Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. január 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoCsp/39/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217215131
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2217215131.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: B.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. ul. XXX/XXA, O. I. T., o zaplatenie 1.277,05 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 9. apríla 2021, č.k.
16Csp/219/2017-109, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Rozsudkomnapadnutýmodvolanímsúdprvejinštanciezamietolžalobužalobcuozaplatenie1.277,05
eur s 5,15% ročným úrokom z omeškania od 08.09.2014 do zaplatenia a žalovanému nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 51, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1,
2, 3, 5 a 10 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a

§ 132 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“), keď z vykonaného dokazovania mal za
nepochybne preukázané iba to, že medzi žalobcom ako dodávateľom a pôvodným žalovaným ako
spotrebiteľom došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá skutočnosť však sama o sebe
nezakladá nárok žalobcu na plnenie. Súd poukázal na to, že neoznačenie dôkazov nie je vadou žaloby;
nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci
samej, však odôvodňujú jej zamietnutie po prejednaní veci. Úverový rámec revolvingu podľa úverovej
zmluvy predstavoval sumu 1.500 eur, no poskytnutá čiastka revolvingu iba 858,31 eur, a teda oboje je v

rozpore s tvrdením žalobcu, že pôvodnému žalovanému poskytol úver vo výške 1.277,05 eur, keďže táto
suma nevyplýva ani zo zmluvy, ani z ďalších žalobcom predložených dôkazov. Žalobca neoznačil, a ani
nepredložil napr. výpis z úveru, či obdobný doklad, z ktorého by bolo možné zistiť, v akej sume/sumách
bol úver skutočne čerpaný, v akých termínoch mal pôvodný žalovaný splácať, a či naozaj (ne)splácal
jednotlivé splátky, resp. kedy sa s nimi dostal do omeškania, či tieto splátky mali zahŕňať aj plnenie podľa
„Dohody o poskytnutí služby“ a v akej výške, a najmä, z toho žalobca vychádzal pri konečnom vyčíslení
dlžnej sumy. Pokiaľ išlo o „Dohodu poskytnutí služby“ uzavretú popri úverovej zmluve podľa § 269

ods. 2 Obchodného zákonníka, túto bolo potrebné obsahovo posudzovať výhradne podľa ustanovení
občianskeho práva (§ 51 OZ), a to i napriek tomu, že v čase uzavretia zmluvy Občiansky zákonník ešte
neobsahoval ust. § 52 ods. 2 poslednej vety. Bolo však plne postačujúce vychádzať z vtedajšieho znenia
§52ods.2prikazujúcehopoužitiejehoustanoveníospotrebiteľskýchzmluváchnavšetkydodávateľsko-spotrebiteľské vzťahy, teda aj dohodu, ktorá je obsahovo neoddeliteľná (§ 53 ods. 10 OZ) od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (keďže upravuje odklad splátok z tejto zmluvy). Pri skúmaní obsahu dohody
z hľadiska kritérií podľa citovaných ustanovení § 53 OZ je možné dospieť jedine k záveru, že dohoda

je pre neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v bode 8.4 neplatná, pretože dlžník sa ňou zaväzuje
zaplatiť poplatok za odklad splátok už pri jej uzavretí (poplatok je splatný dňom uzavretia dohody) bez
ohľadu na to, či službu spočívajúcu v odklade splátok skutočne využije. Túto nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán nemožno akceptovať. Je pritom dôvodné predpokladať, že povinnosť
dlžníka zaplatiť poplatok za túto službu sa premietla do celkovej mesačnej splátky (a teda, že dlžník

mal splácať viac, než na čo mal veriteľ nárok), avšak z obsahu žaloby, ani predložených dokladov súd
nemohol zistiť, do akej miery (v zostávajúcom rozsahu by žaloba mohla byť dôvodná). Vzhľadom na
to súd dospel k záveru, že žalobca vo vzťahu k svojmu nároku neuniesol dôkazné bremeno, a preto
žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v spore
úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože tento si nárok na náhradu
trov konania neuplatnil.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým

záverom a tiež vec nesprávne právne posúdil. Zo žaloby, na základe ktorej sa žalobca domáha
zaplatenia sumy 1.277,05 eur, vyplýva, že žalobca sa domáha vrátenia sumy vyplatenej (pôvodne)
žalovanému. Konkrétne žalovaná suma vo výške 1.277,05 eur predstavuje nesplatenú sumu úveru (na
účet bol poskytnutý úver vo výške 1.277,05 eur, z ktorého do dnešného dňa bolo uhradené 0 eur).
Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi sumou 1.500 eur (čo je suma úveru a nie, ako to tvrdí súd prvej

inštancie, suma cit. „úverový rámec revovingu“) a sumou 222,95 eur (sumou odplaty podľa dohody o
poskytnutí služby). Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku zamieňa pojmy úver a revolving, pretože
úver predstavuje prvé čerpanie peňažných prostriedkov a revolving opakované čerpanie. Revolving
nebol predmetom sporu, žalobca ani netvrdil, že došlo k jeho poskytnutiu. Žalobca tvrdil a tvrdí, že
žalovanému (pôvodnému žalovanému) bola vyplatená suma 1.277,05 eur (ako rozdiel medzi sumou

1.500 eur a sumou 222,95 eur). Vyplatenie tejto sumy nebolo v konaní spornou skutočnosťou, pričom
uvedená čiastka bola poukázaná v prospech účtu (pôvodne) žalovaného, ktorý sa uvádza aj v úverovej
zmluve. Uviedol, že spolu so žalobou predložil výpis z interného systému (označený ako „karta klienta“)
preukazujúci, že (pôvodný) žalovaný neuhradil žiadnu čiastku. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým záverom, pretože dôsledne nezohľadnil ani listiny predložené žalobcom, ani skutočnosti

vyplývajúce z nich, ďalej dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne posúdil aj po
právnej stránke.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 16Csp/219/2017 je zaplatenie
1.277,05 eur s príslušenstvom.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, ako i v závislom výroku o náhrade trov konania.

8. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP] a napadnutý rozsudok vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. f) CSP je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu
vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnilrozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéavyšlipočaskonanianajavo,alebo
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak,
z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo

ktorého odporujú ust. § 195 až 210 CSP. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný,
ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo
právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne
aplikoval.

9. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či
nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou
vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že
na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal.
Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je
ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom
zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,

výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral
do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení svojho rozsudku
súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne

argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazovvychádzalaakovyhodnotil,prečonevykonalďalšienavrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil,
teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP a
nemožno mu nič vyčítať.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, použil správne
právne predpisy a tieto i správne vyložil a na daný skutkový stav správne aplikoval.

12. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky

jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné

vyhotovenie rozsudku.

13. Už samotnými pojmami procesný útok a procesná obrana zákonodarca zdôrazňuje kontradiktórnosť
procesného postavenia protistrán v sporovom konaní. Ustanovenia § 149 až 154 CSP predstavujú
inštitucionálne prehĺbenie sporovosti konania upraveného v Civilnom sporovom poriadku, pričom ich

cieľom je prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Nová právna
úprava v ust. § 150 zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je
sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok

procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1
CSP) alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP).
Koncentráciakonaniapredstavujeefektívnynástrojracionálnehoaodôvodnenéhozrýchleniasporového
konania a tvorí jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového poriadku, a to s
princípom arbitrárneho poriadku.

14. Podľa § 153 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania(ods. 1). Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila
včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo
vykonanie ďalších úkonov súdu (ods. 2). Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (ods. 3).

15. Podstata koncentrácie sporového konania spočíva v tom, že strana môže efektívne uplatniť
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany iba v určitom časovom úseku, ktorý
vymedzuje zákon (zákonná koncentrácia) alebo na základe zákona sudca (sudcovská koncentrácia).

Pokiaľ ide o konanie na súde prvej inštancie, zotrváva zákonná koncentrácia konania na pôvodných
východiskách a umožňuje strane uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie (§ 154 CSP). Na sporové strany
sa však súčasne vzťahuje povinnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas,
pričom táto všeobecná podmienka sa nepovažuje za splnenú, ak tieto prostriedky mohla strana predložiť
už skôr, pokiaľ by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1

CSP). Sudcovská koncentrácia sporového konania sa v danej súvislosti prejavuje tým, že na prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli predložené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak
by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 2
CSP). Sudcovskej koncentrácii teda dominuje individuálne vyhodnotenie procesnej situácie sudcom, s
osobitnýmzameranímnaprocesnúaktivitusporovejstranyaefektívne,zodpovednéastarostlivéplnenie

povinností súvisiacich s vedením sporu. Za predpokladu, že súd sporovú stranu "sankcionuje" tým, že
na prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany v rámci sudcovskej koncentrácie neprihliadne,
je osobitne povinný uviesť danú skutočnosť v odôvodnení meritórneho rozhodnutia (§ 153 ods. 3 CSP).

16. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila

dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,
no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za

výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie
strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých
dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

17. Súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedených záverov postupoval, svoj postup i dostatočným

spôsobom odôvodnil, pričom záverom, ku ktorým súd dospel, nemožno nič vytknúť a odvolací súd na ne
v podrobnostiach odkazuje (najmä body 18 až 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Bolo potrebné
dať za pravdu prvoinštančnému súdu, že z obsahu žaloby, a ani ďalších podaní žalobcu nevyplynuli
tvrdenia, na základe ktorých si proti pôvodne žalovanému uplatnil žalovanú sumu, absentuje akýkoľvek
výpočet žalovanej sumy, pričom k žalobe pripojil vo fotokópii len uzatvorenú zmluvu, zmluvné dojednania

a oznámenie o zosplatnení. Nebolo pravdivé tvrdenie žalobcu obsiahnuté v odvolaní, že by doložil
doklad preukazujúci sumu vyplatenú pôvodnému žalovanému (čerpanie úveru) a výpis z interného
systému preukazujúci, že žalovaný neuhradil žiadnu čiastku. Správne súd prvej inštancie konštatoval,
že žalobca nesplnil v dostatočnom rozsahu povinnosť tvrdenia podstatných a rozhodujúcich skutočností
a v nadväznosti na to nesplnil (a ani nemohol splniť) dôkaznú povinnosť.

18. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať, čo vyplýva i z konštantnej judikatúry (porovnaj
napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a pod.).

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil a rovnako potvrdil rozsudok i v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, ako aj čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu

rozhodnúť priamo tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním preukázateľne nevznikli a
bolo by zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu
priznať mu nárok na náhradu trov konania.21. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).