Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. november 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 52C/19/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211229760
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1211229760.31

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v spore strán žalobcu: A.. C.. K. L.,

L. P. XX, XXX XX L., zastúpeného JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, so sídlom Čapková 2, 811
04 Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: TEMPUS AWT IMMO, a.s, so sídlom Rožňavská 34, 821 04
Bratislava, IČO: 35 781 254 , zastúpený JUDr. Alanom Böhmom, advokátom, so sídlom Jesenského 2,
811 02 Bratislava a proti žalovanému v 2. rade: PORTIK spol. s r.o., so sídlom Trnavská cesta 102, 821
01 Bratislava, IČO: 17 333 113, zastúpenej JUDr. Milanom Čápkom, advokátom, so sídlom Grösslingová
6-8, 881 09 Bratislava, o zaplatenie 42 000,00 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 11.700,- eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške9%ročneododňa27.08.2013až dozaplatenia,atovšetkovlehote dotrochdníodprávoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu voči žalovanému v 1.rade z a m i e t a.

II. Žalobca m á voči žalovanému v 1.rade n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 44,28 %.

III. Súd žalobu voči žalovanému v 2.rade z a m i e t a.

IV. Žalovaný v 2.rade m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.12.2011 doručenou tunajšiemu súdu prostredníctvom faxu dňa
14.12.2011 domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia súhrnnej
sumy 168 000,00 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktoré mu vznikli
porušením jeho autorského práva. Prostredníctvom podania zo dňa 15.08.2013 doručeného súdu dňa
16.08.2013 zobral žalobca svoju žalobu v časti nemajetkovej ujmy späť, pričom takisto zobral späť

časť žaloby týkajúcej sa náhrady škody, ktorá prevyšuje sumu 42 000,00 Eur. Predmetom jeho žaloby
tak po tomto čiastočnom späťvzatí zostal nárok na zaplatenie sumy 42 000,00 Eur titulom náhrady
škody. Svoju žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že žalobca ako zhotoviteľ dňa 23.1.1996
uzavrel so spoločnosťou AWT Bavaria s.r.o ako objednávateľom Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo
vypracovanie kompletnej projektovej dokumentácie pre stavbu "Autocentum AWT Bavaria" v L. na K. XX
a ktorá bola menená Dodatkom č. X zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca objednané dielo na základe uvedenej
zmluvy riadne vykonal, v časti exteriéru v spolupráci s A.. C.. F. P., keď objednanú dokumentáciu

dodal objednávateľovi. Na základe tejto dokumentácie bola vyššie uvedená stavba stavebným úradom
povolená, následne vrátane interiérov aj zrealizovaná a dňa 30.04.1998 aj skolaudovaná. Predmetná
stavba bola v roku 1998 odbornou komisiou L. vyhodnotená ako stavba roku. Začiatkom roku 2010
došlo k zmene stavebného objektu areálu AWT Bavaria, ktorého spoluautorom bol žalobca, vykonanímstavby "Rekonštrukcia Autocentra TEMPUS AWT IMMO" na K. XX, ktorej stavebníkom bola žalovaná
v 1. rade a to na základe projektovej dokumentácie vyhotovenej žalovaným v 2. rade. Uvedená
stavba bola skolaudovaná vo februári 2010. Pri vykonávaní stavebných úprav na diele žalobcu v roku

2010 došlo k zásadným zmenám pôvodného stavebného objektu vo všetkých základných postulátoch
charakterizujúcich architektonické dielo, a to bez súhlasu autora. Rovnako žalobcovi nebolo umožnené
vykonať autorský dohľad nad zhotovením stavby (rekonštrukcie). Vykonané zmeny pritom rozsahom a
kvalitou vysoko prevýšili stavebné úpravy a udržiavacie práce nevyhnutné na udržanie stavby v dobrom
stave a na ktoré nie je potrebný súhlas autora. Vykonaním stavebných úprav tak došlo k porušeniu

autorských práv žalobcu a k vzniku finančnej ujmy.

2. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.05.2014 uviedol, že nárok žalobcu
neuznáva a žiadal aby konajúci súd žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania. Žalovaný
ďalej uviedol, že na posúdenie otázky, či pri rekonštrukcii stavby došlo k zásahu do autorského diela
sú potrebné odborné znalosti. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení ďalej poprel, že by žalobcovi

malo byť na stavbe umožnené vykonať autorský dohľad, nakoľko projektová dokumentácia bola v
tomto prípade vypracovaná žalovaným v 2. rade. Podľa žalovaného v 1. rade bola pôvodná stavba
realizovaná v roku 1998. V roku 2005 došlo u žalovaného v 1. rade k zmenám, v dôsledku ktorých sa
celkomzmenilivlastníckevzťahyvspoločnostiapersonálneobsadeniejejorgánov.Včaseuskutočnenia
týchto zmien bolo vedenie žalovaného v 1. rade ubezpečené zástupcami dovtedajšieho akcionára a

managementom spoločnosti, že právne vzťahy s autorom stavby boli ako celok vysporiadané dohodou,
uzavretou medzi spoločnosťou AWT BAVARIA s.r.o. a žalobcom ešte v roku 2002. V roku 2009, pri
príprave a pri realizácii rekonštrukcie stavby preto žalovaný v 1. rade nemal dôvod domnievať sa, že
vykonaním akýchkoľvek stavebných prác môže zasiahnuť do autorských práv žalobcu, ktoré považoval
za v minulosti vysporiadané. Žalovaný v 1. rade nebol účastníkom tejto dohody a nemá ju k dispozícii,

preto navrhol aby sa k jej okolnostiam vyjadril žalobca. Žalovaný v 1. rade ďalej poukázal nato, že súhlas
autora diela potrebuje vlastník alebo iný užívateľ stavby vtedy, ak stavebné úpravy alebo udržiavacie
práce znižujú hodnotu architektonického diela a zasahujú do autorských práv autora diela (projektovej
dokumentácie). V danom prípade sa to však podľa názoru žalovaného v 1. rade nestalo. Na základe
uvedeného sa preto žalovaný v 1. rade domnieva, že neporušil žiadnu právnu povinnosť a preto nie

je splnený prvotný predpoklad zodpovednosti za škodu podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ ide o údajnú výšku škody, túto žalobca odvodzuje od autorského honorára za
projektovú dokumentáciu zmeny stavby. Žalovanému v 1. rade však nie je jasné na základe čoho
sa žalobca domnieva, že za "prirodzeného behu udalostí" by bol on osobou, ktorá by bola jediná
oprávnená vypracovať projektovú dokumentáciu zmeny stavby. Z ustanovení Autorského zákona ani

z iného právneho predpisu takáto exkluzivita žalobcovi nevyplýva. Súhlas autor nemožno stotožňovať
s právom na vypracovanie projektu zmeny stavby. Žalobca stotožňuje podľa názoru žalovaného v 1.
rade udeleniu súhlasu s tým, že jedine on je oprávnený vypracovať projektovú dokumentáciu k úpravám
stavby. Ak by teda žalovaný v 1. rade z akéhokoľvek dôvodu nechcel zveriť vypracovanie projektovej
dokumentácie žalobcovi, nebol by súhlas od žalobcu na uskutočnenie stavebných prác dostal a žiadne

stavebné úpravy by nemohol vykonať. Inými slovami, podľa žalobcu mohol žalovaný v 1. rade vykonať
stavebné úpravy stavby v súlade s autorskými právami žalobcu a s jeho súhlasom len vtedy, ak by
projekt stavebných úprav uskutočnil výlučne žalobca za ním požadovanú odplatu. Za týchto okolností
je podľa žalovaného v 1. rade otázne, či v dôsledku uskutočnenia predmetných stavebných prác, čo aj
bez udelenia súhlasu, žalobcovi vznikla škoda. Žalovaný v 1. rade taktiež vzniesol námietku premlčania,

nakoľko sa podľa jeho informácií žalobca o rekonštrukcii stavby dozvedel najneskôr 14.12.2009, pričom
žaloba bola súdu doručená až 15.12.2011, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty.

3. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 05.05.2014 žiadal žalobu žalobcu zamietnuť
a priznať náhradu trov konania. Žalovaný v 2. rade uviedol, že podľa jeho dostupných informácií bola

v čase realizácie dostavby nového showroomu k stavbe uzavretá so žalobcom dohoda, na základe
ktorej došlo k vysporiadaniu sporov medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade resp. spoločnosťou AWT
BAVARIA. Následne na základe objednávky vypracoval žalovaný v 2. rade projektovú dokumentáciu pre
úpravy stavby. Počas rokovaní o uzavretí zmluvy na vyhotovenie projektovej dokumentácie pre úpravy
bol žalovaný v 2. rade ubezpečený, že všetky autorské práva s pôvodným architektom (žalobcom) sú

vysporiadané. Čo sa týka výšky uplatnenej škody, túto žalovaný v 2. rade považuje za neprimeranú a
ničím nepreukázanú. Žalovaný v 2. rade taktiež vzniesol námietku premlčania.4. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom žalobcu, prednesom právnych zástupcov strán sporu a
písomnými podaniami strán sporu, výsluchom predsedu predstavenstva žalovaného v 1. rade A.. H. R.,
svedka A.. J. F., svedkyne A.. G. K., svedka A.. C.. F. P., svedka A.. E. Z., písomným podaním svedka

A.. H. F., výsluchom znalca A.. C.. H. P., ako aj oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré
tvoria obsah spisu pričom zistil tento skutkový stav:

5. Zo Zápisnice o odovzdaní komplexného projektu stavby "AUTOCENTRUM AWT BAVARIA"
Rožňavská ul. zo dňa 25.02.1998 vyplýva, že stavebný dodávateľ potvrdil, že v priebehu doterajšej

realizáciestavbyprevzalodprojektantaJ.L.komplexnýprojekttýkajúcisauvedenejstavby,potrebnýpre
kolaudačné konanie stavby. Za projektovú kanceláriu predmetnú Zápisnicu podpísal žalobca- A.. C.. L..

6. Z Rozhodnutia Mestskej časti L. - K. ako príslušného stavebného úradu č. R.-X/Zar zo dňa
XX.XX.XXXX vyplýva, že mestská časť L.- K. povolila užívanie stavby "Rekonštrukcia autocentra
Tempus AWT IMMO" nachádzajúcej sa na K.Ň. N. č. XX, druh stavby: zmena dokončenej stavby, ktorá

pozostávala zo stavebných úprav spojených so zmenou v užívaní časti stavby a z prístavby.

7. Z Kolaudačného rozhodnutia Okresného úradu Bratislava II zo dňa 30.04.1998 vyplýva, že Okresný
úrad Bratislava II povolil užívanie stavby "Autocentrum AWT Bavaria" nachádzajúcej sa na K. N. č. XX.

8. Zo Zmluvy o dielo uzavretej medzi Projektovou kanceláriou A.. C.. K. L. a spoločnosťou AWT Bavaria
s.r.o. zo dňa 23.12.1996 vyplýva presná špecifikácia záväzkovo - právneho vzťahu (Zmluvy o dielo),
ktorý medzi sebou dané zmluvné strany uzavreli. Z Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo zo dňa 23.12.1996
uzavretého dňa 02.05.1997 vyplýva, že zmluvné strany si vzájomne upravili isté konkrétne práva a
povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o dielo zo dňa 23.12.1996.

9. Zo Znaleckého posudku č. 1/2011 (čl. 44) vypracovaného Ing. Arch. H. P. dňa 06.12.2011 vyplýva,
že znalec v trestnom konaní vedenom pod sp. zn.: Č.- S.- XXX/OEK-L.-XXXX-V. odpovedal na otázky
položené príslušným orgánom činným v trestnom konaní nasledovne ( č.l.113-114):

a) Je možné potvrdiť autorské práva A.. C.. K. L. k projektu budovy AWT IMMO, a.s., nachádzajúcej
sa na K. ul. XX? Áno
b) Je možné potvrdiť autorské práva A.. C.. K. L. k interiéru budovy AWT IMMO, a.s. nachádzajúcej sa
na K. ul. XX? Áno
c) Jedná sa u stavby budovy AWT IMMO, a.s. nachádzajúcej sa v L., K. ul. XX o autorské dielo? Áno

d) Mal A.. C.. K. L. dať súhlas novému majiteľovi budovy, ako autor na zmenu stavby po dokončení a
pre tento účel vypracovanú projektovú dokumentáciu vykonaných zmien? Áno
e) Mal A.. C.. K. L. dať súhlas novému majiteľovi budovy, ako autor na zmenu stavby po dokončení a
pre tento účel vypracovanú dokumentáciu zmien interiéru? Áno
f) Došlo k porušeniu jeho autorských práv v zmysle zákona č. 618/2003 Z.z., ak tak majiteľ budovy AWT

IMMO, a.s. nachádzajúcej sa v L., K. ul. XX, neurobil? Áno
g) Došlo v týchto súvislostiach ku finančnej ujme u pôvodného autora A.. C.. K. L. s prihliadnutím na
pôvodnú cenu? Áno
h) Je finančná ujma- zákonom vyčíslená škoda reálna v zmysle cenníka projektových prác a či je možné
stanoviť ju z rozpočtových nákladov realizovanej zmeny stavby po dokončení, ako aj jej interiéru s

uvedením rozsahu vykonaných prác? Nie

10. Z Dodatku k Zmluve o dielo na vypracovanie kompletnej projektovej dokumentácie pre stavbu
"AUTOCENTRUM AWT BAVARIA" v L. uzavretého medzi Projektovou kanceláriou A.. C.. K. L. a
Ateliérom E.+ F. P. zo dňa 28.04. 1997 vyplýva, že zmluvné strany prejavili vôľu ukončiť vzájomnú

spoluprácu, ktorá vyplynula zo Zmluvy o dielo zo dňa 30.12.1996, pričom táto spolupráca bola ukončená
v zmysle čl. 2.1 ku dňu 28.04.1997.

11. Z čestného prehlásenia o autorstve/AWT Bavaria zo dňa 16.04.1998 vyplýva, že žalobca a A.. C.. F.
P. čestne prehlásili svoje autorstvo návrhu a projektu stavby autocentra AWT Bavaria a žalobca čestne

prehlásil svoje autorstvo k projektu interiéru autocentra AWT Bavaria.12. Z listu p. A..C.. F. P. zo dňa 12.06.1997 adresovaného p. A.. H. F., generálnemu riaditeľovi awt
Bavaria vyplýva, že A.. C.. F. P. v ňom vysvetluje svoj pohľad na okolnosti týkajúce sa odstúpenia od
Zmluvy s C.. L. (žalobcom).

13. Zo Zmluvy o dielo na vypracovanie kompletnej projektovej dokumentácie pre stavbu "Autocentrum
AWT Bavaria" v L. uzatvorenej medzi Projektovou kanceláriou A.. C.. K. L. a Ateliérom E.+ F. P. zo
dňa 28.04. 1997 vyplýva špecifikácia a úprava vzájomných práv a povinností strán tohto záväzkovo-
právneho vzťahu.

14. Z Odpovede na dožiadanie Slovenskej komory architektov zo dňa 07.05.2015 vyplýva, že Slovenská
komora architektov neeviduje vo svojom registri architektonických diel žiadne architektonické dielo s
názvom "Autocentrum Tempus AWT IMMO" a A.. C.. K. L. nie je, ani nebol zapísaný v Zozname
autorizovaných architektov Slovenskej komory architektov.

15. Z fotokópie preukazu vystaveného na meno žalobcu vyplýva, že žalobca bol členom zväzu
Slovenských architektov od 30.05.1966.

16. Z rozhodnutia Obvodného národného výboru L. A., odboru obchodu CR a MH zo dňa 28.11.1990
č. S.-XXXX/XXXX-L. vyplýva, že žalobca bol od 28.10.1990 oprávnený podnikať v odbore projektová

činnosť na architektúru.

17. Z listiny označenej ako "Prijatie za člena- oznámenie" zo dňa 18.03.1993 vyplýva, že Slovenská
komora architektov prijala žalobcu za člena.

18. Z autorizačného osvedčenia Slovenskej komory architektov vyplýva, že Slovenská komora
architektov osvedčuje, že žalobca bol autorizovaný a je v zozname autorizovaných architektov pod reg.
č.: XXXX C. XXXX v rozsahu" architekt pre pozemné stavby a interiér".

19. Z Uznesenia Okresného riaditeľstva PZ L. A., č.k.: Č.:S.-XXX/OEK-L.-XXXX-V. zo dňa 15.04.

2010 vyplýva, že príslušný vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ L. A. odmietol trestné oznámenie
oznamovateľa- žalobcu týkajúce sa prestavby stavby na K. ul. XX bez súhlasu žalobcu.

20. Z Uznesenia Okresnej prokuratúry L. A., č.k. XPv XXX/XX-XX zo dňa 13.11.2012 vyplýva, že
príslušná prokurátorka Okresnej prokuratúry L. A. zamietla sťažnosť žalobcu v príslušnej trestnej veci

ako nedôvodnú.

21. Zo Stanoviska k otázke autorského diela Autocentrum AWT BAVARIA vypracovaného C.. C.. A..
A. H. zo dňa 10.03.2016 vyplýva, že posudzovaná stavba je autorským dielom a prevedené stavebné
zásahy narúšajú koncepciu stavby.

22. Zo Stanoviska k pôvodu architektonického diela ako k tvorbe autorského diela vypracovaného A..
C.. E. B. zo dňa 15.03.2016 vyplýva, že do pôvodného architektonického diela boli vykonané autorom
neschválené stavebné zásahy, ktoré narušili vzhľad pôvodnej architektúry a tvarovú identitu diela.

23. Zo Stanoviska k zásahom do architektonického diela Autocentrum AWT BAVARIA vypracovaného
A.. C.. J. O. zo dňa 10.03.2016 vyplýva, že predmetná stavba je autorským dielom a riešiteľ dodatočných
stavebných úprav svojimi zásahmi narušil koncepciu autorského architektonického diela.

24. Zo Stanoviska J.. A.. C.. C.. H. H. vyplýva, že predmetná stavba je autorským dielom a dodatočné

stavebné úpravy hrubo narúšajú toto architektonické dielo.

25. Zo Stanoviska k otázke zásahov do architektonického diela A.. C.. Ľ. H., M.. Zo dňa 14.03.2016
vyplýva, že predmetná stavba je architektonické dielo.

26. Zo Stanoviska k otázke autorského diela AUTOCENTRUM AWT BAVARIA Bratislava A.. C.. Y. H.
zo dňa 09.04.2016 vyplýva, že zásahy do realizovaného diela narúšajú jeho autentičnosť.27. Z Etického poriadku Slovenskej komory architektov zo 14.06.2001 čl. 6 písm. a) a b) vyplýva, že:
architekt je povinný rešpektovať a chrániť autorské práva ostatných architektov a je povinný upozorniť
klienta, že bez upovedomenia žijúceho autora neprijme zákazku, ktorej predmetom je zmena už

zhotoveného architektonického diela žijúceho autora.

28. Z predloženej zmluvy o dielo uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade uzavretej
dňa01.06.2009vyplýva,žetítosadohodlinarekonštrukciistavby"Autocentrum-TempusAWTBavaria".
Zo zmluvy vyplýva aj dohodnutá cena za vykonané práca, a to tak že za vypracovanie štúdie je odmena

vo výške 3.500 eur, za zadanie a projekt pre stavebné povolenie vo výške 10.000 eur, za realizačný
projekt je odmena vo výške 8.000 eur a za výkon občasného autorského dozoru je odmena vo výške
22 eur za hodinu.

29. Z faktúry č. XX/XXXX vyplýva, že žalovaný v 2. rade fakturoval žalovanému v 1. rade sumu 4.165
eur aj s DPH za vypracovanie architektonickej štúdie, ktorá bola stanovená na základe zmluvy o dielo.

30. Z faktúry č. XX/XXXX vyplýva, že žalovaný v 2. rade fakturoval žalovanému v1 2. rade sumu 11.900
eur s DPH za spracovanie projektu pre stavebné povolenie, ktorá bola stanovená v súlade so zmluvou
o dielo.

31. Z faktúry č. XX/XXXX vyplýva, že žalovaný v 2. rade fakturoval žalovanému v 1. rade sumu 471,24 s
DPH za vykonanie autorského dozoru na predmetnej stavbe za mesiac august a september, ktorá bola
stanovená v súlade so zmluvou o dielo.

32. Z príspevku A.. C.. J. J., predsedu výboru pre etiku a vnútorné vzťahy Slovenskej komory architektov,

ktorý odznel počas spoločného rokovania orgánov Slovenskej komory architektov 6.novembra 2008
vyplýva, že prestavba diela je použitím diela, z ktorého vyplýva nárok autora na primeranú odmenu,
za ktorú by mala byť považovaná odmena vo výške 5-10% výšky honoráru za príslušný stupeň
spracovávanejdokumentácie,pričomotútosumubymalbyťnavýšenýhonorárautora,ktorýspracováva
dokumentáciu.

33. Z čl. X ods.X Metodického odporúčania Slovenskej komory architektov zo 14.mája 2005 na výpočet
honoráru za architektonické služby vyplýva že, paušálny honorár je vhodný aj na vyčíslenie odmeny
v licenčnej zmluve, ktorou sa architekt udeľuje súhlas na to, aby klient použil architektonické dielo
ako záväzný poklad na ďalšie výkonové fázy inej osobe, alebo ako súčasť súťažného podkladu vo

verejnom obstarávaní. Vyčíslenie takejto odmeny je spravidla percentuálny podiel na obvyklom honorári
za výkonovú fázu alebo výkon, na ktorého použitie sa udeľuje súhlas.

34. Z predloženého výpočtu zo stránky Honorár architekta( čl.35) vyplýva, že odmena architekta za
vykonané práce na rekonštrukcii diela Autocentrum AWT BAVARIA je v rozpätí 109.807,98 eur až

132.175,47 eur.

35. Z písomnej výpovede svedka A.. H.. H. F. zo dňa 07.06.2017 vyplýva, že svedok bol konateľom
spoločnosti a zo začiatku asi aj riaditeľom (CEO) spoločnosti AWT Bavaria. Pamätá si len, že
po prejavenom záujme rakúskej centrály spoločnosť AWT Creditanstalt, Wien postaviť v Bratislave

Autocentrum AWT Bavaria, dali prvotné technické podklady ako aj požiadavky, čo by mala stavba
obsahovať pracovníci centrály BMW v Mníchove. Na základe týchto vstupných požiadaviek bola ďalej
rozpracovaná projektová dokumentácia pánmi A.. L. a A.. P.. Podľa ich projektu sa budova neskôr
postavila.

36. Žalobca v priebehu konania ďalej k veci uviedol, že jeho kancelária bola oslovená so zákazkou
na projekt niekedy v roku 1996. V spolupráci s ďalšími robili všetky kroky nevyhnutné k zabezpečeniu
a realizácii projektu, a to výber staveniska, zabezpečenie príslušných povolení k stavbe, výstavbu,
realizáciu a odovzdanie diela. Vzhľadom na vynaložené úsilie, sa cítil pohoršený, keď sa dozvedel o
zásahoch do stavby bez jeho vedomia. Keď sa o zásahoch dozvedel navštívil konateľa žalovaného

v prvom rade a požiadal ho o vysvetlenie. Žalobca popiera existenciu dohody, ktorou by došlo k
vyporiadaniu autorských práv. Žiadne rokovania vedúce k uzavretiu takejto dohody neviedol. Na
prebiehajúce zmeny na stavbe centra BMW prišiel pri náhodnej ceste okolo. Na stavebnom úrade zistil,
že ani stavba schválená stavebným povolením nie je v súlade so schváleným projektom schválenýmstavebným úradom. V priebehu rokovaní R. A.. F. v rokoch 2002 až 2003, žalobca zistil, že na stavebnom
úrade je žiadosť o stavebné povolenie na projekt "ROVER". Žalobca na stavebnom úrade uviedol,
že s navrhovanými zmenami nesúhlasí na základe čoho, stavebný úrad stopol vydanie stavebného

povolenia. Na základe toho pán A.. F. žiadal o stiahnutie nesúhlasu so stavbou. Žalobca súhlasil s
pokračovaním stavby za čo mu bolo vyplatených 100 000 Sk v hotovosti a bez dohody. Uplatňovaná
suma 42.000 EUR, je len približný odhad, nakoľko nemal k dispozícii rozpočet a presné údaje. Pokiaľ
ide o autorstvo k tomu uviedol, že J. F. a pán Z. potrebovali zistiť koľko by ekonomicky stála budova.
Následnebolaurobenáprváštúdia,ktorábolapredloženáarchitektoviR.,ktorývypracovaltechnologickú

schému skice, čo by mala obsahovať budova, t. j. technologickú dispozíciu budovy. Na základe tejto
dispozície od architekta R., žalobca vypracoval štúdiu, ktorú bol žalobca s pánom F. a pánom Z.
prezentovať v Mníchove a to dňa 01.08.1996. Táto štúdia bola pánom F. a Z. schválená. Pán R. odmietol
ďalej pokračovať na projekte, nakoľko nechcel pokaziť dielo. Na základe technologickej dispozície pána
R., BMW vypracovalo technologický návrh a znovu bolo potrebné vypracovať technologickú štúdiu, kde
by boli uvedené aj náklady. Túto štúdiu dirigoval žalobca, avšak kreslil ju architekt P.. V tejto štúdii, ktorú

tvoril žalobca s pánom P., je uvedený ako autor žalobca. Všetky štúdie a skice tvoril žalobca ručne u
seba v kancelárii. Nakoľko neovláda nemecký jazyk ,tak preto tam bol pán F. a pán Z., ktorí to prekladali.

37. V priebehu konania predseda predstavenstva žalovaného v 1. rade A.. H. R. k veci uviedol, že dostali
od BMW zadanie urobiť prestavbu budovy v Bratislave. Na základe projektovej dokumentácie mala byť

urobená prestavba budovy v Bratislave, ktorá obsahovala promokatalóg dizajnu BMW, podľa ktorého
boli urobené iné stavby. Táto prestavba bola podmienkou ďalších obchodných aktivít. Na základe toho
bola urobená projektová dokumentácia stavby, ktorá bola schvaľovaná v BMW. Nakoľko firmu kúpili až
v roku 2005 nepoznal históriu stavby pôvodnej budovy, ktorá mala byť prestavaná. Bol informovaný
predchádzajúcimi štatutárnymi zástupcami ako aj právničkou firmy, že keď mal žalobca námietky voči

tejto stavbe, tak došlo k dohode ohľadne autorských práv a žalobcovi bola vyplatená nejaká suma s
tým, že autorské práva sa tak vysporiadali. Stretol sa aj so žalobcom, ich rozhovor bol zmierlivý, v
priateľskom duchu. Žalobca nevzniesol žiadne finančné požiadavky súvisiace s prestavbou budovy.
Presne žalobcovi vysvetlil, čo tam idú robiť z hľadiska prestavby. Stretol sa aj s architektom A.. P.,
ktorý potvrdil, že autorom nie je žalobca. Autorom je p. P., ktorý celý projekt nakreslil a žalobca tam iba

dal svoju pečiatku. Toto je vyjadrenie p. P., ktorý mu to uviedol. Následne ďalej pracovali s p. P., ktorý
staval pôvodnú budovu a ktorý potom vykonával realizáciu prestavby. Pán P. nemal žiadne námietky
voči prestavbe.

38. Z výpovede svedka A.. J. F. vyplýva, že pozná žalovaného v 1. rade, A.. H. R., nakoľko pracuje

ako zástupca spoločnosti BMW dlhé roky. So žalobcom sa dostal do styku, keď chceli otvoriť ďalšie
predvádzacie priestory na Slovensku, konkrétne v Bratislave a z tohto dôvodu bolo potrebné dostavať
existujúcu budovu. Autorom tejto dostavby mal byť architekt Š.N.. Pán L., ak si dobre pamätá, ich
oslovil listom a ohradil sa, že zasahujú do pôvodnej budovy, ktorú projektoval on a myslím, že p. P. bol
spoluautorom.Nazákladejehonámietok sidalispracovaťprávnuanalýzuvadvokátskejkancelárii,ktorá

hovorila, že zasahujú ich projektom do autorských práv a žeby bolo dobré sa dohodnúť s pôvodnými
autormi, čo mali byť podľa jeho vedomostí žalobca a p. P.. Na základe tohto došlo k stretnutiu s p. Š.,
p. L. a predstavenstvom spoločnosti, kde došlo k dohode, ktorá bola aj písomná. Nemá ju, ale musí byť
niekde v archíve spoločnosti. V dohode by malo byť uvedené, že p. L. bude spoluatorom dostavby spolu
s p. Š. a zároveň dostane odškodné vo výške 100 000,00 SK za to, že sa vstupuje do jeho pôvodného

diela. Podľa jeho názoru spoluautormi prestavby boli p. Š. a p. L.. Disponuje listom od žalobcu, ktorý
adresoval p. Š.. To je všetko, čo vie k veci uviesť. Pokiaľ ide o A.. P., tak toho logicky ako druhého autora
oslovili, avšak podľa jeho informácií nespolupracoval. Nemá vedomosť, žeby pracoval na projekte ďalej,
alebo žeby s ním došlo k dohode o autorských právach.

39. Z výpovede svedkyne A.. G. K. vyplýva, že pozná A.. H. R., lebo pôsobila ako finančná riaditeľka
spoločnosti BMW až do roku 2007. Technické záležitosti nemala na starosti a ani o nich nemala žiadnu
vedomosť. Vie len, že v roku 2002-2003 prišla požiadavka na oddelenie priestorov pre predvádzanie
vozidiel. V tejto súvislosti sa robila prestavba. Pokiaľ ide o p. L., vie že bola nejaká dohoda, ktorú mala
na starosti účtovníčka p. D. a že mu mala byť vyplatená suma 100 000,00 Sk ako odškodnenie. Vôbec

si nepamätá, akým spôsobom a či mu táto suma bola vyplatená, napriek tomu, že zrejme musela z
hľadiskasvojejpracovnejpozíciepodpisovaťstýmsúvisiaceplatobnépríkazy.Musíuviesť,žeexistovala
zložka tohto prípadu, t.j. šansón, kde sa zakladali všetky dokumenty, takže musí existovať šanón p. L.
v spoločnosti. Nikdy sa nezúčastnila žiadnych rokovaní týkajúcich sa autorských práv žalobcu.40. Z výpovede svedka A.. F. P. vyplýva, že žalobcu pozná ako otca jeho spolužiačky. Uvádza, že ich
vzťahy sú nijaké. Pokiaľ ide o stavbu budovy AWT Bavaria, tak to začalo v roku 1996 kedy stretol p.

Z., ktorý bol riaditeľom tejto firmy a zároveň zaťom p. L.. Pán Z. mu hovoril, že sa pripravuje výstavba
samostatnej budovy BMW na Slovensku a že sa na tom môže podieľať avšak bude mať zmluvu s p.
L., jeho svokrom, že sa to bude robiť cez neho. Podklady pre spracovanie projektu im boli dodané
z BMW Mníchov, t.j. obdržala ich firma AWT Bavaria a on. Následne sa robili nezáväzné skice a
štúdie, ktoré kreslil tak on, ako asi aj p. L.. Pokiaľ ide o predchádzajúce podklady, t.j. vytvorenie štúdie

a skíc pred samostatným vypracovaním projektu tieto slúžili ako podklad na prípravu financovania a
zistenia skutočností koľko bude výstava stáť. Trvá na tom, že autorom celého projektu a projektovej
dokumentácie je on a p. L. sa na ňom nijako svojou tvorivou činnosťou nepodieľal. Celý tento projekt má
doposiaľ uložený v PC. Pán L. neovládal prácu s počítačom ani nemecký jazyk, v ktorom boli podklady
z BMW Mníchov. Mal s p. L. uzatvorenú zmluvu o dielo na vykonanie architektonickej činnosti spolu s
dodatkami. V tom čase pristúpil na takúto formu spolupráce s p. L. nakoľko to požadoval p. Z. a bol v

zlej životnej situácii. Pokiaľ ide o pôvodný projekt, tak je to jeho architektonické dielo ako osobnostné
právo. Toto si overoval aj na komore a zmluvou postúpil majetkové právo p. L., aby použil dielo. V tejto
súvislosti podotkol, že p. L. nie je a nikdy nebol architektom, hoci to uvádza, nevyštudoval architektúru, je
stavebný inžinier. On je od roku 1993 členom komory slovenských architektov pôsobí ako autorizovaný
architekt. L.. L. je členom od roku 2002 ale v roku 1996 v nej nebol, keď sa projekt mal uskutočňovať.

Keď bol projekt nakreslený a bolo získané stavebné povolenie, došlo k zmene nosných konštrukcií p. K.,
architektom ZIPPu, ktorý začal jeho projekt prekresľovať, voči čomu sa ohradil. Následne s ním začal
rokovať právnik AWT Bavaria p. B. a výsledkom bol doplnok zmluvy o dielo, kde na základe toho mu
bola poskytnutá odplata za časť jeho nezrealizovaného projektu. Podotkol, že došlo k porušeniu Zmluvy
o dielo a na základe toho mu bola poskytnutá táto odplata za porušenie pôvodnej zmluvy. Uviedol, že je

autorom celého projektu a zásahom do jeho nosnej konštrukcie došlo k zásahu do jeho autorských práv
a na základe toho mu AWT Bavaria uhradila doplatok na ktorom sa dohodli a na ktorý mal nárok cca 289
000,00 Sk. Zmena materiálu nosnej konštrukcie nemala vplyv na vizuálnu stránku stavby. Pokiaľ ide o
prestavbu tejto stavby, s nikým o tom nehovoril, vie ale že to realizoval p. Š., ktorý mu zato, že spravil
prestavbu a zasiahol do jeho autorských práv v roku 2002 zaplatil sumu 50 000,00 Sk. Viac sa o túto

budovu nezaujímal. Uviedol, že stavba získala cenu stavba roka, kde je uvedený on a p. L.. Vzťah p. L.
nebol korektný, ale on sa k nemu vždy správal korektne. Uviedol, že sa vedie zoznam architektonických
diel a o zaradení do neho rozhoduje odborná komisia.

41. Z výpovede svedka, A.. E. Z. vyplýva, že je žalobcovým zaťom a teda ich vzťah je rodinný. V

spoločnosti AWT Bavaria bol ako konateľ a riaditeľ od apríla 1996 do konca roku 1999. Pokiaľ ide
o žalovaného v 1. rade, prijímal ich ako predajcov, vtedy bol majiteľom p. R.. Keďže bolo potrebné
vypracovať objekt BMW v Bratislave z hľadiska zabezpečenia technického bol vybratý projektant
architekt L.. Zhruba 1-2 mesiace on a pán F. vypracovávali štúdiu, kde boli prvé technické a ekonomické
parametre a k tomu dodal architektonické a stavebno-technické podklady pre výstavbu budovy p. L.,

aby vedeli finančné náklady, čo to bude stáť. Pán L. vypracoval ponukovú štúdiu, ktorá bola predložená
hlavnému garantovi a architektovi R.. Táto bola vypracovaná tak aby zodpovedala podmienkam
koncernu BMW. Z BMW sme dostali technické podklady ako majú vyzerať objekty BMW. Boli to skice
vnútorných priestorov. Na základe týchto podkladov od architekta R., ktoré upravil p. L.Š. predložili v
Mníchove vypracovanú štúdiu. Skice, ktoré sú založené v súdnom spise vypracoval p. L.Š. a on mu

prekladal do nemčiny jednotlivé názvy častí priestorov. Štúdia, ktorú odobril p. R. bola podkladom pre
projekt, ktorý prekresli do digitálnej podoby p. P., ktorého on prizval k spolupráci. Pán P. nemal s nimi
uzavretú žiadnu zmluvu, mal s p. L., AWT Bavaria mala uzavretú zmluvu s p. L., p. P. bol v tíme p.
L.. Vie to tak, lebo pri tom dennodenne bol. Než boli počítače, tak kresliči robili prácu, ktorú robil p.
P.. Svedok ďalej vo výpovedi uvádza, že žalobcom boli predlžené AWT Bavaria približne dve štúdie,

ktoré neboli totožné obsahom, stále sa usmerňovalo, aby sa vypracovala finálna podoba budovy. Pán
P. spolupracoval na vypracovaní urbanisticko - architektonickej štúdie. Táto štúdia bola vypracovaná v
období rozhraní rokov 1996 -1997. Svedok uvádza, že prvý kontakt s pánom P. mal v mesiaci september
roku 1996. Pán P. žiadne skice neprekladal. Je možné že pána P. oslovil už v auguste roku 1996, nakoľko
je aj v dokumentoch spracovaných v digitálnej podobe z augusta 1996 uvedený.

42. Právny zástupca žalobcu v priebehu konania ďalej uviedol, že pokiaľ ide o výsluch A.. P. tak,
vzťahy medzi žalobcom a svedkom A.. C.. P. nie sú dobré. Pokiaľ ide o autorstvo žalobcu uviedol, že
autorské právo na dielo vzniká okamihom, keď je dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami. Zaarchitektonické dielo sa považuje architektonické zobrazenie tvorivej myšlienky autora najmä grafické a
plastické zobrazenie stavby alebo urbanistického usporiadania územia. Autor svoju myšlienku zobrazuje
najprv graficky alebo plasticky, ale v praxi sa stáva, že samotnú realizáciu diela už nevyhotovuje osobne.

Žalobca už v apríli 1996 vypracoval prvé skice stavby. Po konzultáciách s hlavným garantom úlohy
architektom R., ktorých sa zúčastnili pán Z., pán F., bola žalobcom vypracovaná konečná architektonická
štúdia komplexného riešenia AUTOCENTRA BMW Bratislava. Táto verzia bola schválená 01.08.1996.
Po schválení architektonickej štúdie bolo potrebné vyhotoviť projekt stavby na počítači, a keďže žalobca
nevie pracovať na počítači, preto bol prizvaný pán P.. Žalobca ponúkol menovanému spoluautorstvo.

Činnosť pána P. nebola tvorivou duševnou činnosťou, išlo o rovnakú prácu ako keď príde špecializovaná
firma vyhotoviť dielo podľa skíc a pokynov autora. Ak by autorstvo vznikalo iba na základe projektu
a tento by vyhotovil sám pán P., zapísaním žalobcu ako autora projektu by priznal spoluautorstvo
žalobcovi. Pán P. v roku 1998 podpísal čestné prehlásenie o autorstve návrhu a projektu stavby
autocentra AWT Bavaria, z ktorého vyplýva, že autormi spomínaného návrhu a projektu sú žalobca
a A.. C.. P.. V tom čase boli už vzťahy medzi oboma narušené. A.. C.. P. nepreukázal svoju tvorivú

duševnú činnosť. K zásahu do autorských práv žalobcu prišlo. Žalobca bol na základe zmluvy o dielo
autorom projektovej dokumentácie stavby. Ako architekt má výhradné právo robiť doňho zásahy. Iná
osoba tak môže spraviť len so súhlasom autora. V tomto prípade ani jedna zo skutočností nenastala.
Žalobca v predmetnej veci podal trestné oznámenie. V trestnom konaní bol vypracovaný znalecký
posudok, v ktorom bolo konštatované porušenie autorského práva. Suma náhrady škody uplatňovaná

žalobcom je nižšia ako bola stanovená v znaleckom posudku. Pokiaľ by robil zásah žalobca dostal
by obvyklý honorár. Žalobca uvádza, že cenu prác preukázal v znaleckom posudku vypracovanom
znalcom A.. C.. H. P. č. X/XXXX zo dňa 06.12.2011. Na str. X je odmena stanovená na 117.000 eur.
Pri výpočte vychádzal zo zisteného údaju, že stavebné 1.144.000 eur. Odmena znalcom sa neodlišuje
od odmeny, ktorá by bola stanovená metodikou stanovenou Slovenskou komorou architektov a je

uznaná, že zodpovedá medzinárodným štandardom. S touto metodikou je možné sa oboznámiť na
internete na stránke honorár.sk - Honorár architekta. Na uvedenej stránke sa dá uvedená odmena
vypočítať. Pri metodike výpočtu za predpokladu, že suma stavebných nákladov je 1.144.000 eur a pri
primeraných požiadavkách, a bez možných zvýšení by bola odmena architekta v rozpätí od 109.807,98
eur do 132.175,47 eur. Ak by žalobca udelil súhlas a odmena za udelenie súhlasu by bola 10% z ceny

projektu, tak odmena za udelenie súhlasu by mala byť v rozpätí 10.980,80 eur do 13.217,55 eur. Pre
rozhodovanie súdu nemá mať zmluva o dielo zmysel, nakoľko dohodnutá odmena žalovaného v druhom
rade, predstavuje len 2% nákladov, čo je hlboko pod obvyklú cenu. Tento doklad bol predložený po 6
rokoch od začiatku stavebných prác

43. Z prednesov a podaní právneho zástupcu žalovaného v 1. rade v priebehu konania vyplýva,
že popiera zásah do autorského práva žalobcu. Či došlo k zmene diela, k tomu sa nevie vyjadriť.
Základ na výpočet náhrady škody je nesprávny. Dohoda o vysporiadaní autorských práv medzi
žalobcom a AWT BAVARIA, s.r.o. mala byť písomná. Skice predložené žalobcom nezodpovedajú
vypracovanému projektu. V zmluve o dielo je zadaná úloha A.. C.. P. vyhotoviť aj štúdie projektu. Žalobca

nešpecifikoval, v čom spočíva škoda. Prehlásenie pána Žilinského, ktoré doložil žalobca obsahuje len
sprostredkované údaje, ktoré pre konanie nemajú žiadnu výpovednú hodnotu a sú v rozpore s inými
dôkazmi vykonávaných v konaní a to najmä so zmluvou o dielo a výpoveďou A.. C.. P.. Domnieva sa
preto,žedôkazyjednoznačnepreukazujú,žeautorstvokarchitektonickémudielupatríA..C..P..Žalobca
si Zmluvou o dielo na vypracovanie kompletnej projektovej dokumentácie pre stavbu "Autocentrum AWT

BAVARIA" v Bratislave, objednal vypracovanie kompletnej projektovej dokumentácie, od vypracovania
štúdie až po vypracovanie realizačného projektu a výkonu dozoru. Ďalej uviedol, že ak by súd usúdil,
že nárok žalobcu je daný, je potrebné výšku takéhoto nároku posúdiť podľa v zmysle relevantných
právnych predpisov. Podstatné je znenie autorského zákona v roku 2009. V odborných architektonických
kruhoch sa má za to, že výška primeranej odmeny za poskytnutie súhlasu s použitím architektonického

diela, napr. pri prestavbe budovy je 5 až 10% výšky honoráru za spracovávanú dokumentáciu. Uvedené
preukazuje príspevkom A.. C.. J. J., predsedu výboru pre etiku a vnútorné vzťahy Slovenskej komory
architektov. Uviedol, že žalovaný v 2. rade vypracoval projektovú dokumentáciu na stavbu "Autocentrum
- Tempus AWT Bavaria, Bratislava" v rozsahu projektovej dokumentácie pre rekonštrukciu objektu "SO
01 Hlavný objekt" pre žalovaného v 1.rade na základe Zmluvy o dielo uzavretej dňa 01.06.2009. V čl.

4.2 Zmluvy o dielo bola dohodnutá paušálna cena bez DPH za vypracovanie projektovej dokumentácie
tak, že štúdie prináleží odmena 3.500 eur, za zadanie a projekt pre stavebné povolanie patrí odmena
10.000 eur, za realizačný projekt patrí odmena 8.000 eur a za výkon občasného autorského dozoru
patrí odmena 22 eur za hodinu. V súlade s týmto ustanovením boli žalovaným v prvom rade vystavenéžalovanému v druhom rade faktúry č. 65/2009 zo dňa 22.07.2009 za vypracovanie architektonickej
štúdie vo výške 3.500 eur plus DPH, faktúru č. 81/2009 zo dňa 07.10.2009 za vypracovanie projektu
pre stavebné povolenie vo výške 10.000 eur plus DPH a faktúru č. 83/2009 zo dňa 07.10.2009 za výkon

autorského dozoru vo výške 396 eur plus DPH. Celková suma honoráru žalovaného v 2. rade bola
vo výške 13.896 eur plus DPH. Odmena za súhlas žalobcu nemôže v žiadnom prípade predstavovať
dvojnásobok odmeny za samostatné zhotovenie projektovej dokumentácie, také určenie je v rozpore s
dobrými mravmi. Ekvivalent primeranej hodnoty sa môže pohybovať v rozmedzí 694,80 eur až 1.389,60
eur.

44. Z prednesov a podaní právneho zástupcu žalovaného v 2. rade v priebehu konania vyplýva, že
nárok nie je preukázaný čo do základu, nakoľko v rámci stavebnej činnosti prišlo v rokoch 2002-2003 k
dostavbe tzv. showroomu, kde v súdnom spore na námietky žalobcu prišlo k vysporiadaniu autorských
práv.Vstavebnomkonaníkprojektu,ktorýrealizovalžalovanývdruhomrade,bolostavebnýmdohľadom
vykonané šetrenie námietok žalobcu, ktoré boli vznesené v stavebnom konaní. Stavebný dohľad

konštatoval, že nedošlo k porušeniu stavebného zákona. Právny zástupca žalovaného v druhom rade sa
taktiež pridŕža, že skica nezodpovedá vypracovanému projektu. Z výsluchu svedka A.. F. P. vyplýva, že
predmetný projekt vypracoval architekt P., preto žalobca teda nie je autorom projektovej dokumentácie k
predmetnej stavbe a z toho dôvodu mu nepatrí ani subjektívne právo na náhradu škody uplatňovanému
žalobou.

45. Z výpovede znalca A.. C.. H. P. vyplýva, že pri výpočte odmeny architekta v znaleckom posudku X/
XXXX pre trestné konanie, vychádzal z ceny stavby ( stavebných prác) uvádzanú investorom ako sumu
1.144.000 Eur. Túto sumu uviedol investor ako cenu nákladov na stavbu a z toho sa vypočíta odmena
projektanta v rozpätí okolo 10 %. Takýto výpočet je podľa vedomostí obvyklý a tie odmeny sa takto

pohybujú. Pokiaľ sa strany dohodnutú na inej cene, vzniká medzi nimi občianskoprávny vzťah. Ak je
známa cena projektových prác uvádza sa potom reálne vyplatená suma ceny projektu, čo znalcovi za 3.
etapu stavebných prác nebolo známe, na rozdiel na 1. a 2. etape stavebných prác, kde v podkladoch zo
stavebného úradu boli tieto sumy uvádzané, avšak jeho znalecký posudok sa prvých dvoch etáp netýkal
a hodnota stavby ku ktorej dospel je za 3.etapu stavebných prác. Na vysvetlenie uvádza, že vychádzal

z honorárového poriadku Slovenskej komory architektov, z Cenekonu a Uniky, ktoré hovoria, že je to v
rozmedzí od 8-11,6% hodnoty stavby. Pokiaľ ide o nižšiu sumu ide dampingové ceny a napr. komora
vystavuje takého architekta zodpovednosti pred etickou komisiou čo na rozdiel od Cenekomu a Uniky,
ktoré hovoria, že cena projektu je vec dohody medzi stranami. O priemernej cene projektu hovoria všetky
tri metodiky, avšak sankčný dopad má iba konanie architekta člena Slovenskej komory architektov.

Znalec uvádza, že nemal vedomosť ,koľko skutočne bolo uhradené projektantovi, posudzoval len čo
nebolo uhradené žalobcovi. Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 1. rade či bol doklad o hodnote
stavebných prác súčasťou znaleckého posudku uvádza, že bol a vychádzal z dokladu žalovaného v
2. rade o ich hodnote, nakoľko sa dozvedel, že žalovaný v 2. rade bol zhotoviteľom , čo uvádzal na
svojej stránke a nemal dôvod o tom pochybovať, rozsah diela zhotoveného údajne žalovaným v 2. rade

zodpovedal tomu čo bolo uvedené v projektovej dokumentácii. Túto skutočnosť v znaleckom posudku
zachytil, uviedol aj v m3 a m2 o koľko sa zväčšila plocha v 3. etape stavby.

46. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským
právom (autorský zákon), (ďalej len "AZ") v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase, architektonické

dielo je najvšeobecnejšie architektonické zobrazenie tvorivej myšlienky autora, najmä grafické a
plastické zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia, ako
aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo stavebného dizajnu. (17)
47. Podľa § 5 ods. 17 citovaného zákona vyhotovenie rozmnoženiny diela je prenesenie diela alebo
jeho časti na iný hmotný podklad priamo z originálu diela alebo nepriamo z inej rozmnoženiny diela

dočasne alebo trvalo, a to akýmkoľvek spôsobom a v akejkoľvek forme; rozmnoženinu diela možno
vyhotoviť najmä vo forme tlačenej, fotografickej, zvukovej alebo zvukovo-obrazovej rozmnoženiny,
stavbou architektonického diela, alebo vo forme inej trojrozmernej rozmnoženiny, alebo v elektronickej
forme zahŕňajúcej analógové aj digitálne vyjadrenie.
48. Podľa § 6 ods. 1 AZ autor je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila.

49. Podľa § 7 ods. 1 písm. h) AZ predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a
vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä architektonické dielo,
predovšetkým dielo stavebnej architektúry a urbanizmu, dielo záhradnej a interiérovej architektúry a
dielo stavebného dizajnu.50. Podľa § 8 AZ, dielo spoluautorov je dielo, ktoré vzniklo vlastnou tvorivou duševnou činnosťou
dvoch alebo viacerých autorov ako jediné dielo, ku ktorému patria práva všetkým autorom spoločne a
nerozdielne.

51.Podľa § 15 ods.1 a 2 AZ a Autorské právo na dielo vzniká okamihom, keď je dielo vyjadrené v podobe
vnímateľnej zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia.
Autorské právo sa vzťahuje na dokončené dielo, na jeho jednotlivé vývojové fázy a časti vrátane názvu
diela a mien postáv, ak spĺňajú pojmové znaky diela.
52. Podľa § 17 ods. 1 písm. d) AZ, autorské má právo na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na

ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela,
ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielom, ktoré by malo za následok narušenie
jeho cti a dobrej povesti. Ak to povaha diela alebo spôsob použitia diela nevylučuje, autor má právo
na autorský dohľad (autorskú korektúru) nad nakladaním so svojím dielom; v prípade architektonického
diela je autorským dohľadom dozor nad zhotovením stavby.

53. Podľa § 20 ods. 1 AZ nadobudnutím vlastníckeho práva alebo iného vecného práva k veci, ktorej
prostredníctvom je dielo vyjadrené, nie je dotknuté autorské právo, najmä osobnostné právo podľa § 17
ods. 1 písm. d), ak nie je dohodnuté inak alebo ak z tohto zákona nevyplýva inak.
54. Podľa § 20 ods. 6 AZ, vlastník alebo iný užívateľ stavby, ktorá je vyjadrením architektonického diela,
môže vykonávať na stavbe bez súhlasu autora len také stavebné úpravy a udržiavacie práce, ktoré sú

nevyhnutné na jej udržanie v dobrom stave a na zachovanie funkčného využívania a ktoré neznižujú
hodnotu architektonického diela a nezasahujú do autorských práv.

55. Podľa § 56 ods. 1 písm. f) AZ, autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu
hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä náhrady ujmy podľa osobitného predpisu.

56. Podľa § 190 ods. 1 zák. č. 185/2015 Z.z. autorského zákona, ustanoveniami tohto zákona sa
spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2016, pričom vznik týchto vzťahov vrátane
nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich
sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015; to neplatí, ak odseky 3 a 4 ustanovujú
inak.

57. Podľa § 420 ods. Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
58. Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).
Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza

sa škoda uvedením do predošlého stavu.
59. Podľa § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka pri porušení alebo ohrození práva duševného
vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť
inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase
neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva,

ktoré môžu byť predmetom prevodu.
60. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa ,keď sa poškodený dozvie o škode a o tom , kto za ňu zodpovedá.
61. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

62. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

63. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

64. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.65. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
66. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že
žaloba je čiastočne dôvodná voči žalovanému v 1.rade. Voči žalovanému v 2. rade je žaloba nedôvodná.
67. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou premlčania nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy,

ktorú vzniesli žalovaní v 1. a 2. rade, keď tvrdili, že nárok žalobcu je premlčaný, nakoľko žalobca sa
o rekonštrukcii stavby dozvedel 14.12.2009 a žaloba bola na súd podaná 15.12.2011 t.j. po uplynutí
dvojročnej subjektívnej lehoty. Ako však vyplýva zo súdneho spisu žaloba bola na súd podaná faxovým
podaním doručeným súdu dňa 14.12.2011, teda pred uplynutím tejto lehoty. S poukazom na uvedené
preto nárok žalobcu nebol v čase podania žaloby na súd premlčaný tak v subjektívnej, ako ani v
objektívnej premlčacej lehote( čo ani žalovaní nenamietali) a preto námietka premlčania nároku žalobcu

vznesená žalobcami v 1. 2.rade je nedôvodná.
68. Ďalej sa potom súd v konaní zaoberal posúdením sporných otázok, či ide o autorské dielo chránené
autorským zákonom, ktorého autorom (spoluautorom) je žalobca a či žalovaní v 1. a 2. rade autorských
práv žalobcu ako osobnostných práv neoprávnene zasiahli bez jeho súhlasu.
69. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca sa ako spoluautor spolu s A.. C..

P. podieľal vlastnou tvorivou duševnou činnosťou na vypracovaní projektu stavby "Autocentrum AWT
BAVARIA ", čím vytvorili architektonické dielo spoluautorov, ktorého vyjadrením je stavba a ku ktorému
im patria práva spoločne a nerozdielne. Pokiaľ obaja žalovaní spochybňovali autorstvo žalobcu tak súd
v tejto súvislosti uvádza, že v spore nebolo ničím relevantne preukázané, žeby nešlo o architektonické
dielo chránené autorským zákonom a že žalobca nebol spoluautorom predmetného architektonického

diela, ktorého vyjadrením je stavba vo vlastníctve žalovaného v 1.rade. Pokiaľ ide o výpoved svedka
P. ,ktorý je spoluautorom tohto architektonického diela, a jeho tvrdenie, že sám vyhotovil projektovú
dokumentáciu súd poukazuje na skutočnosť, že autorským dielom chráneným autorským zákonom
je nielen zhmotnenie vlastnej tvorivej činnosti autora alebo spoluautora do projektovej dokumentácie
potrebnej pre zhotovenie stavby a administratívne konanie, ale všetky fázy tohto tvorivého procesu teda

aj jeho príprava, nákresy , náčrty,skice, štúdie a pod., ktoré sú potom podkladom pre ďalšie fázy
a to pre zhotovenie ( teda technické nakreslenie) projektovej dokumentácie a v neposlednom rade aj
dozor pri zhotovovaní stavby, ktorá je zhmotnením architektonického diela a jeho verejným vykonaním
v podobe rozmnoženiny t.j. stavby samotnej. Ani z výpovede svedka A.. P. však nevyplýva a ani inými
dôkaznými prostriedkami žalovaní nepreukázali, že žalobca sa osobne ako spoluautor nepodieľal

svojou vlastnou tvorivou a duševnou činnosťou na celom tvorivom procese, ktorého završením bolo
vytvorenie architektonického diela a jeho zhmotnenia v podobe stavby budovy nazvanej Autocentrum
AWT BAVARIA. V súvislosti s výpoveďou A.. P. súd akcentuje jeho vlastné čestné prehlásenie o
autorstve zo dňa 16.04.1998 z ktorého vyplýva, že tak žalobca ako aj Ing. P. čestne prehlásili svoje
spoluautorstvo k návrhu a projektu stavby AWT Bavaria. Preto potom následné spochybňovanie tejto

skutočnosti svedkom A.. P. aj v kontexte s ostatým vykonaným dokazovaním a aj s poukazom na zrejmé
negatívne vzájomné vzťahy so žalobcom, súd považuje za nedôveryhodné a účelové.
70. Taktiež súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že v prejednávanej veci bolo vytvorené
spoločné architektonické dielo a to návrh a projekt stavby Autocentrum AWT Bavaria, chránený
autorským právo, ktorého zhmotnením je samotná stavba, ktoré je tiež chránená autorským právom.

Tieto skutočnosti vyplývajú z viacerých odborných vyjadrení architektov. Navyše predmetný projekt
bol aj ocenený ako stavba roka, čo nebolo ani medzi stranami spornou skutočnosťou. Preto súd
uzavrel, že sa v prejednávanej veci sa jedná vytvorenie architektonického diela, ktoré je v zmysle §
5 ods. 1 AZ autorským dielom spoluautorov žalobcu a A.. P.. Vytvorením autorského diela prináležia
autorovi alebo spoluautorom osobnostné a majetkové práva. Medzi osobnostné autora práva Autorský

zákon zaraďuje v § 17 ods. 1 písm. d) aj právo na nedotknuteľnosť diela, najmä na ochranu pred
akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred
akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielom, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a
dobrejpovesti.Vprípadearchitektonickéhodielamáautorprávonavykonávaniedozorunadzhotovením
diela. Architektonické dielo je vyjadrené v podobe stavby, ktorá sa považuje za rozmnoženiu diela.

Zásahom do stavby v rozpore s ustanovením § 20 ods. 6 AZ sa zvyčajne narúša architektonické dielo.
Z porušenia autorských práv autora potom prináležia autorovi nároky v prípade, že pôvodca zásahu
( žalovaný v 1.rade) nepreukáže, že k zásahu nad rámec zákonného limitu nedošlo, alebo že na takýto
zásah bol udelený súhlas autora ( tzv. licencia).71. Z vykonaného dokazovania a to viacerými vyjadreniami odborníkov architektov v spore vyplýva,
že realizáciou rekonštrukcie stavby vlastníkom stavby ( žalovaným v 1.rade) , ktorá je zhmotnením
architektonického diela( postavením prístavby k pôvodnej stavbe) došlo fakticky k takému zásahu,

ktoré narúša pôvodné architektonické dielo tým, že sa narušil vzhľad pôvodnej stavby a jej koncepcia,
ako architektonického diela oceneného aj ako stavba roka. Preto súd konštatuje, že predmetnou
rekonštrukciou došlo k zásahu do stavby ako architektonického diela nad rámec zákonného limitu
obsiahnutom v ustanovení § 20 ods. 6 Autorského zákona umožňujúcom vlastníkovi stavby,
( žalovanému v 1.rade), iba také stavebné úpravy a udržiavacie práce bez súhlasu autora, ktoré sú

nevyhnutné na udržanie stavby v dobrom stave a ktoré súčasne neznižujú hodnotu architektonického
diela a nezasahujú do autorských práv. Žalovaný v 1. rade súdu ničím relevantne nepreukázal,
žeby mal súhlas žalobcu ako autora s takýmto zásahom nad zákonom stanovený limit bežnej údržby
stavby a jej funkčnosti, ako v spore tvrdil ,resp. žeby ho udelil ešte predchádzajúcemu vlastníkovi,
ktorý ho mal ubezpečiť, že autorské práva so žalobcom má vysporiadané. Z vykonaného dokazovania
súd nemá preukázanú existenciu takejto dohody o udelení súhlasu( licencie) žalovanému v 1.rade

žalobcom a ani jeho právnym predchodcom. Preto súd uzavrel, že žalovaný v 1.rade objednaním a
realizáciou rekonštrukcie stavby, ktorej bol čase tejto rekonštrukcie vlastníkom a ktorá je vyjadrením
architektonického diela chráneného autorským zákonom, zasiahol do osobnostných práv žalobcu ako
spoluautora autorského diela a to bez súhlasu žalobcu t.j. neoprávnene.
72. Súd v súvislosti s vyššie uvedením poukazuje aj na znalecký posudok A.. C.. H. P., znalca z odboru

stavebníctvo, odvetvie projektovania v stavebníctve, X/XXXX vypracovanom v trestnom konaní, ale
aj predovšetkým na vyjadrenia viacerých architektov preukazujúce, že do diela bolo zasiahnuté takým
spôsobom, že bola narušená koncepcia diela, ktorú navrhol aj žalobca. Súd vychádzal zo stanovísk
C.. C.. A.. A. H., A.. C. E. B., A.. C.. J. O., J.. A.. C.. C.. C.. H. H., A.. C.. Ľ. H.N., M.., A.. C.. Y. H..
Vzhľadomnatietoskutočnostimásúdzato,žeprávonanedotknuteľnosťdielaboloporušenéžalovaným

v 1.rade bez súhlasu žalobcu ako spoluautora diela, pričom týmto svojim konaním do autorských
práv žalobcu neoprávnene zasiahol. Autorské práva k dielu patria všetkým spolautorom spoločne
a nerozdielne, teda na výkon osobnostných a majetkových výhradných autorských práv je potrebný
súhlas všetkých spoluautorov ( nepostačuje súhlas iba niektorého). Pokiaľ čo len jeden zo spoluautorov
odmietne udeliť súhlas na nakladanie s dielom určitým spôsobom, nemožno takto s dielom nakladať.

Tu sa neuplatní väčšinový princíp typický pre rozhodovanie napr. o spoločnej veci v podielovom
spoluvlastníctve. V uvedenom prípade žalovaný v 1.rade ako vlastník stavby a pôvodca ( objednávateľ)
zásahu nezabezpečil potrebný súhlas od všetkých autorov architektonického diela a preto realizáciou
rekonštrukcie, ktorá bola vlastne prístavbou bez súhlasu všetkých autorov, neoprávnene zasiahol do
osobnostných práv žalobcu ako autora chránených autorským zákonom.

73. V prípade neoprávneného použitia diela (zásahu do neho) sa autor (spoluautor) môže domáhať
náhrady škody od toho, kto neoprávnene nakladal s jeho dielom bez toho ,aby získal jeho súhlas
( licenciu).
74. V prípade náhrady škody pri porušení práva duševného vlastníctva žalovaný v 1. rade mal
povinnosť podľa § 20 ods. 6 Autorského zákona získať súhlas spoluautorov( licenciu) so zmenou

stavby, ktorá je architektonickým dielom chráneným autorským zákonom. Žalovaný v 1. rade túto
povinnosť nesplnil, nezabezpečil si súhlas žalobcu ako spoluautora diela dôvodiac aj tým, že sa
domnieval, že prišlo k vysporiadaniu autorských práv predtým pri prvej zmene stavby predchádzajúcim
vlastníkom, čo však relevantne ničím nepreukázal. . Žalovaný v 1. rade preto porušil svoju právnu
povinnosť vyplývajúcu mu autorského zákona zabezpečiť súhlas autora( udelenie licencie) so zmenami

stavby t.j. fakticky so zásahom do autorského diela. Žalovaný v 1.rade súdu nepreukázal, že medzi
žalobcom a predchádzajúcim vlastníkom stavby prišlo k vysporiadaniu autorských práv v prospech
predchádzajúceho vlastníka ,ktoré by prešlo na žalovaného v 1.rade a ktoré by bolo licenciou na
akékoľvek ďalšie zmeny stavby, ktorá je zhmotnením architektonického diela chráneného autorským
zákonom. Týmto svojím konaním t.j. použitím diela autora neoprávnene porušil žalovaný v 1.rade

uloženú právnu povinnosť a v príčinnej súvislosti s týmto jeho konaním vznikla žalobcovi škoda
a nárok na náhradu škody, ako majetkovej ujmy.

75. Pokiaľ ide o výšku priznanej náhrady škody žalobcovi , tak súd pri jej určení vychádzal z obvyklej
výšky odmeny, ktorá by bola zvyčajná za získanie súhlasu ( licencie) od autora v čase neoprávneného

zásahu do práva autora. Súd zobral do úvahy predovšetkým, aké boli obvyklé podmienky pri udelení
súhlasu so zmenami architektonických diel, ktoré boli aplikované v čase zásahu do autorských práv
žalobcu. Pri tejto úvahe poukazuje súd predovšetkým na znalecký posudok a č. X/XXXX a výpoveď
jeho autora znalca A.. C.. P., ktorý stanovil cenu projektu na sumu 117.000 eur , pričom objektívnevychádzal z výpočtu nákladov na stavbu (prístavbu) v sume 1.144.000 eur ,ktoré získal zo stránky
žalovaného v 2.rade, pričom uviedol, že obvyklá odmena za vypracovanie projektu je v rozpätí okolo
10% z ceny projektových prác a odmena za odelenie súhlasu je v rozpätí okolo 10% z ceny

projektových prác. Súd ďalej vychádzal aj z Metodického odporúčania Slovenskej komory architektov
zo 14.05.2005 a zo stanoviska A.. C.. J. J., zo Slovenskej komory architektov, ktorý pôsobil v jej
orgánoch, pričom komora ako stavovský orgán architektov mala prehľad o primeraných odmenách za
udelenie súhlasu ( licencie) s použitím architektonického diela. V zmysle predmetného stanoviska sa
za primeranú odmenu za udelenie súhlasu (licencie) autorom považovala v rozhodnom čase suma vo

výške 5 - 10 % výšky obvyklého honoráru za príslušný stupeň spracovávanej dokumentácie, alebo za
výkon, na ktorý sa udeľuje súhlas. Tieto skutočnosti strany ničím relevantne nespochybnili. Súd ďalej
uvádza, že pokiaľ aj žalovaný v 1.rade predložil faktúry o tom, koľko skutočne zaplatil za projektovú
dokumentáciu prestavby na základe zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným v 2 rade (16.536,24 eur
s DPH )a uvádzal, že táto suma by mala byť považovaná za základ na výpočet odmeny za udelenie
súhlasu (licencie) žalobcu, tak súd sa s touto argumentáciou nestotožnil s poukazom na vyššie uvedené

objektívne parametre, ako aj s poukazom predovšetkým na skutočnosť, že určenie primeranej výšky
náhrady škody žalobcovi za porušenie autorského práva nemôže byť vyjadrením reálne vyplatenej
odmeny zmluvnej strane na základe uzatvorenej zmluvy o dielo, nakoľko ide o súkromný záväzkový
vzťah medzi týmito subjektmi, pričom dohodnutá odmena nevyplýva zo žiadnych predpísaných pravidiel
pre jej určenie (výpočet),ale je výsledkom vzájomnej obchodnej dohody dvoch subjektov (objednávateľa

a dodávateľa) a teda môže byť značne rozdielna a modifikovaná bez ohľadu na objektívne kritériá. Preto
táto zaplatená suma nemôže byť objektívnym kritériom pre určenie výšky náhrady škody v predmetnom
spore.
76. Súd preto pri priznaná výšky náhrady škody žalobcovi vychádzal z kritérií zohľadnených najmä
v žalobcom predloženom znaleckom posudku č. X/XXXX a teda, zo skutočnosti že obvyklá cena

za vypracovanie projektovej dokumentácie v danom čase vychádzala z ceny nákladov na stavbu,
pričom odmena za súhlas ( licenciu) autora,( ak túto projektovú dokumentáciu nevypracovával sám) sa
zvyčajne pohybovala v rozpätí okolo 10 % zo zvyčajne predpokladanej ceny projektovej dokumentácie.
Napokon súd v tejto súvislosti poukazuje aj na samotný názor žalobcu k výške náhrady škody
prezentovaný vjehopísomnom vyjadrenízodňa25.06.2018(čl.293),žecenaodmenyurčenáznalcom

za vypracovanie projektovej dokumentácie zmeny stavby je vo výške sumu 117.000 eur a vychádza z
výpočtu nákladov na stavbu v sume 1.144.000 eur, pričom potom odmena za udelenie súhlasu autora
( licenciu) je obvykle okolo 10% predpokladanej ceny projektu teda konkrétne v rozpätí od 10 980,80
eur do 13.217,55 eur. Súd má preukázané, že žalovanému v druhom rade bola za vypracovaný
projekt vyplatená suma 16.536,24 eur s DPH. Táto suma bola stanovená dohodou zmluvných strán.

Preto je súd toho názoru, že pri výpočte obvyklej odmeny za udelenie súhlasu autora (licencie) na
zmenu architektonického diela v prípade ak nevypracováva projektovú dokumentáciu a nevykonáva
autorský dohľad nad stavbou je potrebné objektívne vzchádzať zo sumy zvyčajnej odmeny za takéto
úkony, z ktorej vypočíta obvyklá odmena v rozsahu okolo 10 % z ceny projektových prác. Preto súd
ustálil rozsah náhrady škody vychádzajúc z vyššie uvedeného vo výške 11.700 eur, pričom vychádzal z

hodnoty stavebných prác určených znalcom v predloženom znaleckom posudku , ktoré obaja žalovaní
nijako relevantne nespochybnili, t.j. zo sumy cca 1 144 000,00 eur. Z toho potom vychádza obvyklá
odmena za cenu projektových prác vo výške okolo 10% z týchto nákladov t.j. cca 117 000 eur, a
následne z tejto sumy je okolo 10% obvyklá odmena za udelenie súhlasu ( licencie) autorovi na použitie
diela( zmenu). Preto súd sumu vo výške 11 700 eur priznal žalobcovi titulom náhrady škody, ktorá mu

vznikla v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaným v 1.rade a teda v súvislosti
s jeho neoprávneným zásahom do autorského práva žalobcu. Priznanú výšku náhrady škody súd v
prejednávanej veci považuje za primeranú. Vo zvyšnej časti súd potom nárok žalobcu na náhradu
škody voči žalovanému v 1.rade zamietol ako nedôvodný.
77. Žalobca si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa doručenia žaloby.

Žalovanému v 1. rade bola žaloba doručená dňa 26.08.2013 a bol tak týmto účinne vyzvaný na plnenie
dlhu, pričom až dňom nasledujúcim po doručení žaloby sa najskôr mohol dostať do omeškania . Preto
súd žalobcovi priznal aj nárok na úroky z omeškania voči žalovanému v 1.rade odo dňa 27.08. 2013 t.j.
ododňanasledujúcehopodoručenížalobyžalovanémuv1.rade aždozaplateniavzákonomstanovenej
výške platnej k prvému dňu vzniku omeškania.

78. Súd vo veci vykonal všetky dôkazy ktoré navrhli a na ktorých zotrvali strany sporu. K tým tvrdeniami
strán sporu, ktoré boli podkladom pre jeho meritórne rozhodnutie vo veci sa vyjadril vyššie. Pokiaľ ide
o ďalšie namietané skutočnosti žalovaným v 1.rade a to predovšetkým, že žalobca nebol architektom,
nemal oprávnenia architekta, ďalej že autor architektonického diela nemá automaticky zákonnýnárok na vypracovanie projektu rekonštrukcie, a že výška požadovanej náhrady škody je v rozpore
s dobrými mravmi súd uvádza nasledovné: Z predložených listín je zrejmé, že žalobca bol členom
SAK od roku XXXX a je vedený ako autorizovaný architekt. Táto skutočnosť je však irelevantná vo

vzťahu k tomu, či je autorom architektonického diela, ktorá ako autorské dielo vzniká vlastnou tvorivou
duševnou činnosťou osoby bez ohľadu na to, či je architektom alebo nie. Súd sa síce stotožňuje
s argumentáciou žalovaného v 1.rade , že autor architektonického diela nemá zákonný nárok na
vypracovanie projektovej dokumentácie prípadnej rekonštrukcie stavby. Táto skutočnosť je však pre
rozhodnutie súdu v merite veci irelevantná. Taktiež súd považuje za nedôvodný poukaz žalovaného

v 1.rade na rozpor s dobrými mravmi pokiaľ ide o požadovanú výšku náhrady škody zo strany žalobcu
a to vzhľadom na výšku priznanej náhrady škody súdom, ktorej výšku súd považuje za primeranú a v
súlade s dobrými mravmi, pričom priznaná náhrada škody je aj nižšia ako skutočne vyplatená suma
za projekt žalovaným v 1.rade dojednanej ako súkromný kontrakt.

79. Pokiaľ ide o nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade súd ho zamietol v celom rozsahu, nakoľko

sa stotožnil s jeho obranou, že vo veci nároku žalobcu na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s
neoprávneným zásahom do jeho autorských práv nie je žalovaný v 2.rade pasívne vecne legitimovaný.
V tejto súvislosti súd uvádza, že žalovaný v 2.rade tým, že na základe objednávky žalovaného v 1.
rade ( vlastníka nehnuteľnosti) vypracoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti projekt rekonštrukcie
nehnuteľnosti ( prístavby) nezasiahol do autorského práva žalobcu a z jeho strany teda nedošlo

k porušeniu právnej povinnosti v zmysle autorského zákona. Žalovaný v 2.rade nie je ani subjektom,
ktorý by mal povinnosti žalovaného v 1.rade ako vlastníka nehnuteľnosti, ktorá je architektonickým
dielom chráneným autorským zákonom. Žalovaný v 2. rade je zmluvnou stranou zmluvy o dielo
uzatvorenej medzi ním a žalovaným v 1.rade na vypracovanie projektovej dokumentácie rekonštrukcie
na stavbu "Autocentrum - Tempus AWT Bavaria". Za vykonanie tejto projektovej dokumentácie mu v

zmysle zmluvy o dielo vyplatil žalovaný v 1. rade dohodnutú odmenu. Žalovaný v 2. rade tak len splnil
povinnosť vyplývajúcu mu z predmetnej zmluvy, pričom bol ubezpečený, že žalovaný v 1. rade má
vysporiadané autorské vzťahy s autorom stavby. Vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky na
uplatnenie nároku žalobcu na zaplatenie sumy 42 000 Eur titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú
porušením autorského práva voči žalovanému v 2.rade, súd žalobu voči žalovanému v 2. rade v celom

rozsahu ako nedôvodnú.
80. Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov rozhodol súd tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
81. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
82. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

83. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancii po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

84. O nároku na náhradu trov náhrade trov konania žalovaného v 1. rade voči žalobcovi súd
rozhodol podľa § 255 CSP podľa pomeru úspechu, podľa ktorého žalovanému v 1.rade patrí pomerná
náhrada trov konania v rozsahu 44,28%. Žalobca si uplatňoval voči žalovanému v 1.rade sumu vo
výške 42.000 eur, priznaných mu bolo 11.700 eur, žalobca mal teda úspech v časti 27,86 %, úspech
žalovaného v 1.rade v konaní potom predstavuje 72,14% (100% - 27,86%), čo predstavuje celkový

úspech žalovaného v 1.rade voči žalobcovi v rozsahu 44,28 % (72,14% - 27,86,). Preto súd súd priznal
žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 44,28%.

85. O nároku na náhradu trov konania žalovaného 2.rade súd rozhodol podľa úspechu. Nakoľko mal
žalovaný v 2.rade proti žalobcovi úspech v celom rozsahu, priznal mu súd nárok na náhradu trov

konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.