Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Škultétyová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoCsp/6/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117216310
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3117216310.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu W. Q., narodeného dňa XX.XX.XXXX,
bytom Z. XXX/XX, X. I. O., zastúpeného T. E. T., so sídlom A. K. XXXX/XXA, G. G. R. XX XXX XXX,
proti žalovaným 1/ F.. so sídlom N.. I. XX č. XXX/B, Y., R. XX XXX XXX a 2/ X.N., M.. so sídlom XXX
XX I., L. 2, R. XX XXX XXX, obaja zastúpení F., M. so sídlom O. 9, I., R.: XX XXX XXX, v mene ktorej
koná advokát a konateľ V.. W. Z., o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, určenia neplatnosti
právnych úkonov k realizácii dobrovoľnej dražby a o výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. septembra
2020, č. k. 12Csp/69/2017-214 takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Neodkladné opatrenie nariadené Okresným súdom Trenčín č. k. 12Csp/69/2017-91 zo dňa 10.08.2017
z r u š u j e .
Žalovaní 1/, 2/ m a j ú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným
náhradu trov konania v rozsahu 100 % k rukám ich zástupcu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovaným 1/, 2/ určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru „K.“ č. U XXXXX-XX zo dňa 24.02.2009, ktorý mu poskytol žalovaný
1/, určenia neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa - žalovaného 1/ i dražobníka - žalovaného
2/ smerujúcich k realizácii výkonu záložného práva a dobrovoľnej dražby (pôvodne dňa 15.08.2017)
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a XXXX pre k.ú. X. I. O., prikázania súdom žalovanému 1/
výmazu o záložnom práve k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX a XXXX pre k.ú. X. I. O.
a náhrady trov konania.
2. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že zmluva o poskytnutí úveru „K.“ č. U XXXXX-
XX zo dňa 24.02.2009 (predložili v celom rozsahu žalovaní 1/, 2/ na č. l. 109 súdneho spisu) a žalobca
bez poslednej strany (č. l. 12 súdneho spisu) bola uzavretá medzi pôvodným veriteľom O. P. (ďalej len
O. F.) i žalobcom a podpísaná obomi zmluvnými stranami dňa 24.02.2009. V zmluve sa
uvádza ako Časť A úveru výška úveru v tejto časti 2 973,23 eur/89 571,53 Sk, mesačná anuitná splátka
146,30 eur/4 407,43 Sk bez poistného, počet splátok 240, dátum 1. splátky 20.03.2009, dátum poslednej
splátky 26.02.2009, RPMN vo výške 9,39 %, celkové náklady dlžníka 35 112,-
eur/1 057 784,11 Sk z toho výška istiny je 16 250,- eur/489 547,50 Sk, výška úrokov s poplatkami 18
862,- eur/568 236,61 Sk, priemerná hodnota RPMN 7,30%, účel úveru: bezúčelový, v Čiastke B úveru:154,98 eur/4 668,93 Sk bude prevedená na účet H. F.. ako úhrada výdavkov H. s poskytnutím tohto
úveru, v Čiastke C úveru: bude prevedená na uvedený účet na úhradu pohľadávky banky
voči žalobcovi zo Zmluvy č. XXXX vo výške 13 276,77 eur, t. j. refinancovanie iného úveru.
Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi boli poskytnuté 2 časti úveru a to sumy 2 973,23 eur a 13 276,77
eur - refinancovanie iného jeho úveru, spolu 16 250,- eur a suma 154,98 eur bola vedená ako poplatky
za úver, pričom všetky 3 sumy sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 146,30 eur po dobu 240
mesiacov. Žalovaný 1/ predložil k predmetnej úverovej zmluve Žiadosť o úver K. - tlačivo H. F. vyplnenú
žalobcom a podpísanú žalobcom dňa 26.01.2009, v ktorej sú uvedené údaje o rodinnom stave žalobcu
(slobodný), počet vyživovacích osôb ( 0 ), údaje o príjmoch a výdajoch (čistý príjem 614,09 eur, výdavky
a zostatok disponibilného čistého príjmu 486,- eur mesačne), vyjadrenie žalobcu, že si úver berie
na odkúpenie bytu. K žiadosti bol pripojený mzdový list žalobcu za rok 2008 a report Sociálnej poisťovne
na žalobcu týkajúci sa zamestnania žalobcu. Súd prvej inštancie predmetnú úverovú zmluvu posudzoval
ako spotrebiteľský úver podľa zák. č. 258/2001 Z. z. a neprihliadol na dôvod žiadosti žalobcu o
úver uvedený v Žiadosti o úver, nakoľko pôvodnému veriteľovi - banke nič nebránilo uviesť v úverovej
zmluve iný účel úveru ako bezúčelový. Následne súd prvej inštancie vykonal súdnu kontrolu predmetnej
úverovej zmluvy podľa zák. č. 258/2001 Z. z., či nejde o bezúročný a bezpoplatkový úver v
zmysle § 4 tohto zákona a zistil, že úverová zmluva obsahuje všetky týmto zákonom požadované údaje.
3. K námietke žalobcu ohľadne chýbajúcej náležitosti úverovej zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č.
258/2001 Z. z., t. j. rozdelenie splátky na istinu, úrok a poplatky, poukázal súd prvej inštancie na závery
Súdneho dvora EÚ v jeho rozsudku zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia a.s./ Klára
Bíróová, podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm. h) až j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS
v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej
právnej úprave, akou je vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, podľa ktorej musí zmluva o
úvere špecifikovať rozpis každej splátky určenej, podľa prípadu, na amortizáciu istiny, splatenie úrokov
a ostatných nákladov. Súd prvej inštancie vychádzal z tohto rozhodnutia v zmysle čl. 2 CSP a
považoval úverovú zmluvu v súlade s písm. i) ust. § 4 ods. 2 cit. zákona.
4. Súd prvej inštancie, vzhľadom na tvrdenia žalobcu ohľadne absencie uvedenia správnej výšky RPMN
v úverovej zmluve, zistil, že dlžník - žalobca mal za všetky 3 sumy úveru platiť mesačne po 146,30 eur
po dobu 240 mesiacov, t. j. spolu zaplatiť sumu 35 112,- eur ako celkové náklady celého úveru.
Skontroloval výšku RPMN k týmto splátkam úveru vo výške 16 250,- eur a zistil jej hodnotu 9,40 % a ešte
aj s poplatkom za poskytnutie úveru 154,98 eur vo výške 9,55 %. V predmetnej zmluve bola uvedená
RPMN k úveru vo výške 16 250,- eur vo výške 9,39 %, ktorá je nepatrne odlišná od výpočtu súdu,
preto súd prvej inštancie mal za to, že bola splnená aj táto zákonná podmienka podľa písm. j) § 4 ods. 2
cit. zákona č. 258/2001 Z. z.. Podľa Súhrnných informácií o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
v 1.Q roka 2009 pre spotrebiteľské úvery so zabezpečením od 1 500,- eur do 6 500,- eur so
splatnosťou od 10 rokov bola priemerná RPMN vo výške 8,72 %. V predmetnej úverovej zmluve bola
uvedená úroková sadzba vo výške 8,80 % ročne a podľa internetového Prehľadu úrokových sadzieb
pre domácnosť pre spotrebiteľské úvery splatné nad 5 rokov, predloženého samotným žalobcom, bola
hodnota 8,8142 % ročne. Nešlo o neprimeranú úrokovú sadzbu v období uzavretia predmetnej úverovej
zmluvy. Súd prvej inštancie nezistil, že by predmetná úverová zmluva nemala náležitosti spôsobujúce
jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť, ani že by bola v rozpore s dobrými mravmi v časti výšky úrokovej
sadzby s následkom neplatnosti v tejto časti.
5. K námietkam žalobcu ohľadne skutočného veriteľa z predmetnej úverovej zmluvy súd prvej inštancie
zistil, že spoločnosť H. J. K. F.. zabezpečovala, „sprostredkovala“ úvery pre O.., zabezpečovala
administratívu spojenú s vyhlásením predčasnej splatnosti úverov, vymáhaním pohľadávok a pod.
Samotná úverová zmluva bola podpísaná O., žalobca sa s úverovou zmluvou i podmienkami oboznámil,
súhlasil s ňou a prejavil slobodnú vôľu byť ňou viazaný svojim podpisom. Teda žalobca bol oboznámený,
kto je veriteľom z predmetnej úverovej zmluvy a to O. F.. Žalobca je spotrebiteľom a i priemerná
znalosť spotrebiteľa a jeho obozretnosť postačujú na prečítanie s porozumením, že poskytovateľom
úveru podľa predmetnej úverovej zmluvy bol O.. a nie H. a úrok je vo výške 8,80 % ročne.
6. K námietke žalobcu, že O. F. už pri podpise zmluve nepostupovala s odbornou starostlivosťou,
neskúmala jeho bonitu, nepýtala sa ho na jeho situáciu v rodine, či bude schopný úver splácať alebo nie,
súd prvej inštancie bez pochybností zistil, že tieto tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé, pretože žalovaný 1/predložil k predmetnej úverovej zmluve Žiadosť o úver K.- tlačivo H. F., vyplnenú žalobcom a podpísanú
žalobcom dňa 26.01.2009, v ktorej sú uvedené údaje o rodinnom stave žalobcu (slobodný), počet
vyživovacích osôb ( 0 ), údaje o príjmoch a výdajoch (čistý príjem 614,09 eur, výdavky a
zostatok disponibilného čistého príjmu 486,- eur mesačne), vyjadrenie žalobcu, že si úver berie na
odkúpenie bytu. K žiadosti bol pripojený mzdový list žalobcu za rok 2008 a report Sociálnej poisťovne na
žalobcu týkajúci sa zamestnania žalobcu. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu v časti o určenie
jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti zamietol ako nedôvodnú a predmetnú zmluvu považoval za platnú.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1, 2 písm. a), b), d) až j), k) a l),
ods. 3, 4 zákona č. 258/2001 Z. z., § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1, 2. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
7. K ďalším žalovaným nárokom žalobcu a to k určeniu neplatnosti právnych úkonov žalovaných 1/, 2/
smerujúcich na základe predmetnej úverovej zmluvy a záložnej zmluvy k realizácii dobrovoľnej
dražby súd prvej inštancie uviedol, že žalobu v tejto časti zamietol pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu podľa § 137 písm. c) CSP z dôvodu, že žalobca nežaloval určenie, či tu právo je alebo nie
je a žiadny osobitný právny predpis neumožňuje podať žalobu o určenie neplatnosti právnych úkonov
veriteľa a dražobníka, smerujúceho k realizácii dobrovoľnej dražby. Osobitný predpis umožňuje
podať žalobu iba na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Zdôraznil, že súd nemá podľa ustanovení
CSP v právomoci nariaďovať žalovanému 1/, aby vymazal zápisy na liste vlastníctva o záložnom práve
k nehnuteľnosti a o výkone záložného práva podľa § 137 CSP, preto zamietol žalobu v tejto časti ako
nedôvodnú.
8. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Vytýkal súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie je z hľadiska posúdenia zamietnutia nároku arbitrárne/
nepreskúmateľné. Uviedol, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, že by oboznámil
strany sporu o sporných a nesporných skutočnostiach a o predbežnom právnom posúdení veci (§ 181
ods. 2 CSP), nevykonal dokazovanie listinami navrhovanými žalovanými až do takej miery, že znemožnil
žalovaným výkon ich procesných práv do tej miery, že bolo porušené ich právo na
spravodlivý súdny proces, pričom vzniknuté nedostatky nemožno napraviť v odvolacom konaní a
zároveň nesprávne právne posúdil vec v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. a zákona č. 250/2007
Z. z., čím porušil rovnosť strán a právo na spravodlivý súdny proces. Vytýkal súdu prvej inštancie,
že v bode 20 svojho rozsudku uviedol, že namietal len chýbajúcu náležitosť úverovej zmluvy podľa
písm. i), t. j. z rozdelenie splátky na istinu, úrok a poplatky, k čomu zaujal názor Súdny dvor EÚ, a
preto sa zaoberal iba touto náležitosťou a iné chýbajúce náležitosti či neprijateľné zmluvné podmienky
neskúmal, čím porušil právo na spravodlivý súdny proces. Poukázal na znenie ust. § 4 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a mal za to, že zmluva neobsahuje dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, RPMN a celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a vytýkal súdu, že uvedené posudzoval v zmysle zákona
č. 129/2010 Z. z.. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/128/2016 a znenie § 566
Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu obsahuje nesprávny
údaj o RPMN. Dôvodil, že výška poskytnutého úveru nie je 16 404,98 eur, ale iba suma 16 250,- eur
a podľa jeho výpočtu je hodnota RPMN 9,5 % a celková cena úveru 35 266,98 eur, pričom v zmluve
je uvedená RPMN 9,39 % a celková výška úveru 35 112,- eur. Úver mu nebol poskytnutý vo výške
154,98 eur, čo je neprijateľná zmluvná podmienka, nakoľko podľa bodu B zmluvy išlo o poplatok za
poskytnutie úveru. Poukázal na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu
zo dňa 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06. Mal za nepochybné, že žalovaný nedodržal pri uzatváraní
zákonné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z., a preto je zmluva bezúročná
a bez poplatkov. Ďalej uviedol, že nežiadal spoločnosť H. J. K. o úver so záložným právom, ale o
úver bez účelu. Zmluva je však vyhotovená z O., od ktorej úver nežiadal a súčasne mu bolo daná
na podpis aj zmluva o zriadení záložného práva, pričom zmluvu nepodpisoval na pobočke O., ale v
spoločnostiH.J.K.,ktoránemohlaposkytovaťúverysozabezpečenímnehnuteľnosti.Používanietakejto
zmluvy zakladá nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná (§ 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa). Pokiaľ ide o jeho žalobný petit v časti II - IV, poukázal na ust. § 138 CSP a
dôvodil, že chcel zabrániť vydraženiu svojho majetku na základe zmluvy, ktorá nemala
predpísané náležitosti a obsahovala neprijateľné dojednania, o ktorých môže rozhodnúť len súd, čo
dosiahol vydaním nariadeného neodkladného opatrenia. Mal za to, že je možné domáhať sa neplatnosti
zmluvy o zriadení záložného práva, nakoľko ide o zmluvu, ktorá súvisí so zmluvou spotrebiteľskou, bolauzatvorená na základe nekalých podmienok a nekalého konania žalovaného 1/ a je možné, aby súd
rozhodol o tejto skutočnosti. Žaloba i v tomto rozsahu bola podaná dôvodne a je daný naliehavý právny
záujem. Jeho postavenie v zmluvnom vzťahu je neisté a hrozí mu a jeho rodine strata obydlia, pričom
žalovaní nedisponujú platne uzatvorenou zmluvou o záložnom práve. Poukázal na ust. § 34
ods. 2 zákona č. 162/95 Z. z. Katastrálneho zákona a mal za to, že z citovaného ustanovenia vyplýva,
že na obnovenie stavu, aký bol v katastri nehnuteľností pred neplatným právnym úkonom, je potrebné
rozhodnutie súdu o neplatnosti právneho úkonu. Vytýkal tiež súdu, že nepostupoval podľa § 138 CSP
a nevyzval ho na späťvzatie žaloby alebo úpravu petitu.
9. Žalovaní 1/, 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozsudku neoboznámil strany sporu o sporných, nesporných skutočnostiach a o predbežnom právnom
posúdení veci v zmysle § 181 ods. 2 CSP, nevykonal dokazovanie a listinami navrhnutými žalovanými,
čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, uviedli, že citované ustanovenie § 181 CSP
sa vykonáva na pojednávaní a nie je súčasťou odôvodnenia rozsudku.
Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, a preto o týchto skutočnostiach v dôsledku jeho konania ani
oboznámený byť nemohol. Pokiaľ ide o nevykonanie dôkazov navrhnutých žalovanými, uviedol, že o
tom, ktoré dôkazy budú vykonané, rozhodne vždy súd a nemôže táto skutočnosť viesť k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Tvrdenie žalobcu, že došlo zo strany súdu prvej inštancie k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nie je možné preskúmať a keďže v odvolaní absentuje tvrdenie
žalobcu, ako malo k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu dôjsť. Ďalej uviedli, že súd prvej inštancie
preskúmal všetky náležitosti zmluvy o úvere, pričom zotrvali na svojom názore, že uvedený úver „K.“
poskytnutý žalobcovi nemôže byť bezúročný a bez poplatkov vzhľadom ku skutočnosti, že sa nejedná
o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z., čo vyplýva už i z názvu zmluvy o úvere ako i z
účelu, ktorým bolo nadobudnutie nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie sa zaoberal všetkými náležitosťami
zmluvy o úvere, čo uviedol v bode 19 i v bode 21 odôvodnenia svojho rozsudku. Zmluva o úvere je
súladná s ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., obsahuje údaj o dobe trvania zmluvy, poslednom
dni splátky, RPMN aj o celkových nákladoch zmluvy. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo/146/2017, sp. zn. 3Cdo/56/2018, z ktorých vyplýva, že Najvyšší súd SR zjednotil judikatúru
zaoberajúcu sa právnou otázkou povinnosti rozdeliť splátku na istinu a úrok spotrebiteľských úveroch,
pričom prijal eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. a § 4 ods. 2 písm.
i) zákona č. 258/2001 Z. z. a dospel k záveru, že v spotrebiteľských úveroch nemožno od
dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok
počastiachsamostatnevoväzbenaistinu,úrokapoplatky.Súčinnosťou od1.mája2018bolislová
„a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahradené slovami „frekvenciu splátok a“, aby došlo
k odstráneniu možnosti rôzneho výkladu predmetného ustanovenia. Rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Cdo/128/2016 rieši otázky súvisiace s problematikou náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere bez ohľadu na potrebu eurokonformného výkladu. Poukázal tiež na skutočnosť, že
smernica Rady 87/102/EHS nadobudla účinnosť 11. júna 2008, t. j. v čase pred uzatvorením
zmluvy o úvere medzi žalobcom a pôvodným veriteľom, a preto sa vzťahovala aj na túto zmluvu o úvere
a ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. bolo už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere potrebné
vykladať v súlade s touto smernicou, teda eurokonformne. Zdôraznil, že § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z. z. znie úplne identicky ako § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z.. K
údajne nesprávnemu údaju o RPMN uviedol, že súd prvej inštancie skontroloval výšku RPMN z úveru
vo výške 16 250,- eur a zistil i jeho hodnotu 9,40 % a s poplatkom za poskytnutie úveru 154,98
eur vo výške 9,55 %, v úverovej zmluve je RPMN uvedená zo sumy 16 250,- eur vo výške 9,39 %, čo
je nepatrná odlišnosť od výpočtu súdu, a preto aj táto zákonná podmienka podľa § 4 ods. 2 písm. j)
zákona č. 258/2001 Z. z. je splnená. Uviedli, že skontrolovali výšku RPMN úveru vo výške 16 250,- eur,
zistili jeho hodnotu 9,38 % a s poplatkom za poskytnutie úveru 154,98 eur vo výške 9,23 %. Hodnota
RPMN sa podľa výpočtov súdu a ich výpočtov líši od RPMN uvedenej v zmluve o 0,01 %, ktorý nemožno
vnímať ako skutočný rozdiel či nesprávny výpočet a nemožno na základe tohto vysloviť bezúročnosť a
bezpoplatkovosť zmluvy. Pokiaľ ide o sumu 154,98 eur a tvrdenie žalobcu, že mu nebol úver poskytnutý
vo výške, ako bolo uvedené v zmluve o úvere, nakoľko uvedená suma je poplatkom za poskytnutie úveru
a poukazoval na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu uviedli, že
odkaz na rozhodnutie nemeckého súdu je neprípustný, nakoľko SR je zvrchovaný právny štát s vlastným
právnym poriadkom a rozhodovaciu prax iných štátov nie je možné považovať za ustálenú rozhodovaciu
prax. Zdôraznili, že zákon č. 128/2001 Z. z. poplatok za poskytnutie úveru nezakazuje, zahŕňa sa k
nákladom na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou a platí sa za skutočnedodané plnenie - úver. Výška poplatku 154,98 eur predstavuje 0,95 % zo sumy 16 250,- eur a ide o
výšku poplatku primeranú v súlade s dobrými mravmi. Ďalej uviedol, že žalobca návrh zmluvy o úvere
prijal a podpísal ho, preto nemohlo dôjsť k rozporu s ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K tvrdeniu
žalobcu, že súd ho mal vyzvať na späťvzatie žaloby v časti petitu o výmaz záložného práva a mal ho
poučiť o úprave žaloby v súvislosti s jeho nárokmi uvedenými v bode 2 - 3, uviedli, že súd prvej inštancie
postupoval správne, hospodárne a v súlade so zásadou rýchlosti, že žalobu v celom rozsahu zamietol
jedným rozhodnutím vo veci samej. Ak žalobca tvrdil, že súd prvej inštancie mohol rozhodnúť o tom, že
jeho nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, poukázal na ust. § 216 ods. 1, 2 CSP, z ktorých
vyplýva, že súd prvej inštancie nemôže prekročiť žalobný návrh, nakoľko by porušil citované zákonné
ustanovenie, a preto nebol ani oprávnený túto skutočnosť ako predbežnú otázku skúmať.
10. Ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané neboli.
11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňujú so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý
vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil pre svoje rozhodnutie významné dôkazy v konaní
vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov a ktoré tvrdenia
strán sporu mal za preukázané a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli
a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré aj správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje a dodáva
nasledovné:
13. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom závere, že Zmluva o poskytnutí úveru „K.“
č. U XXXXX-XX zo dňa 24.02.2009, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a právnym
predchodcomžalovaného1/,O.P.Z.ktorúposudzovalakospotrebiteľskýúverpodľazákonač.258/2001
Z. z., nakoľko v zmluve je uvedený účel poskytnutia úveru ako bezúčelový. Kontrolou predmetnej
úverovej zmluvy podľa ust. § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. dospel súd prvej inštancie k záveru,
že úverová zmluva obsahuje všetky zákonom požadované údaje. Pokiaľ žalobca namietal chýbajúcu
náležitosť úverovej zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z., t. j. že v zmluve
absentuje výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, súd prvej inštancie poukázal
na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v rozsudku zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia,
a. s./ Klára Bíróová, z ktorého vyplýva, že zo smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 sa má vykladať v tom zmysle, že úprava tejto smernice bráni vnútroštátnej
úprave, podľa ktorej zmluva o úvere musí byť špecifikovaná podľa rozpisu každej splátky určenej podľa
prípadu na amortizáciu istiny, splatenie úrokov a ostatných nákladov.
14. Odvolací súd zdôrazňuje, že otázku interpretácie ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z.z., ktorého znenie je totožné s ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. riešil opakovane i
Najvyšší súd SR a z jeho ustálenej rozhodovacej činnosti je zrejmé, že citované zákonné ustanovenia
je potrebné interpretovať tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí nevyhnutne obsahovať
číselné vyjadrenie každej jednotlivej zložky anuitnej splátky, (t.j. istiny, úroky a iných poplatkov).
Táto interpretácia uvedených ustanovení zodpovedá účelu smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ESz23.apríla2008ozmluváchospotrebiteľskomúvereazrušenísmerniceRady87/102/EHS,
právnym záverom uvedeným v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit
Slovakia, a. s. proti Kláre Bíróovej z 9. novembra 2016 a tiež účelu samotného ustanovenia § 9 ods. 2
písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré je totožné s ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 128/2001
Z. z.. Citované zákonné ustanovenia je potrebné vykladať eurokomformne tak, že sa tým veriteľovi
neustanovuje povinnosť uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere vyššie uvedené zákonom vyžadované
údaje vo vzťahu ku každej jednotlivej zložke anuitnej splátky, ale len vo vzťahu k anuitnej splátke ako
celku. Je potrebné tiež zdôrazniť, že citovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES je z
23. apríla 2008, čiže predchádza uzavretiu zmluvy o úvere posudzovanej v danej veci. Z týchto dôvodov
odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa absencie náležitostí úverovej zmluvy s poukazom na ust. § 4
ods. 2 písm. i) zákona č. 128/2001 Z. z. dôvodná nebola.15. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávne uvedenej výšky RPMN, ktorá bola v zmluve uvedená
vo výške 9,39 % a žalobca tvrdil, že on vypočítal hodnotu RPMN 9,5 % odvolací súd z jeho názorom
nesúhlasí a udáva, že zadaním všetkých údajov týkajúcich sa predmetnej zmluvy, a to výšky pôžičky
16 250,- eur, dátumu pôžičky 24.02.2009, mesačnej splátky vo výške 146,30 eur, počet splátok 240,-
eur, dátum prvej splátky 20.03.2009, deň splátky 20. dňa v mesiaci je RPMN 9,40 %, ako správne
uviedol súd prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že v prípade uvedenia
hodnoty RPMN pôvodným veriteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo výške rozdielnej 0,01 % nejde
o údaj, ktorý by mohol byť považovaný za klamlivú alebo nekalú obchodnú praktiku veriteľa a nemohol
žiadnym spôsobom ovplyvniť rozhodnutie žalobcu o tom, či zmluvný vzťah so žalobcom
uzavrie alebo nie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie súdneho dvora EU vo veci
C-453/10, ktorý konštatoval, že aj keby v zmluve bola uvedená nižšia hodnota (skutočnej RPMN), t.j.
v neprospech spotrebiteľa, za klamlivú praktiku to možno považovať, len ak je spôsobilý tento údaj
zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, čo
musí posúdiť vnútroštátny súd.
16. Z týchto dôvodov odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie po kontrole predmetnej úverovej
zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného 1/ (O., F.) dospel
k záveru, že táto spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky zákonom č. 258/2001 Z.z. požadované údaje.
Neboli splnené predpoklady pre aplikáciu ust. § 4 ods. 3 posledná veta tohto zákona a aby mohol byť
spotrebiteľský úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov.
17. Z ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva demonštratívny výpočet neprijateľných
podmienok v spotrebiteľskej zmluve, pričom podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Je pravdou, že neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po
materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa“ (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Za
neprijateľnú zmluvnú podmienku je možné považovať finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré
mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa.
18. V danej veci žalobca považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku sumu 154,98 eur uvedenú v
čiastke B úveru, ktorá bola účelovo určená pre H. J. K., F.. ako sprostredkovateľa tohto úveru.
19. Odvolací súd sa s jeho názorom nestotožňuje, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že obchodná
spoločnosťH.J.K.,F..skutočnevykonávalafunkciusprostredkovateľaúveru,keďžiadosťžalobcuoúver
bola spisovaná touto obchodnou spoločnosťou, ktorá pripravila a vypracovala zmluvu (táto skutočnosť
medzi stranami sporu nebola sporná) pre veriteľa - O.. a dlžníka - žalobcu, ktorí zmluvu i podpísali. Z
tohto dôvodu nie je možné považovať uvedený poplatok za slúžiaci výlučne záujmom dodávateľa (O.,
F.), naopak, išlo o poplatok za činnosť sprostredkovateľa i pre potreby žalobcu.
20. Z tohto dôvodu nie je možné považovať poplatok za uzavretie zmluvy (ktorý zákon výslovne
nevylučuje), za podmienku zmluvy, ktorá má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky.
21. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na ust.
§ 220 ods. 2 CSP, ktorý zakotvil požiadavku preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. V zmysle tohto
zákonného ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké dôkazy predložil alebo označil. Súd
jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
22. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd
nevzhliadol dôvod uplatnenej odvolacej námietky z hľadiska ani jedného z vyššie uvedeného dôvodu.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS
115/03alebosp.zn.III.ÚS60/04),čoplnedopadátiežnaodôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštancie.23. Pokiaľ žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že nerealizoval postup podľa § 181 ods. 2 CSP, odvolací
súd poukazuje na zápisnicu z pojednávania z č. l. 212, z ktorého postup súdu prvej inštancie v súlade s
ustanovením citovaného zákonného ustanovenia bez akýchkoľvek pochybností vyplýva. Skutočnosť, že
žalobca sa na predmetnom pojednávaní nezúčastnil napriek tomu, že mal riadne vykázané doručenie
v lehote dlhšej ako 5 dní pred pojednávaním, nemôže mať za následok porušenie práva žalobcu na
spravodlivý proces. Je nesporné, že predbežné právne posúdenie súdu prvej inštancie sa v odôvodnení
rozsudku neuvádza z dôvodu, že rozsudok je už konečným právnym posúdením danej veci.
24. K námietke nesprávnej aplikácie ust. § 138 CSP, keď žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že ho
mal ako spotrebiteľa vyzvať na späťvzatie žaloby a úpravu žalobného petitu v časti ním uplatnených
nárokov II. - IV., odvolací súd poukazuje na č. l. 195, z ktorého vyplýva výzva súdu prvej inštancie,
ktorým bol žalobca vyzvaný na späťvzatie časti žaloby v ods. II., III., IV. v lehote 30 dní od prevzatia výzvy
i s poukazom na ust. § 138 CSP ako zjavne nedôvodnej časti žaloby, pretože od 01.07.2016, t. j. od
účinnosti nového Civilného sporového poriadku, podľa § 137 písm. c) nie je možné žalovať neplatnosť
právnych úkonov, ale určenie, či tu konkrétne právo na niečo je alebo nie je a okrem toho súd nemá
právomoc prikázať žalovanému 1/, aby vymazal zápis na LV č. XXXX, č. XXXX k. ú. X. I. O., ktoré
podanie bolo žalobcovi doručené dňa 04.05.2020. Odvolacia námietka žalobcu je preto nedôvodná.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k nárokom II až IV uplatneným v žalobe považuje odvolací
súd za správne a poukazuje na bod 27 až 29 jeho odôvodnenia (§ 387 ods. 2 CSP)
25. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil vrátane
rozhodnutia o trovách konania, ktoré odvolateľom vecne spochybnené neboli.
26. O zrušení neodkladného opatrenia nariadeného Okresným súdom Trenčín, č. k.
12Csp/69/2017-91 zo dňa 10.08.2017 odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 335 CSP.
27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255
ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
proti žalobcovi v celom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie.
28. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.