Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. november 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/83/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320207240
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1320207240.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov
JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: Q. E., nar. XX.X.XXXX, Z. XXXX/
XX, Č. R., Č. Q., zastúpený advokátom JUDr. Marekom Letkovským, Legionárska 1/C, Bratislava,
proti žalovanému: N. M., nar. X.X.XXXX, B. XXXX/XX, C., o zaplatenie 2.960 eur s príslušenstvom, o
návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu

Okresného súdu Bratislava III č. k. 44C/74/2020-96, zo dňa 23.3.2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil záložné právo na obchodnom podiele žalovaného
vobchodnejspoločnostiD.K..Q..X..,K.XXXX/X,XXXXXC.-Z.Č.C.-Q.,P.:XXXXXXXX,vprospech:

Q. E., Z. XXXX/XX, XXX XX Č. R., Č., nar. XX.X.XXXX, na účel zabezpečenia jeho pohľadávky vo
výške 4.340 eur s príslušenstvom uplatnenú v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
III, sp. zn. 44C/74/2020 a pohľadávky vo výške 3.483,61 eura s príslušenstvom uplatnenú v súdnom
konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, sp. zn. 24Up/120/2021; a zriadil záložné právo na
pohľadávkach žalovaného ako jediného spoločníka na výplatu podielu žalovaného na zisku obchodnej
spoločnosti D. K.. Q.. X.., K. XXXX/X, XXX XX C. - Z. Č. C. - Q., P.: XX XXX XXX, do výšky 7.823,61

eura, v prospech: Q. E., Z. XXXX/XX, XXX XX Č. R., Č., nar. XX.X.XXXX, na účel zabezpečenia jeho
pohľadávky vo výške 4.340 eur s príslušenstvom uplatnenú v súdnom konaní vedenom na Okresnom
súde Bratislava III, sp. zn. 44C/74/2020 a pohľadávky vo výške 3.483,61 eura s príslušenstvom
uplatnenú v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, sp. zn. 24Up/120/2021.
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie uviedol,
že žalobca sa žalobou doručenou súdu 21.7.2020 domáha voči žalovanému zaplatenia 2.960 eur s

príslušenstvom titulom nezaplateného nájomného a zmluvnej pokuty.
3. Návrhom doručeným súdu 26.2.2021 sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia
v rozsahu vymedzenom v petite napadnutého uznesenia dôvodiac tým, že žalobou si uplatnil voči
žalovanému pohľadávky vyplývajúce z nájomnej zmluvy z 1.4.2019, predmetom ktorej bol nájom domu
za mesačné nájomné 690 eur vrátane energií a to vo výške 2.960 eur za obdobie 03/2020 až 07/2020,
spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,5 % denne z omeškanej sumy a príslušenstvom, pričom

podaním zo dňa 23.9.2020 rozšíril žalobu o nároky voči žalovanému z dôvodu pokračujúceho užívania
nehnuteľnosti na sumu 4.340 eur s príslušenstvom. Žalovaný ani do dnešného dňa ani časť žalovanej
sumy nezaplatil, ani žalobcu nekontaktoval, aj naďalej býva v jeho dome, neplatí mu nájomné ani
úhrady za plnenia spojené s nájmom bytu. Žalobca sa voči žalovanému domáha aj ďalších nárokov v
konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn 24Up/120/2021, predmetom ktorého
je zaplatenie sumy 3.483,61 eura s príslušenstvom, a v ktorom súd dňa 15.2.2021 vydal platobný

rozkaz. Z verejne prístupného zdroja - obchodného registra zistil, že žalovaný je jediným spoločníkom
obchodnej spoločnosti D. K.. Q.. X.., P.X.: XX XXX XXX, ktorej základné imanie je 5.000 eur, čoznamená, že aj nominálna hodnota obchodného podielu žalovaného v uvedenej obchodnej spoločnosti
je 5.000 eur. Žalobca sa od susedov žalovaného dozvedel, že žalovaný sa pokúša predať svoje osobné
motorové vozidlo značky Mercedes Benz; susedia situáciu, ktorej boli svedkami, potvrdili aj v písomnom

čestnom vyhlásení; k obsahu čestného vyhlásenia žalobca uviedol, že susedia žalovaného nepoznali
typ vozidla, preto ho v čestnom vyhlásení neuviedli, čo však jeho výpovednú hodnotu neznižuje; jedná
sa o motorové vozidlo Mercedes Benz S 320 CDI, EČV: C.. Vyslovil preto obavu, že žalovaný sa
zrejme snaží zbaviť aspoň časti svojho majetku, čo môže významným spôsobom ohroziť vymožiteľnosť
jeho pohľadávok voči žalovanému, ktoré aktuálne predstavujú sumu viac ako 7.800 eur len čo do

istiny; avšak žalovaný aj naďalej bez právneho dôvodu užíva nehnuteľnosť žalobcu a za toto užívanie
mu neplatí, pohľadávky žalobcu voči žalovanému teda naďalej narastajú a suma pohľadávok voči
žalovanému výrazne prevyšuje nominálnu hodnotu obchodného podielu žalovaného v spoločnosti D.
K..Q..X.. Pretože žalobca nemá informácie o majetkových pomeroch žalovaného z iných ako verejných
zdrojov, momentálne je predmetný obchodný podiel žalovaného v spoločnosti D. K.. Q.. X.. jediným
majetkom známym žalobcovi, z ktorého by mohli byť jeho pohľadávky v budúcnosti uspokojené. S

vlastníctvomobchodnéhopodielujevšakspojenéajprávo(pohľadávka)spoločníkanavýplatupríslušnej
časti zisku spoločnosti, t. j. pohľadávka žalovaného na výplatu doteraz nerozdeleného zisku vzniknutého
podnikateľskou činnosťou spoločnosti D. K.. Q.. X.., ktorá predstavuje samostatnú majetkovú hodnotu
patriacu žalovanému, a aby nebol žalovaný neprimerane obmedzovaný navrhovaným záložným právom
zriadeným na tejto pohľadávke a zároveň, aby boli dostatočným spôsobom chránené oprávnené záujmy

žalobcu, navrhol zriadenie záložného práva na takejto pohľadávke žalovaného na výplatu zisku len do
výšky súčtu aktuálne vymáhaných pohľadávok v súdnych konaniach špecifikovaným v tomto podaní, čo
predstavuje úhrnnú sumu 7.823,61 eura. Zriadenia záložného práva na pohľadávkach žalovaného na
zisk zo spoločnosti D. K.. Q.. X.. sa domáhal z dôvodu, že samotné záložné právo zriadené na obchodný
podiel nielen, že nepostačuje na pokrytie pohľadávok žalobcu voči žalovanému čo do nominálnej

hodnoty obchodného podielu, ale nebráni žalovanému ani v tom, aby obchodný podiel akýmkoľvek
spôsobom užíval (zabráni mu iba tento obchodný podiel scudziť), čo by mohol žalovaný využiť aj
tak, že by hodnotu obchodného podielu mohol zámerne znižovať napríklad nehospodárnym vedením
spoločnosti (keďže je zároveň aj jediným konateľom spoločnosti), čím by uspokojenie pohľadávok
žalobcu ďalej sťažil napriek tomu, že by na obchodnom podiele bolo zriadené záložné právo. Zároveň

bol žalobca presvedčený, že žalovaný nebude zabezpečovacím opatrením neprimerane obmedzený,
pretožezriadenímzáložnéhoprávanaobchodnompodielevspoločnostiD.K..Q..X..samuneznemožní
podnikať ani inak využívať obchodný podiel, iba mu znemožní obchodný podiel scudziť a zriadením
záložného práva na pohľadávkach žalovaného na zisk zo spoločnosti D. K..Q..X.. mu bude obmedzené
iba do výšky aktuálne vymáhanej istiny žalobcom voči žalovanému, čo žalovanému dáva istotu, že

nemôže byť postihnutý v neprimeranom rozsahu, ale iba v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie
oprávnených záujmov žalobcu.

4. Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia
veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky,

ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo
zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie
môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania, ako aj po jeho skončení. Základnými
predpokladmi na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sú (i) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť
len na návrh, (ii) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové

hodnoty, pričom podstatou je ich prevoditeľnosť, (iii) zriadenie záložného práva prostredníctvom
zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, (iv) existencia obavy z
budúceho zmarenia exekúcie. Zabezpečovacím opatrením sa môže navrhovateľ zabezpečovacieho
opatrenia ako veriteľ peňažnej pohľadávky a potenciálny oprávnený v exekučnom konaní domáhať
ochrany svojho peňažného nároku voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia

bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní
si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva.
Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd
pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ
zabezpečovacieho opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového

poriadku predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
5. Zo žalobcom predložených listín mal súd prvej inštancie osvedčenú existenciu právneho vzťahu
medzi stranami sporu, ktorý vyplýva z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 1.4.2019 medzi žalobcom ako
prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, pričom predmetom nájomnej zmluvy bol 4 izbový rodinnýdom a nájomné bolo medzi stranami dohodnuté na sumu 690 eur za každý mesiac trvania nájmu.
Dňa 17.1.2020 žalobca vypovedal predmetnú nájomnú zmluvu žalovanému z dôvodu potreby bytu pre
seba za účelom bývania v ňom so svojou rodinou. Žalovanému bola výpoveď doručená dňa 2.3.2020.

Žalovaný dňa 20.4.2020 doručil na súd žalobu, ktorou sa voči žalobcovi domáhal určenia neplatnosti
tejto výpovede z nájmu bytu, pričom konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.
44C/41/2020 a bolo zastavené uznesením č. k. 44C/41/2020-33, zo dňa 16.7.2020, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 1.9.2020.
6. Predmetom záložného práva je v danom prípade obchodný podiel žalovaného v spoločnosti D. K..

Q.. X.., K.K. XXXX/X, C. - Q., P.: XX XXX XXX, pričom z aktuálneho výpisu z obchodného registra
predloženého žalobcom vyplýva, že základné imanie tejto spoločnosti predstavuje sumu 5.000 eur,
pričom jediným spoločníkom a zároveň konateľom tejto spoločnosti je žalovaný. Obchodný podiel je
spôsobilým predmetom záložného práva a to s poukazom na ustanovenie § 118 ods. 1 a § 151d ods.
1 Občianskeho zákonníka. Obchodný podiel predstavuje majetkovú účasť fyzickej osoby na podnikaní
v spoločnosti. Predmetný obchodný podiel predstavuje majetok vo vlastníctve žalovaného ako fyzickej

osoby a je prevoditeľný a preto je spôsobilým predmetom pre zriadenie záložného práva nariadením
zabezpečovacieho opatrenia. Zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia
slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky (judikovanej alebo v budúcnosti judikovanej), pričom
tento predpoklad zriadenia záložného práva bol splnený aj v danom prípade, nakoľko žalobca žiada
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za účelom zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky vo výške

spolu 4.340 eur titulom nájomného a zmluvnej pokuty, ktorej sumy sa žalobca domáha vo veci
samej vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 44C/74/2020, ktoré konanie ešte nie je
právoplatne skončené, pričom tento nárok je medzi stranami sporný, keď žalovaný v podanom odpore
proti platobnému rozkazu namieta nemožnosť užívať predmet nájmu dohodnutým spôsobom a tvrdí, že
má nárok na primeranú zľavu z nájomného v zmysle § 674 Občianskeho zákonníka, a teda tento sporný

nárok bude ešte predmetom dokazovania vo veci samej, a za účelom zabezpečenia svojej peňažnej
pohľadávky vo výške 3.483,61 eura s príslušenstvom uplatnenej v konaní vedenom na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp. zn. 24Up/120/2021, ktorú žalobca osvedčil predložením platobného rozkazu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Up/120/2021, zo dňa 15.2.2021.
7. V danom štádiu konania podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca osvedčil zákonu zodpovedajúcim

spôsobom tvrdenia uvádzané v návrhu, z ktorých vyvodzoval obavu zo zmarenia vymoženia jeho
peňažnej pohľadávky v prípadnom exekučnom konaní; teda osvedčil obavu z ohrozenia prípadnej
exekúcie, keď je zrejmé, že žalovaný sa zbavuje majetku, z ktorého by bolo možné v exekučnom
konaní uspokojiť pohľadávku žalobcu. Mal za to, že zriadením záložného práva na obchodný
podiel sa neobmedzí možnosť žalovaného podnikať a majetkové práva žalovaného budú nariadením

zabezpečovacieho opatrenia v zmysle návrhu ovplyvnené len minimálne (v nemožnosti previesť svoj
obchodný podiel na tretiu osobu), a to v nevyhnutnej miere zodpovedajúcej potrebnej ochrane práv
žalobcu. Obmedzením žalovaného formou nariadeného zabezpečovacieho opatrenia nedôjde podľa
názoru súdu k neprimeranému zásahu do výkonu jeho vlastníckych práv, naďalej žalovanému zostáva
neobmedzená možnosť výkonu podstatnej časti obsahu vlastníckeho práva a to majetok užívať.

8. Na uvedenom základe za použitia § 343 ods. 1, až ods. 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, ods. 2, §
329 ods. 1 veta prvá, § 329 ods. 2, § 335 ods. 1 až ods. 3 C.s.p., súd prvej inštancie návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania vo
veci nariadenia zabezpečovacieho opatrenia rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v zmysle
§ 262 ods. 1 C.s.p.

9. Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. Podstatným zhrnutím
skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že neboli
splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vyčítal súdu prvej inštancie, že návrhu
žalobcu vyhovel bez toho, aby zvážil celkovú dôkaznú situáciu, nakoľko považuje celú pohľadávku za
spornú a bude predmetom dokazovania. Dôvodil, že uplatnený nárok vychádza len z čiastky nájomného,

avšak žalobca hrubo porušoval nájomnú zmluvu najmä tým, že mu nebola nehnuteľnosť odovzdaná do
užívania dohodnutým spôsobom a v dohodnutom rozsahu; nájomný pomer je vyvážený a rovnoprávny,
kde má každá strana svoje práva a povinnosti, a preto je neprípustné, aby jedna strana žiadala od
druhej strany bezvýhradné plnenie všetkých povinností, pričom svoje povinnosti v plnej miere neplní
a zámerne porušuje. Pokiaľ žalobca preukazuje obavu zo zmarenia exekúcie čestným prehlásením

zo dňa 22.2.2021, z ktorého má vyplývať jeho snaha o predaj majetku, tak uviedol, že k žiadnemu
pokusu nedošlo, nakoľko nebol a nie je vlastníkom predmetného motorového vozidla, pričom žalobcovi
je známe, že toto vozidlo nie je majetkom žalovaného. Mal preto za to, že žalobca neosvedčil obavu z
ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia; takáto obava reálne ani bezprostredne nehrozí.10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdiť.Argumentoval,žeprevydaniezabezpečovaciehoopatreniasanevyžaduje,abypohľadávkyboli

judikované a nesporné, keďže sú predmetom súdneho konania a je vecou dôkazného bremena žalobcu
existenciu pohľadávok preukázať. Ako súkromná osoba nemá prístup do databázy vlastníkov vozidiel a
vlastníctvo žalovaného dôvodne predpokladal, keďže vozidlo užíval; navyše žalovaný nepredložil žiadne
tvrdenie,ktojevlastníkomvozidlaaninepredložilotomžiadnydôkaz,apretozničohonevyplýva,žejeho
tvrdenie, že nie je vlastníkom, je pravdivé. Jediným majetkom žalovaného, o ktorom vie, tak je obchodný

podiel v obchodnej spoločnosti D. K.. Q.. X.. Opakovane, ako v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov, zdôrazňujúcej preventívny zásah súdu, aby po
realizácii úmyslu dlžníka zbaviť sa majetku, nebolo otázne, či sa ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu
ochranu.

11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového

poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalovaného bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.).

12. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.

Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

14. V zmysle § 343 ods. 3 C.s.p. výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím a ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane
aj na zabezpečovacie opatrenie (§ 344 C.s.p.).

15. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

17. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že cieľom inštitútu zabezpečovacieho
opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný
majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už

bola judikovaná, za účelom zamedzenia alebo zredukovania možného nebezpečenstva uspokojenia
pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania (§ 344 v
spojení s § 337 C.s.p.), v priebehu konania, ako aj po jeho skončení (§ 344 v spojení s § 338
C.s.p.). Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia žalobca ako veriteľ získa postavenie
záložného veriteľa, ktorý môže pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej

pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 C.s.p. aj napriek existencii skoršieho záložného
práva. Na režim práv a povinností subjektov, výkon záložného práva ako aj ďalšie otázky s tým spojené
sa primerane použijú ust. § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka; zabezpečovacie opatrenie podľa 343
C.s.p. preto nie je možné stotožniť s exekučným záložným právom, ktoré má procesný charakter.

18. Zabezpečovacie opatrenie je možné nariadiť iba na návrh; zákonným predpokladom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie peňažnej pohľadávky veriteľa a súčasne osvedčenie
existencie (dôvodnej) obavy, že exekúcia bude ohrozená.

19. Rovnako ako v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia si úspech strany vyžaduje preukázanie

danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv.
osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov,
t. j. musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej a preukázať, že uplatňovanie nároku vo
veci samej obstojí a že nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, tak aj súd rozhodujúci onávrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí mať osvedčený nárok, ktorý má byť chránený
zabezpečovacím opatrením - navrhovateľ preukazuje existenciu hmotnoprávneho nároku (pomeru,
vzťahu) medzi stranami, ohľadne ktorého má byť záložné právo zriadené.

20. Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu taktiež (súčasne)
osvedčiť, že obava z ohrozenia exekúcie je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť
záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom
dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej,

resp. k zmareniu prípadnej exekúcie.

21. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej
povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok
(zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena
zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému

zmareniu budúcej exekúcie. Konštatovaný právny záver vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe
najvyšších súdnych autorít podľa Čl. 2 ods. 2 Základných princípov C.s.p., ako napr. z uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 144/1997 (zverejneného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk
pod č. R 20/1998), ktorého závery sú naďalej aplikovateľné aj na konanie podľa § 343 C.s.p.

22. Odvolací súd na rozdiel súdu od prvej inštancie, dospel k záveru, že žalobca predložením čestného
vyhlásenia zo dňa 22.2.2021 neosvedčil, že žalovaný sa zbavuje majetku v jeho vlastníctve a tým, resp.
akýmkoľvek iným konaním, ohrozuje budúce exekučné konanie. Žalobca domáhajúci sa nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba,
na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením koná tak (robí faktické a

právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania
a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie
nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí osvedčiť,
nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv navrhovateľa. Pokiaľ žalovaný poprel
vlastníctvo vozidla, ktoré malo byť podľa čestného prehlásenia predmetom obhliadky žalovaného s

neznámou osobou za účelom jeho predaja; tak takýto dôkaz nielen, že neosvedčuje reálny úmysel
žalovaného nakladať s vlastným majetkom, ale ani neprenáša na žalovaného dôkazné bremeno
preukázať opak a teda, kto je vlastníkom tohto motorového vozidla, ak ním nie je žalovaný, pretože
iba z tvrdenia osôb uvedených v čestnom prehlásení, nemožno bez ďalšieho vyvodzovať akékoľvek
právne závery ohľadom vlastníctva motorového vozidla. Naviac, ohrozenie exekúcie by prichádzalo do

úvahy, ak by sa jednalo o jediný majetok dlžníka, z ktorého scudzenia by žalovaný neobdržal peňažný,
resp. iný ekvivalent jeho aktuálnej majetkovej hodnoty. Žalobca teda žiadnymi dôkazmi neosvedčil, že
žalovaný sa zbavuje majetku vo svojom vlastníctve a zároveň tým, resp. akýmkoľvek iným konaním
ohrozuje prípadné exekučné konanie; chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno
ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

23. Samotné tvrdenia žalobcu, ktorými odôvodňoval návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
tak objektívne neosvedčujú naliehavosť potreby požadovanej neodkladnej úpravy, resp. potreby a
fakticky nepreukazujú, že by v danom prípade existovala obava, že exekúcia bude ohrozená.

24. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných
skutočností dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných predpokladov na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 C.s.p. a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v
zmysle § 388 C.s.p. zmenil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).