Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. august 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/81/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814200167
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5814200167.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci žalobcov: 1a/ T. C., nar.
XX.XX.XXXX, C. Y. XXXX/XX, XXX XX S. (ako právna nástupkyňa pôvodnom žalovanom v rade 1/ U.
O. , nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XX/XX, XXX XX S., zomrelom dňa XX.XX.XXXX), 2/ Q.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Q. XX/XX, XXX XX S., 3a/ F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Q. XX/

XX, XXX XX S., 3b/ mal. S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Q. XX/XX, XXX XX S., 3c/ mal. P. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. Q. XX/XX, XXX XX Tvrdošín, 3d/ mal. P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Q. XX/
XX, XXX XX S., (ako právni nástupcovia po pôvodnom žalovanom v rade 3/ P. O., naposledy bytom A.
Q. XX/XX, XXX XX S., zomrelom dňa XX.XX.XXXX), 4/ N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W. XX/X, XXX
XX M., 5/ P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX/X, XXX XX S., 6/ P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.
XXX/XXX, XXX XX S., 7/ F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Q. XX/XX, XXX XX S., všetci žalobcovia

právne zastúpení spoločnosťou: JUDr. Dušan Serek, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Nová
Doba 489/15, 027 43 Nižná, pracovisko Hattalova 373/3, 029 01 Námestovo, IČO: 47 258 781 proti
žalovaným: 1/ Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX X. M., 2/ X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. XXX, XXX XX X. M., 3/ Ing. P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX T. O., 4/ PhDr. P.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX X. M., 5/ Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X.
M. XX., 6/ S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX X. M. 7/ S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom

M. XXX, XXX XX X. M., 8/ H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX X. M., 9/ Mgr. T. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX X. M., 10/ P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX X.
M., žalovaní v rade 1/ - 7/, 9/ a 10/ právne zastúpení spoločnosťou: Advokátska kancelária SLAMKA &
Partners, s. r. o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o určenie, že
nehnuteľnosti nie sú zaťažené vecným bremenom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo č. k. 2C/1/2014-255 zo dňa 17. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie žalobcov proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.
2C/1/2014-255 zo dňa 17. marca o d m i e t a .

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 2C/1/2014-255 zo dňa 17. marca 2021 vo výrokoch I.
až IV. z r u š u j ea vec v r a c i asúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdžalobuzamietol(výrokI.).Zároveňzamietolnávrhnaprerušenie
konania (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní v rade 1/ až 7/, 9/ a 10/ majú proti
žalobcom v rade 1a/ až 7/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok
III.) a žalovanému v rade 8/ nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, žalobou doručenou súdu dňa 08.01.2014 sa pôvodne
žalobcovia v rade 1/ až 7/ (ďalej len ,,žalobcovia“) domáhali určenia, že nehnuteľnosti

- pozemky zobrazené ako KN-C parcely č. 12091/12, trvalé trávne porasty o výmere 2652
m2 a č. 12091/20, ostatné plochy o výmere 169 m2, zapísané na LV č. XXX, k. ú. E., obec S., ďalejako KN-C parcely č. 12091/19, trvalé trávne porasty o výmere 2328 m2 a č. 12091/22,
ostatné plochy o výmere 169 m2, zapísané na LV č. XXX, k. ú. E., obec S., ďalej ako KN-
C parcely č. 12091/18, trvalé trávne porasty o výmere 3361 m2 a č. 12091/21, ostatné

plochy o výmere 169 m2, zapísané na LV č. XXX, k. ú. E., obec S. nie sú zaťažené vecným
bremenom spočívajúcom v práve zriadenia cesty a práve prechodu v rozsahu vyznačenom na GP č.
140/03 zo dňa 24.07.2003 v prospech vlastníkov nehnuteľností - pozemkov zobrazených ako KN-C
parcely č. 12091/13, trvalé trávne porasty o výmere 15281 m2 zapísanom na LV č. XXX, k. ú. E., obec
S., KN-C parcely č. 12091/26, trvalé trávne porasty o výmere 2486 m2 zapísanom na LV

č. XXX, k .ú. E., obec S. KN-C parcely č. 12091/25, trvalé trávne porasty o výmere 3739 m2
zapísanom na LV č. XXX, k. ú. E., obec S., KN-C parcely č. 12091/24, trvalé trávne porasty
o výmere 1364 m2 zapísanom na LV č. XXX, k. ú. E., obec S., KN-C parcely č. 12091/23, trvalé trávne
porasty o výmere 2619 m2 zapísanom na LV č. XXX, k. ú. E., obec S., KN-C parcely č. 12091/27, trvalé
trávne porasty o výmere 2502 m2 zapísanom na LV č. XXX, k. ú. E., obec S. a KN-C parcely č.
12091/14, trvalé trávne porasty o výmere 2571 m2 zapísanom na LV č. XXX, k. ú. E., obec S..

3. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku zapísaného
na LV č. XXX, k. ú. E., obec S., každý s výškou spoluvlastníckeho podielu 1, ku ktorému nadobudli
vlastníctvo na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti registrovanej býv. Správou katastra Tvrdošín pod sp. zn.: V348/04. Žalovaný v rade 3/
je výlučným vlastníkom pozemku zapísaného na LV č. XXX, žalovaný v rade 4/ je výlučným vlastníkom

pozemku zapísaného na LV č. XXX, žalovaná v rade 5/ je výlučnou vlastníčkou pozemku zapísaného
na LV č. XXX, žalovaní v rade 6/ až 8/ sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku zapísaného na LV č.
XXX, každý s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/3, žalovaný v rade 9/ je výlučným vlastníkom pozemku
zapísaného na LV č. XXX a žalovaná v rade 10/ je výlučnou vlastníčkou pozemku zapísaného na LV č.
XXX, ktoré pozemky sa nachádzajú v k. ú. E., obec S.. Vlastníctvo k predmetným pozemkom nadobudli

žalovaní v rade 3/ až 10/ na základe kúpnej zmluvy registrovanej bývalou Správou
katastraTvrdošínpodsp.zn.:V293/07.Ďalejuviedli,žežalobnýminávrhmizodňa30.12.2013podanými
na Okresnom súde Námestovo a prejednávanými v ďalších konaniach sa žalobcovia domáhajú voči
aktuálne zapísaným vlastníkom k nehnuteľnostiam - pozemkom KN-C parcely č. 12091/12, trvalé trávne
porasty o výmere 2652 m2 a KN-C č. 12091/20, ostatné plochy o výmere 169 m2, KN-C č. 12091/19,

trvalé trávne porasty o výmere 2328 m2 a KN-C č. 12091/22, ostatné plochy o výmere 169 m2, KN-
C č. 12091/18, trvalé trávne porasty o výmere 3361 m2 a KN-C č. 12091/21, ostatné plochy o výmere
169 m2, zapísaným na LV č. XXX, XXX a XXX, pre k. ú. E., obec S. určenia vlastníckeho práva. Tieto
nehnuteľnosti vznikli na základe geometrického plánu - GP č. 140/03, pričom predstavovali pôvodne
pozemok KN-C parcela č. 12091/12, trvalé trávne porasty o výmere 8848 m2. Na základe dohody o

zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a zmluvy o zriadení
vecného bremena zo dňa 20.02.2004 registrovanej bývalou Správou katastra Tvrdošín pod sp. zn.:
V 348/2004, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený dňa 15.07.2004 bol tento pozemok
zaťažený vecným bremenom spočívajúcom v práve zriadenia cesty a práve prechodu v prospech
vlastníkov pozemku - novovytvorených KN-C parciel č. 12091/13, trvalé trávne porasty o výmere 15281

m2ač.12091/14,trvalétrávneporastyovýmere15281m2,ktorévzniklitaktiežnazákladepredmetného
geometrického plánu. Poukázali na to, že pozemok KN-C parcela č. 12091/14, trvalé trávne
porastyovýmere15281m2bol nazákladeGPč.31/2006rozdelenýavsúčasnostipredstavuje
pozemky KN-C parcely č. 12091/26, 12091/25, 12091/24, 12091/23, 12091/27, 12091/14, spolu
o výmere 15281 m2, ktoré sú zapísané na predmetných LV v prospech žalovaných v rade 1/ až 10/ ako

vlastníkov. Pozemok KN-C parcela č. 12091/13, trvalé trávne porasty o výmere 15281 m2 ostal v katastri
nehnuteľností bez zmeny. S poukazom na skutočnosti uvedené v predmetných žalobných návrhoch,
neboli účastníci dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a
zmluvy o zriadení vecného bremena reg. pod sp. zn.: V 348/2004 vlastníkmi pozemku KN-C parcela
č. 12091/12, trvalé trávne porasty o výmere 8848 m2, a teda nemohli ani platne tento

pozemok zaťažiť vecným bremenom spočívajúcom v práve zriadenia cesty a práve prechodu v prospech
vlastníkov pozemkov KN-C parcely č. 12091/13 a 12091/14. Z uvedeného dôvodu potom s poukazom na
ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka je predmetná zmluva, ktorej vklad bol povolený pod V 348/2004
v časti zriadenia vecného bremena zaťažujúceho predmetný pozemok od počiatku absolútne neplatná.
Naliehavý právny záujem na podaní tejto negatórnej určovacej žaloby žalobcovia preukazujú tak, že

jedine určením, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto žaloby nie sú zaťažené vecným bremenom
možnovykonaťvkatastrinehnuteľnostípríslušnýzápistak,abytentozodpovedalskutočnémuprávnemu
stavu vecným bremenom zaťažených nehnuteľností. Aktívna legitimácia pre toto konanie žalobcom
svedčí jednak ako potencionálnym podielovým spoluvlastníkom, ako aj potencionálnym dedičom po ichprávnej predchodkyni, určenia do dedičstva po ktorej patrí spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnostiach
zaťažených predmetným vecným bremenom. Zároveň žalobcovia navrhli, aby súd prerušil konanie
do právoplatného skončenia konaní vedených na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 10C/60/2013,

sp. zn. 10C/59/2013 a sp. zn. 5C/44/2013.
4. Žalovaní v rade 1/ až 7/, 9/ a 10/ (ďalej len ,,žalovaní“) vo svojich vyjadreniach k
žalobe zhodne uviedli, že vzhľadom na skutočnosť, že v konaniach vedených na Okresnom súde
Námestovo pod sp. zn. 10C/60/2013, sp. zn. 10C/59/2013 a sp. zn. 10C/44/2013 (pozn. súdu, správne
má byť 5C/44/2013) sa rieši otázka vlastníctva k nehnuteľnostiam pozemkov KN-C parciel č. 12091/12,

12091/20, 12091/19, 12091/22, 12091/18 a 12091/21 nesúhlasia so žalobou a je nepodstatné riešiť
otázku o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené vecným bremenom.
5. Po podaní žaloby došlo dňa XX.XX.XXXX k úmrtiu žalobcu v rade 1/ a dňa XX.XX.XXXX k úmrtiu
žalobcu v rade 3/, z ktorého dôvodu súd vydal uznesenie č. k. 2C/1/2014-205 zo dňa 03.06.2020, v
ktorom rozhodol o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami pôvodných žalobcov označenými ako
žalobca v rade 1a/ T. C., nar. XX.XX.XXXX a žalobcovia v rade 3a/ F. O., nar. XX.XX.XXXX, 3b/ mal. S.

O., nar. XX.XX.XXXX, 3c/ mal. P. O., nar. XX.XX.XXXX a 3d/ mal. P. O., nar. XX.XX.XXXX. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 05.09.2020.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 17.03.2021, na ktoré sa nedostavil žalovaný v rade 8/.
Žalovanývrade8/malpredvolanienapojednávaniedoručenénaadresuevidovanúvregistriobyvateľov,
zásielku s predvolaním si neprevzal v odbernej lehote, a tak sa táto považuje za doručenú podľa § 111

ods. 3 CSP. Svoju neúčasť žalovaný v rade 8/ neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania
z vážneho dôvodu. Súd poukazuje na to, že súčasťou podania právneho zástupcu žalovaných, v ktorom
oznámil prevzatie ich zastupovania v tomto konaní síce bola i plná moc žalovaného v rade 8/, táto
však nebola ním vlastnoručne podpísaná a súdu v čase rozhodovania riadna plná moc na zastupovanie
žalovaného v rade 8/ v tomto konaní predložená nebola. Z toho dôvodu súd plnú moc žalovaného v rade

8/ udelenú pre právneho zástupcu neakceptoval a pojednával v jeho neprítomnosti.
7. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní zotrval na svojich doterajších skutkových a právnych
vyjadreniach. Žalobcovia sa cítia byť vlastníkmi pozemkov vzhľadom na to, že sa vedú konania o určení
vlastníckeho práva k pozemkom. Z tohto dôvodu žalobcovia mali za to, že je daný dôvod na
prerušenie konania podľa § 164 CSP do skončenia konaní vedených na Okresnom súde Námestovo pod

sp. zn. 10C/596/2013, sp. zn. 10C/60/82013 a sp. zn. 5C/44/2013, keďže vyriešenie otázky vlastníctva v
týchto konaniach má veľký význam pre rozhodovanie v tomto spore. Ďalej ich právny zástupca uviedol,
že žalobcovia odôvodňujú svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam od pôvodnej PKN parcely č. 7111
evidovanej v PK protokole č. 1160 pre k. ú. S., ktoré vlastnila ich právna predchodkyňa. Žalobcovia
podali návrh v čase, kedy nebolo určené ich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam aj z dôvodu

opatrnosti, a to z obavy uplynutia vydržacej doby. Zároveň poukázal aj na názor Ústavného súdu SR
vyslovený v náleze I. ÚS 510/2016 z 19.01.2021, o tom, že zásadu nemo plus iuris možno
vo vzťahu k vlastníckemu právu skutočného vlastníka prelomiť len za celkom výnimočných okolností,
pričomtýmitocelkomvýnimočnýmiokolnosťaminiejeibaspoliehaniesanaúdajekatastranehnuteľností
a to práve z dôvodu, že materiálna publicita údajov katastra je vyjadrená v § 70 ods. 1 katastrálneho

zákona, a teda platí pokiaľ sa nepreukáže opak. Prípadné dobromyseľné nadobudnutie vecného práva
žalovaných v čase jeho zriadenia vychádzajúc len z údajov katastra nehnuteľností nie je dôvodom na to,
aby im ako subjektom disponujúcim slabším právom bolo poskytnuté lepšie postavenie než skutočným
vlastníkom.Vprejednávanejvecivecnébremenonebolozriadenésosúhlasomžalobcovakoskutočných
vlastníkov, resp. právnych nástupcov skutočnej vlastníčky, a preto nebolo zriadené platne. Žalované

vecné bremeno bolo právne zriadené až dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
ktorej vklad bol povolený 15.07.2004 pod č. V 348/2004, preto neprichádza do úvahy ani vydržanie
vecného bremena žalovanými, keďže žalobný návrh bol podaný 08.01.2014 teda ešte pred uplynutím
desaťročnej vydržacej doby, ktorá by uplynula 15.07.2014. Právny zástupca žalobcov navrhol, v prípade
ak je konajúci súd toho názoru, že nie je daný dôvod na prerušenie konania, aby

žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne k náhrade
trov konania v rozsahu 100 %.
8. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že považuje žalobný návrh za nedôvodný
a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že žalobcovia doteraz nepreukázali
naliehavý právny záujem na podaní žaloby. Ich tvrdenie, že sa cítia byť spoluvlastníkmi predmetných

pozemkov, nebolo v tomto spore preukázané. V konaniach, ktoré majú súvis s predmetom tohto sporu a
v ktorých sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníctva, resp. že predmetné pozemky patria do dedičstva
po ich právnych predchodcov, (jedná sa hlavne o konanie vedené na Okresnom súde Námestovo
pod sp. zn. 5C/43/2013) je zrejmé, že nepreukázali dôvody uvedené v žalobe o určenie vlastníctva.Ďalej zástupca žalovaných poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015, ktorý
konštatuje ochranu tých osôb ktoré robili právny úkon v dobrej viere a s dôverou v určitý jej stranou
prezentovaný skutkový stav, navyše ak bol potvrdený útvarmi z verejnej, štátom vedenej evidencie,

tak ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci. Je tak zrejmé, že aj v
prípade, že by žalobcom teoreticky svedčilo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, tak z
titulu dobromyseľnosti užívania tohto vecného práva by žalovaným patrilo právo, ktoré sa im žalobcovia
snažia popierať. Dobromyseľnosti žalovaných nasvedčuje nielen označený nález Ústavného súdu SR,
ale aj právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku, pretože do podania žaloby

na súd v tomto spore so započítaním si vydržacej doby právnych predchodcov žalovaných uplynula
desaťročná doba. Táto je podrobne popísaná aj v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo
pod sp. zn. 5C/43/2013 ako aj v konaniach vedených na tom istom súde pod sp. zn. 10C/59/2013
a sp. zn. 10C/60/2013. Právny zástupca žalovaných mal za to, že ak tri znalecké posudky vykonané
v označených konaniach, ktoré sa týkajú tej istej vecí sú nejednotné v pohľade na vlastníctvo, ktoré
odôvodňujú hranicami parciel, tak potom nie je zrejmé, ako môžu byť žalovaní, ktorí nie sú odborníci

v danej oblasti, schopní právne určiť toto vlastníctvo, ak nie tým, že sa budú spoliehať na zápisy
príslušných orgánov verejnej moci - kataster nehnuteľností. Zároveň žiadal zamietnuť návrh žalobcov
na prerušenie tohto konania do doby právoplatného skončenia vyššie uvedených konaní vedených na
Okresnom súde Námestovo.
9. Z listu vlastníctva (ďalej aj „LV“) č. XXX, k. ú. E., obec S. vyplýva, že parcela

evidovaná ako KN-C parc. č. 12091/13 je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v rade 1/ a 2/. Ako
titul nadobudnutia nehnuteľnosti sa uvádza Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a zmluva o zriadení vecného bremena, V 348/04-101/04. Žalovaní v
rade 3/ až 5/ sú výlučnými vlastníkmi pozemkov evidovaných na LV č. XXX, XXX, XXX, žalovaní v rade 6/
až 8/ podielovými spoluvlastníkmi pozemku nachádzajúcemu sa na LV č. XXX, žalovaný 9/ je výlučným

vlastníkom pozemku evidovanom na LV č. XXX a žalovaný v rade 10/ pozemku evidovanom na LV č.
XXX, ktoré pozemky sa nachádzajú v k. ú. E., obec S.. Jedná sa o pozemky KN-C parcely č.
12091/26, č. 12091/25, č. 12091/24, č. 12091/23, č. 12091/27 a č. 12091/14, spolu o výmere
15281 m2, ktoré vznikli z parcely č. 12091/14, a to na základe GP č. 31/2006. Uvedené skutočnosti má
súd preukázané z príslušných listov vlastníctva. Ako titul nadobudnutia nehnuteľnosti sa na všetkých

listoch vlastníctva uvádza Kúpna zmluva, V 293/07-27/07.
10. Na základe GP č. 140/03 zo dňa 24.07.2003 došlo k rozdeleniu pôvodne pozemku označeného ako
KN-C parc. č. 12091/12, trvalé trávne porasty o výmere 8 848 m2 a k vzniku pozemkov KN-C parcely
č. 12091/12, trvalé trávne porasty o výmere 2652 m2 a č. 12091/20, ostatné plochy o výmere 169 m2,
zapísané na LV č. XXX, k. ú. E., obec S., ďalej k vzniku KN-C parcely č. 12091/19, trvalé trávne porasty o

výmere 2328 m2 a č. 12091/22, ostatné plochy o výmere 169 m2, zapísané na LV č. XXX, k. ú. E., obec
S. a KN-C parcely č. 12091/18, trvalé trávne porasty o výmere 3361 m2 a č. 12091/21, ostatné plochy
o výmere 169 m2, zapísané na LV č. XXX, k. ú. E., obec S.. K predmetným pozemkom sa žalobcovia
domáhajú určenia vlastníckeho práva, ktoré konania sú vedené na Okresnom súde Námestovo pod
sp. zn. 10C/60/2013, sp. zn. 10C/59/2013, a sp. zn. 5C/44/2013. Z uvedeného je zrejmé žalobcovia nie

sú vedení ako vlastníci nehnuteľností, na ktorých bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce
v práve zriadenia cesty a práve prechodu v rozsahu vyznačenom na GP č. 140/03 zo dňa 24.07.2003
v prospech žalovaných.
11. Z priložených výpisov z LV súd prvej inštancie ďalej zistil, že na LV č. XXX, k. ú. E., obec S. je ako
vlastník pozemkov registra C parc. č. 12091/12 a č. 12091/20 evidovaný Ing. U. N., nar. XX.XX.XXXX.

Ako vlastníci pozemkov registra C parc. č. 12091/19 a č. 12091/22 evidovaných na LV č. XXX, k. ú. E.,
obec S. sú uvedení Q. E., nar. XX.XX.XXXX a P. E., rod. O., nar. XX.XX.XXXX a ako vlastník pozemkov
registraCparc.č.12091/18ač.12091/21nachádzajúcichsanaLVč.XXX,k.ú. E.,obecS.jeevidovaná
P. Q., rod. W., nar. XX.XX.XXXX.
12. Následne konajúci súd citoval ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 137 písm. c) CSP, §

80 písm. c) OSP a tiež ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP a konštatoval, že v konaní mal preukázané a medzi
stranami nebolo sporné, že žalovaní sú vlastníkmi nehnuteľností - pozemkov, zapísaných v k. ú. E.,
obec S. ako KN-C parcely č. 12091/13, trvalé trávne porasty (ďalej len ttp) o výmere 15281 m2 na LV
č. XXX, parcely č. 12091/26, ttp o výmere 2486 m2 na LV č. XXX, parcely č. 12091/25, ttp
o výmere 3739 m2 na LV č. XXX, parcely č. 12091/24, ttp o výmere 1364 m2 na LV č. XXX, parcely č.

12091/23, ttp o výmere 2619 m2 na LV č. XXX, parcely č. 12091/27, ttp o výmere 2502 m2 na LV č. XXX a
parcely č. 12091/14, ttp o výmere 2571 m2 na LV č. XXX. Taktiež nebolo sporné, že v prospech týchto
nehnuteľností bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve zriadenia cesty a práve prechodu, a
to na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti azmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 20.02.2004. Predmetná zmluva bola registrovaná bývalou
Správou katastra Tvrdošín pod sp. zn.: V348/2004 a jej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený
dňa 15.07.2004.

13. Žalobcovia v konaní namietali platné zriadenie vecného bremena, tvrdiac, že účastníci dohody o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a zmluvy o zriadení
vecného bremena zo dňa 20.02.2004 neboli vlastníkmi pozemku KN-C parcela č. 12091/12.
Dôvodomjeskutočnosť,žesacítiabyťvlastníkminehnuteľností-pozemkov,ktorébolizaťaženévecným
bremenom, evidovaným v k. ú. E., obec S. na LV č. XXX, č. XXX a č. XXX. Jedná sa o

pozemky KN-C parcely č. 12091/12, č. 12091/20, č. 12091/19, č. 12091/22, č. 12091/18
a č. 12091/21, ku ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníctva žalobnými návrhmi podanými na
Okresnom súde Námestovo dňa 30.12.2013, vedenými pod sp. zn. 10C/60/2013, sp. zn. 10C/59/2013
a sp. zn. 5C/44/2013. Zároveň okresný súd uviedol, že rozsudkom č. k. 5C/44/2013-641 zo
dňa 27.10.2020 súd žalobu žalobcov zamietol. Vec nie je právoplatne skončená, nakoľko proti rozsudku
podali žalobcovia odvolanie. Rovnako tak nie sú právoplatne skončené ani ďalšie dve konania vedené

na Okresnom súde Námestovo, keďže v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/60/2013 bol dňa 19.03.2021
vyhlásený rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol a v konaní sp. zn. 10C/59/2013 je na deň 09.04.2021
vytýčený termín verejného vyhlásenia rozsudku.
14. Prvoinštančný súd sa v prvom rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcov v tomto
konaní. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.06.2010 sp. zn. 2Cdo 205/2009

a tiež rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2017 sp. zn. 6Co/110/2017 a konštatoval, že
otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej
vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby. V posudzovanej veci bolo
teda povinnosťou žalobcov preukázať, že sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzovali
žalobou uplatnený nárok.

15. Žalobcovia sa v tomto spore domáhali určenia, že pozemky uvedené v petite žaloby, evidované
na LV č. XXX, XXX a XXX, pre k. ú. E., obec S. nie sú zaťažené vecným bremenom spočívajúcim v
práve zriadenia cesty a prechodu k pozemkom, ktoré sú vo vlastníctve žalovaných. Jedná sa teda
o vecné bremeno, ktoré pôsobí in rem. Z vecného bremena in rem vzniká právny vzťah, v ktorom
subjektom povinnosti je vždy vlastník zaťaženej nehnuteľnosti a oprávneným subjektom je vlastník inej

nehnuteľnosti, z ktorej sa právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva.
16. Zo súdneho spisu, najmä z výpisu z LV č. XXX, XXX a XXX mal však konajúci súd preukázané,
že žalobcovia nie sú vlastníkmi uvedených pozemkov, teda pozemkov, ktoré boli zaťažené právom
vyplývajúcim z vecného bremena, a ani vlastníkmi pozemkov evidovaných na LV č. XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX a XXX, v prospech ktorých bolo vecné bremeno zriadené. Tento stav existoval tak v

čase podania žaloby na súd, ako aj v čase rozhodovania súdu v merite veci. Táto skutočnosť nebola
sporná ani medzi stranami sporu, keďže žalobcovia sami uviedli, že sa na Okresnom súde Námestovo
sa v iných konaniach ešte len domáhajú určenia vlastníctva k uvedeným pozemkom a žalobu v aktuálne
prejednávanom spore podali na súd ako ich potencionálni vlastníci, a to najmä z obavy uplynutia
zákonnej vydržacej doby.

17. Nakoľko žalobcovia nie sú evidovaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci parciel, na
ktorých bolo zriadené vecné bremeno, okresný súd dospel k záveru, že nie sú aktívne vecne legitimovaní
na podanie žaloby o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené vecným bremenom, a preto ich žalobu
zamietol.
18. Napokon súd prvej inštancie dodal, že žalobcovia požadovali v konaní vykonať dokazovanie

oboznámením so znaleckým posudkom znalca Ing. Jána Šimuna č. 11/2019, ktorý sa nachádza v
spise Okresného súdu Námestovo sp. zn. 10C/60/2013 ako aj geometrickými plánmi č. 140/03 zo dňa
24.07.2003 a č. 42/2008 zo dňa 08.09.2008 uvedenými v žalobnom návrhu. V tomto štádiu konania však
súd nepovažoval za potrebné vykonať navrhnuté dôkazy, a to z dôvodu, že predmetom tohto konania nie
je určenie vlastníckeho práva k pozemkom. Žalobcovia sa žalobou domáhajú určenia, že nehnuteľnosti

nie sú zaťažené vecným bremenom, teda existuje faktický stav, kedy vecné bremeno bolo zriadené
medzi účastníkmi právneho vzťahu, ktorým svedčí ich vlastníctvo k pozemkom a ako také je aj
zapísané v katastri nehnuteľností. Vykonanie predmetných dôkazov by preto neprispelo k rozhodovaniu
súdu, keďže právny záver súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov by sa tým nezmenil.
19. Pokiaľ ide o návrh žalobcov na prerušenie konania do skončenia konaní vedených na Okresnom

súde Námestovo pod sp. zn. 10C/59/2013, 10C/60/2013 a 5C/44/2013, okresný súd nevzhliadol dôvod
na takýto postup, s odôvodnením, že prerušenie konania považoval za neúčelné
a nehospodárne, vzhľadom na jeho dĺžku/trvanie. Žalobcovia totiž už v podanej žalobe, ale aj v
priebehu tohto konania sami uvádzali, že žalobu podávajú len ako potencionálni vlastníci predmetnýchnehnuteľností, keďže v iných súdnych konaniach, (v ktorých podali žaloby ešte pred podaním
žaloby v aktuálnej sporovej veci, sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k týmto pozemkom. Ako už
bolo uvedené vyššie, uvedené konania nie sú doposiaľ právoplatne skončené a možno predpokladať, že

proti meritórnym rozhodnutiam súdu bude podané odvolanie, či už zo strany žalobcov alebo žalovaných
tak, ako to bolo v konaní sp. zn. 5C/44/2013. Naviac, v prípade ak by v budúcnosti bolo právoplatne
rozhodnuté o vlastníckom práve žalobcov k nehnuteľnostiam, na ktorých bolo zriadené vecné bremeno,
zamietnutie tejto žaloby neznamená, že sa žalobcovia ako vlastníci nehnuteľností nebudú môcť svojho
práva domáhať súdnou cestou. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na to, že žalobu podali iba z opatrnosti,

aby nedošlo k vydržaniu práva vecného bremena žalovanými, konajúci súd uviedol, že žalobcovia
podali žalobu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zaťaženým vecným bremenom, a teda
žalovaní už po podaní tejto žaloby mali vedomosť o tom, že zmluvu, ktorou bolo zrušené podielové
spoluvlastníctvo a zriadené právo vecného bremena podľa tvrdení žalobcov neuzatvorili s vlastníkmi
týchto nehnuteľností a preto už v tomto období nemôžu poukazovať na svoju dobromyseľnosť.
20. Na záver okresný súd poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci ide o negatórnu určovaciu

žalobu, na ktorej v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. platného v čase podania žaloby, ale tiež v zmysle § 137
písm. c) CSP platného v súčasnosti je potrebné preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Naliehavosť správneho záujmu spravidla nie je daná vtedy, ak požadované určenie má povahu
len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. V prejednávanej
veci je podstatná otázka určenia vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnostiam zaťaženým vecným

bremenom. Až potom, ako budú v prípade úspechu vlastníckej žaloby žalobcovia zapísaní ako vlastníci
sporných nehnuteľností a nedôjde k dohode so žalovanými vo vzťahu k vecnému bremenu, môžu mať
naliehavý právny záujem na negatórnej určovacej žalobe.
21. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a žalovaným,
ktorí boli v spore úspešní v celom rozsahu priznal proti neúspešným žalobcom nárok na plnú náhradu

trov konania. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania pritom bral súd do úvahy skutočnosť,
že žalovanému v rade 8/ z obsahu spisu žiadne trovy konania nevznikli, keďže tento sa v konaní
nevyjadroval a ani nebol zastúpený právnym zástupcom a preto mu náhradu trov konania
nepriznal a túto priznal len žalovaným v rade 1/ až 7/ a 9/ a 10/. O výške náhrady trov konania rozhodne
súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

22. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, a to proti jeho
výrokom I., II. a III., ktorí sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
23. Podľa názoru odvolateľov napadnuté rozhodnutie tak do merita veci, ako aj v otázke prerušenia

konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia totiž preukázali (kópiami
podaných žalobných návrhov), že ešte pred podaním žaloby v aktuálne prejednávanej veci podali
na súd žaloby o určenie vlastníckeho práva, resp. určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva vo
vzťahu ku všetkým nehnuteľnostiam - pozemkom, v prospech ktorých sa v tomto spore domáhajú
určenia, že tieto nie sú zaťažené vecným bremenom. Uvedené napokon nepriamo konštatuje aj okresný

súd v napadnutom rozhodnutí. Otázka existencie vlastníckeho práva bola teda hlavnou otázkou,
ktorej posúdenie (vyriešenie) malo podstatný vplyv pre rozhodnutie v tomto spore. Týmto je teda
splnená prvá podmienka ust. § 164 CSP, t. j. že na súde sa vedie iné konanie, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať (a podľa názoru odvolateľov jednoznačne má) význam pre rozhodnutie súdu
v tomto spore. Súd prvej inštancie teda nepostupoval dôsledne, keď toto konanie neprerušil, resp.

zamietol návrh žalobcov na prerušenie konania, (ktoré oni sami navrhovali ešte v samotnej žalobe
a následne aj v podaní z 01.02.2021), a neurobil ani iné vhodné opatrenia tak, ako mu to ukladá
ust. § 164 CSP. Žalobcovia zotrvali na názore, že v posudzovanom prípade boli splnené zákonné
podmienky na prerušenie konania, a to až do právoplatného skončenia konaní vedených Okresným
súdom Námestovo pod sp. zn. 5C/44/2013, sp. zn. 10C/59/2013 a sp. zn. 10C/60/2013. Je zrejmé, že

prerušenie konania by v tomto prípade bolo účelné, nakoľko by žalobcom umožnilo (v prípade vyhovenia
ich žalobám o určenie vlastníckeho práva) následne meritórne posúdiť dôvodnosť ich žaloby (aktívnu
vecnú legitimáciu) v tomto spore a tým im poskytnúť konštruktívne spravodlivé súdne konanie. Zároveň
žalobcovia prezentovali názor, že podľa nich nie je účelný a želaný stav, aby následne (po prípadnom
vyhovení žalôb, čo do určenia vlastníckeho práva) boli nútení podávať novú žalobu, čo do existencie

vecného bremena a opätovne tým iniciovali nové súdne konania, najmä za situácie, ak súdne konanie
v tejto veci už bolo raz začaté. Práve preto bolo účelné aktuálne sporové konanie prerušiť a počkať,
až kým sa právoplatne vyrieši otázka, ktorá má jednoznačne vplyv na rozhodovanie v tomto spore. Až
následne sa s konečnou splatnosťou môže vyriešiť otázka, ktorá je predmetom tohto sporu (t. j. určenie,či pozemky sú/nie sú zaťažené vecným bremenom). Súdy by totiž za splnenia podmienok mali hľadať
spôsob, ako vec meritórne posúdiť, a nie ako sa veci procesne „zbaviť“. Žalobcovia súdu prvej inštancie
jednoznačne prezentovali dôvod podania tejto žaloby už v roku 2014, ktorej cieľom bolo prerušenie

plynutia vydržacej doby na strane žalovaných. Ak by žalobcovia žalobu podali až po niekoľkých rokoch,
t. j. po tom, ako by sa úspešne domohli určenia svojho vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a
v konaní by riadne nepokračovali, žalovaní by sa mohli neskôr brániť vydržaním práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vo vzťahu týmto nehnuteľnostiam. Jednoducho povedané, inú možnosť ako podanie
tejto žaloby de facto vopred žalobcovia ani nemali. Prerušenie konania v zmysle ust. § 164 CSP by teda

v posudzovanom prípade bolo aj účelné a najmä súladné so základným ústavným právom - právom na
spravodlivé súdne konanie. Čo do nároku na náhradu trov konania ako výroku nadväzujúceho na výroky
I. a II. napadnutého rozsudku, je rozsudok okresného súdu vzhľadom na nezákonnosť výrokov I. a II.
taktiež nesprávny a nezákonný rozhodnutím.

24. Žalovaní vo svojom vyjadrení navrhli rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Súčasne

si uplatnili voči žalobcom náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
25. Uviedli, že odvolanie žalobcov považujú za nedôvodné, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je
správne. Okresný súd v konaní správne odôvodnil zamietnutie žaloby. Zároveň žalovaní prezentovali
názor, že na strane žalobcov nie je aktívna vecná legitimácia ani naliehavý právny záujem na
požadovanom určení.

26. Ďalšie podania strán sporu v rámci odvolacieho konania neboli produkované.

27. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario toto

rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a § 389 ods. 2 CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolanie žalobcov proti jeho výroku
II. podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

28. Vo vzťahu k výroku II. odvolací súd uvádza:

29. V zmysle ust. § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to
zákon pripúšťa.

30. Podľa ust. § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

31. V prejednávanej veci podala žalovaná odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým súd
zamietol jej návrh na prerušenie konania. S poukazom na znenie ust. § 355 ods. 2 CSP odvolací súd
skúmal, či zákon proti takémuto rozhodnutiu odvolanie pripúšťa.

32. V ustanovení § 357 CSP zákonodarca jednoznačne špecifikoval prípady, v ktorých je odvolanie
proti uzneseniu súdu prvej inštancie v súvislosti s prerušením konania prípustné. Dôvody pre prerušenie
konania sú upravené v § 162 až § 164 CSP. Prerušenie konania len z niektorých z nich však zakladá
prípustnosť odvolania. Tieto prípady sú uvedené v § 357 písm. n) CSP. V týchto prípadoch proti

uzneseniu o prerušení konania zákon pripúšťa odvolanie bez ohľadu na to, či bolo uznesenie vydané na
návrh alebo bez návrhu. Ak bol však podaný návrh na prerušenie konania a súd mu nevyhovel, nie je
proti zamietavému uzneseniu prípustné odvolanie podľa § 357 písm. n) CSP. V danej súvislosti odvolací
súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obo 15/2018
zo dňa 04. decembra 2018.

33. Zároveň odvolací súd dodáva, že na neprípustnosti odvolania proti predmetnému uzneseniu nič
nemení ani skutočnosť, že strany sporu boli okresným súdom v napadnutom rozsudku poučené
o možnosti podať proti nemu odvolanie. Ani skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávne poučil
účastníkov konania o prípustnosti opravného prostriedku proti napadnutému uzneseniu nezakladá ich

procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. Civilný sporový
poriadok v ust. § 362 ods. 3 poskytuje stranám ochranu iba v prípade nesprávneho poučenia o
neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie v zákonompredĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia čo však
nie je situácia, ktorá vznikla v danom prípade.

34. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalobcov proti výroku II. o zamietnutí ich návrhu na
prerušenie konania postupom podľa § 386 písm. c) CSP o d m i e t o l .

35. Vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu o zrušení rozsudku okresného súdu v celom jeho rozsahu
a vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolací súd uvádza, že

napriek tomu, že odvolanie žalobcov proti výroku II. napadnutého rozsudku odmietol, (keďže proti
uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie nie je prípustné), rozsudok okresného
súdu zrušil aj vo výroku II., a to postupom podľa § 389 ods. 2 CSP. Osobitným dôvodom na zrušenie
rozhodnutia vo veci samej je úspešné uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 2 CSP. Ide tu o
situáciu, ak rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo vydanie právoplatného uznesenia
procesnej povahy, ktoré je postihnuté niektorou z vád zakladajúcich odvolací dôvod podľa § 365 ods.

2 CSP. V danom prípade odvolatelia preukázali súdu vecnú súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím
vo veci samej a právoplatným uznesením, o ktorom odvolatelia tvrdia, že je postihnuté niektorou z
odvolacích vád. Táto vada uznesenia (zahrnutého do výroku II. napadnutého rozsudku) zároveň mala
vplyv na vecnú správnosť meritórneho rozhodnutia okresného súdu. Z dikcie ustanovenia § 365 ods. 2
CSP sa dá vyvodiť, že pôjde najmä o právoplatné uznesenie, ktoré nebolo napadnuté odvolaním, inak

by bola vada uznesenia preskúmavaná v odvolacom konaní, no pôjde aj o uznesenie, proti ktorému
zákon odvolanie nepripúšťa tak, ako je to v aktuálne prejednávanej veci.

36. Podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší,
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
37. Základné právo na spravodlivý proces je najvýznamnejším interpretačným hľadiskom pre všetky
procesné poriadky ustanovené zákonom. Z toho vyplýva ústavná povinnosť každého všeobecného
súdu vykladať a používať procesné normy, ktoré sú obsahom procesných poriadkov ustanovených

zákonom v súlade s princípmi a s obsahom základného práva na spravodlivý proces. Okrem toho je táto
interpretácia a aplikácia povinná rešpektovať princíp materiálneho právneho štátu, a teda materiálne
chápanie spravodlivosti tak, ako to je vyjadrené v čl. 1 ods. 1 ústavy. Obsah základného práva na
spravodlivý proces je pomerne zložito štruktúrovaný a ako to potvrdzuje aj judikatúra ústavného súdu,
patrí do neho viacero samostatných subjektívnych práv a princípov, ktoré sú buď konkrétne (verejnosť

konania, konanie bez zbytočných prieťahov, právo na nezávislý a nestranný súd), alebo v zásade
abstraktné riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, predvídateľnosť rozhodnutia, zákaz svojvoľného
postupu súdu a ďalšie.

38. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
39. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
40. Pokiaľ sa súd prvej inštancie dopustí omylu v právnom posúdení veci pre chybnú interpretáciu
právnej normy a z tohto dôvodu nedostatočne zistí skutkový stav, nemožno konštatovať, že konajúci súd
splnil ústavnú a zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu. Uvedený

postup prvoinštančného súdu, ktorý je potrebné považovať za chybný, nemožno naprávať pred súdom
vyššej inštancie (t. j. aj odvolacím súdom), ale je potrebné, aby bolo rozhodnutie prvoinštančného súdu,
vydané na základe takto vykonaného (chybného postupu), zrušené a vec vrátená súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a na to nadväzujúce nové meritórne rozhodnutie.

41. Primárne krajský súd poukazuje na to, že nepovažuje za správny postup súdu prvej inštancie v
tomto spore, ktorý rozhodol o zamietnutí návrhu žalobcov na prerušenie konania, napriek tomu, že
na Okresnom súde Námestovo prebiehajú konania (sp. zn. 5C/44/2013, sp. zn. 10C/60/2013 a sp. zn.
10C/59/2013), v ktorých sa rieši otázka, či žalobcovia sú/nie sú vlastníkmi nehnuteľností, (ku ktorým sav tomto spore domáhajú určenia, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené vecným bremenom). Ani
jedno z týchto konaní doposiaľ nie je právoplatne skončené. Zároveň je nepochybné, že výsledok každej
označenej sporovej veci môže mať význam pre rozhodnutie súdu v aktuálnej sporovej veci. Žalobcovia v

žalobe i vo svojom podaní zo dňa 01.02.2021 jednoznačne poukázali na existenciu dôvodov prerušenia
tohto konania podľa § 164 CSP , pričom ani jedno z vyššie označených troch sporových konaní nie je
doposiaľ právoplatne skončené. Možno sa stotožniť s názorom odvolateľov, že v tomto prípade
by bolo prerušenie konania účelné, nakoľko v prípade úspechu žalobcov v označených sporoch, by
súd mohol meritórne posúdiť dôvodnosť ich žaloby v tomto spore a zároveň by tak žalobcovia zabránili

tomu, aby žalovaní mohli vydržať právo zodpovedajúce vecnému bremenu k sporným nehnuteľnostiam.
Je zrejmé, že žalobcovia podaním tejto žaloby zabránili ďalšiemu plynutiu vydržacej doby na strane
žalovaných. Využili tak efektívny prostriedok na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov.
Z uvedených dôvodov postup súdu prvej inštancie, ktorý ich návrhu na prerušenie konania nevyhovel,
nemožno považovať za správny. Netreba opomínať fakt, že až po právoplatnom skončení označených
súdnych sporov bude zrejmé, či žalobcovia sú, alebo nie sú v tomto spore aktívne vecne legitimovaní.

Ak však súd prvej inštancie nechcel konanie v tejto veci prerušiť, nič mu nebránilo, aby si otázku
vlastníckeho práva žalobcov k sporným nehnuteľnostiam posúdil sám v tomto spore. V označených
sporoch však nie je úplne identický okruh strán sporu ako v prejednávanej veci. Práve v takýchto
prípadoch by mal konajúci súd postupovať veľmi citlivo, pretože výsledok konaní, v ktorých sa rieši
otázka majúca podstatný vplyv a význam na rozhodnutie súdu v tomto spore, môže podstatne

zmeniť jeho rozhodnutie vo veci samej. Zároveň je nutné zdôrazniť, že nie je žiaduce, aby súd v rôznych
konaniach rozhodol o totožnej otázke na podklade tých istých skutkových okolností odlišne, nakoľko
to významným spôsobom oslabuje princíp právnej istoty. Odlišné závery súdov v otázke vlastníckeho
práva sporných nehnuteľností by zakladali pre sporovú stranu dôvod pre prípustnosť žaloby
na obnovu konania, čo by tiež mohlo byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Bez vyriešenia

otázky, ktorá má význam pre rozhodnutie tohto sporu a ktorá je riešená v iných konaniach na Okresnom
súde Námestovo, t. j. otázky, či žalobcovia sú/nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností sú preto závery
okresného súdu predčasné a z toho pramení i nesprávne právne posúdenie tejto veci.

42. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na

strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou
súčasťou súdneho konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo
205/2009 zo dňa 29.06.2010). Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania (teraz strany
sporu) v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom
vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania,

ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa
na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej
legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 6Cdo 214/2011 zo dňa 18.01.2012).

43. V zmysle § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

44. Z uvedených dôvodov odvolací súd pred svojím rozhodovaním v aktuálnom spore zisťoval aktuálny
stav konaní vedených na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5C/44/2013, sp. zn. 10C/60/2013 a sp.
zn. 10C/59/2013. V spore sp. zn. 10C/59/2013 okresný súd rozhodol rozsudkom č. k. 10C/59/2013-628
zo dňa 08. apríla 2021 tak, že žalobu o určenie vlastníckeho práva a o určenie, že nehnuteľnosti patria

do dedičstva, zamietol. Následne dňa 27. apríla 2021 vydal dopĺňací rozsudok č. k. 10C/59/2013-657.
Proti uvedeným rozhodnutiam podali žalobcovia odvolanie, o ktorých Krajský súd v Žiline (v odvolacích
veciach sp. zn. 7Co/74/2021 a sp. zn. 7Co/75/2021) doposiaľ nerozhodol. Vo veci Okresného súdu
Námestovo sp. zn. 10C/60/2013 bol vydaný rozsudok č. k. 10C/60/2013-506 zo dňa 19. marca 2021,
ktorým súd žaloba žalobcov tiež zamietol. Proti uvedenému rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie,

vec nebola do času rozhodovania odvolacieho súdu predložená Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie
o podanom opravnom prostriedku. Rovnako vo veci Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5C/44/2013 bol
dňa 27. októbra 2020 vydaný rozsudok č. k. 5C/44/2013-641, proti ktorému podali žalobcovia odvolanie.Uvedené odvolacie konanie je aktuálne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 6Co/84/2021,
ktoré tiež nie je právoplatne skončené.

45. Určovací návrh (žaloba) spočívajúca v tom, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené vecným bremenom,
môže podať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto
osobou môže byť len ten, kto je spoluvlastníkom sporných nehnuteľností. Práve preto, že vo vyššie
označených sporových veciach Okresného súdu Námestovo (sp. zn. 10C/60/2013, sp. zn. 10C/59/2013
a sp. zn. 5C/44/2013) nie je konanie právoplatne skončené, záver súdu prvej inštancie o nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcov a v dôsledku toho i absencie naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení je predčasný. Ak za popísanej situácie súd prvej
inštancie rozhodol o zamietnutí návrhu žalobcov na prerušenie konania do právoplatného skončenia
konaní vedených na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5C/44/2013, sp. zn. 10C/59/2013 a
sp. zn. 10C/60/2013, odňal žalobcom právo na spravodlivý proces.

46. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu postupom podľa § 389
ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 vo veci samej (t. j. vo výroku I.), vo výroku II. o zamietnutí návrhu žalobcov
na prerušenie konania a tiež v závislých výrokoch III. a IV. o trovách konania, zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

47. V ďalšom konaní okresný súd primárne opätovne posúdi návrh žalobcov na prerušenie konania, a to
s ohľadom na aktuálny stav konaní vedených na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5C/44/2013,
sp. zn. 10C/59/2013 a sp. zn. 10C/60/2013. Až po právoplatnom skončení označených konaní je totiž
možné opätovne posúdiť otázku naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení vo
väzbe na ich aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Následne na základe vykonaného dokazovania súd

prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 1 CSP) opätovne posúdi nárok
žalobcov uplatnený žalobou.

48. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej okresný súd opätovne rozhodne aj
o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, a tiež o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho

konania (§ 396 ods. 3 CSP).

49. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).