Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. november 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoCsp/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119207018
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4119207018.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobcu: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K.
B., K. B. XX, zastúpený Mgr. Richardom Kováčom, advokátom, so sídlom 951 45 Horné Lefantovce,
Družstevná 219/23, IČO: 50 825 721, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851
02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom 851 02
Bratislava - mestská časť Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, o určenie neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy a zaplatenie finančného zadosťučinenia v sume 300 eur, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 16. januára 2020, č. k. 25Csp/75/2019-121 v spojení s opravným

uznesením zo dňa 21. mája 2020, č. k. 25Csp/75/2019-154, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdNitra(súdprvejinštancievzmysle§12zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,
ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 16. januára 2020, č. k. 25Csp/75/2019-121 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 21. mája 2020, č. k. 25Csp/75/2019-154 rozhodol tak, že:

I. Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve č. 0013525447 zo dňa 12.06.2006 uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným je neplatná.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie v sume 300 eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalobcovi voči žalovanému súd priznáva plnú náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 34, § 37 ods.
1, § 39, § 43a ods. 1, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1, 2, § 488, § 559 ods. 1, 2, § 551 ods.
1 a 2, zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z., § 137 CSP.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa svojím žalobným návrhom doručeným na
tunajší súd dňa 25.06.2019 určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve č. 13225447 zo
dňa 12.06.2006 a finančného zadosťučinenia v sume 300 eur. Žalobca uzavrel spotrebiteľskú zmluvu,
ktorej súčasťou bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Predmetná dohoda je neplatná z dôvodu hrubej

nerovnováhy medzi veriteľom a dlžníkom. Veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu. Ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Právny zástupca žalobcu sa pridržiaval písomného vyjadrenia, mal
za to, že tak pôvodná zmluva ako aj dohoda o zrážkach je neplatná, obsahuje neprijateľné podmienky.
Finančného zadosťučinenia sa žalobca domáha z dôvodu, že žalovaný vykonáva naďalej zrážky a jeto aj určitým spôsobom pokuta za to, že žalovaný nerešpektuje judikatúru SR ako aj súčasné znenie
zákona. Pričom si chce uplatňovať od žalobcu vyše 1.200 eur.

3. Právny zástupca žalovaného mal zato, že dohoda o zrážkach bola dojednaná v súlade so zákonom
keď žalobca žiadosť podpísal v bode V. bod 4 je uvedená že pred podpisom sa oboznámil s obchodnými
podmienkami, pričom na origináli zmluvy sa tieto nachádzajú na zadnej strane, čiže musel ju mať k
dispozícii. Akým spôsobom prebehlo uzatváranie zmluvy sa vyjadriť nevie. Veriteľ nemôže zodpovedať
zato, ako sa v priebehu 8 rokov vyvíja judikatúra. Žalobca doteraz nešpecifikoval naliehavý právny

záujem, vzhľadom na to, že žalovaný si voči žalobcovi v žiadnom súdnom konaní neuplatňuje žiadnu
sumu nemožno postupovať podľa § 54a/ OZ. Má zato, že ohľadne finančného zadosťučinenia nie
je žalovaný pasívne legitimovaný keď túto skutočnosť, ak by mal súd zato, spôsobil jeho právny
predchodca. Zrážky zo mzdy si však uplatňuje žalovaný. Voči rozhodnutiu o neplatnosť zrážky nemal
námietky. Nesúhlasil však s finančným zadosťučinením. Žalobca neplnil ani pôvodný dlh a ešte by sa
mal naviac obohatiť, to by bolo voči žalovanému nespravodlivé. Taktiež má za to že by mu nemala byť

priznaná náhrada trov konania. V časti finančného zadosťučinenia žiada návrh zamietnuť. Čo sa týka
obchodných podmienok žalobcovi sa mohol v priebehu rokov zhoršiť zrak. Obchodné podmienky čítal
skoro plynule.

4. Po vykonanom dokazovaní prvoinštančný súd zistil, že žalobca uzavrel dňa 12.06.2006 zmluvu o

aktivácii pôžičkovej karty Quatro v VÚB a.s., za ktorú konal Consumer Finance holding a.s. V bode V.
zmluvy - vyhlásenie klienta, bolo uvedené, že klient - žalobca sa oboznámil s obchodnými podmienkami,
súhlasí s nimi. Na druhej strane zmluvy boli obchodné podmienky a v nich v bode V. 31 uvedené,
že v prípade neuhradenia splátky má veriteľ právo uplatniť si pohľadávku zo mzdy klienta s čím
klient podpisom zmluvy súhlasí. Súd konštatuje, že písmo vyhlásenia klienta a obchodné podmienky

boli písané drobným obtiažne čitateľným písmom. Žalobca obchodné podmienky nevedel prečítať,
právny zástupca žalobcu časť áno. Súd ich prečítal z technickými pomôckami za veľkého sústredenia.
Žalobca mal zmluvu doručenú domov a z domu ju odoslal. Listom zo dňa 03.03.2012 bola vyhlásená
splatnosť celého dlhu so zostatkom 466,36 eura. Listom zo dňa 27.04.2015, po tom ako mu bola
postúpenápohľadávkažiadalodžalobcusumu1.214,70eura.Listomzodňa20.07.2015žiadalžalovaný

zamestnávateľa žalobcu o zrážky zo mzdy na základe predmetnej zmluvy v celkovej sume 1.221,39
eura. pred začatím tohto konania, ale aj počas neho si žalovaný uplatňuje zrážky zo mzdy a tieto za toto
obdobie boli vymožené v sume 55,45 eura. Z dôvodu výkonu zrážok má naliehavý právny záujem na
podanej žalobe. Žalobca namietal, že spotrebiteľská zmluva je bezúročná a bez poplatkov, absentuje
RPMN, nárok je premlčaný. Súdom nebol žalovanému priznaný nárok voči žalobcovi, žalovaný si

cestou súdu žiadny nárok od žalobcu neuplatňuje. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná zmluvná
podmienka. Finančného zadosťučinenia sa domáha z dôvodu, že žalovaný naďalej vykonáva zrážky zo
mzdy, nerešpektuje judikatúru SR.

5. Prvoinštančný súd poukazujúc na charakter spotrebiteľských zmlúv a ochranu spotrebiteľa vo

vzťahu k predpokladom úspešnosti žaloby poukázal na právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej
prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/ CSP, ktorý musí byť naliehavý. Pri skúmaní
existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne
zvolený)procesnýnástrojochranyprávažalobcu,čisaňoumôžedosiahnuťodstráneniespornostipráva,
a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne

konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia
bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.
Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, ale
vedie len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania
súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto

určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej
strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k
potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že
práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu
strán sporu alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu

Slovenskejrepublikyvyplýva,žesúdsamusízaoberaťotázkouexistencienaliehavéhoprávnehozáujmu
naurčovacejžalobeužpozačatíkonania,pričomnaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčenímusí
byť daný aj v čase jeho rozhodovania, čím dochádza k rešpektovaniu zásady hospodárnosti, keď súd
skutkovo vec neposudzuje. V čase podania žaloby, ako aj v jej priebehu mal žalobca naliehavý právnyzáujem na určení, že dohoda o zrážkach zo mzdy je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.
Žalovaný prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu už začal s realizáciou zrážok zo mzdy žalobcu, súd
má preukázané, že zo mzdy žalobcu bola zrazená suma vo výške 55,45 eura. Žalovaný poukazoval

na platnosť uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy (až na poslednom pojednávaní v tejto časti žalobu
akceptoval), žalobca namietal jej neplatnosť. Postavenie žalobcu ako spotrebiteľa je tak neisté. Žalobca
nemal inú možnosť ako súdnou cestou zrážky ukončiť. V danej situácii iba konečný rozsudok súdu
o určení neplatnosti predmetnej dohody môže realizáciu zrážok zo mzdy žalobcu zastaviť. Vzhľadom
uvedené, má prvoinštančný súd za to, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či je dohoda

o zrážkach zo mzdy neplatná.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že uspokojenie pohľadávky veriteľa možno v zmysle platných
právnych predpisov zabezpečiť okrem iných zákonných zabezpečovacích prostriedkov aj písomnou
dohodou o zrážkach zo mzdy uzavretou medzi veriteľom a dlžníkom. Dohoda o zrážkach zo mzdy a
iných príjmov spočíva v tom, že dlžník súhlasí, aby mu platiteľ mzdy vykonával zrážky zo mzdy alebo

z iných príjmov a poukazoval ich veriteľovi. Od ostatných zabezpečovacích prostriedkov sa líši tým,
že slúži nielen na zabezpečenie, ale aj na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Dlžník zabezpečuje
pohľadávku svojho veriteľa tým spôsobom, že dáva súhlas na to, aby sa pohľadávka veriteľa postupne
uspokojovala zrážkami z jeho mzdy, ktoré s ním dohodol, a ktoré vykonáva platiteľ mzdy. Môže ňou byť
zabezpečená iba peňažná pohľadávka a to buď splatná, alebo pohľadávka na opakujúce sa plnenie

splatná v budúcnosti. Dohoda o zrážkach musí byť osobitne uzavretá, aj v čase podpisu zmluvy musela
byť podpísaná stranami.
V tomto prípade bola dohoda o zrážkach súčasťou obchodných podmienok ktoré žalobca nepodpisoval,
v zmluve prehlásil, že sa s nimi oboznámil. Žalobca riadnym spôsobom nebol z dohodou o zrážkach
oboznámený. Zo strany žalobcu bol zrejmý nedostatok slobodnej vôle, určitej a vážnej vôle žalobcu

uzavrieť dohodu o zrážkach podľa § 37 O.z. Dohoda o zrážkach tak bola neplatná.

7. Prvoinštančný súd ustálil, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským.
Spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. použila na uzavretie zmluvy o úvere formulár s
predtlačeným textom bez možnosti žalobcu ovplyvniť jeho obsah, ktorý je ale voľným okom takmer

nečitateľný. Veľkosť písmen tohto textu reálne neumožnila priemernému spotrebiteľovi oboznámiť sa
s týmto textom a vyhodnotiť jeho dôsledky. Dodávateľ Consumer Finance Holding, a.s. takýto typ
formulárovej zmluvy na uzavretie zmluvy so žalobcom použil zámerne, v snahe odradiť žalobcu ako
spotrebiteľa od možnosti reálne sa oboznámiť s obsahom zmluvy, včítane všeobecných úverových
podmienok a tým získať kvalifikovaný obraz o podmienkach poskytnutia úveru a vyhodnotiť ich dôsledky

na neho ako spotrebiteľa. Zmluvu súd považoval za neplatnú z dôvodu veľkosti písma predtlačeného
textu formulárovej zmluvy použitej na uzatvorenie zmluvy, ktorá pre jej nečitateľnosť neumožňovala
žalobcovi ako spotrebiteľovi sa s obsahom zmluvy a tým aj s podmienkami, za ktorých mu bol úver
poskytnutý, náležite oboznámiť. Žalobca v predtlačenom texte formulárovej zmluvy použil drobné, ťažko
čitateľnépísmo,ktorésaaninedáriadneprečítaťprivynaloženíúsilia,ktorémožnoodspotrebiteľabežne

vyžadovať. Ide o klamlivú praktiku, ktorou žalobca dosahuje, že spotrebiteľ bude viazaný zmluvnými
podmienkami, s ktorými sa nemohol reálne fakticky ani oboznámiť, práve z dôvodu používania drobného
písma. Takéto praktiky dodávateľov už všeobecné súdy SR opakovane vyhlásili za nekalé obchodné
praktiky, napr. aj Okresný súd Žilina č. k. 13C/69/2011-43 zo dňa 10.01.2012, ktorý ustálil, že „už len
drobné písmo použité v tejto zmluve a v úverových podmienkach, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť,

ktoré písmo má za následok, že aj súd musel použiť optickú pomôcku, aby vôbec sa oboznámil s jej
obsahom, prekračuje mieru únosnosti, mieru slušnosti, ohľaduplnosti a podľa názoru súdu je použité
zo strany žalovaného výlučne s cieľom doslovne ,,odradiť“ spotrebiteľa, aby sa vôbec riadne oboznámil
s jej cieľom využívajúc jeho slabšie postavenie. Za neprijateľné určil početné zmluvné podmienky
dojednávané zo žalovaným a predkladané na podpis spotrebiteľom.“ Drobné písmo, ktoré vyvoláva

potrebu používania technických pomôcok na čítanie je podľa názoru odvolacieho súdu jednoducho
neprijateľné a predstavuje pre spotrebiteľa klamlivé opomenutie, a teda klamlivú obchodnú praktiku
podľa § 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Dodávateľovi nič nebráni v tom, aby pri
vynaložení odbornej starostlivosti predložil spotrebiteľom také vyhotovenie zmluvných podmienok, ktoré
umožní oboznámiť sa s obsahom zmluvy tak mladému človeku ako aj dôchodcovi so silnými dioptriami.

8. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou
podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Je tak v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, nakoľko spotrebiteľ je už v časevzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným
procesom, nepodliehajúcim nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený
neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa, čo je v predmetnej veci zrejmé najmä zo skutočnosti, že z

predloženej zmluvy o úvere má veriteľ nárok len na zaplatenie istiny úveru. Súd vzťah strán posudzoval
podľa Občianskeho zákonníka. Od splatnosti dlhu do uplatnenia zrážok ubehlo viac ako tri roky, nevedie
sa žiadna žaloba o zaplatenie sumy žalobcom. Nárok je tak zjavne premlčaný už v roku 2015. V dohode
o zrážkach nebola nijako jasne špecifikovaná možná výška zrážanej sumy, jej výška bola na výlučnej vôli
žalovaného. Súd tak dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným právnym úkonom v

zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi z dôvodu, že žalobca ako
spotrebiteľ bol nútený predmetnú dohodu vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovaného ako veriteľovi
podpísať ako neoddeliteľnú súčasť formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru a tým sa dobrovoľne podrobiť
vykonávaným zrážkam, bez možnosti zabránenia ich vykonávania aj nad rámec peňažných nárokov
veriteľa akceptovateľných zákonom. Záver o neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy súd založil na
konštatovaní, že dohoda je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre

rozpor so zákonom a dobrými mravmi z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ bol nútený predmetnú
dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať ako neoddeliteľnú súčasť formulárovej zmluvy
o poskytnutí úveru a tým sa dobrovoľne podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich
vykonávania aj nad rámec zákonných peňažných nárokov veriteľa z poskytnutého úveru.

9. Uviedol, ďalej že uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ povinný kedykoľvek
v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej
zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom na základe neprijateľných klauzúl,
resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných
zmluvných podmienok. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej

autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany
dodávateľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa
aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok a tým
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zákonodarca na
vyššie uvedené skutočnosti prihliadol a novelou zákona č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014

bol zavedený zákaz zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,
okrem prípadov, ak táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny. V dôvodovej správe uviedol,
že „Dohoda o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo
iných príjmov spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu je

táto dohoda predložená. Všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžaduje schválenie súdom,
stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi
postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť
používaný bez prísnejšej úpravy v prospech spotrebiteľa. Je potrebné, aby o uzavretí takejto dohody
(či už ako osobitnej zmluvy alebo ako zmluvného dojednania) spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne

ju odmietnuť. Vyžaduje sa, že predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať
riadnu odbornú starostlivosť, upozorní spotrebiteľa na toto ustanovenie, príp. poskytne jeho výklad, tak,
aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie.“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto
súd vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným v úverovej zmluve
za neprijateľnú zmluvnú podmienku a tým za neplatnú aj v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 OZ.

10. V predchádzajúcom rozhodnutí sa súd vyporiadal s otázkou neplatnosti dohody o zrážkach.
Išlo o viacero zákonných dôvodov, pričom súdy v SR už takýmto spôsobom rozhodujú, na tieto
rozhodnutiapoukazovalžalobcaasúvspisešpecifikované.Napriektomužalovaný,tedaniejehoprávny
predchodca, ale priamo žalovaný si uplatňoval zrážky zo mzdy, pokračoval tak aj po pojednávaní vo

veci, keď súd prezentoval právny názor a súd pojednávanie odročil, neberúc do úvahy ani rady svojho
právnehozástupcu.Konaniežalovanéhotakmožnocharakterizovaťakovysokonemorálne,vrozporeso
zákonom, zjavne poškodzujúce práva žalobcu ako spotrebiteľa, ktorí bol obeťou žalovaného. Súd tak v
tomto prípade, čo robí naozaj výnimočne (po prvý krát), videl zjavný dôvod pre finančné zadosťučinenie.
Jeho výšku by súd považoval za primeranú v sume, ktorú si žalovaný takýmto neetickým a nezákonným

postupom chcel od žalobcu uplatňovať (vyše 1.200 eur). Súd tak nemal dôvod pre najmenšie zaváhanie
pre priznanie sumy finančného zadosťučinenia v sume 300 eur.11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal
voči žalovanému plnú náhradu trov konania. Dôvod pre postup podľa § 257 CSP súd nevidel.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc napadnutý rozsudok
zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že nie je
pasívne legitimovaným subjektom, voči ktorému by žalobcovi vznikol nárok na primerané finančné
zadosťučinenie. Žalobca uzatvoril zmluvu č. 13225447 zo dňa 12.06.2006 s právnym predchodcom

žalovaného VÚB a.s. žalobca do dnešného dňa nie je osobou, ktorá na sude úspešné uplatnila
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. žalobca v podanej žalobe
ani neoznačil porušenie konkrétnych spotrebiteľských práv. resp. spotrebiteľského práva, v dôsledku
porušenia ktorých mu podľa jeho názoru tento nárok mal vzniknutá preto z objektívnych dôvodov
nevie zaujať voči tomuto nároku konkrétnu procesnú obranu. Aj v prípade, že by odvolací súd prijal
záver o tom, že predmetná Dohoda je neplatná a na strane žalovaného mohlo dôjsť k bezdôvodnému

obohateniu. Maximálna výška bezdôvodného obohatenia by bola práve suma 55,45 eura. Na základe
vyššie uvedeného považuje žalovaný za nesporné, že keďže žalobca uhradil žalovanému len to, na čo
mal žalovaný hmotnoprávny nárok, nemohol sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť a žalobcovi tak
nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

13. Žalovaný zastáva názor, že v zmysle vyššie citovanej úpravy nie je obligatórnou náležitosťou dohody
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov samostatnosť na osobitnej listine, pričom § 5a ods. 1 písm.
a/ zákona č 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nadobudol účinnosť až dňa 01.05.2014 (prípadná
platnosť dohody o zrážkach zo mzdy a z Iných príjmov z hľadiska jej náležitostí sa posudzuje podľa
práva platného v čase jej vzniku). Uvedené ustanovenie § 5a v čase podpisu Zmluvy vôbec neexistovalo.

Žalovaný si zároveň dovoľuje uviesť, že v čase podpisu Zmluvy nebola zákonom upravená ani veľkosť
písma, keďže uvedená právna úprava bola prijatá až Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 141/2014
Z.z.účinnýmod01.01.2015,pričomžalovanýmázato,žeZmluvajepísanádostatočneveľkýmpísmom.

14. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca dostal predmetnú Zmluvu domov na podpis, mal dostatok času

a priestoru si Zmluvu prečítať, poradiť sa s iným subjektom (SAK, Centrum právnej pomoci), nebol
ničím/nikým nútený Zmluvu podpísať. Naopak, žalobca podpísal Zmluvu a rozhodol sa (slobodne) byť
jej obsahom viazaný. Pričom vyhlásil, že si túto v celistvosti prečítal a jej obsahu porozumel. Od tohto
momentu ju právny predchodca žalovaného považoval za platnú a účinnú a nemal prečo skúmať (a
reálne ani nemohol skúmať) nepravdivosť uvedených údajov zo strany žalobcu, teda že žalobcovo

vyhlásenie ohľadom prečítania Zmluvy sa nezakladá na pravde. Obsah Zmluvy bol dodávateľom
(právnym predchodcom žalovaného) síce vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch
ničím výnimočný jav, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe, vždy musí niektorá
zo zmluvných strán pripraviť, aj keď žalobca na obsahu dohody alebo zmluvy nijakým spôsobom
neparticipoval. Zmluva neobsahovala žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, štandardným spôsobom

vysvetlila podstatu Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov a dala možnosť výberu žalobcovi
Zmluvu podpísať, resp. nepodpísať. Prvoinštančný súd nevychádzal z právnej úpravy v čase podpisu
Zmluvy, nakoľko Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená podľa platného práva v čase uzavretia
Zmluvy a je perfektným právnym titulom a zabezpečovacím prostriedkom. Naopak súd prvej inštancie
v rozpore s požiadavkou zákazu retroaktivity aplikoval neskorší zákon na právny vzťah vzniknutý (8

rokov) pred účinnosťou ustanovení zákona, o ktoré opiera odôvodnenie svojho rozsudku. Záverom
žalovaný nesúhlasil ani s tretím výrokom súdu ohľadom priznania plnej náhrady trov konania žalobcovi
voči žalovanému, nakoľko v zmysle platných ustanovení CSP žalobca nemá žiadny nárok na náhradu
trov konania.

15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že pôvodný veriteľ banka VÚB, a.s. pohľadávku
z predmetnej zmluvy postúpil na žalovaného, spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorý si
prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu uplatnil zrážky zo mzdy v zmysle § 551 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. S poukazom na ustanovenie § 524 ods. 1 a 2 došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodného
veriteľa VÚB, a. s. na súčasného veriteľa - žalovaného. S postúpením pohľadávky prešlo na žalovaného

aj príslušenstvo pohľadávky a všetky práva s ňou spojené. Na základe predmetného postúpenia
pohľadávky si žalovaný uplatňoval zrážky zo mzdy s odvolaním sa na ustanovenie Článok V. bod 31
ObchodnýchpodmienokprevydanieapoužívaniekreditnýchplatobnýchkarietvydávanýchVšeobecnou
úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej len„Obchodné podmienky) Zmluvy. Žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, pretože nebolo preukázané,
že by údajná pohľadávka na základe Zmluvy prešla na inú osobu a rovnako sám žalovaný použil
ustanovenia Zmluvy a Obchodných podmienok na vymoženie údajnej pohľadávky. Žalovaný ako

postupník pohľadávky má všetky práva spojené s pohľadávkou, ako aj povinnosti. V priebehu konania
žalovaný neprodukoval také dôkazy, ktoré by vylučovali jeho zodpovednosť za neplatné ustanovenie
Dohody o zrážkach zo mzdy.

16. Ďalej žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že boli splnené všetky podmienky na uplatnenie

primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobca je spotrebiteľ a touto žalobou sa úspešne domohol.
Žalovaný nepochybne porušil ustanovenia § 39, § 40, 37 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho I zákonníka,
keďže samotným výkonom takéhoto ustanovenia spôsobil žalobcovi škodu vo výške 82,96 eura, a preto
za takéto porušenia zodpovedá priamo žalovaný. Pokiaľ by žalobca predmetnú dohodu o zrážkach zo
mzdy nevykonával, nedošlo by k spôsobeniu škody na strane spotrebiteľa. Žalovaný vo svojom odvolaní
nesprávne uvádza, že na základe Dohody o zrážkach zo mzdy došlo k úhrade sumy 55,45 eura. Z

potvrdenia zamestnávateľa žalobcu zo dňa 10.01.2020 vyplýva, že došlo k zrazeniu (nie vyplateniu)
zo mzdy žalobcu, celkovej sumy vo výške 82,96 eura. K zrazeniu došlo bez vôli žalobcu, na základe
neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca sa nebude bližšie vyjadrovať, či ide o bezdôvodné
obohatenie žalobcu, pretože to nie je predmetom sporu. Je však preukázané, že na základe výkonu
neplatnej zmluvnej podmienky zmluvy žalobcovi jeho zamestnávateľ, proti jeho vôli zrazil sumu vo výške

82,96 eura. K zrazeniu tejto sumy došlo na základe neplatného titulu (Dohody o zrážkach zo mzdy) proti
vôli žalobcu, premlčanej pohľadávky - bez možnosti uplatnenia námietky premlčania.

17. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov formulovaná ako jedna z možností, ktoré môže
žalovaný využiť, v prípade nesplácania záväzku, ktorý je predmetnom zmluvy, uvedená v Obchodných

podmienkach zmluvy nemožno považovať za platne uzatvorenú. V prvom rade takáto Dohoda nie
je uzatvorená písomne, nie je žalobcom podpísaná, nie je určitá, zrozumiteľná a úplná. Rovnako
takáto Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej
zmluvy. O úvere nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Súd prvej inštancie posúdil Dohodu o zrážkach zo mzdy

zakotvenú v Obchodných podmienkach podľa právneho stavu v čase uzavretia Zmluvy. Právneho
predchodcu žalovaného zaväzovali aj v tom čase právne predpisy na koncipovanie formulárových zmlúv
bez neprijateľných podmienok a na dodržiavanie základných náležitostí právnych úkonov - v tomto
ohľade Dohody o zrážkach zo mzdy.

18.KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§34CSP)preskúmalodvolaniežalovanéhoprotinapadnutému
rozsudku prvoinštančného súdu v znení opravného uznesenia, postupujúc pritom podľa § 378 ods. 1 a §
380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v zmysle §
219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením), a

dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho postupom podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
21. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie

dostatočne a správne zistil skutkový stav veci, a na základe ním vykonanej aplikácie právnych predpisov
rozhodol v súlade so zistením skutkovým stavom.
22. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ išlo o skutkovú stránku veci považuje skutkové zistenia
prvoinštančného súdu za správne. Správnosť spočívala v zistení, že žalobca uzavrel dňa 12.06.2006
zmluvu o aktivácii pôžičkovej karty Quatro vo VÚB a.s., za ktorú konal Consumer Finance holding a.s.

V bode V. zmluvy - vyhlásenie klienta, bolo uvedené, že klient - žalobca sa oboznámil s obchodnými
podmienkami, súhlasí s nimi. Na druhej strane zmluvy boli obchodné podmienky a v nich v bode V. 31
uvedené, že v prípade neuhradenia splátky má veriteľ právo uplatniť si pohľadávku zo mzdy klienta s čím
klient podpisom zmluvy súhlasí. Písmo vyhlásenia klienta a obchodné podmienky boli písané drobnýmobtiažne čitateľným písmom. Žalobca mal zmluvu doručenú domov a z domu ju odoslal. Listom zo dňa
03.03.2012 bola vyhlásená splatnosť celého dlhu so zostatkom 466,36 eura. Listom zo dňa 27.04.2015,
po tom ako mu bola postúpená pohľadávka žalovaný žiadal od žalobcu sumu 1.214,70 eura. Listom

zo dňa 20.07.2015 žiadal žalovaný zamestnávateľa žalobcu o zrážky zo mzdy na základe predmetnej
zmluvy v celkovej sume 1.221,39 eura. Pred začatím tohto konania, ale aj počas neho si žalovaný
uplatňoval zrážky zo mzdy. Z dôvodu výkonu zrážok má naliehavý právny záujem na podanej žalobe.
Ďalej išlo o správne zistenie prvoinštančného súdu, že žalobca mal zmluvu doručenú domov a z domu
ju odoslal. Listom zo dňa 03.03.2012 bola vyhlásená splatnosť celého dlhu so zostatkom 466,36 eura.

Listom zo dňa 27.04.2015, po tom ako mu bola postúpená pohľadávka žiadal od žalobcu sumu 1.214,70
eura. Listom zo dňa 20.07.2015 žiadal žalovaný zamestnávateľa žalobcu o zrážky zo mzdy na základe
predmetnej zmluvy v celkovej sume 1.221,39 eura. Pred začatím tohto konania, ale aj počas neho si
žalovaný uplatňoval zrážky zo mzdy.
23. Správne bolo prvoinštančným súdom vyhodnotené, že žalobca mal naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti zrážkach zo mzdy č. 0013525447 zo dňa 12.06.2006, s čím sa odvolací súd stotožnil.

Uvedeným odstránil stav neistoty vo vzťahu k 3. osobe, ktorá na základe takéhoto rozsudku upustí od
vykonávania zrážok a výplaty zrážok žalovanému.
24. Podľa názoru odvolacieho súdu bol správny záver o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pretože
taká dohoda mala byť osobitne uzavretá, aj v čase podpisu zmluvy musela byť podpísaná stranami. V
tomto prípade bola dohoda o zrážkach súčasťou obchodných podmienok, ktoré žalobca nepodpisoval,

v zmluve prehlásil, že sa s nimi oboznámil. Z uvedeného pohľadu by taká úprava zabezpečovacieho
inštitútu vo vzťahu k spotrebiteľovi z hľadiska prijateľnosti neobstála ani za situácie absencie zákonnej
úpravy (pozri zákon č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014), ktorá také zabezpečenie vo
vzťahu k spotrebiteľovi vylučuje. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v čase, kedy taká úprava
účinná nebola, nebolo možné prehliadnuť, že bola súčasťou obchodných podmienok, ktoré nespĺňali

podmienku riadnej informovanosti spotrebiteľa o dopadoch a rizikách „priameho výkonu“ subjektívneho
práva veriteľa voči spotrebiteľovi a to bez náležitej ochrany spotrebiteľa, ktorej sa v našom priestore
kladie zvýšená pozornosť.
25. Vôbec už nemožno hovoriť o férovom a transparentnom informovaní spotrebiteľa o obyčajnej
existencii „dohody“ o zrážkach zo mzdy za situácie, že text obchodných podmienok je vytlačený malým

písmom, ktoré vie adresáta textu odradiť od namáhavého čítania. V zmysle ust. § 879r Občianskeho
zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014;
vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov
účinných do 1. júna 2014. Na výkon záložného práva, ktoré vzniklo pred 1. júnom 2014, sa použijú
ustanovenia tohto zákona.

26. Hoci zákonom č. 106/2014 Z. z., ktorý doplnil ust. § 53c Občianskeho zákonníka v časti týkajúcej
sa neprijateľnosti a neplatnosti ustanovenia, bolo zavedené pravidlo o veľkosti písma, ktoré nesmie
byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis, bolo
zavedené do právneho poriadku neskôr ako bola podpísaná dohoda o zrážkach zo mzdy. Z uvedeného
bolo možné vyvodiť neprijateľnosť takej praktiky dodávateľa a záver o nekalosti takého počínania,

ktoré znemožnilo priemernému spotrebiteľovi na mieste podpísania dokumentu účinne sa oboznámiť z
dôsledkami podpísanej listiny, aj v období bez normatívneho vyjadrenia neprijateľnosti takej praktiky.
Uvedenie zmluvných ustanovení rozhodujúcich pre založenie zabezpečovacieho inštitútu „dohody“ o
zrážkach zo mzdy v neprospech spotrebiteľa v časti obchodných podmienok zjavne malým písmom,
patrí tiež do množiny neprijateľných podmienok spotrebiteľskej zmluvy (zmluva vo význame súboru práv

a povinností, nie napr. zmluva, ktorá má obsahovať náležitosti podľa zák. č. 129/2010 Zb.) s dôsledkom
ich neplatnosti.
27. Vo vzťahu k priznanému zadosťučineniu odvolací súd odkazuje na závery prvoinštančného súdu
s tým, že možno sa stotožniť s tým, že pasívne vecne legitimovaným nie je len samotný kontrahent
(účastník zmluvného vzťahu), ktorý ako veriteľ napokon je aj pravidelne pôvodcom formulárovej zmluvy

a obchodných podmienok, ale postihnuteľným subjektom môže byť aj subjekt - veriteľ, na ktorého prešli
práva a povinnosti zo zmluvy a na základe toho, že za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá, v tomto prípade preto, že „právo“ vykonáva. Žalobca
ako spotrebiteľ v zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z., úspešne uplatnil porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi, preto mu (primerané) finančné zadosťučinenie

patrí tak ako bolo priznané prvoinštančným súdom.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok považoval za vecne správny, preto
ho postupom podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. Uvedené sa týka aj závislého výroku o náhrade trov
konania, ktorý vychádzal zo záveru úspechu žalobcu.29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP s tým, že v odvolacom konaní žalovaný nebol s odvolaním úspešný, preto rozhodol odvolací súd

o náhrade tak, že žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).