Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. január 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/50/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117222473
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8117222473.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov
senátuJUDr.MilanaMajerníkaaJUDr.AndrejaRadomského,vprávnejvecižalobkyne:Československá
obchodná banka, a. s., IČO: 36 854 140, so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, proti
žalovaným: 1./ O. O. - O., T.: XX XXX XXX, s miestom podnikania K. XXX, XXX XX K., (podnikateľská
činnosť ukončená k 10. novembru 2020) právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Peter Rak, s. r.

o., IČO: 50 581 121, so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, 2./ Obec Benkovce, IČO: 00 332 267, so
sídlom Benkovce 22, 094 02 Slovenská Kajňa, právne zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU -
JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s. r. o., IČO: 47 245 034, so sídlom Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad
Topľou, o zaplatenie 84.610,04 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného
súdu Prešov, č. k. 21Cb/227/2017-195 z 26. januára 2021 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku.

Priznáva žalovanému v 1. rade proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil konanie, priznal
žalovanému v 1. rade proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej

rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, rozhodol, že žalobkyňa nemá
proti žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania, nepriznal žalobkyni proti žalovanej v 2. rade
nárok na náhradu trov konania a nepriznal žalovanej v 2. rade proti žalobkyni nárok na náhradu trov
konania.

2. Výrok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou mu 20. októbra 2017 domáhala, aby súd

uložil žalovaným v 1. a 2.rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 84.610,04 eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,45 % ročne zo sumy 84.610,04 eur od 25. októbra 2007 do 20. októbra
2017, ako aj nahradiť trovy konania, titulom náhrady škody, resp. titulom bezdôvodného obohatenia.

3. Podaním doručeným súdu prvej inštancie 29. októbra 2020 vzala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu
späť a žiadala konanie zastaviť s tým, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov

konania, a to z týchto dôvodov: 7. augusta 2020 jej bolo doručené uznesenie obecného zastupiteľstva
Obce Benkovce z 12. mája 2020, ktorým bola starostka obce poverená začať jednanie o príprave znenia
a k uzavretiu dohody o urovnaní. Na základe uvedeného rozhodnutia obecného zastupiteľstva bola
po dohode 25. septembra 2020 uzatvorená medzi ňou a žalovaným v 2.rade dohoda o urovnaní č.
33/8184/2020 (ďalej len „dohoda o urovnaní“), predmetom ktorej je urovnanie existujúcich právnych
vzťahov, práv, povinností, záväzkov a nárokov, ktoré sú medzi účastníkmi dohody sporné, či pochybné

a boli založené a vznikli v súvislosti so zmluvou o postúpení pohľadávky č. 78086-645060/4900 (ďalej
len „zmluva o postúpení pohľadávky“) z 24. októbra 2007. Uzatvorením tejto dohody boli urovnané ajnároky, ktoré si uplatnila žalobou podanou na Okresnom súde Prešov 20. októbra 2017 voči žalovanému
v 1.rade a žalovanej v 2. rade. Dôvodom podania tejto žaloby bolo správanie žalovaných, ktoré viedlo k
podaniu žaloby. Podaniu predmetnej žaloby predchádzala žaloba obce Benkovce, ktorou sa domáhala

určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z 24. októbra 2007, ako aj súvisiacich právnych
úkonov. Z výpovede žalovaného v 1. rade a výpovede T.. B. E., bývalého starostu žalovanej v 2.
rade, v konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 19Cb/294/2009, ako aj v trestnom
konaní, vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov, pod ČVS: ORP-694/3-
VYS-PO-2016 vyplynulo, že žalovaní ju spoločným konaním uviedli do omylu ohľadne existencie

postupovanej pohľadávky. Ak pohľadávka v čase postúpenia neexistovala, potom spoločné konanie,
ktorým ju žalovaní uviedli do omylu v otázke existencie postupovanej pohľadávky má znaky úmyselného
konania priečiaceho sa dobrým mravom. Správanie, resp. postup žalovanej v 2. rade, ako aj zmienené
výpovede, sú okolnosti, ktoré bezprostredne viedli k vzniku sporu. Má za to, že práve tieto okolnosti
možno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí súd priznať náhradu trov
žiadnemu z účastníkov konania.

4. Žalovaná v 2. rade vo svojom vyjadrení k späťvzatiu žaloby uviedla, že súhlasí so späťvzatím žaloby,
aj so zastavením tohto konania s tým, že si náhradu trov konania neuplatňuje, pretože sa na tom
dohodla so žalobkyňou. V tejto súvislosti uviedla, že si nemohla dovoliť ďalšie trvanie (pokračovanie)
exekučného konania, ktoré od roku 2017 vedie voči nej žalobkyňa (cestou súdneho exekútora Mgr.

Jozefa Pavlíka, Exekútorsky úrad Brezová pod Bradlom, sp. zn. Ex3/2011). Exekúcia bráni akémukoľvek
rozvoju obce, vylučuje obec z uchádzania sa o akékoľvek podpory (dotácie, granty) z verejných štátnych
alebo európskych zdrojov.

5. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby okrem iného uviedol, že so späťvzatím žaloby

súhlasí, žiada však, aby bola žalobkyňa voči nemu zaviazaná na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Nesúhlasí s návrhom žalobkyne, aby súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov, a to
s poukazom na údajné dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobkyňa detailne pozná situáciu od čias jej
vzniku.Žalobkyňabolastranoukonaniavsúdnomsporesnímažalovanouv2.radevedenomOkresným
súdom Prešov pod sp. zn. 19Cb/294/2009, v ktorom bola Obec Benkovce žalobkyňou a on spolu s Č. U.

K., Q.. A.. boli žalovanými. Spoločne sa aktívne bránili a žiadali žalobu zamietnuť, čo sa aj stalo. Č. U. K.,
Q.. A.. sa už v tomto konaní mohla s Obcou Benkovce dohodnúť, nebol dôvod v tomto novom súdnom
konaní žalovať aj jeho. Skutočnosť, že v tomto súdnom konaní vôbec nemal byť žalovaným je zrejmá aj
z toho, že žalobkyňa uzatvorila mimosúdnu dohodu so žalovanou v 2. rade bez jeho účasti a bez jeho
vedomia. Takýto postup žalobkyne svedčí o tom, že v skutočnosti ho žalobkyňa nikdy nepovažovala za

dlžníka, žalovala ho skôr len z dôvodu právnej istoty a vyčkávala, ako sa kauza vyvinie. Je neuveriteľné
a nedôvodné, aby taký silný subjekt akým je žalobkyňa nepožadovala od svojho dlžníka vôbec svoje
pohľadávky. Ďalším dôvodom pre priznanie trov konania v prospech neho je skutočnosť, že žalobkyňa
uzatvorila mimosúdnu dohodu s obcou na sumu 39.939,40 eur. Žalovaná suma v konaní je 84.610,04
eur.Vrozdieletýchsúm-44.670,64eurbyžalobkyňabolaneúspešnátakčitakvočivšetkýmžalovaným,

keďže od zaplatenia tej sumy upustila aj v mimosúdnej dohode so žalovanou v 2. rade. Argumentácia
žalobkyne ohľadom nejakých dôvodov hodných osobitného zreteľa minimálne v tejto časti istiny ani
vôbec neprichádza do úvahy, takáto žiadosť žalobkyne sa môže týkať len zvyšnej sumy istiny 39.939,40
eur, pri ktorej uzatvorila dohodu so žalovanou v 2. rade. Nerozumie však, prečo by ho mala ich dohoda
sankcionovať v podobe nepriznania náhrady trov konania, keďže od začiatku sa bráni rovnako a vo veci

uviedol všetky zásadné skutočnosti.

6. Keďže žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu pred prvým pojednávaním späť, súd prvej inštancie
konanie so súhlasom žalovaných v celom rozsahu zastavil.

7. O náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade rozhodol súd prvej
inštancie v súlade s ustanovením § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Pri tomto rozhodovaní dospel súd k záveru, že zastavenie
konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade procesne zavinila žalobkyňa, keďže
vzala voči žalovanému v 1. rade nedôvodne podanú žalobu v celom rozsahu späť. Vzhľadom na túto

skutočnosť vznikol žalovanému v 1.rade voči žalobkyni nárok na náhradu trov tohto konania. Podľa
pomeru úspechu žalovaného v 1.rade v tomto konaní, rozhodol teda súd o náhrade trov tohto konania
vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade tak, že priznal žalovanému v 1. rade voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť ich náhradužalovanémuv1.radestým,žeovýšketejtonáhradyrozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohto
rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalobkyňa, ktorá zavinila zastavenie
tohto konania, nemá voči žalovanému v 1.rade na náhradu trov konania nárok.

8. Pri rozhodovaní o náhrade trov tohto konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade
zohľadnil súd tú skutočnosť, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou,
čomu predchádzalo jednanie o mimosúdnom urovnaní sporu medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade
a skutočnosť, že práve vzhľadom na výsledky týchto mimosúdnych jednaní - uzatvorenie dohody o

urovnaní, vzala potom žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť. A práve mimosúdne urovnanie sporu
medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade, je tým dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd vo
vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v 2. rade, nepriznal žalobkyni a žalovanej v 2.rade náhradu trov
tohto konania, ale naopak vyslovil, že žalobkyňa a žalovaná v 2. rade nemajú voči sebe navzájom na
náhradu trov konania právo.

9. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výroku, ktorým súd priznal žalovanému v 1. rade proti žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa.
Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

K namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam tvrdila, že 24. októbra 2007 uzatvorila jej právna
predchodkyňa T., akciová spoločnosť ako postupník so žalovaným v 1. rade ako postupcom a žalovanou
v 2. rade ako dlžníčkou zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo odplatné postúpenie
pohľadávkyvovýške84.610,04eurspríslušenstvom.Žalovanáv2.radesazaviazalasplácaťpostúpenú
pohľadávku v polročných splátkach po 5.049,99 eur, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá

na 28. apríla 2008 a splatnosť poslednej splátky bola dohodnutá na 28. októbra 2019. Zmluva o
postúpení pohľadávky nadobudla účinnosť 25. októbra 2007 a odplata za postúpené pohľadávku vo
výške 84.610,04 eur bola prevedená na účet žalovaného v 1. rade vedený v T., akciovej spoločnosti.
Žalovaná v 2. rade ako žalobkyňa 26. októbra 2009 podala na Okresnom súde Prešov žalobu voči
žalovanému v 1. rade (ako žalovanému v 1. rade) a voči nej ako voči žalovanej v 2. rade, ktorou sa

domáhala, aby súd určil neplatnosť právnych úkonov, a to zmluvy o dielo zo 7. júna 2007, zmluvy o
postúpení pohľadávky z 24. októbra 2007 a notárskej zápisnice spísanej 25. októbra 2007 na Notárskom
úrade JUDr. Vladimíra Čuchtu, sp. zn. N 448/2007, Nz 42999/2007, NCRIs 42657/2007. Žalovaná v
2. rade odôvodnila neplatnosť právnych úkonov tým, že tieto právne úkony sú v rozpore s dobrými
mravmi a obchádzajú zákon, dielo nebolo nikdy vykonané, postupovaná pohľadávka v čase postúpenia

neexistovala, zmluva o dielo bola antidatovaná, a preto postupca nemohol neexistujúcu pohľadávku
platnepostúpiťpostupníkoviaonanemohlauzatvoriťdohoduouznanítohtozáväzku(voformenotárskej
zápisnice). Okresný súd Prešov rozsudkom, sp. zn. 19Cb/294/2009 z 27. júna 2016 zamietol žalobu z
dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa,
o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom, sp. zn. 6Cob/71/2016 zo 14. novembra 2017

tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Z dôvodu tohto súdneho konania v záujme
ochrany svojich práv 19. októbra 2017 podala na Okresný súd Prešov predmetnú žalobu, ktorou okrem
iného žiadala, aby súd prvej inštancie zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy žalovaného v 1. rade a
žalovanú v 2. rade spoločne a nerozdielne, keďže žalovaní ju uviedli do omylu v presvedčení o existencii
postupovanej pohľadávky a jej výšky, čím jej v príčinnej súvislosti s ich spoločným protiprávnym konaním

vznikla škoda vo výške 84.610,04 eur. Na základe uznesenia obecného zastupiteľstva žalovanej v 2.
rade z 12. mája 2020 bola 25. septembra 2020 uzatvorená medzi ňou a žalovanou v 2. rade dohoda o
urovnaní č. 33/8184/2020 (ďalej len „dohoda o urovnaní“), predmetom ktorej je urovnanie existujúcich
právnych vzťahov, práv, povinností, záväzkov a nárokov, ktoré sú medzi účastníkmi dohody sporné,
či pochybné a boli založené alebo vznikli v súvislosti so zmluvou o postúpení pohľadávky. Následne

vzala predmetnú žalobu späť. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosti, ktoré viedli
k podaniu žaloby, právnu kvalifikáciu žaloby, iniciatívu žalovanej v 2. rade uzatvoriť dohodu a urovnaní,
ale vychádzal len zo skutočností tvrdených žalovaným v 1. rade a zobral do úvahy skutočnosti, ktoré
z dôkazov nevyplynuli. V danom prípade zastavenie konania vo vzťahu medzi ňou a žalovaným v 1.
rade procesne nezavinila, pretože vzala voči žalovanému v 1. rade podanú žalobu v celom rozsahu

späť z dôvodu konania žalovanej v 2. rade, z ktorej iniciatívy bola uzatvorená dohoda o urovnaní a
ktorá nesie zodpovednosť za podanie žaloby. Namietané nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie vzhliadla v tom, že súd prvej inštancie na danú vec aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP a
neaplikoval ustanovenie § 257 CSP. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby odvolacísúd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovaný v 1. rade nemá voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

10. K odvolaniu žalobkyne sa podaním z 15. septembra 2021 vyjadril žalovaný v 1. rade, v ktorom
uviedol, že zastavenie konania zavinila výlučne žalobkyňa tým, že vzala žalobu späť. Žalobkyňa sa
žalobou voči nemu a žalovanej v 2. rade domáhala zaplatenia 84.610,04 eur, so žalovanou v 2. rade sa
dohodla na uhradení sumy vo výške 39.939,40 eur a zaplatenie 44.670,64 eur nepožaduje ani od neho,
ani od žalovanej v 2. rade, v dôsledku čoho je voči nemu neúspešná v rozsahu celej žalobou uplatnenej

sumy vo výške 84.610,04 eur. Nikdy nárok žalobkyne neuznal a žiadny súd nerozhodol, že má žalobkyni
čokoľvek platiť. Žalobkyňa svojím postupom len dokazuje, že v skutočnosti ho nikdy nepovažovala
za dlžníka, žalovala ho len z dôvodu právnej istoty a vyčkávala ako sa spor vyvinie. Ďalej zdôraznil,
že žalobkyňa si uplatnila svoju pohľadávku na súde až v roku 2020, a to za skutkových okolností,
ktoré vznikli v roku 2007. Počas celých týchto dlhých rokov žalobkyňa od neho údajnú pohľadávku
nepožadovala a dokonca v konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 19Cb/294/2009, v

ktorom spolu s ním vystupovala na strane žalovaného a v ktorom bola žalobkyňou žalovaná v 2. rade
s ním aktívne spolu vystupovala a popierala nároky žalobkyne (v tomto konaní žalovanej v 2. rade).
Na základe uvedených skutočností žalovaný v 1. rade žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil.

11. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade sa podaním z 28. septembra 2021 vyjadrila žalobkyňa, v ktorom
uviedla, že žalobu podala pred uplynutím desaťročnej objektívnej premlčacej doby a až po tom, čo sa
tieto skutočnosti dozvedela z výpovedí žalovaného v 1. rade a T.. B. E. bývalého starostu žalovanej
v 2. rade v konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 19Cb/294/2009 a v trestnom
konaní vedenom Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície Prešov pod ČVS:

ORP-694/3-VYS-PO-2016. Súčasne jej hrozilo, že žalovaná v 2. rade ako žalobkyňa sa bude voči
nej žalobou domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, pričom reálnosť tejto hrozby potvrdzuje aj
Krajský súd v Prešove v odseku 41. odôvodnenia uznesenia, sp. zn. 6Cob/71/2016 zo 14. novembra
2017, v ktorom poukazuje na možnosť Obce Benkovce podať žalobu voči nej a domáhať sa vrátenia
už vyplateného plnenia z neexistujúceho záväzku. Žalobu, ktorou si uplatnila svoju pohľadávku podala

na Okresný súd Prešov v roku 2017 a nie ako nesprávne uvádza žalovaný v 1. rade v roku 2020.
Žalovanému v 1. rade vyplatila za postúpenú pohľadávku odplatu vo výške 84.610,04 eur, žalovaný v 1.
rade svojimi výpoveďami spochybnil existenciu postúpenej pohľadávky, avšak bremeno splatenia tohto
dlhu na základe dohody znáša žalovaná v 2. rade, a nie žalovaný v 1. rade. Na základe uvedených
skutočností žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu

zmenil tak, že žalovaný v 1. rade nemá voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

12. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v 1. rade podaním z 15. októbra 2021, v ktorom uviedol,
že žalobkyňa poukazuje najmä na jednanie so žalovanou v 2. rade, s ktorou sa nakoniec dohodla
na uzatvorení mimosúdnej dohody, s ním však žalobkyňa ani len nekomunikovala, pravdepodobne z

dôvodu, že si bola vedomá, že uňho by so svojimi nárokmi neuspela. Svoju zodpovednosť popiera
konštantne a nič na tom nezmenilo ani ostatné vyjadrenie žalobkyne. Na základe uvedených skutočností
žalovaný v 1. rade opakovane žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu potvrdil.

13. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34
CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení §
379 CSP bez nariadenia pojednávania, prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovení § 380 CSP a nasl. dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v

napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdiť.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

16. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

17. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na
oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu
musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí

konania,potomjepotrebnékonštatovať,žežalovanýprocesnezavinilzastaveniekonania.Akbyžalobca
žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a
teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

18. V danej veci došlo k späťvzatiu žaloby po tom ako žalobkyňa uzatvorila so žalovanou v 2. rade

dohodu o urovnaní, ktorá sa nijako nedotýkala žalovaného v 1. rade, z čoho nepochybne vyplýva, že
žalovaný v 1. rade späťvzatie žaloby nijako nezavinil. Súčasne má odvolací súd za to, že z obsahu spisu
nevyplýva žiadny dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý by žalovanému v 1. rade, navyše za okolností,
keď žalobkyňa vzala žalobu späť aj voči nemu bez toho, aby sa s ním akokoľvek vysporiadala, nemala
byť priznaná náhrada trov konania proti žalobkyni.

19. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalobkyne za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods.
2 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto
rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalovaný v 1. rade úspešný v celom
rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100
% a zároveň žalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala. O výške náhrady trov konania rozhodne v

zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).