Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. november 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119220650
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:6119220650.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr.

Andrey Dudášovej a JUDr. Ľubice Spálovej, v právnej veci žalobkyne: M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
XXXX/XX, XXX XX A., zastúpená: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 50 217 020,
so sídlom Ševčenkova 5, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX,
XXX XX M., o zaplatenie 3.500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Galanta, č. k. 15C/23/2019 - 103 zo dňa 13. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni 3.500 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od
01.11.2018 do zaplatenia a priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania.

1.1 Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 657, § 658 ods. 1, 2, § 517
ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v ďalšom texte „Občiansky zákonník“) a § 3 ods. 1
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania.

1.2 Dokazovaním vykonaným výsluchom sporových strán, výsluchom svedka T. C. a oboznámením sa
s listinnými dôkazmi, najmä uznaním dlhu zo dňa 19.10.2018, výzvou na zaplatenie zo dňa 07.12.2018,
podacím hárkom a uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Šali, ČVS: ORP-173/VYS-SA-2019 zo dňa
31.07.2019 o odmietnutí trestného oznámenia, mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa a
žalovaný ústne uzatvorili zmluvu o pôžičke, ktorou žalobkyňa poskytla žalovanému 3.500 eur. Žalovaný
sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky do 10.10.2018, pretože tak nevykonal, dňa 19.10.2018

svoj dlh voči žalobkyni písomne, čo do dôvodu aj čo do výšky, uznal a zaviazal sa finančné prostriedky
vrátiť jednorazovo najneskôr do 31.10.2018. Poskytnuté peňažné prostriedky žalobkyni nevrátil, a to aj
napriek predžalobnej výzve. V priebehu konania žalovaný tvrdil, že dlh zanikol splnením, a to tak, že časť
bola splnená pri predaji motorového vozidla VW Golf a časť po predaji - počas cesty autom do mesta
Trnava. Súd prvej inštancie konštatoval, že uvedené tvrdenia žalovaný v konaní žiadnym spôsobom
nepreukázal, pričom jeho tvrdenia sa rozchádzali, a to najmä
- v osobe, ktorej mal byť dlh splnený; najskôr žalovaný tvrdil, že plnil priamo do rúk žalobkyne, neskôr

tvrdil, že plnil do rúk jej priateľa;
- vo výške čiastok, prostredníctvom ktorých mal byť dlh splnený; najskôr to malo byť 2.100 eur a 1.400
eur, neskôr žalovaný tvrdil, že priamo pri predaji auta bolo odovzdaných 2.000 eur a počas cesty do
Trnavy zvyšných 1.500 eur. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaný v konaní neuniesolbremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno. Strany sporu sú v konaní povinné nielen označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie súdu vo veci, ale aj predložiť relevantné dôkazy na preukázanie
pravdivosti uvádzaných tvrdení. Žalovaný však počas celého konania neprodukoval žiadne dôkazy,

ktorými by opodstatnenosť nároku vyvrátil, a ktorými by splnenie dlhu, tak ako tvrdil, že k nemu došlo,
preukázal. K žalovaným navrhnutému dôkazu - výsluch svedka, ktorý mal byť kupcom motorového
vozidla VW Golf, súd prvej inštancie uviedol, že vykonanie tohto dôkazu zamietol z dôvodu, že
žalovanýuviedol,žeúčasťsvedkanaposlednompojednávanízabezpečí.Uvedenévšaknesplnil,pričom
dôvodom mala byť strata telefónu, kde mal uložený telefonický kontakt na svedka. U svedka bol aj

osobne (v deň pojednávania), na jemu známej adrese však svedok zastihnutý nebol. O predvolanie
svedka súdom pred posledným vo veci konajúcim pojednávaním nepožiadal. Na čl. 96 spisu je založené
podanie, v rámci ktorého žalovaný výslovne uviedol, že prítomnosť svedka zabezpečí on sám, z vlastnej
iniciatívy, pretože pre neho ide o kľúčového svedka.

1.3 S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti uplatnenej žaloby a

žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny a úrokov z omeškania, ktorých výšku určil v súlade
s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania. Úroky z omeškania
boli žalobkyni priznané odo dňa nasledujúceho po dni dojednanej splatnosti, t. j. od 01.11.2018.

1.4 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

súdny poriadok (v ďalšom texte „C. s. p.“), v zmysle ktorého nárok na náhradu trov konania vznikol
žalobkyni, ktorá bola v danej veci úspešná v celom rozsahu. O výške priznaných trov konania súd prvej
inštancie rozhodne samostatným uznesením po tom, ako toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaný. Svoje

odvolanie odôvodnil právne tým, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) C. s. p.),
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365
ods. 1 písm. e) C. s. p.) a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.).

2.1 V dôvodoch odvolania uviedol, že napriek tomu, že súd prvej inštancie určil 15 dňovú lehotu,
aby oznámil meno a adresu svedka, čo aj v lehote oznámil príslušnému súdu prvej inštancie, súd
neposlaloznámenieanižiadnepredvolaniesvedkovi.Neznámehosvedkakupujúcehoautopritommusel
vypátrať na vlastné náklady. Keď sa svedok nedostavil na prvý stanovený termín pojednávania, súd
prvej inštancie nemal za potrebné nariadiť opätovný termín na zabezpečenie tohto svedka aj napriek

tomu, že žalovaný žiadal jeho vypočutie a súd prvej inštancie vyniesol rozsudok s odôvodnením, že
v rámci šetrenia času a nákladov spojených so súdnym pojednávaním uložil žalovanému povinnosť
zaplatiťžalovanúistinu,napriektomu,žezáväzokmedzistranamisporubolvyrovnaný.Žalovanývyslovil
názor, že celý proces na súde prvej inštancii bola jednosmerná cesta, že bolo jedno, čo povie alebo na
čo poukáže, aj tak to neovplyvní priebeh súdneho konania. Podľa žalovaného žalobkyňa celý proces

vykonštruovala. Naďalej trvá na vypočutí svedka kupujúceho auta zo Šale, pretože jeho výpoveď je
dôležitá pre objektívne rozhodnutie. Následne žiada, aby aj T. C. podal vysvetlenie, prečo od cudzieho
človeka prebral hotovosť pri predaji auta Volkswagen Golf na dopravnom inšpektoráte v Šali.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že podané odvolanie považuje za

nedôvodné, jeho cieľom je oddialiť povinnosť žalovaného splniť svoj peňažný záväzok voči žalobkyni.
Vykonaným dokazovaním bolo podľa žalobkyne preukázané uzatvorenie zmluvy o pôžičke medzi
stranami sporu, na základe ktorej žalobkyňa žalovanému poskytla finančnú hotovosť vo výške 3.500 eur.
Keď žalovaný peňažnú pôžičku nevrátil v dohodnutej lehote splatnosti, strany sporu podpísali uznanie
dlhu, v zmysle ktorého žalovaný svoj dlh čo do dôvodu a jeho výšky uznal a tento sa zaviazal splniť

žalobkyninajneskôrdo31.10.2018.Uvedenéskutočnostiniesúmedzistranamisporné,keďtietovrámci
svojich vyjadrení žalovaný nepopieral a tieto aj v konaní potvrdil. Sporným zostalo iba splatenie dlhu,
ktorý žalovaný považuje za vyrovnaný, čo ale žiadnym spôsobom nepreukázal. Namiesto preukázania
pravdivosti svojho tvrdenia, žalovaný počas súdneho konania uvádzal rozporuplné tvrdenia ohľadom
okolností údajného vrátenia dlhu žalobkyni, ktoré jednoznačne svedčia o jeho nedôveryhodnosti. Na

jednej strane uvádzal, že žalobkyňa mala používať auto ako protihodnotu poskytnutej pôžičky a na
strane druhej, že žalobkyni údajne vrátil peniaze v hotovosti, pričom ani jedno tvrdenie nepreukázal.
Následne v priebehu súdneho konania zmenil svoje tvrdenia v tom, že podľa jeho vyjadrenia mala
žalobkyňa údajne poslať na vyriešenie záležitosti svojho priateľa, čo ale nebolo potvrdené ani vypočutýmsvedkom. Okrem rozporov v okolnostiach, za ktorých mala byť pôžička vrátená osobe, ktorá mala
údajne peniaze odovzdať (žalovaný alebo kupujúci), ako aj osobe, ktorej mali byť peniaze odovzdané,
rozpory vo vyjadreniach žalovaného boli aj vo vzťahu k peňažným čiastkam, ktoré mali byť odovzdané.

Žalobkyňa konštatovala, že žalovaný počas celého konania nevyprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by
svoje tvrdenia podporil a odôvodnenosť žalovaného nároku vyvrátil. Tvrdenia žalovaného zostali len v
rovine nepreukázaných tvrdení. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie
nepredvolal žalovaným navrhnutého svedka, k tejto námietke žalobkyňa uviedla, že o predvolanie
svedka žalovaný nepožiadal, pričom súdu uviedol, že jeho osobnú účasť na pojednávaní zabezpečí.

Výsluch navrhnutého svedka považuje žalobkyňa za nehospodárny a neúčelný, pretože jeho výsluchom
by súd prvej inštancie ani nezistil žiadne skutočnosti relevantné pre rozhodnutie, keď predmetom sporu
je záväzok žalovaného, ktorý je povinný v zmysle zmluvy o pôžičke plniť voči žalobkyni a nie voči tretím
osobám.

3.1 Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a žalobkyni

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom, zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté
rozhodnutievydané(§359C.s.p.),protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanie

pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), e) a
f) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil

súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C. s. p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

5. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že uplatnenou žalobou sa žalobkyňa domáha voči
žalovanému zaplatenia 3.500 eur s príslušenstvom z dôvodu ústne uzavretej zmluvy o pôžičke, na
základe ktorej žalovaný ako dlžník od žalobkyne ako veriteľky prevzal finančné prostriedky vo výške
3.500 eur a zaviazal sa tieto finančné prostriedky vrátiť do 31.10.2018.
6. Predmetom odvolacieho konania je v rozsahu odvolania a v súlade s odvolacími dôvodmi uplatnenými

žalovaným podľa § 365 ods. 1 písm. a), e) a f) C. s. p preskúmať správnosť postupu a rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ktorý žalobe v celom rozsahu vyhovel po tom, ako dospel k záveru o dôvodnosti
uplatneného nároku.

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak

je vo výroku vecne správne.

8. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil. Svoje rozhodnutie dostatočne presvedčivo, výstižne a

zrozumiteľne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a
právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré ako
správne poukazuje a preberá tak v plnom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav veci.
Odvolací súd sa stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a za účelom vyrovnania sa s
odvolacími námietkami žalovaného uvádza nasledovné:

10. Žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky
(§ 365 ods. 1 písm. a) C. s. p.). Procesné podmienky definuje Civilný sporový poriadok ako podmienky,
za ktorých môže súd konať a rozhodnúť (§161 ods. 1 C. s. p.). Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol,akým konkrétnym spôsobom malo prísť k nesplneniu procesnej podmienky konania. Odvolací súd teda
tento odvolací dôvod vyhodnotil ako nedôvodný, keď ani z úradnej povinnosti nezistil vady, ktoré by sa
týkali procesných podmienok.

11. Ďalším odvolacím dôvodom uplatneným žalovaným, bolo nevykonanie navrhnutých dôkazov,
potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. e) C. s. p.).
Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný mal na mysli tú skutočnosť, že súd prvej inštancie nepredvolal
svedka, ktorého žalovaný označil. Odvolací súd tu poukazuje na bod 15. odôvodnenia napadnutého

rozsudku, kde sa súd prvej inštancie vyjadril k navrhnutému dôkazu výsluchom svedka M. a ktorý
korešpondujesobsahomspisu,zktoréhojednoznačnevyplýva,žepísomnýmpodanímdoručenýmsúdu
dňa 27.12.2019 žalovaný výslovne uvádza, že sám zabezpečí prítomnosť svedka C. M. na pojednávaní
dňa 13.2.2019. Súd prvej inštancie teda nepostupoval nesprávne, ak tohto svedka na pojednávanie
nepredvolal. Žalovaný totiž svedka nenavrhol predvolať s tým, že jeho prítomnosť zabezpečí sám.
Svedok C. M. sa na pojednávanie nedostavil, k čomu žalovaný uviedol, že svedka nezabezpečil, pretože

stratil mobilný telefón a myslel si, že uvedeného svedka predvolá na pojednávanie súd. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podľa žalovaného mal tento svedok potvrdiť to, že žalovaný
odovzdal peniaze do rúk priateľa žalobkyne. Predmetom tohto sporu je však právny vzťah založený
zmluvou o pôžičke, uzavretou medzi žalobkyňou a žalovaným, keď žalobkyňa požičala žalovanému
sumu 3.500 eur a žalovaný sa zaviazal tieto peniaze vrátiť žalobkyni a nie tretej osobe. Z uvedeného

vyplýva, že svedok C. M. ani nemal mať poznatok o tom, či žalovaný vrátil peniaze žalobkyni, čo je
skutočnosť podstatná pre rozhodnutie vo veci. Rozhodujúcou skutočnosťou nie je, či navrhovaný svedok
odovzdal finančné prostriedky do rúk priateľa žalobkyne. Aj odvolací dôvod uplatnený žalovaným v
zmysle § 365 ods. 1 písm. e) C. s. p. je preto nedôvodný.

12. K ďalšiemu žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.)
odvolací súd uvádza, že k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje
nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej
logiky (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1241).

13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym
skutkovým zisteniam, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje.

14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

15. Z dikcie citovaného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre uzavretie
dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne

alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia
zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť
dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k
jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k
odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (porovnaj

rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 06. 2010, sp. zn. 3 Cdo 325/2009).

16. V preskúmavanej veci je zrejmé, že ústnou formou došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, pretože
označené zmluvné strany (strany sporu) určili predmet pôžičky - 3.500 eur, pričom sa žalovaný ako
dlžník zaviazal predmet pôžičky žalobkyni vrátiť - túto skutočnosť žalovaný nepoprel. Súčasne prišlo k

reálnemu odovzdaniu peňazí do dispozície žalovaného, je teda možné konštatovať naplnenie všetkých
zákonných pojmových znakov zmluvy o pôžičke. Súd prvej inštancie tak správne ustálil, že medzi
zmluvnými stranami bola ústne uzavretá zmluva o pôžičke.

17. Žalobkyňa uniesla bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrela zmluvu o pôžičke, že mu poskytla

finančné prostriedky v sume 3.500 eur a že žalovaný dlh riadne a včas nesplnil. Dôkazné bremeno
ohľadne existencie právnej skutočnosti, ktorá by mala za následok zánik dlhu, zaťažuje dlžníka - tu
súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalovaný - dlžník neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými
by preukázal splnenie dlhu žalobkyni. Odvolací súd pritom dodáva, že v konaní nebolo tvrdené, žežalobkyňa splnomocnila tretiu osobu, ktorej mal žalovaný splniť dlh. Aj z tohto dôvodu by bol výsluch
svedka, ktorý mal potvrdiť, že žalovaný odovzdal peniaze do rúk priateľa žalobkyne - svedka Radoslava
Tomašoviča bez významu, pretože žalovaný sa zmluvou o pôžičke zaviazal splniť dlh žalobkyni. Z

uvedeného vyplýva, že ani odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. nie je daný.

18. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky
žalovaného sú nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto v súlade s citovaným
ustanovením § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

19. Žalobkyňa, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu, má voči žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods.
1 C. s. p., aj vzhľadom na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 393 ods.
2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).