Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. február 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120201927
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3120201927.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne : K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
XXX, F. - E., právne zastúpená: AK VAVRINČÍK s.r.o., so sídlom Hurbanova 1, Nové Mesto nad Váhom,
proti žalovanému: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, F. - E., právne zastúpený: Mgr. Petra Hrubová,
advokátka, so sídlom Mierové námestie 93, Ilava, o uloženie zákazu priblíženia, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 8. júla 2021, č.k. 15C/8/2020-109 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku, ktorým z časti žalobe vyhovel
a v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v rámci súdneho konania,
správneho konania, konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní alebo iného konania v rozsahu
nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného a žalobkyne pri týchto úkonoch po dobu vykonávania týchto
úkonov. Vo zvyšku žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyňa má proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 02.03.2020 sa žalobkyňa domáhala, aby súd
vo veci samej zakázal žalovanému približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Súčasťou
podanej žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom rozhodol súd tak, že návrh
uznesenímč.k15C/8/2020-25zodňa16.03.2020zamietol.Uzneseniesastaloprávoplatné. Onávrhoch
týkajúcich sa maloletých detí, ktoré boli súčasťou tohto podania, sa koná v samostatnom konaní v reg.
"P".

3. Súd vykonal dokazovanie a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav. Súd
mal zistené, že žalobkyňa a žalovaný sú manželia, manželstvo uzavreli dňa 02.02.2008 v F. - E. a toto
manželstvo doposiaľ trvá. V manželstve sa narodili tri mal. deti, Z., K. a C.. Z predloženej lekárskej
správy MUDr. Adriany Orechovskej bolo zistené, že je prítomná agresivita v domácom prostredí a
doporučené bolo psychiatrické vyšetrenie oboch manželov. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn.
6Tp/20/2020 zo dňa 19.01.2020 súd o návrhu prokuratúra na vzatie žalovaného ako obvineného do

väzby rozhodol tak, že bol vzatý do väzby v Ústave na výkon väzby Ilava so začiatkom dňa 18.02.2020
o 01:45 hod. Z uznesenia vyplynulo, že žalovanému bolo vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že žalovaný ako obvinený dňa 18.02.2020 v časepribližne o 01.00 hod pod vplyvom alkoholu v byte č. X v bytovom dome na adrese F. - E. č. XXX
svojej manželke - žalobkyni vulgárne nadával, udieral dlaňou ruky do nohy, hlavy a ramena, kopol
ju do chrbta, v dôsledku čoho poškodená neutrpela zranenia, ale popri tom, ako ju fyzicky napádal,

jej viackrát povedal, že ju zabije, čím svojím konaním vzbudil u poškodenej - žalobkyne, dôvodnú
obavu o svoj život a zdravie a skutku sa dopustil na chránenej osobe - osobe blízkej, manželke. Voči
uzneseniu podal žalovaný ako obvinený sťažnosť, o ktorej rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením
č.k. 23Tpo/24/2020-39 zo dňa 10.03.2020 tak, že zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu o vzatí do
väzby a prepustil žalovaného z väzby na slobodu. Väzbu nahradil dohľadom probačného a mediačného

úradníka. Žalovanému ako obvinenému uložil viaceré zákazy a obmedzenia, a síce zakázal mu styk so
žalobkyňou ako poškodenou a zakázal jej priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. Zakázal
mu kontakt so žalobkyňou ako poškodenou v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom
elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami. Zakázalo sa mu zdržiavať sa
na adrese F. - E. č. XXX a bol mu uložený zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových
látok. Krajský súd konštatoval, že žalovaný požíva dlhšiu dobu alkohol, pod vplyvom ktorého neovláda

svoje konanie a správa sa neprijateľne, a to aj v prítomnosti maloletých detí a fyzické napadnutie bolo
len zrejmým vyústením jeho problémov naznačujúcim však stupňovanie jeho agresivity. Dospel však
k záveru, že väzbu je v danej veci možné nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka
za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení. Súd mal za to, že nahradená väzba v
spojení s uloženými zákazmi a obmedzeniami ochráni žalobkyňu ako poškodenú v dostatočnej miere.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 3T/68/2020 mal súd zistené, že rozsudkom zo dňa 04.08.2020, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 04.08.2020 bola schválená dohoda o vine a treste uzatvorená medzi
prokurátorom Okresnej prokuratúry Trenčín a obvineným, podľa ktorej obvinený uznal vinu za spáchaný
skutok, že dňa 18.02.2020 v čase približne o 01.00 hod pod vplyvom alkoholu prišiel do bytu č. X v
bytovom dome na adrese F. - E. č. XXX za svojou manželkou - žalobkyňou, ktorú žiadal, aby mu dala

peniaze na taxík, a keď mu povedala, že žiadne peniaze nemá, začal jej vulgárne nadávať a následne
ju fyzicky napadol tak, že ju udieral dlaňou ruky do nohy, hlavy a ramena, následne ju kopol do chrbta,
v dôsledku čoho neutrpela žiadne poranenia, ale popri tom, ako ju fyzicky napádal, jej viackrát povedal,
že ju zabije, na čo poškodená mobilným telefónom privolala políciu, avšak počas tohto telefonátu jej
obvinený vytrhol telefón, následne odišiel z domu a vonku sa ukryl v kríkoch, čím svojím konaním vzbudil

u poškodenej - žalobkyne, dôvodnú obavu, dňa 21.03.2010 v čase o 11,003 hod na adrese F. E., F.
XXX počas telefonického rozhovoru jeho matky s jeho manželkou - žalobkyňou vstúpil do hovoru svojej
matky tým, že v pozadí hovoru začať kričať vulgarizmy na adresu poškodenej a následne uviedol, že ju
zabije sekerou a potom aj seba a nezáleží mu na tom, či deti skončia v domove, čím svojím konaním
vzbudil u poškodenej - žalobkyne, dôvodnú obavu o život; týmito skutkami spáchal prečin nebezpečného

vyhrážania a bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením do
ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a tiež mu bolo uložené ochranné liečenie
prialkoholické ambulantnom formou. Trest bol podľa obsahu súdneho spisu vykonaný dňa 29.08.2020.
Súčasne mu bolo uložené ochranné liečenie protialkoholického ambulantnou formou. Zo znaleckého
posudku zodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetviepsychiatriač.103/2020vyplynulo,žeužalovaného

sa jedná o škodlivé užívanie alkoholu - počínajúcu závislosť, v čase spáchania skutku v kombinácii s
analgetikami. Zneužívanie alkoholu, najmä v kombinácii s analgetikami, u neho potencuje podráždenosť
a afektovú labilitu. Odporúčalo sa ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Súčasťou
časti označenej ako forenzne psychiatrická analýza spisového materiálu je aj zachytenie vyjadrenia
žalobkyne, že sa už teší na návrat manžela domov a chce s ním žiť v spoločnej domácnosti. Uznesením

Okresného súdu Trenčín sp.zn. 1Tp/76/2020 zo dňa 04.09.2020 bol žalovaný vzatý do väzby z dôvodu,
že je daná dôvodná obava, že by mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti alebo dokonať trestný
čin, ktorým hrozil. V uznesení sa uvádza, že žalovanému bolo dňa 02.09.2020 vznesené obvinenie pre
prečin nebezpečného vyhrážania na tom skutkovom základe, že sa dňa 01.09.2020 v čase približne o
18,00 hod nachádzal v obci F. - E., konkrétne pred rodinným domom popisné číslo XXX, v ktorom sa v

tej dobe nachádzala jeho manželka (žalobkyňa), ktorá v tom čase počula, ako žalovaný vykrikuje pred
domom na jej adresu rôzne vulgarizmy a tak podišla k oknu, pričom uvidela a tiež počula žalovaného,
ktorý vo vulgarizmoch na jej adresu pokračoval a tiež uviedol, že ju zabije, čím svojím konaním vzbudil
u žalobkyne dôvodnú obavu o jej zdravie a život najmä preto, že bol v auguste 2020 za obdobné
hrozby zabitím, ktoré jej adresoval, právoplatne odsúdený. Uznesenie o vzatí žalovaného do väzby

nadobudlo v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu právoplatnosť dňa 29.09.2020. V uznesení sa tiež
uvádza, že žalovaný sa dopustil voči žalobkyni od 20.12.2019 aj dvoch priestupkov proti občianskemu
spolunažívaniu. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 3T/122/2020-216 zo dňa 11.02.2021, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 11.02.2021 bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania tohto skutku zodňa 01.09.2020 kvalifikovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania a bol odsúdený na trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Žalovaný predložil potvrdenia o vykonaných platbách za obdobie od 15.03.2021 na energie, splátky

úverov a výživné exekútorovi, vo vzťahu ku ktorému vymáhanému dlhu požiadal exekútora o splátkový
kalendár dňa 13.04.2021. Uznesením č.k. 28C/14/2020-64 zo dňa 13.04.2021 súd zrušil neodkladné
opatrenie nariadené dňa 02.03.2020, ktorým zakázal žalovanému vstupovať do spoločného bytu strán
sporuzdôvodu,žežalobkyňasaznehoodsťahovala.Zozvukovejnahrávkyč.511133743493120.mp4je
zrejmé,žežalovanýopakovanevulgárneoslovuježalobkyňuajdcéruZ..Žalobkyňuopakovaneoznačuje

ako "piča", "kurva bachratá", "piča bachratá", "malá piča", "krava neschopná", "vyjebaná", "skurvená".
Tiež sa vyjadruje tak, že žalobkyňu netreba "brániť", "netreba pomáhať a brániť", ale ju treba "vyorať".
Súčasne žalovaný sa vyjadruje tak, nech to dcéra nahráva, že je mu to jedno a s nahrávkou môže ísť
aj k "materi".
4. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v prejednávanej veci bola
preukázaná existencia neoprávnených zásahov žalovaného do práva na ochranu osobnosti žalobkyne

a súčasne je možné dôvodne sa obávať, že môže reálne nastať opakovanie týchto neoprávnených
zásahov. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalovaný sa voči žalobkyni dopustil doposiaľ 3
skutkov (18.02.2020, 21.03.2020 a 01.09.2020), ktoré naplnili znaky skutkovej podstaty trestného činu
nebezpečného vyhrážania, za ktoré bol právoplatne odsúdený rozsudkami tunajšieho súdu o schválení
dohody o vine a treste zo dňa 04.08.2020 a 11.02.2021. V uvedených trestných veciach bol i väzobne

stíhaný. Napriek tomu, že Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 23Tpo/24/2020-39 zo dňa 10.03.2020
zrušil v poradí prvé rozhodnutie okresného súdu o jeho vzatí do väzby a nahradil väzbu spolu s uložením
viacerých obmedzení a zákazov, vrátane zákazu styku so žalobkyňou na vzdialenosť menšiu ako 5
metrov,tentozákazžalovanýporušilzakrátkonatotým,žesavočinejdopustilskutkudňa21.03.2020,za
ktorý bol tiež následne väzobne stíhaný a právoplatne odsúdený. Po právoplatnom odsúdení a vykonaní

trestu uloženého rozsudkom sp.zn. 3T/68/2020 zo dňa 04.08.2020 (za skutky zo dňa 18.02.2020 a
21.03.2020), ktorý trest žalovaný vykonal 29.08.2020, sa 01.09.2020 dopustil voči žalobkyni ďalšieho
rovnakého skutku, pre ktorý bol vzatý do väzby a následne právoplatne odsúdený rozsudkom sp.zn.
3T/122/2020 zo dňa 11.02.2021. Tiež bolo zistené, že pred spáchaním vyššie uvedených trestných činov
voči žalobkyni, od 20.12.2019 sa voči nej dopustil tiež 2 priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu.

Správanie, ktorého sa žalovaný na žalobkyni dopúšťal, za ktoré bol opakovane či už právoplatne
uznaný za vinného zo spáchania priestupkov alebo troch trestných činov, je neakceptovateľné a úplne
spoločensky neprípustné o to viac, že bolo namierené proti manželke, ktorá, podľa názoru súdu má aj
vzhľadom na tieto negatívne skúsenosti opodstatnený strach z toho, že by sa opäť mohla stať obeťou
obdobného protiprávneho konania zo strany žalovaného. Ak sa žalovaný bránil tým, že sa polepšil a

nehrozí, že by sa obdobného konania dopustil opäť, čo bol hlavný jeho argument v prospech zamietnutia
žaloby,súdmalzato,ževykonanýmdokazovanímnaopakbolapreukázanádôvodnáobavaztoho,žeby
sa protiprávneho konania mohol voči žalobkyni dopustiť znovu. Z vyššie opísanej genézy protiprávneho
správania žalovaného voči žalobkyni v nedávnej minulosti súd je nútený konštatovať, že u žalovaného
možno vzhliadnuť tendenciu k recidíve protizákonného konania. Vzhľadom na preukázané opakovanie

protiprávnehokonaniažalovaného,ktoréhoobjektomjeibažalobkyňa,jezrejmé,žežalovanývnedávnej
minulosti mal očividný problém ovládnuť svoje konanie proti žalobkyni, ktorú zámerne vyhľadával za
tým účelom, aby sa jej opakovane vyhrážal (aj smrťou), a to dokonca aj počas toho, ako mal súdom
(vrámci náhrady väzby) uložený zákaz priblíženia sa k žalobkyni a tiež aj po tom, čo bol za nebezpečné
vyhrážanie z 18.02.2020 a 21.03.2020 odsúdený, kedy sa rovnakej trestnej činnosti voči nej dopustil aj

dňa 01.09.2020, len niekoľko dní po prepustení z výkon trestu. Žalovaný v nedávnej minulosti stupňoval
svoje protiprávne konanie proti žalobkyni (najprv 2 priestupky, následne v krátkom slede za sebou 3
trestné činy), porušil už raz súdny zákaz priblíženia sa k žalobkyni (uložený uznesením Krajského súdu
v Trenčíne sp.zn. 23Tpo/24/2020 zo dňa 10.03.2020), dopustil sa nebezpečného vyhrážania 3 dni po
vykonaníprvéhotrestuodňatiaslobody(prepustený29.08.2020,ďalšítrestnýčinspáchaný01.09.2020),

ktoré správanie žalovaného nasvedčuje tomu, že má tendenciu porušovať zákaz uložený súdom, keď
celkom zrejme ani výkon trestu odňatia slobody či pobyt vo väzbe nebol pre neho takým ponaučením,
po ktorom by sa vystríhal obdobného konania, keď opakovane sa dopustil rovnakého konania aj po
prvom výkone trestu. Opakovanie neprípustného správania žalovaného voči žalobkyni v rokoch 2019
až 2020, porušovanie zákazov nevylučuje, naopak, vytvára dôvodnú obavu, že by rovnaké konanie

žalovaný mohol zopakovať znova. V tejto súvislosti súd zároveň prihliadol na skutočnosť, že znalec pri
skúmaníduševnéhostavuosobyžalovanéhovrámcitrestnéhokonaniakonštatovalzačínajúcuzávislosť
na alkohole, čo v kombinácii s analgetikami potencuje jeho podráždenosť a afektovú labilitu, z ktorého
dôvodu mu bolo uložené aj ochranné liečenie, ktoré doposiaľ žalovaný neabsolvoval. Aj táto skutočnosť,kedy doposiaľ žalovaný neriešil odborným spôsobom problém s alkoholom, znásobuje riziko, že by sa
(opäť aj pod vplyvom alkoholu) mohol dopustiť obdobného správania voči žalobkyni.

5. Ak sa žalovaný bránil tým, že od prepustenia z druhého výkonu trestu (prepustený bol 02.03.2021)
žalobkyňu nevyhľadal, čo má byť dôkazom o tom, že už ju kontaktovať nemá záujem, súd uviedol, že
sú tu práve objektívne skutočnosti, ktoré žalovanému nateraz bránia (aj keby chcel), aby sa k žalobkyni
priblížil. V prvom rade je treba uviesť, že žalobkyňa s deťmi odišla pred prepustením žalovaného z
výkonu trestu na miesto, ktoré nie je žalovanému (a celkom zrejme ani jeho rodine, ako to potvrdila

svedkyňa- matka žalovaného) známe, čo samo osebe znemožňuje, resp. značne sťažuje žalovanému
čo i len potenciálne snahy o vyhľadanie žalobkyne. To znamená, že nie pozitívny posun v správaní
žalovaného, ale predovšetkým zdržovanie sa žalobkyne na nateraz pre žalovaného neznámom mieste
spôsobilo, že sa žalovaný so žalobkyňou (mimo súdnych pojednávaní) osobne nestretol. Nemožno
však od žalobkyne požadovať, aby sa "ukrývala" pred žalobcom nekonečne dlhý čas z obavy pred
zopakovaním protiprávneho konania. Žalobkyňa má naopak právo viesť normálny život, na mieste, ktoré

si vyberie a je to žalovaný, ktorý je povinný ovládnuť svoje konanie natoľko, aby sa protiprávne konanie
z minulosti voči nej namierené nezopakovalo. Súd však vzhľadom na opísané predošlé správanie
žalovaného má obavu z toho, že žalovaný nebude schopný, ak sa dozvie miesto pobytu žalobkyne,
zdržať sa jej vyhľadávania, či už viac alebo menej intenzívneho. Rovnako tak treba uviesť, že žalovaný
má neodkladným opatrením vydaným dňa 14.01.2021 v konaní sp.zn. 15C/1/2021 uložený zákaz

priblíženia sa k žalobkyni, a preto aj táto okolnosť nateraz (pod hrozbou porušenia právoplatného a
vykonateľného súdneho rozhodnutia) objektívne brzdí žalovaného v čo i len pomyseľných snahách o
styk so žalobkyňou. Avšak jeho opakované protiprávne správanie v nedávnej minulosti, potencované
doposiaľ neriešenou závislosťou na alkohole, a aj počas tohto sporu na pojednávaniach prezentovaným
negatívnymi emóciami prejavovanými voči žalobkyni majúcimi svoj základ v novom partnerskom vzťahu

žalobkyne s iným mužom a neúspešnými snahami žalovaného stretnúť sa s deťmi, zakladajú podľa
názorusúdudôvodnúobavu,žebysasnahaoosobnýstykžalovanéhosožalobkyňoumohlazopakovať.
Uvedenú obavu nie sú spôsobilé vyvrátiť ani žalovaným produkované tvrdenia a dôkazy, že začal
riadne splácať dlhy, výživné a náklady na byt, keďže snaha o splatenie starších dlhov nevyvracia sklony
žalovaného ku kontaktovaniu žalobkyne, ktoré sklony potvrdzuje jeho predošlé správanie vo vzťahu k

nej. Platenie zákonnej vyživovacej povinnosti žalovaného nehovorí tiež nič o tom, či má v sebe žalovaný
sklony zopakovať svoje protiprávne konanie. A rovnako tak platby za byt (napokon spoločný oboch
strán sporu) nasvedčujú skôr len snahe vyhnúť sa dlhu viaznucemu k bytu, nie však snahe vyhýbať sa
kontaktom so žalobkyňou.

6. Žalovaný v rámci svojej obrany "zľahčoval" strach žalobkyne a tvrdil, že ona z neho nemá strach
dostatočnej intenzity na to, aby súd žalobe vyhovel. S touto argumentáciou sa súd nestotožnil. Nie je
zrejmé, akú potrebnú intenzitu strachu má žalovaný namysli, aby to bolo dostatočné pre vyhovenie
žaloby, navyše, keď ide o veľmi subjektívnu kategóriu odvíjajúcu sa aj od celkového charakteru a
psychickej odolnosti jednotlivca. Žalobkyňa podľa súdu naopak opodstatnene môže mať strach z

toho, že žalovaný protiprávne konanie voči nej zopakuje a súd mal za to, že tento ňou prezentovaný
strach má racionálny základ v jej predošlej opakovanej negatívnej skúsenosti s manželom. Je dôvodné
konštatovať, že ak sa manžel dopustí 3 krát trestného činu voči svojej manželke, ktorej hrozí okrem
iného i smrťou, aj iná osoba v pozícii žalobkyne by dôvodne pociťovala strach z toho, že vyhrážky sa
môžu opakovať, stupňovať, resp. že tieto môžu byť aj naplnené. Napokon, vzbudenie dôvodnej obavy

na strane žalobkyne ako poškodenej je súčasťou skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného
vyhrážania a súd nemá dôvod pochybovať o tom, že obava na strane žalobkyne z osoby žalovaného
má svoj opodstatnený základ. Intenzitu strachu ani to, že by mala byť žalobkyňa ako obeť atakovaná
či už verbálne alebo fyzicky, podľa súdu nie je nutné pre účely tohto sporu dokladovať znaleckým
dokazovaním, tak, ako to tvrdil žalovaný, keď podstatným pre posúdenie žaloby je preukázanie

opakovaného spáchania priestupkov a trestných činov žalovaným voči žalobkyni ako poškodenej v
nedávnej minulosti (teda preukázanie protiprávnych zásahov do osobnej integrity žalobkyne), resp.
úlohou súdu je vyhodnotiť, či sa takéto konanie môže reálne v budúcnosti ešte zopakovať, čo súd učinil
v predošlých odsekoch. Znalecké dokazovanie nie je dôkazom, od ktorého by sa ako od jediného mal
odvíjať úspech v spore.

7. U žalobkyne podľa súdu pretrváva dôvodne obava, že v prípade neexistencie súdneho zákazu (ktorý
by tu nebol, ak by súd túto žalobu zamietol a neodkladné opatrenie z tohto dôvodu by zaniklo) ju
žalovaný bude opätovne vyhľadávať a atakovať, a to hlavne verbálne, za ktoré verbálne útoky bolprávoplatne odsúdený v roku 2020 a 2021, môže mať dôvodnú obavu zo zopakovania vulgárnych
osočovaní, vyhrážok smrťou, ktoré nie je povinná znášať. Vulgárne osočovanie zo strany žalovaného na
adresu žalobkyne je nielen súčasťou opisu skutkov trestných činov podľa právoplatných odsudzujúcich

rozsudkov, ale boli tiež preukázané z vykonanej zvukovej nahrávky (pochádzajúcej z roku 2020,
podľa tvrdení žalobkyne), kde táto v podstate je celá iba súčtom vulgarizmov a prejavov hrubej
neúcty žalovaného k žalobkyni (opis v odseku 13), čo je netolerovateľné a súčasne uvedené verbálne
prejavy žalovaného vykresľujú jeho negatívne emočné nastavenie vo vzťahu k nej. Z ničoho pritom
jednoznačne nevyplynulo, svojím správaním v neskoršom období žalovaný nijako súd nepresvedčil,

že by takýto prístup k žalobkyni zmenil o to viac, kedy aj na pojednávaniach prejavoval negatívny
postoj k žalobkyni, prameniaci v novom partnerskom vzťahu žalobkyne a v konfliktoch týkajúcich sa
detí. Uvedené len umocňuje dôvodnú obavu zo zopakovania neprípustného správania žalovaného. Ak
sa žalovaný bránil tým, že s nahrávkou nesúhlasil, resp. o nej nevedel a predstavuje tak nezákonný
dôkaz zachycujúci jeho prejav osobnej povahy, treba uviesť, že z jej obsahu jednoznačne vyplynula
vedomosť žalovaného o tom, že jeho verbálny prejav je zaznamenávaný, dokonca sám žalovaný dcéru

nabádal, aby natáčala a prípadne nahrávku aj použila. Za takéhoto stavu potom neobstojí argument o
tom, že žalovaný o nahrávke vedomosť nemal. Ak by však súd aj nehodnotil obsah tejto nahrávky, aj
tak bolo podľa jeho názoru preukázané opakované protiprávne správanie sa žalovaného voči žalobkyni
a po zhodnotení aj len ostatných dôkazov (aj bez nahrávky) by súd konštatoval dôvodnú obavu
z možného opakovania takéhoto konania. Ostatné zvukové nahrávky predložené žalobkyňou súd z

dôvodu nehospodárnosti a nadbytočnosti neprehrával, nakoľko na preukázanie podstatných skutočností
bolo postačujúce oboznámiť sa s touto jednou nahrávkou (všetky boli totiž podľa tvrdení žalobkyne
z rovnakého časového obdobia), vo vzťahu ku ktorej (ako jedinej podľa obsahu nahrávky) žalovaný
súhlasil s jej vyhotovením tak, ako to bolo opísané vyššie.

8. Základom pre vyhovenie žaloby bolo preukázanie existencie opakovaného nebezpečného vyhrážania
žalovaného žalobkyni, teda jej početné verbálne osočovanie a vulgárne napádanie, ktoré bolo
preukázané tak, ako bolo vyššie uvedené a súčasná obava z opakovania takýchto počinov. V spore sa
však nad rámec uvedeného tiež podarili preukázať aj fyzické útoky žalovaného na žalobkyňu. Jeden z
nich zo dňa 18.02.2020, hoci nepredstavoval poškodenie zdravia žalobkyne, je opísaný v právoplatnom

odsudzujúcom rozsudku sp.zn. 3T/68/2020, kde sa uvádza, že žalovaný žalobkyňu fyzicky napadol
tak, že ju udrel dlaňou ruky do nohy, do hlavy a ramena a následne ju kopol do chrbta, pričom súd je
viazaný tým, že takýto skutok sa stal a nemá dôvod a ani možnosť ho spochybňovať. Takéto konanie
je úplne neakceptovateľné, presahujúce rámec slušnosti a rešpektu v medziľudských vzťahoch, o to
viac vo vzťahu medzi manželmi. Aj preto súd mal preukázané i tvrdenia žalobkyne, že žalovaný sa

voči nej odpustil fyzického násilia. Okrem toho, svedeckými výpoveďami K. F. a G. A. bol opísaný
rovnaký incident z bytu strán sporu, kedy žalovaný žalobkyňu tiež fyzicky atakoval sácaním, ťahaním
za vlasy a báchaním hánkami po hlave. Svedkovia boli riadne poučení o povinnosti vypovedať pravdu
a nič nezamlčovať aj o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede, súd nemá dôvod neveriť takto
obomi svedkami opísanému incidentu, keď napokon ani žalovaný výslovne nenamietal, že by sa tento

incident nestal, že by bol vymyslený, resp. že by sa stal inak, ako ho obaja svedkovia opísali. Žalovaný
sa k tomuto incidentu nevyjadroval. Hoci iné ďalšie fyzické útoky preukázané neboli, keď svedkyne
navrhované žalovaným - jeho matka a teta neboli svedkami žiadneho fyzického útoku žalovaného na
žalobkyňu, už aj tieto zistené fyzické napadnutia postačujú na prijatie záveru o absolútne neprípustnom
správaní žalovaného voči žalobkyni, z ktorého tiež môžu u žalobkyne opodstatnene vychádzať obavy

zo žalovaného. Vzťahy medzi stranami nie sú dobré, žalovaný sa domáha možnosti podieľať sa na
starostlivosti o deti, čo výrazne tiež vyvoláva negatívne nálady na strane žalovaného s možnosťou
nevyspytateľného správania sa v prípade, že by sa ocitol v prítomnosti žalobkyne. K tomuto záveru súd
dospel aj s poukazom na to, že svedkyňa - teta žalovaného opísala incident, pri ktorom si žalovaný
ľahol v snahe vidieť deti, ktoré sprevádzala žalobkyňa, pred jej auto a zabraňoval jej v odjazde, ktoré

konanie len potvrdzuje to, že žalovaný má ťažkosti s regulovaním svojho správania voči žalobkyni a
nie je možné vylúčiť opakovanie spoločensky neakceptovateľného skratového správania kedykoľvek.
Žalovaný potvrdil tento incident z 21.03.2020 (kedy sa aj stal druhý trestný čin voči žalobkyni),
odôvodňoval ho snahou vidieť deti, avšak ani tento dôvod nemôže byť ospravedlnením neovládateľného
správania. Nakoľko sa žalovaný snaží vidieť a podieľať sa na starostlivosti o deti aj v súčasnosti,

opakovanie obdobného impulzívneho správania v prítomnosti žalobkyne nie je preto možné vylúčiť ani
teraz. Napokon teta žalovaného potvrdila aj to, že sa žalovaný v lete 2020 priblížil k žalobkyni, kedy ho
synovec - policajt vyzýval, aby od žalobkyne odstúpil a následne ho museli rodinní príslušníci ukľudňovať
doma s tým "aby si sadol do kúta", ktorá skúsenosť rovnako skôr nasvedčuje problémom žalovanéhos ovládaním svojho správania v prítomnosti žalobkyne a jeho sklony k nepredvídateľným reakciám.
Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov súd mal preukázané, že došlo zo strany žalovaného k
porušeniu práv žalobkyne na ochranu jej osobnosti a k zásahom do jej telesnej integrity. Vzhľadom na

zistené skutočnosti ohľadom osoby žalovaného, z ktorých skutočností súd mal preukázanú dôvodnú
obavu z možného opakovania takýchto neprijateľných zásahov do integrity žalobkyne a jej dôstojnosti,
súd dospel v danom prípade k záveru, že je dôvodné uložiť týmto rozhodnutím žalovanému zákaz
priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov tak, aby nedochádzalo k ďalším
objektívne hroziacim neoprávneným zásahom žalovaného do práv žalobkyne. Stanovená vzdialenosť

je podľa názoru súdu dostačujúca a zároveň neprimerane neobmedzuje slobodu pohybu žalovaného.
Súd ďalej považoval za potrebné z praktického hľadiska obmedziť uložený zákaz pre prípad účasti
žalobkyne a žalovaného na úkonoch v súdnom (napr. civilnom, trestnom) konaní, správnom konaní
alebo inom konaní pred orgánmi verejnej správy alebo orgánmi činnými v trestnom konaní, na ktoré
budú žalobkyňa a žalovaný súčasne predvolaní a pri ktorých nemožno vylúčiť, že sa obaja stretnú a
z objektívnych dôvodov nebude možné zabezpečiť, aby fyzická vzdialenosť medzi nimi bola menšia

ako 10 metrov. Z tohto dôvodu rozhodol súd tak, že v prípade vykonávania procesných úkonov vrámci
týchto konaní, na ktorých sa bude vyžadovať osobná prítomnosť žalobkyne i žalovaného, sa tento
zákaz neuplatní. Treba uviesť, že takéto obmedzenie zákazu priblíženia nebolo súčasťou žalobného
petitu, kedy žalobkyňa žiadala uložiť žalovanému zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov
bez akejkoľvek výnimky. Z vyššie opísaných praktických dôvodov však súd považoval za potrebné

uvedenú výnimku do súdneho rozhodnutia zakomponovať, a preto treba konštatovať, že z procesného
hľadiska nebolo žalobe žalobkyne vyhovené úplne, v celom rozsahu (teda uložením zákazu priblíženia
bezvýnimočne),alelenvobmedzenomrozsahu(obmedzeniepožadovanéhoplnéhozákazupredstavuje
zakotvenie vyššie spomenutej výnimky). Preto pre poriadok súd vo zvyšku žalobu zamietol, keďže sa
uložil žalovanému zákaz priblíženia v obmedzenejšom rozsahu, než žiadala žalobkyňa. O nároku na

náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči
žalovanému.Trebauviesť,žežalobkyňadosiahlavsporeto,čodosiahnuťchcela,asíceabysúdzakázal
žalovanémupriblížiťsakneja jejargumentáciavsporebolavcelomrozsahuopodstatnená.Neúspešná
síce bola tiež, ale iba v zamietnutej časti, ktorá predstavuje výnimku pre účely možnej súčasnej účasti
strán pred súdmi alebo inými orgánmi verejnej správy. Túto zamietnutú časť súd považoval za nepatrnú

časť vo vzťahu k celku a k tomu, čo žalobkyňa žalobou sledovala. CSP nepozná situáciu, ak strana
mala v konaní neúspech v pomerne nepatrnej časti (pôvodne §143 ods. 3 OSP v znení do 30.6.2016) a
na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona, súd
preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov
konania "princíp racionálneho zákonodarcu" a o náhrade trov rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by

zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že hoci má strana v konaní
neúspech v zanedbateľnej časti (neúspech žalobkyne - výnimka zo zákazu na účasť strán pred súdmi a
inými orgánmi), priznal jej plnú náhradu trov konania. V danom prípade totiž neúspech žalobkyne bol
len v časti s ohľadom na celý predmet konania menej významnej. Táto zamietnutá časť však nemôže
byť považovaná za neúspech žalobkyne v podstatnej časti, lebo už len samotný vyhovujúci výrok je

postačujúci pre ochranu žalobkyne pred možnými nežiaducimi stretmi so žalovaným, čo bolo hlavným
cieľom tohto konania, ktorý sa žalobkyni v celom rozsahu podarilo dosiahnuť. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny
úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že súd vo
veci nezistil také skutočnosti, ktoré by jednoznačne odôvodňovali potrebu uloženia mu povinnosti
nepribližovať sa k žalobkyni s výnimkou účasti na úkonoch v sudom, trestnom, správnom resp. v
obdobnom konaní. Je toho názoru, že súd mal vo veci rozhodnúť na základe skutkového stavu
ustáleného v čase rozhodnutia vo veci samej. V čase vydania meritórneho rozhodnutia so žalobkyňou

nežil v spoločnej domácnosti, nakoľko sa aj s deťmi odsťahovala. V danom čase boli a aj sú v
rozvodovom konaní. V čase rozhodnutia vo veci samej bolo zrušené neodkladné opatrenie o zákaze
vstupu jeho osoby do spoločného bytu. Žalobkyňu od prepustenia z výkonu trestu nekontaktoval ani ju
nevyhľadal. Po prepustení z výkonu trestu spláca spoločný úver, platí výživné na deti, pričom uložený
trest splnil svoj účel a vo výkone trestu sa napravil. V samotnom konaní neboli preukázané fyzické útoky

silnej intenzity na žalobkyňu, taktiež žalobkyňa nepredložila žiadne odborné vyjadrenie ani znalecký
posudok, ktorým by preukázala, že by bola z jeho strany obeťou domáceho násilia. Konflikty, ktoré
so žalobkyňou v minulosti mali neboli takej intenzity, aby bolo nutné trvalo mu zakázať sa k žalobkyni
priblížiť. Ak by žalobkyňa mala z neho skutočný strach nedvíhala by mu telefón a nekomunikovala bys ním. V súdnom konaní svedkyňa T. F., dosvedčila, že žalobkyňa má vulgárny slovník aj voči nemu a
teda vo vyjadreniach je voči nemu agresívna. Taktiež je konfliktná, nakoľko schválne prišla na dvor jeho
rodičov aj s deťmi a zinscenovala konfliktnú situáciu. Z výpovedi svedkov vyplýva, že žalobkyňa nemá z

neho skutočný strach a obavy. Navyše je toho názoru, že žalobkyňa mala predložiť odborné vyjadrenie
resp. znalecký posudok z odboru psychológia, kedy by bolo ustálené či jej strach z neho je reálny alebo
len verbalizovaný resp. predstieraný. Má zato, že uvedené je odbornou otázkou, ktorú si súd nemôže
sám vyhodnotiť. Súd teda nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vec na základe uvedeného
nesprávne právne posúdil a nedostatočne napadnuté rozhodnutie odôvodnil, čím sa toto rozhodnutie

stalo nepreskúmateľné a zmätočné. Svoj trest za nebezpečné vyhrážanie si odpykal, svoje správanie
napravil a v danej veci neodkladné opatrenie splnilo svoj účel a žalobkyňu nekontaktuje. Má zato, že súd
svojim výrokom o zákaze približovať sa k žalobkyni prejudikuje aj zákaz priblížiť sa k deťom, nakoľko
medzi výnimky zo zákazu priblíženia sa nezaradil aj čas odovzdania detí v rámci realizácie styku otca
s deťmi po dobu určenú súdom Jedná sa o vadu konania, kedy postupom súdu je zasahované do jeho
práv do takej miery, že sa jedná o porušenie práva na spravodlivý proces. Na základe uvedeného žiadal,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
rozhodnutie a priznal mu trovy konania v rozsahu 100%.
10. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že v plnom rozsahu odmieta
tvrdenia uvádzané v podanom odvolaní a nesúhlasí s nimi. Rozhodnutie súdu, ktorým súd uložil
žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti na

procesných úkonoch v rámci súdneho konania, správneho konania, konania pred orgánmi činnými
v trestnom konaní alebo iného konania v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného a
žalobkyne pri týchto úkonoch po dobu vykonávania týchto úkonov, a priznal žalobkyni trovy konania
v rozsahu 100%, považuje za rozhodnutie zákonné, správne a ochraňujúce obete domáceho násilia.
Ako vyplynulo z celého vykonaného dokazovania bola dlhú dobu obeťou domáceho násilia, nakoľko

zo strany žalovaného dochádzalo k mnohým útokom a fyzickým atakom na ňu. Správanie žalovaného
predstavovalo takisto aj psychické násilie na žalobkyňu. Žalovaný bol potrestaný aj prostriedkami
trestnéhopráva.Máveľmiveľkúobavuosvojživotaoto,abyzostranyžalovanéhoďalejnedochádzalok
jej ubližovaniu. Jednoznačne uniesla dôkazné bremeno a z vykonaného dokazovania vyplynula potreba
vydania takéhoto rozhodnutia aké vydal súd prvej inštancie. Má takisto aj obavu o svoje maloleté deti.

Od žalovaného ušla a zdržiava sa na mieste neznámom pre žalovaného, nakoľko má z neho veľký
strach. Bojí sa, že si ju žalovaný nájde, nakoľko jej uviedol, že vie kde žije. Nie je možné, aby sa ako
obeť trestného činu a domáceho násilia stále sťahovala s malými deťmi a utekala pred žalovaným. Preto
je potrebné, aby odvolací súd potvrdil predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie. Má zo žalovaného
traumu a nedokáže si predstaviť, že by žila v strachu z jeho prítomnosti. Tvrdenia uvádzané v odvolaní,

že žalovaný od prepustenia z výkonu trestu žalobkyňu nekontaktoval nepredstavujú žiadny dôvod na
zmenu predmetného rozhodnutia. Žalovaný ju nemohol ani kontaktovať, nakoľko nemal vedomosť,
kde sa nachádza a takisto z dôvodu, že mal nariadené neodkladným opatrením zákaz kontaktovania.
Existuje však reálna hrozba, že ak by neexistovalo rozhodnutie v znení v akom rozhodol súd prvej
inštancie, žalovaný by ju mohol ohrozovať a maloletých, nakoľko sa jej viackrát vyhrozil, že si ju nájde. Ak

by došlo k náprave žalovaného ako tvrdí, žalovaný by si nezisťoval adresu, kde sa nachádza. Žalovaný
si podľa jej vedomostí zisťuje jej adresu a preto má obavu z toho, že ju žalovaný znova vyhľadá. V
konaní vedenom medzi žalobkyňou a žalovaným o zrušenie BSM, sa žalovaný vyjadril, že vie, kde sa
žalobkyňa nachádza a stále si zisťuje kde sa nachádza s deťmi. Žalovaný takisto počas jeho pobytu vo
výkone väzby žalobkyni písal listy a tak porušoval tiež zákazy kontaktovania. Žalovaný si na terajšieho

partnera žalobkyne zistil telefónny kontakt a neustále mu vyvolával. Aj po prepustení z väzby mu písal
správy a kontaktoval ho. Uvedené bolo takisto riešené na polícií. Takisto ešte pred prepustením z väzby
sa jej žalovaný vyhrážal, aby s deťmi vypadla z jeho bytu a pritom tento byt ani neplatil a takisto neplatil
ani výživné viac ako jeden rok. Z bytu žalobkyňu s maloletými deložoval, zničil dvere, ktoré zakúpila. K
náprave žalovaného vôbec nedošlo. Platenie výživného je zákonná povinnosť žalovaného a preto túto

skutočnosť nemožno pokladať za dôvod zmeny rozhodnutia odvolacím súdom. Takisto platenie úveru
nepredstavujetakýtodôvod,nakoľkosajednáospoločnýúverdoposiaľnevyporiadanéhoBSM,pričomv
byte,naktorýjeviazanýpredmetnýúverbývažalovaný,nieona.Úplnenesúhlasístvrdenímžalovaného,
že nebolo preukázané domáce násilie a jeho útoky na jej osobu. V danom prípade sa jednalo o veľmi
intenzívne fyzické útoky zo strany žalovaného na ňu dokonca za prítomnosti maloletých. Išlo o domáce

násilie silného rázu, za ktoré bol aj žalovaný právoplatne odsúdený v rámci trestného práva, preto jeho
konania už len s odkazom na jeho právoplatné odsúdenie v trestnom konaní, je treba považovať za
preukázané. Ako vyplynulo z výpovedi žalobkyne, často sa ju snažila chrániť dcéra Z., ktorej manžel
vulgárne nadával, opľúval ju a urážal. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že fyzické ataky žalovaného sakonali opakovane a dlhšiu dobu. Konanie žalovaného sa opakovalo pravidelne, nejednalo sa o ojedinelý
prípad. Situácia sa vyhrotila dňa 18. 2.2020, kedy ju žalovaný brutálne napadol. Vedel, že kopaním
do tela jej spôsobí modriny, a preto ju začal biť do hlavy. Duchaprítomne sa snažila zavolať políciu,

avšak telefón jej hodil o zem. Preto zavolala na dcéru Z., aby zo svojho telefónu rýchlo zavolala políciu.
Následne polícia prišla, zadržala manžela a bol vzatý do väzby. Celú vec najhoršie znášajú deti, ktoré
sa žalovaného boja a sú utiahnuté. Keď ho odviedla polícia, zverili sa jej deti, že im je lepšie, keď otec
nebude s nimi doma. Keď jej žalovaný ubližoval, často ich v noci zobudil a do školy chodili nevyspaté
a unavené. Syn K. sa začal zajakávať a obáva sa, že príčinou je práve situácia, ktorú zažíval doma.

Zhoršuje sa aj zdravotný stav dcéry Z.. Nechce byť viac atakovaná žalovaným a nechce, aby deti zažívali
psychické týranie, ponižovanie a aby videli, ako ich otec bije bezdôvodne ich matku. Obava z ďalšieho
negatívneho správania žalovaného pramení aj z toho, že žalovaný v trestnom konaní porušil súdom
určené zákazy. Vedome maril rozhodnutie súdu, preto bol viackrát zadržaný a následne vo väzbe. Z
konania žalovaného vyplýva, že určené zákazy odmieta a nepodrobuje sa im. Preto má obavu o svoj
život a zdravie. Odkedy je žalovaný na slobode, snaží sa ju kontaktovať sám, ale aj prostredníctvom

jeho mamy. Opakovane ju urážal, osočoval, vulgárne nadával, ohováral ju a hádzal na ňu špinu. Po
tom, čo bol žalovaný prepustený z výkonu trestu, niekedy v marci alebo apríli tohto roku, bola na školení
v Trenčíne. Musel ju sledovať a fotil si auto, ktorú fotku potom zverejnil na Facebooku, aj keď ho ona
pri tom osobne nevidela. Keď bol žalovaný vo výkone trestu, nonstop ju kontaktoval, ona mu žiadnu
korešpondenciu neposielala. Od marca 2021 ju aj opakovane telefonicky kontaktuje cez mamu. Keď s

ňou volala, tak žalovaný na adresu žalobkyne uvádzal do telefónu vulgarizmy. Zo strany žalovaného
to boli slovné, ale aj fyzické útoky, veľa krát ju sotil, kopol, opľúval ju aj pred deťmi, alebo ju oblieval
alkoholom. Urážal ju pred deťmi a potom aj ich urážal, keď si ju bránili. Bolo to skoro denne, začalo to
asi tak od októbra- novembra 2019. Potom sa to stupňovalo až natoľko, že deti sa báli domov prísť, a
keď manžel domov prišiel, tak ju kopol, koľko krát zbil alebo pýtal peniaze na taxík. Keď mu odmietla dať

peniaze na taxík začal ju urážať, šticovať, biť, kopať a vyhrážať sa jej i deťom. Maloletý K. žalovanému
viackrát povedal, aby sa začal správať ako otec rodiny a nie ako ožran, pretože sa za neho hanbil.
Odpoveď otca bola, že už viac nie je jeho syn a že je ako jeho mater. Žalovaný pýtal peniaze nielen
od nej, ale aj od detí (napr. sumu 2 €, pretože im inak nedá kľúče od auta, bytu a pod.). Žalovaný vzal
peniaze, ktoré mali so žalobkyňou sporené na Vianoce cca 300 €, deťom zobral cca 400 € z peňaženky,

a jej veľký pohár (0,7 dcl.) s centami, kde boli 0,50 €, 0,20 € a 0,10 €. Ešte takisto žalovaný zobral
Playstation 3, ktorý maloletým zakúpila ona. Musela si pred žalovaným schovávať zlato, ale aj toto pýtal
od a chcel aj synovi vziať zlatú retiazku, ktorú dostal od jeho krstných rodičov ku krstinám. Opísala
incident, kedy si žalovaný ľahol pred auto, zabránil, aby auto odišlo. Zavolali sa policajti a tí ani nevedeli,
ako sa to má riešiť. Matka žalovaného aj jeho teta jej vtedy volali, že „zavolaj si otca, alebo choď, pretože

F. ide na bicykli s nožíkom a povedal, že ťa zabije“. Žalovaný vyvolával deťom v podnapitom stave večer
okolo desiatej - jedenástej, vyhrážal sa jej a deťom hovoril, že sa „odjebe“, hodí do Váhu či skočí pod
vlak. Svedok K. F., potvrdil, že bol svedkom jedného incidentu asi v januári 2020. Z výpovede svedka
Ing. G. A. vyplynulo, že raz večer, asi po deviatej mu volala dcéra „ocino príď, prišiel F. napitý a rozkopal
dvere, pýtal peniaze na taxík, dvere sa mi nedajú zamknúť“. Opísal tiež, že bol svedkom fyzického útoku

na žalobkyňu, keď bol s ďalším zaťom Tiborom u žalobkyni v byte. Ako aj vyplynulo z pojednávaní v
danej veci, žalovaný má negatívny postoj k jej novému partnerovi, preto existuje skutočne dôvodná
obava, že by zo strany žalovaného mohlo s ohľadom na jeho žiarlivosť a neliečenú závislosť na alkohole,
dôjsť ku negatívnemu správaniu vo vzťahu k nej i k jej partnerovi a k snahe žalovaného o osobný styk
s ňou a k opakovaniu jeho agresívneho správania k nej. Žalovaný ju kopal, bil, oblieval alkoholom,

opľúval a to denne od októbra - novembra roku 2019. Žalovanému bolo v trestnom konaní uložené
ochranné liečenie prialkoholické ambulantnom formou. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania pred
súdom prvej inštancie ochranné liečenie žalovaný ku dňu vyhlásenia dokazovania súdu za skončené,
neabsolvoval. Žalovaný nevyhľadal odbornú pomoc, nelieči sa, napriek tomu, že táto povinnosť mu
bola uložená súdom s ohľadom na závery znalca, čo ešte viac zvyšuje jej obavu zo stupňovania jeho

agresívneho správania. Je toho názoru, že nie je potrebné, aby ona (ako slabšia strana, obeť domáceho
násilia, na materskej dovolenke bez riadneho príjmu) v konaní predkladala odborné vyjadrenia alebo
znalecké posudky. Vypovedala pravdivo a na preukázanie svojich tvrdení navrhla výsluchy svedkov,
listinnédôkazyaoboznámeniezvukovejnahrávky.Takýmtospôsobomunieslabremenosvojhotvrdenia.
Navyše znalecké posudky boli súčasťou trestných konaní, ktoré žiadala pripojiť k tomuto konania. Civilný

sporový poriadok vypočítava veľké množstvo dôkazných prostriedkov, pričom každý z nich má rovnakú
zákonnú silu. Nie je nutné, aby strana sporu používala na svoju obranu všetky dôkazné prostriedky.
Využila viaceré dôkazné prostriedky. Predložila aj lekársku správu, ktorou preukázala pravdivosť svojho
tvrdenia. Nie je pravda, že telefonovala žalovanému. So žalovaným nekomunikuje, nakoľko má z nehostrach. Jediná komunikácia je zasielanie mu emailov pravidelne vždy ku 30. dňu v každom mesiaci
kalendárneho roku o zdravotnom stave maloletých detí, ich školských výsledkoch a mimoškolských
aktivitách na základe rozsudku OS Trenčín zo dňa 03.06.2021, sp. zn. 34P/2/2021. Takýmto spôsobom

jezabezpečenéinformovanieotcaomaloletýchdeťoch.Súdtakistovykonaldôkazprehranímzvukových
záznamov, ktoré boli vyhotovované so súhlasom žalovaného, čo potvrdzuje na predmetnej nahrávke.
Z týchto záznamov vyplýva ako násilne, agresívne a vulgárne sa žalovaný správa k nej za prítomnosti
maloletýchdetí.Jednásaohrubénadávkyaagresívneprejavyžalovaného,ktoréniejemožnétolerovať,
navyše ak sa takto správa za prítomnosti maloletých detí. Maloletí sa otca boja. Obava z agresívneho

správania a ďalších fyzických útokov žalovaného na ňu je posilnená tým, že žalovaný požíva intenzívne
alkoholické nápoje a pod ich vplyvom je veľmi agresívny. Nelieči svoju závislosť. Útoky žalovaného sa
stupňovali, opakovali a boli intenzívne, dochádzalo k fyzickým aj verbálnym útokom, a to aj keď bol
triezvy.Jetohonázoru,žejepreukázané,žedochádzaloveľmičastokfyzickýmútokomsilnejintenzityzo
strany žalovaného voči nej, ktorý ju bil, bol agresívny, vulgárne jej nadával aj keď bol triezvy, čo vyústilo
do podaní rôznych trestných oznámení. V konaní bolo preukázané, že sa žalovaný môže konania voči

nej dopustiť opakovane, nakoľko sám mnohokrát porušil súdom nariadené zákazy. Na základe vyššie
uvedeného žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny a priznal jej
náhradu trov konania v rozsahu 100%.
11. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

12. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol napadnutý nebol,
a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho
súdu nedotknuté.

13. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny
predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto

stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj
osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
14. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie teda vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne
vo veci rozhodol.

15. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a
vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje,
že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že
žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd vo veci samej zakázal žalovanému približovať sa k nej na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Na základe dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie

odvolací súd pritom zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci bola
preukázaná existencia neoprávnených zásahov žalovaného do práva na ochranu osobnosti žalobkyne
a súčasne je možné dôvodne sa obávať, že môže reálne nastať opakovanie týchto neoprávnených
zásahov. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaný sa voči
žalobkyni dopustil doposiaľ 3 skutkov (18.02.2020, 21.03.2020 a 01.09.2020), ktoré naplnili znaky

skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania, za ktoré bol právoplatne odsúdený,
pričom v uvedených trestných veciach bol i väzobne stíhaný. Napriek tomu, že Krajský súd v Trenčíne
uznesením č.k. 23Tpo/24/2020-39 zo dňa 10.03.2020 zrušil v poradí prvé rozhodnutie okresného súdu
o jeho vzatí do väzby a nahradil väzbu spolu s uložením viacerých obmedzení a zákazov, vrátane
zákazu styku so žalobkyňou na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, tento zákaz žalovaný porušil zakrátko

na to tým, že sa voči nej dopustil skutku dňa 21.03.2020, za ktorý bol tiež následne väzobne stíhaný
a právoplatne odsúdený. Po právoplatnom odsúdení a vykonaní trestu uloženého rozsudkom sp.zn.
3T/68/2020 zo dňa 04.08.2020 (za skutky zo dňa 18.02.2020 a 21.03.2020), ktorý trest žalovaný vykonal
29.08.2020, sa 01.09.2020 dopustil voči žalobkyni ďalšieho rovnakého skutku, pre ktorý bol vzatý
do väzby a následne právoplatne odsúdený rozsudkom sp.zn. 3T/122/2020 zo dňa 11.02.2021. Tiež

bolo zistené, že pred spáchaním vyššie uvedených trestných činov voči žalobkyni, od 20.12.2019 sa
voči nej dopustil tiež 2 priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu. Správanie, ktorého sa žalovaný
na žalobkyni dopúšťal, za ktoré bol opakovane či už právoplatne uznaný za vinného zo spáchania
priestupkov alebo troch trestných činov, je neakceptovateľné a úplne spoločensky neprípustné o toviac, že bolo namierené proti manželke, ktorá, aj podľa názoru odvolacieho súdu má aj vzhľadom na
tieto negatívne skúsenosti opodstatnený strach z toho, že by sa opäť mohla stať obeťou obdobného
protiprávneho konania zo strany žalovaného. Ak sa žalovaný bránil tým, že sa polepšil a nehrozí, že

by sa obdobného konania dopustil opäť, čo bol hlavný jeho argument v prospech zamietnutia žaloby,
súd prvej inštancie mal správne za to, že vykonaným dokazovaním naopak bola preukázaná dôvodná
obava z toho, že by sa protiprávneho konania mohol voči žalobkyni dopustiť znovu. Vzhľadom na
preukázané opakovanie protiprávneho konania žalovaného, ktorého objektom je iba žalobkyňa, je aj
podľa odvolacieho súdu zrejmé, že žalovaný v nedávnej minulosti mal očividný problém ovládnuť svoje

konanie proti žalobkyni, ktorú zámerne vyhľadával za tým účelom, aby sa jej opakovane vyhrážal (aj
smrťou), a to dokonca aj počas toho, ako mal súdom (v rámci náhrady väzby) uložený zákaz priblíženia
sa k žalobkyni a tiež aj po tom, čo bol za nebezpečné vyhrážanie z 18.02.2020 a 21.03.2020 odsúdený,
kedy sa rovnakej trestnej činnosti voči nej dopustil aj dňa 01.09.2020, len niekoľko dní po prepustení
z výkon trestu. Žalovaný v nedávnej minulosti stupňoval svoje protiprávne konanie proti žalobkyni,
porušil už raz súdny zákaz priblíženia sa k žalobkyni, dopustil sa nebezpečného vyhrážania 3 dni po

vykonaníprvéhotrestuodňatiaslobody(prepustený29.08.2020,ďalšítrestnýčinspáchaný01.09.2020),
ktoré správanie žalovaného aj podľa odvolacieho súdu nasvedčuje tomu, že má tendenciu porušovať
zákaz uložený súdom, keď celkom zrejme ani výkon trestu odňatia slobody či pobyt vo väzbe nebol pre
neho takým ponaučením, po ktorom by sa vystríhal obdobného konania, keď opakovane sa dopustil
rovnakého konania aj po prvom výkone trestu. Opakovanie neprípustného správania žalovaného voči

žalobkyni v rokoch 2019 až 2020, porušovanie zákazov nevylučuje, naopak, aj podľa odvolacieho súdu
vytvára dôvodnú obavu, že by rovnaké konanie mohol zopakovať znova. Aj skutočnosť, že žalovaný
doposiaľ neriešil odborným spôsobom problém s alkoholom, aj podľa odvolacieho súdu znásobuje riziko,
že by sa (opäť aj pod vplyvom alkoholu) mohol dopustiť obdobného správania voči žalobkyni. Čo sa týka
obrany žalovaného pred súdom prvej inštancie ako i v podanom odvolaní, že od prepustenia z druhého

výkonu trestu žalobkyňu nevyhľadal, čo má byť dôkazom o tom, že už ju kontaktovať nemá záujem,
odvolací súd zdôrazňuje, tak ako už správne uviedol súd prvej inštancie, že sú tu práve objektívne
skutočnosti, ktoré žalovanému nateraz bránia (aj keby chcel), aby sa k žalobkyni priblížil. V prvom rade
je to skutočnosť, že žalobkyňa s deťmi odišla pred prepustením žalovaného z výkonu trestu na miesto,
ktoré mu nie je známe, čo samo osebe znemožňuje žalovanému čo i len potenciálne snahy o vyhľadanie

žalobkyne. Teda nie pozitívny posun v správaní žalovaného, ale predovšetkým zdržovanie sa žalobkyne
na nateraz pre žalovaného neznámom mieste spôsobilo, že sa žalovaný so žalobkyňou (mimo súdnych
pojednávaní) osobne nestretol. Ani podľa odvolacieho súdu nemožno od žalobkyne požadovať, aby
sa "ukrývala" pred žalobcom nekonečne dlhý čas z obavy pred zopakovaním protiprávneho konania.
Vzhľadom na vyššie uvedené predošlé správanie žalovaného má aj odvolací súd obavu z toho, že

žalovaný nebude schopný, ak sa dozvie miesto pobytu žalobkyne, zdržať sa jej vyhľadávania. Žalovaný
má aj neodkladným opatrením vydaným dňa 14.01.2021 v konaní sp.zn. 15C/1/2021 uložený zákaz
priblíženia sa k žalobkyni, a preto aj podľa odvolacieho súdu táto okolnosť nateraz objektívne brzdí
žalovaného v snahách o styk so žalobkyňou. Žalovaného opakované protiprávne správanie v nedávnej
minulosti, doposiaľ neriešenou závislosťou na alkohole, a aj počas tohto sporu na pojednávaniach pred

súdom prvej inštancie prezentovanými negatívnymi emóciami prejavovanými voči žalobkyni majúcimi
svoj základ v novom partnerskom vzťahu žalobkyne s iným mužom a neúspešnými snahami žalovaného
stretnúť sa s deťmi, zakladajú aj podľa názoru odvolacieho súdu dôvodnú obavu, že by sa snaha o
osobný styk žalovaného so žalobkyňou mohla zopakovať. Uvedenú obavu nie sú ani podľa odvolacieho
súdu spôsobilé vyvrátiť ani žalovaným produkované tvrdenia a dôkazy, že začal riadne splácať dlhy,

výživné a náklady na byt, keďže snaha o splatenie starších dlhov nevyvracia sklony žalovaného ku
kontaktovaniu žalobkyne, ktoré sklony potvrdzuje jeho predošlé správanie vo vzťahu k nej. Žalovaný v
rámci svojej obrany pred súdom prvej inštancie tak aj v odvolaní "zľahčoval" strach žalobkyne a tvrdil,
že ona z neho nemá strach dostatočnej intenzity na to, aby súd žalobe vyhovel. Žalobkyňa aj podľa
odvolacieho súdu naopak opodstatnene môže mať strach z toho, že žalovaný protiprávne konanie voči

nej zopakuje, pričom tento ňou prezentovaný strach má racionálny základ v jej predošlej opakovanej
negatívnej skúsenosti so žalovaným. Vzbudenie dôvodnej obavy na strane žalobkyne ako poškodenej je
súčasťou aj skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania a súd nemá dôvod pochybovať
o tom, že obava na strane žalobkyne z osoby žalovaného má svoj opodstatnený základ. Intenzitu strachu
ani to, že by mala byť žalobkyňa ako obeť atakovaná či už verbálne alebo fyzicky, ani podľa odvolacieho

súdu nie je nutné pre účely tohto sporu dokladovať znaleckým dokazovaním, tak, ako to tvrdil žalovaný i
v podanom odvolaní, nakoľko podstatným pre posúdenie žaloby je preukázanie opakovaného spáchania
priestupkov a trestných činov žalovaným voči žalobkyni ako poškodenej v nedávnej minulosti (teda
preukázanie protiprávnych zásahov do osobnej integrity žalobkyne), resp. úlohou súdu je vyhodnotiť,či sa takéto konanie môže reálne v budúcnosti ešte zopakovať, čo súd prvej inštancie spravil, pričom
znalecké dokazovanie nie je ani podľa odvolacieho súdu dôkazom, od ktorého by sa ako od jediného
mal odvíjať úspech v spore. U žalobkyne aj podľa odvolacieho súdu pretrváva dôvodne obava, že

v prípade neexistencie súdneho zákazu ju žalovaný bude opätovne vyhľadávať a atakovať, a to
hlavne verbálne, za ktoré verbálne útoky bol právoplatne odsúdený v roku 2020 a 2021, môže mať
dôvodnú obavu zo zopakovania vulgárnych osočovaní, vyhrážok smrťou, ktoré nie je povinná znášať.
Vulgárne osočovanie zo strany žalovaného na adresu žalobkyne je nielen súčasťou opisu skutkov
trestných činov podľa právoplatných odsudzujúcich rozsudkov, ale boli tiež preukázané z vykonanej

zvukovej nahrávky. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie pritom nevyplynulo, žeby
žalovaný svojím správaním v neskoršom období takýto prístup k žalobkyni zmenil o to viac, kedy aj
na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie prejavoval negatívny postoj k žalobkyni, prameniaci v
novom partnerskom vzťahu žalobkyne a v konfliktoch týkajúcich sa detí. Uvedené aj podľa odvolacieho
súdu len umocňuje dôvodnú obavu zo zopakovania neprípustného správania žalovaného. Základom
pre vyhovenie žaloby bolo preukázanie existencie opakovaného nebezpečného vyhrážania žalovaného

žalobkyni, teda jej početné verbálne osočovanie a vulgárne napádanie, ktoré bolo preukázané tak, ako
bolo vyššie uvedené a súčasná obava z opakovania takýchto počinov, pričom vykonaným dokazovaním
pred súdom prvej inštancie sa nad rámec uvedeného tiež podarili preukázať aj fyzické útoky žalovaného
na žalobkyňu a aj tieto zistené fyzické napadnutia postačujú na prijatie záveru o absolútne neprípustnom
správaní žalovaného voči žalobkyni, z ktorého tiež môžu u žalobkyne opodstatnene vychádzať obavy

zo žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené mal aj odvolací súd za preukázané, že došlo zo
strany žalovaného k porušeniu práv žalobkyne na ochranu jej osobnosti a k zásahom do jej telesnej
integrity. Vzhľadom na zistené skutočnosti ohľadom osoby žalovaného, z ktorých skutočností mal aj
odvolací súd preukázanú dôvodnú obavu z možného opakovania takýchto neprijateľných zásahov
do integrity žalobkyne a jej dôstojnosti, dospel súd prvej inštancie správne k záveru, že je dôvodné

uložiť žalovanému zákaz priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov tak, aby
nedochádzalo k ďalším objektívne hroziacim neoprávneným zásahom žalovaného do práv žalobkyne.
Stanovená vzdialenosť je aj podľa odvolacieho súdu dostačujúca a zároveň neprimerane neobmedzuje
slobodu pohybu žalovaného. Súd prvej inštancie rovnako správne obmedzil uložený zákaz pre prípad
účasti žalobkyne a žalovaného na úkonoch v súdnom (napr. civilnom, trestnom) konaní, správnom

konaní alebo inom konaní pred orgánmi verejnej správy alebo orgánmi činnými v trestnom konaní,
na ktoré budú žalobkyňa a žalovaný súčasne predvolaní a pri ktorých nemožno vylúčiť, že sa obaja
stretnú a z objektívnych dôvodov nebude možné zabezpečiť, aby fyzická vzdialenosť medzi nimi bola
menšia ako 10 metrov. Čo sa týka námietky žalovaného uvádzanej v odvolaní, že súd svojim výrokom
o zákaze približovať sa k žalobkyni prejudikuje aj zákaz priblížiť sa k deťom, nakoľko medzi výnimky zo

zákazu priblíženia sa nezaradil aj čas odovzdania detí v rámci realizácie styku otca s deťmi po dobu
určenú súdom, a teda jedná sa o vadu konania, kedy postupom súdu je zasahované do jeho práv do
takej miery, že sa jedná o porušenie práva na spravodlivý proces, odvolací súd túto nepovažoval za
opodstatnenú, nakoľko o zákaze priblížiť sa k deťom je rozhodované v samostatnom konaní a pokiaľ
ide o odovzdávanie detí pri styku, tak zákon priamo nedefinuje povinnosť matky respektíve rodiča

byť prítomná pri odovzdaní dieťaťa. Rodič má právo zabezpečiť toto odovzdanie aj treťou osobou,
to znamená príbuznými alebo inou osobou. Nie je porušením súdneho rozhodnutia, pokiaľ by matka
odovzdávala dieťa otcovi prostredníctvom inej osoby. Rovnako to platí aj pre prípad prevzatia dieťaťa.
Dieťa môže prevziať od otca so súhlasom matky aj iná osoba.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania
vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd
nepovažoval námietky žalovaného za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal náhradu trov
odvolaciehokonaniavočižalovanémuvrozsahu100%,stým,žeovýškenáhradytrovkonaniarozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).