledné z nich rozoberá priamy a nepriamy úmysel v súvislosti so začatím
plynutia premlčacej doby a v súvislosti s možnosťou uplatňovať 10-ročnú premlčaciu dobu. Poukázal
tiež na to, že je povinnosťou žalobcu jednak tvrdiť určité skutočnosti a jednak uniesť dôkazné bremeno
na preukázanie svojich tvrdení a neobstojí tu len všeobecné tvrdenie ohľadom určitých všeobecných
postupov, ale má povinnosť preukázať, že v konkrétnom prípade na základe konkrétnych skutočností je

dôvod na to, aby bolo možné uvažovať o dlhšej premlčacej dobe.

10. Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol, že zmluva bola uzavretá v r. 2011,
preto podľa jeho názoru je tu potrebné aplikovať Obchodný zákonník. Táto zmluva bola uzavretápodľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, v ktorom sú vymedzené podstatné náležitosti takejto
zmluvy, ktoré podľa jeho názoru boli v zmluve uvedené. K internetovej kalkulačke predloženej zo strany
žalobcu uviedol, táto podľa jeho názoru nemá žiadnu relevanciu. Navrhol preto žalobu v celom rozsahu

zamietnuť.

11. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu v priebehu sporu k svojim vyjadreniam a na
pojednávaní, ako sú uvedené vyššie, zistil tento skutkový stav:

12. Žalobca dňa 10.10.2011 uzavrel so žalovaným v 1 rade zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej poskytol žalovaný v 1. rade žalobcovi úver vo výške 5 150 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať
v 72 mesačných splátkach so splatnosťou 1. splátky 25.1.2011, ďalších splátok k 25. dňu v mesiaci
a posledná splátka bola splatná dňa 25.10.2017. Mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 130,07
eur, ročná úroková sadzba vo výške 19,00 %, RPMN vo výške 20,73 % a priemerná RPMN vo výške

17,88 %. Podľa zmluvy bola celková výška nákladov 3 551,80 eur. Žalovaný v 1. rade vyhotovil dňa
19.8.2014výzvu,ktorouvyzvalžalobcunariadnesplácanieúverusupozornenímnamožnosťvyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru. Táto výzva bola dňa 19.8.2014 odoslaná žalobcovi. Ku dňu 4.9.2014
žalovaný v 1. rade úver zosplatnil. Oznámenie o tejto skutočnosti bolo žalobcovi doručené dňa 9.9.2014.
Žalobou doručenou žalovaným v 1. rade Okresnému súdu Stará Ľubovňa dňa 8.8.2016 sa žalovaný v

1. rade v postavení žalobcu domáhal voči žalobcovi, ktorý bol v tejto žalobe označený ako žalovaný,
zaplatenia sumy 4 015,56 eur s príslušenstvom z dôvodu riadneho nesplácania úveru. Uvedené konanie
bolo vedené pod sp. zn. 4Csp/6/2016. V priebehu toho konania zmluvou zo dňa 13.6.2017 došlo k
postúpeniu pohľadávky z uvedenej zmluvy o úvere, a to zo spol. Poštová banka, a.s. na spol. BENCONT
COLLECTION, a.s., s ktorou súd konal ďalej ako so žalobcom. Rozsudkom sp. zn. 4Csp/6/2016 zo

dňa 4.6.2018 bolo konanie v časti zastavené (v časti, v ktorej bola žaloba čiastočne vzatá späť), v
prevyšujúcej časti bola zamietnutá a bolo rozhodnuté o trovách konania. Zamietnutie v prevyšujúcej
časti žaloby bolo odôvodnené tým, že úroková sadzba v zmluve o úvere podstatne presiahla priemerné
úrokové sadzby pri obdobných spotrebiteľských úveroch, preto v tejto časti je zmluva neplatná a úroky
podľa súdu žalobcovi neprislúchajú. Keďže súd mal preukázané, že v čase vyhlásenia rozsudku už

žalovaný uhradil vyššiu sumu, ako mu bola poskytnutá, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Krajský súd
v Prešove na odvolanie žalobcu rozsudkom sp. zn. 19Co/141/2018 potvrdil rozsudok súdu 1. inštancie
v napadnutom rozsahu, teda v zamietavej časti rozsudku a rozhodol o náhrade trov. Odvolací súd
konštatoval, že ide nepochybne o spotrebiteľský spor, na ktorý je potrebné aplikovať aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka, pričom sa stotožnil s námietkami žalovaného, že úver je pre absenciu údajov

v zmluve a pre nesprávnosť uvedenia RPMN potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z
rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 4Csp/6/2016 a z predložených dôkazov vyplýva, že žalovaný (teda
žalobca v tomto konaní) na predmetný úver uhradil do podania žaloby sumy v celkovej výške 4 830,55
eur a po podaní žaloby v období od 20.10.2016 do 20.12.2017 uhradil ďalej 12 splátok po 100 eur, teda
žalobca uhradil celkovo sumu 6 030,55 eur. Žalobca uhradil žalovaného v 1. rade celkovo sumu 5 530,55

eur a žalovanému v 2. rade po postúpení pohľadávky sumu celkovo vo výške 500 eur.

13. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne
dôvodná.

14.Podľa§451ods.1Občianskehozákonníka(ďalejaj„OZ“),ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,
musí obohatenie vydať.

15. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

17. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.18. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „C.s.p.“), súd môže v rozsudku, ktorý sa týka
spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom

v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou.

22. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

23.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis

24. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od oboch žalovaných
a vyhlásenia rozhodcovskej doložky za neprijateľnú podmienku. Súd sa vzhľadom na námietky

žalovaného v 1. rade v prvom vysporiadal s prípadným nedostatkom pasívnej legitimácie žalovaného v
1. rade, resp. s otázkou premlčania nároku voči nemu. Následne sa súd zaoberal otázkou, či je dôvod
na vyhlásenie rozhodcovskej doložky za neprijateľnú a v tejto súvislosti aj s námietkou nedostatku
naliehavého právneho záujmu.

25. O tom, či na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade je žalobca
povinný platiť úroky a poplatky, už bolo rozhodnuté v konaní vedenom na tunajšom súd pod sp. zn.
4Csp/6/2016. Rozsudok v tejto veci bol potvrdený aj Krajským súdom v Prešove. Súd preto vychádzal z
týchtorozhodnutíaustálil,žežalobcabolpovinnýnazákladeúverovejzmluvyuhradiťveriteľoviibasumu
poskytnutých peňažných prostriedkov, teda sumu 5 150 eur. Takisto je nesporné, že žalobca uhradil

viac, ako bola istina úveru, keď celkovo uhradil sumu 6 030,55 eur.

26. Námietku nedostatku pasívnej legitimácie považoval súd za dôvodnú. Je nepochybné, že
pohľadávka z úverovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola postúpená
žalovanému v 2. rade. O tejto skutočnosti žalobca mal vedomosť, keďže žalovaný v 2. rade vstúpil do

konania vedeného pod sp. zn. 4Csp/6/2016 ako žalobca namiesto pôvodného žalobcu. Žalovaní si v
čl. II bod 2 dohodli, že pohľadávky sú postupované so všetkými právami a povinnosťami a v čl. II bod 5
špecifikovali, čo znamená pojem „povinnosť“, ktorou sa rozumie najmä povinnosť zaplatiť tretím osobám
záväzky, náklady, škody, pokuty, poplatky, trovy konaní, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s
postupovanými pohľadávkami po účinnosti tejto zmluvy. Vychádzajúc z tejto dohody súd uzavrel, že

aj povinnosť na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia v súvislosti so zmluvou o úvere prešla
na žalovaného v 2. rade. Pri tomto závere súd zohľadnil aj zákonnú úpravu postúpenia pohľadávky,
podľa ktorej veriteľ môže postúpiť pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka, teda aj bez jeho vedomia a na
postúpenie nemá vplyv, že dlžník nie je účastníkom zmluvy. Z možnosti dlžníka (viď § 529 OZ) vznášať
námietky aj voči novému veriteľovi (postupníkovi), príp. z možnosti započítať si svoje pohľadávky voči

postupníkovi súd vyvodil, že prípadné nároky, ktoré mal dlžník voči postupcovi si môže uplatňovať po
postúpení pohľadávky voči postupníkovi, aj keď nebol účastníkom zmluvy o postúpení pohľadávky.
Námietku právneho zástupcu žalobcu, že sa môže domáhať nároku voči obom žalovaným, preto súd
nepovažoval za dôvodnú.27. Vzhľadom na prezentovaný názor súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v
1. rade sa súd bližšie nezaoberal námietkou premlčania (ktorá by prichádzala do úvahy iba voči

žalovanému v 1. rade, keďže prvá úhrada v prospech žalovaného v 2. rade bola vykonaná v lehote
kratšej ako 2 roky pred podaním tejto žaloby, teda vo vzťahu k žalovanému v 2. rade neuplynula ku dňu
podania žaloby ani 2-ročná, ani trojročná lehota), keďže už nedostatok pasívnej legitimácie je dôvodom
na zamietnutie žaloby.

28. Za tohto stavu súd ustálil, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia má žalobca iba voči
žalovanémuv2.rade. Vdanomprípadejenesporné,že žalobcauhradilžalovanémuv2.radesumu500
eur, ktorá bola uhradená nad rámec poskytnutej istiny úveru. Vzhľadom na názory vyslovené vo vyššie
uvedenom konaní vedenom na tunajšom súde medzi stranami sporu, že dohoda o úroku je neplatná,
resp. že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, súd uzavrel, že plnenia žalobcu nad
poskytnutú istinu boli plneniami z neplatného právneho dôvodu, teda že v danom prípade boli splnené

podmienky na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k žalovanému v 2. rade.

29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol voči
žalovanému v 1. rade pre nedostatok pasívnej legitimácie a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade žalobe
o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 500 eur vyhovel.

30. Následne súd skúmal, či sú splnené podmienky na vyhlásenie rozhodcovskej doložky za neprijateľnú
podmienku. Určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky je vo svojej podstate určením právnej
skutočnosti. Uvedený druh žalôb je „nóvum“ v novej úprave civilného procesného práva zavedenou
C.s.p. od 1.7.2016. V zmysle dôvodovej správe k § 137 C.s.p. ide o úplne novú koncepciu, kde sa

v písm. c) a d) rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa
písmena d). „Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie
neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a
míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad Zákonník
práce, zákon o dobrovoľných dražbách a pod.“ Z uvedeného je teda zrejmé, že cieľom predkladateľa

C.s.p. bolo obmedziť podávanie žalôb o určenie právnej skutočnosti, ktoré prax súdov síce akceptovala
ako žaloby u určenie, či tu právo je alebo nie je, ale je zrejmé, že určenie právnej skutočnosti zväčša
nerieši vec samotnú, ale je len predbežnou otázkou na vyriešenie právneho vzťahu, ktorého sa je možné
domáhať určovacou žalobou alebo žalobou o plnenie. Žalobu o určenie právnej skutočnosti teda chcel
predkladateľ zákona pripustiť len v prípadoch, kedy je v osobitnom zákone výslovne upravené, že určitá

osoba alebo okruh osôb sa určitého práva môže domáhať žalobou na súde. Uvedenému zodpovedajú
aj názory v najnovšej odbornej literatúre k CSP (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 505
s.) zostavenej prevažne členmi rekodifikačnej komisie pripravujúcej C.s.p.

31. Žalovaný v 1. rade namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
V zmysle novej koncepcie žaloby o určenie právnej skutočnosti zavedenej C.s.p. sa na podanie
takejto žaloby vyžaduje skutočnosť, že podanie takejto žaloby vyplýva z osobitného právneho predpisu.
Uvedené však neznamená, že by sa pri žalobách o určenie právnej skutočnosti nezohľadňoval naliehavý
právny záujem. Naliehavý právny záujem na určení právnej skutočnosti sa podľa novej koncepcie C.s.p.

prejavil v tom, že do zákonnej úpravy sa prijali konkrétne typy žalôb o určenie právnej skutočnosti, ktoré
sú spôsobilé vyriešiť vzťahy medzi stranami sporu bez potreby ďalších súdnych sporov (ako napr. v
zákone o dobrovoľných dražbách, kde je priamo upravená možnosť žalovať neplatnosť dobrovoľnej
dražby alebo v zákonníku práce, kde je priamo upravená možnosť podať žalobu o neplatnosť výpovede;
po ich určení nie je potrebné viesť ďalší spor). Všetky ostatné právne skutočnosti sa majú vyriešiť ako

predbežná otázky v rámci určovacích žalôb alebo žalôb o plnenie. Oprávnenie spotrebiteľa domáhať sa
iba neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa názoru súdu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu.
Je pravdou, že § 3 ods. 5 zákona č. 250/207 Z.z o ochrane spotrebiteľa upravuje možnosť spotrebiteľa
brániť sa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa voči
porušiteľovi na súde. Toto ustanovenie však neupravuje konkrétny typ žaloby, napr. možnosť žalovať

neprijateľnosť zmluvnej podmienky V zmysle vyššie uvedeného zámeru predkladateľov C.s.p. vylúčiť
všetky nepotrebné žaloby je teda na spotrebiteľovi, aby si zvolil taký typ žaloby, ktorý predpokladá
C.s.p. a ktorý usporiada pomery strán tak, aby nebolo potrebné iniciovať ďalšie spory. Samotné
určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky nerieši všetky vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom,keďže rieši jednu parciálnu otázku bez toho, aby bolo rozhodnuté o tom, na aké plnenia má tá ktorá
strana právo. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potom súd názoru, že žiadať o určenie neprijateľnej
podmienky má spotrebiteľ právo v rámci určovacej žaloby alebo žaloby o plnenie, kde sa ako predbežná

otázka vyrieši neprijateľnosť zmluvnej podmienky (s možnosťou súdu vyhlásiť ju za neprijateľnú aj
priamo vo výroku rozhodnutia), ak táto má súvis s prejednávanou vecou a má na výsledok sporu nejaký
vplyv.

32. Vzhľadom na názor vyslovený v predchádzajúcom odseku súd dospel k záveru, že zo žiadneho

osobitného predpisu nevyplýva pre žalobcu ako spotrebiteľa právo domáhať sa určenia neprijateľnej
podmienky, ktorá nemá na prejednávanú vec žiaden vplyv.

33. Ak by však aj pripustil, že takéto oprávnenie pre žalobcu vyplýva z osobitného predpisu, bolo by
vo vzťahu k posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky potrebné prihliadnuť aj na okolnosti prípadu
a posúdiť potrebu takéhoto určenia. Je pravdou, že v úverovej zmluve, ktorá bola vopred pripravená

veriteľom, teda žalovaným v 1. rade, bola upravená aj tzv. rozhodcovská doložka o riešení prípadných
sporov v rozhodcovskom konaní. V danom prípade však žaloba veriteľa o plnenie už bola podaná
na všeobecnom súde (sp. zn. 4Csp/6/2016) a bolo o nej právoplatne rozhodnuté, a to v prospech
spotrebiteľa. Veriteľ teda nevyužil rozhodcovskú doložku a vec prejednal všeobecný súd. Prípadnému
opakovanému prejednaniu žaloby o plnenie a prípadnému rozhodnutiu v neprospech spotrebiteľa

rozhodcovským súdom bráni prekážka rozhodnutej veci. Za tohto stavu určiť rozhodcovskú doložku
za neprijateľnú podmienku, najmä ak pre žalobu o plnenie podanú veriteľom (pôvodne žalovaným
v 1. rade), ako aj pre rozhodnutie o bezdôvodnom obohatení v tomto konaní, toto určenie nemá
žiaden význam, považuje súd za nadbytočné. Každá žaloba má slúžiť potrebám bežného života. Súd
má poskytovať ochranu právam, ktoré sú porušené alebo ohrozené. Požadované určenie potrebám

bežného života neslúži a ide o hypotetickú žalobu, ktorá pre strany nemá už žiaden význam, keďže
ani vyslovenie jej neprijateľnosti nič nezmení na tom, že žalobca nie je na základe zmluvy o úvere
už platiť niečo veriteľovi, keďže o tom už bolo rozhodnuté, práve naopak, má právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v 2. rade. Navyše v danom prípade by išlo o určenie
neprijateľnej podmienky zo skončeného vzťahu. Pripustením žalôb na určenie neprijateľnosti zmluvnej

podmienky zo vzťahov, ktoré sú ukončené, by sa pri výklade dotiahnutého ad absurdum mohol hociktorý
spotrebiteľa aj po desiatkach rokov od skončenia právneho vzťahu domáhať určenia neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, čo by pri počte spotrebiteľských vzťahov mohlo znamenať zahltenie súdov
nezmyselnými a nič neriešiacimi žalobami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v časti určenia
neprijateľnej zmluvnej podmienky zamietol.

34. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania zo žalovaných súm od oboch žalovaných, a to odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby tomu ktorému žalovanému. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bola
žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietnutá, preto súd zamietol voči nemu aj žalobu v časti
týkajúcej sa úrokov z omeškania. Žalovanému v 2. rade bola žaloba doručená dňa 30.4.2019. Najneskôr

nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania, keďže zo žaloby mu bolo zrejmé, že žalobca požaduje
úhradužalovanejsumyhneď.Keďžeideopeňažnýdlh,ktorývznikolzospotrebiteľskejzmluvy,žalobcovi
vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka
v spojení s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinným od 1.2.2013, ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako

bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením celého dlhu bola 0,00 %. Žalobca má teda právo požadovať úrok z omeškania vo výške 5,00
% ročne, v ktorej výške si ho aj uplatnil. Súd preto priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v 2. rade
úrok z omeškania tak, ako si ho uplatnil a ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
2 C.s.p. Žalobca sa domáhal voči žalovanému v 1. rade zaplatenia sumy 380,55 eur, voči žalovanému
v 2. rade zaplatenia sumy 500 eur a voči obom žalovaným sa domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky. Žalobca bol úspešný v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 500 eur voči žalovanému v 2. rade,

v prevyšujúcej časti boli úspešní žalovaní. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bol žalobca neúspešný v
celom rozsahu, teda žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v rozsahu 100 %,
na čo ho súd zaviazal. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade sa žalobca domáhal dvoch výrokov, z ktorých
v jednom mu bolo vyhovené a v druhom bola jeho žaloba zamietnutá. Vo vzťahu medzi žalobcom ažalovaným v 2. rade preto súd rozhodol, že žalobca a žalovaný v 2. rade nemajú na náhradu trov konania
právo. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.