Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/315/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117201183
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7117201183.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a
sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária,
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1) F. K., X.. X.X.XXXX, F.A., O. XX C. X) F. D.,
X.. X.X.XXXX, F., O. X, B.. JUDr. Ľudovítom Didim, advokátom, Šahy, Hontianska cesta 4, o zaplatenie

6 106,70 eur s prísl., o odvolaní žalovanej v 2. rade proti rozsudku 12Csp/10/2017-206 z 16.11.2018
Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku II. a III. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. žalované v 1. a 2. rade sú povinné zaplatiť

žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku 6 106,70 eur, úrok z omeškania vo výške 210,74 eur, 8,00
% ročný úrok z omeškania zo sumy 5 660,79 eur od 7.4.2016 až do zaplatenia a II. v prevyšujúcej časti
úroku z omeškania žalobu zamietol, III. žalobcovi priznal proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu
trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal a ako ju skutkovo a
právne odôvodnil. Konštatoval, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a
nasl. O. z. medzi žalobcom a Slovenskou sporiteľňou, a.s., z 23.10.2015 došlo k postúpeniu pohľadávky
voči žalovaným v 1. a 2. rade na žalobcu. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu
6 256,70 eur, ktorá pozostávala z istiny 5 810,79 eur, riadneho úroku 359,70 eur a úroku z omeškania
86,21 eur. Ku dňu podania žaloby bola dlžná suma 6 106,70 eur, ktorá pozostávala z istiny 5 660,79 eur,

riadneho úroku 359,70 eur a úroku z omeškania vo výške 86,21 eur. Žalované z poskytnutého úveru
uhradili celkovo 6 637,50 eur. Žalobca si žalobou uplatnil iba splátky úveru splatné od 10.1.2015 do
10.8.2019 v počte 56 a celkovej výške 6 106,70 eur ( 55 x 109,10 eur + 1 x 106,20 eur ). Žalovaná
v 1. rade žalobu aj s procesnými poučeniami riadne prevzala, k žalobe sa nevyjadrila, pojednávaní
sa bez ospravedlnenia nezúčastňovala. Napriek jej prísľubu o riešenie sporu mimosúdnou dohodou,
k uzavretiu dohody nedošlo. Žalovaná v 2. rade uviedla, že k uzatvoreniu ručiteľskej zmluvy došlo

takým spôsobom, že v roku 2009 ju oslovila dcéra, F. F., ktorá bola spolužiačkou sestry žalovanej v
1. rade U. Y.. Žalovaná v 2. rade uhradila 3 splátky po 30,- eur. Potom už prestala splácať. Namietla,
že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo doručené len žalovanej v 1. rade. Jej ako
ručiteľke doručené nebolo. Ďalej uviedla, že právny vzťah by sa mal posudzovať podľa občianskeho
zákonníka a nie podľa obchodného zákonníka, naviac ide o spotrebiteľský vzťah. Súd by mal ex offo
skúmať, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. V zmluve nebola uvedená celková

čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Namietla aj premlčanie uplatneného nároku. Žaloba bola podaná
23.1.2017, čiže nepremlčané sú iba splátky za obdobie od 23.1.2014 do 23.1.2017.2.1.Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa,
a.s. ako veriteľ a žalovaná v 1. rade ako dlžník 30.11.2009 uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere č.
579748738, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebného úveru na čokoľvek pre vysokoškolákov

vo výške 8 500,- eur pri fixnej úrokovej sadzbe 8,50 % p.a., dojednanom spracovateľskom poplatku
198,17 eur, poplatku za správu úveru 1,99 eur/ mesiac, ktorý sa žalovaná v 1. rade zaviazala splácať v
pravidelných mesačných splátkach s tým, že prvá splátka vo výške 4 eurá bude splatná do 30.11.2009,
zvyšných 117 splátok bude splatných vždy k 10. dňu v kalendárnom mesiaci po 109,10 eur. Konečná
splatnosť úveru bola dojednaná na 10.8.2019. RPMN bola vypočítaná na 10,05 %, priemerná RPMN

bola 14,74 %. Úver bol zabezpečený Dohodou o ručení žalovanou v 2. rade uzavretou 30.11.2009.
Ďalej mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu vyzval 9.9.2015 žalované na zaplatenie
dlžných splátok 1 399,54 eur do 15 dní, zároveň ich poučil o možnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
pohľadávky. Pretože neplatili, 30.9.2015 im zaslal oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
pohľadávky ku 29.9.2015. Z pripojených doručeniek mal preukázané, že žalovaná v 1. rade prevzala
oznámenie 5.10.2015 a žalovaná v 2. rade 8.10.2015. Následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo

23.10.2015 bola žalovaná pohľadávka postúpená na žalobcu. Citoval znenie § 52 ods.1,2 Občianskeho
zákonníka, § 497, § 503 ods.1,2 § 303 Obchodného zákonníka, § 2, § 3 ods.1,2, § 4 ods.1,2,3,4,5 z.
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2009 a uzavrel, že Zmluva o
splátkovom úvere č. 579748738 uzavretá medzi pôvodným veriteľom a žalovanou v 1. rade 30.11.2009
jespotrebiteľskouzmluvou,pretojupodrobilprieskumu,čispĺňapožiadavkyvzmyslevyššieuvádzaných

ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu, zmluva obsahuje všetky podstatné
náležitosti, bola uzavretá platne. Nezistil žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by ju robili neplatnou,
resp. bezúročnou a bez poplatkov podľa § 4 ods.3 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy. Taktiež bola zmluva riadne zabezpečená platnou dohodou o ručení uzavretou medzi
pôvodným veriteľom a žalovanou v 2. rade ako ručiteľkou 30.11.2009. Žalovaná v 2. rade namietala,

že zmluva neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Ako to vyplýva z vyššie
citovaných ustanovení v tom čase účinného zákona č. 258/2001 Z. z., tento údaj nebol podstatnou a
neopomenuteľnounáležitosťouzmluvyospotrebiteľskomúvere,nerobítozmluvuneplatnou.Knámietke
premlčania vznesenou žalovanou v 2. rade citoval § 100 ods.1, § 101, § 103 OZ a konštatoval, že
žaloba bola podaná na súd 23.1.2017. Úver mal byť splácaný v mesačných splátkach, ktoré boli splatné

do 10. dňa príslušného mesiaca. Premlčujú sa jednotlivé splátky odo dňa ich splatnosti. Všeobecná
premlčacia doba je 3 roky. Z toho vyplýva, že všetky splátky splatné pred dátumom 23.1.2014 by
boli premlčané. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie 56 splátok splatných od
10.1.2015 do 10.8.2019 v celkovej výške 6 106,70 eur. Tieto splátky premlčané neboli. Citoval znenie
§ 524 ods.1,2, § 526 ods.1,2 OZ a mal za to, že žalobca nadobudol žalovanú pohľadávku na základe

zmluvy o postúpení pohľadávok z 23.10.2015 od pôvodného veriteľa po tom, čo pôvodný veriteľ vyhlásil
mimoriadnu splatnosť pohľadávky k 29.9.2015. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala
sumu 6 256,70 eur, ktorá pozostávala z istiny 5 810,79 eur, riadneho úroku 359,70 eur a úroku z
omeškania 86,21 eur. Žalovaná v 2. rade po postúpení pohľadávky zaplatila 7.12.2015 sumu 30,- eur,
7.1.2016 sumu 30,- eur, 5.2.2016 sumu 30,- eur, 8.3.2016 sumu 30,- eur a 6.4.2016 sumu 30,- eur. Dlžná

suma sa tak znížila na 6 106,70 eur. Pozostáva z istiny 5 660,79 eur, z riadneho úroku 359,70 eur a z
úroku z omeškania 86,21 eur vypočítaného do 23.10.2015. Pretože súd považoval zmluvu za platnú,
žalovaná pohľadávka nie je premlčaná, súd zaviazal žalovanú v 1. rade ako dlžníčku a žalovanú v 2.
rade ako ručiteľku zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 6 106,70 eur.
2.2.O úroku z omeškania rozhodol podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 OZ, § 10c, § 3 ods.1 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z.z. ( prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013 s odôvodnením,
že sa žalované v 1. a 2. rade dostali s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, vzniklo
žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil v sadzbe 8,05 % ročne od
nasledujúceho dňa po postúpení pohľadávky. Ku dňu postúpenia pohľadávky bola celková dlžná suma
6 256,70 eur, ktorá pozostávala z istiny 5 810,79 eur, riadneho úroku 359,70 eur a úroku z omeškania

86,21 eur. Žalovaná v 2. rade po postúpení pohľadávky zaplatila 7.12.2015 sumu 30,- eur, 7.1.2016
sumu 30,- eur, 5.2.2016 sumu 30,- eur, 8.3.2016 sumu 30,- eur a 6.4.2016 sumu 30,- eur. Od 10.9.2014
do 16.3.2016 bola základná úroková sadza vo výške 0,05 %. Žalobca si správne uplatnil zákonný
ročný úrok z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 5 810,79 eur od 24.10.2015 ( nasledujúci deň po
postúpení pohľadávky ) do 7.12.2015, kedy žalovaná v 2. rade zaplatila 30,- eur. Takto vypočítaný úrok

z omeškania predstavuje 57,67 eur. Od nasledujúceho dňa, t.j. od 8.12.2015 si vypočítal 8,05 % - ný
ročný úrok z omeškania zo sumy 5 780,79 eur do 7.1.2016, kedy žalovaná v 2. rade zaplatila 30,- eur.
Takto vypočítaný úrok z omeškania predstavuje 39,52 eur. Od nasledujúceho dňa, t.j. od 8.1.2016 si
vypočítal 8,05 % - ný ročný úrok z omeškania zo sumy 5 750,79 eur do 5.2.2016, kedy žalovaná v 2.rade zaplatila 30,- eur. Takto vypočítaný úrok z omeškania predstavuje 36,78 eur. Od nasledujúceho
dňa, t.j. od 6.2.2015 si vypočítal 8,05 % - ný ročný úrok z omeškania zo sumy 5 720,79 eur do 8.3.2016,
kedy žalovaná v 2. rade zaplatila 30,- eur. Takto vypočítaný úrok z omeškania predstavuje 40,37 eur. Od

nasledujúcehodňa,t.j.od9.3.2015sivypočítal8,05%-nýročnýúrokzomeškaniazosumy5690,79eur
do 6.4.2016, kedy žalovaná v 2. rade zaplatila 30,- eur. Takto vypočítaný úrok z omeškania predstavuje
36,40 eur. Žalobca teda do 6.4.2016 vypočítal úrok z omeškania podľa toho, ako postupne žalovaná
v 2. rade dlžnú sumu splácala. Spolu vypočítaný úrok z omeškania je 210,74 eur. Preto súd zaviazal
žalované aj na zaplatenie takto vypočítaného zákonného úroku z omeškania. Žalobca žiadal zaplatiť

aj zákonný 8,05 % - ný ročný úrok z omeškania zo sumy 5 660,79 eur (dlžná suma na neuhradenej
istine) od nasledujúceho dňa po poslednej úhrade žalovanej v 2. rade, t.j. od 7.4.2016 až do zaplatenia.
K tomuto dňu bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,00 %. Preto súd zaviazal žalované na
zaplatenie zákonného 8,00 % - ného ročného úroku z omeškania zo sumy 5 660,79 eur od 7.4.2016 až
do zaplatenia. Pretože žalobca žiadal priznať 8,05 % - ný úrok z omeškania, súd v prevyšujúcej časti
úroku z omeškania žalobu zamietol.

2.4.O trovách rozhodol podľa § 262 ods.1,2, § 255 ods.1 CSP a keďže žalobca bol v plnom rozsahu
úspešný (jeho neúspech čo do zamietnutej časti úroku z omeškania je nepatrný), súd mu priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o samotnej výške trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

3.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná v 2. rade (č. l. 213 - 216) s odôvodnením, že v
zmluve o splátkovom úvere z 30.11.2009 uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako veriteľom
a žalovanou v 1. rade ako dlžníkom, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru.
3.1.Ručenie nebolo dojednané veriteľom vyžadované riadne špecifikované, t.j. o aký druh zabezpečenia
- ručenia záväzku sa jedná, tak ako to predpokladá § 4 ods.2 zák. č. „258/2011“ Z.z. o spotrebiteľských

úveroch v znení účinnom do 30.11.2009 (správne 248/2001 Z. z. pozn. odv. súdu). Podľa § 4 ods.2 písm.
1) cit. zák. zmluva s spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať veriteľom
vyžadované ručenie alebo poistenie. Na základe uvedeného má za to, že zmluva o splátkovom úvere
je neplatná alebo poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto nemôže súhlasiť
s konštatovaním „prvostupňového“ súdu, že nezistil žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by ju robili

neplatnou resp. bezúročnou a bez poplatkov podľa vyššie citovaného § 4 ods.3 zák.č. 258/2001 Z.z. v
platnom znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
3.2.Pri uzatvorení zmluvy o splátkovom úvere ako aj dohody o ručení, obidve uzatvorené účastníkmi
konania 30.11.2019, nebola oboznámená s ustanoveniami Úverových podmienok a Všeobecných
obchodných podmienok vydanými Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava. Taktiež v zmluve o

spotrebiteľskom (splátkovom) úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu SLSP, a.s.,
Bratislava a žalovanou v 1/ rade F. K., nebola uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že v zmysle čl. II bodu 2 Zmluvy o splátkovom úvere žalovaní
svojim podpisom potvrdili, že sa pred uzatvorením zmluvy oboznámili so Všeobecnými obchodnými

podmienkami, Úverovými podmienkami a so Sadzobníkom, ktoré sú súčasťami Úverovej zmluvy.
3.3.Zosplatnenie úveru vykonané právnym predchodcom žalobcu SLSP, a.s. listom z 30.9.2015
označeným ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti naďalej rozporuje, nakoľko jej nebolo
preukázateľne doručené, čo preukazuje aj dátum na doručenke zo 8.1.2015, a preto ho považuje za
neplatné a nezákonné.

3.4.Naďalej zastáva názor, že nárok žalobcu vo vzťahu k uplatnenému plneniu zo spotrebiteľskej
zmluvy je v celom rozsahu premlčaný v trojročnej premlčacej lehote podľa § 101 a § 103 OZ, keď
premlčateľnosť jednotlivých splátok nastala odo dňa ich zročnosti, a preto nárok žalobcu je premlčaný
za dobu od 10.12.2009 do 23.01.2014 vo výške 5 450,20 € / 50 splátok x 109,10 € /, keď na súde
napadla žaloba žalobcu. Z opatrnosti naďalej zastáva názor, že nárok žalobcu vo vzťahu k uplatnenému

plneniu zo spotrebiteľskej zmluvy je premlčaný v trojročnej premlčacej lehote podľa § 101 a § 103
OZ, keď premlčateľnosť jednotlivých splátok nastala odo dňa ich zročnosti, a preto nárok žalobcu je
premlčaný za dobu od 10.08.2010 do 23.01.2014 v celkovej sume 2 448,17 €. Aj z odôvodnenia súdu
vyplýva, že všetky splátky splatné pred dátumom 23.1.2014 by boli premlčané. Preto sa nestotožňuje s
konštatovaním súdu, že žalobou uplatnený nárok na zaplatenie 56 splátok splatných od 10.1.2015 do

10.8.2019 v celkovej výške 6 106,70 € premlčaný nebol. Z uvedeného mám zato, že aj týchto 56 splátok,
ktoré si uplatnil žalobca podanou žalobou do budúcna, je premlčaných. Námietku premlčania uplatnila
na celú žalovanú sumu nielen spätne ale aj do budúcna.3.5.„Prvostupňový“ súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Jeho rozhodnutie považuje za zmätočné a nepreskúmateľné, riadne a dostatočne neodôvodnené,
rozsudok nieje preskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, a preto navrhla
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie prejednanie a rozhodnutie,

alebo zmeniť tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a žalobcu zaviaže na náhradu trov odvolacieho
konania, ako aj trov prvostupňového konania.
3.6.V prípade, že by odvolací súd potvrdil prvostupňový rozsudok, žiada, aby odvolací súd povolil
možnosť podať dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, a to z dôvodov uvedených v § 421 ods. 1
písm. a), b) a c) CSP.

4.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že
v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, preto rozsudok vo
výroku II. a III. podľa § 389 ods.1 písm. c) zrušil a podľa § 391 ods.1 CSP vec vrátil súdu na ďalšie

konanie.
4.1.Podľa § 77 ods.1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
4.2.Podľa § 379 písm. b) CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak b) ide o

nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov.
4.3.Preto v dôsledku podaného odvolania žalovanou v 2. rade napadnuté je rozhodnutie aj vo vzťahu
k žalovanej v 1. rade.

5.Žalovanou v 2 rade uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé.
5.1.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu,

právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so
všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie

rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia.
5.2.Odvolateľka považuje rozhodnutie za zmätočné a nepreskúmateľné, riadne a dostatočne
neodôvodnené, rozsudok nieje preskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

5.3.Rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích
dôvodov.
5.4.Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
5.5.Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené.5.6.V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno
uzavrieť, že žalovanou v 2. rade uplatnený odvolací dôvod nie je daný, lebo skutočnosti uvedené v
odvolaní nedávajú podklad pre záver, že súd svojim procesným postupom znemožnil žalovanej v 2.

rade, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva do takej miery, že došlo k porušeniu jej práva na
spravodlivý proces.

6.Žalovanou v 2. rade uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti

zistenia skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd
prvejinštancienevykonalúčastníkomnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
a navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval
za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté,
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana
navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto

dôkaz nevykonal. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod,
musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné
skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za
právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom
prvej inštancie. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou

doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie
relevantné skutkové zistenia.
6.1.Odvolateľka v odvolaní neoznačuje žiaden dôkaz, ktorý navrhovala už v konaní na súde prvej
inštancie, ale nebol vykonaný, preto tento odvolací dôvod nie je daný.

7.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami

skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení

dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
7.1.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd nevzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a uplatnený odvolací dôvod je daný.

8.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. g) CSP (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené)
je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo dôkazov, ktoré účastník uplatnil v súlade s §

366 písm. d) CSP, nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy,
ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto skutočnosti a
dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvej inštancie a účastník ich neuplatnil (hoci len preto, že
o nich nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom. Predpokladá sa, že účastníkom
uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli v konaní pred súdom prvého

stupňa) a v danej veci sú právne významné.
8.1.Odvolateľka neuvádza žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré nastali po vyhlásení rozhodnutia
súdu, preto odvolací dôvod nie je daný.9.Žalovaná v 2. rade uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje

zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne

právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

9.1.Súd síce použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho nesprávne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach
a povinnostiach strán sporu.

10.Podľa § 53 ods. 9 O. z. ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

11.Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

12.Podľa § 100 ods.1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

13.Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14.Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

15.Každá splátka nadobúda splatnosť osobitne, podľa zmluvne dojednaných podmienok. Oprávnenie

veriteľa požadovať splatné plnenie, teda časový okamih vzniku žalobného práva, sa tak vždy bude
vzťahovať len na konkrétnu splátku. Z toho vyplýva, že každá splátka sa bude premlčovať inak v
tom zmysle, že premlčacia lehota plynie pre každú splátku osobitne. Zákonodarca ustanovil odlišne
len začiatok plynutia premlčacej lehoty, nie jej dĺžku. Z toho vyplýva, že každá splátka sa premlčuje
vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote počítanej odo dňa nasledujúceho po splatnosti príslušnej

splátky.

16.Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú dohodnutú splátku k určitému
termínu. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle §
103 prvá veta OZ viaže na jednotlivé splátky a nie na celý dlh. V prípade, ak niektorá splátka nie je včas

zaplatená, môže byť dohodnutá, prípadne stanovená rozhodnutím tzv. strata výhody splátok. V prípade,
že sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo
dňa zročnosti nesplnenej splátky.
16.1.Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok stanovených v 53 ods.9
vyvolať jednostranným právnym úkonom. Tento právny úkon musí spĺňať dve kumulatívne podmienky -

prvou je, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí 3 mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky. Druhou podmienkou je, že pred zosplatnením pohľadávky má
povinnosť upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na výkon tohto práva.17.Z dôkazu predloženého žalobcom súdu prvej inštancie (č. l. 39) vyplýva, že právny predchodca
žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť k 29.9.2015, čo mal žalovanej v 2. rade doručiť 8.10.2015
zásielkou s podacím č. 3956341. Ďalej žalobca na č. l. 110 pripojil výzvu z 9.9.2015, ktorú mal žalovanej

v 2. rade podľa návratky doručiť 8.9.2015, pričom návratka má totožné podacie č. 3956341 ako výzva
založená na č. l. 39, pričom dátum 8.9.2015 vizuálne sa skôr javí ako 8.1.2015.
17.1.Na základe uvedených pochybností, ako aj tvrdenia žalovanej v 2. rade, že jej nebola doručená
výzva, ktorou by bola upozornená na predčasnú splatnosť v zmysle § 53 ods.9 O. z. nie je možné dospieť
k záveru, že bola druhá kumulatívna podmienka predčasného zosplatnenia splnená (pred zosplatnením

pohľadávky nebola žalovaná upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na výkon tohto práva) a teda
ani, že došlo k platnému zosplatneniu pohľadávky.

18.Po vrátení veci súdu prvej inštancie bude jeho povinnosťou spoľahlivo zistiť, či žalovanej v 2. rade
bola doručená zásielka obsahujúca upozornenie na výkon práva veriteľa o možnosti zosplatnenia
pohľadávky.

18.1.S prihliadnutím na skutočnosť, že banka mala postúpiť pohľadávku na nebankový subjekt, bude
súd povinný aj s prihliadnutím na zistenie platnosti zosplatnenia posúdiť, či došlo k platnému postúpeniu
celej pohľadávky alebo jej časti na žalobcu podľa § 92 ods.8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení
účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky).
18.2.Až keď súd dôjde k záveru, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, posúdi uzatvorenú zmluvu

v súlade so zák. č. 248/2001 Z. z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, či neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky a vyhodnotí námietku žalovanej v 2. rade, že nebola oboznámená s úverovými
podmienkami a VOP.

19.K ostatným námietkam žalovanej uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje so

záverom súdu uvedeným v bode 25, keďže podľa § 4 ods.2 písm. e) zák. č. 248/2001 Z. z. zmluva
musí obsahovať údaj o celkovej výške a podľa 4 ods. 3 písm. b), ak ho neobsahuje považuje sa úver za
bezúročný a bezpoplatkov. Preto bude povinnosťou súdu vyhodnotiť zmluvu aj v kontexte s citovanými
ust. a námietkou žalovanej v 2. rade.
19.1.Súd prvej inštancie správne počítal premlčaciu dobu a dospel k správnym záverom, že nárok

žalobcu nie je premlčaný.

20.Vnovomrozhodnutírozhodnesúdprvejinštancieajotrováchodvolaciehokonania(§396ods.3CSP)

21.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).