Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. február 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4221010495
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4221010495.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov

JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci
obžalovaného Z., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, podľa § 348 odsek 1 písmeno d/
Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Komárno, proti rozsudku Okresného
súdu Komárno zo dňa 30.12.2021, sp. zn. 0T/71/2021, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 23.
februára 2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý
rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovanému
Z. J., nar. XX.XX.XXXX v R. U., trvale bytom D.
J. č. XXXX, t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Nitra
od dňa 8.11.2021,

u k l a d á

podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno l/,
písmeno n/ Trestného zákona a priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písmeno m/ Trestného zákona,
postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem)
mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného Z. J. (ďalej
len obžalovaný) vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/
Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že:
dňa XX. novembra XXXX v čase okolo XX.XX hod. pred obcou D. J. viedol motorové vozidlo značky
Škoda Fabia s evidenčným číslom DS XXX GZ, kedy ho hliadka OO PZ D. J. zastavila a kontrolovala
z dôvodu, že mala informácie o tom, že predmetné motorové vozidlo má viesť osoba bez vodičského

oprávnenia,pričomvykonanoulustrácioubolozistené,žetaktokonalnapriektomu,žemubolrozsudkom
Okresného súdu Komárno sp. zn. 11T/58/2014 z 30. marca 2015, s právoplatnosťou dňa 30. marca
2015, uložený okrem iného aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v cestnej
premávke na dobu 5 rokov, trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. 0T/38/2017 z 05. júla2017 s právoplatnosťou dňa 05. júla 2017 okrem iného aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
akékoľvekdruhunadobu5rokovatiežtrestnýmrozkazomOkresnéhosúduKomárnosp.zn.0T/13/2019
zo 16. marca 2019 s právoplatnosťou 02. mája 2019 okrem iného aj trest zákazu činnosti riadiť motorové

vozidlá akékoľvek druhu na dobu 6 rokov.

Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.,
za zistenia poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák. a priťažujúcej okolnosti podľa §
37 písm. m/ Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods.

2 písm. b/ Tr. zák. ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň podľa
§ 43 Tr. zák. upustil od uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu podľa
§ 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., vzhľadom na nevykonané tresty rovnakého druhu, ktoré boli obžalovanému
uložené:
- rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 11T/58/2014 zo dňa 30.3.2015 v trvaní 5 rokov,
- trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. 0T/38/2017 zo dňa 5.7.2017 trvaní 5 rokov,

- trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. 0T/13/2019 zo dňa 16.3.2019 v trvaní 6 rokov.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie prokurátor čo do výroku o treste
v neprospech obžalovaného Z.
V písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že uložený trest súdom I. stupňa je neprimerane

mierny a nebude plniť svoj preventívny účel. Uviedol, že obžalovaný bol doposiaľ 10-krát súdne
trestaný, z toho 4-krát pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
d/ Tr. zák. a naposledy uložené tresty vo výmere dvoch mesiacov a troch mesiacov nepodmienečne
nezabránili obžalovanému v páchaní trestnej činnosti rovnakého druhu, pričom vzhľadom na výšku
doposiaľ uložených trestov zákazu činnosti mu už nebolo možné tieto ukladať. Nepovažoval za správne

a zákonné priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., pretože táto je založená na
aktívnej spolupráci páchateľa pri vyšetrovaní trestnej činnosti. S poukazom na hore uvedené skutočnosti
navrhol krajskému súdu zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/,
ods.2Tr.por.stým,abysámkrajskýsúdpodľa§322ods.3Tr.por.rozhodolouloženíprísnejšiehotrestu
odňatia slobody. Toto odvolanie zástupkyňa krajského prokurátora modifikovala tým, že sa nestotožňuje

s odvolacím dôvodom prokurátora, ktorým namietal použitie ustanovenia podľa § 36 písm. n/ Tr. zák.,
avšak bola toho názoru, že u obžalovaného ide o špeciálneho recidivistu a ani doposiaľ uložené tresty
nemali na neho dostatočný vplyv a preto navrhla zrušiť rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 ods. 1 písm.
e/, ods. 2 Tr. por. a s tým, aby krajský súd podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že obžalovanému
uloží prísnejší trest.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že trest, ktorý mu bol uložený, je
dostatočný. V prípade uloženia mu vyššieho trestu by nastali problémy v jeho rodine, nebude sa mať kto
starať o jeho deti, vždy pracoval a staral sa o rodinu, aby nemusel byť sociálne odkázaný, svoje konanie
oľutoval a uviedol, že riadil motorové vozidlo iba kvôli svojmu synovi, ktorý bol chorý.
Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - prokurátorom, Krajský súd v Nitre v
zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti
ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §

371 ods. 1 Tr. por., pričom bolo zistené, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že obžalovaný na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 30.12.2021 vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe
a po kladných odpovediach na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm.

h/ Tr. zák., súd I. stupňa prijal vyhlásenie o vine a dokazovanie vykonával len v súvislosti s výrokom o
treste. Vzhľadom k tomu, že rozsudok súdu I. stupňa sa stal ohľadom viny právoplatným a odvolanie bolo
podané prokurátorom len čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného, odvolací súd preskúmal
len tento výrok a dospel k záveru, že výrok o treste je potrebné zrušiť, pretože súd I. stupňa pri ukladaní
trestu porušil zákon a trest je neprimerane mierny. S poukazom na tieto skutočnosti potom krajský súd

postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa
a sám vo veci rozhodol.
Pokiaľ ide o ukladanie trestu, odvolací súd pri jeho ukladaní vychádzal zo zásad na ukladanie trestov
uvedených v § 34 Tr. zák.Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na
spôsobspáchaniačinu,jehonásledok,zavinenie,pohnútku,priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnosti
a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Odvolací súd rovnako ako súd I. stupňa, vzhliadol u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť uvedenú v §
36 písm. l/ Tr. zák., keďže k spáchaniu trestného činu sa priznal a tento aj oľutoval, pričom mu priznal
aj poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. n/ Tr. zák., t.j. že napomáhal orgánom činným v trestnom
konaní a v danom prípade aj súdu, keď na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a prejavil aj
ľútosť nad spáchaním skutkov, ktoré mu boli kladené za vinu.

Rovnako aj odvolací súd zistil u obžalovaného priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák.,
že už bol pre trestný čin odsúdený, keď z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti
10-krát súdne trestaný, z toho v štyroch prípadoch sa na neho hľadí ako by nebol odsúdený. Je nutné
uviesť, že doposiaľ bol 4-krát odsúdený pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a to:
- v roku 2012 trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. 0T/47/2012 k trestu odňatia slobody

3 mesiace nepodmienečne a k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 3 roky, pričom
nepodmienečný trest odňatia slobody mu bol odpustený amnestiou,
-vkonanívedenomnaOkresnomsúdeKomárno0T/50/2012boltrestnýmrozkazomodsúdenýopätovne
pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, kde mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 1 rok a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia, ktorý trest vykonal 16.05.2014 a bol mu uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
na dobu 5 rokov. Tento trestný rozkaz bol rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 30.03.2015
sp. zn. 11T/58/2014 zrušený a bol mu pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.
zák. uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 3 mesiace v ústave na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia, z ktorého trestu bol podmienečne prepustený 15.03.2016

a bola mu určená skúšobná doba 2 roky, pričom v tejto skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sa
neosvedčil a bol mu nariadený vykonať zvyšok trestu, ktorý vykonal dňa 16.10.2020. Zároveň mu bol
uložený trest zákazu činnosti vo výmere 5 rokov,
- ďalej bol trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. 0T/38/2017 zo dňa 05.07.2017 uznaný
vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. k trestu

odňatia slobody vo výmere 2 mesiace nepodmienečne, ktorý trest vykonal 31.10.2017 a znova mu bol
uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 5 rokov,
- naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. 0T/13/2019 zo
dňa 16.03.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 02.05.2019 pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, ktorý trest

vykonal 15.06.2019 a bol mu uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 6 rokov.
Z hore uvedeného je zrejmé, že obžalovaný je špeciálnym recidivistom. Doposiaľ uložené tresty odňatia
slobodyzarovnaképrečinynemalinanehožiadnyprevýchovnývplyv,aleopätovnesadopúšťalrovnakej
trestnej činnosti, za ktorú už bol aj odsúdený. Ďalej bolo zistené, že obžalovaný vôbec nie je držiteľom
vodičského oprávnenia, v evidenčnej karte vodiča má evidovaný jeden priestupok z júna 2021, keď

nepoužil bezpečnostný pás ako spolujazdec.
Pri ukladaní trestu odvolací súd vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v § 348 ods. 1 Tr. zák., t.j. 0 až 2
roky, pričom po zohľadnení dvoch poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák.
a jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zák. postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.
zák. znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a ukladal mu trest v rozmedzí trestnej sadzby

0 až 1 rok a 4 mesiace.
Na prevýchovu obžalovaného v danom prípade považoval odvolací súd za primeraný trest odňatia
slobody v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere 7 mesiacov nepodmienečne. Tento trest by mal
zabezpečiť tak ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti a
vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne spĺňa podmienky tak

individuálnej ako aj generálnej prevencie.
Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že trest, ktorý mu bol uložený súdom I. stupňa, je trestom
primeraným a vyšší trest by mal nepriaznivý vplyv na jeho rodinu, k tomu odvolací súd uvádza, že na tieto
skutočnosti mal obžalovaný brať zreteľ, keď riadil motorové vozidlo bez toho, aby mal jednak vodičskéoprávnenie a potom, čo mu už za rovnakú trestnú činnosť bol viackrát uložený trest zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke. Tento trest obžalovaný absolútne
nerešpektuje.

Obžalovaného odvolací súd na výkon trestu odňatia slobody, rovnako ako súd I. stupňa, zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., pretože už
bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.
Rozhodnutím súdu I. stupňa o upustení od uloženia trestu zákazu činnosti podľa § 43 Tr. zák. došlo k
porušeniu Trestného zákona.

Podľa § 43 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol trest
uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest spolu
s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru
dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu.

Toto ustanovenie upravuje postup trestania v prípade, že páchateľ spáchal ďalší trestný čin predtým, než
bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný a páchateľ sa dopustil uvedeného trestného činu v čase
medzi vyhlásením odsudzujúceho rozsudku a právoplatnosťou tohto rozsudku (ďalší trest). V prípade,
že sa páchateľ dopustil uvedeného konania po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku za skorší trestný
čin, ide o recidívu, ktorá sa posudzuje samostatne. V tomto prípade obžalovaný sa dopustil skutku

po právoplatnosti predchádzajúcich odsúdení a preto neprichádzalo do úvahy použitie ustanovenia o
ďalšom treste, ani o jeho upustení. V danom prípade mal súd I. stupňa iba v odôvodnení napadnutého
rozsudku uviesť, že trest zákazu činnosti mu neukladal z dôvodu, že predchádzajúce tresty zákazu
činnosti ešte nemá vykonané a uložením trestu zákazu činnosti by došlo k prekročeniu najvyššej možnej
výmery trestu, ktorá je v zmysle § 61 ods. 2 Tr. zák. 10 rokov

Prvý trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu bol obžalovanému uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. 0T/47/2012, ktorý trestný rozkaz nadobudol
právoplatnosť 11.11.2012. Nepodmienečný trest uložený týmto trestným rozkazom vo výmere 3 mesiace
mu bol odpustený amnestiou zo dňa 02.01.2013, pričom táto sa nevzťahovala na trest zákazu činnosti,
ktorý mu bol uložený vo výmere 3 roky.

Následne mu boli uložené tresty zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej
premávke a to:
- rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 11T/58/2014 vo výmere 5 rokov, pričom predchádzajúci
trestný rozkaz Okresného súdu Komárno sp. zn. 0T/50/2012 bol vo výroku o treste zrušený,
- trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. 0T/38/2017 zo dňa 05.07.2017 vo výmere 5

rokov a
- trestným rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. 0T/13/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť
02.05.2019 vo výmere 6 rokov.
Z pripojených spisov vyplýva, že obžalovaný vykonával tresty od 17.11.2012 do 17.05.2014 (vo veci
Okresného súdu Komárno sp. zn. 0T/50/2012), teda celkovo 1 rok 6 mesiacov.

Následne vykonával trest vo veci Okresného súdu Komárno sp. zn. 0T/38/2017 od 30.09.2017 do
31.10.2017 (2 mesiace).
Ododňa16.03.2019do15.06.2019vykonávaltrestOkresnéhosúduKomárnovovecisp.zn.0T/13/2019
(3 mesiace).
A naposledy bol vo výkone trestu od 16.01.2020 do 16.10.2021 (9 mesiacov) vo veci Okresného súdu

Komárno sp. zn. 11T/58/2014 - potom čo bolo rozhodnuté, čo sa v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody neosvedčil.
Z uvedeného je potom zrejmé, že odsúdený má vykonaný celý trest zákazu činnosti uložený mu trestným
rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. 0T/47/2012 vo výmere 3 roky a časť z trestu zákazu
činnosti uložený mu rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 11T/58/2014. Nevykonané má úplne

tresty zákazu činnosti uložené mu trestnými rozkazmi Okresného súdu Komárno sp. zn. 0T/38/2017 a
0T/13/2019.
Keďže uložené tresty prevyšujú najvyššiu možnú výmeru trestu zákazu činnosti, ktorú je možné uložiť
podľa Trestného zákona, v danom prípade mu trest zákazu činnosti ukladaný odvolacím súdom nebol.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti, odvolací súd rozhodol tak, že vyhovel odvolaniu prokurátora
a sám vo veci rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.