Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivan Bartek

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoZmluvy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 24C/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317203848
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Bartek

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1317203848.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu:

Z. E., nar. XX.X.XXXX, bytom I., A., v konaní zast. Prosman a Pavlovič, advokátskou kanceláriou, s.r.o.,
Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická
7434/147, Piešťany, o zaplatenie 5.951,20 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.987,94 eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 3.987,94 eur od 11.2.2017 až do zaplatenia, to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

Žalobca má voči žalovanému nárok na 34%-nú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 27.2.2017, došlou súdu dňa 10.3.2017, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.951,20 eur, spolu s úrokom z
omeškania 5% ročne od 11.2.2017, ako aj nahradiť trovy konania.

2. Žalobca tvrdil, že ako spotrebiteľ uzavrel dňa 21.4.2012 so žalovaným úverovú zmluvu č. A.. Pred

uzatvorením zmluvy mu žalovaný neposkytol informácie vyžadované v zmysle § 4 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, vo forme Štandardných európskych informácii o spotrebiteľskom
úvere. Žalobcovi bol úver poskytnutý so špecifikáciou: predajná cena predmetu financovania 4.030,-
eur, celková výška úveru 3.845,83 eur, náklady spojené s poskytnutím úveru 735,83 eur, zaplatené v
hotovosti klientom 920,- eur, výška úrokovej sadzby 40,929222%, ročná percentuálna miera nákladov
(RPMN) 49,47%, priemerná hodnota RPMN 50%, výška mesačnej splátky 151,02 eur, počet splátok 60,
celková čiastka k zaplateniu 9.061,20 eur. V zmluve absentuje adresa veriteľa na podanie reklamácie a

sťažnosti a údaj o rozdelení splátok na istinu, úrok a iné poplatky. Z dôvodu škodovej udalosti na strane
žalobcu bolo dňa 7.3.2016 poukázané poistné plnenie zo strany zmluvného partnera žalobcu - Generali
poisťovne a.s., na účet žalovaného v celkovej výške 1.116,82 eur. Žalobca úver splatil predčasne, a to
sumou 677,04 eur, zmluva bola ukončená ku dňu 19.3.2016. Žalobca od 19.5.2012 pravidelne mesačne
splácal sumu vo výške 151,02 eur, vždy k 19. dňu mesiaca. Žalobca riadne plnil svoje záväzky zo
zmluvy, tzn. že žalovanému zaplatil celkovo sumu 9.061,20 eur. Dňa 8.2.2017 právny zástupca žalobcu
elektronickou komunikáciou vyzval žalovaného, aby vydal žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Aj napriek

tejto skutočnosti žalovaný plnenie získané bez právneho dôvodu v stanovenej lehote nevydal.

3. Podľa žalobcu v zmluve absentuje RPMN z dôvodu jej nesprávneho určenia. Výška RPMN
nezodpovedá (v neprospech spotrebiteľa) skutočnej výške RPMN. Žalovaný v zmysle zmluvy uhradilzvyšnú časť kúpnej ceny motorového vozidla, t.j. sumu vo výške 3.110,- eur. Skutočná výška úveru,
ktorú tak žalovaný reálne poskytol žalobcovi, predstavuje sumu 3.110,- eur. Výška úveru uvedená v
zmluve je navýšená o náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške 735,83 eur. Skutočná výška

RPMN pre úver vyplývajúci zo zmluvy je pri uplatnení správneho výpočtu na úrovni 69,83 eur,
namiesto žalovaným uvádzaných 49,47%. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sa úver
dohodnutý v zmluve považuje za bezúročný a bez poplatkov v dôsledku nesprávne uvedenej RPMN v
neprospech spotrebiteľa. Okrem toho podľa žalobcu v zmluve absentuje výška splátok istiny, úrokov a
poplatkov, adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti. Absentuje aj úroková sadzba z dôvodu

jej neprimeranosti.

4.Žalobcavžalobeoznačilaspolusňoupredložillistinnédôkazy-úverovúzmluvu, oznámenieGenerali
Poisťovne a.s. zo dňa 7.3.2016, potvrdenie žalovaného o predčasnom splatení a ukončení úverovej
zmluvy ku dňu 19.3.2016 a bankový doklad o vklade sumy 677,04 eur dňa 16.3.2016. Iné dôkazy
nenavrhol, ani nepredložil.

5. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, keďže nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je
dôvodný tak čo do dôvodu i výšky a nemá žiadne opodstatnenie. Zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti
platného právneho úkonu, bola uzatvorená v súlade s platnými právnymi predpismi a neobsahuje
žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa.

6. Ku RPMN žalovaný uviedol, že v zmluve je správne uvedená jej výška 49,47%. Tvrdenie žalobcu,
že je vypočítaná nesprávne je len subjektívnym názorom žalobcu, ktorý nie je podložený žiadnym
dôkazom. Suma 920,- eur, ktorá je uvedená aj v úverovej zmluve ako „zaplatená v hotovosti klientom“,

bola čiastočnou úhradou kúpnej ceny a bola zaplatená na účet predajcu Auto-centrum AAA Auto, preto
nie je možné, ani vhodné, ju započítavať do výšky RPMN. Nešlo totiž o náklady a poplatky súvisiace s
poskytnutím úveru. Úverová zmluva bola uzatvorená z iniciatívy žalobcu, žalovaný uzatvorenie zmluvy
žalobcovi žiadnym spôsobom nevnucoval. Žiadny klient doposiaľ nenamietal niektoré ustanovenie
zmluvy, ani neprejavil záujem na korekcii jednotlivých zmluvných ustanovení. Je preto nanajvýš

nedôvodnépopiatichrokochoduzatvoreniazmluvynamietať,žezmluvanebolaindividuálnedojednaná.
Veľa klientov / spotrebiteľov sa obmedzí len na získanie finančného prospechu zo zmluvy, zabúdajúc
na svoje povinnosti. Klient svojim podpisom zmluvy na zmluve potvrdil, že pred uzatvorením zmluvy
prevzal formulár so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere. Žalobcovo tvrdenie
ohľadne ich absencie preto žalovaný považuje za účelové a zavádzajúce.

7. V písomnom vyjadrení zo dňa 18.1.2018 žalovaný vzniesol námietku premlčania na časť žalovanej
sumy. Uviedol, že z pečiatky na žalobe vyplýva, že došla súdu dňa 17.7.2017. Aplikujúc trojročnú
premlčaciu lehotu v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktorý si uplatňuje pred lehotou 17.7.2017, je premlčaný.

8. Žalovaný ako dôkazy predložil splátkový kalendár zmluvy o úvere a list Národnej banky Slovenska
zo dňa 28.6.2017. Iné dôkazy nenavrhol.

9. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, v

súlade s § 180 Civilného sporového poriadku (CSP).

10. Podľa § 151 ods. 1 CSP súd na pojednávaní konštatoval, že tvrdenia žalobcu nie sú sporné. Sporné
bolo len posúdenie, či poskytnutý úver je podľa zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez
poplatkov.

11. Nebolo teda sporné, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená predajná cena predmetu
financovania4.030,-eur,celkovávýškaúveru3.845,83eur,nákladyspojenésposkytnutímúveru735,83
eur, zaplatené v hotovosti klientom 920,- eur, výška úrokovej sadzby 40,929222%, RPMN 49,47%,
priemerná hodnota RPMN 50%, výška mesačnej splátky 151,02 eur, počet splátok 60, celková čiastka

k zaplateniu 9.061,20 eur. Tieto skutočnosti súd považoval za rozhodujúce a vyplynuli aj z listinných
dôkazov, ktoré strany predložili. Nebolo sporné ani to, že žalovaný poskytol žalobcovi úver tak, že zaplatil
predajcovi zvyšok kúpnej ceny vo výške 3.110,- eur, čo predstavuje rozdiel medzi celkovou výškou úveru
3.845,83 eur a nákladmi spojenými s poskytnutím úveru 735,83 eur.12. Zmluvu o úvere súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka a
poskytnutý úver za spotrebiteľský podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na ktorý

sa obe strany pri argumentácii odvolávali.

13. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je náležitosť, ktorú musí zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovať v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

14. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými
so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek
druhu,ktorémusíspotrebiteľzaplatiťvsúvislostisozmluvouospotrebiteľskomúvereaktorésúveriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za

ponúkaných podmienok.

15. Podľa § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch je celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom.

16. RPMN je pre spotrebiteľa dôležitý, ak nie rozhodujúci údaj, z ktorého vychádza pri rozhodnutí
uzavrieť zmluvu. Údaj o RPMN si spotrebiteľ môže pri uzatváraní zmluvy porovnať s priemernou
hodnotou RPMN ostatných poskytovaných spotrebných úverov, keďže aj tento údaj je povinnou
súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

17. RPMN vo výške 49,47% uvedená v bode 4 úverovej zmluvy je nesprávna.

18. Podľa § 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnou percentuálnou mierou nákladov
sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné

percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, sa ročná percentuálna miera
nákladov spotrebiteľského úveru vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na účely výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov

ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je
spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia
vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania
a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených

s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

19. Z uvedených ustanovení vyplýva, že žalovaný bol povinný do výpočtu RPMN zahrnúť aj náklady
vo výške 735,83 eur, keďže celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú

všetky náklady a poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere. Ak by žalovaný pri výpočte postupoval podľa cit. zákona, dospel by k správnej
výške uvádzanej žalobcom, t.j. na úrovni minimálne 69,83%.

20. Námietka žalovaného sa týkala sumy 920,- eur, ktorú ale zaplatil žalobca priamo predajcovi ako časť

kúpnej ceny vozidla. S poskytnutým úverom nemala táto platba nič spoločné. Žalovaný bol povinný do
výpočtu RPMN zahrnúť náklady spojené s úverom vo výške 735,83 eur, nie sumu 920,- eur. Otázka, či
bola alebo nebola zmluva dojednaná individuálne, je pre výpočet RPMN a dôsledky z toho vyplývajúce,
irelevantná.

21. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN v
neprospech spotrebiteľa.22. V dôsledku nesprávne uvedenej RPMN v neprospech žalobcu je poskytnutý spotrebiteľský úver
bezúročný a bez poplatkov. Žalobca zaplatil žalovanému spolu sumu 9.061,20 eur, to znamená o
5.951,20 eur viac, ako bol povinný.

23. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Sumu 5.951,20 eur žalobca zaplatil žalovanému bez právneho dôvodu, čím sa žalovaný na jeho
úkor bezdôvodne obohatil. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal žalovaného o
vydanie bezdôvodného obohatenia e-mailom dňa 8.2.2017, v ktorom určil lehotu na vysporiadanie. Na
základe toho bol žalovaný povinný bezdôvodné obohatenie vydať do 10.2.2017. Nasledujúcim dňom sa
žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku a od toho dňa je povinný platiť žalobcovi

aj úrok z omeškania.

25. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný v uplatnenej zákonnej výške 5% ročne, podľa § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

26. Námietku premlčania žalovaný uplatnil až vo vyjadrení došlom súdu dňa 19.1.2018, t.j. štyri mesiace
po uplynutí lehoty stanovenej súdom podľa § 167 ods. 4 CSP. Nebolo však potrebné nariaďovať vo veci
ďalšie pojednávanie, ani vykonávať ďalší úkon, preto súd na tento prostriedok procesnej obrany v súlade
s § 153 ods. 2 a § 154 CSP prihliadal.

27. Žalovaný námietku premlčania odôvodnil nejasne a nepresne. Argumentoval tým, že žaloba bola
podaná dňa 17.7.2017, hoci v skutočnosti bola podaná už dňa 10.3.2017, a mal byť premlčaný nárok
žalobcu uplatňovaný pred lehotou 17.7.2017. I napriek tomu bol súd povinný sa s prípadným premlčaním
vysporiadať.

28. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

29. Začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej lehoty sa viaže k okamihu, kedy oprávnený nadobudol
vedomosť o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil. O vzniku
bezdôvodného obohatenia sa dozvie, ak má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. ak pozná skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu

bezdôvodného obohatenia a osoby, ktorá sa obohatila. Nezáleží na tom, ako oprávnený známe okolnosti
posúdi z právneho hľadiska (rozsudok NS ČR sp. zn. 33Cdo 455/2014).

30. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia a judikátu dospel súd k záveru, že uplatnený
nárok je čiastočne premlčaný. Pri postupnom, pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt ide o

samostatné nároky, lehoty preto začínajú plynúť samostatne, zaplatením každej splátky. Právny
dôvod bezdôvodného obohatenia existoval už od počiatku. Pri zaplatení každej splátky, prevyšujúcej
istinu skutočne poskytnutého úveru, došlo k bezdôvodnému obohateniu. Vyplýva to z § 11 zákona
o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol ako všeobecne záväzný právny predpis zverejnený už pred
uzavretím zmluvy. Žalovaný tak mal od začiatku k dispozícii všetky údaje, t.j. poznal skutkové okolnosti,

ktorémuumožňovalipodaťžalobu.Subjektívnadvojročnápremlčacialehotapretonemohlazačaťplynúť
až dňa 27.2.2017, ako to tvrdil žalobca. Udelenie plnej moci advokátovi nemá na začiatok plynutia
lehoty význam. Z predložených dôkazov je navyše zrejmé, že právny zástupca už dňa 8.2.2017 písal
žalovanému výzvu, v ktorej uviedol, že prevzal zastupovanie žalobcu.

31. Rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 968/1999, na ktorý poukazoval žalobca, sa týkal plynutia
premlčacích lehôt v súvislosti so zaplatenou zálohou na budúcu zmluvu, ktorá nakoniec nebola uzavretá.
Ohľadne počiatku subjektívnej premlčacej lehoty sa v ňom uvádza iba to, že sa neviaže na splatnosť,
ako je tomu u počiatku plynutia všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 obč. zák., ale k inej skutočnosti,ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa obohatil. Ani na základe tohto judikátu sa teda nedalo dospieť k záveru, že žalobca nadobudol
vedomosť o rozhodujúcich skutočnostiach až keď navštívil advokáta, resp. kedy mu udelil plnú moc na

zastupovanie. Ako vyplýva z judikátu uvedeného v bode 29, nezáleží na tom, ako žalovaný posudzoval
skutočnosti, ktoré mu boli už predtým známe.

32. S prihliadnutím na doručenie žaloby súdu dňa 10.3.2017 a na dvojročnú premlčaciu dobu, tak boli
premlčané všetky splátky, ktoré žalobca zaplatil žalovanému od 19.2.2014 do 19.2.2015, to znamená

13 splátok po 151,02 eur, čo predstavuje sumu 1.963,26 eur. Premlčané právo nebolo možné žalobcovi
podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať, preto bola žaloba v tejto časti zamietnutá.

33. Žalobca mal vo veci 67%-ný úspech, po odpočítaní 33%-ného neúspechu, mu bol podľa § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na 34%-nú náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalovaný
povinný zaplatiť žalobcovi, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinná strana nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom,

oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.