Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/23/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119220650
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:6119220650.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobkyne:

Veronika Ilavská, nar. 20.10.1992, bytom Bratislava-Staré Mesto, Björnsonova č. 12, v konaní právne
zastúpený: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 50 217 020, so sídlom Bratislava,
Ševčenkova č. 5, proti žalovanému: Š. P., N.. XX.X.XXXX, A. M. Č.. XXX, o zaplatenie 3 500,- Eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 3 500,- Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania
od 1.11.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobkyni priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou, v rámci upomínacieho konania, domáhala zaplatenia sumy 3 500,- Eur s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 500,- Eur od 1.11.2018 do zaplatenia
a nahradenia trov predmetného konania. V podanej žalobe uviedla, že so žalovaným dňa XX.X.XXXX
uzatvorila zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému peňažnú pôžičku vo
výške 3 500,- Eur s tým, že žalovaný sa ju zaviazali vrátiť najneskôr do dňa 10.10.2018. Následne dňa
XX.XX.XXXX žalovaný uznal svoj dlh voči žalobkyni čo do jeho dôvodu a výšky, a zaviazal sa, že svoj
dlh splatí najneskôr do dňa 31.10.2018. Dátum podpísania Uznania dlhu (XX.XX.XXXX), preukazujú

aj osvedčovacie doložky, ako aj dohodnutý dátum splatnosti dlhu na deň 31.10.2018 (na predmetnom
dokumente je uvedené, že bol vyhotovený a podpísaný dňa 19.11.2018, avšak ide len o chybu v písaní).
Vzhľadom na to, že žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil žalobkyni, aj napriek viacerým výzvam,
ani len časť z uvedeného dlhu, žalobkyňa eviduje voči žalovanému splatnú pohľadávku vo výške 3 500,-
Eur, pričom jej okrem nároku na zaplatenie istiny vzniká aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo
sumy 3 500,- Eur od 1.11.2018 do zaplatenia.

2. Pôvodne Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 12.2.2019 vydal platobný rozkaz
pod spisovou značkou 9Up/98/2019, voči ktorému však žalovaný podal odpor včas a s vecným
odôvodnením.

3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že záležitosť medzi ním a žalobkyňou bola už v plnom rozsahu
vyrovnaná, pričom žalobkyňa žalovanú čiastku dostala naspäť 12.11.2018. Bolo to potom ako sa predalo
auto, čo žalobkyňa používala do dňa jeho predaja ako protihodnotu poskytnutej pôžičky. Peniaze dostala

na ruku, ako bolo ústne dohodnuté. Následne dokument - Uznanie dlhu mal byť skartovaný. Kroky
žalobkyne považuje za protizákonné a vykazujúce znaky trestného činu podvodu voči jeho osobe.4. Žalobkyňa k podanému odporu uviedla, že z jeho obsahu vyplýva, že žalovaný nepopiera uzavretie
zmluvy o pôžičke, na základe ktorej mu žalobkyňa poskytla peňažnú pôžičku vo výške 3 500,- Eur s
dohodnutým termínom splatnosti a nepopiera ani uznanie dlhu, čo dôvodu a jeho výšky s dohodnutým

novýmtermínomsplatnosti.Pokiaľideopeňažnúsumu,ktorejzaplateniasažalobkyňapodanoužalobou
domáha, túto žalovaný neuznáva z dôvodu, že svoj záväzok považuje za vyrovnaný. Podľa vyjadrenia
žalovaného, tento dlžnú sumu žalobkyni údajne vrátil. Žalobkyňa pravdivosť týchto tvrdení namieta a
považuje ich za účelové, uvádzané v snahe zavádzať súd a tak dosiahnuť v spore úspech. Žalovaný
svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal, a preto žalobkyňa navrhuje, aby súd na tieto tvrdenia

žalovaného neprihliadal. Žalovaný na jednej strane tvrdí, že žalobkyňa mala údajne používať auto ako
protihodnotu a na strane druhej, že žalobkyni vrátil dlžnú sumu v hotovosti. Nielenže žalovaný
nepreukázal pravdivosť jeho tvrdení, ale naviac v podanom odpore uvádza rozporuplné tvrdenia, čo
svedčí o ich nepravdivosti. Žalobkyňa sa výhradne ohradzuje voči tvrdeniam žalovaného o údajnom
protiprávnom konaní, pričom má za to, že tieto tvrdenia žalovaný uvádza zámerne poškodiť žalobkyňu v
jej právach. Tvrdenia žalovaného považuje žalobkyňa za umelo vykonštruovaného, nezakladajúce sa na

pravde. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa navrhuje, aby súd na jeho účelové tvrdenia neprihliadal,
žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Súčasťou podaného vyjadrenia k odporu bol aj súhlas žalobkyne na pokračovanie v konaní na
miestne príslušnom súde, podľa posledného známeho a evidovaného pobytu žalovaného. Spis z

upomínacieho súdu bol na ďalšie konanie postúpený tunajšiemu súdu, ako súdu miestne príslušnému,
podľa posledného evidovaného trvalého pobytu žalovaného, dňa 20.5.2019.

6. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanému, ktorý sa k nemu vyjadril podaním súdu doručeným
poštou dňa 12.7.2019. Okrem už uvedeného žalovaný k veci dodal, že na žalobkyňu podal trestné

oznámenie za podvod, v ktorej veci bol už aj vypočutý na OR PZ M.. Rovnopis výsluchu však
nemohol súdu predložiť, nakoľko v danom štádiu trestného konania to nebolo ešte možné. Ďalej uviedol,
že svedkom toho, že celá vec je urovnaná je pán, ktorý kúpil osobne auto W.golf combi, ktoré v tom
čase používala žalobkyňa aj s jej priateľom (T.), a ktoré bolo protihodnotou požičanej sumy. K priebehu
predaja auta žalovaný uviedol, že žalobkyňa na vyriešenie záležitosti poslala svojho priateľa. Ten aj s

autom približne v doobedňajších hodinách prišiel na parkovisko dopravného inšpektorátu v Š.,
kde ho už žalovaný aj s kupujúcim čakal. Kupujúci po ohliadnutí a vyskúšaní auta, po oboznámení sa s
jeho stavom a najazdenými km, vyplatil kúpnu cenu. Žalovaný mu oznámil, aby peniaze odovzdal pánovi
čo auto doniesol. Odovzdal mu sumu 2 100,- Eur. Zvyšok dlžnej sumy 1 400,- Eur bol vyriešený po
ceste naspäť do C., kam viezol žalovaný priateľa žalobkyne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti

má žalovaný zato, že tvrdenia žalobkyne sú umelo vykonštruované a nezakladajú sa na pravde. Preto
navrhuje, aby súd na ne neprihliadal a podanej žaloby aby nebolo vyhovené.

7. Dňa 6.11.2019 bolo súdu zo strany žalovaného doručené ešte jedno vyjadrenie, v ktorom uviedol, že
pri predaji auta bola odovzdaná suma 2 000,- Eur. V podaní opätovne poukázal na trestné oznámenie

podané na žalobkyňu (súdu bolo predložené aj uznesenie o odmietnutí veci - podaného trestného
oznámenia) a v neposlednej rade obsahom podania boli aj návrhy na vykonanie dokazovania a to
zabezpečiť výpis z evidencie odhlásených vozidiel z ODI Š. za účelom zistenia kupca jeho motorového
vozidla, aby tak tento mohol byť následne vypočutý v danej veci, ďalej navrhol vypočutie priateľa
žalobkyne ako aj jeho priateľky, ktorá bola tiež pri predaji auta, ako aj pritom ako žalovaný počas cesty

do C. odovzdal priateľovi žalobkyne zvyšnú sumu vo výške 1 500,- Eur.

8. Následne vo veci prebehli vytýčené pojednávania, na ktoré sa osobne dostavili vždy obidve strany
sporu.

9. Právny zástupca žalobkyne pred súdom uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby ako aj ostatných vo
vecipredloženýchpísomnýchpodaní.Kvyjadreniamžalovanéhouviedol,žesivnichnavzájomprotirečí.
Pôvodnežalovanýuviedol,žefinančnúčiastkuvrátilkrukámžalobkyne.Neskôrsavyjadriltak,žeichmal
odovzdať priateľovi žalobkyne T. C.. Taktiež žalovaný v jednotlivých podaniach a vyjadreniach uvádza
rozporné sumy. V svojom poslednom vyjadrení uviedol, že pri odovzdávaní peňazí mala byť prítomná aj

jeho priateľka W. R., pričom túto skutočnosť neuvádza ani v svojom trestnom oznámení ani vo výpovedi
pred orgánom policajného zboru.10. Žalobkyňa pred súdom uviedla, že žalovaného pozná cez svojho priateľa T., ktorý bol so žalovaným
kamarát. Vedela, že žalovaný predáva a kupuje autá. Peniaze žalovanému požičala z toho dôvodu,
že v tom čase peniaze mala a priateľ jej povedal, že žalovaný potrebuje požičať. Keďže boli kamaráti,

rozhodla sa, že peniaze žalovanému požičia. Peniaze žalovanému odovzdali v C. na parkovisku pred
Jednotou. Boli tam prítomní traja - žalobkyňa, jej priateľ a žalovaný. Dohodli sa, že žalovaný peniaze
vráti zhruba do mesiaca. Keď žalovaný peniaze nevracal, navrhol, aby si ako protihodnotu zobrala
motorové vozidlo BMW päťkovej rady. Hoci vozidlo vtedy nepotrebovala, toto auto sa jej páčilo a tak si
ho od žalovaného na skúšku zobrala. Keď ho nechala preveriť v servise, mechanik ktorý ho prezeral, jej

neodporúčal toto vozidlo kúpiť, preto sa rozhodla, že vozidlo žalovanému vráti. Jej priateľ sa žalovanému
ozval s tým, že mu auto chcú vrátiť, s čím žalovaný nemal najmenší problém. Žalobkyňa trvala na
tom, keďže jej peniaze stále neboli vrátené, aby spísali uznanie dlhu. Toto sa skutočne udialo. So
žalovaným sa stretli v B., kde uznanie podpísali. Potom auto žalovanému vrátila. Následne im žalovaný
ako protihodnotu požičal auto, ktoré používal jej priateľ, keďže malo manuálnu prevodovku. Následne
boli oslovení žalovaným, že má kupcu na auto, ktoré mali požičané a že kúpa tohto auta má prebehnúť v

Š.. Jej priateľ tam išiel na aute sám. Vrátil sa však bez auta a bez peňazí, kvôli čomu sa pohádali. Potom
žalovaný prestal s nimi komunikovať. Osobne ho boli hľadať na adrese ktorú uviedol na „Uznaní dlhu“.
Tam im otvorila jeho matka s tým, že tam už nebýva a uviedla adresu, na ktorej sa má zdržiavať. Na
tejto adrese im otvorila priateľka žalovaného a uviedla, že nie je doma. Žalovaného sa im skontaktovať
už nepodarilo, preto vec museli riešiť súdne.

11. Žalovaný pred súdom poukázal na to, že žalobkyňa vo svojej výpovedi v rámci konania o jeho
trestnom oznámení na jej osobu uviedla, že v prípade motorového vozidla BMW sa nejednalo o žiadnu
kúpu auta. Podľa názoru žalovaného ide však o zavádzanie, pretože o kúpu auta skutočne išlo. Peniaze
za toto auto mu skutočne boli odovzdané v C., kam žalovaného doviezol E. Q., ktorý na parkovisku stál

vedľa nich. Následne ho kontaktovala žalobkyňa s priateľom s tým, že auto si dali preveriť ešte niekde
v A. a že o neho nemajú záujem. V rámci dobrých vzťahov žalovaný povedal, že samozrejme. Prišiel
do B., kde podpísali uznanie dlhu. Tam žalobkyni a jej priateľovi odovzdal osobné motorové vozidlo
VW Golf, o ktorom hovoril vo svojich vyjadreniach. Po predaji tohto vozidla v Š. pán, ktorý motorové
vozidlo kupoval odovzdal dohodnutú kúpnu cenu priamo priateľovi žalobkyne. Išlo o malé bankovky

ktoré nechcel počítať. Následne T. odviezol do C.. Čo sa dialo potom už nevie.

12. Vo veci vypovedal aj priateľ žalobkyne, T. C., ktorý po poučení ako svedok, ktorému poučeniu
porozumel k veci samej uviedol, že žalovaný bol jeho dlhoročným priateľom, zaoberajúci sa predajom
a kúpou motorových vozidiel. Ohľadne toho, že ako a prečo došlo k požičaniu sumy vo výške 3 500,-

Eur uviedol totožné skutočnosti ako žalobkyňa. Aj skutočnosti týkajúce sa motorového vozidla BMW a
následného spísania dokumentu - Uznanie dlhu sa zhodovali s tým čo uviedla žalobkyňa. K priebehu
predaja auta (VW Golf), ktoré používal na základe priateľských vzťahov, a ktorý predaj prebehol v
Š. uviedol, že žalovaný ho kontaktoval, že na toto vozidlo má kupcu a že má s vozidlom prísť do
Š.. Po príchode do Š. na parkovisku pred dopravným inšpektorátom ho už žalovaný aj s kupcom

čakal. Kupec žalovanému odovzdal peniaze a žalovaný ho odviezol do C.. Myslel si, že
žalovaný mu peniaze, ktoré obdržal za vozidlo odovzdá. Žalovaný mu však peniaze neodovzdal, a to
s odôvodnením, že za predaj motorového vozidla dostal 2 000,- Eur a že večer mu má nejaký priateľ
priniesť peniaze, pričom následne príde do C. a vráti celú sumu 3 500,- Eur. Keď sa potom stretol s
priateľkou, povedal jej, že peniaze nemá, a že žalovaný ich prisľúbil doniesť večer. Pohádali sa. Keďže

sa žalovaný neozýval, hľadali ho na adrese trvalého bydliska, aj u priateľky. Nikde ho nezastihli. Keď
matku a priateľku žalovaného oboznámili so situáciou a ukázali uznanie dlhu uviedli, že o tom vedia.
Následne, keďže sa so žalovaným nedalo skontaktovať, situáciu začali riešiť cez právneho zástupcu.

13. Na dotazy právneho zástupcu žalobkyne svedok uviedol, že z titulu vrátenia predmetnej pôžičky mu

žalovaným neboli nikdy odovzdané žiadne finančné prostriedky. Absolútne vylučuje, že by mu žalovaný,
alebo akákoľvek iná osoba, odovzdala finančné prostriedky po predaji motorového vozidla VW Golf na
parkovisku pred dopravným inšpektorátom v Š..

14. Na dotazy žalovaného svedok uviedol, že motorové vozidlo BMW v podstate nechcel nikto. Radšej

by dostali finančné prostriedky. Pravdepodobne, keby o vozidlo mali záujem, by ho používala žalobkyňa,
pretože malo ísť o protihodnotu za jej finančné prostriedky. Čo sa týka motorového vozidla VW Golf
svedok ho absolútne nebral ako protihodnotu za pôžičku, pretože pôžičku poskytovala žalobkyňa, nie
on. Vozidlo mu žalovaný poskytol, pretože vtedy vlastné vozidlo nemal a na základe ich vtedajšiehopriateľstva. Podotýka, že toto vozidlo bolo v takom technickom stave, že absolútne nie je možné hovoriť
o tom, že išlo o protihodnotu poskytnutej pôžičky. Dohoda ohľadne tohto motorového vozidla nebola v
podstate žiadna. Žalovaný mu ho poskytol na jeho žiadosť. Opätovne uviedol, že toto vozidlo nebrali

ako protihodnotu pôžičky, pretože určite hodnotu tejto pôžičky nemalo.

15. K navrhnutému dôkazu - výsluch svedka, ktorý mal byť kupcom motorového vozidla VW Golf súd
uvádza, že vykonanie tohto dôkazu bolo zamietnuté, nakoľko žalovaný uviedol, že účasť svedka na
poslednom pojednávaní zabezpečí. Uvedené však nesplnil, pričom ako dôvod uviedol, že stratil telefón

kde mal uložený telefonický kontakt na svedka, pričom u svedka bol aj osobne (v deň pojednávania),
avšaknajemuznámejadresesvedokzastihnutýnebol.Opredvolaniesvedkasúdompredposlednýmvo
veci konajúcim pojednávaním nepožiadal. Na čl. 96 spisu je založené podanie v rámci ktorého žalovaný
výslovne uviedol, že prítomnosť svedka zabezpečí on sám, z vlastnej iniciatívy, pretože pre neho ide
o kľúčového svedka.

16. Po písomných a ústnych vyjadreniach sporových strán a svedka, v konaní ostalo sporné to z
akého titulu bola suma vo výške 3 500,- Eur žalovanému poskytnutá. Či to bolo z titulu pôžičky,
alebo z titulu kúpnej ceny za motorového vozidlo BMW. V druhom prípade by sa totiž mohlo jednať o
bezdôvodné obohatenie vzniknuté na strane žalovaného, čo však podlieha inému právnemu režimu.
Rovnako spornou ostala aj skutočnosť ohľadne existencie dlhu. Žalobkyňa tvrdí, že dlh stále existuje,

že splnený nebol a žalovaný tvrdí, že dlh splnený bol, a teda že neexistuje. Priebeh splnenia opísal tak,
že časť sumy bola odovzdaná priateľovi žalobkyne pri predaji motorového vozidla VW Golf ku ktorému
malo dôjsť v Šali, a zvyšná časť počas toho ako viezol priateľa žalobkyne po predaji auta do Trnavy.

17. Nespornou skutočnosťou je to, že v čase podpisu dokumentu - Uznanie dlhu, dlh (či už z titulu zmluvy

o pôžičke alebo z titulu bezdôvodného obohatenia) existoval.

18. Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem vyššie uvedených prednesov a výpovedí aj oboznámením
sa s listinnými dôkazmi: uznanie dlhu zo dňa XX.XX.XXXX, Výzva na zaplatenie zo dňa X.XX.XXXX,
podací hárok, uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia, ako aj s ostaným na vec sa

vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento právny a skutkový stav veci:

19. Žalobkyňa dňa XX.X.XXXX M. C. ústne uzatvorila so žalovaným zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
mu poskytla finančnú hotovosť vo výške 3 500,- Eur. Pôžičku sa žalovaný zaviazal vrátiť do 10.10.2018.
Nakoľko tak neučil dňa XX.XX.XXXX bol medzi sporovými stranami podpísaný dokument - Uznanie dlhu,

v ktorom žalovaný svoj dlh čo do výšky (3 500,- Eur) ako aj čo do dôvodu (poskytnutá pôžička) uznal.
Vzniknutý dlh sa žalovaný zaviazal vrátiť jednorázovo najneskôr do 31.10.2018. Žalovaný však svoj dlh
do dohodnutého termínu neuhradil.

20. V priebehu konania žalovaný tvrdil, že dlh zanikol splnením, a to tak, že časť bola splnená pri predaji

motorového vozidla VW Golf a časť po predaji - počas cesty autom do mesta C.. Uvedené však žalovaný
v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom jeho tvrdenia sa rozchádzali, a to najmä
- v osobe, ktorej mal byť dlh splnený; najskôr žalovaný tvrdil, že plnil priamo do rúk žalobkyne,
neskôr tvrdil, že plnil do rúk jej priateľa;
- vo výške čiastok, prostredníctvom ktorým mal byť dlh splnený; najskôr to bolo 2 100,- Eur a 1 400,-

Eur a neskôr, už žalovaný tvrdil, že priamo pri predaji auta bolo odovzdaných 2 000,- Eur a počas cesty
do Trnavy zvyšných 1 500,- Eur.

21. Okolnosti ohľadne motorového vozidla BMW súd pre rozhodnutie vo veci samej nepovažoval za
podstatné, nakoľko z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že titulom poskytnutia žalovanej

sumy bola zmluva o pôžičke.

22. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb., zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

23. Podľa § 658 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.24. Podľa odseku 2 cit. ustanovenia, pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie
primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

25. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

26. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (platného a účinného od 1.2.2013), ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnenímpeňažnéhodlhu.PočascelejdobyomeškaniabolazákladnáúrokovásadzbaurčenáEurópskou
centrálou bankou vo výške 0,00 %.

28.Vykonanýmdokazovanímmalsúdzapreukázané,že medzižalobkyňouažalovanýmboluzatvorený
záväzkovývzťah,atonazákladeústneuzatvorenejzmluvyopôžičke.Zuvedenéhozáväzkovéhovzťahu
pre žalovaného vyplynula povinnosť, a síce vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Žalovaný si však
svoju povinnosť riadne nesplnil, a to aj napriek tomu, že svoj dlh voči žalobkyni písomne, čo do dôvodu
ako aj čo do výšky, uznal a zaviazal sa ho vrátiť jednorazovo, a to najneskôr do 31.10.2018. Poskytnuté

peňažné prostriedky žalobkyni nevrátil, a to aj napriek predžalobnej výzve. Nakoľko žalovaný svoj dlh
nesplnil, dostal sa s plnením svojej peňažnej povinnosti do omeškania.

29. S poukazom na takto zistený skutkový a právny stav súd žalobkyni v danej veci plnom rozsahu
vyhovel, nakoľko žaloba bola podaná dôvodne. Súd teda žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej

istiny a úrokov z omeškania, ktorých výška je určená v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení.
Úroky boli žalobkyni súdom priznané odo dňa nasledujúceho po dni dojednanej splatnosti, t.j. od
1.11.2018.

30. Súd má za to, že žalovaný v konaní neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno, nakoľko

strany sporu sú v konaní povinné nielen označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie súdu vo veci
ale aj predložiť relevantné dôkazy na preukázanie pravdivosti uvádzaných tvrdení. Žalovaný však počas
celého konania neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by opodstatnenosť nároku vyvrátil, a ktorými by
splnenie dlhu, tak ako tvrdil, že k nemu došlo, preukázal.

31. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého
nárok na náhradu trov konania vznikol žalobkyni, ktorá bola v danej veci stopercentne úspešný. O výške
priznaných trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po tom ako toto rozhodnutie nadobudne

právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.