Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/233/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914207405
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7914207405.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členov

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti S. P. nar. X.XX.XXXX, K. nar. X.X.XXXX a O. nar. XX.X.XXXX bývajúce u matky zast. kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov detí rodičov J. S. nar. XX.X.XXXX
bývajúcej na Z. ul. č. XX v Q. a Róberta S. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v S. č. XX, Q. v W. republike
K. v konaní o zvýšenie a zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trebišov
z 12.11.2014 č.k. 16 P 151/2014-68 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného a zamietnutí návrhu na zníženie výživného.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom za obdobie od 30.5.2014 do 12.11.2014 a v rozsahu
zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné naposledy určené rozsudkom Okresného
súdu Trebišov dňa 23.4.2012 č.k. 16P 307/2011-73 od otca pre mal. P. z 30,-€ na 50,-€ pre mal. K. z
30,-€ na 50,-€ a pre mal. O. z 30,-€ na 50,-€ mesačne od 30.5.2014, ktoré zaviazal otca platiť matke
maloletých detí vždy do 15.-ho dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné pre všetky tri deti za obdobie od
30.5.2014 do 12.11.2014 v rozsahu 303,87 € zaviazal otca zaplatiť matke maloletých detí do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Návrh otca na zníženie výživného zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí s návrhom, aby odvolací
súd zmenil rozsudok tak, že jeho návrhu na zníženie výživného v plnom rozsahu vyhovie, pretože so
svojou súčasnou rodinou žije v Spolkovej republike Nemecko, kde sú oveľa vyššie náklady na základnú
životnú úroveň. Konštatoval, že príjem jeho 4-člennej domácnosti je hlboko pod úrovňou priemerného
mesačného príjmu v Spolkovej republike Nemecko a už doposiaľ určené výživné platil ťažko, preto nie

je schopný platiť zvýšené výživné. Vytkol konajúcemu súdu, že sa nezaoberal odôvodnenými potrebami
maloletých detí, ktoré akceptoval, napriek tomu, že matka detí výdavky na ne žiadnym spôsobom
nezdokladovala.Uviedol,ženiejemožnéakceptovaťstratuzamestnaniamatky,ktorápracovalarovnako
na zmeny v Kauflande a preto nemala dôvod v marci 2014 sa zamestnať v obchodnom centre Billa
rovnako na zmeny. Konštatoval, že matka detí vedome zamlčala príjem, ktorý dosahuje na čerpacej
stanici v Čerhove. Zdôraznil, že matka má v osobnej starostlivosti iba dve maloleté deti a to K. a O.,
pretože o maloletú P. sa starajú jej rodičia. Uviedol, že od poslednej úpravy o výživnom pre maloleté

deti došlo u neho k podstatnej zmene pomerov, pretože musel kúpiť auto, ktoré využíva ako jediný
dopravný prostriedok dostať sa do práce a k lekárovi, vzdialenom od miesta jeho bydliska 10 km, pretože
predchádzajúce auto bolo nespôsobilé na prevádzku v Spolkovej republike K.. Konštatoval, že nebol
schopný zo svojich finančných prostriedkov si auto kúpiť, preto požiadal zamestnávateľa o pôžičku2.000,-€ a kúpil si ojazdené auto vyrobené v roku 2000. V súvislosti s kúpou auta mu vznikla okrem
mesačnej splátky zamestnávateľovi 100,-€ aj povinnosť platiť zákonné poistenie 63,57 € a ročnú daň
121,-€. V septembri 2015 maloletá dcéra z jeho súčasného manželstva nastúpila do predškolského

zariadenia, kde mesačný poplatok predstavuje 120,-€ bez stravy, ktorú si musí dieťa priniesť z domu.
V októbri 2015 zanikne nárok jeho manželky na materský príspevok a jej umiestnenie na trhu práce
je otázne, pretože v Spolkovej republike Nemecko sa uprednostňujú bezdetné ženy so znalosťou reči
slovomajpísmom,čojehomanželkaprekrátkosťpobytuneovláda.Zuvedenýchdôvodovniejeschopný
platiť výživné pre všetky tri deti 150,-€ mesačne bez toho, že by neohrozil najzákladnejšie potreby

svojej terajšej rodiny a povinnosti spojené s nájmom bytu, ktoré vyplývajú zo zákona Spolkovej republiky
Nemecko. Navrhol odvolaciemu súdu znížiť jeho vyživovaciu povinnosť na minimálne výživné.

Kolízny opatrovník maloletých detí označil odvolacie argumenty otca za neopodstatnené a rozhodnutie
súdu prvého stupňa za vecne správne v záujme maloletých detí.

Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že všetky tri maloleté deti bývajú s ňou
a jej partnerom v trojiizbovom byte v Trebišove. Maloletá P. počas pracovného týždňa ostáva u jej
rodičov, pretože v ich mieste bydliska navštevuje 9.ročník ZŠ. Vo vyjadrení poukázala na valorizačnú
zásadu v súvislosti so spontánnym zvyšovaním odôvodnených potrieb všetkých detí v každom smere.
Zdôraznila, že otec o deti nejaví žiaden záujem a doposiaľ určené výživné platí s dvoj- až trojmesačným

oneskorením alebo vôbec s poznámkou, „dnes som musel ukrátiť svoje malé deti o 90,-€“. V závere
vyjadrenia uviedla, že nesúhlasí so znížením výživného a trvá na svojom návrhu na zvýšení výživného
na 50,-€.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa

ods. 2 cit. zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia stotožňuje, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s
§ 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil
ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na

všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci v dôsledku čoho je odôvodnenie
napadnutého rozsudku vo výrokoch o zvýšení výživného a zamietnutí návrhu na zníženie výživného
presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal
s námietkami otca maloletých detí uplatnenými v odvolaní, pretože tieto tvorili jeho obranu už aj v
priebehu konania na súde prvého stupňa a otec maloletých detí ani v priebehu odvolacieho konania

neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa

dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v
čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v tejto
právnej veci bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného, pretože
je nesporné, že za obdobie viac ako 3 rokov sa odôvodnené potreby všetkých troch maloletých detí
podstatne zvýšili a nebola preukázaná podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného.

Pre určenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je totiž vôbec smerodatné, koľko si rodič prácou
(inou zárobkovou činnosťou) zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má
zistenie potenciálnej životnej úrovne povinného rodiča, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov
a jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho vlastných potrieb. Potenciálny príjem
nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj

vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež
situáciu na trhu práce. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa
a uvedených úvah dospel k presvedčeniu, že otec maloletých detí vzhľadom na svoj vek (42 rokov) a
doterajšie pracovné skúsenosti získané aj prácou v zahraničí, bol a je schopný zabezpečiť si finančnéprostriedky na uspokojenie vlastných potrieb aspoň v minimálnom rozsahu, preto je možné od neho
spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil svojim maloletým deťom, pretože matka si plní voči
nim vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových potrieb, kým otec o

ne nejaví v súčasnosti záujem, neplní si riadne ani svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá je jeho zákonnou
a prvoradou povinnosťou. Je povinnosťou otca organizovať si svoje pracovné aktivity a nakladanie
s príjmom tak, aby mal reálnu možnosť plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom
aspoň v rozsahu určenom súdom prvého stupňa. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 2
Zákona o rodine, podľa ktorého potreby rodiča môžu byť uspokojované až následne, keď rodič splní

svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby svojho dieťaťa. Každý rodič má
povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Odvolací súd tiež poznamenáva, že
presťahovanie sa otca do Spolkovej republiky Nemecko, kde sú podľa jeho tvrdenia podstatne vyššie
životné náklady, nemožno považovať za relevantnú skutočnosť odôvodňujúcu zníženie výživného,
pretože rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je povinný bez ohľadu na svoju ekonomickú

situáciu a životné náklady poskytnúť svojmu dieťaťu výživné. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca,
že matka detí nezdokladovala ich odôvodnené potreby odvolací súd dodáva, že odôvodnené potreby
detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú
v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej,
kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú

nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, to znamená, že pokiaľ prezentované výdavky na výživu detí
nevybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku, je možné ich považovať za všeobecne známu
skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. V tejto právnej veci možno z obsahu spisu
nepochybne urobiť záver, že maloleté deti sú všetky tri vo veku intenzívneho fyzického rastu, v dôsledku
čoho sú ich odôvodnené potreby rozhodne vyššie ako už stabilizované potreby rodičov a výživné 50,-€

mesačne na každé jedno z nich predstavuje výživné na jeden deň 1,6 € z čoho je nepochybné, že matka
detí v podstatne vyššom rozsahu okrem osobnej starostlivosti o deti musí doplňovať ich zdroj výživy.
Z uvedeného dôvodu je irelevantná odvolacia námietka otca týkajúca sa preukazovania mesačných
výdavkov maloletých detí. Odvolací súd konštatuje, že finančná situácia je zrejme lepšia ako ju on sám
deklaruje, pretože ak je schopný v súvislosti s prvým svätým prijímaním syna zaplatiť fotografovi 120,-€,

je schopný prispievať aj výživné pre všetky tri maloleté deti 150,-€ mesačne. Vychádzajúc z citovaných
zákonných ustanovení v odôvodnení napadnutého rozsudku a vyššie uvedených úvah odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zvýšení výživného a zamietnutí návrhu
otca na zníženie výživného. Pretože súd prvého stupňa určil výživné pre všetky tri deti jednou sumou,
odvolací súd zrušil výrok o dlžnom výživnom ako nepreskúmateľný a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, aby súd prvého stupňa rozhodol o dlžnom výživnom pre každé
jedno dieťa zvlášť za preskúmavané obdobie po zistení koľko otec za toto obdobie na každé dieťa z
titulu výživného zaplatil a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. aby rozhodnutie odôvodnil tak, aby bolo logicky
správne a spätne preskúmateľné.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.