Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2020

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 13C/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3720201575
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Gabriela Sopková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2020:3720201575.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou JUDr. Ing. Gabrielou Sopkovou, PhD., v spore žalobcu B.
Z. F. W., so sídlom PÚ., T. XXX/X, J.Č.: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Martinou Kočíkovou,
advokátkou so sídlom Trnava, Kapitulská 26, proti žalovaným 1/ V.. P. V., narodenej XX.XX.XXXX a
2/ V. S., narodenému XX.XX.XXXX, obaja bytom W., W. XXXX/X, právne zastúpenými JUDr. Janou
Zlochovou, LL.M., advokátkou so sídlom Martin, P. O. Hviezdoslava 83/13, o zaplatenie 193,64 eur s

príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 177,50 EUR spolu s
úrokom z omeškania vo výške 0,05 % ročne zo sumy 175,36 EUR od 01.04.2020 do 15.04.2020, zo
sumy 16,14 EUR od 01.04.2020 do 16.04.2020 a zo sumy 177,50 EUR od 01.04.2020 do zaplatenia,
to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu

trov konania sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia o výške náhrady trov, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 10.06.2020 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou žalobca žiadal, aby súd uložil
žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 193,64 eur spolu s úrokom z
omeškania a náhradu trov konania. Uviedol, že strany sporu medzi sebou uzatvorili dňa 22.08.2019
zmluvu o poskytovaní sociálnej služby v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa, na

základe ktorej sa dohodli, že žalobca ako poskytovateľ služby bude v prospech žalovaných ako rodičov
poskytovať službu spočívajúcu v starostlivosti o dieťa počas toho, ako sa dieťa - V. V., N. XX.XX.XXXX,
bude nachádzať v opatere žalobcu, resp. zamestnancov žalobcu. Podstatou celej zmluvy bolo to, že V.
V. bol na dobu určitú zverený do jaslí, ktoré boli zriadené žalobcom. Mesačné platby za poskytovanie
služieb boli v zmluve dohodnuté tak, že žalovaní sú povinní platiť mesačne za služby sumu 355,- eur. V
zmluve bolo jasne a výslovne dohodnuté v čl. II v časti „povinnosti rodiča“ v odseku 16 dohodnuté, že v
prípade prerušenia prevádzky zariadenia je rodič povinný uhradiť fixný paušál. Rovnako je rodič povinný

uhradiť výšku fixného paušálu aj v prípade, ak dieťa v priebehu mesiaca nenavštevovalo zariadenie a
je riadne vedené v zozname zapísaných detí. Žalovaní do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradili. Jasle
boli nariadením vlády zatvorené od 12.03.2020, a išlo o nariadenie hlavného hygienika, ktorý vydal
príkaznazatvorenievšetkýchzariadenísociálnychslužieb,atedanešloosvojvoľnérozhodnutievedenia
žalobcu. Všetky tieto nariadenia a oznámenia boli v tom čase prijímané veľmi chaoticky, verejnosť sa
o nich dozvedala len prostredníctvom médií, a aj tie často informovali tak, že nebolo možné pochopiť

obsah a význam týchto opatrení. Zatvorili školy, škôlky, rodičia museli zo dňa na deň ostať s deťmi
doma a nemohli si plniť svoje pracovné povinnosti. Táto situácia sa nevyhla ani jasliam, a pre jasle
bol zrazu veľký problém, ako celú pandémiu zvládnu, pretože nikto nevedel, kedy to skončí, či a akobudú platiť nájom a nevedeli hlavne ako ďalej postupovať vo vzťahu k deťom a rodičom, s ktorými
mali uzatvorené zmluvy. Samozrejme každý rodič sa informoval a pýtal, že ako sa dohodnú a pani
riaditeľka každému povedala, že sa bude snažiť situáciu vyriešiť tak, aby rodičia v mesiaci apríl nemuseli

platiť v zmysle zmluvy to na čo majú jasle nárok, ale podnikne opatrenia za účelom zníženia poplatku.
Pani riaditeľka sa s ostatnými rodičmi dohodla, že za mesiac marec zaplatia plnú sumu a za mesiac
apríl budú platiť sumu 70,- eur, a to aj napriek tomu, že mala v zmluve uvedené, že má nárok na
celú sumu, ale s ohľadom na situáciu v krajine sa snažila robiť čo bolo možné, aby na jednej strane
udržala chod jaslí a na druhej strane, aby rodičia čo najmenej museli platiť. Dňa 24.03.2020 požiadala

o stanovisko Ministerstvo práce, s tým že chce vedieť ako to má postupovať v prípade prevádzky
a platením za služby za mesiac marec. Odpoveď jej bola zaslaná až dňa 03.04.2020, kde jej bolo
zaslané stanovisko, že jednoznačne je rodič povinný za mesiac marec 2020 platiť sumu dohodnutú v
zmluve. Pani riaditeľka poslala aj link na odkaz na stránku ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny,
kde bola situácia ohľadom jaslí podrobne rozpísaná a uvedená. Medzi tým žalovaná 1/ poslala dňa
26.03.2020 odstúpenie od zmluvy o poskytovaní starostlivosti a ako dôvod uviedla situáciu, ktorá nastala

na Slovensku /pandémia spôsobená COVID 19/. Pani riaditeľka toto odstúpenie akceptovala, avšak
žiadala, aby žalovaní 1/ a 2/ uhradili sumu za mesiac marec 2020. Podľa názoru žalobcu žalovaní 1/ a
2/ konali neseriózne s riaditeľkou jaslí, napriek tomu, že pani riaditeľka sa snažila rodičom všetkých detí
vyhovieť a tiež netrvala na tom, že v zmluve bola dojednaná výpovedná doba v lehote dvoch mesiacov,
a teda netrvala na tom, že žalovaní by mali ďalej platiť dva mesiace poplatky. Správanie žalovaných 1/

a 2/ považuje žalobca za neseriózne aj s ohľadom na ďalších desať rodičov, ktorí zaplatili za mesiac
marec celú sumu, tak ako to bolo v zmluve dohodnuté, pretože rodičia za týmto účelom dostávajú
príspevok od štátu, resp. rodičovský príspevok, ktorý v žiadnom prípade nebol krátený. Tento príspevok
je vo výške 370,- eur mesačne a rodičia popri tom môžu pracovať. Napriek tomu, že rodičia v tom
čase nevyužívali služby jaslí, tak tento príspevok im nebol pozastavený a ani odobratý, čiže rodičom

nevznikla žiadna škoda z titulu úhrady poplatku za jasle. Následne žalovaná 1/ poslala dňa 07.04.2020
sťažnosť na postup pani riaditeľky zástupcovi žalobcu - pánovi X.B.W., ktorý následne dňa 09.04.2020
poslal žalovanej 1/ odpoveď spolu s vyjadrením riaditeľky. Odpoveď od žalovanej 1/ na stanovisko pána
X.B.W. už neprišla, ale žalovaná 1/ dňa 15.04.2020 poslala pani riaditeľke SMS správu, že jej zaplatí
len polovicu sumy. V nadväznosti na takýto postoj žalovanej 1/, ktorým tlmočila aj postoj žalovaného

2/ dňa 16.04.2020 žalobca vyzval žalovanú 1/ na dobrovoľné splnenie jej povinnosti voči jasliam a
snažil sa žalovanej priblížiť a objasniť všetky okolnosti a príčiny postupu, ktorý zvolili konštantne pri
všetkých rodičoch. Reakcia žalovanej 1/ bola, že dňa 20.04.2020 poslala právnej zástupkyni žalobcu e-
mailom stanovisko žalovanej 1/ a vyjadrenie, ktorého obsahom bolo to, že žalobca sa nespráva v duchu
kresťanských hodnôt a jednoznačne povedala, že svoj záväzok nesplní. Odpoveď, resp. posledná výzva

na dobrovoľné a mimosúdne usporiadanie veci bola zaslaná dňa 22.04.2020. Od toho času nedošlo k
úhrade a ani k žiadnej komunikácii medzi stranami sporu. Žalobca trval na tom, že žalovaní 1/ a 2/ sú
povinní si splniť svoj záväzok dohodnutý na základe zmluvy, ktorú slobodne uzatvorili. Taktiež poukázal
na skutočnosť, že žalobca urobil krok k tomu, aby rodičia ďalej nemuseli platiť celý poplatok, aj napriek
tomu, že na to mal zmluvne dohodnutý nárok, a tiež si neuplatnil nároky z titulu výpovednej doby, a to

práve s ohľadom na situáciu, ktorá sa na Slovensku vtedy riešila. Ak by však pri všetkých zmluvných
záväzkoch, ktoré sa mali plniť počas „korony“ (počas mesiaca marec až jún 2020) sa malo postupovať
tak, ako postupovali žalovaní 1/ a 2/, tak potom by všetky zmluvné záväzky boli spochybniteľné a neboli
by vymáhateľné. Žalobca na situáciu reagoval, ale žalovaní 1/ a 2/ nebrali ohľad na to, že aj žalobca má
svoje záväzky, ktoré musí plniť voči vlastníkovi budovy, voči zamestnancom a tiež prevádzka jaslí nie

je žiadna podnikateľská činnosť, ktorá by prinášala obrovské zisky, a pre toto konkrétne zariadenie je
každý príspevok rodiča absolútne nevyhnutný a v prípade ak ktorékoľvek dieťa z tých, čo sú prihlásené a
navštevujú zariadenie je odhlásené, tak pre zariadenie žalobcu to predstavuje finančný problém. Platby
za všetky náklady súvisiace s prevádzkou jaslí sú nastavené hranične s tým, že ak je plný stav v jasliach,
tak je to veľmi hraničné, aby tieto poplatky pokryli všetky náklady. Maximálny počet detí v zariadení je

obmedzený zákonom, a to počtom 12 detí. Z týchto 12 rodičov počas korona krízy odstúpili od zmluvy len
dvaja, ale ostatní rodičia veľmi korektne pristúpili k celej veci a ocenili ústretovosť a snahu hlavne pani
riaditeľky, aby poplatky za nasledujúce mesiace boli naozaj minimálne. Pani riaditeľka sa dobrovoľne
vzdala časti príjmu za mesiace marec a apríl, len aby rodičia nemuseli platiť plnú sumu, keďže inak
by bežné mesačné náklady nepokryli. Žalovaná 1/ ako zubná lekárka vie, že prevádzka akéhokoľvek

zariadenianiejelenotom,žesavyplatiamzdyzamestnancov,aleideocelýradnákladov,ktorésamusia
hradiť. Žalovaná 1/ poukazovala, že si má žalobca uplatniť všetky svoje straty v rámci opatrení prijatých
vládou, ktoré však do dnešného dňa sú komplikované a problematické a nie je vôbec jasné, či vôbec
by žalobcovi vznikol nárok, čo však nie je povinnosťou žalobcu dokazovať žalovanej. Celá vzniknutásituácia je pre žalobcu veľmi nepríjemná, pretože zaťažovať súdy konaniami ohľadom 193,- eur je pre
samotného žalobcu veľmi kontraproduktívne, ale žiaľ musí takto postupovať, keďže ten poplatok mu
patrí za služby, ktoré boli realizované a boli zmluvne dohodnuté a hlavne tiež aj z toho dôvodu, že

10 rodičov dobrovoľne zaplatilo za služby v zmysle zmluvy, a nemôžu akceptovať, že jeden z rodičov
sa rozhodne nezaplatiť a žalobca takúto skutočnosť prehliadne. Žalobca si všetkých svojich klientov -
rodičov váži a má k nim úctu, a správanie pani riaditeľky, bolo vysoko profesionálne a veľmi empatické
a nápomocné, pretože aj vo svojom voľnom čase komunikovala s rodičmi a hľadala riešenia ako čo v
najlepšom záujme rodičov a aj žalobcu usporiadať veci ohľadom platieb za jasle a hlavne aby jasle mohli

a boli schopné po uvoľnení opatrení opäť fungovať. Čo sa týka dôkazov, ktoré žiadal vykonať, tak žiadal,
aby bola na pojednávaní vypočutá J.. R. V., W.., ktorej účasť zabezpečí, a bola vypočutá žalovaná 1/.
Čo sa týka výsluchu iných svedkov, tak ak to bude účelné pre rozhodnutie tak navrhne vypočuť svedkov
- ostatných rodičov detí, ktoré navštevujú jasle, za účelom preukázania tvrdení, že pani V., ako zástupca
žalobcu veľmi proaktívne komunikovala s rodičmi a veci riešila. Medzi stranami sporu bol v zmluve
dohodnutý aj úrok z omeškania, a to vo výške 0,05 denne z mesačného poplatku, a žalobca si uplatnil

aj tento dohodnutý úrok. K žalobe pripojil žalobca nasledovné listinné dôkazy: Zmluva o poskytovaní
sociálnej služby v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa zo dňa 22.08.2019, Email
- Žiadosť o stanovisko k úhradám za sociálnu službu v súvislosti s karanténnymi opatreniami zo dňa
24.03.2020 a odpoveď Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 03.04.2020, Opatrenie
hlavného hygienika, Informácie pre rodiča uverejnené na stránke MPSVR SR v pracovnej a sociálnej

oblasti, Odstúpenie od zmluvy zo dňa 26.03.2020, Email žalovanej 1/ adresovaný pánovi X.B.W. zo dňa
07.04.2020 a odpoveď zo dňa 09.04.2020, Stanovisko pani J.. V., W.., SMS zo dňa 15.04.2020, Email
zo dňa 16.04.2020, zo dňa 20.04.2020 a zo dňa 22.04.2020, List - Vyjadrenie k platbe za mesiac marec
2020 zo dňa 15.04.2020.

2. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 02.09.2020 uviedli, že zhodným tvrdením
strán sporu je Zmluva zo dňa 22.08.2020 o poskytovaní sociálnych služieb v zariadení starostlivosti o
deti do troch rokov veku dieťaťa. Syn žalovaných bol naposledy v zariadení žalobcu dňa 10.03.2020,
pretože od 11.03.2020 boli jasle zatvorené. Uznesením vlády SR č. 111 z 11.03.2020 bola vyhlásená
od 12.03.2020 mimoriadna situácia pre územie Slovenskej Republiky. Podľa žalovaných je spornou

otázka, či v dôsledku zákazu prevádzky jaslí s cieľom ochrániť zdravie ľudí a predchádzať úmrtiam,
čo museli rešpektovať rovnako vedenia jaslí ako aj rodičia detí, patrí žalobcovi mesačný fixný paušál
v celosti. Odpovedi predchádza posúdenie trvania Zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb v kontexte
ust. § 575 ods. 1 OZ, pretože záväzok žalobcu ako poskytovateľa služby spočívajúci v starostlivosti o
syna žalovaných sa stal nemožným v dôsledku zákazu prevádzkovať jasle. V závislosti od posúdenia

ďalšieho trvania Zmluvy pre nemožnosť plnenia záväzku žalobcom, je právnou otázkou posúdenie
bodu 16 Zmluvy, o ktorý žalobca opiera svoje právo na plnenie, hoci sú v ňom výslovne uvedené len
prázdninyaprevádzkovédôvody,akodôvodyprerušeniazáväzkužalobcuposkytnúťstarostlivosťdeťom
s povinnosťou rodičov platiť fixný paušál; dve bodky v zátvorke nemajú právnu relevanciu rozširovať
výslovne uvedené dôvody prerušenia prevádzky s povinnosťou rodičov platiť fixný mesačný paušál o

dôvody neuvedené, vrátane dôvodov „mimoriadna situácia“, „mimoriadna udalosť“, „živelná pohroma“,
„nebezpečné látky“ použité v ustanovení § 3 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva. Čo
sa týka žalovanej sumy, podľa žalovaných nie je zrejmá jej výška, nakoľko žalobca požadoval zaplatiť
sumu 369,- eur za mesiac marec 2020 (355,- eur paušál a 14,- eur titulom stravy za dni strávené synom
žalovaných v zariadení žalobcu), zaplatená bola suma stravného v celosti a polovica paušálu, k čomu

priložili výpis z účtu a rozdiel je vo výške 177,50 eur. Na základe vyššie uvedeného žiadali návrh žalobcu
zamietnuť a priznať trovy konania. Na záver uviedli, že vykonávať výsluch účastníkov konania, prípadne
ostatných rodičov detí v jasliach, s cieľom zisťovať úroveň komunikácie strán sporu je bez právnej
relevancie. K vyjadreniu pripojili Plnomocenstvo a výpis z účtu.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 12.10.2020 uviedol, že ako zriaďovateľ
a prevádzkovateľ jaslí, do ktorých chodil syn žalovaných naďalej trvá na podanej žalobe a má za to,
že nárok je nie len dôvodný z právneho hľadiska, ale aj z toho morálneho hľadiska, a nestotožňuje
sa s tvrdeniami žalovaných vo vyjadrení v tom zmysle, že počas mimoriadnej situácie, ktorá nastala
na Slovensku z dôvodu opatrení, ktoré boli nariadené pre elimináciu šírenia náklady Covid 19, by sa

na záväzky dojednané zmluvne nemalo prihliadať, resp. môže dôjsť k ich svojvoľnému plneniu, resp.
až neplneniu. Žalobcovi bolo veľmi ľúto, že táto situácia vôbec nastala a hlavne ani ako zriaďovateľ
nemal v úmysle sa obohacovať na úkor rodičov, ktorí mu zverili ich deti, a preto postupoval presne tak,
ako to nariadil štát, resp. ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, a teda žiadal za mesiac marecplnú úhradu. Toto stanovisko, resp. výklad bol priložený k samotnej žalobe a nešlo o rozhodnutie, ktoré
urobil len z vlastnej vôle. Napriek tomu rodičom ostatných detí, ktorí nemali tento problém a pochopili,
že nárok je dôvodný a zaplatili za mesiac marec 2020, v mesiacoch marec a máj odpustil značnú

časť poplatku, a teda aj to je dôkaz o tom, že konal tak, aby nikto v tomto prípade nebol poškodený.
Argumentácia žalovaných, že si „stratu“ mali žiadať od štátu, je veľmi zjednodušená a hodiaca sa pre
potreby žalovaných, pretože veľmi dobre vedia ako boli nastavené podmienky pre poskytovanie takýchto
náhrad, keďže z médií neustále boli prezentované možnosti a podmienky, a teda bolo jasné, že štát
síce pomôže „podnikateľom“, ale nie, že za nich bude platiť záväzky, a už vôbec nikde nebolo uvedené,

že by ľudia počas opatrení si nemuseli plniť svoje záväzky voči tretím stranám. Ak by na Slovensku
vznikol precedens, resp. rozhodnutie súdu, na základe ktorého by sa vyslovilo a judikovalo, že počas
mimoriadnej situácie by sa neprihliadalo na zmluvné vzťahy uzatvorené pred týmito opatreniami, a to že
ich nemusia povinní plniť v zmysle a za podmienok jasne dojednaných v zmluve, tak potom skutočne
bude hroziť to, že ľudia sa budú na takéto rozhodnutie odvolávať a nebudú plniť žiadne záväzky, pretože
situácia s opatreniami je na Slovensku už od marca, čo je viac ako pol roka. Rozhodnutie dočasne

zatvoriť jasle nebolo z ľubovôle žalobcu, ale išlo o príkaz štátu, ktorý k tomuto nariadeniu a zákazu hneď
vydal aj opatrenie a usmernenie, ako postupovať pri platbách za služby minimálne v mesiaci marec
2020. Tvrdenia žalovaných vo vyjadrení považuje za účelové v snahe vyhnúť sa splneniu dohodnutého
záväzku zo strany žalovaných, avšak má za to, že nárok je v plnej výške dôvodný a preukázaný. Na
všetkých návrhoch a tvrdeniach ďalej zotrváva, avšak s výnimkou svedkov - rodičov, ktorých žiadal

predvolať, pretože aj žalobca to považuje za nehospodárne hlavne s ohľadom na výšku vymáhaného
nároku.

4. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalobca trvá na podanej žalobe a žiada
vykonaťlistinnédôkazynachádzajúcesavspise.Ďalejuviedla,ženazákladevykonanéhodokazovania,

na základe všetkých predložených dôkazov má za to, že žalobca preukázal, že zmluvný vzťah medzi
žalobcom a žalovanou vznikol, s tým, že aj takáto situácia v prípade toho, že nebude dieťa v škole
a bude z dôvodu prevádzkových dôvodov, bola upravená a má za to, že záväzky sa majú plniť. Toto
rozhodnutie žalobcu uplatniť si tento nárok podporilo aj samotné Ministerstvo, ktoré vydalo záväzné
usmernenie vo vzťahu k tomu, ako sa má postupovať v týchto prípadoch. Postupovali tak všetky školy

alebo škôlky teda, ktoré žalobca nielen oslovil, ale teda aj zariadenie, ktoré navštevoval syn žalovanej,
s tým, že samozrejme škôlka v ďalších mesiacoch postupovala tak, že absolútne znížila poplatok na
najnižšie, najnutnejšie náklady. Išlo o tento jeden konkrétny mesiac, marec 2020. Má za to, že čo sa týka
argumentácie žalovanej, tak žalobca s ňou dostatočne komunikoval, snažil sa nájsť nejaký kompromis,
avšak zo stanoviska alebo postoja žalovanej vyplynulo, že ona tento záväzok dojednaný splniť nechce,

a preto má za to, že nárok je plne preukázaný a dôvodný.

5. Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní uviedla, že zo strany štátu bol zákaz navštevovať
strediskožalobcuaažpotomsažalovanídozvedeli,žeprevádzkabolaprerušená.Žiadalažalobnýnávrh
zamietnuť v celom rozsahu a priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Podľa jej názoru

je na súde rozhodnutie právnej otázky o trvaní zmluvy podľa príslušného ustanovenia OZ vzhľadom
na zákaz prevádzkovať jasle podľa rozhodnutia ÚVZ SR s účinnosťou od 12.03., resp. ak súd napriek
tomuto zákazu ustáli záver o ďalšom trvaní a platnosti zmluvy a zaoberal by sa výukovými dôvodmi
podľa bodu 16 Zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb, je to podľa jej názoru čisto právna otázka.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa, resp. prečítaním listinných dôkazov predložených
žalobcom a žalovanými a zistil nasledovný skutkový stav veci:

7. Dňa 22.08.2019 uzatvoril žalobca ako poskytovateľ a žalovaní 1/ a 2/ ako zákonní zástupcovia ich
maloletého syna Zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb v zariadení starostlivosti o deti do troch

rokov veku dieťaťa (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej bola poskytovaná sociálna služba pre cieľovú
skupinu detí vo veku do troch rokov života v rozsahu vymedzenom § 32b zákona č. 448/2008 o
sociálnych službách. V zariadení boli poskytované bežné úkony starostlivosti o dieťa, stravovanie a
výchova.

8. Podľa čl. II bod 13 Zmluvy, poskytovateľ si vyhradzuje právo prerušiť prevádzkovanie
opatrovateľského centra z technických príčin spojených so zabezpečením pravidelnej údržby, alebo
iných objektívnych dôvodov znemožňujúcich prevádzkovanie opatrovateľského centra.9. Podľa čl. II bod 16 Zmluvy, v prípade prerušenia prevádzky zariadenia (prázdniny, prevádzkové
dôvody,...) je rodič povinný uhradiť fixný paušál. Rovnako je rodič povinný uhradiť výšku fixného paušálu
aj v prípade, ak dieťa v priebehu mesiaca nenavštevovalo zariadenie a je riadene vedené v zozname

zapísaných detí.

10. Podľa čl. III Zmluvy, úhrada za jeden deň v opatrovateľskom centre je 2,- eur (strava) a mesačný fixný
paušál - prevádzkové náklady je 355,- eur. Platba za jasle sa vyberá posledný deň v mesiaci. V prípade
neuhradenia poplatku v stanovenom termíne bude účtované penále 0,05% z mesačného poplatku za

každý deň omeškania.

11.Zemailu-Žiadosťostanoviskokúhradámzasociálnuslužbuvsúvislostiskaranténnymiopatreniami
zo dňa 24.03.2020 je zrejmé, že riaditeľka žiadala Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny o
stanovisko k tomu, akým spôsobom sa majú uhradiť mzdy zamestnancom, resp. ostatné náklady na
prevádzku, ak rodičia odhlasujú deti zo zariadenia, ktoré je zatvorené z dôvodu karanténnych opatrení

nariadených štátom a či je možné domáhať sa úhrady od rodičov v tom zmysle, že majú rodičovský
príspevok, ktorý má slúžiť na platbu úhrady za jasle.

12. Z odpovede Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 03.04.2020 je zrejmé, že v súlade
s ustanovením § 72 ods. 1 zákona o sociálnych službách prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť

za úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby, ktorá je dohodnutá
v zmluve. Podľa § 72 ods. 9 druhej vety, prijímateľ sociálnej služby v čase neprítomnosti dieťaťa v
zariadení starostlivosti o dieťa, neplatí úhradu za stravovanie. Zároveň oznámila riaditeľke zariadenia,
že za účelom minimalizovania strát spôsobených touto mimoriadnou situáciou sa bude môcť zapojiť
do projektu podpory udržania zamestnanosti v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu

alebo výnimočného stavu a odstránenie ich následkov.

13. Z opatrenia vlády SR zo dňa 11.03.2020 je zrejmé, že sa zakázala prevádzka zariadení, a to aj
zariadení starostlivosti o deti do 3 rokov veku podľa § 24 zákona č. 355/2007 Z. z. s termínom od
13.03.2020 do odvolania.

14. Z informácií pre poskytovateľov sociálnej služby v zariadeniach starostlivosti o deti do 3 rokov
veku dieťaťa a rodičov detí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR je zrejmé, že príspevok
na starostlivosť o dieťa sa rodičovi bude poskytovať aj v prípade, že sa starostlivosť o dieťa
nebude poskytovať celý mesiac, napr. z dôvodu choroby dieťaťa, resp. mimoriadnych opatrení. Nárok

na rodičovský príspevok, ktorý poberajú aj pracujúci rodičia, nebude taktiež dotknutý. V súlade s
ustanovením § 72 ods. 1 zákona o sociálnych službách prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť
za úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby, ktorá je dohodnutá v
zmluve.Podľa§72ods.9druhejvety,prijímateľsociálnejslužbyvčaseneprítomnostidieťaťavzariadení
starostlivosti o dieťa, neplatí úhradu za stravovanie. Platnosť uzatvorenej zmluvy medzi poskytovateľom

sociálnej služby a rodičom nie je dočasným pozastavením dotknutá - ide len o dočasné prerušenie
plnenia zmluvných podmienok, pričom miesto dieťaťa v „detských jasliach“ naďalej ostáva zachované.

15. Listom - Odstúpenie od zmluvy /dohody/ o poskytovaní starostlivosti o dieťa zo dňa 26.03.2020
žalovaná 1/ oznámila riaditeľke Detského opatrovateľského centra, že ku dňu 26.03.2020 odstupuje od

zmluvy a ako dôvod uviedla momentálnu situáciu, ktorá na Slovensku nastala (pandémia spôsobená
COVID 19), s ktorou sú spojené opatrenia - uzatváranie školských a predškolských zariadení i jasieľ
do odvolania.

16. Z emailu zo dňa 07.04.2020 je zrejmé, že žalovaná 1/ sa obrátila na pána X.B.W. s prosbou, prípadne

riešením situácie, ktorá vznikla v súvislosti so šírením COVID 19 na Slovensku a s čím sú spojené
niektoré opatrenia, ktoré nariadila vláda SR - zatvorenie Detského opatrovateľského centra v W..

17. Z odpovede na email zo dňa 09.04.2020 je zrejmé, že pán X.B.W. sa obrátil na riaditeľku zariadenia
a táto mu podala písomné stanovisko. Z tohto stanoviska je zrejmé, že v tejto nadštandardnej situácii

hľadala riešenia, ktorými chcela v maximálnej miere vyjsť v ústrety a potrebám rodičov, zároveň však
musela zobrať do úvahy skutočnosti potrebné pre ekonomické udržanie zariadenia. Samotné zariadenie
ako také nebolo uzavreté. Ďalej oznámil žalovanej 1/, že je presvedčený, že riaditeľka zariadeniaprijímala rozhodnutia, často operatívne podľa potrieb v danej situácii, s tým najlepším úmyslom voči
deťom, rodičom, zamestnancom aj samotnému zariadeniu.

18. Z písomného stanoviska riaditeľky zariadenia adresovanému pánovi X. je zrejmé, že riaditeľka
zariadenia bola dňa 20.03.2020 kontaktovaná žalovanou 1/ a informovala ju, že za mesiac marec sa
bude platba za služby hradiť na základe uzatvorenej zmluvy, v ktorej je uvedené, že fixný paušál je
rodič povinný uhradiť bez ohľadu na to, koľko dní v mesiaci dieťa navštevovalo jasle. Zároveň jej
podala informácie, ktorými toho času disponovala. Žalovaná 1/ jej povedala, že poplatok za marec keď

tak akceptuje, ale že syna zo zariadenia odhlási. Dňa 27.03.2020 telefonicky kontaktovala všetkých
rodičov a oboznámila ich s riešením vzniknutej situácie, v prípade, ak by niekto chcel dieťa odhlásiť z
nasledujúcichmesiacov,moholtakurobiťdokoncamarca.Väčšinarodičovspôsobriešeniaakceptovala,
prijala a zároveň niektoré pripomienky rodičov riešila v priebehu nasledujúceho týždňa. Telefonicky
kontaktovala ÚPSVaR Púchov, žiadala stanovisko MPSVR k riešeniu vzniknutej situácie a riešeniu
platieb, ktoré stanovisko prišlo dňa 02.04.2020. Zároveň niekoľkokrát kontaktovala účtovníčku aj právnu

zástupkyňu SED W.. Tiež vzniknutú situáciu konzultovala s riaditeľmi súkromných jaslí v iných mestách.
Do vyjadrenia pripojila aj usmernenie MPSVR a informácie dostupné na webovej stránke ministerstva.

19. Z SMS správy zo dňa 15.04.2020 je zrejmé, že riaditeľka zariadenia zaslala žalovanej 1/ lístok na
úhradu za mesiac marec a oznámila jej, že jej prišla výpoveď zmluvy. Žalovaná vo svojej odpovedi

uviedla, že po dohode s jej právnou zástupkyňou uhradila 1 sumy a stravné za mesiac marec, a že
písomné stanovisko zašle riaditeľke zariadenia a pánovi X. dodatočne.

20. Z emailu zo dňa 16.04.2020 adresovaného žalovanej 1/ je zrejmé, že v mene všetkých
členov vyššieho vedenia Strediska Evanjelickej diakonie, ktoré je prevádzkovateľom Detského

opatrovateľského centra v W., jej zaslali na vedomie spoločné stanovisko ako reakciu na jej názor
týkajúci sa neuhradenia plnej sumy úhrady za mesiac marec 2020 za poskytovanie sociálnej služby
pre cieľovú skupiny detí vo veku do troch rokov života (ďalej aj ako "jasle"), ktorý žalovaná 1/ doručila
formou sms správy pani J.. R. V., W.. Žalobca v e-maily uviedol, že pani V. je zamestnancom Strediska
Evanjelickej diakonie W. a v jej kompetencii nie je riešiť skutočnosti v súvislosti s neuhradením platieb

rodičov za poskytovanie služieb. Riešenie tejto situácie bolo delegované na vyššie vedenie Strediska
Evanjelickej diakonie W.. Ďalej žalobca v e-maily uviedol, že čo sa týka konečného stanoviska, všetci
členovia vedenia sa jednohlasne zhodli na postupe riešenia danej veci. Pani riaditeľka už od počiatku,
kedy boli nariadené odporúčania a neskôr aj obmedzenia týkajúce sa prevádzky jaslí, konala riadne a
preukázateľné kroky k riešeniu situácie a zároveň informovala členov vedenia o všetkých skutočnostiach

týkajúcich sa vývoja situácie a snažila sa reflektovať na vzniknutú situáciu a nastaviť podmienky
fungovania jaslí nie len na čas počas obdobia kedy je prevádzka jaslí obmedzená, ale aj s ohľadom
na skutočnosť, že chcú do budúcna jasle zachovať, aby mohli ďalej slúžiť deťom a ich rodičom.
Zároveň informovala s postupom riešenia rodičov detí, ktorí boli do toho času riadne vedení v zozname
klientov zariadenia. Väčšina rodičov prijala spôsob riešenia. Žalobca ďalej uviedol, že po dôkladnom

zvážení všetkých okolností, v nadväznosti na stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
týkajúce sa platenia/neplatenia jaslí a predškolských zariadení súkromného charakteru a platných zmlúv
uzatvorených medzi poskytovateľom a prijímateľom sociálnej služby bolo rozhodnuté o platení plnej
(spätnej) úhrady za mesiac marec 2020 tak, ako je to podľa zákona o sociálnych službách stanovené v
uzatvorenej zmluve. V zmluve o poskytovaní sociálnych služieb, ktorú žalobca uzatvoril so žalovanými

dňa 22.08.2019 je jednoznačne v čl. II ods. 16 dohodnuté, že rodič v prípade prerušenia prevádzky
zariadenia (prázdniny, prevádzkové dôvody...), je povinný uhradiť fixný paušál. Rovnako je rodič povinný
uhradiť výšku fixného paušálu aj v prípade, ak dieťa v priebehu mesiaca nenavštevovalo zariadenia
a riadne vedené v zozname zapísaných detí. Rovnako v zmluve prijímateľ sociálnej služby vyhlasuje,
že sa oboznámil so zmluvou o poskytovaní sociálnej služby a súhlasí s dohodnutými podmienkami.

Zároveň riaditeľkou vyžiadané stanovisko Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny so sídlom v
Bratislave vydané v súvislosti s konkrétnou vzniknutou situáciou definuje povinnosť úhrady tak, ako je
to dohodnuté v zmluve v znení: V súlade s ustanovením § 72 ods. 1 zákona o sociálnych službách
prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom
sociálnej služby, ktorá je dohodnutá v zmluve. Podľa § 79 ods. 9 druhej vety, prijímateľ sociálnej služby

v čase neprítomnosti dieťaťa v zariadení starostlivosti o dieťa, neplatí úhradu za stravovanie. Tak ako
žalovaná 1/, tak aj žalobca požiadal o vyslovenie právneho názoru advokátku JUDr. Martinu Kočíkovú,
ktorá dala stanovisko, že aj napriek "mimoriadnej situácii", ktorá v dôsledku opatrení prijatých vládou
SR vznikla, nedochádza k zmene v záväzkovo-právnych vzťahoch založených zmluvou, ak sa na tomzmluvné strany nedohodnú, čo sa v tomto prípade nestalo. Zároveň bola poverená riešením prípadných
skutočností vzniknutých v súvislosti s danou situáciou. Toto poverenie bolo nariadené vedením Strediska
Evanjelickej diakonie W.. Keďže mali pochopenie pre túto situáciu, tak poskytli žalovanej 1/ dodatočnú

lehotu na zaplatenie zvyšnej časti poplatku vo výške 193,64 eur do 07.05.2020. V prípade, ak v uvedenej
lehote doplatí zostatok dlžnej sumy, tak si nebude žalobca uplatňovať zákonný úrok z omeškania,
ktoréhovýškajestanovenávuzatvorenejzmluveoposkytovanísociálnejslužby.Vprípade,aknepristúpi
k takémuto mimosúdnemu riešeniu a nevyužijete dodatočnú lehotu na plnenie poskytnutú v rámci
mimosúdneho riešenia, tak nemá žalobca inú možnosť ako postúpiť celú vec na súd, s čím budú

spojené nemalé finančné náklady. Nad rámec jej žalobca zaslal odkaz na stanovisko Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny vo vzťahu k úhradám za služby týkajúce sa jaslí. V súvislosti s touto situáciou
mohla žalovaná 1/ kontaktovať právnu zástupkyňu Strediska Evanjelickej diakonie W. JUDr. Martinu
Kočíkovú na e-mailovej adrese [email protected], ktorá je poverená riešením tejto situácie.

21. V liste - Vyjadrenie k platbe za mesiac marec 2020 zo dňa 15.04.2020 adresovanom Stredisku

Evanjelickej diakonie W. žalovaná 1/ uviedla, že telefonicky kontaktovala ÚPSVaR, oboznámila sa so
stanoviskom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny k riešeniu vzniknutej situácie a riešeniu platieb,
zároveň kontaktovala advokáta, a vzniknutú situáciu zisťovala u rodičov detí umiestnených v jasliach
v rôznych mestách. Ďalej uviedla, že oznámenia a odporúčania Ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny majú odporúčací charakter, ich právna sila nie je postavená na roveň právnej sile právnych

predpisov SR, a nemajú ani silu výkladu zákonov, napr. ust. § 575 OZ, upravujúceho zánik záväzkov pre
nemožnosť plnenia. Pre posúdenie Zmluvy, vzájomných práv a povinností zmluvných strán je relevantný
aj OZ vo svojom ustanovení § 494. Na základe zmluvy sa ako matka dieťaťa stala „veriteľom“ voči
povinnosti poskytovať službu podľa čl. I Zmluvy, ktorú si žalobca od 11. marca 2020 neplnil, ale keďže
chápe mimoriadnosť situácie, neuplatňuje si voči žalobcovi náhradu škody titulom zaplatených nákladov

na starostlivosť o dieťa, ktorú žalobca neposkytol, ale ktorú bolo potrebné dieťaťu zabezpečiť aj z
dôvodu, že žalovaná 1/ ako pracovník „zdravotníctva“ tzv, I. línie mala a má povinnosť poskytovať
v ambulancii mimo obvyklého pobytu dieťaťa. Zhodne ako v liste pánovi X. uviedla, že chápe, že
za vzniknutú situáciu nemôže ani žalobca, ale ani ona ako rodič. Po dôkladnom zvážení všetkých
dostupných informácií zrealizuje v prospech účtu žalobcu úhradu vo výške 1 paušálu a k tomu náklady

na stravné za 7 dní mesiaca marec.

22. Z výpisu účtu žalovanej 1/ vedeného vo VÚB banke, a.s. je zrejmé, že žalovaná 1/ vykonala úhrady
vo výške 175,36 eur a 16,14 eur.

23. Podľa § 32b ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, v zariadení starostlivosti o deti do
troch rokov veku dieťaťa sa poskytuje služba na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného
života poskytovaním starostlivosti o dieťa do troch rokov veku, ak sa rodič alebo fyzická osoba, ktorá má
dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, pripravuje na povolanie štúdiom
na strednej škole alebo na vysokej škole, pripravuje na trh práce alebo vykonáva aktivity spojené so

vstupom alebo s návratom na trh práce alebo vykonáva zárobkovú činnosť.

24. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, prijímateľ sociálnej služby je
povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby zmluvou podľa
§ 74 ods. 7 písm. h), ak tento zákon neustanovuje inak. Do úhrady za sociálnu službu nemožno započítať

úhradu za vykonávanie, zabezpečovanie alebo utváranie podmienok na vykonávanie iných činností
podľa § 15 ods. 3.

25. Podľa § 72 ods. 9 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, prijímateľ sociálnej služby neplatí
úhradu za odborné činnosti, obslužné činnosti a ďalšie činnosti v čase jeho neprítomnosti okrem úhrady

za ubytovanie, ak voľné miesto nie je na prechodný čas obsadené inou fyzickou osobou a prijímateľ
sociálnej služby a poskytovateľ sociálnej služby sa nedohodnú inak. Prvá veta sa na sociálnu službu
uvedenú v § 32a a 32b nevzťahuje; prijímateľ sociálnej služby uvedenej v § 32b v čase neprítomnosti
dieťaťa úhradu za stravovanie neplatí.

26. Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť
zanikne.27. Podľa § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť
aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
31.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu.
Žalobca ako poskytovateľ uzatvoril dňa 22.08.2019 so žalovanými ako zákonnými zástupcami ich
maloletého syna Zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb (ďalej len „Zmluva“). Na základe tejto zmluvy
boli maloletému dieťaťu žalovaných poskytnuté v zariadení žalobcu nasledovné služby: starostlivosť o
dieťa, stravovanie a výchova. Žalovaní sa za tieto služby poskytnuté ich maloletému dieťaťu zaviazali

platiť podľa § 72 ods. 1 zákona č. 48/2008 Z. z. o sociálnych službách mesačný fixný paušál vo výške
355,- eur a úhradu za stravu za každý deň v opatrovateľskom centre vo výške 2,- eur, a to tak, že
platba bola dohodnutá k poslednému dňu v mesiaci. Dňa 12.03.2020 bolo zariadenie žalobcu na základe
uznesenia vlády č. 111 zo dňa 11.03.2020 uzatvorené a dňa 26.03.2020 žalovaní od Zmluvy odstúpili
s tým, že ako dôvod uviedli práve momentálnu situáciu v súvislosti s pandémiou COVID-19. Keďže

maloletý syn žalovaných navštevoval zariadenie žalobcu do 10.03.2020 vrátane, podľa uzatvorenej
Zmluvy boli povinní zaplatiť žalobcovi úhradu 355,- eur z titulu dojednaného mesačného paušálu a 14,-
eur t.j. 2,- eur z titulu stravné za každý deň v opatrovateľskom centre (od 02.03. - 10.03.2020).

33. Súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané a v konaní ani nebolo namietané,

že žalovaní sa oboznámili so Zmluvou a svojím vlastnoručným podpisom so všetkými podmienkami
v nej uvedenými súhlasili. Súd je toho názoru, že vzhľadom na vzniknutú celospoločenskú situáciu a
následne prijaté uznesenie vlády č. 111 zo dňa 11.03.2020, žalobca nemal inú možnosť, ako uplatniť
čl. II bod 13 Zmluvy a ako poskytovateľ služby prerušiť prevádzkovanie opatrovateľského centra z
objektívnych dôvodov. Zároveň je súd toho názoru, že prerušením prevádzky z objektívnych dôvodov

vznikol žalobcovi nárok aj na uplatnenie čl. II bod 16 Zmluvy t. j. na uhradenie fixného paušálu (súd
poznamenáva, že v bode 16 sa je potrebné zamerať na prerušenie prevádzky ako také - dôvody,
ktoré sú v zátvorke sú len informatívne a nie sú vymenované exaktne všetky, preto sú tam uvedené
bodky, ktoré je potrebné vykladať ako možnosť na rozšírenie dôvodov a teda je potrebné nahliadať na
dôvody prerušenia prevádzky individuálne). Tento nárok je podľa názoru súdu uplatniteľný nielen podľa

uzatvorenej Zmluvy medzi sporovými stranami, ale aj podľa § 72 ods. 1 a 9 zákona č. 448/2008 Z. z. o
sociálnych službách. Zároveň je potrebné poukázať aj na fakt, že žalovaní informáciu o potrebe zaplatiť
službu aj napriek jej dočasnému prerušeniu, ktorú uverejnilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
na svojej internetovej stránke dňa 02.04.2020 dostali dňa 09.04.2020, a to priamo mailom od žalobcu
t. j. žalovaní od prvých dní omeškania s platbou mali vedomosť o tom, že sú povinní paušálnu platbu

vykonať a jej nevykonaním sa dostanú do rozporu s platne uzatvorenou Zmluvou.

34. Súd nesúhlasil s právnym názorom žalovaných, že by mal uplatniť v tomto konkrétnom prípade
§ 575 Občianskeho zákonníka a teda žalobu zamietnuť pre nemožnosť plnenia záväzku. Je potrebné
poznamenať, že použitie tohto inštitútu nie je možné zovšeobecňovať a je potrebné podrobne

skúmať individuálne uzatvorené zmluvy. Pandémia COVID-19 a účinky uznesenia nemôžu byť zatiaľ
posudzované ako trvalé a zásadnou podmienkou zániku záväzku z dôvodu nemožnosti plnenia je jej
trvalý charakter. V zmysle ustanovení § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nie je plnenie nemožné,
ak ho možno uskutočniť až po dojednanom čase, a teda nemá dochádzať k zániku záväzkov z dôvodu
takejto nemožnosti plnenia. Súd je toho názoru, že ak možno očakávať, že záväzok bude splniteľný

v budúcnosti - ide iba o dočasnú nemožnosť plnenia, a teda záväzok nezaniká. V tomto konkrétnom
prípade má súd za to, že prevádzka zariadenia žalobcu sa po určitom čase obnoví a teda nejde o trvalú
nemožnosť plnenia záväzku, miesto dieťaťa v „detských jasliach“ zostalo naďalej zachované.35. Súd nesúhlasil ani s právnym názorom žalovaných, že by mal uplatniť v tomto konkrétnom prípade
§ 494 Občianskeho zákonníka a žalobu zamietnuť, keďže žalovaní ako veritelia nedostali požadované
plnenie. Súd opakovane poukazuje na článok II. body 13 a 16 Zmluvy, na základe ktorých mal žalobca

právo prerušiť prevádzku opatrovateľského centra z objektívnych dôvodov (súd pandemickú situáciu v
súvislosti s COVID-19 za takýto dôvod považuje) a žalovaní boli povinní uhradiť fixný paušál (keďže
prevádzka bola prerušená).

36. Po dôkladnom preskúmaní Zmluvy a dôvodov prerušenia prevádzky zariadenia žalobcu mal súd

za to, že žalovaní sú povinní zaplatiť za službu paušál v sume 355,- eur a 14,- eur za stravné. Keďže
žalovaní zaplatili na účet žalobcu dňa 15.04.2020 sumu 175,36 eur a dňa 16.04.2020 sumu 16,14 eur,
súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi zvyšok sumy t. j. 177,50 eur. Vzhľadom na to, že v zmysle
Zmluvybolipovinnížalovanízaomeškaniezaplatiťajúrokzomeškaniavovýške0,05%,súdichzaviazal
na tento úrok zo sumy 175,36 eur od prvého dňa omeškania t. j. od 01.04.2020 do 15.04.2020, zo sumy
16,14 eur od 01.04.2020 do 16.04.2020 a zo sumy 177,50 eur od 01.04.2020 do zaplatenia.

37. Súd nevykonal navrhnuté dôkazy žalovaných, a to vyžiadanie si správy zo škôlky, ktorú maloletý
navštevuje teraz, či žalovaná 1/ v tejto škôlke platila cez jej uzatvorenie plnú sumu, z dôvodu, že tento
dôkaz považoval za irelevantný, keďže každá škôlka môže mať nastavený svoj vlastný systém a vlastné
zmluvy.

38. Čo sa týka trov konania, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že
žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného

súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods.
1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).