Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Sýkorová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4Pc/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118208699
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5118208699.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v právnej veci navrhovateľky: E. A., E.. XX.XX.XXXX, I.: J. XXX, XXX XX J.,

zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou: C. A., E.. XX.X.XXXX, I.: J. XXX, XXX XX, proti povinnému:
S. A., E.. XX.XX.XXXX, I.: S. XXX, XXX XX Y., o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Povinný na výživné je povinný platiť navrhovateľke zvýšené výživné vo výške 185,- € mesačne od
01.06.2018 k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa príslušného každého kalendárneho mesiaca.

Zameškané výživné vo výške 6.225,96 € za obdobie od 01.06.2018 do 31.08.2021 je povinný na výživné
povinný uhradiť navrhovateľke v mesačných splátkach vo výške 100,- € spolu s bežným výživným, do

úplného splatenia dlžnej sumy, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky
v určenej výške a čase, a zročnosti celého dlhu.

Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

Týmto rozsudkom sa mení vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke určená rozsudkom Okresného
súdu Žilina sp. zn. 7C/3/2009-42 zo dňa 07.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2009.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 21.05.2018, doručeným súdu dňa 01.06.2018 (podaným osobne)
domáhala,abysúdrozhodolozvýšenívyživovacejpovinnostipovinnéhonavýživné-otcanavrhovateľky
na sumu 250,- € mesačne.
2. Na odôvodnenie návrhu uviedla, že naposledy bolo o výživnom na navrhovateľku rozhodnuté
rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 7C/3/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2009.
Otec, zastúpený opatrovníkom z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť adresu jeho pobytu, bol uvedeným

rozsudkom zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu navrhovateľky sumou 25,36 € mesačne.
3. Od posledného rozhodovania o výživnom uplynulo 11 rokov, teda došlo k zmene pomerov na
strane navrhovateľky ohľadom výšky jej výdavkov. S vekom dieťaťa, s jeho postupom v rámci školskej
dochádzky rastú jeho celkové náklady, pričom treba prihliadať aj na celkové zvýšenie životných nákladov
od roku 2009. Navrhovateľka z dôvodu, že pobyt jej otca jej nie je známy, poberá náhradné výživné v
minimálnej výške. Navrhovateľka je stále odkázaná na výživu od svojich rodičov, pretože nie je schopná
sa samostatne živiť, keďže sa sústavne pripravuje na budúce povolanie.

4. V čase podania návrhu na začatie konania bola navrhovateľka študentkou 4. ročníka Pedagogickej
a Sociálnej akadémie sv. Márie Goretti v Čadci. Počas pracovného týždňa býva na internáte v Čadci
a cez víkendy a prázdniny u matky v sociálnom byte. Matka jej uhrádza všetky životné náklady.Matka je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie; poberá príspevok v hmotnej núdzi a privyrába si
brigádnickou činnosťou; podľa možností zarobí cca 200 eur mesačne.
5. Navrhovateľka uviedla svoje priemerné nevyhnutné mesačné výdavky v nasledovnej špecifikácii:

- Ubytovanie na internáte - 16,60 eur
- Strava v škole - 50 eur
- Cestovné - 15 eur
- Školské pomôcky - 50 eur ročne
- Doplatok za knihy-30 eur ročne

- ZRS - 20 eur ročne
- Telefón - 10 eur
- Okuliare - 100 eur
- Strava, oblečenie, drogéria, voľný čas - suma neuvedená
- Náklady na bývanie u matky: nájomné - 140 eur, elektrina - 30 eur, plyn - 30 eur

6. Súd konštatuje, že zo špecifikácie mesačných výdavkov uvedených navrhovateľkou v návrhu na
začatiekonaniatakvyplýva,ženavrhovateľkavynakladánevyhnutnémesačnévýdavkyvcelkovejvýške
291,60 € a matka vynakladá náklady na bývanie vo výške 200,- €.

7. Z potvrdenia o návšteve školy - Pedagogickej a Sociálnej akadémie sv. Márie Goretti v Čadci zo dňa

14.05.2018 súd zistil, že navrhovateľka bola v školskom roku 2017/2018 žiačkou tejto školy,

8. Z Potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 09.05.2018 súd zistil, že pani C. A.
je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a evidencia trvá.

9. Lustráciami v sociálnej poisťovni (č.l. 13 a 30) zo dňa 28.06.2018 a zo dňa 05.04.2019 súd zistil, že
povinný na výživné - S. A. nie je poberateľom dávok dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia,
úrazového poistenia, ani poistenia v nezamestnanosti.

10. Súd doručoval povinnému na výživné návrh na začatie konania postupom podľa § 116 ods. 2 CSP,

keďže povinný na výživné poštové zásielky na adrese svojho trvalého pobytu nepreberal a nepodarilo
sa mu doručiť návrh na začatie konania ani prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru
Dolný Kubín, a to ani po viacerých pokusoch o doručenie písomností v rôznych časoch, keď povinný
nebol na uvedenej adrese zastihnutý. V zmysle informácie od bývalej manželky povinného na výživné,
ktorú uviedlo vo svojej správe zo dňa 26.05.2019 (č.l. 34) Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v

Dolnom Kubíne, že povinný na výživné by sa mal nachádzať v Českej republike na neznámom mieste,
súd vykonal dopyt aj na Obvodný súd pre Prahu 7, z ktorého správy zo dňa 21.01.2020 (č.l. 67) ale zistil,
že k osobe: S. A., nar. XX.XX.XXXX nie sú vedené v Centrálnej evidencii osôb žiadne záznamy.

11. Súd vo veci vykonal dňa 15.07.2020 pojednávanie v neprítomnosti povinného na výživné, ktorému

bolo predvolanie na pojednávanie doručené fikciou doručenia.

12. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že jej nie je známy pobyt povinného na výživné, vôbec s ním
nie je v kontakte, ani si nepamätá, ako vyzerá.

13. Navrhovateľka zotrvala na návrhu na začatie konania. Uviedla, že je študentkou Univerzity Mateja
Bela v Banskej Bystrici od septembra 2018, teda už dva roky, teraz študuje v 3. ročníku. V roku 2017
študovala na strednej škole - Pedagogickej a sociálnej akadémii sv. Márie Goretti, Horná 137, Čadca
(ako to vyplýva aj z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 14.05.2018 - č.l. 7 spisu).
14. Navrhovateľka odkázala na prílohy (č.l. 59 - 64) pripojené k mailu zo dňa 15.07.2020 vtedajšej

právnej zástupkyne navrhovateľky (č.l. 58), ktorá sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila a zároveň
pripojila nasledovné dokumenty:
- špecifikáciu výdavkov navrhovateľky, ktorá vo svojom vyjadrení (č.l. 58) uviedla, že žije v spoločnej
domácnosti s matkou, bývajú v 2-izbovom byte, kde sa platí nájomné 140,- €, za plyn 30 €, za elektrinu
30 €, za odvoz smetí 5 € a za vodu 5 € mesačne. Študuje na vysokej škole a býva na internáte za

poplatok 59 € mesačne, za stravu minie 130 € mesačne. Oblečenie si kupuje podľa potreby, v priemere
vynaloží mesačne na nákup oblečenia 20 €, za mobil 5 €, na voľný čas a zdravie 20 €, na drogériu 15
€, na lieky 10 €, na knihy do školy 10 € a na dopravu 15 € mesačne. Dostáva sociálne štipendium vo
výške 295 € mesačne.(Zo špecifikácie tak vyplývajú mesačné výdavky navrhovateľky vo výške 285 € mesačne a platby matky
navrhovateľky spojené s užívaním bytu vo výške 210 € - poznámka súdu)

- platobný doklad SIPO2, podľa ktorého predstavuje na adrese: A. za obdobie jún 2020 záloha za plyn
- SPP sumu 30 €;
-poštovýpoukaz(podacílístokzodňa21.01.2020)nasumu140,-€,adresát:ObecTerchová,zktoréhov
spojitosti so špecifikáciou výdavkov je zrejmé, že sa jedná o úhradu nájomného za byt vo výške uvedenej
v špecifikácii výdavkov ako výdavky matky;

- Rozhodnutie o priznaní sociálneho štipendia zo dňa 18.02.2020 vo výške 295 eur mesačne;
- doklady preukazujúce štúdium navrhovateľky na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.

15. Súd konštatoval, že do sumáru priemerných nevyhnutných mesačných výdavkoch uvedených v časti
III. návrhu na začatie konania vo výške 291,60 € je zahrnutý aj výdavok na okuliare vo výške 100,- €.
Navrhovateľka uviedla, že tento výdavok vynaložila len jedenkrát.

16. Na cestovné z B. Bystrice do Žiliny a späť (celkom 9 ciest mesačne) vynaloží mesačne sumu 15
€, ale pohybuje sa aj prostredníctvom MHD v rámci B. Bystrice, kde vynaloží za tým účelom sumu 5
€ mesačne.
17. Čo sa týka položky 20,- € na voľný čas a zdravie, jedná sa o platby za fitnescentrum, nákup kníh,
napr. historickú literatúru. Na drogériu minie 15,- €, na lieky 10,- €, čo sa týka výdavkov na lieky, jedná

sa len o doplnky stravy, resp. lieky proti bolesti, Ibalgin a pod. Na knihy do školy vynaloží sumu 10,- €
mesačne, jedná sa o spriemerovaný výdavok.

18. Matka navrhovateľky, ktorá bola na pojednávaní konanom dňa 15.07.2020 prítomná ako verejnosť,
uviedla, že jej manžel - povinný na výživné býval s nimi na adrese Y. S. XXX dovtedy, ako odišiel zo

spoločnej domácnosti dňa 01.01.2006 (vyplýva to aj z rozsudku sp. zn. 7C/3/2009-42), odišiel vtedy
pracovať do zahraničia a odvtedy sa neukázal. Z počutia jej je známe, že pracuje v L.. Pátrali po ňom, ale
sa nedopátrali. Navrhovateľka mala vtedy 5 alebo 6 rokov. Je vyplácané náhradné výživné 22 € alebo 23
€. Potom, ako otec navrhovateľky odišiel za prácou do Českej republiky, sa jej v priebehu asi jedného
mesiaca trikrát telefonicky ozval a odvtedy o ňom nemajú žiadne informácie, ani kontakt na neho.

19. Následne bola matka navrhovateľky pani C. A. vypočutá na pojednávaní ako svedkyňa na základe
návrhu navrhovateľky.
20. Svedkyňa uviedla, že žijú v spoločnej domácnosti, v 2-izbovom byte s navrhovateľkou a ešte so
staršou dcérou. Staršia dcéra je zamestnaná, prispieva jej na domácnosť mesačne sumou 100,- €,

v ktorej je zahrnutý príspevok na nájomné, na plyn a elektrinu a na stravu. Navrhovateľka, keď je na
internáte, minie na stravu 130 - 140 €. Chodieva domov každý týždeň na víkend. Svedkyňa vynaloží
doma na stravu navrhovateľky tiež 130 - 140 €.
21. Platí za internet 10 €, mesačný nájom 140 €, za plyn 30 €, za elektrinu 30 €, za smeti sa platí poplatok
polročne 130 € za všetky osoby, po rozrátaní na jednu osobu to predstavuje 5 € / mesačne / 1 osobu,

na vodu 10 € mesačne. Na oblečenie pre navrhovateľku vynaloží mesačne 20 € - 30 €, pokiaľ kupuje
nejaké topánky, tak je to viac. Na platby za mobil pre navrhovateľku vynaloží sumu 5 € mesačne.
22. Svedkyňa nie je zamestnaná, jej príjem predstavuje 170 € mesačne, jedná sa o dávku v hmotnej
núdzi. Je evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.
23. Na otázku súdu, či svedkyňa - matka navrhovateľky nevykonáva brigádnicky nejakú činnosť, titulom

ktorej by mala určitý príjem, svedkyňa uviedla, že zo zdravotných dôvodov nevykonáva žiadnu prácu,
keďže mala zdravotné problémy. V súvislosti so zdravotnými problémami nemá pravidelné výdavky na
lieky, užíva len lieky proti bolesti.

24. Súd na pojednávaní konštatoval, že z vykonaného dokazovania doposiaľ predloženými listinnými

dôkazmi je zrejmé, že na strane navrhovateľky došlo k takej zmene pomerov, ktorá by mohla zakladať
nárok na zvýšenie vyživovacej povinnosti povinného na výživné voči navrhovateľke, do súčasnej
doby však nie je preukázané, či je dôvodné rozhodnúť o zvýšení výživného v rozsahu požadovanom
navrhovateľkou,keďžesúdzatiaľnemádostatočnéinformácieopomerochnastraneotcanavrhovateľky.

25. Pojednávanie bolo odročené na deň 28.08.2020 z dôvodu vykonania ďalšieho dokazovania za
účelomzisteniapríjmumatkynavrhovateľky,akoizaúčelomzisteniapobytuotcanavrhovateľkyvČeskej
republike.26. Súd na zistenie aktuálneho pobytu otca navrhovateľky taktiež vykonal dopyt na zdravotné poisťovne.

27. DÔVERA zdravotná poisťovňa a.s. súdu oznámila listom zo dňa 03.08.2020 (č.l. 101) adresu

prechodného pobytu povinného na výživné v Bratislave, na ktorú adresu súd následne doručoval
povinnémunavýživnépredvolanienapojednávanienariadenénadeň28.08.2020.Vzáujmezachovania
lehoty na prípravu na pojednávanie povinnému na výživné muselo byť pojednávanie odročené.

28. Pojednávanie nariadené na deň 11.12.2020 súd odročil z dôvodu nariadených pandemických

opatrení, na deň 17.03.2021.
29. Súdna zásielka s upovedomením o odročení pojednávania bola doručená povinnému na výživné
do vlastných rúk - v zmysle Informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu (č.l. 126), a to dňa
14.12.2020, na adresu trvalého pobytu povinného.

30. Na pojednávanie nariadené na deň 17.03.2021 sa nedostavila navrhovateľka a ani povinný na
výživné, a to napriek tomu, že obidvom účastníkom konania bolo predvolanie na pojednávanie doručené
do vlastných rúk, pričom z neúčasti na pojednávaní sa neospravedlnili.

31. Súd konštatoval, že po prvýkrát v tomto konaní bola súdna zásielka doručená do vlastných rúk aj

povinnému na výživné (ako to súd uvádza v odseku 29. tohto rozsudku), doposiaľ však povinnému na
výživné nebol doručený návrh na začatie konania. S poukazom na túto procesnú situáciu súd dospel
k záveru, že za účelom spravodlivého rozhodnutia o uplatnenom nároku navrhovateľky je potrebné sa
pokúsiť opakovane doručiť povinnému na výživné návrh na začatie konania, spolu s listinnými dôkazmi
predloženými navrhovateľkou v konaní, vzhľadom na to, že súd mal rozhodnúť o vyživovacej povinnosti

povinného na výživné v jeho neprítomnosti, za jeho úplnej procesnej pasivity, pričom povinný na výživné
sa zatiaľ nevyjadril k návrhu na výživné, ktorý mu bol doručený len fikciou doručenia, aby sa povinný na
výživné k uplatnenému nároku navrhovateľky v celom komplexe tvrdení navrhovateľky, ako i v súvislosti
s predloženými listinnými dôkazmi, mohol vyjadriť. Pojednávanie bolo preto odročené.
32. Súd tiež vykonal výzvu na Sociálnu poisťovňu a ÚPSVaR Žilina na zistenie, či sú povinnému na

výživné zo strany štátu aktuálne vyplácané štátne dávky.

33. Zo správy sociálnej poisťovne zo dňa 09.04.2021 (č.l. 147) súd zistil, že povinný na výživné S. v
období od 01.01.2020 doposiaľ nepoberal nemocenské dávky, úrazové dávky, dávky v nezamestnanosti
a ani dôchodkové dávky.

34. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín zo dňa 14.04.2021 (č.l. 151) súd zistil,
že povinnému na výživné nie sú vyplácané žiadne štátne sociálne dávky a príspevky.

35. Lustráciou zo dňa 08.06.2021 (č.l. 161 a 162) v evidencii sociálnej poisťovne súd zistil, že rodičom
navrhovateľky C. A. a S. A. nie sú vyplácané žiadne dávky v čase spracovania žiadosti (dôchodkového,
nemocenského, úrazového poistenia, a ani poistenia v nezamestnanosti).

36. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 08.07.2021 (č.l. 176) súd zistil, že

matka navrhovateľky C. A. nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, posledné vyradenie
bolo 13.04.2017 a je poberateľkou dávok pomoci v hmotnej núdzi.
37. Otec navrhovateľky S. A. nie je poberateľom štátnych sociálnych dávok, ani dávok pomoci v hmotnej
núdzi a je vedený ako povinná osoba k vyplácaniu náhradného výživného.

38. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina zo dňa 11.06.2021 (č.l. 171) súd zistil, že ani
matka navrhovateľky, ani povinný - otec navrhovateľky v období od 01. júna 2020 doteraz nepoberali
nemocenské, úrazové dávky, dávky v nezamestnanosti a dôchodok.

39. Na výzvu súdu adresovanú ÚPSVaR Žilina na oznámenie, z akého dôvodu bola C. A. vyradená z
evidencieuchádzačovozamestnanie,bolosúduzaslanérozhodnutieÚPSVaRŽilinazodňa23.05.2017,
č.k.: ZA1/RSK/ZAM/2017/25299 (č.l. 188), ktorým bola C. A. vyradená z uchádzačov o zamestnanie z
dôvodu nespolupráce s úradom tým, že sa v termíne dňa 13.04.2017 nedostavila na úrad - pracoviskoŽilina na účely podľa § 34 ods. 6 a 8 bez vážnych dôvodov podľa § 36 ods. 4 písm. b) a f) Zákona o
službách zamestnanosti.
40. V zmysle predložených potvrdení ÚPSVaR o poberaní dávky v hmotnej núdzi (č.l. 190 - 193) za

rok 2018, 2019, 2020 a 2021 poberala C. A. dávky v hmotnej núdzi v období od 01 - 04/2018 vo výške
119,50 € mesačne, v období od 07/2018 do 11/2018 vo výške 181,10 € mesačne, v období 12/2018 vo
výške 119,50 € mesačne, v období od 01/2019 do 02/2019 vo výške 181,10 € mesačne, v 03/2019 vo
výške 119,50 € mesačne, v období od 04/2019 do 12/2019 vo výške 112,30 € mesačne, v období od
01/2020 do 03/2020 vo výške 126,- € mesačne, v období od 04/2020 do 06/2020 vo výške 192,30 €, v

období od 07/2020 do 12/2020 vo výške 126,- € mesačne, v období od 01/2021 do 06/2021 vo výške
197,10 € mesačne a v 07/2021 vo výške 129,30 € mesačne.

41. Pojednávanie dňa 28.07.2021 bolo vykonané v neprítomnosti navrhovateľky, na pojednávaní
zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou, ako i v neprítomnosti povinného na výživné, ktorému bolo

predvolanie na pojednávanie opäť doručené len fikciou doručenia.

42. Súd na pojednávaní konštatoval, že povinnému sa podarilo doručiť jedinú súdnu zásielku, a to
zásielku obsahujúcu Oznámenie o odročení pojednávania nariadeného na deň 17.03.2021 ( - č.l. 126),
súd má preto za to, že povinný na výživné je o prebiehajúcom konaní informovaný, má teda vedomosť,

že sa jeho dcéra E. A. domáha voči nemu zvýšenia vyživovacej povinnosti.

43. Na výzvu súdu splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky uviedla, čo sa týka vynakladanie výdavkov
na stravu navrhovateľky, že dávala navrhovateľke pravidelne mesačne sumu 200,- €, a to na výdavky
na zaplatenie ubytovania na internáte, na stravu a na cestovné. Okrem toho navrhovateľka poberala

sociálne štipendium. Sociálne štipendium navrhovateľka poberá od začiatku štúdia vo výške v zmysle
rozhodnutia, ktoré navrhovateľka založila do súdneho spisu.
44. Čo sa týka výdavkov na stravu doma, tam je to zasa iné, keďže sa varí. V spoločnej domácnosti
bývajúona,jejdcéra,atieždruhádcéra,ktoréalepracuje.DruhádcéraS.prispievamatkenavrhovateľky
na výdavky na domácnosť (nájom a stravu) sumou 200,- € mesačne. Takouto sumou prispievala vždy,

odkedy začala pracovať, čo trvá od obdobia ešte pred rokom 2018.
45. Čo sa týka príjmu matky navrhovateľky, tento predstavuje len dávka v hmotnej núdzi vo výške 181
€ mesačne. Príležitostné zamestnania matka navrhovateľky nemá, ani nemala.
46. Teraz, počas korona krízy, mala znížené výdavky na navrhovateľku z dôvodu, že navrhovateľka
necestovala za účelom štúdia do sídla vysokej školy v Banskej Bystrici, bola doma, ale internát si musela

platiť, pričom z týchto platieb bolo navrhovateľke vrátených len asi 60 eur za celý polrok.
47. Čo sa týka aktuálneho pobytu povinného na výživné, tento jej známy nie je, už 15 rokov nemá o ňom
žiadne vedomosti, ani z toho hľadiska, či je zamestnaný, a kde je zamestnaný.

48. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 30P/52/2006 (konanie vedené vo veci starostlivosti o
maloleté deti A.: S., nar. XX.XX.XXXX a E. nar. XX.XX.XXXX, ktoré sa začalo podaním návrhu matky
dňa 27.02.2006 a skončilo právoplatne dňa 22.05.2007 rozsudkom sp. zn. 30P/52/2006-57 zo dňa
18.04.2007) súd zistil, že matka maloletých na pojednávaní konanom dňa 18.04.2007 (zápisnica na č.l.
55 spisu) vypovedala, že s otcom maloletých nežijú v spoločnej domácnosti od 01.01.2006, otec prišiel

domov asi v marci a v auguste 2006, pozrel deti a zase odišiel, nepovedal, kde sa zdržiava, na deti od
tejto doby neprispel žiadnym výživným, ani nijako inak. Pokiaľ žila s otcom detí v spoločnej domácnosti,
otec bol zamestnaný asi 5 rokov. Zo správy ÚPSVaR Dolný Kubín zo dňa 27.04.2006 (č.l. 17) súd
zistil, že S. A. - otec maloletých detí, bol v evidencii nezamestnaných od 01.10.1997 do 10.02.2004 a
z evidencie nezamestnaných bol vyradený od 11.02.2004 pre nespoluprácu. Z ďalšej správy ÚPSVaR

Dolný Kubín zo dňa 27.04.2006 (č.l. 18) súd zistil, S. A. nebol v období od 01.01.2005 poberateľom
dávky a príspevkov v hmotnej núdzi, ani o dávku a príspevky v hmotnej núdzi nepožiadal.

49. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C/3/2009 súd zistil, že rozsudkom sp. zn. 7C/3/2009

- 42 zo dňa 07.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2009, bolo manželstvo rodičov
navrhovateľky rozvedené a maloleté deti S. a E. boli zverené do osobnej starostlivosti matke a otec
maloletých bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletej S. sumou 25,36 € a maloletej E.
sumou 25,36 € mesačne.50. Pripojený spis sp. zn. 7C/3/2009 obsahuje aj rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn.
6C/61/2006 zo dňa 31.01.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.03.2008, ktorým súd rozhodol v
konaní o určenie manželského výživného na návrh C. A. proti odporcovi S. A. tak, že uložil odporcovi

platiť s účinnosťou od 01.01.2006 manželské výživné vo výške 100,- Sk mesačne. V odôvodnení
rozsudku súd okrem iného uviedol, že podľa vyjadrenia navrhovateľky pracoval odporca naposledy ako
robotník v OFZ Istebné.

51. Účastníci konania nenavrhli vykonanie dokazovania v žiadnom smere, súd všetky potrebné dôkazy

týkajúce sa príjmov rodičov navrhovateľky zabezpečil.
52. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky v rámci záverečnej reči len uviedla, že v celom rozsahu
zotrváva na doposiaľ produkovaných tvrdeniach a domáha sa, aby súd zaviazal povinného k plateniu
zvýšeného výživného navrhovateľke vo výške 250 € mesačne odo dňa začatia konania, t.j. od
01.06.2018.

53. Zákonné ustanovenia:

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej aj ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti

rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa ust. § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 63 ods. 1 ZoR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov

a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa ust. § 65 ods. 3 ZoR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti a majetkové pomery
povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilného mimosporového poriadku (v texte aj len ako
„CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.54. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrhu navrhovateľky o zvýšenie
výživného zo strany jej otca zo sumy 25,36 eur mesačne na sumu 250 € mesačne vyhovel v časti tak,
že rozhodol o zvýšení výživného na sumu 185 eur od 01.06.2018. Vo zvyšnej časti návrh na začatie
konania zamietol.

55. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

56. Navrhovateľka sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti, ktorá bola povinnému na výživné
naposledy určená voči navrhovateľke rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 7C/3/2009-42 zo dňa

07.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2009, a to vo výške 25,36 eur mesačne.

57. Návrh bol podaný na Okresný súd Žilina dňa 01.06.2018, ku ktorému dňu súd posudzoval, či došlo,
alebo nedošlo na strane účastníkov konania ku zmene pomerov, oproti skutkovému stavu existujúcemu
v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutie, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť.

58. Základnými dvoma hľadiskami pre stanovenie výšky vyživovacej povinnosti podľa ust. § 75 ods. 1
ZoR sú odôvodneného potreby oprávneného a schopnosti a možnosti povinného. Odôvodnené potreby
sú do značnej miery závislé na možnostiach a schopnostiach rodičov. Je tu potrebné vychádzať zo
zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Plnenie

vyživovacej povinnosti je v zmysle § 62 ZoR zákonná povinnosť rodičov trvajúca až do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.

59. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery podľa § 78 ods.
1 prvej vety ZoR v spojitosti s ust. § 157 CMP.

60.Zmenupomerovmožnovymedziťakozmenurozhodujúcichkritériívporovnanísoskutkovýmstavom
existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Zákon umožňuje zmenu tak vo vzťahu k súdnym
rozhodnutiam (musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola vyživovacia povinnosť priznaná, prípadne zmenená),
ako aj k dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť možno určiť aj dohodou príslušných

subjektov, nielen rozhodnutím súdu. Aj v prípade úpravy vyživovacej povinnosti rozhodnutím súdu je
možné, aby povinný plnil na základe dohody viac, ako mu ukladá súdne rozhodnutie. Zo znenia ust. § 78
vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie a jednak zmena, ktorou možno rozumieť zníženie alebo
zvýšenie výživného. Ustanovenie rešpektuje dispozičný princíp a princíp oficiality. Pre zmenu alebo
zrušenie rozhodnutia o vyživovacej povinnosti voči plnoletému sa vyžaduje aktivita zo strany dotknutých

osôb (ide o výlučne návrhové konanie).

61. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho
konania. Najneskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu. Nemožno rozhodnúť o
zmene pomerov, ktorá má nastať v budúcnosti.

62. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností. Napriek tomu, vzhľadom na
konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje
k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu
závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre

nepodstatnú zmenu v pomeroch. Je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť
podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia budú však len v prípade, ak sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Zmenu pomerov možno teda vymedziť ako
zmenu rozhodujúcich kritérií, v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom
rozhodnutiu súdu.

63. Pri rozhodovaní o výživnom súd vychádzal zo zásad, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného,
zakotvených v ustanoveniach § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov voči
deťom vzniká ex lege narodením detí a trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Pri určenívýšky výživného je potrebné vychádzať zo schopností, možností a majetkových pomerov rodičov a z
potrieb dieťaťa, pričom je potrebné zohľadniť, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených
potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb, ako je výživa vo vlastnom slova zmysle

(strava, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie) aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním,
prehlbovaním vzdelávania dieťaťa, s rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež
kultúrne, športové, rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život
kultúrneho človeka. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v
určitom konkrétnom prípade zvýšené, napr. v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu dieťaťa, finančne

náročnej kultúrnej a záujmovej činnosti alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti
dieťaťaodôvodňujúnadštandardnévzdelávaniedieťaťa.Jednásatedaovšeobecneznámeskutočnosti,
ktoré nie je potrebné dokazovať. Dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa,
ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku.

64. Podľa zaužívanej súdnej praxe výživné, ktoré hradí povinný rodič, by malo predstavovať 20 - 30 %

jeho čistého príjmu, s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Rozdielnosť
životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa
nežije v spoločnej domácnosti. Podiel rodiča na výžive či nákladoch dieťaťa, ktorý sa osobne o dieťa
nestará, je vyšší, ako podiel rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, resp. u ktorého
dieťa aj po dovŕšení plnoletosti býva. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť

rodičov iba v tom prípade, ak sú možnosti slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť
dieťaťu viac. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pokiaľ to životná úroveň rodičov
dovoľuje, treba zohľadniť náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety.

65. Rodič je povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby

plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti
a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť plniť v čo
najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podradené všetky ostatné
výdavky rodičov. Potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu
povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade

zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojenie svojich vlastných potrieb a záujmov. Pokiaľ prípadne povinný rodič v súvislosti s určením
vyživovacej povinnosti poukazuje na niektoré vlastné náklady, preukázané dokladmi o dotknutých
výdavkoch, tieto tvrdenia môžu slúžiť skôr na stanovenie životnej úrovne povinného rodiča, avšak nie
ako dôkaz toho, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby si plnil k tomu primeranú

vyživovaciu povinnosť.

66. Súd mal preukázané, že navrhovateľka je dcérou povinného na výživné. Vzhľadom na skutočnosť,
že sa navrhovateľka pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, vyživovacia povinnosť

rodičov navrhovateľky voči navrhovateľke stále trvá.

67. Súd skúmal, ako sa v období od 14.10.2009 do 01.06.2018 zmenili pomery u zúčastnených
osôb, aby to odôvodňovalo zvýšenie vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky voči navrhovateľke.
Súd rozhodol na základe v konaní predložených listinných dôkazov, tvrdení navrhovateľky a súdom

zabezpečených správ Sociálnej poisťovne a ÚPSVaR Žilina, z ktorých mala vyplynúť zmena pomerov
na strane navrhovateľky a jej otca, a to podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku, podľa ust. § 217 ods.
1 prvej vety CSP.

68. Súd mal preukázané, že od doby poslednej úpravy výživného vo výške 25,36 eur mesačne

rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 7C/3/2009-42 zo dňa 07.09.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 14.10.2009, nastala taká zmena pomerov u navrhovateľky, ktorá odôvodňovala
zmenu výšky týmto rozsudkom stanoveného výživného.
69. Súd dospel k záveru, že u navrhovateľky, ktorá mala ku dňu právoplatnosti (14.10.2009) posledného
rozhodnutia o stanovení vyživovacej povinnosti jej otca voči nej (zo dňa 07.09.2009) dosiahnutý vek

takmer 11 rokov, došlo v porovnaní s obdobím, za ktoré sa domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti (od
01.06.2018 doposiaľ), k zásadnej zmene pomerov s poukazom na zvyšovanie nákladov navrhovateľky,
a to vzhľadom na jej postupujúci vek, vzhľadom na pokračujúce vzdelávanie navrhovateľky štúdiom
na strednej škole a následne aj na vysokej škole, ako i v súvislosti s celkovým zvyšovaním životnýchnákladov. Súd zdôrazňuje, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky voči
navrhovateľke uplynulo už 12 rokov.

70. Výživné, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom z roku 2009 vo výške 25,36 eur, je vzhľadom na
súčasné výdavky navrhovateľky absolútne nepostačujúce a neprimerané, a to aj vzhľadom k súčasnej,
ďalej oboznámenej, súdom zistenej situácii u povinného. Súd z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť aktuálny
pobyt povinného, príjem povinného, ani súčasného zamestnávateľa povinného (povinný bol v konaní
úplne pasívny), pričom ale podľa zistení súdu nie je vedený v žiadnej evidencii Sociálnej poisťovne

a ÚPSVaR ako poberateľ štátnych dávok, pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol k potencialite
príjmu povinného na výživné.

71. Súd poznamenáva, že vzhľadom na zásadu materiálnej pravdy, ktorou je ovládané civilné
mimosporovékonanie,súdzisťoval,atoviacnásobne,zaúčelomdisponovaniaaktuálnymiinformáciami,
či povinný nie je poberateľom štátnych dávok a či tak nie je odkázaný na finančnú pomoc štátu v takej

prípadnej svojej situácii, ktorá by mu neumožňovala z objektívnych príčin zabezpečiť si vlastnú výživu
z pracovného príjmu dosahovaného povinným. Existenciu takýchto okolností na strane povinného však
súd preukázanú nemal.

72. Súd konštatuje, že otec navrhovateľky, aj keď sa mu podarilo doručiť (len) jednu súdnu zásielku

(na adresu trvalého pobytu), sa zdržiava na neznámom mieste a ostatné súdne zásielky mu boli
doručené fikciou doručenia. Súd mal preukázané z výpovede navrhovateľky, že jej matka si plní svoju
vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke aj osobnou starostlivosťou o navrhovateľku, na rozdiel od
otca navrhovateľky, ktorý sa o navrhovateľku - svoju dcéru vôbec nezaujíma, s navrhovateľkou sa
nestretáva, a to od 01.01.2006, odkedy odišiel zo spoločnej domácnosti s vtedajšou manželkou - matkou

navrhovateľky. Navrhovateľku vôbec nekontaktuje a vôbec jej neprispieva na výživu.

73. Pri rozhodovaní o výške zvýšeného výživného súd vychádzal z vykonaného dokazovania dopytmi
na Sociálnu poisťovňu a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, z vyjadrení ktorých inštitúcií mal súd
preukázané, že otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľom dávky v

hmotnej núdzi, ani poberateľom dávok dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového
poistenia, ani poistenia v nezamestnanosti.

74. Súd síce nezistil skutočný príjem otca, avšak z potvrdení Sociálnej poisťovne a Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina nemal preukázanú existenciu dôvodu, pre ktorý by otec navrhovateľky

nemal byť zamestnaný. Súd preto vychádzal z potenciality jeho zárobku, t. j. okrem iného aj z právnymi
predpismi stanovenej výšky minimálnej mzdy, ktorá:
- podľa nariadenia vlády č. 278/2017 Z.z. predstavovala v roku 2018 sumu 480 eur;
- podľa nariadenia vlády č. 300/2018 Z.z. predstavovala v roku 2019 sumu 520 eur;
- podľa nariadenia vlády č. 324/2019 Z.z. predstavovala v roku 2020 sumu 580 eur;

- podľa zákona č. 663/2007 Z.z. v znení účinnom od 31.10.2020 predstavuje v roku 2021 sumu 623 eur,
minimálne ktorý príjem by povinný na výživné v jednotlivých rokoch dosahoval, keby svoje schopnosti
a možnosti riadne využíval.

75. Súd predovšetkým poukazuje, že:

- Povinný odišiel zo spoločnej domácnosti s vtedajšou manželkou a zároveň matkou svojej dcéry -
navrhovateľky dňa 01.01.2006, kedy odišiel za prácou do Českej republiky. Naposledy videl svoje
deti pri príchode domov v auguste 2006 (ako to vyplynulo z výpovede matky navrhovateľky na

pojednávaní konanom dňa 18.04.2007 v konaní sp. zn. 30P/52/2006 vedenom na Okresnom súde Žilina
- oboznámenej v odseku 48. tohto rozsudku).
- Povinný sa v priebehu konania dozvedel, a to na základe doručenia povinnému do vlastných rúk
jedinej súdnej zásielky v tomto konaní, dňa 14.12.2020, že prebieha toto konanie, v ktorom sa jeho
dcéra E. domáha voči nemu zvýšenia vyživovacej povinnosti. Povinný na výživné si teda okolnosti

prebiehajúceho konania bol nepochybne vedomý, ako by si mal byť, samozrejme, vedomý aj svojej
vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke. Súd poukazuje, že povinný na výživné si svoju vyživovaciu
povinnosť vôbec neplní a svoje deti, ani ich matku od augusta 2006 vôbec nekontaktuje.76. Súd pri úvahách o výške potenciálneho príjmu vychádzal z údajov o výške minimálnej mzdy len ako
zo základu, od ktorého sa odvíja potenciálna výška príjmu povinného. Keďže povinný odišiel (v roku
2006) za prácou do zahraničia, je tak zrejmé, že bol ochotný za účelom lepších pracovných príležitostí

a vyššieho príjmu opustiť miesto trvalého pobytu a rodinné zázemie. Súd má tak za to, že cieľom
povinného bolo dosiahnuť vyšší príjem, ako mal garantovaný predpismi o minimálnej mzde, prípadne
byť len odkázaný na štátnu pomoc spočívajúcu v dávkach v nezamestnanosti, prípadne v dávkach v
hmotnej núdzi. Súd má preto za to, že povinný mal vyššie ambície, ako sa zamestnať v regióne svojho
bydliska, resp. na území Slovenskej republiky, napr. v automobilovom priemysle, príp. v inom odvetí.

77. Z uvedeného je zrejmé, že príjem otca navrhovateľky musí byť vyšší, ako len vo výške minimálnej
mzdy.

78. Skutočnosť, že povinný je schopný výkonu pracovnej činnosti a že má tomu zodpovedajúce
potrebné schopnosti a možnosti, ktoré môže a vie využívať, mal súd preukázanú z rozsudku Okresného

súdu Dolný Kubín sp. 6C/61/2006 zo dňa 31.01.2008, v ktorom konajúci súd konštatoval, že povinný
naposledy pracoval v OFZ Istebné, ako i z preukázanej skutočnosti, že povinný odišiel 01.01.2006 do
Českej republiky výslovne za prácou.

79. Súd má za to, že z takto vykonaného dokazovania vyplýva, že povinnému na výživné nič nebráni v

tom, aby sa zamestnal a súd nemal ani preukázané, že by mu v tom bránili akékoľvek prekážky, napr.
práceneschopnosť alebo čiastočná invalidita a nemal ani preukázané, že povinný na výživné je vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie (z ktorej bol ešte 27.04.2006 vyradený pre nespoluprácu).

80. Súd tak dospel k záveru, že povinný využíva svoje schopnosti a možnosti, pracuje a získava finančné

prostriedky výkonom práce, a preto, aj s poukazom na to, že nie je odkázaný na štátne dávky, musí
disponovať takým príjmom, ktorý mu umožní bez akýchkoľvek problémov plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť voči navrhovateľke v súdom stanovenej výške 185 eur mesačne za obdobie od 01.06.2018.
Má preto možnosť navrhovateľke uhrádzať súdom stanovené výživné, a to aj vzhľadom na skončenie
vyživovacej povinnosti voči svojej druhej, staršej dcére S. - sestre navrhovateľky, ktorá, ako to vyplynulo

z vyjadrenia matky navrhovateľky - splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky v tomto konaní, je už
zamestnaná (zamestnala sa ešte pred rokom 2018) a prostriedky na zabezpečenie svojich životných
potrieb tak získava z ňou dosahovaného príjmu, z ktorého prispieva matke na financovanie spoločnej
domácnosti.

81. Súd rozhoduje o výške výživného pri posudzovaní príjmov obidvoch rodičov, ktorí majú voči
navrhovateľke vyživovaciu povinnosť až do doby, kedy nebude schopná sama sa živiť.

82. Matka navrhovateľky má len jediný príjem, a to dávku hmotnej núdzi, ktorú poberala v zmysle zo

strany ÚPSVaR Žilina predložených potvrdení o poberaní dávky v hmotnej núdzi v období rokov 2018
- 2021 v rôznej výške v rôznych obdobiach, a to v sumách 119,50 €, 181,10 €, 112,30 €, 126,- €,
192,30 €, 197,10 €, 129,30 € mesačne. Na poslednom pojednávaní uviedla matka navrhovateľky ako
jej splnomocnená zástupkyňa, že poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 181 eur mesačne.

83. Súd tiež vzal v prípade posudzovania príjmu matky navrhovateľky do úvahy potenciálny zárobok
matky, ktorá taktiež nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z ktorej bola vyradená dňa
13.04.2017 pre nespoluprácu, pričom nebolo preukázané, že by jej v tom, aby sa zamestnala, bránili
nejaké prekážky, napr. práceneschopnosť alebo čiastočná invalidita. Pokiaľ matka navrhovateľky tvrdila,
že má zdravotné problémy, z ktorého dôvodu sa nezamestnala, ďalej sa však v tomto smere vyjadrila

tak, že si zakupuje len lieky proti bolesti, ale nie lieky na konkrétnu diagnózu stanovenú lekárom.

84. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z výdavkov špecifikovaných navrhovateľkou, v
spojitosti s výdavkami vynakladanými matkou navrhovateľky na bývanie, pričom zohľadnil pomernú časť
výdavkov matky vynakladaných na bývanie navrhovateľky v sume 70 eur (210 eur / 3 bývajúce osoby),

je teda dôvodné vychádzať z celkovej sumy 370 eur, ktorú je potrebné mesačne vynaložiť na výživu
navrhovateľky, vydelená dvomi je suma 185 eur mesačne na každého rodiča, keďže každý z rodičov
sa má podľa svojich schopností a možností podieľať na vyživovacej povinnosti, pričom ako v prípade
otca, tak aj v prípade matky navrhovateľky súd vychádzal z potenciality príjmov oboch rodičov. Súd natomto mieste poukazuje, že matka navrhovateľky si svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke plní
aj osobnou starostlivosťou o navrhovateľku.

85. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že výživné vo výške 25,36 eur mesačne,
priznané rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 7C/3/2009-42 zo dňa 07.09.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 14.10.2009, ktorým bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť otca voči
navrhovateľke, nezodpovedá potrebám navrhovateľky vzhľadom na výdavky navrhovateľky súvisiace
so štúdiom na vysokej škole a vzhľadom na radikálne zvýšenie životných nákladov v porovnaní s rokom

2009.

86. Vzhľadom na existenciu vyživovacej povinnosti povinného voči navrhovateľke, na v konaní
konštatovaný potenciálny príjem povinného na výživné a vzhľadom na výdavky navrhovateľky, bolo
dôvodné rozhodnúť o zvýšení vyživovacej povinnosti povinného na výživné voči navrhovateľke za
obdobie od 01.06.2018 na sumu 185 eur mesačne, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina sp.

zn. 7C/3/2009-42 zo dňa 07.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2009.

87. Určená výška výživného 185 eur zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky vzhľadom k
možnostiam a schopnostiam otca, v spojitosti s vyživovacou povinnosťou matky navrhovateľky voči
navrhovateľke. Vo zvyšnej časti súd preto návrh ako nedôvodný zamietol.

88. Zároveň súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 3 a 4 CSP o povinnosti povinného na
výživné uhradiť navrhovateľke zameškané výživné vo výške 6.225,96 € za obdobie od 01.06.2018 do
31.08.2021 v mesačných splátkach vo výške 100,- € spolu s bežným výživným, do úplného splatenia
dlžnej sumy, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky v určenej výške

a čase.

89. K sume nedoplatku na výživnom za obdobie od 01.06.2018 do 31.08.2021 (= 39 mesiacov) vo
výške 6.229,96 eur súd dospel po odpočítaní sumy výživného 25,36 € (v ktorej výške vyživovacia
povinnosť povinného na výživné stále trvá, počnúc právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Žilina

sp. zn. 7C/3/2009-42 zo dňa 07.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2009, ktorým bola
naposledy upravená vyživovacia povinnosť otca navrhovateľky) od súdom stanoveného výživného vo
výške 185 €, ktorá suma nedoplatku na mesačnom výživnom tak predstavuje 159,64 eur, vynásobením
počtom mesiacov 39.

90. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (v texte aj
len v skratke ako „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

91. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky
pre aplikáciu § 55 CMP, súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že náhradu trov konania žiadnemu
účastníkovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jedenrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.