Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. október 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/97/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415218846
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4415218846.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., F. I. XXXX/XX, zastúpená:
Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466,

o vymoženie 107,61 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20. júla 2020, č. k. 17Er/1140/2015-102, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Povinnej voči oprávnenému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31.03.2017, ďalej len
„Exekučný poriadok“) uznesením zo dňa 20.07.2020, č. k. 17Er/1140/2015-102, námietkam povinnej
proti exekúcii zo dňa 15.11.2016 vyhovel.
1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 243d ods. 2, § 243h ods. 1, § 50

ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 3, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31.03.2017, § 35, § 45 ods. 1, 2 a zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK) v znení
účinnom do 31.12.2014 ako aj podľa § 250 ods. 2 CSP.
2.1. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že oprávnený sa svojím návrhom domáhal voči povinnej
vykonania exekúcie na peňažné plnenie vo výške 107,61 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, keď
poukazoval na právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý

vydal Slovenský rozhodcovský súd zriadený Slovenskou rozhodcovskou a.s., sp. zn. SR 10757/14 zo
dňa 05.11.2014.
2.2. Poverením tunajšieho súdu č. k. 17Er 1140/2015-15 zo dňa 27.06.2016 bol vykonaním exekúcie
poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka
60 (ďalej len „exekútor“), na základe ktorého súdny exekútor doručil povinnej dňa 12.11.2016
Upovedomenie o začatí exekúcie EX 27652/2015 zo dňa 18.10.2016.

3. Dňa 24.11.2016 boli súdnemu exekútorovi doručené námietky povinnej proti exekúcii zo dňa
15.11.2016. V námietkach uvádzala, že zmluva o úvere uzatvorená medzi ňou a oprávneným bola
zmluva spotrebiteľská v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Súčasťou zmluvy bola aj Rozhodcovská
zmluva, ktorá bola podľa povinnej uzavretá bez možnosti povinnej - spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah,
a teda nebola dohodnutá individuálne. Takáto rozhodcovská zmluva je v neprospech povinnej, preto
je neprijateľná. Exekučný titul - Rozhodcovský rozsudok tak bol vydaný v rozpore so zákonom.

Uzatvorením rozhodcovskej zmluvy viažucej sa k zmluve o úvere došlo k jednoznačnému zhoršeniu
postavenia povinného v postavení spotrebiteľa. Zmluvou s takýmto znením si spotrebiteľ jednoznačnezhoršil svoje zmluvné postavenie. Bez uzavretia uvedenej rozhodcovskej zmluvy by sa konanie
uskutočnilo v mieste bydliska povinnej a nie v Bratislave. O zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom
a spotrebiteľom a neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj z toho dôvodu, že oprávnený si priamo a

autoritatívne v predformulovanej rozhodcovskej zmluve určil pre prípad vzniku sporu z predmetnej
zmluvy, možnosť výberu či prípadný spor predloží Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému alebo
pred príslušný súd Slovenskej republiky. Teda v konečnom dôsledku ide o oprávneného, ktorý má
eminentný záujem na tom, aby boli spory so žalobcom riešené pred ním zvoleným rozhodcovským
súdom, pred ktorým bude postavenie žalobcu oveľa výhodnejšie. Povinný na rozdiel od oprávneného

nemohol nijako ovplyvniť výber rozhodcovského súdu ani výber osoby rozhodcu.
4.1. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11.05.2017 č. k. 17Er/1140/2015-41 súd v
zastúpení vyššieho súdneho úradníka zamietol námietky povinnej zo dňa 15.11.2016 proti exekúcii
s odôvodnením, že rozhodcovská zmluva bola osobitne dojednaná, mala písomnú formu ako aj
formu osobitnej zmluvy. Rozhodcovská doložka nebola súčasťou Zmluvy o úvere, ale zmluva o úvere
a rozhodcovská zmluva boli dva osobitne podpísané dokumenty nezávisle od seba, preto mal za to,

že rozhodcovský rozsudok je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého mohlo byť vydané
poverenie na vykonanie exekúcie.
4.2. Proti rozhodnutiu súdu, ktorým námietky povinnej proti exekúcii zamietol, podala povinná
prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť.
5.1 O sťažnosti povinnej rozhodol Okresný súd Nové Zámky uznesením zo dňa 12.02.2018 č. k.

17Er/1140/2015-69 tak, že sťažnosti v plnom rozsahu vyhovel a uznesenie č. k. 17Er/1140/2015-41
zrušil. Svoje rozhodnutie o zrušení uznesenia odôvodnil tým, že v danom prípade bola dňa 04.10.2012
medzioprávnenýmapovinnouakospotrebiteľkouspísanározhodcovskázmluva,ktorámáformuvopred
pripravenej formulárovej zmluvy, keď v čl. II. upravuje predmet zmluvy, podľa ktorého všetky spory, ktoré
vzniknú zo zmluvy o úvere č. 4017001787 uzatvorenej dňa 04.10.2012 vrátane sporov o jej platnosť,

výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré by vznikli z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich
úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie mali byť riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom alebo b/ pred príslušným súdom
Slovenskej republiky. V článku II. bod 3 sa zmluvné strany dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán
má právo od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu odstúpiť, a to v lehote 10 dní od jej uzatvorenia.

5.2. Uviedol, že exekučný súd je v každom štádiu konania povinný skúmať exekučný titul ako aj to, či
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi. Rozhodcovská
zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že
spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp.

niektorú zo zmluvných dojednaní vylúčiť.
5.3. Vzmysle§53ods.1až3OZspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujú
značnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa(neprijateľná
podmienka), pričom za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah Ak dodávateľ

nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za dojednané.
6.1. Vzhľadom na to, že súd posúdil sťažnosť povinnej ako dôvodnú, majúc za preukázané, že
exekučný titul ani rozhodcovská zmluva neboli podrobené dostatočnej súdnej kontrole už v čase
pri rozhodovaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a neboli k rozhodnutiu pripojené vyššie

uvedené písomnosti, súd opätovne vec posúdi v zmysle vyššie uvedeného a podrobí súdnej kontrole
exekučný titul ako aj to, či rozhodcovská zmluva nespôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach
zmluvných strán, pričom sa bude riadiť aj v zmysle § 54 ods. 2 OZ tým, že v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak súd na základe prieskumnej
činnosti dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z vyššie uvedených podmienok, zhodnotí či v

danom konaní možno pokračovať, resp. opätovne rozhodne o námietkach povinnej.
7.1. Súd prvej inštancie opätovne preskúmal spisový materiál, podrobil súdnej kontrole Zmluvu o
úvere č. 4017001787 uzatvorenú dňa 04.10.2012, Rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú dňa 04.10.2012
a samotný exekučný titul (Rozhodcovský rozsudok).
7.2. Z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že povinná uzavrela zmluvný vzťah s osobou

dodávateľa, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia zmluvy poskytovala úvery.
Povinná je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, preto súd právny vzťah posúdil ako vzťah spotrebiteľský a z
tohto titulu povinná v postavení spotrebiteľa požíva zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu.7.3. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ nemal možnosť obsah
predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektorú zo zmluvných dojednaní
vylúčiť.Rozhodcovskázmluvauzatvorenámedzipovinnouaoprávnenýmniejeindividuálnedojednanou

zmluvou, pretože bola povinnej predložená spolu so zmluvou o úvere na vopred pripravenom
formulárovom tlačive, ktorého obsah povinná nevedela a nemohla nijako ovplyvniť. Súd bol preto toho
názoru, že takéto dojednanie rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy, ktoré je jednoznačne
v neprospech spotrebiteľa a v prospech dodávateľa a spôsobuje značnú nerovnováhu medzi stranami
zmluvného vzťahu, a preto má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá bola dojednaná v

rozpore s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež v rozpore s ustanoveniami smernice
Rady 93/13/EHS, nebola dojednaná individuálne (opak podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka
preukázaný nebol, preto je rozhodcovská zmluva absolútne neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka).
8.1. Vzhľadom ku konštatovaniu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy súd neakceptoval exekučný titul,
považoval ho za nevykonateľný, lebo ho vydal orgán, ktorý na to splnomocnený nebol, pretože konal na
základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je platná. Exekučný titul treba považovať za tzv. nulitný právny

akt a to práve z dôvodu, že bol vydaný orgánom, ktorý nemal na vydanie exekučného titulu právomoc.
8.2. Súd na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení o námietkach povinnej
proti exekúcii vyhovel.
9.1. Proti tomuto uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky, vedeného pod sp. zn. 17Er/1140/2015
zo dňa 20.07.2020 podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, uvádzajúc, že v predmetnej

veci bolo oprávnenému doručené Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky, vedeného pod sp. zn.
17Er/1140/2015 zo dňa 20.07.2020, prostredníctvom ktorého súd exekúciu zastavil.
9.2. Oprávnený má za to, že v exekučnom konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP
„súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam“ a k
vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP „rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.“
10.1. Uvádzal, že podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka platného v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere je neprijateľnou podmienkou dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv.

nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, keďže umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany
svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto
pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Z článku II. predmet zmluvy bod 1 jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť
rozhodcovského súdu, a povinný sa má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd.

10.2. Poznamenal, že obdobnou otázkou sa zaoberal aj Okresný súd Rimavská Sobota v rozsudku
sp. zn. 14C/214/2014 zo dňa 24.09.2015, ktorý zamietol žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Poukázal aj na Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/107/2015 zo dňa 28.02.2016
o zamietnutí žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ako aj na Rozsudok Okresného súdu
BratislavaIV,sp.zn.12Cb/114/2014-104.OprávnenýpoukázalajnaďalšierozhodnutiaOkresnéhosúdu

Banská Bystrica zo dňa 13.11.2017, sp. zn. 2Er/1464/2015, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43 CoE/297/2017 zo dňa 24.08.2017, Okresného súdu Svidník sp. zn. 6C/176/2014-75.
11. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa
nevýhradná (t. j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju
podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde) nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/

Občianskeho zákonníka (Magál, M. - Kubina, P.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách.
Justičná revue, 2008, č. 4, s. 616 a nasl.). Povinný má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť,
na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť
rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. V prípade, že sa účastníci rozhodcovského
konania dohodnú na predložení svojho sporu na prerokovanie stálemu rozhodcovskému súdu v zásade

platí, že sa podrobujú predpisom tohto súdu. Podľa § 14 ods. 2 ZoRK upravujúceho náležitosti
rokovacieho poriadku, rozhodcovský súd postupuje v ňom neupravených otázkach podľa ustanovení
zákona o rozhodcovskom konaní.
12.1. Rovnaké postavenie účastníkov konania sa musí prejavovať v procesnom postupe súdu od
podaniažalobyažpovydanierozhodcovskéhorozsudku,ktorýobomstranámumožnípredkladaťnávrhy

na vykonanie dôkazov, podanie vzájomnej žaloby, návrhy na doplnenie žaloby a najmä právo vyjadriť
sa k predloženým dôkazom druhej strany.
12.2. Oprávnený odmieta akékoľvek argumenty, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská zmluva
nebola individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. V prípadepredmetnej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže ísť o
podmienku neprijateľnú v zmysle naznačovanom povinným. Navyše z dôvodu existencie samostatného
dokumentu má dlžník/klient (v tomto prípade povinný) na výber, či sa rozhodcovského konania zúčastní,

alebo nie. Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany spotrebiteľa došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu,
t. j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou
o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym
konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská doložka)
alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka výhradná).

Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská zmluva.
Podľa ustanovenia § 19 ZoRK podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako
keby bola žaloba podaná na súd.
12.3. Pozačatírozhodcovskéhokonanianemožnovtejistejvecikonaťarozhodovaťnasúdealebopred
iným rozhodcovským súdom. Znamená to teda prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej
istejveci,atoajvobrátenomprocesnompostavení.Podľa§106ods.3OSPaksarozhodcovskékonanie

začalo skôr, než došlo k súdnemu konaniu, preruší súd konanie o neexistencii, neplatnosti alebo zániku
zmluvy až do doby, než sa v rozhodcovskom konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej. Takýmto
záverom nie je naviac vôbec dotknuté právne postavenie spotrebiteľa. Ten má predsa možnosť obrátiť
sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho (napr. spotrebiteľských) práv
alebo má možnosť sa brániť v rozhodcovskom konaní. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v

čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia, nastať po jeho
uzavretí. Dôležité teda je to, či zmluva v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje
spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité,
čosamôžestaťvbudúcnosti.Oprávnenýjepresvedčený,žerozhodcovskázmluvabolauzavretáplatne,
v zmysle platných právnych predpisov (v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy) a nemožno mať teda

žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.
13. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola priznaná Rozsudkom
Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011, sp. zn. 12 Cmo 13/2010, pričom tento súd výslovne
uviedol, že existencia rozhodnutia ESD č. C-168/05 vo veci Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro
Móvil Milenium SL. v zmysle jeho bodov č. 36-39 nestanovuje povinnosť národného súdu prehlásiť

rozhodcovskú doložku z úradnej moci za neplatnú a vyvodiť z toho ďalšie dôsledky. Prípustnosť
rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch bola v podobe odmietnutia vecného prieskumu
rozhodcovských rozsudkov potvrdená o.i. aj Rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.
októbra 2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007, ako aj Rozsudkom Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa
1. marca 2011, sp. zn. 19Co 481/2010 publikovaného na www.profipravo.cz. Rozsudkom Najvyššieho

súdu ČR zo dňa 29. júna 2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009 bolo popri pripustení rozhodcovskej doložky
v spotrebiteľskom spore uvedené, že rozhodcovská doložka bola písaná dobre čitateľným písmom a
spotrebiteľdobrevedel,žetext,ktorýpodpisuje,obsahujerozhodcovskúdoložku,akoajto,žeajochrana
spotrebiteľamásvojemedzeavžiadnomprípadejunemožnoponímaťakoobranujehoľahkomyseľnosti
a nezodpovednosti. Prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore potvrdil Najvyšší súd

ČR aj svojím uznesením zo dňa 28. apríla 2010, sp. zn. 23 Cdo 4895/2010. Uznesenie Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 30. marca 2009, sp. zn. 32 Cdo 1590/2008 s právnou vetou: v prípade spotrebiteľskej
zmluvy nie je dojednanie rozhodcovskej doložky vylúčené bolo publikované pod číslom C 7386 v Súbore
rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, ako aj v systéme www.beck-online.cz. Odborná literatúra použitie
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore pripúšťa, pričom oprávnený odkazuje na: Hulmák, M. -

Tomančáková, B.: Rozhodcovské konanie ako vhodný prostriedok riešenia sporov medzi dodávateľom
a spotrebiteľom. Obchodnoprávna revue, 2010, č. 6 a 7, s. 168 a nasl. a 189 a nasl.; Nový, Z.:
Spotrebiteľské úvery a rozhodcovské konanie. Jurisprudence, 2010, č. 7, s. 22 a nasl..
14.1. Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale rovnako nemusí
byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere. Následne preto, v prípade, že žiadateľ o úver uzavrie

rozhodcovskú zmluvu, pri vzniku sporu zo zmluvy o úvere má každá strana možnosť voľby medzi
rozhodcovským a súdnym konaním (nakoľko sa jedná o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu). V
prípade, že rozhodcovskú zmluvu žiadateľ neuzavrie, eventuálny spor zo zmluvy o úvere sa bude riešiť
súdnou cestou. Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu,
t. j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve veriteľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o

právnuochranunapríslušnýorgán,atobuďnazákladevoľbymedzirozhodcovskýmasúdnymkonaním,
alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská zmluva) alebo priamo
na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská zmluva výhradná). Následky
tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská zmluva.14.2. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, v prípade rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o individuálne
dojednanú zmluvnú podmienku. Medzi oprávneným a povinným bola v predmetnom prípade
uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej Zmluvy

o úvere. Zároveň oprávnený poukazuje, že povinný svojím podpisom zo dňa 04.10.2012 vyhlásil, že
s uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy súhlasí, zároveň vyhlasuje, že bol pred uzatvorením zmluvy
osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy. Povinný svojím podpisom ako
vážnym, zrozumiteľným a určitým prejavom vôle súhlasil s uzavretím.
15.1. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má Oprávnený za to, že Rozhodcovskou zmluvou

bola platne založená právomoc Rozhodcovského súdu, a preto aj rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom
rozhodcovského konania má povahu Exekučného titulu (nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť).
15.2. Oprávnený navrhol, aby súd druhej inštancie podľa ustanovenia § 389 CSP v platnom znení
napadnuté Uznesenie v prvom výroku zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň oprávnený žiada úhradu trov konania, ktorý mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.
16. K odvolaniu oprávneného sa písomne rozsiahlo vyjadrila povinná, ktorá prostredníctvom svojho

právneho zástupcu uviedla, že tvrdenia oprávneného obsiahnuté v odvolaní považuje za nesprávne a
odvolanie ako také za nedôvodné z nižšie uvedených dôvodov.
17.1. K argumentácii oprávneného na popretie záverov súdu o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
poznamenala, že uvedené tvrdenia oprávneného sú zavádzajúce a neodzrkadľujúce skutočné okolnosti
uzatvárania predmetnej rozhodcovskej zmluvy. Z rozhodovacej praxe musí byť súdu známe, že toto nie

je prvý prípad, kedy veriteľ vymámil od spotrebiteľa podpis rozhodcovskej zmluvy v čase nedostatočnej
bdelosti spotrebiteľa, resp. že spotrebiteľ nemal reálnu možnosť odmietnuť uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy alebo jej pripomienkovanie a skutočnú možnosť ovplyvniť znenie jej obsahu.
17.2. Povinná sa tiež pridržiava svojej argumentácie v predchádzajúcich podaniach z ktorých vyplýva,
že konajúci rozhodcovský súd pri vydávaní predmetného exekučného titulu pochybil, keď ho vydal v

absolútnom rozpore so zákonom, lebo napriek zákonom stanovenej povinnosti nevykonal kontrolu
neprijateľnosti zmluvných podmienok predmetnej zmluvy o úvere v zmysle ustanovení §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a navyše opomenul ďalšiu zásadnú skutočnosť, že predmetný úver
obsahuje množstvo ustanovení, ktoré možno považovať za neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo veci konajúci súd tak vo svojom rozsudku zaviazal povinného na

plnenie, na ktoré oprávnený ani nemal nárok. To, že súd priznal oprávnenému plnenie, na ktoré tento
nemal nárok, navyše v prípade kedy bol odporcom neinformovaný spotrebiteľ, je v rozpore s princípom
ochrany spotrebiteľa, so zákonom a v neposlednom rade i v rozpore s verejným poriadkom. Povinná
teda súhlasí s rozhodnutím súdu o vyhovení námietkam, lebo je daný dôvod aj na postup podľa § 57
ods. 1 písm. g/, l/ Exekučného poriadku, keďže sú dané dôvody na zastavenie exekúcie (priamy rozpor

rozhodcovského rozsudku a postupu súdu pri jeho vydávaní so zákonom), z dôvodu toho, že výkon
predmetného exekučného titulu - nezákonného rozhodcovského rozsudku by bol bezpochyby v rozpore
s verejným poriadkom.
18.1. Uzatvorením rozhodcovskej zmluvy k predmetnej zmluve o úvere uzatvorenej medzi oprávneným
a povinným došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia povinného v postavení spotrebiteľa, resp.

k vzniku hrubého nepomeru v právach medzi oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere. O zjavnú
nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľom a neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1 a
ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka) ide najmä z dôvodu, že oprávnený si priamo a autoritatívne v
predformulovanej rozhodcovskej zmluve určil pre prípad vzniku sporu z predmetnej zmluvy, možnosť
výberu či prípadný spor predloží stálemu rozhodcovskému súdu alebo príslušnému všeobecnému

súdu Slovenskej republiky. Právo výberu akému súdu spor predloží spočíva podľa zmluvy na tej
zmluvnej strane, ktorá podáva žalobný návrh - teda v konečnom dôsledku ide o oprávneného, ktorý má
eminentný záujem na tom, aby boli spory so spotrebiteľmi riešené pred rozhodcovským súdom, pred
ktorým bude postavenie oprávneného oveľa výhodnejšie. V konečnom dôsledku nemá spotrebiteľ na
základe takto dojednanej rozhodcovskej doložky (zmluvy) reálnu možnosť rozhodnúť o tom, či spor s

dodávateľom bude prejednaný pred všeobecným súdom SR alebo nie. Túto možnosť rozhodnúť sa má
spotrebiteľ jedine v prípade, ak on sám je aktívnou, žalujúcou stranou. V prípade, ak žalobu podáva
dodávateľ, spotrebiteľ nemá akúkoľvek možnosť zmeniť jeho rozhodnutie predložiť spor na riešenie
rozhodcovskému súdu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka nenapĺňa reálne znaky alternatívne
dojednanej rozhodcovskej doložky, a preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uvedené

vyplýva zo samého účelu a teleologického výkladu predmetných ustanovení Občianskeho zákonníka,
ktoré je nutné vykladať taktiež vo svetle únijnej právnej úpravy.
18.2. Povinná poukázala na viacero rozhodnutí krajských súdov (napr. KS v Banskej Bystrici sp.
zn. 2CoE/253/2014, 2CoE/190/2014, 4CoE/89/2014, 2CpE/253/2014, 15CoE/133/2016, 2CoE/77/2015,1CoE/309/2014, KS v Trnave sp. zn. 10CoE/326/2010, KS v Nitre sp. zn. 7CoE/104/2015,
25CoE/404/2015, 8CoE/86/2014, KS v Košiciach sp. zn. 15CoE/238/2015, 16CoE/245/2015, KS v
Trenčíne sp. zn. 5CoE/135/2015, 23CoE/338/2015 a iné).

19.1. Uzatvorením rozhodcovskej zmluvy v takomto znení si spotrebiteľ jednoznačne zhoršil svoje
zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Bez nej by sa konanie uskutočnilo v mieste
jeho bydliska, a to podľa príslušných ustanovení procesných predpisov upravujúcich civilný proces
a s garanciou ústavných práv, ktorých znenie je pre spotrebiteľa omnoho priaznivejšie než vnútorný
štatút rozhodcovského súdu, podľa ktorého prebiehalo rozhodcovské konanie - známe omnoho väčšou

benevolenciou postavenou v prospech podnikateľa, o. i. kratšími lehotami na podanie opravného
prostriedkuprotirozhodnutiu,vyššímitrovamikonania.Vsúvislostisozhoršenímpostaveniaspotrebiteľa
povinný upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že predmetné rozhodcovské konanie sa vyznačuje
písomnou formou. Podľa názoru povinného však aj konanie vedené výlučne v písomnej forme, môže
znamenať zhoršenie postavenia spotrebiteľa, nakoľko tento nemá možnosť priamo komunikovať s
rozhodcovským súdom, namietať tvrdenia protistrany alebo inak účinne sa brániť v konaní. Povinný

zároveň nemal na rozdiel od oprávneného reálnu možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu
ani výber osoby rozhodcu, čím došlo taktiež k znevýhodneniu spotrebiteľa. Táto zmluva predstavuje
ukážkovýpríkladzmluvnejnevyváženostiapodstatnevýhodnejšiehozmluvnéhopostaveniapodnikateľa
voči slabšej strane - spotrebiteľovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to, že predmetná
rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

19.2. V intenciách uvedeného povinná poukázala na to, že predmetná rozhodcovská zmluva nebola
platne individuálne dojednaná tak ako to predpokladá Občiansky zákonník vo svojom ustanovení § 53
ods. 2. Z predmetného ustanovenia Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre skúmanie individuálnosti
dojednania je nutné posúdiť taktiež objektívnu možnosť ovplyvniť znenie tej ktorej podmienky zo strany
spotrebiteľa a nielen to, či k dojednaniu podmienky došlo formálne na osobitnom liste papiera alebo

nie. Zmluvu o úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru ako ani rozhodcovskú zmluvu nemohol
spotrebiteľ ovplyvniť (nijako zmeniť, upraviť znenie jej textu, vylúčiť niektoré jej dojednanie) nakoľko
boli vopred predformulované a v takomto znení predložené spotrebiteľovi. Dodávateľ sám predložil
rozhodcovskú zmluvu na podpis spotrebiteľovi bez toho, aby ho upozornil na právne dôsledky, ktoré
preňho plynú z uzatvorenia takejto zmluvy. Na uvedených skutočnostiach nemení nič predformulovaný

text zmlúv, ktoré malým ťažko čitateľným písmom môžu obsahovať údajné prehlásenie spotrebiteľa
o tom, že uzatvára rozhodcovskú zmluvu dobrovoľne, pričom spotrebiteľ o podobných vyjadreniach v
zmluve nemá ani len vedomosť v čase ich podpisu. Dodávateľ takýmto konaním zneužíva práve slabšie
postavenie spotrebiteľa v procese uzatvárania formulárových zmlúv.
19.3. Povinnápoukazujenaustanovenie§53ods.3Občianskehozákonníka,vzmyslektoréhodôkazné

bremeno v otázke individuálnosti dojednania (pričom toto nie je preukázané existenciou osobitnej
listiny ako to vyplýva z predchádzajúceho textu) spočíva na strane oprávneného (veriteľa). Vzhľadom
na uvedené skutočnosti má za to, že rozhodcovská zmluva nebola so spotrebiteľom individuálne
uzatvorená, čo vyplýva z nemožnosti ovplyvniť jej formulárový obsah. V tejto súvislosti poukázala
povinná aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2017, vydané pod sp. zn.:

21XECdo/8/2016 - 87, v ktorom sa uvádza: „V preskúmavanej veci súd nesprávne vyhodnotil zákonnosť
prijatej rozhodcovskej zmluvy, pričom sa obmedzil len na konštatovanie, že bola podpísaná, čím došlo
k jej individuálnemu dojednaniu, preto podľa jeho názoru nemôže byť považovaná za neprijateľnú
podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonník.

Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola
medzi zmluvnými stranami dohodnutá už v deň podpisu zmluvy, i keď na samostatnej, individuálnej
listine, avšak formou predtlačeného formulára. Dovolací súd priznáva žalovanej ak poukazuje na
nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky, nakoľko jej obsah nemohla ovplyvniť, nakoľko
spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako

spotrebiteľa. Ak sa spotrebiteľ vzdáva svojho ústavného práva na prejednanie veci pred všeobecným
súdom (alebo iným štátnym orgánom Slovenskej republiky) potom vôľa spotrebiteľa v takom prípade
musí byť jasne preukázaná a nespochybniteľná.“
20. Na základe uvedeného je tak povinný aj naďalej toho názoru, že vzhľadom na skutočnosť,
že rozhodcovská zmluva spôsobuje značný až hrubý nepomer v právach medzi spotrebiteľom a

dodávateľom, predstavuje v zmysle platnej právnej úpravy, najmä s ohľadom na smernicu Rady 93/13/
EHS neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá nebola individuálne dojednaná, a
preto je neplatná. Na základe takéhoto neplatného právneho aktu zároveň nemohla byť daná právomocnarozhodnutiesporurozhodcovskýmsúdom,ktorývydalvpredmetnomkonanínapádanýrozhodcovský
rozsudok.
21. Predmetný rozhodcovský rozsudok je potrebné považovať za nulitný právny akt - paakt, v

dôsledku toho, že rozhodcovská doložka v znení ako je formulovaná predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku - absolútne neplatný právny úkon čo spôsobuje, že Rozhodcovský rozsudok vydaný
na jej základe je aktom ničotným - paaktom. Realizácia nárokov vyplývajúcich z paaktu vykonaná
dobrovoľne alebo nedobrovoľne (exekučne) nemení paakt na platný právny úkon - nakoľko „realizácia
paaktu“ nespôsobuje jeho konvalidáciu. Ani prípadná exekúcia ktorá je len výkonom rozhodnutia nemá

konštitutívne/zmeňujúce účinky na hmotnoprávnu - materiálnu stránku záväzkového vzťahu. O tom, že
podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je potrebné a nulitný akt zostáva nulitným
svedčí aj názor vyslovený už viacerými súdmi v exekučných veciach. Ak exekučný súd nemôže pripustiť
exekúcie na základe takýchto rozsudkov (aj keď nebola podaná žaloba o ich zrušenie) neexituje právny
dôvod považovať tieto rozsudky za platné mimo exekučného konania - napr. v konaní o uplatnenie
nárokov z takýchto zmlúv. Uvedené potvrdil napr. už aj Ústavný súd SR, uznesením I. ÚS 25/2014 -11

„Žalovanému (2) treba uznať aj tvrdenie, že právoplatný rozhodcovský rozsudok na plnenie predstavuje
prekážkurozsúdenejvecivkonaníourčenie.Nievšakrozsudokzaloženýnaneprijateľnejrozhodcovskej
doložke (porov. „Nulitný rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci“.)
22.1. Povinná poukázala aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 31.5.2011 sp. zn.
10CoE/308/2011, v ktorom odvolací súd potvrdil, že exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť

odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu odporujúceho zákonu - v danom prípade
rozhodcovského rozsudku.
22.2. V súvislosti s vyššie uvedeným poukázala aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Cdo/27/2011 zo dňa 29.01.2015, ktorý sa zaoberal otázkou, či môže byť právoplatný a
vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu prekážkou veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie,

v ktorom sa navrhovateľ domáha určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná. Najvyšší súd v
tomto rozhodnutí vysvetlil, že oprávnenie súdu skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej doložky, nevedie k posudzovaniu vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského
súdu, súvisí však s potrebou vyriešiť otázku, či a aké právne účinky má vydaný rozhodcovský rozsudok.
Pri posudzovaní,či v občianskom súdnom konaní predložený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov

rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní) môže súd pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky
alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní, ale aj v iných konaniach, napr. pri riešení otázky, či vydaný
rozhodcovský rozsudok zakladá pre občianske súdne konanie prekážku res iudicata. Najvyšší súd
v tomto rozhodnutí dospel k záveru, že aj rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť

podľa spotrebiteľskej zmluvy, môže predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre občianske súdne
konanie, v ktorom sa žalobca domáha určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná, ale tento právny
záver je opodstatnený len vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platnej uzavretej
rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, pretože iba platná rozhodcovská doložka alebo
rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi

dodávateľom a spotrebiteľom.“
22.3. Prezentovanú argumentáciu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, už plne aplikujú v obdobných
veciach všeobecné súdy SR, v tomto prípade dal do pozornosti viacero rozhodnutí krajských súdov.
23. Ústavný súd sa v Uznesení sp. zn. I. ÚS 25/2014-11 zaoberal aj otázkou prekážky rozsúdenej veci
a stotožnil sa s argumentáciou krajského súdu ktorý uvádza: „Žalovanému (2) treba uznať aj tvrdenie,

že právoplatný rozhodcovský rozsudok na plnenie predstavuje prekážku rozsúdenej veci v konaní o
určenie. Nie však rozsudok založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke.
24. Oprávnený zároveň dôrazne poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 22.02.2017, vydaného pod sp. zn.: 21XECdo/8/2016 - 87, v ktorom sa uvádza: „V preskúmavanej
veci súd nesprávne vyhodnotil zákonnosť prijatej rozhodcovskej zmluvy, pričom sa obmedzil len na

konštatovanie, že bola podpísaná, čím došlo k jej individuálnemu dojednaniu, preto podľa jeho názoru
nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda
neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným
a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už v deň
podpisu zmluvy, i keď na samostatnej, individuálnej listine, avšak formou predtlačeného formulára.

Dovolací súd priznáva žalovanej ak poukazuje na nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky,
nakoľko jej obsah nemohla ovplyvniť, nakoľko spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Ak sa spotrebiteľ vzdáva svojho ústavnéhopráva na prejednanie veci pred všeobecným súdom (alebo iným štátnym orgánom Slovenskej republiky)
potom vôľa spotrebiteľa v takom prípade musí byť jasne preukázaná a nespochybniteľná.“
25.1. Z povahy prejednávanej veci je zrejmé, že výkon exekučného titulu vydaného rozhodcovským

súdom v rozpore so zákonom, pri ignorovaní právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je tak v
rozpore zo zákonom, ako i dobrými mravmi a v neposlednom rade s princípom ochrany spotrebiteľa
vyjadrenom v primárnom práve Európskej únie, a teda bezpochyby v rozpore s hodnotovým zázemím
spoločnosti, ako i v rozpore s právnym poriadkom SR a porušuje základy spoločenského poriadku.
Vykonanie predmetného exekučného titulu, prostredníctvom ktorého by oprávnený získal plnenie, na

ktoré nemá nárok, by teda bolo v rozpore s dobrými mravmi, ako i v rozpore s verejným poriadkom.
25.2. Rozhodcovský súd pri vydávaní rozhodcovského rozsudku navyše opomenul ďalšiu zásadnú
skutočnosť, a to tú, že predmetný úver je z dôvodu absencie podstatných náležitostí v zmluve o úvere v
zákone o spotrebiteľských úveroch bezúročným a bezpoplatkovým, resp. zmluvu ako takú je potrebné
považovať za neplatnú. Vychádzajúc z obsahu predmetnej zmluvy o úvere je zrejmé, že zmluva o úvere
neobsahuje väčšie množstvo podstatných náležitostí vyžadovaných ustanovením § 9 ods. 2 zákona

o spotrebiteľských úveroch, ktorých absencia je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
poskytnutého úveru. V súlade s uvedeným mal teda oprávnený právo len na vrátenie ním poskytnutej
istiny úveru, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov.
25.3. Na základe uvedeného, pre absenciu podstatných náležitostí v predmetnej zmluve o úvere, je
táto zmluva sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Napriek uvedenej

skutočnosti priznal konajúci rozhodcovský súd svojím rozhodcovským rozsudkom oprávnenému okrem
istiny úveru taktiež odplatu za jej poskytnutie, na ktorú v zmysle zákona a vyššie uvedeného oprávnený
nemal žiaden nárok. To, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenie, na ktoré tento nemal nárok,
navyše v prípade kedy bol odporcom neinformovaný spotrebiteľ, je v rozpore s princípom ochrany
spotrebiteľa, so zákonom a v neposlednom rade i v rozpore s verejným záujmom a dobrými mravmi.

26. Povinná na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne a povinnej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Povinná
si uplatňuje nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby vo výške 43,62 EUR
(36,35 EUR + 20 % DPH vo výške 7,27 EUR), a to ich zaplatením na účet právneho zástupcu povinného,
č. SK55 8360 5207 0042 0263 3015.

27. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28.1. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie sa začalo spísaním návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice z 26.03.2015 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým,sosídlomExekútorskéhoúradu:Záhradnícka60,Bratislavavneprospechpovinnejovymoženie
sumy vo výške 107,61 EUR, známeho úroku vo výške 117,19 EUR, poplatku za upomienky vo výške
24 EUR, trov rozhodcovského konania vo výške 313,85 EUR, trov exekúcie v sume 79,46 EUR, trov

právneho zastúpenia vo výške 31,48 EUR a súdneho poplatku za vydanie poverenia v sume 16,50 EUR.
28.2. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava, Karloveské rameno 8, sp. zn. SR 110757/14 z 05.11.2014,
právoplatnýdňa08.12.2014avykonateľnýdňa11.12.2014.Exekučnýmtitulombolažalovanej(povinnej)
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) istinu vo výške 404 EUR, známy úrok vo výške

42,17 EUR, poplatok vo výške 391,68 EUR, úrok vo výške 32 % ročne zo sumy 404 EUR od 01.01.2013
do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 795,68 EUR od 12.04.2013 do zaplatenia.
Ďalej rozhodol, že o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi trovy mediačného konania vo výške 201,97
EUR a poplatok za upomienky vo výške 24 EUR ako aj o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi trovy
rozhodcovského konania vo výške 313,85 EUR, všetko v mesačných splátkach vo výške 120 EUR

splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k
poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia
dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len
jednej splátky riadne a včas.
29. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.30.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
30.2. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
31.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.
31.2. Aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia,môžesa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).
32.1. Podľa § 243h ods.1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.
32.2. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha
veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.
32.3. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,

exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k
povinnosti, alebo postihuje majetok.
32.4. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/
Exekučného poriadku).

33.1. Podľa§50ods.1Exekučnéhoporiadkupovinnýmôževzniesťuexekútorapoverenéhovykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky

musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
33.2. Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia
účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia (§ 50 ods.
2 Exekučného poriadku).

33.3. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie (§ 50 ods. 4 Exekučného
poriadku).
34.1. Exekučné konanie má charakter sporového konania, tento charakter sa však prejavuje iba v
riešení prípadnej spornej otázky medzi oprávneným a povinným, či možno vykonávať exekúciu, teda
či sú splnené predpoklady na to, aby súdny exekútor vykonával úkony exekučnej činnosti smerujúce k

speňaženiu majetku alebo k vynúteniu inej povinnosti. O tejto otázke rozhoduje exekučný súd. Možno
ju riešiť v troch rovinách, a to ako spor o začatie exekúcie, spor o zastavenie exekúcie (§ 57) a spor o
odklad exekúcie (§ 56). Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie,
kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia oprávnene začala.
34.2. Námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii,

ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne
ustanovených v zákone. Námietky teda predstavujú procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať
začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná
zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa
neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Procesné

skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok.
Neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému
podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť. Hmotnoprávne skutočnosti možno rozdeliť
na skutočnosti, ktoré a) spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem, b) bránia
vymáhateľnosti nároku (napr. došlo k povoleniu splátok, k premlčaniu vymáhanej pohľadávky a povinný

sa premlčania dovolal, oprávnený platným úkonom súhlasil s odkladom vymáhateľnosti, a pod.), c)
inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie (napríklad popretie obsahu notárskej zápisnice, ktorá obsahuje
exekvovateľný záväzok, vedenie exekúcie proti dedičom v rozsahu, ktorý prevyšuje ich zodpovednosť
za dlhy povinného poručiteľa, rozhodnutie nie je formálne alebo materiálne vykonateľné, atď.), d)znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v
exekučnom titule.
35.1. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2020 Z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“)

v znení účinnom v čase vydania predmetného rozhodcovského rozsudku, teda v znení účinnom do
31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na
návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o
výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje

dobrým mravom.
35.2. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné
konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.
36. V tejto preskúmavanej veci je nesporné, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je
zmluva o úvere zo dňa 04.10.2012, ktorá je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods.

1 Občianskeho zákonníka, uzatvorená štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo nutné
podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvej inštancie, ktorý
v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto
i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho

rozhodnutia, využijúc postup podľa § 378 ods. 2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti
dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v podrobnostiach ďalej poukazuje.
37. Nazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutiaodvolacísúddodáva,ževzmysleustanovenia
§ 45 Zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok
tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v ustanovení § 45

citovaného zákona. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský
rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Preto, ak súd prvého stupňa posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto
zmysle, nekoná nad rozsah zákona.
38.1. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný na plnenie,

ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva
exekučnému súdu právo preveriť a posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo
výrokovejčastirozsudkujedovolenéačizároveňniejevrozporesdobrýmimravmi.Uvedenéposudzuje

exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie
exekúcie. Avšak aj po prípadnom vydaní poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v
prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu.

38.2. V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci
rozhodcovského súdu (rozhodcu), pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského
právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto
konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/), skúmanie

tejto právomoci exekučným súdom v exekučnom konaní nevylučuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 16. januára2013 sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného

nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci
neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. V tejto súvislosti zdôraznil princíp „vigilantibus
iurascriptasunt“vspotrebiteľskýchveciachvkonkrétnychsúvislostiach(tedavzávislostiodkonkrétnych
okolností), ktorý ustupuje dôležitejšiemu princípu, a tým je ochrana práv spotrebiteľa.
39.1. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho

zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnostispotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.
39.2. V danej právnej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v

postavení spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní preskúmať
rozpor rozhodcovskej zmluvy s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako aj musí
preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto zmluvy, v súvislosti s článkom 6 Smernice rady 93/13/
EHS, ktorý má kogentnú povahu.
39.3. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré

spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa
rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na
formu, ako aj znenie rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné
považovať rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to
vtedy,akspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachmedzidodávateľomaspotrebiteľom

v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Odvolací súd
poznamenáva, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na
všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom.
40. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danej veci ide pri rozhodcovskej

zmluve o zmluvu formulárového typu určenú pre veľké množstvo spotrebiteľov, ktorej obsah je daný
vopred. Iba skutočnosť, že v zmysle čl. 3 rozhodcovskej zmluvy sa účastníci zmluvy mohli obrátiť aj
na všeobecný súd, nemá za následok platnosť celej rozhodcovskej zmluvy, pretože podstatným je to,
že zmluva, ktorú povinní podpísali, t. j. zmluva o úvere, rovnako aj príslušná rozhodcovská zmluva
podpísaná súčasne v čase podpisu zmluvy o úvere, je adhéznou zmluvou. Obsah tejto zmluvy nemala

povinná možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie takejto zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v
zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
41.1. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažuje také, s ktorými by mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

41.2. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
42.1. V danej veci išlo o klasický prípad praxe oprávneného, že nedochádzalo k individuálnemu
dojednávaniu rozhodcovskej zmluvy, jej podpísanie bolo podmienené uzavretím zmluvy o úvere,
pričom rozhodcovská zmluva neuvádza rozdiely v konaní pred rozhodcom a všeobecným súdom.

Podstate išlo o nanútený riešenia sporu v rozhodcovskom konaní, ako podmienky na poskytnutie
úveru, čo spochybňuje voľbu dlžníka slobodne sa rozhodnúť či rozhodcovskú zmluvu podpíše alebo
nepodpíše. Pre nekalosť takéhoto zmluvného dojednania je možné riešiť otázku neplatnosti dojednania
rozhodcovskej zmluvy.
Keď nedošlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej zmluvy, potom nebola daná právomoc

rozhodcovského súdu rozhodovať spor účastníkov. Jeho rozhodnutie už nemôže byť základom - titulom
na vedenie exekúcie proti povinnej. Pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu rozhodovať vec spotrebiteľa - dlžníka, potom oprávnený nemá titul na vedenie
exekúcie vydaný rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie
je správne, pokiaľ vyhovel námietkam povinnej proti exekúcii a exekúcia je tak neprípustná podľa § 50

ods. 1 Exekučného poriadku
43.1. Odvolací súd zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť rozhodcovskej zmluvy, keďže následne v prípade
spornosti nároku, napríklad neplnenia žalovanou na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza prakticky
automaticky k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov na rozhodcovský súd, ako tomu bolo i v
tomto prípade, ktorý starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane

spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval.
43.2. Je nepochybné, že oprávnený uzavrel s povinnou zmluvu o úvere súčasne s
rozhodcovskou zmluvou a že jej obsah bol vopred predtlačený (išlo o formulárovú zmluvu), čiže ju
spotrebiteľ (povinná) nemala možnosť meniť. Niet teda pochýb o tom, že zmluvné ustanovenia v
rozhodcovskej zmluve neboli dojednané individuálne, pretože povinná ako spotrebiteľka nemohla ich

obsah ovplyvniť (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
44.1. Vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy na samostatnej listine samo o sebe nie je preukázaním
individuálneho dojednania zmluvných ustanovení. Napriek tomu, že sa v predmetnej úverovej zmluve
deklaruje jej nepodmienenosť uzavretím rozhodcovskej zmluvy, uvedená skutočnosť nevylučujenekalosť dojednania rozhodcovskej zmluvy. Rozhodujúcim faktorom je, či oprávnený preukázateľne
poučil spotrebiteľa o obsahu a význame rozhodcovskej zmluvy a prípadného rozhodcovského konania.
Iba v prípade, že by bola rozhodcovská zmluva so spotrebiteľom (povinným) pri uzatváraní zmluvy

individuálne dojednaná, t. j. iba v prípade, ak by spotrebiteľ mal danú možnosť význam tohto dojednania
v celom rozsahu pochopiť, a teda i ovplyvniť, bolo by možné konštatovať, že rozhodcovská doložka je
dojednaná platne.
44.2. Odvolací súd neuznal ako argument prijateľnosti rozhodcovskej zmluvy ani možnosť spotrebiteľa
odstúpiť od nej v lehote 14 dní. Podľa názoru odvolacieho súdu oprávneným poskytnutá lehota na

odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy je len formálna, spoliehajúc sa na to, že priemerný spotrebiteľ
motivovaný predovšetkým snahou získať finančné prostriedky a nepoznajúc význam
rozhodcovskej zmluvy, nebude mať dôvod od nej odstupovať v poskytnutej lehote.
45. Z uvedených podstatných dôvodov, súd prvej inštancie ako exekučný súd správne vyhovel
námietkam povinnej proti exekúcii, pretože sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Tieto
dôvody spočívajú v tom, že exekučný titul, na základe ktorého žiadal súdny exekútor exekúciu vykonať,

vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný,
keďže rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Na základe vyššie
uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.
46. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v

spojenís§396ods.1CSPtak,ževtomtoštádiukonaniaprocesneúspešnejpovinnej vočioprávnenému
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
47. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).