Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. júl 2021

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 59P/61/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219205005
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2021:1219205005.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou, vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: V. Z., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, Z. a otca: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, XXX XX N.-Y., I., o
návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je p o v i n n ý platiť výživné na mal. O. Z., nar. XX.XX.XXXX v sume 150,- eur mesačne, splatné
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počínajúc dňom 18.09.2019.
II. Zročné výživné za obdobie od 18.09.2019 do 30.06.2021 v sume 1 070,- eur je otec p o v i n n

ý zaplatiť do 31.12.2021.

III. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a.

IV. Týmto rozhodnutím sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 49P/4/2013-175 zo dňa
27.03.2014 v časti o výživnom.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 18.09.2019 sa matka domáhala zvýšenia
výživného na maloletú O., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 800,- eur mesačne
s účinnosťou od 18.09.2019, tak že zvýšené výživné je otec maloletej povinný zasielať vždy do 15-tého
dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa. Zároveň žiadala, aby otec zaplatil zameškané výživné na
maloleté dieťa v sume 5 200,- eur.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec maloletej si od 29.04.2014 (kedy nadobudol vykonateľnosť

rozsudok Okresného súdu Bratislava II o určenie výživného na maloletú) do 09/2018 absolútne neplnil
vyživovaciu povinnosť, ani svoju dcéru nekontaktoval, nejavil vôbec záujem, pričom mu tým vznikol dlh
na výživnom vo výške 5 200,- eur. Až za pomoci Centra pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže,
nakoľko povinný žije v Nemecku, jej od 09/2018 začali na účet prichádzať od otca rôzne čiastky
výživného, ktoré však vždy boli podstatne nižšie, ako súdom určená čiastky výživného vo výške 100,- eur
mesačne. Matka ďalej uviedla, že v apríli 2018 jej matka, ktorá s ňou žila v spoločnej domácnosti a ktorá
sa spoločne podieľala na chode domácnosti, odišla do domov dôchodcov. Keďže otec neprispieval na

dcéru O. žiadnym výživným a odchodom jej matky, zostala sama na platenie všetkých účtov, bola nútená
refinancovať hypotekárny úver s navýšením, aby mohla zabezpečiť adekvátne materiálne zabezpečenie
pre svoju dcéru a taktiež podala na otca trestné oznámenie pre neplnenie si vyživovacej povinnosti. Od
09/2019 začala dcéra navštevovať M. T. školu B., čím vznikli rôzne zvýšené výdavky na zabezpečenievzdelania maloletej, nutnosť špeciálneho notebooku, rôznych jazykových kurzov. Taktiež sa XX ročné
dieťa zmenilo na XX ročné dievča, ktorému je bezpodmienečne nutné vymeniť celkový šatník, nakoľko
sa do detských vecí nezmestí. Tieto zvýšené výdavky iba v školskom roku 2019/2020 predstavujú

čiastku cez 20 000,- eur oproti minulým rokom. V domácnosti bolo nutné zriadiť internetové pripojenie s
neobmedzeným dátami, ktoré potrebuje dcéra na vzdelávanie a štúdium, čo predstavuje čiastku 17,- eur
mesačne. Ako XX ročné dievča dostáva vreckové vo výške 5,- eur denne, čo predstavuje sumu 150,-
eur mesačne, ktoré používa na svoje prilepšenie k strave, drobné darčeky. Dcére založila sporenie na
dôchodok, kde jej mesačne odkladá sumu 30,- eur.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa,
oboznámil sa s potvrdením o mzde zo dňa 19.08.2020, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa
26.08.2020, darovacou zmluvou zo dňa 19.02.2014, potvrdením z G. banky, F..M.. zo dňa 27.08.2020,
zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 17.05.2018, obsahom pripojeného spisu, rozsudkom

Okresného súdu Bratislava II, č.k. 49P/4/2013-175 zo dňa 27.03.2014, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi
na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.

4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.03.2014, č.k. 49P/4/2013-175 súd manželstvo
účastníkov V. Z., nar. XX.XX.XXXX a Z. Z., nar. XX.XX.XXXX rozviedol a zároveň upravil výkon

rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu tak, že maloletú O. Z., nar. XX.XX.XXXX zveril
do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi bola uložená
povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci na účet
matky vedený v B. Banke, F..M.. číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, R.: M. XXXX XXXX XXX XXXX XXXX
počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletou súd neupravil a zároveň

rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

5. Z potvrdenia o mzde zo dňa 19.08.2020 súd zistil, že V. Z. poberala v období 08/2019 až 07/2020
priemernú čistú mzdu 853,40 eur.

6. Z výpisu z listu vlastníctva č. 2746 zo dňa 26.08.2020 súd zistil, že V. Z. je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti - bytu na adrese L. XX, katastrálne územie O., obec Z.-W..Č.. O..

7. Z darovacej zmluvy zo dňa 19.02.2014 uzatvorenej medzi O. K., nar. XX.XX.XXXX ako darkyňou a V.
Z., nar. XX.XX.XXXX ako obdarovanou, súd zistil, že predmetom zmluvy bol prevod vlastníctva - bytu

č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na ulici L. XX, XX, XX v Z., orientačné číslo
vchodu XX, súp. č. XXXX, obec Z. - W..Č.. O., okres Z. R., katastrálne územie O..

8. Z potvrdenia z G. banky, F..M.. zo dňa 27.08.2020 súd zistil, že ku dňu 27.08.2020 bola zostatková
istina na hypotéke č. XXXXXXXXXX vo výške 81.797,23 eur, pričom na úvere je nastavený odklad

splátok do 11.01.2021.

9. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 07.09.2020 (č.l. 87) otec uviedol, že z dôvodu pandémie
ochorenia COVID-19 bol nútený pracovať na skrátený úväzok, preto nemohol platiť výživné. Zostatok

sumy uhradil. Na vytýčené súdne pojednávanie sa nedostaví a bude rešpektovať rozhodnutie súdu.
Zároveň uviedol, že jeho bývala manželka mu zakazuje akýkoľvek kontakt s dcérou.

10. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 21.01.2021 (č.l. 97) otec uviedol, že sa nemôže
zúčastniť pojednávania, nakoľko zdravie je prvoradé. Je ochotný platiť 100,- eur, až keď skončí

COVID-19 a bude sa môcť riadne zamestnať.

11. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 17.05.2018 súd zistil, že V. Z. podala trestné oznámenie
na Z. Z. (bývalého manžela), ktorý jej vôbec neprispieva na výživu maloletej, ani pred rozvodom ani po
rozvode. Od roku 2014 ako ich Okresný súd Bratislava II rozviedol, jej bývalý manžel zaplatil 232,38 eur

za 09/2017, 81,34 eur za 10/2017, 74,34 eur za 11/2017, 130,34 eur za 12/2017, 109,34 eur za 02/2018,
60,34 eur za 03/2018, 81,34 eur za 04/2018, 186,34 eur za 05/2018.12. Otec sa na pojednávanie konané dňa 07.07.2021 nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil, zásielku neprevzal v odbernej lehote.

13. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 07.07.2021 uviedla, že po rozvode otec maloletej
tri roky neplatil vôbec žiadne výživné. Začal platiť po roku 2017, aj to veľmi nepravidelne a v rôznych
sumách. Zvýšenie žiadala na sumu 300 eur, a to čo najskôr, podľa úvahy súdu. Jej mesačný príjem
predstavuje 788,- eur netto. K pravidelným výdavkom patrí: splátka hypotéky 507,- eur, 147,- eur
nájomné, 33,- eur elektrina, 27,- eur UPC, 58,- eur poistka hypotéky. Výdavky na dcéru uviedla iba

bežné. Maloletá navštevuje SOŠ B., aktuálne ide do X. ročníka. Električenka pre dcéru stojí 14,- eur
mesačne, vreckové 40,- eur mesačne, 200,- eur strava. V spoločnej domácnosti býva iba matka a dcéra
a to v 2 izbovom byte, ktorý má vo vlastníctve a ktorý je zaťažený hypotékou. Okrem uvedeného bytu
matka nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľne veci väčšej hodnoty. Otec sa s dcérou nekontaktuje,
od rozvodu nevyvinul žiadnu aktivitu, aby sa s ňou stretol. Nad rámec výživného neposiela vôbec nič.

14. Kolízna opatrovníčka žiadal zvýšiť výživné na 200,- eur vzhľadom na to, že ide už o veľkú slečnu
ako i vzhľadom na to, že príjem otca nie je známy.

15. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

22. Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

23. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

24. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti

poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb
spoločnosti- deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky,
ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri

rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery
rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v
akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie
je schopné samé sa živiť.25. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných
kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami

sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného,
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k
deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich
rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane
povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého

rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však
treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný
zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný
stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj
objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.

26.Vustanovení§78ods.1Zákonaorodine,akoajvustanovení§121CMPjezakotvenázásada,podľa
ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Z ustanovení § 78 ods. 1 ZoR
a § 121 CMP tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že výživné
má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj
v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však pri zmene pomerov nedochádza

automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového
súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí
zamerať na to, či došlo k zmene pomerov, t.j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre
pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje
o novej úprave (R 72/65).

27. Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného a vo výroku
nového rozsudku musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí.
Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej
povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Takouto zmenou pomerov nie

je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu
pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie
pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v
pomeroch účastníkov (R 3/67).

28. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to v prvom rade výškou mesačného
príjmu, výškou mesačných nákladov a položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú
prebytok finančných prostriedkov. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú
rozhodujúce len jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové prípadne aj majetkové
možnostidanéokreminéhofyzickýmstavom,nadaním,čipracovnýmiskúsenosťami.Majetkovépomery

možno preukázať výpismi z listov vlastníctva, pričom sa do týchto pomerov započítavajú aj výnosy z
majetku.

29. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie tunajší súd dospel k
záveru, že návrh matky je čiastočne opodstatnený. Porovnávajúc pomery oboch rodičov a maloletého

dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi, je nutné konštatovať,
že od poslednej úpravy výživného uplynulo 7 rokov a k zmene pomerov došlo predovšetkým na
strane maloletého dieťaťa. Vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu bola naposledy upravená
v roku 2014, a to rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 27.03.2014, č.k. 49P/4/2013-175. V zmysle
predmetného rozhodnutia bola maloletá O. zverená do osobnej starostlivosti matky, s tým, že je

oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať
na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci na účet matky, počnúc
právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Otec v čase posledného rozhodnutia o výživnom
poberal podporu rozdelenú ako príspevok na bývanie a príspevok na bežné potreby, spolu cca 800,-
eur mesačne. Od 07.05.2012 bol nezamestnaný. Žil sám v prenajatom 3-izbovom byte. Podľa jeho

vyjadrenia uhrádzal výdavky na bývanie vo výške 616,- eur mesačne a poplatok za elektrinu vo výške
57,- eur mesačne. Podľa predloženej nájomnej zmluvy výška nájomného predstavovala v roku 2007
sumu 496,15 eur mesačne. Nesplácal žiadne pôžičky, nemal žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu
bránili zamestnať sa. Príležitostne si privyrábal brigádami. V tom čase nemal inú vyživovaciu povinnosť.30. Matka v čase poslednej úpravy o výživnom žila s dieťaťom u svojich rodičov, ktorým prispievala na
bývanie sumou 100,- eur mesačne. V období od roku 2012 do marca 2013 v Nemecku nepracovala,

rodinapoberaladávkuvhmotnejnúdzivovýške1520,-eurmesačne.VNemeckunavštevovalajazykový
kurz, po návrate na Slovensko od 06.03.2013 do 22.05.2013 bola evidovaná na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava ako nezamestnaná. Neskôr sa zamestnala, pričom dosahovala príjem vo výške
500,- eur mesačne netto. Splácala pôžičku formou kreditnej karty, nevlastnila žiaden majetok väčšej
hodnoty.

31. Maloletá v čase posledného rozhodnutia o výživnom navštevovala X. ročník základnej školy. Matka
uhrádzala dcére poplatok za ZRPŠ vo výške 30,- eur, poplatok za stravu v škole vo výške 25,- eur
mesačne, za školský klub vo výške 30,- eur mesačne, poplatok za tanečný krúžok vo výške 11,- eur
mesačne. Maloletá nemala žiadne zdravotné problémy.

32. Porovnávajúc pomery oboch rodičov v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými
pomermi, súd dospel k záveru že na strane maloletého dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov,
ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti. V čase predchádzajúcej úpravy otec nepracoval,
avšak súd túto skutočnosť vo svojom rozhodovaní nezohľadňoval odvolávajúc sa na to, že otec nemá
zdravotnéproblémyatedajejehopovinnosťouzamestnaťsaazabezpečiťsipríjem(ajbrigádou),ktorým

zvýši životnú úroveň nielen sebe, ale aj svojmu maloletému dieťaťu. Na strane matky maloletej nedošlo
k žiadnej zásadnej zmene pomerov, jej príjem je takmer nezmenený. Darovacou zmluvou nadobudla od
svojej matky 2. izbový byt do osobného vlastníctva, v ktorom aktuálne býva aj so svojou dcérou, ktorý
je zaťažený hypotékou. Osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje výlučne sama, otec sa s dcérou
nestretáva. Po rozvode otec maloletej neplatil žiadne výživné tri roky. Platiť začal až po roku 2017,

aj to veľmi nepravidelne a v rôznych sumách. Maloletá v čase predchádzajúcej úpravy navštevovala
3. ročník základnej školy, pričom v súčasnosti od 09/2019 študuje na Strednej odbornej škole B. a jej
výdavky sa prechodom na vyšší stupeň štúdia zvýšili. Súd nemá pochybnosti o tom, že s fyzickým
vekom dieťaťa sú spojené vyššie výdavky osobnej potreby, ako náklady na stravu, ošatenie, trávenie
voľného času, školské učebnice nevyhnuté pre štúdium a pod. V prípade maloletej je nutné konštatovať,

že jej odôvodnené výdavky sa v porovnaní s predchádzajúcou úpravou z roku 2014 zásadne zvýšili.
Matka uviedla výdavky na dcéru ako bežné súvisiace so štúdiom a zabezpečením nevyhnutných potrieb
pre XX ročné dieťa.

33. Otec sa počas celého obdobia vedenia konania ani raz nezúčastnil pojednávania, svoju neúčasť

na pojednávaní odôvodňoval obavou o svoje zdravie z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19. Na
výzvy súdu reagoval sporadicky, k návrhu matky o zvýšenie výživného sa nevyjadril. Súdu nedoložil
žiadne doklady, ktoré by sa týkali jeho zamestnania, príjmu, majetkových pomerov, pričom len uviedol,
že je schopný platiť výživné vo výške 100,- eur. Z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 je podľa jeho
vyjadrenia nútený pracovať na skrátený úväzok a preto nemohol platiť výživné. V čase predchádzajúcej

úpravy bol otec nezamestnaný a poberal len rôzne príspevky. Súd teda pri určení výšky zvýšeného
výživného vychádzal z potencionálnych príjmov otca zohľadňujúc výdavky na bývanie a na bežné
potreby, spolu cca 800,- eur mesačne. Vzhľadom ku skutočnosti, že otec ani doposiaľ nebol schopný
platiť výživné upravené súdom, v predmetnom konaní súd dospel k záveru, že zvýšené výživné tak ako
požadovala matka nie je v jeho reálnych možnostiach a schopnostiach pravidelne uhrádzať. Prechod

na vyšší stupeň štúdia predstavuje podstatnú zmenu pomerov na strane maloletej, oproti času kedy súd
rozhodoval o výživnom naposledy, t.j. v čase, keď mala maloletá XX rokov. Vzhľadom na uvedené mal
súd za to, že výživné v sume 150,- eur tak zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ako
aj súčasným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca.

34.Súdmaltedapovyhodnotenomdokazovanízato,žezvýšenievýživnéhobudepokrývaťodôvodnené
potreby dieťaťa zohľadňujúc príjmy, výdavky, možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.
Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily
dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či s ním žijú alebo nežijú
v spoločnej domácnosti, pretože ani jeden z rodičov neprestáva niesť osobnú zodpovednosť za

všestranný vývoj svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné sa živiť a ktoré je teda v plnej miere výživou
odkázané na svojich rodičov.35. Súd upravil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú O. Z., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- eur
mesačne na sumu 150,- eur mesačne od 18.09. 2019, čím mu
za obdobie od 18.09. 2019 do 30.06.2021vzniklo zročné výživné v sume 1 070,- eur (t. j. za 21 mesiacov

a 12 dni, za 1 mesiac zročné predstavuje 50,- eur, za 1 deň 1,66 eur, t. j. 21 x 50,- eur + 12 x 1,66 eur),
ktoré je otec povinný zaplatiť do 31.12.2021. Časové obdobie do 31.12. 2021 je dostatočné na to, aby
bolo zročné výživné uhradené v celom rozsahu, vzhľadom na jeho výšku.

36. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku majúc za

to, že uvedené rozhodnutie zohľadňuje zmenu pomerov, ktorá nastala.

37. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde

Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.